Úterý 27. října 2009

V. Jasaň, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, preto dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy pod bodmi 1 až 5 spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Tieto body sme schválili.

V. Jasaň, poslanec: Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 117 za, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Nie je nikto prihlásený.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

V. Jasaň, poslanec: Dajte hlasovať, pán predseda, o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 118 za, 19 sa zdržalo.

Schválili sme návrh novely zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Pán poslanec Vestenický uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 1167.

E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Slafkovský s pochybnosťou obsahu spoločnej správy, o správnosti obsahu. Po vysvetlení súvislostí tvorby spoločnej správy predkladateľom boli jeho pochybnosti objasnené. Návrh nepredložil, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o spoločnej správe v dvoch častiach.

V prvej časti spoločnej správy dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním schváliť ich.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 85 za, 52 sa zdržalo.

Tieto body sme schválili.

E. Vestenický, poslanec: Ďalej dajte hlasovať o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 6.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 2 za, 68 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento bod sme neschválili.

E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní ihneď.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 80 za, 56 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 82 za, 55 sa zdržalo.

Schválili sme návrh novely zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

Pán poslanec Kovarčík bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1168.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, vzhľadom na tom, že nikto nevystúpil v rozprave a neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že postúpime tento zákon do tretieho čítania.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A budeme hlasovať o zákone ako o celku.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 85 za, 53 sa zdržalo.

Schválili sme návrh novely zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Pán poslanec Horváth v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1259.

Z. Horváth, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 6 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

Pán poslanec Bačík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1266.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V rámci rozpravy nevystúpil nikto, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 66 za, 43 proti, 25 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

Pán poslanec Lipšic uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1267.

D. Lipšic, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 57 za, 44 proti, 28 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

A ešte je jedno hlasovanie.

Pán poslanec Galbavý, poprosím vás uviesť hlasovanie v prvom čítaní o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1269.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, poprosím vás, aby ste dali hlasovať, že predložený návrh zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 58 za, 49 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

Odhlasovali sme všetky prerokované body programu. (Hlas v sále.)

Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, KDH, SDKÚ - DS a SMK, podávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že žiada ministra školstva Jána Mikolaja, aby na tejto schôdzi Národnej rady podal informáciu o spornom vydávaní diplomov na Trenčianskej univerzite a o opatreniach a krokoch, ktoré hodlá urobiť, aby sa situácia neopakovala. Chcem upozorniť, že tá situácia je vážna, tie diplomy podľa informácií sú naozaj sporné a každým dňom prenikajú ďalšie informácie o takomto vydávaní diplomov. Pán predseda, mrzí ma, že ste ma nenechali to povedať predtým, bol by som vám povedal, ktoré kluby za týmto návrhom stoja. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ale teraz už to bolo správne, pán poslanec.

Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 59 za, 39 proti, 30 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

Tento návrh sme neschválili. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Bobrík? (Odpoveď z pléna.) Pani poslankyňa Sániová? (Odpoveď z pléna.) Páni poslanci Horváth, Abrhan? (Odpovede z pléna.)

Nech sa páči, pán predseda výboru. Zapnite pána predsedu výboru.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Pripomínam, že neverejné zasadnutie zahraničného výboru sa uskutoční o 12.00 hodine dnes v miestnosti č. 149 v zasadačke výboru pre európske záležitosti. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán predseda výboru Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre kultúru a médiá, že o 12.00 hodine sa uskutoční zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru pre hospodárstvo pán Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľujem si pripomenúť členom výboru pre hospodársku politiku, že máme zasadnutie výboru o 12.00 hodine v rokovacej miestnosti oproti kancelárovi. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem krátku prestávku.

Ešte pán predseda výboru Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pripomínam všetkým členom výboru pre ľudské práva a národnosti, že máme zasadnutie hneď teraz v miestnosti č. 33. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda, budeme pokračovať v rokovaní a nie je obvyklé, aby počas rokovania...

J. Berényi, poslanec: Tak, pardon, bude to o 12.00 hodine.

P. Paška, predseda NR SR: Skúste rokovať o 12.00 hodine. Ďakujem.

Čiže vyhlasujem prestávku do 12.45 hodiny, o 12.45 hodine budeme pokračovať v programe. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať.

Ešte predtým niekoľko informácií. Popoludní o 14.00 hodine budeme prerokovávať v druhom čítaní návrh novely zákona o štátnom rozpočte, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní. A návrhy, ktoré prednesie pani ministerka Tomanová, prerokujeme zajtra. A dnes vykonáme aj opakovanú voľbu člena Dozornej rady Ústavu pamäti národa, po 17.00 hodine po hlasovaní.

Takže poprosím teraz pána poslanca Galbavého, aby uviedol za skupinu poslancov

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Zoltána Horvátha na vydanie zákona o vzájomnej rodičovskej pomoci.

Je to tlač 1270.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za možnosť, za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý, budem sa snažiť stručne vysloviť podstatu nášho predloženého návrhu zákona a, samozrejme, požiadam o vašu podporu.

Cieľom návrhu je umožniť jednej skupine rodičov, aby mohli dať svoje dieťa do opatery inej rodine a približne s rovnako starými deťmi, teda do prostredia maximálne pripomínajúceho rodinu. Zároveň sa tým umožní inému rodičovi ostať doma s vlastným dieťaťom takmer do veku, keď dieťa nastúpi do prvého ročníka základnej školy, príp. rok predtým do predškolského zariadenia. Rodina pritom bude mať istý príjem, a teda pobyt matky s deťmi doma ju neohrozí ekonomicky. Zároveň je vytvorený zmluvný a poistný mechanizmus, ktorý poskytuje obidvom rodinám určité garancie a umožní obciam vstup do celého procesu.

Vážené dámy a páni, výkon činnosti poskytovania vzájomnej rodičovskej pomoci považujeme za osobitný výkon práce na základe písomnej zmluvy a za finančnú odmenu. Z hľadiska iných zákonov ale nebude klasifikovaná ako zárobková činnosť, teda nebude podliehať dani z príjmov a nebude mať dopad na finančné a iné plnenia, na ktoré má matka alebo jej rodina nárok. Zdôrazňujem, naším záujmom nie je vytváranie právneho rámca pre minijasle, teda ten je už vytvorený v živnostenskom zákone. Kto chce prevádzkovať minijasle ako trvalú alebo dočasnú podnikateľskú činnosť, nech si požiada o živnostenský list, zoženie si priestory a odborne vyškolený personál a nech podniká. My upravujeme niečo podobné na celkom inej báze.

Vážené kolegyne, kolegovia, v zásade predpokladáme, že z hľadiska rodiny, ktorá prijme dieťa do opatery, pôjde o krátkodobý výkon činnosti. Je limitovaná časom, kedy sa matka bude starať o svoje vlastné dieťa alebo deti do ich nástupu do školy. To zabezpečí ustanovenie vekovej hranice detí, či už vlastných alebo zverených. Rátame pritom s tým, že je žiaduce, aby deti aspoň posledný rok pred nástupom do školy absolvovali pobyt v predškolskom zariadení čiže v škôlke. Nie je limitovaná spodná hranica veku. Avšak sme presvedčení, že bude len minimálny počet detí, ktoré budú zverené do opatery iným rodinám pred dovŕšením pol roka života.

Predpokladáme tiež, že matka sa dokáže postarať o vlastné deti, a teda aj o deti zverené do opatery. Nevyžadujeme preto žiadne potvrdenia o odbornej kvalifikácii. Tie sa predsa rovnako nevyžadujú od matiek starajúcich sa o svoje dieťa. To, čo ale zákon predpokladá, je splnenie podmienky, že rodina, do ktorej sa dieťa zverí, nebude pre dieťa predstavovať zdravotné alebo psychické ohrozenie. Teda bude nevyhnutné osvedčenie o dobrom zdravotnom stave, o bezúhonnosti, a to nielen matky, ale aj ostatných rodinných príslušníkov a osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti a budú sa teda s dieťaťom stýkať. Teda nesmú sa tam vyskytovať nositelia závažných infekčných ochorení, príp. osoby, ktoré budú odsúdené v súvislosti s deťmi, násilníci, kriminálnici, osoby drogovo závislé a podobne.

Zároveň je limitovaný počet detí, ktoré budú môcť takto byť vychovávané. Cieľom je zabezpečiť, aby všetky deti mali individuálnu starostlivosť a aby prostredie v maximálne možnej miere pripomínalo rodinu. V takejto rodine môžu byť najviac štyri deti v predškolskom veku, pričom aspoň jedno z týchto detí musí byť vlastné dieťa matky, ktorá sa stará o deti.

Za tento výkon si rodina môže dohodnúť výšku odmeny. Tá však je limitovaná čiastkou rovnajúcou sa 25 % priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve na jedno dieťa. Teda ak si matka vezme do opatery tri deti, bude mať z toho príjem rovnajúci sa trom štvrtinám priemernej mesačnej mzdy. Tento limit sme stanovili z dvoch dôvodov. Je dostatočne motivujúci preto, aby matky mali záujem o poskytovanie tejto služby. Zároveň však bude táto služba dostupná pre pomerne široký okruh rodín. Samozrejme, rodiny si môžu dohodnúť úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dieťa, teda napr. za stravu, plienky, kozmetiku vrátane špeciálnej, ak ju dieťa potrebuje. Všetko bude záležať na vzájomnej dohode týchto rodičov. Opäť nelimitujeme dolnú hranicu týchto úhradu, ak sa rodiny dohodnú, že si budú skutočne pomáhať. "Teraz vezmem tvoje dieťa ja a o tri roky vezmeš moje dieťa ty." Môže to existovať, povedzme, aj na takejto jednoduchej vzájomnej dohode.

Rodine, ktorá sa rozhodne poskytovať rodičovskú pomoc, zároveň vznikne povinnosť viesť o svojej činnosti evidenciu obsahujúcu záznamy o zverených deťoch a povinnosť sa poistiť pre prípad úrazu zvereného dieťaťa a škody na majetku.

Ctené kolegyne, kolegovia, považovali sme za potrebné zabezpečiť aspoň minimálnu ingerenciu obcí do tejto činnosti. Tá bude skutočne minimálne spočívať v povinnosti poskytovateľov rodičovskej pomoci sa zaevidovať na obci a doložiť potrebné dokumenty, najmä potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti a, povedzme, potvrdenie o bezúhonnosti. Obec bude mať právo si overiť, či starostlivosť je poskytovaná na žiaducej úrovni, teda bude môcť kontrolovať, či naozaj deti majú vytvorené zodpovedajúce podmienky, či sa dodržiava hygiena a podobne. Zároveň bude môcť v prípade zistenia, že niečo nie je v poriadku, výkon činnosti pozastaviť alebo definitívne zrušiť, napr. ak niektorý z členov rodiny nebude spĺňať podmienku zdravotného stavu alebo bezúhonnosti, ako príklad uvediem výskyt TBC, príp. odsúdenie za domáce násilie. Upozorňujem, že tu ide o okolnosti, ktoré si nie vždy dokážu zistiť rodičia u zvereného dieťaťa.

Tu sa objavila zo strany ministerstva financií námietka, že zaťažíme obce novými povinnosťami vrátane finančných povinností. To by bola pravda len v prípade, ak by v obciach bol masový záujem o poskytovanie takejto pomoci a bolo by nevyhnutné na evidenciu a dohľad prijať ďalšiu pracovnú silu. Lenže predpokladať takéto niečo by bolo príliš optimistické, skôr predpokladáme že v priemernej obci pôjde o pár matiek na materskej dovolenke, ktoré bude treba ročne zaevidovať a po niekoľkých rokoch svoju činnosť ukončia. Na to bude treba jeden personál, "poriadač" na spisy, ktorý maximálne zaťaží na 10 minút. Ide naozaj o jednoduchú, aj keď obligátnu administratívu. Predsa je tu jeden hlavný kontrolný orgán rodiča zverených detí. Najmä matky, tie si predsa dokážu uvedomiť, či je ich dieťa najedené, vyspaté, umyté a prebalené, či mu niekto neubližuje a podobne. Matka je ten najdôležitejší kontrolný orgán. A v mestách to nebude oveľa väčšia práca, rozhodne nie taká, aby ju nebolo možné zvládnuť pri terajšom počte pracovníkov. Takže myslím si, že tie obavy nemajú svoje opodstatnenie. Naopak, pri optimistickom pohľade na vec sa znížia celkové náklady obcí spojené s udržiavaním a prevádzkou jaslí. A znížia sa aj celkové spoločenské náklady, pretože deti budú vychovávané v rodinách, v prostredí, ktoré lepšie zodpovedá ich fyzickým, zdravotným a psychickým nárokom.

Sme presvedčení, že toto prispeje k rastu, zdravšej budúcej generácie, to by malo byť v našom záujme bez ohľadu na politické tričko.

Ctené kolegyne, kolegovia, z mojej strany je to všetko. Ešte raz na záver vás čo najsrdečnejšie prosím o podporu tohto návrhu. Umožníme rodinám, aby starostlivosť o ich zverené dieťa bola aj z finančného pohľadu menej náročná, bola legalizovaná a všetkými možnými zákonnými prostriedkami garantovaná. A na druhej strane umožníme nám všetkým, aby sme si uvedomili, čo je zodpovednosť za rodinu. Ďakujem pekne, z mojej strany je to všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Spravodajkyňou je pani poslankyňa Sárközy. Poprosím ju ešte o spravodajskú informáciu v prvom čítaní.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Zoltána Horvátha na vydanie zákona o vzájomnej rodičovskej pomoci ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1297 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

Navrhovatelia odôvodnili predloženie návrhu zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujú v oblasti starostlivosti o deti zaviesť nový inštitút vzájomnej rodičovskej pomoci. Cieľom návrhu je vytvoriť priaznivé sociálne a ekonomické podmienky pre rodiny s malými deťmi.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

Pán predseda Národnej rady, skončila som. Prosím vás, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť vzhľadom na to, že nemám písomnú prihlášku. Pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec je 12.00 hodín. Môžeme dokončiť, kolegyne, kolegovia, vystúpenie? (Odpovede z pléna.) Nech sa páči, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa poďakovať za predložený návrh zákona z dvoch dôvodov. Po prvé, je nedostatok jaslí. Vieme, aké starosti majú matky s deťmi. To je prvý dôvod. Druhý dôvod je ten, že toto vlastne reálne v živote funguje, ale nie je to zákonom upravené. A kvôli tomu, že to bude zákonom upravené, budú upravené aj bližšie podrobnosti o tom, aká dokumentácia sa vedie. Takže ja tento návrh podporím. A dúfam, že ho podporí aj vládna koalícia. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktická poznámka, pán predseda výboru Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja sa len chcem opýtať na jednu skutočnosť, ktorá je v sociálnej sfére s tzv. nelegálnymi sociálnymi zariadeniami, či tam, kde bude tú starostlivosť realizovať ten, čo ani nie je živnostník, ani nejaká právnická osoba, v prípade niektorých konfliktných situácií nemôže dôjsť k tomu, že sa bude napádať buď obsah činností, alebo odbornosť, alebo niektoré pochybenia, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom. Takže upraviť to iba na princípe dobrovoľnosti alebo aj nejakého právneho zákonného postupu stojí to za úvahu v ďalšom. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Chcete reagovať pán poslanec? Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Pán predseda, áno, myslím si že ak posunieme zákon do druhého čítania, predkladatelia sa vedia s touto otázku vysporiadať. Ale myslím, že už tento návrh hovorí o tom, akým spôsobom sú tieto problémy riešiteľné. Takže skôr sú tam pozitíva ako to, čo hovoríte. Takže dúfam, že to podporíte, a potom tie vaše dobré návrhy v druhom čítaní budú vedieť zapracovať predkladatelia. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ? Nie.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokovávaním návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, poslanci, vyhnem sa tomu, nebudem privítavať po mene, vítam tu pána ministra, ktorý v zmysle schváleného programu na našom popoludňajšom rokovaní v druhom čítaní uvedie

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009.

Vládny návrh zákona máme ako tlač 1242, spoločná správa je ako tlač 1242a.

Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorá sa predkladá na rokovanie Národnej rady v podobe skráteného legislatívneho konania.

Novela zákona o štátnom rozpočte reaguje na výraznejšie spomalenie výkonnosti ekonomiky v dôsledku kulminácie globálnej krízy. Hospodárska kríza priniesla značné oslabenie zahraničného dopytu, ktorý spôsobuje klesajúcu dynamiku slovenského exportu, výroby, trhu práce a celkovo domáceho dopytu a s tým súvisiaci výpadok daňových príjmov oproti objemu schválenému zákonom o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý bol schválený v čase, keď ešte bol otázny rozmer a trvanie ekonomického spomalenia.

Vláda Slovenskej republiky prijala opatrenia zamerané na zmiernenie dosahov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Ide o opatrenia v daňovej oblasti zamerané na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pri dani z príjmov fyzických osôb, ako aj zvýšenie zamestnaneckej prémie, skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, úpravu vstupnej ceny pri hmotnom a nehmotnom majetku pri dani z príjmov. Uvedenými opatreniami dochádza k zníženiu daňových príjmov štátneho rozpočtu schválených v zákone č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009. Zároveň sa zreálňuje výška nedaňových príjmov tuzemských grantov a transferov.

Navrhovaný zákon upravuje príjmy a schodok štátneho rozpočtu na rok 2009, objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2009 a poskytnutie štátnej záruky za bankový úver konzorcia poskytnutý Európskou investičnou bankou v súvislosti so zabezpečením prostriedkov na financovanie výstavby úsekov diaľnice D1. Ďakujem za slovo, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi tohto výboru Jozefovi Burianovi, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch a zároveň aj aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009.

Tento vládny návrh zákona bol pridelený výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor bol nominovaný výbor pre financie, rozpočet a menu. Výbory ho prešli v stanovenom termíne. Tento vládny návrh zákona schválili.

Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh novely zákona č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009 schváliť.

A výbor zároveň určil spoločného spravodajcu Jozefa Buriana, aby súčasne predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, sú prihlásení pán poslanec Iván Farkas, za klub SMK, pán poslanec Ivan Štefanec, za klub SDKÚ - DS.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, pán minister, predsa sme sa dočkali, predsa pán minister predložil revidovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 do Národnej rady na schválenie. Predsa ste sa, pán minister, priznali, aj keď veľmi neskoro, že niečo nie je v poriadku s rovnováhou verejných financií na Slovensku v tomto roku. Poradie bolo ale veľmi, veľmi pomýlené. Vláda 15. augusta totiž sa uzniesla, že nebude revidovať štátny rozpočet na rok 2009. Potom 30. septembra schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2010. Predložila ho do parlamentu a až teraz prednedávnom schválila revíziu štátneho rozpočtu na rok 2009. A predložila tento návrh do Národnej rady na schválenie. Ak niekto pochopí toto poradie, takúto logiku, tak veľmi rád si vypočujem jeho argumenty, ale poďme po poriadku.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 sa zostavil ešte pred odhadmi vplyvu hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách do konca októbra 2008 ho odsúhlasila vláda a zaslala do Národnej rady na schválenie. Premiér Fico vtedy vyhlásil, že ten rozpočet je najsociálnejší v histórii Slovenska. Ja som vtedy dodal, že má ale jednu jedinú chybičku, že je nereálny, stojí na vode. Návrh štátneho rozpočtu sa totiž zostavil na týchto základných pilieroch. Sú to hospodársky rast 6,5 %, pôvodne v takejto výške schválila vláda návrh štátneho rozpočtu, a miera nezamestnanosti 9,4 % a miera inflácie 4 %. V novembri 2009 dva týždne pred zahájením rokovania o návrhu štátneho rozpočtu som vyzval vládu, aby stiahla návrh štátneho rozpočtu na rok 2009, vo vzťahu k reálnym odhadom dopadov hospodárskej krízy zreálnila príjmovú stránku a schválila upravený rozpočet a aby potom opravený návrh opäť predložila na schválenie do Národnej rady. Vláda urobila jedinú korekciu pred rokovaním v Národnej rade, v parlamente. Znížila odhadovaný hospodársky rast na 4,6 %. A znížila tým adekvátne príjmy. A zvýšila schodok štátneho rozpočtu. Buďme ale úprimní. Začiatkom decembra 2009 reálne uvažujúci ekonóm nemohol vychádzať z hospodárskeho rastu na tento rok vo výške 4,6 %. Teda vláda aj po úprave predložila nerealistický návrh štátneho rozpočtu do parlamentu na schválenie.

A potom v priebehu januára a februára sa to všetko zomlelo. Minister financií v prvom polroku viackrát aj vzhľadom na naše opozičné výzvy avizoval, že do 15. augusta tohto roku predloží do vlády na schválenie revidovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2009, pretože bude treba v tomto roku šetriť. Revidovaný návrh štátneho rozpočtu ale nepredložil. V auguste to zdôvodňoval tak, že šetrenie sa udeje až v budúcom roku, roku 2010, s tým, že dôjde k drastickému šetreniu v niektorých rezortoch. Minister financií avizoval neskoršie predloženie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010 do vlády na schválenie do 30. septembra. Mali sme vtedy podozrenie, či náhodou pán minister a vláda nehrá na rozpočtové provizórium, minimálne na začiatku budúceho roka. A teraz zrazu dochádza k náhlym zmenám. Minister financií sa zrazu niekam poponáhľal. Načo také urýchlené schvaľovanie rozpočtu bez pripomienkového konania sociálnych partnerov? Skrátka, vyjadrenia a postoje ministerstva financií boli v tomto roku ako na húsenkovej dráhe alebo na hojdačke, raz dole, potom hore a zas naopak. Iste, dá sa to zdôvodniť náhlymi zmenami stavu verejných financií. Iste to tak zdôvodní aj minister financií. Ja v tom ale vidím nekoncepčnosť, nemohúcnosť, hysterické reakcie na vývoj situácie vo verejných financiách a to všetko zakryté jediným záujmom, záujmom o maximálne plytvanie verejnými financiami, ako keby všeliekom na riešenie dopadovej hospodárskej krízy bolo nezodpovedné, neúmerné plytvanie vzhľadom na príjmy, a teda možnosti štátneho rozpočtu.

A čo sa vôbec udialo, o čom teda teraz rokujeme? Minister financií celý rok nás ubezpečoval až do augusta, že predloží revidovaný návrh štátneho rozpočtu na tento rok. On ho podľa prísľubu nepredložil. Na druhej strane ale vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2010. Vláda teda schválila štátny rozpočet na budúci rok bez toho, aby revidovala štátny rozpočet na rok 2009. A, ajhľa, teraz so značným omeškaním nám vláda konečne predložila revíziu štátneho rozpočtu na tento rok s radikálnymi zmenami, znížením príjmov štátneho rozpočtu o 2,2 mld. eur, zvýšením schodku štátneho rozpočtu na trojnásobok a zvýšením objemu záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu na dvojnásobok. Ponaučenia sú nasledovné. Po dlhom čase tak vláda nielen verbálne, ale aj fyzicky, formálne priznala, že má s verejnými financiami obrovské problémy. Po druhé, vláda s priznaním otáľala až do posledného okamžiku. Učinila tak až po schválení návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010 vládou a tesne pred jeho schválením v Národnej rade, to z politických dôvodov. Veď je to nepríjemné priznanie. Po tretie, že korekcie budú tak vážne a hlboké, to nik nečakal. Korekcie sú dôkazom toho, že vláda nemá záujem šetriť. A korekcie sú napokon dôkazom aj toho, že táto vláda nezadržateľne a nebezpečne zadlžuje krajinu na úkor budúcnosti. Vláda teda priznala, že nie je pravdivý výrok premiéra o tom, že sa nezadlžujeme, keď ho vyriekol ihneď po schválení návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok vo vláde.

Pán minister, aspoň v nejakom pomere k zníženým príjmom prečo neupravíte, neznížite aj výdavkovú stránku štátneho rozpočtu na tento rok, na rok 2009, ako ste to avizovali v priebehu leta, že dôjde k drastickým škrtom v niektorých kapitolách? Vašou politikou totiž nútite šetriť samosprávy a siahate im na príjmy, podnikatelia a firmy krachujú, opúšťajú Slovensko, zásadne sa zhoršilo podnikateľské prostredie, rodiny a ľudia sú prinútení šetriť okolnosťami, dopady hospodárskej krízy pociťujú najmä oni, veď miera nezamestnanosti rýchlo rastie. Každý šetrí, len vy, ministerstvo financií, nechcete šetriť. A ako správca Štátnej pokladnice neprinútite šetriť ani ostatné rezorty. Výsledkom vašej fiškálnej politiky bude v budúcom roku scenár podobný tomu maďarskému z prvej polovice tohto roka. Vďaka tomu, že v najlepšom období sme zaviedli euro, to nás zachránilo, vôbec sme necítili dopady finančnej krízy. Dopady hospodárskej krízy boli o to hlbšie. Tie ale boli vyvolané vonkajšími okolnosťami, poklesom dopytu po tovaroch a výrobkoch fabrík na Slovensku na rozhodujúcich trhoch v západnej Európe. Ale vďaka vašim nekompetentným zásahom, vďaka vašej nekoncepčnej fiškálnej politike onedlho budú výrazné signály finančnej krízy, budú problémy so splácaním hypotekárnych úverov, spotrebných úverov obyvateľmi, ale aj komerčných úverov podnikateľmi a spoločnosťami. A viete, pán minister, v čom je problém? V tom, že v Maďarsku po zásahu vlády Gordona Bajnaia sa verejné financie stabilizujú, dochádza k ozdravnému procesu, zatiaľ čo tu na Slovensku sa situácia z mesiaca na mesiac zhoršuje, kríza sa prehlbuje.

A nakoniec dovoľte, aby som vyjadril počudovanie nad tromi súvislosťami.

Po prvé. Slovensko je najmladším členom eurozóny. Európska komisia zahájila konanie voči Slovensku a iným členským štátom za nedodržanie maastrichtských kritérií. Vami to jednoducho nezamávalo. Vy kľudne idete znižovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu a chladnokrvne ponecháte výdavkovú stránku na pôvodnej úrovni.

Po druhé. Pred zavedením a počas zavádzania eura ste vždy s radosťou privítali eurokomisára pre menovú oblasť Joaquína Almuniu. Osvojili ste si jeho rady, odporúčania a všetko, čo on vlastne vám, vláde a ministerstvu financií, odporúčal. Teraz keď sa vyjadril, že na Slovensku je značne ohrozená rovnováha a udržateľnosť rovnováhy vo verejných financiách, hrozí nám destabilizácia, akosi vám jeho rady a upozornenia nejako unikajú. Nechcete si ich vziať k srdcu.

Po tretie. Na poslednom zasadnutí ECOFIN-u sa dohodlo, že na rozdiel od doterajšej fiškálnej politiky odporúčajú každému členskému štátu Európskej únie znižovať deficity verejných financií, teda prinútia členské štáty šetriť. Nevnímam odozvu tohto odkazu na Slovensku, ako by vláda nepočula, nevnímala odkaz a odporúčania ECOFIN-u. Tomu sa hovorí odvaha a hazard s budúcnosťou fiškálnej rovnováhy na Slovensku.

Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja vám môžem povedať, že nesúhlasíme s takýmto polovičatým riešením, keď na jednej strane sa priznáte, že vo verejných financiách je obrovská diera, veľká bublina, ale adekvátne to nechcete vyriešiť znížením výdavkovej stránky, teda šetrením. Preto nezahlasujeme za váš návrh. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP