M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni pani Monike Gibalovej, aby povedala slová ako spoločná spravodajkyňa. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1278). Ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 podávam spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1303 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt ne jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

Navrhovateľka odôvodnila predloženie novely zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky. Jej cieľom je upraviť povinnú účasť mladých ľudí v systéme starobného dôchodkového sporenia.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu tohto zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

A otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal žiadnu, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem zatiaľ prihlášku pána Ivana Štefanca ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte, aby som podporil tento návrh pani poslankyne, pretože ho považujem za zmysluplný a považujem ho za potrebný z hľadiska súčasného stavu 2. piliera.

Nedá mi nepovedať opätovne to, čo v tejto snemovni sme viackrát hovorili, a to, že 2. pilier sa stal stále len terčom útokov zo strany vládnej koalície. Ale doteraz vládna väčšina neprišla so žiadnym riešením ani 2., ani 1. piliera. Práve naopak, dôchodková reforma založením 2. piliera postavila základ riešenia demografického problému pre budúcnosť Slovenska. A to, čo treba riešiť, je ozaj 1. pilier. Aj keď si to všetci uvedomujeme, vláda neustále útočila na ten 2. pilier a nerieši prvý. Pamätáme si, že už bol opätovne dvakrát otvorený. Prvýkrát dokonca sa snažila vláda vyhnať ľudí tým, že zmenila podmienky, povinnú dobu sporenia z 10 na 15 rokov, vyhnala odtiaľ invalidov, ženy na materskej. Druhýkrát potom keď podmienky nezmenila, ale otvorila tento pilier, tak ľudia sa správali úplne logicky tým, že neodchádzali odtiaľ. A napriek tomu, ako pani poslankyňa spomenula, že vláda si v tohtoročnom štátnom rozpočte už rozdelila ich peniaze, sa očakávanie našťastie nesplnilo a ten prínos nebol ani z jednej tretiny do štátneho rozpočtu z peňazí ľudí takých, ako vláda očakávala. To považujem za veľmi jasný signál zo strany ľudí a jasné stanovisko, že chápu, o čom je dôchodková reforma, že chápu, že treba skôr súčasnú situáciu podporiť, a nie naopak. Tak chápem aj ja tento predložený návrh zákona. Je o podpore a o stabilizácii 2. piliera, o tom, aby mladí povinne doň vstupovali, pretože toto je budúcnosť, toto je riešenie stavu, ktoré je seriózne. Podobne je to aj so situáciou žien na materskej.

Oproti tomu sme stále svedkami akéhosi približovania výnosov z 2. piliera k prvému. Tu si musíme uvedomiť, že výnosy 2. piliera závisia od svetových akciových trhov, zatiaľ čo 1. pilier je napojený na vývoj platov a inflácie na Slovensku. Čiže ten, kto chce upravovať 2. pilier podľa prvého v rámci výnosnosti, tak chce vlastne regulovať akciové trhy sveta podľa vývoja situácie na Slovensku. No to je úplne absurdné. Odmietame zásadne takéto návrhy. A skôr sa prikláňame k návrhom serióznym. Za jeden z nich považujem i návrh pani poslankyne, ktorý náš klub bude podporovať. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili dvaja poslanci, resp. pán poslanec Jozef Halecký a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel len zdôrazniť, že skutočne vstup a výstup či už z 2. piliera alebo z iných finančných alebo ekonomických systémov nie je taká jednoduchá záležitosť. A nie je taká logická, ako na prvý pohľad by sa dalo vidieť. Zaiste, do 2. piliera patria hlavne mladší ľudia, tí, ktorí sú perspektívni, čo do dĺžky pracovného procesu ale aj výšky zárobku, takže aj, dá sa povedať, tej výšky dôchodku z 2. piliera. A tak ako bolo aj konštatované, vstup je zhruba iba na úrovni tých možno 40 %, čo skutočne je málo. Takže ten princíp, ktorý sa proklamuje, že vstup by mal byť voľný, demokratický, na základe rozhodnutia jedinca, ktorý, ako sa zdôrazňovalo, pri aj výstupe je zodpovedný, vie zvážiť svoje osobné záujmy a svoj osobný interes, nie vždy funguje. To uznávam, ale chcem aby tento argument sa uznával takisto aj pri výstupe z 2. piliera, že nie vždy vystúpia tí, ktorí tam skutočne nepatria, pretože čo do výšky svojho príjmu, ale aj čo do výšky príjmu, čo do chorobnosti, eventuálnej invalidity si v 2. pilieri nenasporia. Uznávam, že je potrebné tieto otázky riešiť, aby boli prospešné nielen pre jedincov, jednotlivcov, sporiteľov a poistencov, ale aj pre celý fungujúci dôchodkový systém. Myslím, že na tom by sa mohla dohodnúť opozícia a koalícia, ktoré opatrenia spoločne aj v 1., aj v 2. pilieri, nasledujúcom asi už volebnom období, prijať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť predrečníka môjho kolegu Ivana Štefanca v tom, že budeme hlasovať za tento návrh zákona. Považujeme ho za veľmi rozumný. A ja som presvedčená, že povinnosť mladých ľudí vstúpiť do 2. piliera by v zákone mala byť zakotvená.

Nesúhlasím s vyjadreniami, že 2. pilier je dobrý len pre mladých. Predsa nediskriminujme aj našich občanov v strednom veku a nemyslime si, že my tu máme patent na rozum rozhodnúť, kto má a kto nemá byť v tom 2. pilieri. Táto vláda urobila všetko preto, aby nás z toho 2. piliera vyhnala. Pani Vaľová ani nemusí pátrať, či som, či nie som poistená, ja to poviem úplne otvorene. Ja aj môj manžel sme sa do 2. piliera prihlásili. A vďaka tejto vládnej koalícii môj manžel aj z 2. piliera musel vystúpiť, pretože táto koalícia predĺžila povinnú dobu sporenia z 10 na 15 rokov, za čo vám srdečne ďakujem.

Ale keďže týmto prvým opatrením sa vám nepodarilo z 2. piliera vyhnať dostatok ľudí, tak ste pristúpili k tomu, aby ste zabetónovali portfólio nákupu akcií. Takže zase pod rúškom akejsi falošnej ochrany ste nás okradli, tých, čo sme zostali v 2. pilieri, o budúce výnosy. Za to vám tiež veľmi pekne ďakujeme.

Chcem teda deklarovať, že tento návrh podporíme a podporíme v budúcnosti každý návrh, ktorý bude stabilizovať 2. pilier, pretože na rozdiel od pani ministerky Tomanovej my sme o tom presvedčení, že generačný problém existuje a že do budúcnosti nám pripraví ešte veľké problémy.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na vystúpenie tých, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, sa teraz prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem aj kolegom za faktické pripomienky, pani poslankyni Tkáčovej za podporu.

Pánovi poslancovi Haleckému, ktorý hovoril o takom jednoduchom vstupe a výstupe, si dovolím pripomenúť, že keď bol otvorený 2. pilier, tak pani ministerka Tomanová presadila zmenu, že sa nemusia notársky overovať tieto podpisy. Čiže snažila sa urýchliť počet ľudí, ktorí odtiaľ vystupovali. Našťastie sa jej to nepodarilo. Aj v tomto ohľade jej občania dali jasne najavo, že sú zodpovednejší ako vláda.

Súhlasím ale, pán poslanec Halecký, s tým, čo ste hovorili, že chce to širšiu dohodu, chce to dohodu za účasti viacerých politických strán o budúcnosti, ale o budúcnosti najmä 1. piliera. Mňa len mrzí, že súčasná vládna koalícia prichádza opäť len so záplatami najmä zo strany predsedu vlády na 2. pilier, ale nerieši podstatu toho, čo je problematické. A to je nastavenie 1. piliera. Myslím si, že my sme viackrát deklarovali svoju ochotu sa dohodnúť. Urobili sme to tak, že sme dvakrát, teda opakovane predložili návrh ústavného zákona o ochrane výšky dôchodkov. A išlo o 1. aj 2. pilier. Toto je princíp, na ktorom sa, verím, môžeme dohodnúť, princíp, že sa nebude zhoršovať súčasný stav pre ľudí, ktorí sú v 1. aj v 2. pilieri.

Žiaľ, tak ako povedala pani poslankyňa Tkáčová, vládna koalícia zhoršila ten stav tým, že nastavila v 2. pilieri pravidlo o polročnom zhodnocovaní výnosov. Takto to nemôže fungovať. A takéto pravidlo pracuje len proti ľuďom, len proti peniazom, ktoré majú na svojich účtoch. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Štefanec bol posledný a jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Áno. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem všetkým, ktorí povedali svoje pripomienky.

Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Štefanec. Ja nepatrím medzi tých poslancov, ktorí sú za hocijaký direktivizmus a hlavne nie povinný alebo štátny. Ale v tomto je to pre mňa výnimka, a to hlavne kvôli tomu, že som to zdôrazňovala pri svojom predchádzajúcom vstupe, že mladí ľudia si dostatočne neuvedomili a neuvedomujú, čo ich bude čakať o 20, 30 alebo 40 rokov. A preto prichádzam s touto novelou.

Ja takisto som za diskusiu. Myslím si, že opoziční poslanci toto viackrát preukázali. Teraz môžem hovoriť o svojich kolegoch zo Strany maďarskej koalície, ale takisto aj o ostatných opozičných poslancoch, pretože opozícia sa spoločne vedela zhodnúť na tom, že spravila petíciu na ochranu 2. dôchodkového piliera. Viackrát sme spolu vystupovali, podávali sme ústavný zákon, žiaľbohu, tieto naše hlasy neboli vypočuté. Takže, pán predseda Halecký, to je na vašu adresu. Áno, my sme boli a budeme otvorení na diskusiu. Ale tá diskusia musí byť zmysluplná. Musí sa týkať aj 1., aj 2. piliera. A nemá zmysel, aby tu útočila jedna strana voči druhej strane, pretože pre nás je dôležité to, aby dôchodcovia dostali dôchodky teraz, ale aby sa myslelo aj na budúce dôchodky.

A preto vás ešte raz prosím o podporu. Žiaľbohu, v Národnej rade sa nemôžeme zaobísť bez politiky, ale tieto moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som pred chvíľou predložila, nie sú ani tak o politike, ale skôr o pomoci ľuďom. Tá prvá časť je pomoc mladým ľuďom, ktorí momentálne ešte na svoje dôchodky nemyslia, a tá druhá časť je z našej alebo z mojej strany pomoc matkám, ktoré sú na materskej dovolenke, aby nemuseli prvý mesiac, potom ako privedú na svet nový život, potulovať sa po úradoch a byť tam buzerované a šikanované zo strany úradníkov alebo vystáť tam šory, ale aby sa mohli venovať tomu, čo je ich prvoradou povinnosťou vtedy, keď prinesú na svet nový život. Ďakujem a ešte raz vás prosím o podporu môjho návrhu zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

A teraz ešte o slovo v záverečnom vystúpení prihlásila pani spravodajkyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť. Ja len veľmi krátko. Kresťanskodemokratické hnutie podporí tento návrh novely zákona, pretože sme presvedčení, že pomôže zodpovedne manažovať už hneď pri nástupe do zamestnania mladým ľuďom svoj budúci dôchodkový vek.

A keďže, pani poslankyňa Sárközy, vy ste vlastne týmto návrhom zákona vyhoveli koaličným poslancom, ktorých želanie je, aby si čím dlhšie zamestnaný človek sporil v 2. dôchodkovom pilieri, preto, prirodzene, očakávam, že túto novelu zákona podporí aj koalícia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A v rokovaní v súlade so schváleným programom budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máte pod tlačou 1279 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1304.

Dávam slovo teraz poslancovi Jozefovi Valockému, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako jeden z predkladateľov návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy sú zmeny v zákone č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Právna úprava má zabezpečiť, aby správna rada ako jeden z orgánov neziskovej organizácie v zdravotníctve mala zloženie zodpovedajúce pomeru majetku štátu vloženého do takto neziskovej organizácie. Navrhuje sa, aby členstvo v správnej rade neziskovej organizácie, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, bolo odlišne upravené od platnej úpravy zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách.

V navrhovanej úprave štát, v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva, menuje nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady, ak vklad štátu do neziskovej organizácie založenej štátom pri jej založení presiahol polovicu všetkých nákladov.

Ďalšia zmena sa týka možnosti zakladateľa odvolať člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorého vymenoval.

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí lepšia kontrola činnosti neziskovej organizácie, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát.

V návrhu zákona v § 100c sú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010. Funkčné obdobie členov správnych rád neziskových organizácií, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, končí 31. 1. 2010. Zakladatelia neziskových organizácií, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, vymenujú od 1. 2. 2010 nových členov správnych rád týchto neziskových organizácií.

Navrhujem účinnosť zákona od 1. januára 2010.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočet obcí či verejnoprávnych inštitúcií. Návrh zákona nemá finančný a ekonomický vplyv na zamestnanosť. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie. Ďakujem. Skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán poslanec.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, nech nás zoznámi taktiež s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1279). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočet obcí a verejnoprávnych inštitúcií. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil k tomuto bodu pán poslanec Gábor Gál ako jediný. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa do rozpravy prihlásiť aj ústne. Takže v tejto chvíli má slovo pán poslanec Gábor Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod chcem podať procedurálny návrh. V zmysle § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prečo? V tichosti tu rokujeme, je nás tu málo, a pritom sa predkladá alebo prerokúvame zákon, ktorý je zlý, nebezpečný a škandalózny. Prečo? Ja vám to vysvetlím. A je to veľmi ľahko vysvetliteľné. O čom je zákon, o čom sú neziskové organizácie, čo hovorí zákon? "Nezisková organizácia je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale musí sa použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb." Jedným z najdôležitejších znakov neziskových organizácií je pritom aj ich samostatnosť a nezávislosť a aj to, aby neboli nástrojom žiadnej zložky verejnej správy. Zrušili sme časť príspevkových a rozpočtových organizácií. Práve nahradili sme ich týmito neziskovými organizáciami. Zdôrazňujem, že tento zákon bol prijatý v roku 1997 čiže za vládnej koalície HZDS, ZRS a SNS. Do tohto zákona odvtedy len na pár malých výnimiek, nepodstatných výnimiek, sa nezasahovalo. A bol to dobrý návrh zákona s tým, že určitú časť majetku štátneho alebo iného sme určili vopred na zabezpečenie konkrétnych cieľov, všeobecne prospešných cieľov. A s týmto majetkom sa vlastne ani nemalo inak nakladať. A tento zákon to chce zmeniť, a to veľmi zlým škandalóznym spôsobom. Jednak zákon podľa mňa je spracovaný neodborne, lebo jeho cieľom je umožniť nakladanie s prvotným majetkom. Ale robí to nie priamo, ale cez novelu takých paragrafov a takých právnych noriem, ktoré sa vôbec nedotýkajú.

Vrátim sa ešte k neziskovým organizáciám. Ako som už povedal, ich zisk je možné použiť len na tieto všeobecne prospešné ciele. Ak súd zruší neziskovú organizáciu, tak likvidátor je povinný tento majetok, ten prioritný majetok, poskytnúť štátu. Čiže keď náhodou nezisková organizácia zanikne, sú tu dohody, ako je neposkytnutie všeobecne prospešných služieb, alebo výdavky neziskovej organizácie sú neprimerane vysoké, alebo nespĺňa podmienky na vykonávanie tých činností, ktoré sú všeobecne prospešné. S tým prioritným majetkom, ktorý vloží štát, zmeníme hlavne nakladanie. Čiže o čom je vlastne táto novela? Štát previedol na neziskovú organizáciu určitý majetok, prioritný majetok, ktorý je nedotknuteľný. Nesmie s ním nakladať. A tento návrh zákona to zmení. Jednak najprv sa vymenia zástupcovia štátu v týchto neziskovkách, aby sme mali mocenský dosah na tieto neziskovky, a potom umožníme nakladať aj s tým prioritným majetkom, čo považujem za veľmi nebezpečné.

Čo hovorí zákon o prioritnom majetku? "Prioritný majetok na účely tohto zákona je tá časť majetku štátu, ktorú vkladá štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie podľa osobitného zákona a ktorá je určená výlučne na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Prioritný majetok nemožno založiť ani ho inak použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu ani do výpožičky." Čiže ani prenajímať a vypožičiavať tento majetok nie je možné. Čiže môže slúžiť výslovne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v prípade tých neziskoviek, ktorých sa táto novela týka. Ďalej ide ten § 31a o prioritnom majetku v odseku 3: "Prioritný majetok nie je predmetom likvidácie. A k nehnuteľnostiam, ktoré sú prioritným majetkom, vzniká v prospech štátu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností."

Všeobecne, neziskové organizácie, tie, ktoré prevádzkujú zdravotnú starostlivosť, sú na tom dobre, nie ako štátne nemocnice alebo niektoré nemocnice, ktoré prevádzkujú vyššie územné celky, ktoré sú zadlžené a nemajú svoju budúcnosť, nemajú svoju víziu v takom trhovom prostredí, aké, bohužiaľ, na Slovensku alebo aj vo svete je. Vieme o 21 nemocniciach, ani jedna nie je v dlhu, lebo kebyže ide do dlhu, výdavky sú vyššie alebo neúmerné, tak má problém. Je zabezpečený zákonom audit, ktorý sa musí zverejniť v Obchodnom vestníku. Čiže sú tu páky na to, aby sme vedeli dozrieť na fungovanie neziskových organizácií. Ale návrh poslancov nevstupuje do tohto paragrafu, do § 31a, ale navrhuje sa doplniť § 31, a to odsekom 3, ktorý hovorí: "Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie, sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zakladateľa alebo spoluzakladateľa, ktorým je štát." To isté sa vzťahuje na platnosť takých právnych úkonov právneho zástupcu neziskovej organizácie. Čiže § 31 ods. 3 hovorí, že s prioritným majetkom, ktorý vložil štát, je možné nakladať, ale vyžaduje sa predchádzajúci súhlas zakladateľa alebo spoluzakladateľa. A § 31a zas hovorí, že nie je to tak. Čiže najprv platí ten § 31, že môžeme s ním nakladať. Týmto spôsobom navrhovateľ nepriamo dostáva do ustanovení prioritný majetok, lebo § 31 o ničom takom nehovorí. Prelomiť nemožnosť nakladania s prioritným majetkom už sa pokúšali v minulosti viacerí a neporadilo sa im to. Ale boli to troška menej sofistikované spôsoby a pokusy. Priamo chceli vniknúť do § 31a, ktorý hovorí o prioritnom majetku.

Neviem, navrhovateľom o čo ide, ale z tohto návrhu zákona vyplýva, že ide o to, že najprv vymeníme zástupcov štátu v týchto NO-čkách a potom budeme môcť nakladať aj s prioritným majetkom neziskových organizácií.

Pán navrhovateľ hovoril, že predmetný návrh zákona je v súlade s ústavou. Ale keď sa pozrieme na ten článok II, ktorý novelizuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, o zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak vidno, že ten zákon má v predmete uvedené, že ustanovuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií čiže všetko, čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nie to, čo sa týka mocenských výmen v správnych radách neziskových organizácií.

Vkladá sa nový § 100b. Absolútne nesúvisí s tým zákonom, do ktorého sa tento paragraf vkladá. Hovorí tento paragraf v odseku 2: "Štát, v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva, menuje nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu správnej rady, ak vklad štátu do neziskovej organizácie založenej štátom pri jej založení presiahol polovicu všetkých vkladov. Ostatní zakladatelia menujú na základe vzájomnej dohody zostávajúci počet členov správnej rady. Ak k dohode ostatných zakladateľov o menovaní zostávajúcich členov správnej rady nedôjde, menuje zostávajúcich členov správnej rady štát z kandidátov navrhnutých ostatnými zakladateľmi." Čiže keď je spoluzakladateľ štát, má viac ako 50 %, on bude rozhodovať, kto bude ešte sedieť v správnej rade. Čiže je to tá mocenská štruktúra, tí ľudia menovaní štátom, ktorí sú aktuálne pri moci. A o to nám išlo, aby sme odpolitizovali tieto neziskové organizácie. A teraz najprv vkladáme do toho politikum, zástupcov štátu, aktuálnych, mocenské zložky a potom aj umožníme privatizáciu, lebo to je o tom, privatizáciu prioritného majetku. A hovorili ste o ústavnosti. No treba si prečítať čl. 20 ods. 4, ktorý hovorí, že: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu." No a počúvajte: "Nezisková organizácia, ktorá vznikla zlúčením alebo splynutím viacerých neziskových organizácií, z ktorých aspoň v jednej je zakladateľom alebo spoluzakladateľom štát, sa považuje na účely tohto zákona za neziskovú organizáciu založenú štátom." Čiže stačí, keď sa zlúčia dve neziskové organizácie, jedna, kde je štát zastúpený, ktorý bude mať absolútne prioritný majetok, druhá, kde bude majetok obce, vyššieho územného celku alebo nejakého iného subjektu, a podľa tohto vášho návrhu sa bude toto považovať za neziskovú organizáciu založenú štátom. Čiže vy najprv zoštátnite prioritný majetok aj iných neziskoviek a potom zároveň umožníte aj nakladať s týmto prioritným majetkom čiže aj jeho predaj. Takto je to. (Hlas z pléna.) O čom hovoríte, vážený pán poslanec? Hovoríte, že nie je možné predať to NO-čke. Ale o čom hovorí ten § 3 vášho návrhu z § 31, odsek 3? "Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom..." Je tam to slovo "nakladania". (Reakcia z pléna.) Samozrejme. Pán poslanec, týmto zákonom, týmto návrhom vlastne nabúrate nezávislosť neziskových organizácií už tým, že odblokujete nakladanie s prioritným majetkom a zmenami týkajúcimi sa orgánov v neziskových organizáciách sa neziskové organizácie v zdravotníctve týmto návrhom stanú štátnymi neziskovými organizáciami, pričom stále s majetkom už bude môcť aj prioritným nakladať tá aktuálna správna rada.

Dôležité je pripomenúť, že transformácia každej rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na neziskovú išla transparente už roky rokúce, len sme odbúrali vplyv štátu na tieto organizácie, odbúrali sme ho, aby vedeli poskytovať zdravotnú starostlivosť, že je to 21 nemocníc, ani jedna nie je zadlžená, všetky fungujú riadne, tri sú určite medzi tými organizáciami alebo nemocnicami, ktoré fungujú najlepšie, ale majú obrovský prioritný majetok, obrovský prioritný majetok, ktorý sa nemôže využiť na nič iné ako na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ani prenajať ho nemožno. Ja viem, že niektorých to trápi, že tam sú obrovské nehnuteľnosti aj nebytové priestory, ktoré vás lákajú. Ale, samozrejme, nemáte na to dosah, lebo štát teraz nemôže do týchto neziskových organizácií nominovať svojich zástupcov, kvôli tomu, aby zastupoval záujmy pacientov v tomto prípade. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ja som vám neskákal do reči, keď dovolíte, budem pokračovať, môžete potom na mňa reagovať. Čiže štát teraz nemôže dať tú politiku svojich zástupcov, svojich mocenských zástupcov, tak najprv to zmeníte, aby tam mohli ísť zástupcovia štátu. Ale čo by tam robili, keď nakladanie s prioritným majetkom nie je možné? Tak aj meníte ten paragraf, aby sa mohlo nakladať s prioritným majetkom. Hlavné je, že tá čerešnička na torte je, že vy potom zoštátňujete pri zlúčeniach aj tie neziskové organizácie, kde štát vôbec nedal nič.

Ústavnosť, neústavnosť, páni, je to na vás. Ja som navrhol Národnej rade, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Podľa mňa na tejto schôdzi škandalóznejší zákon neprerokovávame. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gála, pán poslanec Simon a pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Gál, možnože by som vás len v krátkosti doplnil. Všeobecne prospešný záujem pána Valockého, predkladateľa, poslanca Smeru, teda záujem vlády je sprivatizovať majetok štátu. Kolega Gál, bolo treba povedať, že smer vlády je privatizácia štátneho majetku, a bolo by to povedané stručne, jasne a výstižne, pretože to je prioritný majetok štátu a dnes je kurz Smeru táto privatizácia. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský, faktická poznámka.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem len pekne poďakovať kolegovi za analýzu predloženého zákona, pretože ja by som to nevedel urobiť tak precízne ako on, hoci z toho duchu na mňa vanul veľmi, veľmi zlý chlad. To bola strašne stará chladnička s kostlivcom, ktorá sa takto otvorila, a je to návrat niekde tam, kde zdravotníctvo nechceme mať. Tie inštitúcie, ktoré sú funkčné, by dostali takto riadnu blchu do kožucha v polohe politických nominantov. A keď boli dnes schopné sa ubrániť tlaku rôznych inštitúcií a dokázali existovať funkčne, tak si myslím, že v budúcnosti by veľmi ľahko tomuto tlaku podľahli, resp. by došlo v našom zdravotníctve k tomu, čo si vôbec neželáme.

A ešte jedna vec. Voľby do samosprávnych krajov sú za dverami. Minimálne v Žilinskom samosprávnom kraji bola veľká snaha urobiť nejakú zmenu v tejto oblasti. A teraz si neviem jednoznačne vysvetliť, akým spôsobom by toto jej napomohlo alebo jej zabránilo. Len skutočnosť je dnes taká, že nemocnice v žilinskej regionálnej oblasti sú zatiaľ samostatné, patria pod Žilinský samosprávny kraj, patria pod rozhodovanie poslancov, poslanci tam dávajú peniaze. A myslím, že si nikto neželá, aby o týchto nemocniciach v budúcnosti rozhodovali predovšetkým politickí nominanti, ktorí budú rozhodovať podľa toho, ako im píska súčasný alebo aktuálny minister zdravotníctva. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gál, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem. Chcem len poďakovať kolegom, že dávali pozor, že si uvedomujú, aký nebezpečný návrh zákona máme v laviciach, aby sa to neprekĺzlo, ako sa to stávalo niekedy v minulosti, že takým tichým rokovaním v Národnej rade prešli návrhy zákonov, ktoré nabúravajú zavedené, zabehnuté a dobre fungujúce systémy kvôli tomu, že niekto baží po majetku štátu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Gál bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Novotný, pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Novotný, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, chcem na úvod poďakovať aj ja pánovi kolegovi Gálovi za veľmi dobrú právnu analýzu. A som rád, že ju povedal on, lebo od právnika to znie autentickejšie, ako keby sme to robili lekári alebo politici.

Dovoľte mi môj pohľad na predloženú poslaneckú novelu zákona o neziskových organizáciách.

Ja som to nazval, že tak sme sa dočkali, lebo v časoch, keď strana Smer - sociálna demokracia veľmi intenzívne útočila na zdravotné poisťovne, na pluralitu systému zdravotného poistenia na Slovensku, keď nakoniec presadila v pléne Národnej rady zákaz zisku zdravotných poisťovní, akosi automaticky sme všetci, ktorí sa trošku pohybujeme v systéme zdravotníctva, očakávali, že ďalšie v tom poradí budú nemocnice, neziskové organizácie, tie, ktoré začali vznikať niekedy po roku 2002 na Slovensku transformáciou zo štátnych príspevkových organizácií. V súčasnosti je ich 23 podľa mojich informácií. A píšu pomerne úspešnú históriu.

Tak krátko späť k tej histórii. Vznikli na základe zákona č. 213/1997 Z. z. ako akýsi model spolunažívania štátu, ktorý jeden zakladateľ vložil ako svoj majetok, a jedného alebo viacerých ďalších zakladateľov, ktorí vložili nejaký kapitál a know-how, teda akýsi projekt toho, ako budú túto neziskovú organizáciu ďalej riadiť a spravovať. A čuduj sa svete, predtým zadlžené nemocnice, sanatóriá a liečebne začali zrazu hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte. Všetky nemocnice a zdravotnícke zariadenia, ktoré vznikli podľa tohto modelu, niekedy medzi rokmi 2002 až 2006, píšu naozaj úspešný príbeh. Áno, nebolo to ani v jednej z nich jednoduché. Muselo sa najprv prepúšťať, platy zamestnancov dlho stagnovali, dodnes sú nižšie ako v štátnych nemocniciach, ale tieto neziskové organizácie, nemocnice, liečebne a sanatóriá, nevytvárajú dlhy. Ako pomôcku som si zobral prehľad vývoja záväzkov po lehote splatnosti v rezorte zdravotníctva. K 31. 12. 2005 mali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva celkový dlh 2,033 mld. Sk. K 31. 12. 2008 mali dlh 5,891 mld. Sk. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie mali k 31. 12. 2005 celkový dlh 2,384 mld. Sk a k 31. 12. 2008 celkový dlh 2,311 mld. Sk. To znamená, nerastú im dlhy, nevytvárajú dlhy. A to treba povedať, že, bohužiaľ, nemáme v tabuľke takú kategóriu týkajúcu sa len týchto 23 neziskových organizácií, pretože, samozrejme, tieto dlhy sú predovšetkým na nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Zdroj, odkiaľ som tieto čísla čerpal, je Správa o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2008, prerokovaná na rokovaní vlády Slovenskej republiky 20. mája 2009.

Tak kde je vlastne problém. Poskytujú v zmysle zákona všeobecne prospešné služby, poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Každá jedna z nich poskytuje tieto všeobecne prospešné služby, teda zdravotnú starostlivosť naďalej aj po transformácii na neziskovú organizáciu, ani z jednej sa nestal hotel, ani jedna nebola predaná, tak ako o tom hovoril aj pán poslanec Gál, a nevytvárajú dlhy. Majú však jeden handicap dámy a páni. Sú značne nezávislé od štátnej moci, dokonca aj od strany Smer. A to sa im zrejme už nemôže ďalej nechať, to sa už nemôže len tak prepiecť. Všetky tieto neziskové organizácie vznikli uznesením vlády, ktoré schválilo ich zakladateľskú listinu. Čiže nie sú to nejaké samozvané organizácie. V každej neziskovke má štát troch z piatich členov správnej rady, lebo tak bola schválená zakladateľská listina na vláde Slovenskej republiky. (Hlas z pléna.) Áno, pán poslanec namieta, že sa tak stalo, ak došlo k zlúčeniu, ale o tom už hovoril pán poslanec Gál, alebo k splynutiu s inou neziskovou organizáciou, je možné, že štát má už len troch zo siedmich členov správnej rady. Ale keď štát zakladal tieto neziskové organizácie spolu s jedným alebo viacerými záujemcami, mal vždy troch z piatich členov správnej rady. Štát určil v zakladateľskej listine, ktorá časť majetku je prioritná, to znamená, môže slúžiť len na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, v tomto prípade zdravotnej starostlivosti, a ktorá časť majetku je neprioritná a môže teda slúžiť na podnikanie. A potom už tieto neziskové organizácie žili svojím životom. (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)