T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vystúpi v rozprave pán poslanec Ivan Štefanec, za poslanecký klub Demokratickej strany - SDKÚ.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k revízii štátneho rozpočtu na rok 2009.

Pán minister uviedol túto novelu slovami, že návrh reaguje na zmenené podmienky, ktoré sú vo svete a ktoré sú na Slovensku. Nuž dovolím si vám pripomenúť, dámy a páni, aké boli výdavky štátneho rozpočtu pred rokom a teraz. Hovorím o štátnom rozpočte 2009. V septembri 2008 sa predpokladal rast HDP pre rok 2009 na úrovni 6,5 %, vláda predpokladala výdavky 14 mld. eur. V novembri 2008 bol rast revidovaný na 4,6 %, výdavky na 14 mld. eur, to isté, v apríli 2009 bol revidovaný rast na 2,4 %, výdavky na 14 mld. eur. Je to stále to isté číslo, pochopiteľne. Dnes odhaduje samo ministerstvo financií pokles HDP na Slovensku na úrovni mínus 5,7 % a výdavky 14 mld. eur. Výdavky sa stále počas roka nemenili. Dámy a páni, vláda sa správa, ako keby sme rástli 6,5 %, nie ako keby sme mali prepad mínus 5,7 %, čo považujem za najcharakteristickejšiu črtu tohto rozpočtu a za najlepší dôkaz, že vláda sa ani náhodou nesnaží šetriť a plytvanie sa, bohužiaľ, stalo jediným protikrízovým opatrením vlády. Vláda sa už ani nesnaží predstierať, že rieši krízu, pretože Rada pre hospodársku krízu už nezasadala viac ako polroka. Vláda ruší sama protikrízové opatrenia, ako sme toho boli svedkom minulý štvrtok, keď sa zmrazila položka nezdaniteľného minima a tým pádom sa od ľudí odčerpala ďalšia miliarda korún alebo 33 mil. eur na budúci rok. Len na tejto schôdzi, dámy a páni, máme tri zákony, ktoré znamenajú zvýšenie daní, v zákone o hrách, o spotrebných daniach a o dani z príjmu. Toto plytvanie vlády zaplatia len a len ľudia. Na to, bohužiaľ, doplatia hlavne tí najslabší, tie najslabšie príjmové skupiny.

V čase keď sme upozorňovali na potrebu štátneho rozpočtu, bolo to začiatkom roka, vtedy predseda vlády hovoril o tom, že kríza sa nás nedotkne a Slovensko je pripravené. No Slovensko je pripravené tak, že máme najvyšší nárast nezamestnaných, najhorší trend z celej Európskej únie a z krajín OECD. Bohužiaľ, tá kríza zasiahla Slovensko veľmi bolestne aj preto, lebo vláda nereagovala. Nereagovala úspornými potrebnými opatreniami, tak ako reagovala každá inštitúcia, každá obec, každé mesto, každá firma. Len vláda sa správa stále tak, že aj v tejto novele sú revidované len príjmy. ale ani eurom sa nedotkla výdavkov. Je to o to smutnejšie, lebo tento rok je prvý rok Slovenska v eurozóne, keď sme sa zaviazali dodržiavať Pakt rastu a stability, čo ani náhodou, samozrejme, nebude splnené. Je pochopiteľné, že tieto nezodpovedné postoje nezostávajú bez odozvy aj Európskej komisie, ktorá nás ako krajinu preradila do skupiny najrizikovejších krajín.

Vláda ani náhodou nemá na rozdávanie málo peňazí. O tom svedčia nielen stále tie isté výdavky, ktoré nechce revidovať, a teda ani náhodou nechce šetriť, ale aj číslo 775 mld. Sk alebo 25,7 mld. eur, ktoré má počas celého svojho obdobia vláda Roberta Fica na verejné výdavky. Nuž môžeme si položiť otázku, či to cítia občania a či sa zlepšilo školstvo, zdravotníctvo.

Dovolím si vám zacitovať, dámy a páni, len niekoľko údajov z medzinárodných porovnávaní. Pripomínam, že neexistuje ani jedno medzinárodné porovnávanie, v ktorom by si Slovensko polepšilo. Za súčasnej vlády v každom jednom rebríčku sa Slovensko zhoršilo. Je tomu tak napr. v rebríčku Health Consumer Powerhouse, kde sa kvalita slovenského zdravotníctva umiestnila na 28. mieste z 33 hodnotených. Je to prepad o 6 priečok. Je tomu tak v rebríčku Doing Business, ktorý každoročne pripravuje Svetová banka. Slovensko tu kleslo z 35. na 42. priečku. Keď sa pozrieme na svetové univerzity, tak uvidíme, že medzi 500 najlepšími na svete Slovensko nemá zastúpenie. Keď sa pozrieme na to, čo pripravila Slovenská akadémia vied, ako hodnotí morálku, ako hodnotí dôveru medzi ľuďmi, tak vidno, že ešte v roku 1991 si dôverovalo u nás 20,6 % ľudí, po poklese v deväťdesiatych rokoch opäť dôvera vystúpila v roku 2004 na úroveň 21,6 %, ale koncom minulého roka už sa dôvera znížila na katastrofálnych 12 %. Takže samotní ľudia prejavujú medzi sebou nedôveru. Aj to je výsledkom toho, ako sa správa vláda. Aj to je výsledkom toho, aké zákony predkladá, aj v tomto prípade je to zákon o štátnom rozpočte, ktorý by mal byť základným zákonom roka. No a na dôvažok v rebríčku Svetového ekonomického fóra, ktorý hodnotí o. i. aj korupciu a klientelizmus, v uprednostňovaní zákaziek pre vládu sme sa umiestnili na 127. mieste zo 133 krajín. Je to jednoznačne najhoršie hodnotenie zo všetkých krajín Európskej únie. Je to hodnotenie také, že nás posúva za krajiny ako Uganda, Burundi, Zimbabwe, Botswana, Kirgizsko, Kazachstan, Bangladéš a tak ďalej a tak ďalej. Keby sme sa čudovali, dámy a páni, že Svetové ekonomické fórum možno preháňa, tak dovolím pripomenúť zopár prípadov. Dovolím si pripomenúť, že existuje krajina, v ktorej vládna firma posiela milióny podozrivej firme na Cyprus. Táto krajina nie je Burundi, je to krajina Slovensko. Existuje krajina, kde sa predáva teplý vzduch garážovej firme na niekoľko rokov dopredu. To takisto sa nestalo v Burundi, ale na Slovensku. Existuje krajina, kde autora nástenkového tendra urobia ministrom. To sa nestalo v Burundi, to sa stalo na Slovensku. A ja som si istý, dámy a páni, že ani v Burundi si nedovolí vláda predložiť rozpočet, podľa ktorého chce minúť o 17 % viac v čase krízy než pred rokom.

Výdavky štátneho rozpočtu k dnešnému dňu presahujú 10 % úrovne minulého roku. Ale vláda nám hovorí, že do konca roka to bude na úrovni 17 % ku skutočnosti minulého roka. To považujem za nehoráznosť, trúfalosť až drzosť, že ministerstvo financií predkladá takýto návrh v čase krízy a hovorí všetkým občanom, že nebude sa hospodárne správať a nebude šetriť ich peniaze. Preto, samozrejme, ani ja, ani poslanci za SDKÚ - Demokratickú stranu nebudú hlasovať za túto novelu, pretože ju považujeme za škandalóznu, tak ako považujeme za škandalózny celý prístup vlády k riešeniu krízy. Vláda sa snaží len predstierať, že rieši krízu, ale pritom jej nečinnosť a plytvanie sa stalo jediným skutočným protikrízovým opatrením. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Martin Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, moja otázka bude tak trošku do pléna, pretože obyčajne predkladatelia páni ministri reagujú až v záverečnej reči a nedá sa diskutovať. Ale moja otázka je k nasledujúcemu. Verím, pán minister, že sa nedalo v júni minulého roku, keď sa robilo na rozpočte, vedieť, čo sa udeje, ale celkom iste začiatkom tohto roku sa dali urobiť zmeny. Ja som tu v pléne vyzval pána premiéra, aj v médiách, aby jednoducho revidoval rozpočet. A poviem aj, v akej súvislosti to bolo. No zreálnia sa príjmy, ale adekvátne k tomu sa aj upravia výdavky, pretože je celkom bežné a tak to funguje, že ak nejaký rezort dostane peniaze, tak sa ich snaží za každých okolností minúť a nebude šetriť, pričom bolo potrebné šetriť. Čiže moja otázka je tak trochu hypotetická, že je doslova pár týždňov pred koncom roka, aký zmysel v tejto chvíli tak neskoro má dávať revíziu štátneho rozpočtu na rok 2009. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefanec chce reagovať.

I. Štefanec, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi poslancovi Froncovi za doplnenie. Je to presne tak. Ja som tiež presvedčený, že vláda mala reagovať skôr, vláda zostala jedinou inštitúciou, ktorá nereagovala napriek deklaráciám na vzniknutú situáciu, pretože osobne nepoznám žiadnu firmu ani inštitúciu na Slovensku, ktorá by neprispôsobila svoje výdavky k zmeneným príjmom. Zostáva touto inštitúciou jedine vláda, ktorá aj predložením tohto návrhu nám hovorí, že nechce ani náhodou šetriť a svoje výdavky postavila na úrovni, ako keby Slovensko rástlo. Vláda si zakrýva oči pred skutočnosťou a môže to odôvodniť hocijako, ale mám pocit, že túto hru nevysvetlí občanom Slovenska, lebo podstata tejto hry je jediné. A to je plytvanie a, bohužiaľ, zadlžovanie ľudí peniazmi, ktoré zaplatia len a len ďalšie generácie. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V rozprave vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení písomne. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne. Registrujem, sú to pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Jozef Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, milí hostia, dovoľte mi začať tým, že upriamim vašu pozornosť na dva dátumy, aj na to, čo sa stalo v týchto dňoch. Dňa 20 septembra sa konalo mimoriadne zasadnutie vlády k svetovej finančnej kríze, ešte raz, 20. septembra mimoriadne rokovanie vlády k svetovej finančnej kríze. Dňa 30. septembra vláda schvaľuje návrh novely zákona o štátnom rozpočte v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý reaguje na krízu. Povedali by ste si, že je to skvelá, pružná reakcia, keby medzi tými dvomi dátumami nebolo prešiel jeden rok. Čiže, ešte raz, 20. 9. 2008 vláda Roberta Fica na mimoriadnom, v sobotu, zdôrazňujem, aby mimoriadnosť bola ešte podčiarknutá, v sobotu na mimoriadnom rokovaní vlády rokuje o Svetovej finančnej kríze. O vyše roka neskôr 30. 9., ale už roku 2009 vláda schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní, zdôrazňujem, novelu zákona o štátnom rozpočte, bravo. Pripadá mi to tak absurdné, ako keď v situácii, ktorá, žiaľbohu, je pomerne častá u nás, živiteľ rodiny stratí prácu, stane sa nezamestnaným, rok sa tvári, že sa nič nedeje, potom po roku v noci zobudí ženu a hovorí: "Vstávaj, rýchlo, musíme zmeniť rodinný rozpočet." Je to podobne absurdný prístup. Ako pripomenuli moji kolegovia, už počas schvaľovania rozpočtu na jeseň minulého roka sme vládu opakovane upozorňovali, nielen my, ale aj všetci odborníci analytici, že tento rozpočet stojí na vode, že z dôvodu svetovej finančnej a následne aj ekonomickej krízy predpoklady, na ktorých stojí, sú nereálne a že by mal byť už vtedy schválený inak. Potom, najmenej od decembra minulého roka, januára tohto roka, keď sa ukazovalo, že ten prepad je ešte hlbší, ako boli pôvodné prognózy, sa každodenne aj zo strany opozície, aj zo strany všetkých odborníkov ozývali hlasy a výzvy na vládu Slovenskej republiky, aby pristúpila k revízii štátneho rozpočtu. Vláda sa tvárila, že sa nič nedeje. A potom, hr-hr, v skrátenom legislatívnom konaní prišla s novelou, ktorú schválila 30. septembra čiže po viac ako roku odo dňa, keď v sobotu mimoriadne zasadala kvôli jedinej téme, ktorou bola svetová finančná kríza. Čiže prvý záver, o ktorom vypovedá tento dokument, aj o dnešnom predložení na rokovanie Národnej rady, je absolútna nečinnosť a nekompetentnosť vlády Roberta Fica a ministra financií Jána Počiatka. Tváriť sa rok, že sa nič nedeje, rok sa tváriť, že kríza sa verejných financií nedotkne, je naozaj niečo, čo už nepotrebuje ďalšie vysvetľovanie.

Druhý zásadný problém, ktorý je, je v tom, akým spôsobom k tejto neskorej, veľmi oneskorenej revízii štátneho rozpočtu vláda prikročila. Ako hovorili moji predrečníci, pán poslanec Farkas a pán poslanec Štefanec, prikročila k tomu tým najhorším spôsobom, ako mohla. Neznížila výdavky ani o jediné euro, len strojnásobila očakávaný deficit. Toto je, samozrejme, veľmi zlý prístup, pretože tento prístup povedie k tomu, že nebudú udržané zdravé verejné financie, že deficit rastie mnohonásobne vyššie, ako mohol rásť, keby vláda konala, keby konala zodpovedne a kompetentne, a naviac v ekonomike nevznikajú potrebné predpoklady na to, aby po ukončení krízy mohla ekonomika znovu naštartovať a aby mohli vznikať pracovné príležitosti, aby tých vyše 100 000 ľudí, ktorí stratili prácu, malo šancu túto prácu nájsť.

V čom je teda zásadný problém, čo vláda nerobila a čo robiť mala.

Takže som presvedčený, že zodpovedná a kompetentná vláda by bola už na jeseň minulého roka schválila iný štátny rozpočet, ako je ten, ktorý schválila vláda. A teraz nehovorím o určení výdavkov. Aj tam, samozrejme, máme zásadne iný pohľad na to, ako sa majú peniaze míňať, na čo sa majú používať. Ale už východiská štátneho rozpočtu mali byť iné, ako boli tie, s ktorými štátny rozpočet schválený bol. Následne mal byť rozpočet revidovaný už v prvých týždňoch a mesiacoch roka tohto, keď bola jasná, a pripomínam, že už začiatkom tohto roka, ešte z jari, myslím, že to bolo začiatkom marca, už aj oficiálna prognóza Národnej banky, že slovenská ekonomika bude v recesii. Takže malo dôjsť k ďalšej revízii štátneho rozpočtu, kde bolo potrebné urobiť dve veci, po prvé, reštrukturalizovať výdavky, samozrejme, aj znížiť odhad príjmov, ale aj reštrukturalizovať zásadným spôsobom výdavkové tituly, reštrukturalizovať tak, aby sa ušetrilo, aby sa šetrilo všade tam, kde je to možné, pretože tak ako vedia v čase krízy všetci jednotlivci, všetky rodiny, všetky obce, všetky mestá a všetky iné štáty so zodpovednými vládami, že v čase krízy sa musí šetriť, tak to mala vláda vedieť aj vláda Roberta Fica. Zároveň, samozrejme, kríza vytvára aj novú situáciu v tom, že sú oblasti, sú položky, kde treba zintenzívniť činnosť a príp. aj zvýšiť výdavky alebo znížiť príjmy, ak to má proticyklický charakter a ak to môže ekonomike pomôcť. Vláda neurobila ani jedno, ani druhé, ani nezačala so šetrením tam, kde to bolo možné a potrebné, aby sme udržali aj do budúcna zdravé verejné financie, a ani nepristúpila k reštrukturalizácii verejných výdavkov. Totiž ak bolo niečo potrebné robiť, tak napr. bolo potrebné s o to väčšou naliehavosťou ako predtým zastaviť plytvanie a rozkrádanie, ku ktorému dochádza v takých rozmeroch, že to nadobúda makroekonomické rozmery. Len v nami zmapovaných 40 najväčších prípadoch plytvania, neefektívneho vynakladania a rozkrádania verejných zdrojov prichádza štát, prichádza Slovenská republika o takmer 3 mld. eur, o takmer 90 mld. Sk. V kauzách, ako je nástenkový tender, ako je diaľničné mýto, ako je predaj emisií a ako sú ďalšie kauzy, prichádzame o desiatky miliárd korún, napriek tomu, že príjmy štátneho rozpočtu sa vplyvom krízy tak znížili, že deficit bude trojnásobný oproti tomu pôvodne predpokladanému. Takže čo bolo potrebné, ale aj možné urobiť, to bola potreba zásadným spôsobom znížiť a zastaviť toto plytvanie, neefektívne vynakladanie a rozkrádanie verejných zdrojov. A potom aj deficit mohol byť výrazne vyšší ako ten 6,3-percentný, ktorý máme teraz pri tomto návrhu novely.

Druhá vec, ktorú bolo potrebné urobiť, bola potreba urýchliť a decentralizovať čerpanie európskych peňazí, ktoré sú k dispozícii a sú zdarma. Výsledok je ale ten, že ich nečerpáme, napriek tomu, že ubehla vyše tretina programovacieho obdobia, nečerpáme ani jedno percento zdrojov z európskych fondov. Bolo potrebné znížiť bežné výdavky verejnej správy, zásadne znížiť také investície, ktoré nemajú multiplikačný efekt, ale pri ktorých dochádza doslova k plytvaniu. A ušetrené peniaze bolo potrebné použiť na zníženie odvodov, na predĺženie podpory v nezamestnanosti, ale aj na také investície, ktoré môžu ekonomike pomôcť vo všetkých regiónoch, ako je napr. zatepľovanie bytov a domov, ale nie pôžičkami, pretože v čase krízy zaťažovať ľudí pôžičkami nie je rozumné, ale napr. dotáciami z predaja emisných kvót za normálne trhové ceny, ako to urobili napr. v Českej republike. Vláda Roberta Fica neurobila ani jedno ani druhé. Nepristúpila ani k reštrukturalizácii výdavkových titulov a nepristúpila ani k žiadnemu šetreniu. Výsledok je ten, ktorý tu dnes máme. Poukázali viacerí kolegovia na to, že Slovensko sa prepadlo do najrizikovejšej skupiny z hľadiska udržateľnosti verejných financií. A ja uvediem aj porovnanie tohtoročného odhadu deficitu Slovenskej republiky a ostatných krajín Vyšehradskej štvorky. Takže, žiaľbohu, výsledok je taký, že čo sa týka deficitov, budeme mať na Slovensku o 30 až 60 % vyšší deficit verejných financií v tomto roku ako okolité krajiny Vyšehradskej štvorky, kým sa predpokladá deficit v Českej republike vo výške 4,8 %, v Maďarsku 4,3 % a v Poľsku 3 %, na Slovensku je to 6,3 %, kvôli nečinnosti, nekompetentnosti, nezodpovednosti vlády Roberta Fica a ministra financií Jána Počiatka.

V dôsledku takéhoto raketového rastu deficitu dochádza od tohto roka aj k raketovému nárastu zadlženosti. V dôsledku toho v tomto roku verejný dlh vzrastie o 140 mld. Sk, čo je 4,6 mld. eur, čo na každú štvorčlennú rodinu znamená nárast dlhu o 100 000 Sk alebo 3 320 eur. Tento nárast dlhu znamená, že len v budúcom roku zaplatíme na úrokoch o 6 mld. korún viac ako pri alternatíve nezvýšenia tohto verejného dlhu. Vláda pritom tvrdí, že nemá potrebné 3 mld. na predĺženie podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov. A tento návrh tu bol už opakovane odmietnutý.

Takže zásadný problém, pred ktorým dnes stojíme, je ten, že vláda svojou politikou nielenže zvyšuje zadlženosť Slovenskej republiky, nielenže ohrozuje udržateľnosť verejných financií, ale ohrozuje aj vytváranie podmienok a predpokladov na znovunaštartovanie ekonomického rastu. Ekonómovia sa v zásade zhodujú, že pre krajinu, ako je Slovensko, sú tri nevyhnutné predpoklady vysokého a udržateľného ekonomického rastu. Po prvé sú to zdravé verejné financie, po druhé je to zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a po tretie je to rozvoj vzdelania, vedy, výskumu, znalostnej ekonomiky. Rozpočet je zrkadlom toho, či sa to deje a čo sa deje, ale zrkadlom toho, čo sa deje, sú aj rebríčky medzinárodné, niektoré z nich spomínal aj Ivan Štefanec.

Takže, žiaľbohu, táto novela zákona o štátnom rozpočte na tento rok, o ktorej rokujeme, je dôkazom toho, že vláda, vládna koalícia pod vedením Smeru ide opačným smerom, ako to Slovensko potrebuje, že vláda, vládna koalícia vedená Smerom vedie Slovensko k rozvratu verejných financií, k zhoršujúcemu sa podnikateľskému prostrediu a k zhoršujúcemu sa prostrediu pre vytváranie nových pracovných príležitostí, a teda že vláda nevytvára podmienky a predpoklady na to, aby po skončení krízy sme boli schopní opäť naštartovať ekonomický rast, aby ekonomika bola schopná generovať nové pracovné miesta pre ľudí, ktorí v posledných mesiacoch prácu stratili. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, je toho len jedným z mnohých dôkazov. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš ako posledný prihlásený do rozpravy. (Hlasy v sále.) Máte smolu, pani poslankyňa, poslanec sa môže prihlásiť do ukončenia vystúpenia predrečníka.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda predkladá na schválenie parlamentu novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Budem rozprávať možno v duchu mojich predrečníkov, ale skúsim hovoriť najskôr k forme a potom k obsahu.

V návrhu na skrátené legislatívne konanie nie je vysvetlený racionálny dôvod. Veď každému súdnemu pozorovateľovi bolo jasné a zrejmé, že tohtoročný rozpočet sa na príjmovej strane nenaplní najmä z dôvodu výpadku výberu daní už v prvých mesiacoch tohto roka. A napokon o nutnej úprave štátneho rozpočtu rokujeme pomaly na Dušičky. Neobstojí argument, že sme spadli do hospodárskej a finančnej krízy, a preto návrh prichádza až teraz. Dôvod, si myslím, je niekde inde. Súvisí s vyčkávaním vlády na aktuálny vývoj situácie do poslednej chvíle. Možno vláda čakala, že sa nájde nejaký zázračný prútik, šibne ním a predsa sa naplní scenár veľkoryso naprojektovaný ešte v minulom roku alebo je naťahovanie času len prejavom tajnostkárstva známeho tomuto zákonodarnému zhromaždeniu z predchádzajúcich troch rokov. I vtedy sa s poslednými číslami rozpočtu podobne ako dnes čakalo do poslednej chvíle, čím sa obmedzila možnosť odbornej diskusie na túto tému na minimum. Spôsob revízie tohtoročného štátneho rozpočtu sa z tejto schémy nevymyká.

Druhou vecou je obsah predloženého návrhu. Jeho hlavným znakom je, že po zreálnení situácie sa prudko znižujú príjmy štátneho rozpočtu. Na druhej strane sa ponechávajú pôvodne projektované výdavky, čo znamená, že štátny rozpočet skončí s oveľa väčším deficitom. Vlani pri predkladaní rozpočtu na tento rok som upozorňoval na riziká príjmovej časti. Zdôrazňoval som, že pri predpokladanom nominálnom raste hrubého domáceho produktu o 1,4 % bolo síce medziročné zvýšenie daňových príjmov naprojektované striedmejšie, na 7,1 %, ale napriek tomu napätosť v prognózovaní daňových príjmov rástla, čoho dôvodom podľa mňa vtedy bolo nadhodnotenie hospodárskeho rastu a z toho vyplývajúci predpoklad zníženia ziskovosti firiem. Opieral som sa napr. o prieskumy Podnikateľskej aliancie Slovenska z októbra 2008 o predpokladaných nepriaznivých vplyvoch silnejúcej svetovej finančnej krízy na slovensky firemný sektor. Podniky signalizovali prepad tržieb o 10 %. S tržbami sa mala začať znižovať aj ziskovosť firemného sektora. To bolo vážne varovanie, keď sme zobrali do úvahy, že vtedajšie projektované dane z príjmov právnických osôb na úrovni 2,4 mld. eur mali tvoriť takmer 20 % všetkých daňových príjmov.

S vývojom vo firmách úzko súvisí postavenie zamestnancov. Vlani v októbri podľa spomínaného prieskumu firmy avizovali pod vplyvom krízy prepúšťanie. A vyčíslili ho na úroveň 3,5 % z celkovej vtedajšej zamestnanosti. Finančná kríza sa mala prejaviť na mzdovej úrovni, ktorá mala stagnovať. Ak sa tak malo stať, ohrozeniu mala čeliť ďalšia položka príjmov, daň z príjmov fyzických osôb. Táto daň bola vtedy projektovaná na vyše 2 mld. eur, čo malo pri takmer 11-percentnom medziročnom raste pokryť 16 % všetkých daňových príjmov. Upozorňoval som, že negatívny vývoj vo výbere tejto dane nepostihne len štátny rozpočet, ale hlavne zneistí pozíciu samosprávy, pretože jej príjem je závislý práve od jej výberu. A kládol som otázku, čo bude vláda robiť, keď budúci rok župy a obce zaplačú a budú od nej pýtať ďalšie peniaze. Žiaľ, všetko negatívne sa naplnilo. Firmám klesajú tržby a zisky, čo sa prejavuje na zníženom výbere dane z príjmu právnických osôb. Stúpa nezamestnanosť takmer navlas rovnakým tempom, ako priniesol prieskum, rozpočtová položka dane z príjmu fyzických osôb sa nenaplňuje. Pociťujú to najmä obce a župy, ktorým sa výrazne znižujú zdroje. Ľudia strácajú prácu, v zamestnaní im stagnujú príjmy, banky sú opatrnejšie v poskytovaní spotrebných úverov, čo spôsobuje pokles tržieb obchodníkov. To zase vyvoláva krátenie príjmov štátu pri výbere dane z pridanej hodnoty.

Na pochopenie týchto súvislostí netreba žiadne špeciálne vzdelanie, stačí, ak sa zodpovedne postavíme k východisku. A to vlani bolo jednoznačné. Tučné roky sa skončili, čaká nás hospodárske oslabenie a musíme sa uskromniť. Takéto signály vysielali vláde firmy. Ale ona radšej počúvala ubezpečenia bánk a vlastné sebauspokojenie. Hoci doteraz našťastie nepadla ani jedna slovenská banka, kríza Slovensko neobišla, dostala sa k nám cez našich obchodných partnerov v zahraničí a teraz sprostredkovane začína útočiť na samotné banky. Prečo vláda vlani pozornejšie nepočúvala podnikateľov? Ak by tak bola urobila a úplne by sa odhodlala popasovať s prichádzajúcou krízou, zmenila by pripravovaný rozpočet už vtedy. Ak by si to bola priznala, že v predpokladaných príjmoch je započítané vysoké riziko, siahla by na projektované čísla a upravila by ich smerom nadol. Nič také sa nestalo. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. So znížením očakávaných príjmov by muselo prísť aj zníženie výdavkov. Neverím tomu, že by sa vláda vtedy bola odhodlala naprojektovať výdavky na dnešnej úrovni a pripustiť tak oveľa vyšší deficit verejných financií, ako bol vtedy predpoklad, teda 1,7 % HDP. Pár týždňov pred prechodom na euro by to bolo jednoducho nemysliteľné. Ďalšou pohnútkou bolo nafukovanie výdavkov z politických dôvodov, aby sa zalepili voličom oči, a to za akúkoľvek cenu. Napokon túto pohnútku donaha odhaľuje súčasný predložený zákon. Výdavky ostávajú napriek okresaným príjmom na vlaňajšej projektovanej úrovni, a to za cenu prudkého nárastu deficitu a zadlžovania krajiny. Vláde vyčítam absenciu akejkoľvek úprimnosti a zodpovednosti. Možno konala nevedome a signály z podnikovej sféry prehliadla alebo im venovala malú pozornosť. To však neznižuje jej vinu na súčasnom vývoji.

V čase, keď na Slovensko naozaj dopadla hlboká hospodárska kríza, vláda situáciu nielenže neuľahčuje, ale aj svojím nezodpovedným konaním ju priam komplikuje. Ak sa nevytvárajú rezervy v časoch, keď hospodársky rast dosahuje dvojciferné hodnoty, je to nezodpovednosť. Ak sa nešetrí v časoch, keď ekonomika padá, je to sabotáž. Slovensku hrozí, že strmým zadlžovaním uviazne v začarovanom kruhu, v ktorom bolo v polovici deväťdesiatych rokoch. Vtedy sa vláda zadlžovala takým tempom, že úroky presiahli 30 %, vláda vytlačila domáce banky z úverového trhu, lebo pohltila väčšinu ich úverov a tie sa nedostávali k firmám. A ak sa tam aj dostali, úrokové sadzby boli vysoké a pre firmy likvidačné. Nedostatok kapitálu sa prejavil na poklese investícií a Slovensko zaznamenalo rekordnú, doteraz neprekonanú nezamestnanosť. Keď vidím návrh zmeny tohtoročného rozpočtu, vraciam sa viac ako o 10 rokov do minulosti a pýtam sa: Nevieme sa poučiť ani na vlastných chybách? Dnes sa za svetovú krízu skrýva kadečo. Aj tvorca tohto návrhu zákona sa odvoláva len na ňu. Treba však povedať, že nie za všetko môže kríza.

Opäť sa vrátim k názorom podnikateľov. Podľa nich sa podnikateľské prostredie od roku 2006 stále zhoršuje. Kým v prvej polovici funkčného obdobia terajšej vlády vláda ťažila z reforiem svojich predchodkýň, ktoré podnikateľskú klímu zásadne zlepšili, v druhej polovici by sa bol v poľavovaní ekonomickej aktivity tak či tak odrazil odmietavý postoj vlády ku kultivovaniu podnikateľského prostredia. I keby sme nezaznamenali pokles hospodárskeho rastu, pri zotrvaní vlády na jej postojoch by sme sa postupnej stagnácie určite dočkali. Bolo by to len otázkou času. O to viac mrzí, že vláda v dobrých časoch nevytvorila podmienky na ďalší hospodársky rozmach, ale naopak, sama stavala pred podnikateľov nové prekážky. To sa zvlášť citlivo vypomstieva v dnešných ťažkých časoch, keď rast nezamestnanosti začína pripomínať neslávne deväťdesiate roky. Hoci sa na prvý pohľad nezdá, jedným z ďalších brvien, ktoré firmy pocítia pod nohami, je nezodpovedné míňanie, ktoré umožňuje tento predložený návrh zákona. Súvislosť je jednoznačná, ak plytvá vláda, klesajú investície, znižuje sa zamestnanosť, stagnujú mzdy a napokon životná úroveň všetkých obyvateľov. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vystúpil posledný prihlásený do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Začal by som možno úplne pre jednoduchosť tými dátumami. Bol tu spomenutý dátum 20. september roku 2008. Veľmi rád by som cteným pánom opozičným poslancom pripomenul, že zhodou okolností to je obdobie možno až presne na deň, kedy práve súčasná opozícia tvrdila, že vláda týmto mimoriadnym zasadnutím vlády iba zbytočne straší ľudí, pretože žiadna kríza sa nekoná a nebude sa konať a celé toto ako obvykle je len nejaká taktická hra, ktorú vládne strany a hlavne vládna strana Smer realizujú. Akosi som si zvykol na to, že predkladáte rôzne negativistické, vizionárske scenáre, takisto ako to bolo aj pri zavádzaní eura, kde ste hovorili o tom, čo všetko sa stane, ako to Slovensko, ako to najmä táto vláda nezvládne. A, ajhľa, čo sa stalo? Zvládla to. Takisto je to aj teraz. Ja chápem, že za posledné tri roky ste nemali absolútne žiadnu hmotu. Nemali ste čo kritizovať, pretože makroekonomické parametre sa vo všetkých parametroch zlepšovali. Dosahovali sme výnimočné úrovne aj v porovnaní s celou Európskou úniou, a dostanem sa k tomu aj neskôr, napr. v úrovni verejného dlhu, ktorý patrí medzi najnižšie a stále patrí medzi najnižšie v celosvetovom merítku. Takže táto kríza, je mi jasné, vám prišla veľmi vhod, pretože teraz sa snažíte všetko asociovať s konaním alebo resp. podľa vašej rétoriky s nekonaním tejto vlády. A ignorujete základný fakt, ktorý je naozaj úplne všetkým, a to tu bolo tiež viackrát skloňované, odborníkom jasný na celom svete, že toto je tretia najväčšia fiškálna katastrofa v dejinách ľudstva, ktorá sa tu udiala, a najväčšia fiškálna katastrofa mimo vojen. Čiže svet zasiahla kríza takého rozsahu, ako to nikto nemohol predpokladať. A ako som pripomenul, vy v septembri minulého roku ste nás obviňovali, že tu sa snažíme strašiť obyvateľstvo. Vy ste ani netušili, že niečo také sa vôbec valí aj na Slovensko. A teraz, samozrejme, ako po bitke býva každý generál, ste najmúdrejší, ako sa to malo robiť a ako by ste to vy perfektne zvládli. Problém je, že sa snažíte spájať globálnu makroekonomickú destabilizáciu s konaním tejto vlády, pretože aj vďaka vášmu vládnutiu štruktúra priemyslu na Slovensku je taká, aká je. A osemročným konaním najmä vašej vlády sa vytvorila monotónna štruktúra nášho priemyslu a navyše veľká otvorenosť slovenskej ekonomiky. Keďže patríme medzi najotvorenejšie ekonomiky na svete a najviac otvorenú ekonomiku v Európskej únii, tak je tiež zrejmé, že hlavný dôvod, prečo je na Slovensku prepad, je prepad zahraničného dopytu, na čom sa tiež celosvetovo všetci odborníci zhodujú. Čiže ja neviem, akých všetkých odborníkov vy tu skloňujete. Azda jedine tých, ktorí zastupujú rôzne formy tzv. nezávislých inštitútov a v skutočnosti sú členmi vašich protikrízových tímov.

Viackrát tu padlo, teda že sme absolútne nečinní, nekompetentní a že vy teda máte na to ten správny recept, ako to tu bolo viackrát povedané, že malo sa okamžite začať s reštrukturalizáciou a šetrením. Tak, po prvé, reštrukturalizáciu, tú ste si asi nevšimli. Ale vláda v tomto roku realokovala 12 mld. z jednotlivých rozpočtových kapitol na to, aby sme boli schopní financovať pomerne rozsiahlu sadu protikrízových opatrení, z ktorých mnohé sa ukázali ako veľmi úspešné. Ale čo už vôbec ste si nevšimli, a asi ani tí vaši tzv. odborníci, je, že všetky relevantné inštitúcie medzinárodné, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska komisia aj Európska centrálna banka, považujú fiškálnu reakciu vlády v roku 2009 za adekvátnu, adekvátnu preto, pretože má expanzívny proticyklický charakter, čiže výška deficitu, fiškálna reakcia vlády, zachovanie výdavkovej obálky, tým odpovedám na pánove Štefancove dotazy, že ako je to možné, že sa nemení výdavková obálka, práve súčasťou toho je, že aj výdavková obálka zostáva zachovaná a že to je tá adekvátna reakcia na krízu. Takže doporučujem vám doštudovať si materiály Európskej komisie. A možno sa vám trošku rozjasní v tejto problematike a nebudete musieť používať relatívne scestné demagogické argumenty. Nejdem tu vymenovávať teraz, koľko rôznych protikrízových opatrení bolo prijatých a aký mali význam. Aj tak by ste s tým nesúhlasili.

Taktiež ma zaujalo, veľa sa tu skloňovalo, že ten rozpočet sa prijíma neskoro a že neviem, čo by sa nejakým zásadným spôsobom zmenilo, keď boli už na jar jasné závery Komisie čiže celoeurópskeho fóra, do ktorého patríme. Boli jasné v tom, že tento rok a rok 2009 budú o stimulácii ekonomík. Čiže doporučili, že tak menová, aj fiškálna politika budú mať expanzívny charakter. Jasná zhoda bez akýchkoľvek výhrad, Slovensko, adekvátna reakcia, expanzívna fiškálna politika, proticyklický charakter, jasné čierne na bielom, žiadne pochybnosti, odchýlky, otázniky, čiže všetci odborníci relevantní to tvrdia, že reakcia vlády v roku 2009 tým, že zachovala výdavkovú obálku v podobe, v akej je, bola adekvátna, jednoznačne.

Potom tu padlo veľa toho, že je to len plytvanie. Vrátim sa opäť k tomu, čo tu bolo spomenuté, pretože vyfabrikovali ste nejaký pseudozoznam káuz. A tvrdíte, že sme ukradli 90 mld. Sk, v prepočte rádovo 3 mld. eur. Nedá mi sa k tomu nevrátiť, pretože je to skutočne úsmevné pre mňa, lebo jeden z hlavných bodov tejto hitparády je Bratislavský hrad, že my sme ukradli Bratislavský hrad, ktorý tu stojí ešte stále a je, ináč, veľmi pekný podľa môjho názoru. Plus navyše tam píšete a uvádzate sumy, ktoré sú tiež úplne vychýlené. Tam sa niekde skloňuje, že ukradli sme na Bratislavskom hrade 4 mld. V skutočnosti dodnes bola objektívne preinvestovaná na hrade 1 mld. Sk. Môžem tu uviesť ďalšie, že sme ukradli bratislavský terminál na letisku za 2,6 mld. Sk, že sme ukradli peniaze za predaj Bratislavskej teplárenskej spoločnosti, kde, mimochodom, ja si myslím, že to bol asi historický predaj, lebo drahšie by v živote ten pozemok nepredali, ale výstavba Jadrových elektrární v Bohuniciach za 7,5 mld. že sme to ukradli, futbalový štadión, ktorý sa ešte ani nezačal stavať, ale že už sme to ukradli, že sme ukradli zadlžovanie nemocníc za 6 mld. A ten zoznam je proste poskladaný z takýchto súm, kde vy ste si vyfabrikovali, že my sme ukradli 90 mld. na báze ale absolútneho guláša čísel, kde miešate stratené budúce príjmy, budúce teoretické výdavky, vami odhadnuté výdavky, minulé výdavky, teoretické dlhy. Proste je to totálna demagógia. Čiže ešte raz to zopakujem, aby to bolo jasné. Všetkým relevantným odborníkom vo svete je jasné, že fiškálna reakcia vlády v tomto roku bola adekvátna, až na tých vašich pseudoodborníkov, ktorí sa pasovali teda do pozície odborníkov v nezávislých inštitútoch, ktoré zjavne sú ovládané vami, pretože všetci títo ľudia alebo veľká časť z nich pracuje priamo vo vašich protikrízových štáboch. Čiže sa nečudujem, že tá rétorika je synchronizovaná.

Taktiež tu bolo povedané, že nehoráznym spôsobom zadlžujeme krajinu. Tak ja by som vám veľmi rád teda pripomenul výsledky. A opäť sa vrátim k tomu, akí bezmocní ste boli, dokým neprišla kríza. A naozaj sa tešíte z toho, lebo čím horšie, tým lepšie, pretože pred krízou tie parametre, ktoré dosahovala táto vláda, boli oveľa lepšie ako vaše. Nikdy ste sa k takým parametrom nedostali. Čiže prišlo vám veľmi vhod, že teraz sa ten smer, ale z objektívnych globálnych príčin, otočil.

Ale aj tak mi nedá nespomenúť niekoľko čísel. Bolo povedané, že narastie dlh za tejto vlády o nejaké číslo. Padlo tam 140 mld. Ja by som chcel pripomenúť, o koľko miliárd ste zadlžili vy Slovenskú republiku za obdobie vašich vlád. A len priamo to bolo 234 mld. plus všetky príjmy z privatizácie, čo je rádovo 350 mld., plus všetky diery, ktoré sme po vás museli zapchávať, riešenie dodatočných výdavkov, rádovo v objeme 40 mld., a ešte všetky skryté dlhy, ktoré boli veľmi nenápadne schované v niektorých spoločnostiach, ako sú napr. Železnice alebo Národná diaľničná spoločnosť, ktoré mali už, keď sme prevzali vládu, vyčerpanú úverovú kapacitu. Bola jedna na úrovni 19 mld. Sk, druhá na úrovni 18 mld. Sk, čo je ďalších 40 mld. Čiže keď to len tak zľahka zrátam, tak je to rádovo 700 mld., o ktoré ste vy zadlžili Slovensko. A nám vyčítate, že pri adekvátnej fiškálnej reakcii vlády, na čom sa zhodujú všetci odborníci, narástol verejný dlh. Áno, bohužiaľ, narástol. Ale nenarástol nijako anomálne voči tomu, čo sa deje všade vo svete. A všetky krajiny s týmto bojujú. Napriek tomu zostáva nespochybniteľným faktom, že verejný dlh Slovenskej republiky patrí medzi najnižšie na svete. A bude tomu tak aj na základe návrhu tohto rozpočtu, o ktorom budeme rokovať síce inokedy, ale návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012.

Nebudem reagovať na niektoré nezrovnalosti. To by bolo tiež potrebné si doštudovať, čo sa týka procedúry nadmerného deficitu a kedy kde kto to na koho uvalil, akým spôsobom to funguje, lebo tam ste to plietli dohromady.

Čiže, ešte raz, na záver, aby som tu nezdržoval. Je mi jasné, prečo to robíte. Totiž doteraz ste naozaj nemali túto vládu za čo kritizovať, čo sa týka makroekonomických čísel, lebo boli oveľa lepšie ako tie vaše. Riadiac sa heslom čím horšie, tým lepšie využívate situáciu na to, aby ste spochybňovali aj názor medzinárodných odborníkov, nie tých vašich, ale medzinárodných, ktorí sedia v tých relevantných inštitúciách, ktorí majú čo povedať k hodnoteniu Slovenska, ktorí tvrdia, že zachovanie výdavkov na úrovni, aké boli pôvodne naplánované v rozpočte na rok 2009, je adekvátnou fiškálnou reakciou vlády na krízu. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Chce zaujať stanovisko k rozprave pán spravodajca? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, je asi veľa vecí, o ktorých by sa dalo dlho rozprávať a dlho polemizovať.

Musím zase povedať, že tie vystúpenia poslancov, ktoré sme tu počuli, boli iba spŕškou, vedrá špiny, o ktoré sa podelili s vami ako s poslancami Národnej rady, akým spôsobom vláda zadlžuje, nezodpovedne koná a vládna koalícia nerieši problémy, ktoré sú pálčivé pre túto dobu. Vzhľadom na to, že som bol poslanec aj v minulom volebnom období, musím povedať, že mám v živej pamäti niekoľko skutočností, o ktoré by som sa rád zase s vami podelil takisto. Ak si pamätáte na rozpočet z roku 2005, vážení kolegovia, tak viete, že v roku 2004 sme schválili rozpočet a v júni 2005 sme menili spotrebné dane, zvyšovali sme spotrebné dane vzhľadom na to, že štátny rozpočet nedosahoval parametre výkonnosti príjmovej zložky štátneho rozpočtu na úrovni tej, ktorá bola nutná. A teraz sa podržme, páni, čo poviem. Pri 5-percentnom hospodárskom raste slovenskej ekonomiky vládna koalícia pod vedením vtedajšieho pána premiéra Dzurindu nemala ani štipku nejakej, by som povedal, aktivity v tom, aby hľadala rezervy v rozpočte, aby jednoducho našla rezervy také, aby jednoducho na pol roka v júni nemusela opravovať štátny rozpočet, opakujem, pri 5-percentnom raste. Naopak, neznížila výdavky, ponechala výdavky na výške rovnakej, ale zvýšila spotrebné dane z minerálnych olejov, liehu, piva. Ja si pamätám tu všetky tie transparentné akcie, ktoré boli pre výrobcov pív, výrobcov liehu a tak ďalej, ktorí voči tomu vystupovali veľmi významne. A teraz poviem, že v čase, keď je hospodárska recesia, a to nie je len názor vlády Slovenskej republiky, je to celosvetový problém, dnes opozícia kritizuje, že vláda robí neadekvátne kroky, ktoré, naopak, sú z pozície medzinárodných inštitúcií deklarované ako absolútne adekvátne reakcie vlády na hospodársku krízu. Takže, vážení, vážení opoziční poslanci, bolo by dobré, aby ste sa zamysleli nad svojím konaním v čase, keď ste boli pri moci a keď ste mohli konať tak zodpovedne, ako dnes deklarujete zodpovedne voči tejto koalícii.

Druhá vec. Mne sa strašne páčili tie výrazové prostriedky ako Burundi a v porovnaní so Slovenskom. No, vážené dámy, vážení páni, no myslím si, že za privatizáciu Slovenských elektrární alebo energetického priemyslu, za kurzovú stratu, za tunelovanie Braniska ani v Zimbabwe Mugabe by sa nemusel hanbiť, za takéto významné akty spoločenskej zodpovednosti, zodpovednosti voči občanom Slovenskej republiky, zodpovednosti voči vám, poslancom Národnej rady. A na tomto skončím, lebo ak by som začal rozprávať o podrobnostiach alebo o veciach, ktoré sa týkajú vecí typu produkčná medzera a vyjadrenie sa Joaquína Almuniu, ktoré sú hypotetickou úvahou, neviem, skadiaľ pán poslanec Farkas nabral jednoducho tie výrazové prostriedky, boli by sme tu asi veľmi dlho. Takže ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť a prajem terajšej opozícii, aby sa zamyslela nad svojím konaním v minulom období. Ďakujem pekne. (Potlesk.)