T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, a to v prvom čítaní
návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uvedený ako tlač 1273, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1298.
Za skupinu poslancov predloží tento návrh pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, rok 2006 vyhlásila Európska komisia za Európsky rok mobility pracovníkov. Viedli ju k tomu dva dôvody, jednak cieľ povzbudiť ľudí, aby mali odvahu vycestovať za prácou do zahraničia a uplatniť sa vo svojej profesii alebo v novom zamestnaní, ale cieľom bolo aj podporiť pohyb pracovných síl medzi členskými krajinami Únie a tak podnietiť rast a lepšie využitie pracovných miest. Rok 2006 je už za nami, ale myšlienka podporovať mobilitu pracovnej sily by mala zostať trvale platná nielen v makromeradle medzi krajinami Únie, ale i v mikromeradle, teda na úrovni slovenských regiónov, medzi ktorými sú veľké rozdiely v úrovni nezamestnanosti.
Cieľom predloženého návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť migráciu občanov a absolventov škôl za prácou.
V platnom zákone o službách zamestnanosti sa nachádza ustanovenie § 53a o poskytnutí príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý sa poskytuje občanovi vo výške najviac 1327,76 eura ako náhrada preukázateľných výdavkov súvisiacich s presťahovaním z miesta trvalého pobytu do miesta jeho nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, do ktorého sa presťahoval práve v súvislosti so získaním zamestnania, ak je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km.
Tento nástroj aktívnej politiky sa ukázal ako neefektívny. Podľa správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2008 v roku 2008 v účinnosti od 1. mája 2008 tento nástroj aktívnej politiky patril medzi najmenej využívané. Príspevok na sťahovanie za prácou sa poskytol iba šiestim občanom v celkovej výške 82 133 Sk. Za obdobie január až august 2009 využívalo tento inštitút ďalších iba 25 občanov.
Je namieste otázka, či je možné považovať za efektívne a zmysluplné také ustanovenie zákona, ktoré v priebehu 1,5 roka využije dohromady 31 občanov. Je namieste aj otázka, či je možné považovať za žiaduce také ustanovenie zákona, ktoré podporuje vyľudňovanie vidieka a presídľovanie jeho obyvateľov do miest za prácou, pretože § 53a má presne takéto dôsledky. Vytvárajme radšej predpoklady na to preto, aby zárobky osôb migrujúcich za prácou prichádzali do chudobnejších regiónov Slovenska a tak podporovali ich zveľaďovanie.
Výsledky vyhodnotenia dôsledkov § 53a zároveň potvrdili opodstatnenosť výhrad Kresťanskodemokratického hnutia pri rokovaní o vládnom návrhu zákona č. 139/2008 Z. z., ktorým sa do zákona o službách zamestnanosti práve tento § 53a včlenil. Už vtedy sme namietali, že podmienka trvalého bydliska, to bola podmienka zmeny, neprinesie očakávaný výsledok. Preto prichádzame opäť s naším pôvodným, ale tentokrát širšie koncipovaným návrhom a namiesto príspevku na presťahovanie za prácou navrhujeme príspevok na podporu pracovnej mobility, čo úplne korešponduje s názvoslovím Európskej komisie.
Predkladaný návrh nepodmieňuje poskytnutie príspevku výlučne na zmenu trvalého pobytu, ale rozširuje túto možnosť aj pre absolventov a zamestnancov, ktorých prechodný pobyt je zhodný s miestom trvalého výkonu práce. Podmienkou získania tohto príspevku je preukázanie zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu, platnej pracovnej zmluvy a zmluvy o ubytovaní alebo podnájme.
Náš návrh predpokladá zavedenie jednorazového paušálneho príspevku vo výške 1 000 eur, ktorý má občanov motivovať hľadať si prácu mimo regiónu, v ktorom majú trvalý pobyt. Má im dodať odvahu vycestovať za prácou aj do vzdialenejších regiónov s nižšou mierou nezamestnanosti. A má im umožniť krytie prvotných výdavkov až do vyplatenia prvej mzdy.
Ďalší nový prvok je, že navrhujeme, aby mali na príspevok nárok obidvaja manželia za rovnakých podmienok, čím sa odstráni diskriminácia podľa jestvujúcej právnej úpravy, ktorá umožňuje vyplatiť príspevok každému z dvojice osôb žijúcich vo voľnom partnerskom zväzku, avšak manželom túto možnosť upiera.
Zároveň navrhujeme obmedzenú platnosť ustanovenia § 53a do 31. decembra 2010, čo umožní vyhodnotiť jeho dopad v čase vrcholiacej ekonomickej krízy a príp. predĺžiť jeho platnosť v prípade úspechu.
Pri otázke, ktorá vás bude iste zaujímať, aký je dopad navrhovanej zmeny § 53a, odporúčam pozrieť si kalkuláciu v dôvodovej správe, ale najmä stanovisko ministerstva financií z 1. 10. 2009. Ja musím na tomto mieste s potešením konštatovať, že ministerstvo financií veľmi objektívne posúdilo kalkuláciu a napriek tomu, že predkladatelia sú z opozičného tábora, konštatovalo, že predložený návrh nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Mám odvahu ísť ešte ďalej, pretože tvrdím, že návrh bude mať dokonca priaznivý dopad na rozpočet. Vo všeobecnosti sa totiž akceptuje názor, že úplné náklady súvisiace s financovaním nezamestnanej osoby sú vyššie ako ekonomický prínos zamestnanej osoby, ktorá získa prácu v dôsledku aplikácie účinného nástroja aktívnej politiky trhu práce. Týmto tvrdením a predložením podporného stanoviska ministerstva financií pravdepodobne opäť spôsobím dilemu vo vašich radoch, vážení koaliční kolegovia a kolegyne, ale to už je vec vaša a vaša osobná zodpovednosť, ako budete hlasovať.
Musím povedať, že tak trošku ako príspevok do silvestrovského programu vyznieva stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k nášmu návrhu, ktoré je už pripravené ako materiál na rokovanie vlády v prípade, ak návrh zákona, vážené kolegyne a kolegovia, posuniete do druhého čítania. Podľa stanoviska ministerstva s predloženým návrhom zákona nie je možné súhlasiť predovšetkým preto, že navrhujeme obmedzenie účinnosti poskytovania príspevku iba do 31. decembra 2010. Ak by sa príspevok na presťahovanie za prácou nahradil príspevkom na podporu pracovnej mobility s obmedzenou účinnosťou od roku 2011, by vraj zanikol jeden z nástrojov aktívnej politiky trhu práce podporujúci pracovnú mobilitu. Treba povedať veľmi otvorene, že ustanovenie v terajšom platnom znení nie je nástrojom aktívnej politiky trhu práce, skôr je nástrojom paralyzujúcim trh práce. Na stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je veľmi jednoduchá odpoveď. Netreba roniť slzy nad ustanovením, ktoré za jeden a pol roka využilo dohromady 31 ľudí. Takýto paragraf je v zákone úplne zbytočný najmä preto, že ustanovenie, ktorým ho navrhujeme nahradiť, využije podľa nášho odhadu minimálne 1 000 osôb ročne. A ak je skutočne jediným nedostatkom tohto návrhu nášho obmedzenie účinnosti na jeden rok, nuž, vážení kolegovia, nemáme námietky zakotviť toto ustanovenie do zákona na večné veky.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava bude mať nepochybne priaznivý vplyv na rast regionálnej zamestnanosti a podporí sa ňou medziregionálna pracovná mobilita.
Zvážte, prosím, najmä tie kľúčové veci, ktoré chceme v tomto paragrafe upraviť tak, aby tento paragraf bol využívaný v hojnejšej miere. Preto vás chcem poprosiť o podporu pri hlasovaní o tomto návrhu nášho zákona. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, a to pánu poslancovi Jozefovi Šimkovi. Pán predseda výboru, máte slovo.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1273), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1298 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovatelia odôvodnili v dôvodovej správe predloženie novely zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som so spravodajskou informáciou. Prosím, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním... Pardon, pán poslanec Martin Fedor tu nie je. Takže zrejme so všeobecným súhlasom odložíme tento bod na koniec schôdze.
Pani poslankyňa Vaľová je tu, takže môžeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1275, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1300.
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, máte slovo, uveďte svoj návrh.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu zákona, ktorý predkladám, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
O tomto zákone prebehla dosť živá diskusia v médiách, musím povedať, veľmi pozitívneho charakteru, pretože zákon sám osebe rieši dve veľmi dôležité a zásadné problémy. Je to účel splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti zamestnancom, ktorí mali prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, aby prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky sa započítavalo ako obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti.
Táto novela rieši aj situáciu, ak zamestnankyňa v rozhodujúcom období nemala žiadny príjem, ktorý by bol vymeriavacím základom na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti napr. z dôvodu, že má dve deti po sebe, teda je dlhšiu dobu doma. Navrhuje sa, aby v tomto prípade sa suma dávky v nezamestnanosti určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorého výška predstavuje jednu tridsatinu minimálneho vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, minimálna suma vymeriavacieho základu je 44,2 % jednej dvanástiny všeobecne vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti. To znamená, že v roku 2010 bude pravdepodobným denným vymeriavacím základom jedna tridsatina zo 44,2 % priemernej mzdy za rok 2008. V tomto prípade si treba uvedomiť, že dávka v nezamestnanosti by mala nahrádzať uchádzajúci príjem a že v tomto prípade ide o riešenie situácie, keď zamestnankyni príjem nevychádza už viac ako tri roky po sebe.
Návrh novely vychádza zo zásady uvedenej v súčasnom znení § 108 ods. 3, ktorý sa jej návrhom dopĺňa, podľa ktorého sa rozhodujúce obdobie nepredlžuje do neidentifikovateľných období, za ktoré by bolo veľmi ťažké zistiť vymeriavací základ, viacnásobné opakované pôrody, sledovanie oveľa nevýhodnejšieho príjmu z minulosti, ale, naopak, sa skracuje tak, že poistencovi na určenie dennej sumy dávky v nezamestnanosti stačí príjem iba za jeden jediný deň. To znamená, že matke stačí skutočne iba jeden deň, buď pred nástupom na rodičovskú dovolenku alebo po skončení rodičovskej dovolenky, aby sa jej započítaval vymeriavací základ pre určenie na dávku v nezamestnanosti.
Ďalším dôležitým bodom navrhovanej novely je zjednodušenie administratívnych povinností. Z dôvodu zjednodušenia povinností samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré zo zákona sú povinné k 1. júlu príslušného kalendárneho roku predkladať Sociálnej poisťovni výpis z daňového priznania, sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činné osoby v daňovom priznaní vykazovali aj údaje o obdobiach výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Údaje z daňového priznania oznámi Daňové riaditeľstvo Sociálnej poisťovni. Navrhovaným riešením sa odbremení aj Sociálna poisťovňa, aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú musieť osobne k 1. júlu predkladať výpisy z daňových priznaní, čím sa odstráni nápor a dlhé rady pred pobočkami Sociálnej poisťovne.
Rovnako návrh rieši a umožňuje vykonávanie článkov 11 a 12 prílohy VIII nariadenia Rady (EHS) č. 259/1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania zamestnancov Európskych spoločenstiev, ktorý upravuje podmienky prevodu dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskych spoločenstiev. Prevody dôchodkových práv zahŕňajú prevody z dôchodkového systému Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie, ako aj prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do národného systému dôchodkového zabezpečenia.
Taktiež sa zákon venuje posudzovaniu nároku na dávku a príspevkov v hmotnej núdzi. Navrhuje sa, aby poberatelia predčasného starobného dôchodku boli v rovnakom postavení ako poberatelia ostatných dôchodkových dávok. Na účely zisťovania príjmu pri určovaní sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi sa preto navrhuje odpočítať príslušné percentá aj zo sumy predčasného starobného dôchodku.
Predošlé dve úpravy sú vypracované v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí. A rovnako sú vypracované aj legislatívnotechnické úpravy, ktorými sa tento zákon zaoberá. A to je premena, kde slovenské koruny sa nahrádzajú eurami, samozrejme, v prepočítaní.
Chcela by som ešte podotknúť, že doložka z ministerstva financií bola doplnená o všetky kvantifikácie vyplývajúce z návrhu zákona, ktoré majú vplyv na rozpočet verejnej správy, a zároveň bola už aktualizovaná.
Preto by som chcela poprosiť o podporu všetkých poslancov tohto zákona, nakoľko pomôže podnikateľom, rodičom na rodičovskej dovolenke aj poistencom v Európskej únii, prenesie svoje dôchodkové práva do Európskej únie a na Slovensko. Ďakujem veľmi pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, nemáme spravodajcu. Spravodajcu určil gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslanca Madeja. Zatiaľ ho nevidím v rokovacej miestnosti. Vyhlasujem prestávku.
(Technická prestávka.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Takže budeme pokračovať.
Žiadam teraz pani poslankyňu Roškovú, aby predniesla spravodajskú informáciu k tomuto poslaneckému návrhu.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujeme sa. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1275), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1300 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovateľka odôvodnila predloženie novely zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky. Novela reaguje na aktuálne poznatky získané z aplikačnej praxe, rieši podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, zjednodušuje povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb, umožňuje vykonávanie článkov 11 a 12 prílohy VIII nariadenia Rady č. 259/1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnancov Európskych spoločenstiev a ďalej podmienky na dávku a príspevky v hmotnej núdzi poberateľov predčasného starobného dôchodku.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nie je to tak. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1276, návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1301.
Dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež je výrazom snahy zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení vykonaných cez daňovú legislatívu.
Navrhujeme rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázania časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou maximálne 60 eur za zdaňovacie obdobie. Rodič poberateľ dôchodku môže byť príjemcom poukázanej dane aj od viacerých detí daňovníkov. To predstavuje pri jednom dieťati maximálne 60 eur, dvoch deťoch maximálne 120 eur, troch deťoch maximálne 180 eur a tak ďalej.
Návrh je výrazom medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok. Pri existencii priebežného dôchodkového piliera sa tak ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.
Návrh je sociálne spravodlivejší k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporujú bohatších, viď vianočný príspevok, na ktorý sa skladajú cez dane aj rodičia z rodín, kde je príjem na osobu nižší ako príjem dôchodcov poberateľov vianočného príspevku.
Táto úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i verejné financie. Jeho presnú výšku sme však nešpecifikovali, pretože využitie tohto inštitútu je pre daňovníkov dobrovoľné. V prípade, že by túto možnosť využilo 300 000 daňovníkov, bol by dopad na rozpočet znížením príjmov okolo 18 mil. eur v jednom rozpočtovom roku a zvýšenie výdavkov daňovej správy, ktoré vzniknú v súvislosti s poukázaním podielu zaplatenej dane, okolo 0,7 mil. eur.
Dámy a páni, žiadam vás o podporu tohto zaujímavého a spravodlivého návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, určil za spravodajcu pána poslanca Ivána Farkasa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1276), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 návrhu zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 42. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som písomnú prihlášku nedostal. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Môžeme pokračovať, máme tu aj predkladateľa, aj spravodajcu, takže budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento poslanecký návrh má parlamentnú tlač 1277, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 1302.
Pán poslanec Rudolf Bauer tento návrh uvedie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, pri prechode na novú menu euro sa všeobecne predpokladalo, že ľudia si na novú menu zvyknú rýchlo, že po troch-šiestich mesiacoch bude už väčšina ľudí na Slovensku počítať nie v slovenských korunách, ale v eurách. Nestalo sa tak. Pre mňa, ale aj pre iných je prekvapením, že zmena v myslení z koruny na euro sa nedeje tak rýchlo. Ani po deviatich mesiacoch od zavedenia meny euro väčšina ľudí ešte nepočíta len v novej mene euro, ale stále pracuje a počíta v starej dobrej korune. Podľa prieskumu, ktorý urobil Štatistický úrad Slovenskej republiky v marci tohto roku, len 8 % z oslovených 1 170 respondentov neprepočítava eurá na koruny, všetci ostatní áno. Podľa prieskumu zo septembra 2009, ktorý realizovala agentúra Synovate, žiaľ, len na nereprezentatívnej vzorke 500 respondentov len 30 % opýtaných si už zvyklo na novú meno euro. Aj politici hovoria stále v korunách, na eurá kašlú. To je tvrdenie a zároveň aj nadpis článku od Andreja Onufera na portáli aktuálne.sk v októbri tohto roku. Podľa neho premiér Fico používa vyjadrovanie v korunách, na koruny prešiel aj exminister Ivan Mikloš, obidve meny používa tu sediaci kolega Pavol Prokopovič aj Viera Tomanová. Podľa môjho vlastného prieskumu veľká väčšina ľudí stále prepočítava ceny na slovenské koruny, najmä pri vyšších cenách. Dneska poobede pán minister Počiatek, keď spomenul 40 mld., nepovedal, že to je v eurách, korunách, bolo to, samozrejme, v korunách. Keď používal takéto vysoké čísla, bolo to preňho automaticky v korunách. Zákon o zavedení meny euro predpokladal, že stačí 12 mesiacov po prechode na euro a už bude stačiť zobrazovať ceny len v eurách.
Cieľom predloženého návrhu novely zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike je predĺžiť obdobie povinného duálneho zobrazovania cien v hotovostnom i v bezhotovostnom platobnom styku o jeden rok. Podľa platného znenia zákona obdobie duálneho zobrazovania cien sa končí jeden rok po zavedení meny euro, t. j. dňa 31. decembra 2009. Po prijatí nami predkladaného návrhu by sa tak obdobie duálneho zobrazovania cien skončilo až 31. 12. 2010.
Predĺžením obdobia povinného duálneho zobrazovania cien o jeden rok sa posilnia istoty občanov a spotrebiteľov pri finančných operáciách, napr. pri prepočte a zaokrúhľovaní výsledných súm, v podnikateľskej sfére zasa pri posudzovaní výhodnosti väčších alebo nepravidelne vykonávaných transakcií, hodnotení hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt, majetkových vkladov do imania právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro. Predložený návrh novely zákona pomôže všetkým ľuďom, ktorí aj v roku 2010 budú stále prepočítavať ceny v slovenských korunách.
Chcel by som sa vyjadriť aj k výhradám, ktoré po zverejnení tohto zákona odzneli v médiách. Ministerstvo financií dalo stanovisko, že návrh zákona je nesystematický, pretože odporúčanie Európskej komisie je jeden rok. Tak chcem podčiarknuť to slovo odporúčanie, je to len odporúčanie. Čiže keď predĺžime toto obdobie o jeden rok, absolútne nič sa neudeje. Veľmi zaujímavá informácia je z Francúzska, kde Francúzi aj 11 rokov po zavedení meny euro vraj počítajú vo frankoch. Čiže to obdobie akože nikde netrvá len jeden rok, ale môže trvať omnoho dlhšie.
Ďalšou výhradou je, že čím ten čas prechodu duálneho zobrazovania je kratší, tak tým bude ten prechod rýchlejší. Na druhej strane ale stojí to, že vlastne akonáhle budú ceny len v eurách, tak či starší ľudia alebo slabšie sociálne skupiny môžu byť zneužívané. Poznám viacero takých prípadov. V Košiciach chodia za mnou občania, kde naozaj, či remeselníci alebo majstri domácností, keď povedia ceny v eurách, tak pýtajú nehorázne sumy. Proste využívajú to, že v tej krátkosti alebo v rýchlosti, keď sa nájomník má rozhodnúť, tak si nevie to prepočítať a neuvedomí, že 50 eur proste zapýtať za nejakú výmenu batérie sú hrozne nehorázne peniaze. Čiže tie prípady vidno hlavne u starších ľudí. To bola motivácia, prečo sme sa spolu s kolegom Pavlom Minárikom rozhodli predložiť takýto návrh.
Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj zákonmi a nemá dopad na verejné financie, hospodárenie ani zamestnanosť.
Vzhľadom na to, že počas celého roku sú ceny zobrazované duálne, aj v korunách, aj v eurách, predĺženie tohto obdobia o rok nebude mať žiadne nové náklady pre podnikateľov, resp. rozdiel vzniknutý porovnaním nákladov pri duálnom zobrazovaní a zobrazovaní už len v mene euro po prechode z duálneho zobrazovania je zanedbateľný.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o vašu podporu k predloženému návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Júliusovi Brockovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, milí kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady návrh zaradil na rokovanie, pretože z formálnoprávnej stránky tento návrh spĺňa všetky náležitosti.
A ja súhlasím s predkladateľmi, že návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Tu je priestor aj pre vlastnú úvahu. Dovoľte, aby som teda využil tento priestor. Prepočítavam to často aj ja. A, myslím, v tejto rokovacej sále to robí väčšina z nás. Nehovorím len o eurách, duálnym spôsobom sa vyjadrujeme o korunách, lebo predsa len v tých eurách mnoho razy aj tie škandály nevyzerajú také hrozné. Budeme čo nevidieť riešiť nástenkový tender. A ja som všimol, že keď som hovoril, že čistá strata z nástenkového tendra je 11,6 mil. eur, tak to vyzeralo, ako keby to nebol až tak veľký škandál. Ale keď som sa vyjadroval v slovenských korunách, že to bolo 360 mil. korún, tak aj tí, čo ma nepočúvali, tak zrazu spozorneli. Takže si myslím, že je to dobrý návrh a že by sme mali teda pokračovať v tom duálnom zobrazovaní cien aj škandálov, aj iných vecí, ktoré občanov sa týkajú, ich zaujímajú.
Ja ešte v súvislosti s eurom spomeniem jednu epizódu, ktorá sa mi veľmi páčila. Keď v Českej republike bola rovnako diskusia o tom, či euro prijať, neprijať a kedy prijať, je to záväzok z nášho prijatia do Európskej únie, tak český prezident Václav Klaus chcel trošku situáciu odľahčiť a povedal: "Mali by sme nájsť taký nejaký termín okrúhleho výročia, pri ktorom by sa to tak ľahšie pamätalo, napr. 100. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie." A teraz, keď si na to spomenul, tak sám sa na tom zabával a hovoril, že: "Ani som sa veľmi nesekol pri tom návrhu, že Česká republika by mohla prijať euro pri 100. výročí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie." Ale on žartoval aj ďalej, teda pokračoval a položil rečnícku otázku: "A vôbec, bude na 100. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie ešte euro?"
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, má záujem niekto sa prihlásiť ústne? Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento poslanecký návrh je uvedený ako tlač 1278, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1303.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Cieľom môjho návrhu je opätovne upraviť povinnú účasť mladých ľudí v systéme starobného dôchodkového sporenia, aby každý tomu lepšie rozumel, ide o 2. pilier.
Zavedenie dobrovoľnosti vstúpiť do systému starobného dôchodkového sporenia malo za následok skutočnosť, že až 60 % mladých ľudí, ktorí po ukončení štúdia vstúpili do systému sociálneho poistenia, sa do tohto systému starobného dôchodkového sporenia neprihlásilo. Dôsledkom tejto okolnosti môže vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografickej situácie byť ohrozenie zodpovedajúcich budúcich dôchodkových dávok tejto skupiny mladých ľudí, ako aj budúce neprimerané zvýšené nároky na štátny rozpočet. To je prvá vec, ktorú by som chcela vyriešiť v mojej novele zákona.
A ten druhý bod. Návrh zákona odstraňuje automatické prerušenie účasti na starobnom dôchodkovom sporení u zamestnanca, ako aj samostatne zárobkovo činnej osoby, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát počas poskytovania materského, pokiaľ tieto osoby v lehote do 30 dní odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priznaní materského, neoznámia Sociálnej poisťovni, že sa rozhodli byť zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení. Navrhuje sa, aby v prípade týchto osôb došlo k prerušeniu účasti na starobnom dôchodkovom sporení len v tom prípade, ak oznámia Sociálnej poisťovni, že sa rozhodli byť nezúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení, najneskôr do 30 dní odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priznaní materského príspevku. Existujúca právna úprava má podľa mňa šikanujúci charakter.
Počúvam vyjadrenia aj niektorých predstaviteľov vlády, aj niektorých poslancov za vládnu koalíciu, ktorí vtedy keď je ďalší útok na 2. pilier, sa vyjadrujú v tom zmysle, že: "Však my ten 2. pilier nechceme zrušiť, len podľa nás nie je správne nastavený." Dokonca počúvam aj také vyjadrenie, že 2. pilier je výhodný len pre mladých ľudí a že v 2. pilieri treba sporiť 15, 20, 30, 40 rokov. Ja som teraz pripravila návrh novely zákona, ktorý vychádza práve z toho, čo tu počúvam a pozorne počúvam. Ide o to, aby mladí ľudia, ktorí vstúpili na pracovný trh, povinne vstúpili do 2. piliera práve preto, že demografická situácia je veľmi nepriaznivá, a hlavne preto, že mladí ľudia si neuvedomujú, čo ich bude čakať, keď dosiahnu dôchodkový vek po niekoľkých desiatkach rokov. Tento môj návrh zákona som sa rozhodla predložiť vtedy, keď Štatistický úrad vydal analýzu, kde na moje veľké prekvapenie som zistila, že až 60 % mladých ľudí nevstúpilo do 2. piliera práve preto, že ich to momentálne nezaujíma, lebo si myslia, že však na to budú mať ešte čas a že: "Čo ma potom, čo bude s mojím dôchodkom o pár rokov."
Druhá skupina, ktorú by som chcela vyriešiť, sú matky alebo, by som mohla povedať, rodičia na materskej dovolenke. Toto sa zmenilo novelou zákona po 1. januári tohto roku 2009. Podľa mňa vtedy keď matka porodí dieťa, má úplne iné povinnosti, teší sa na to, že je prírastok v rodine, zdravotne na tom nie je najlepšie. A určite si vie predstaviť oveľa radostnejšie chvíle vo svojom živote, keď sa dostane domov z nemocnice a prežíva spolu s novým prírastkom do rodiny tie prvé dni alebo týždne. A podľa mňa pre ňu nie je to najdôležitejšie, aby navštívila pobočku Sociálnej poisťovne, aby sa znova prihlásila do 2. piliera. Myslím si že pre každého je to zrozumiteľné, ale keby to porozumeli aj tí, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú. Ide o to, že títo ľudia sú účastníkmi sporenia v 2. pilieri, lenže súčasný zákon bol zmenený a nastavený tak, že tieto matky sa po pôrode musia do 30 dní zahlásiť znovu do Sociálnej poisťovne. Ja to nemôžem inak nazvať ako šikanovaním a buzeráciou. Ja to navrhujem opačne, aby títo ľudia zostali naďalej v 2. pilieri a keď sa rozhodnú, že nechcú byť účastníkmi sporenia v 2. pilieri, tak aby mali 30 dní na to, že by sa mohli z toho 2. piliera odhlásiť. Vtedy keď sú útoky na 2. pilier a opozícia sa ozýva, že tu nejde o nič iné, len o tie peniaze, ktoré majú ľudia nasporené v 2. pilieri, chce získať Sociálna poisťovňa, aby to mohla vyplatiť hneď tým súčasným dôchodcom, tak dostávame takú odpoveď, že to nie je pravda, to len opozícia a médiá si zle vysvetľujú. Ale že je to pravda a že na to máme rovnaký názor, teda opoziční poslanci, tak budem citovať jednu vetu z vyjadrenia ministerstva financií, zo Sekcie rozpočtovej politiky, pretože každá novela zákona musí byť od nich "udobrená". A tá veta znie: "Sme toho názoru, že návrh novely zákona zakladá vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne, a to znížením jej príjmov, nakoľko sa navrhuje odstrániť automatické prerušenie účasti na starobnom dôchodkovom sporení u zamestnanca, ako aj samostatne zárobkovo činnej osoby, za ktorých platí poistné štát počas poskytovania materského, pokiaľ tieto osoby v lehote do 30 dní neoznámia Sociálnej poisťovni, že sa rozhodli byť zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení." No keby to tak nebolo, tak toto by sem nenapísali, pretože pre nich by bolo úplne jedno, či tie matky zostanú v 2. pilieri aj naďalej alebo sa z toho 2. piliera odhlásia.
Prečo bola táto novela? Pretože tou novelou, ktorá je platná od 1. januára 2009, chceli dosiahnuť to, aby sa čím viac ľudí odhlásilo z 2. piliera, pretože z toho by boli peniaze v tohtoročnom rozpočte plánovali, že to bude 7 mld. korún, ktoré by Sociálna poisťovňa mohla vyplatiť súčasným dôchodcom. Poznáme všetci, demografický vývoj na Slovensku je zlý, mohla by som povedať, že je alarmujúci. Síce súčasná vláda hovorí, že to nie je tak, pretože najbližších 25 rokov s tým nebude žiaden problém, no lenže my, poslanci opozície, myslíme aj potom, aby boli dôchodky aj pre tých, ktorí pôjdu do dôchodku o 26, o 30 alebo o 40 rokov. Tá skupina, ktorú som ja vybrala, je práve tá skupina, ktorá pôjde do dôchodku o niekoľko desiatok rokov. Preto som sa rozhodla podať túto moju novelu a tú druhú novelu. Keď chcete spraviť dobre pre matky, ktoré nastupujú na materskú dovolenku, prosím vás, podporte tento môj návrh novely zákona a pomôžte tým ľuďom, aby neboli šikanovaní a buzerovaní zo strany štátnych úradníkov. Ďakujem a prosím vás o podporu môjho návrhu zákona.