T. Rosová, poslankyňa: Ja nehovorím, za akej vlády aké tendre sú. Netvrdím, že všetky tendre za tejto vlády sú len netransparentné a iba na nástenkách. Ale každopádne vás môžem ubezpečiť, že pokiaľ súťažila firma, v ktorej je môj manžel, tak také tendre boli.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledná prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, úvodom chcem povedať, že tento legislatívny návrh nepodporím a poviem prečo, a aj sa vyjadrím k niektorým myšlienkam, ktoré tu boli. Ja sa nečudujem pánovi poslancovi Ivančovi, že toto všetko zastáva, veď je spolupredkladateľom a je to aj jeho povinnosť. Lenže nemôžem súhlasiť s argumentmi, ktoré predkladá. Osobitné učebnice, učebnice iné zdôvodňuje, že spravme decentralizáciu, dokončime decentralizáciu a tak ďalej.

Pán poslanec, o čom je decentralizácia? Snáď o riadení. A učebnice nie sú riadením. Čiže my nedecentralizujeme vedomosti, ale my decentralizujeme riadenie. A to si myslím bolo urobené a je realizované. Tak nepleťte obsah učebníc s decentralizáciou, pretože je to holý nezmysel. Absolútne holý nezmysel a za touto vetou si stojím.

Ďalej ste hovorili, prečo je tento legislatívny návrh taký dôležitý argument, pretože ešte chýbajú učebnice v školách. Prosím vás pekne, vyrobiť učebnicu a distribuovať ju, je to otázka obsahu výučby, štandardizácie, teda vedomostí jednotlivých študentov? Štandardizácie vedomostnej úrovne? Prosím vás pekne, máte možnosť sa prihlásiť, lebo...

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu pri jej vystúpení. Nech sa páči, pokračujte, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: ... máte tlačidlo. Však máte tlačidlo? Ukázali ste všetkých desať prstov, určite to môžete zvládnuť. Takže štandardizácia, to je, už pán poslanec Halecký o tom hovoril, to je to, čo máme dosiahnuť. A to, že nie sú distribuované učebné texty, no snáď preto nebudem meniť zákon. To keď máme nedostatky v praxi, v realizácii, budeme vždy meniť zákon? To snáď je pomýlené. Ja tomu nerozumiem. Každý má svoju kompetenciu. Má svoju kompetenciu aj ten, kto má distribuovať a vydať v určitom čase učebné texty, dostať ich do škôl a podobne. No a kompetencia, už som to tu hovorila, nie je len právo, aj povinnosť konať. Tak keď nie je to realizované, tak dochádza k určitej nečinnosti.

Opätovne si dovolím zdôrazniť, vidím, že tu mám svojich dvoch kolegov, s ktorými som už na túto tému komunikovala, že nečinnosť je nezákonnosť a za nezákonnosť treba vyvodiť dôsledky. Teda ak sú problémy v distribúcii učebných textov, tak sa potom treba obrátiť na riadenie rezortu, na pána ministra a uviesť príklady a odstrániť tieto nedostatky v praxi, ale nie s tým zdôvodňovať nový zákon.

Viete, to, čo tu predkladáte, má síce pekné zdôvodňujúce vety, ale nie sú v súlade, znovu hovorím, so štandardizáciou vedomostnej úrovne a sledujú jeden výsledok, alebo ak chcete, aby som vás neobvinila, že niečo sledujete, tak vám poviem, čo bude výsledkom toho zákona, čo vy predkladáte. Na severe Slovenska sa budú používať úplne iné učebné texty ako na juhu Slovenska, a to je neprijateľné, vážení. Opakujem, na severe Slovenskej republiky sa budú používať úplné iné učebnice ako na juhu Slovenskej republiky. A teraz nechcem vidieť, keď prejdú detičky zo severu na juh alebo z juhu na sever, keď budú skúšky, áno, keď sa budú robiť skúšky štandardizácie úrovne, ako to bude vyzerať.

Dovolávate sa, pani poslankyňa, aj vy máte desať prštekov, však? (Smiech v sále.) Aj tlačidlo máte, nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím všetkých zúčastnených, aby udržiavali dôstojnosť tohto zákonodarného zboru. Ďakujem pekne.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďalej ste veľakrát použili otázku liberalizácie. Dovoľte, aby som vyjadrila svoj postoj, pretože niečo som už o otázke riadenia spoločnosti naštudovala, niečo aj napísala a poviem vám svoj názor. Každá liberalizácia má mať svoju mieru. Liberalizácia, ktorá ide úplne nad hranicu určitých riadiacich aktivít, ktoré má urobiť štát a je povinný urobiť štát, vedie k deštrukcii. To sme videli v ekonómii, to dneska svetoví ekonómia jednoznačne zdôvodňujú, ukazujú a majú argumenty aj z toho, čo zažívame. Čiže áno, som za liberalizáciu 30 %, každá škola si to môže realizovať, ale má to mať svoje mantinely.

A posledná poznámka. Veľakrát tu zaznelo, že školy nemajú učebné texty, ale obchody sú plné iných učebných textov. Dovoľte mi trošku, Česi povedia jízlivú otázku. Nechcete s týmto zákonom aj zabezpečiť, aby sa tie už vytlačené a v obchodoch sa nachádzajúce učebné texty nestali ležiakmi a aby dostali odbyt? Nie je tu v pozadí aj určitý biznis, ktorý by sa mal uvoľniť týmto zákonom? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásili pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ďalej pán poslanec Peter Markovič, pán poslanec Jaroslav Ivančo, László Szigeti, Jozef Halecký, Ľudmila Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že v tomto vystúpení odznelo to, o čo naozaj ide - aby sa nemohli deti na severe a deti na juhu učiť z iných učebníc. Ja poviem úplne iný príklad, a síce z mojich vysokoškolských čias. Ja som vtedy študovala a všetci sme sa v celej republike právo učili z tých istých učebníc. Napríklad aj to, že je socialistické vlastníctvo a súkromné neexistuje. Ja som rada, že dnes každá právnická fakulta má svoje učebnice, ja som rada, že dnes to svojim študentom môže ponúknuť, nielen moju učebnicu alebo jednu centrálnu učebnicu, ale môžem povedať, že je na trhu päť učebníc obchodného práva a že študenti majú právo vybrať si tú, ktorú chcú, ale musia pri skúške spĺňať určité kritériá na to, aby ju splnili. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová, no, ja som prekvapený z toho, že nacionalizmus môže byť motorom práve takejto debaty a pomerne vážnej debaty, ako je debata o učebniciach. Naozaj som šokovaný aj z toho, ako ďaleko ste schopní zájsť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil pán poslanec Jaroslav Ivančo s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Jedným zo svojich desiatich prstov som sa prihlásil na faktickú poznámku s týmto, pán kolega.

K decentralizácii a kompetencii, pani kolegyňa. Ja neviem, o čom ste vy hovorili, ale podľa môjho názoru decentralizácia kompetencií, riadiacich kompetencií v oblasti distribúcie a tvorby učebníc neprešla, nebola žiadna. Práve preto je ešte stále na ministerstvách, chceme to zmeniť. Chceme to dať teda na tie školy.

Čo sa týka vašich rečí o štandardizácii, no, prosím vás pekne, veď my máme štátny vzdelávací program, máme vzdelávacie štandardy. Ja neviem, ale vy ste rozprávali niečo úplne, úplne mimo, čo nie je predmetom tohto zákona a čo dokonca ani v systéme školstva už dávno nie je. Štandardizáciu máme a učebnice sa toho vôbec netýkajú.

K otázke, prečo predkladáme zákony. No preto, lebo máme legislatívnu iniciatívu a predkladáme to preto, aby sa zlepšil systém. A takú istú otázku dám vám pani kolegyňa. Prečo vy tu predkladáte zákony? Pretože len činnosti, ktoré vy chcete zmeniť, sú nevymožiteľné, alebo pretože nefungujú niektoré veci? To len vy ste jediná, ktorá tu môžete predkladať návrhy zákonov? Nebudem komentovať z vašej strany optiku biznisu, v HZDS máte s tým dostatočné skúsenosti, ale z tejto vašej prednášky, pani kolegyňa, ak by som bol študentom, by som odišiel hneď na začiatku. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec László Szigeti. Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Tóthová, skôr než vyhlásite vojnu sever proti juhu, dovoľte mi niekoľko (potlesk) pripomienok k vystúpeniu, čo ste tu prezentovali pred chvíľou. Veľmi hrubo ste zneužili situáciu a spolitizovali ste vecný problém, problém učebníc, ktorý trápi takmer celé Slovensko okrem vládnej koalície. Možno ste počuli niečo o decentralizácii riadenia, ale nepočuli ste pravdepodobne nič o obsahovej reforme. O reforme, ktorá je minimálne taká dôležitá, ako je decentralizácia riadenia v oblasti školstva. Vy hovoríte o štandardizácii, a pritom neviete, čo je to štandardizácia, neviete o tom, že pre školy platia aj takzvané výstupové štandardy. To znamená, že to, čo je obsahom na severe, musí byť obsahom aj na juhu. Žiak je skúšaný z toho istého obsahu na severe aj na juhu.

Hovoríte o tom, že nie sú distribuované tie učebnice. Bohužiaľ, nieže nie sú distribuované, ale nie sú ani napísané. Pán minister to prezentoval, že nemá autorov, nemá odborníkov, ktorí by napísali tieto učebnice. Hovoríte o tom, že všetci máme svoje kompetencie. Áno, ale máme aj povinnosti. Pán minister školstva za to je ministrom školstva, aby zabezpečil učebnice pre školy, či je to stredná, alebo základná škola. Bohužiaľ, toto sa nedeje.

Pani kolegyňa, pani poslankyňa Tóthová, viete, ten obsah je naozaj rovnaký aj na severe, aj na juhu. Viete, dvakrát dva sú štyri aj v Žiline, aj v Dunajskej Strede, Mendelejevova tabuľka rovnako platí v predmete chémie aj na Kysuciach, aj na Žitnom ostrove. Takisto sa vyučuje takým spôsobom, že druhú svetovú vojnu prehrali fašisti a zánik komunizmu na Slovensku a v Česko-Slovensku sa datuje k 17. novembru, až na niektoré výnimky na niektorých občanov. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ja chcem pozdraviť študentov na balkóne, že si vybrali práve dnešný termín na návštevu parlamentu, bude to pre nich určite nezabudnuteľný zážitok. (Potlesk.)

A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Haleckému, ktorý je prihlásený s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som len úvodom chcel povedať, že pani poslankyňa Tóthová je vysokoškolská profesorka, takže vie, čo hovorí. A je profesorka možnože s najdlhšou praxou všetkých nás tu, čo sedíme. Takže tie skúsenosti sú dostatočné, aby si mohla dovoliť robiť závery, ktoré tu boli povedané.

Ja sa predsa zastavím ešte pri otázke liberalizácie trhu s učebnicami. Myslím, že myšlienka je správna, asi v budúcnosti sa aj presadí, len nechcem to povedať príliš úsmevne, ale ja som mal s tým v živote len problémy, s liberalizáciou, pretože pokiaľ som študoval medicínu, tak na vysokej škole na každej skúške som vždy doplatil na to, že profesori sa pýtali, odkiaľ to máte a čo mi to tu hovoríte. Veď sme to prednášali takto. No ja hovorím, veď to mám z Hradca Králového z lekárskej fakulty a z Plzne, tak mi to tu nehovorte, pretože ste v Košiciach a hovorte toto, čo vyučujeme v Košiciach. A nakoniec som mal problémy obhájiť svoju pozíciu aj s tým, že som čerpal vedomosti zo šiestich, ôsmich zdrojov, použil som ich tam, kde som chcel a bol s tým problém.

Samozrejme, že to myslím trošku úsmevne, ale chcem len zdôrazniť, že pri štandardizácii študijných postupov, ale aj samotných učebníc určité požiadavky musia byť základné a myslím, že je rozhodujúce, aj keď v živote práveže tá liberalizácia názorov, prístupov, myslím, že je hlavná a rozhodujúca a dostatočne tolerovaná. Rozvíjať to cez internet a cez vlastný zdroj zberu informácií, myslím, že je v tejto dobe asi jedna z najprístupnejších foriem postupu v tomto obsahu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Viacerí moji predrečníci spomenuli vo svojom vystúpení migráciu ľudí. Musím povedať, že to nie je migrácia sever, juh, ale myslím si, že skôr je to migrácia východ na západ. Ľudia sa sťahujú predovšetkým kvôli práci, ale aj kvôli bývaniu. A musím povedať, že deti z takýchto rodín, ktorí prídu do novej školy, do nového prostredia, stretnú sa s úplne novými učebnicami, to nemajú vôbec ľahké.

Musím tiež povedať, že kritici školského zákona kritizujú, že 30 % voľného školského programu pre školy je málo. Ja mám informácie od kolegov učiteľov z praxe, ktorí hovoria, že niekedy a momentálne je aj tých 30 % veľa, pretože nie každý učiteľ vie dosť flexibilne a tvorivo využívať tých 30 %. Myslím si, a je to môj názor, že nový školský zákon naštartoval proces zmeny, ktorý bude prebiehať nie niekoľko rokov, ale niekoľko desaťročí. Určite prax ukáže a budú požiadavky z praxe, aby tento zákon bol menený, ale myslím si, že dnes je to ešte priskoro, počkajme, čo ukáže prax a aby sme neublížili ani deťom ani školstvu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. A teraz reagovať na všetkých, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, bude pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Žiaľ na všetkých nie, predovšetkým na pani poslankyňu Žitňanskú. Pani poslankyňa, to, čo ste hovorili, platí pre situáciu vysokých škôl. Čo ste spomenuli, že za socializmu čo bolo v učebniciach a dneska už to nie je. Nemýľte si, to nie je dôsledok zmeny alebo nejakej liberalizácie. To je dôsledok zmeny spoločenského a politického zriadenia, čo je niečo absolútne iného.

Ďalej. Vysoká škola pracuje na systéme akademickej slobody. Ak bude pracovať základné školstvo a stredné školstvo na systéme akademickej slobody, potom budem súhlasiť aj s obsahom takého zákona, aký je predložený. Ale základné školstvo a stredné školstvo nepracuje na systéme akademickej slobody.

Pokiaľ tu boli reči o nejakom nacionalizme. Vážení, to je pritiahnutie niečoho, čo nebolo povedané. Takisto budú mať problémy deti z východu, ktoré pôjdu na západ Slovenska, alebo zo západu Slovenska na východ, alebo keď chcete aj v tom istom meste z jednej školy do druhej, keď sa presťahujú napríklad zo sídliska do rodinného domu a prejdú do inej školy. Takže nerobte tu niečo, čo nebolo povedané, nedávajte mi do úst to, čo nebolo povedané. A opätovne zdôrazňujem, predložený legislatívny návrh nepodporím, lebo je zlý.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Priblížila sa 11.00 hodina. Chcel v rozprave ešte vystúpiť pán spravodajca. Vzhľadom na to, že máme hlasovať o štyroch zákonoch, ktoré sme prerokovali od ostatného hlasovania, tak prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme po hlasovaní. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. O 11.04 hodine pristúpime k hlasovaniu o štyroch prerokovaných zákonoch. Prosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 42. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch.

Dámy a páni, budeme pokračovať. Pán poslanec Zvonár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Valockého a Madeja na vydanie zákona č. 213. Je to o neziskových organizáciách. Je to tlač 1279.

Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, v rozprave pán poslanec Gábor Gál dal procedurálny návrh nepokračovať v prerokovávaní predloženého návrhu zákona. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý navrhuje nepokračovať v rokovaní, ktorý podal pán poslanec Gál.

(Hlasovanie.) 127 prítomných, 52 za, 69 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Poďme ďalej pán poslanec.

J. Zvonár, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 74 za, 51 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás o chvíľočku strpenia. Pán poslanec Hrušovský čaká na náhradnú kartu. Budeme hlasovať o pridelení návrhu do výborov a o lehotách na prerokovanie.

(Hlasovanie.) 127 prítomných, 93 za, 8 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

V prvom čítaní teraz pán poslanec Jozef Mikuš uvedie hlasovanie o návrhu poslanca Štefanca na vydanie zákona č. 222 o dani z pridanej hodnoty. Je to tlač 1280.

J. Mikuš, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasujeme.) 137 prítomných, 58 za, 42 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Nebudeme pokračovať v rokovaní.

Pán poslanec Horváth uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána Štefanca na vydanie zákona o transformácii mzdy. Je to tlač 1281.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, dajte o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 57 za, 8 proti, 67 sa zdržalo.

Ani o tomto návrhu nebudeme pokračovať v druhom čítaní.

Pán poslanec Kvorka uvedie teraz hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 5 o službách zamestnanosti, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa Sárközy a podala návrh. Zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu podanom v rozprave pani poslankyňou Sárközy. Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz, o čom budeme hlasovať? Prepáčte. Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

J. Kvorka, poslanec: O podanom návrhu pani poslankyne Sárközy.

P. Paška, predseda NR SR: V rozprave?

J. Kvorka, poslanec: Áno.

P. Paška, predseda NR SR: V spoločnej správe nie sú žiadne body. Hlasujeme o návrhu.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 60 za, 20 proti, 57 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Ďalej pán spravodajca.

J. Kvorka, poslanec: Keďže neboli v druhom čítaní schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, sme v treťom čítaní, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o tom, aby sme prerokovali v treťom čítaní. V skrátenom, pardon. Dobre hlasujeme. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

J. Kvorka, poslanec: Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 80 za, 4 proti, 52 sa zdržalo.

Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 5 o službách zamestnanosti.

Odhlasovali sme, dámy a páni, prerokované body programu a chcem vás teraz požiadať o jednu zmenu v programe. Pán podpredseda vlády a minister školstva Mikolaj ma požiadal, aby mohol vládny návrh zákona o vysokých školách, ktorý predkladá, byť prerokovaný dnes poobede. Je všeobecný súhlas? Budeme hlasovať, aby sme urobili zmenu v programe tak, aby mohol pán podpredseda vlády Mikolaj zákon o vysokých školách predniesť dnes poobede o 14.00 hodine. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 64 za, 51 proti, 11 sa zdržali, 7 nehlasovali.

Takže budeme pokračovať podľa schváleného programu. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.15 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní o bodoch programu.

Pán poslanec Novotný. Zapnite pána poslanca.

V. Novotný, poslanec: Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo na rokovanie výboru o 12.00 hodine v našej zasadacej miestnosti. Témou je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Igorovi Štefanovovi a poslanecký prieskum na ministerstve zdravotníctva. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Cabaj.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre verejnú správu, o 13.30 hodine bude zasadnutie výboru aj gestorského výboru k návrhu na odvolanie ministra výstavby.

P. Paška, predseda NR SR: Pani predsedníčka výboru Zmajkovičová. Zapnite pani Zmajkovičovú.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem. Pripomínam členom mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru je dnes o 12.30 hodine v zasadačke mandátového a imunitného výboru. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu poslancov pani Rosovej a pána Ivanča, ktorú sme prerušili pred hlasovaním. Do rozpravy sa ešte v rámci rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc, ktorý je spravodajcom. Nech sa páči, máte slovo.

Dámy a páni, vy, ktorí nemáte záujem sledovať rozpravu, poprosím vás, aby ste radšej opustili rokovaciu sálu.

Páni poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, môžem vás poprosiť, rád by som otvoril rozpravu.

Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Keď sa tu začalo prerokovávať a hovoriť o tomto zákone, tak som si vravel, či mám vystúpiť, alebo nemám vystúpiť, pretože tu bolo tak málo poslancov. Ale vtedy mi napadlo to, čo hovorieval kedysi môj starý profesor, že tres faeciunt collegium - traja robia spoločenstvo a prednášal aj jednému študentovi, pretože bol tam on prednášajúci, bol tam jeden študent a Duch Svätý nad nimi. Takže obávam sa, že pokiaľ skončím, budeme v obdobnej situácii.

Chcel som vystúpiť v rozprave a nepoužívať to, čo sa často z vládnej strany používa, že sa nemôže reagovať, takže preto reagujem teraz.

Chcem jednak povedať hneď na úvod, že tento návrh zákona, táto zmena je tu opakovane, že takýto spôsob umožnenia vydávať a používať učebnice bol aj v školskom zákone, ktorý som trikrát predkladal, a myslím si, že je to dobrý návrh, ktorý my v KDH celkom iste podporíme. Ale chcem aj reagovať na niektoré vystúpenia. Na niektoré nebudem reagovať, aj keď tam zaznievali rôzne nedobré veci a nezmyselné, pretože ťažko je reagovať na niekoho, kto jednoducho len vysiela, kto len hovorí, ale nie je ochotný načúvať druhého argumentom. Takže na pani poslankyňu Tóthovú nebudem reagovať.

Ale musím zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Nachtmannová.

Pani poslankyňa Nachtmannová, ja by som vás rád vnímal ako človeka spravodlivého, ktorému ide o vec. Ale pre mňa, musím povedať, ste nedôveryhodná. Dvakrát ste zablokovali poslanecký prieskum na ministerstve školstva, kde išlo o obchody za milióny eur, keď sa nakúpili teraz počítače, notebooky, kde ich cena je okolo 600, 700 eur, ale nákupná cena pre školy a učiteľov bola bez pár eur tisíc eur. Dvakrát ste to zablokovali, a dokonca som vás videl hovoriť do mikrofónu, že vy schvaľujete a nebránite žiadnemu poslaneckému prieskumu. Ak svoje postupy zmeníte, stanete sa pre mňa inou. Zatiaľ ste nedôveryhodná v týchto veciach.

K samotnému zákonu. Ten problém, kolegovia, je dlhodobý a jednu vec ja vnímam, ktorú je cítiť a sú obavy, že jednoducho, keď sa otvorí trh s učebnicami, že do škôl začnú prenikať sekty, že sa tam budú učiť rôzne nezmysly a tú obavu vnímam, len treba povedať, že si nemyslím, že je to takto. Pretože aj v zákone je povedané, aj v tom návrhu, že niekto je za to zodpovedný. A celkom iste tí, ktorí sa tomu venujete, existuje štátny vzdelávací program, školský vzdelávací program, veď ten si nerobí hocikto. To nemôže tam hocičo hocikedy učiť učiteľ. To sami dobre viete, akým spôsobom sa takéto veci schvaľujú a schvaľujú sa aj vzdelávacie, aj výchovné programy, takže ak to nastane, je okamžite možnosť zasiahnuť, aby sa tam neučili bludy, nepravdy, alebo nejaké manipulovanie sa nedialo. A že z času na čas aj pri tom striktnom systéme, ktorý existoval, občas sa niečo dostalo do tých tisíce škôl. Spomeňte si za ministrovania Ftáčnika preniknutie jogy, stalo sa to. A to bolo vtedy ešte prísnejšie ešte nastavené. Čiže treba sa na to takto pozerať.

Druhá vec, ku ktorej chcem povedať veľmi vážne. Viete, tá prax je často taká, a bola aj v minulosti, aj pri prísnych pravidlách, že učiteľ, ak chcel byť tvorivý a chcel niečo ponúknuť, tak často vlastne tie iné učebnice používal. Zvlášť citlivé to bolo v jazykoch. A toto už nepriamo povedal kolega. Ja to skúsim trošku jednoduchšie povedať, ako to povedal kolega Ivančo, že sú didaktické metódy. No viete, jazyk. Niekto chce učiť jazyk štandardne ako stavebnicu. Učí slovíčka, gramatiku a potom tí študenti spájajú vety presne, ako by stavali z kociek. Niekto chce učiť inak. Hovorí, že je dôležité komunikovať. A vie dobre, že niektoré slová nikdy sólo nepoužijete, učí celé vety, frázy, jednoducho viac namemoruje. Sú rôzne metódy. Niekto chce učiť ten jazyk vyslovene komunikáciou, ale ak vy mu takto naoktrojujete učebnicu jednu jedinú, no tak mu zabránite naozajstný priestor tvorivosti. A v škole, prosím vás, to je dlhý spor, ale ja som presvedčený, že v škole tvorivosť, to je najdôležitejšie, čo potrebujú.

Som presvedčený, že aj napriek tomu, že občas sú nejaké úlety, ale treba nechať slobodu rodičom a žiakom, aby si mohli vyberať školu, ktorá je pre nich dobrá, a rovnako treba nechať slobodu učiteľom a školám, aby mohli dotvárať svoje školské vzdelávacie programy a učiť tak, ako oni pokladajú za najlepšie. Verte im. Občas tam bude nejaký úlet, vždy to je pritom množstve. My máme, keď zrátam základné aj stredné školy, pár tisíc škôl. Úlet tam určite bude. Ale väčšina z nich má snahu, som presvedčený, učiť dobre, tvorivo. Len často my nastavíme tie pravidlá tak, že na tvorivosť im nedáme vôbec priestor. Nahodia sa im množstvá vedomostí, ktoré majú odučiť, a potom si už môžu vyberať a nemáte ako a z čoho. To je moja druhá poznámka.

Tretia. Prosím vás, znova to tu zaznelo, že niekde budú úplne iné učebné texty. Opakujem. Sú schválené štátne vzdelávacie programy, sú schválené pravidlá, neschvaľuje to hocikto potom, keď takýto školský vzdelávací program ide. Tak to sa nemôže stať, veď to je úplný nezmysel. To je také zavádzanie a vybudovanie nejakých tu pocitov.

Tretia moja poznámka k tomu, čo tu zaznelo. Viete, hovorí sa tu, a ja beriem, že niektorý môže mať problém a povie, že 30 % toho, čo si môžem tvoriť, je veľa. Ale, prosím vás, v zákone je to možnosť, nie povinnosť. Však mnohé školy môžu ísť presne tak, ako išli doteraz. Ak nie sú tvorivé, ak ten učiteľ nechce, alebo to pokladá za najlepšie, ako to bolo, no tak to nebude meniť. Možnosť a povinnosť, to sú dve rôzne veci. Je možnosť tých 30 %.

Ja by som vás celkom vážne chcel poprosiť. Tí, ktorí ste ochotní načúvať, tak ako to kedysi povedal klasik, že Dobrô slovo Slovákom súcim na slovo. Skúste sa zamyslieť nad tým, či nevytvoríme naozaj priestor pre školy a pre to, aby jednoducho mohla byť tvorivosť v tej škole. A len to je šanca, ak tento priestor necháme, aby školstvo napredovalo. Darmo my tu budeme plakať a nariekať, hovoriť o kvalite, keď mnohé parametre, ktoré treba pre ten školský systém zabezpečiť, nezabezpečíme.

Takže, dámy a páni, znova opakujem. Myslím, že je to dobrý návrh a je hodný toho, aby sme ho posunuli do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Rydlo? Nech sa páči. Môžete, môžete. Pán spravodajca vystúpil v rámci rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť.

J. Rydlo, poslanec: Pán Fronc, ja mám iba jednu poznámku. Ja som in ill tempore učil a učil som v jednom komplikovanom školskom systéme, ktorým je švajčiarsky, kde je 26 kantónov a polkantónov, kde každý kantón a polkantón má vlastný školský program. A musím vám povedať toľko, že každý kantón si úpenlivo, úzkostlivo stráži vlastné učebnice, a či ste chceli, alebo nechceli, jednoducho ste nemohli vyjsť s inou učebnicou.

Napríklad vo frankofónnom Švajčiarsku boli lepšie učebnice z Francúzska, ako boli domáce. Ale museli ste používať domáce, a to v celom pedagogickom procese od základnej školy, dokonca ešte, keď sa žiaci neučili ani len v prvej triede, ale v tej takzvanej prema... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Chcete zareagovať, pán poslanec? Dajte ešte minútu, prosím vás, pánovi poslancovi Rydlovi, lebo on omylom stlačil procedurálny návrh.

J. Rydlo, poslanec: Chcem povedať iba toľko, že som za to, aby jednoducho učiteľ bol prirodzene tvorivý, ale si myslím, že v rámci tých povinných učebníc, ktoré mu štát dáva, na tvorivosť učiteľovi zostáva primeraný priestor na to, aby si príslušný text, či je to z biológie, či je to z chémie, alebo či je to z vlastivedy, doplnil a upravil. Mňa ako učiteľa jednoducho trápi viacej to, že my v školskom systéme na stredných školách napríklad nemáme dejepis ako povinný maturitný predmet. Toto ma trápi. A darmo budeme robiť konferencie o vlastivede, darmo budeme hovoriť o slobode vyučovania, keď nebudeme mať určité predmety ako povinné, jednoducho je zbytočné o tomto hovoriť. Iba toľkoto som chcel povedať, že podporujem jednotnú učebnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán Fronc, vaša reakcia.

M. Fronc, poslanec: Áno, ďakujem pekne za faktickú poznámku, pán kolega. Ale opýtam sa vás, keď ste tam učili, keď každý kantón si takto chránil. Myslíte si, že to bolo dobré? Je dobré, ak každý čím menší si ohradí takpovediac svoj priestor päť metrov vysokým plotom? Ja si myslím, že to nie je dobré.

A čo je povinnosť štátu? A s tým s vami súhlasím. Aby zabezpečil základné učebnice v dostatočnej miere pre každú školu, pre každý základný predmet. Ale aby existovala istá možnosť, to, že ak si chcem vybrať inú učebnicu, že si na tej škole môžem vybrať. Ja sa neobávam, že to bude veľa, ale budú to predmety, ako napríklad jazyky, kde to aj teraz de facto neoficiálne funguje, kde si tie učebnice budú vyberať práve preto, že potrebujú použiť inú didaktickú metódu a sú presvedčení, tak ako som povedal, nech to je presvedčenie tá, druhá je oná, ja nechcem do toho hovoriť. To nie je moja parketa, ale rozhodne tam treba tento priestor vytvoriť. Nič viac a nič menej, za čo ja horujem, aby bol ten priestor vytvorený. A neobávam sa, že bude nejako masívne zneužívaný. A občas nejaký úlet, viete. Sám to dobre viete vo všetkom. Vo všetkom je občas nejaký úlet. Treba vedieť, že v akom rozsahu a, samozrejme, ak je veľký, treba zasiahnuť, tak ako sme potom aj politicky bojovali, zasiahli proti tej joge a že si tam nejaký swami robil oltáre v školách a takým spôsobom sa tam prezentoval. No tak to už je iná vec. Dobre, ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa, alebo do rozpravy ste chceli, alebo? Nech sa páči, pani navrhovateľka.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí vstúpili vecne do tejto rozpravy o zákone, ktorý je určite dôležitý a ktorý by posunul slovenský vzdelávací systém smerom k väčšej kvalite a k väčšej tvorivosti.

To, čo by som chcela povedať na záver, je, že táto rozprava odzrkadlila vlastne to, že existujú dva svety. Nielen v tomto parlamente. Ony skutočne existujú aj vo verejnosti, aj v pedagogickej verejnosti. Je to jeden svet, ktorý hovorí školám, školákom, pedagógom, píšte všetci modrým perom. Je to svet, ktorý naozaj má predstavu, že najlepší spôsob je vtesnať všetkých do jednej šablóny, aby potom všetci z tej šablóny vystúpili ako rovnaké produkty. Jeden možno viac podarený, jeden menej podarený, jeden s jednotkami, jeden s trojkami, ale v zásade všetci rovnakí. Je to svet, ktorý mal svoje opodstatnenie. Je to vlastne svet, ktorý sa zaviedol za Márie Terézie reformou ratio educationis a ktorý vlastne vytváral skutočne šablónovitých štátnych úradníkov a vojakov. Nato to bolo skutočne efektívne a vtedy to bolo progresívne a malo svoj zmysel.

Žiaľbohu, v našom vzdelávacom systéme stále žijeme prevažne v takomto svete. Pritom ale všetko okrem toho vzdelávacieho systému sa neuveriteľne mení. Ten svet, o ktorom hovorím, ten, ktorý vychádza z týchto starých tradícií a základov, je svet tých ľudí, ktorí hovoria: "aj za nás bola takáto škola, aj za nás bola trstenica, aj za nás sme sa museli učiť a tu sme a prežili sme a sme úspešní." Často áno, je to pravda, prežili sme, tu sme, mnohí aj úspešní. Lenže tie deti, ktoré chodia dnes do školy, rastú celkom do iného sveta. Celkom do iného prostredia. Už teraz je celkom iné a mení sa tak rýchlo, že si to možno ani nevieme predstaviť, čo bude o desať, dvadsať rokov. A práve tvorivosť a práve flexibilita, to je to, o čo sa budú môcť opierať. Takto ich ale k nim nebudeme môcť viesť.

Preto v modernom prostredí vo väčšine krajín, dnes už aj v Európskej únii, ktoré majú dobré vzdelávacie výsledky, sa presadzuje celkom iný model. Samozrejme, musíme mať spoločný cieľ. Tá štandardizácia ale nemôže spočívať v tom, že vytvorí nejakú štandardnú šablónu - do ktorej každého natlačím, ale že si vytvorím predstavu o tom, čo by mal byť ten štandardný výstup, to, čo minimálne spoločne by mali všetci skutočne vedieť, no a aké by mali mať schopnosti, aké by mali mať kompetencie, keď opúšťajú školu. To je ten štandard. Ale akým spôsobom sa k tomu dospeje, to by mala byť práve vec tvorivosti učiteľov alebo aj schopnosti učiteľov prispôsobiť tie metódy a formy tomu, s akými žiakmi pracujú, ich schopnostiam, ich danostiam.

Takže jednoznačne ja považujem náš návrh za návrh z tohto druhého sveta a som presvedčená o tom, že len takouto cestou sa dostaneme k tomu, aby aj slovenský vzdelávací systém produkoval konkurencieschopných ľudí, konkurencieschopných občanov, ľudí, ktorí sú spôsobilí žiť v modernom svete nielen 21. storočia. Pretože dnes - už si uvedomme -, že vchádzajú do škôl deti, ktoré majú šancu dokonca dožiť sa 22. storočia.

Ďakujem vám ešte raz všetkým, ktorí ste vecne debatovali, a ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, prepáčte. Budeme teraz v prvom čítaní prerokovávať

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a poslanca Ivanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1283.

Pani poslankyňa? Pán poslanec, vy budete spravodajca? Ako predkladateľ.

J. Ivančo, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám za predkladateľov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obsahom navrhovanej zmeny je v podstate možnosť zavedenia kontinuálneho vzdelávania riaditeľov škôl, takzvaného funkčného vzdelávania aj pre iných poskytovateľov, ako sú len poskytovatelia uvedení v terajšom znení zákona, a to sú priamo riadené organizácie ministerstva školstva.

Chcem uviesť, že vychádzame z toho, že je nepochybné, že za dvadsať rokov od začiatku transformácie spoločnosti vzniklo už niekoľko dobrých, priam výborných podnikateľských subjektov v oblasti manažérskeho vzdelávania, a sme presvedčení o tom, že práve manažérske vzdelávanie na inej báze, ako je len poskytované štátom zriadenou organizáciou by mohlo prispieť ku kvalite vzdelávania manažérov.

Treba povedať, že celý rad rôznych výskumov a prieskumov opakovane poukazujú na niektoré nedostatky v oblasti manažérskej práce, v oblasti riadenia škôl. Tieto nedostatky sa ukazujú hlavne podľa mňa doteraz v školstve neprebádaných činnostiach, ako je strategické plánovanie, organizovanie, oblasť vedenia, personálneho manažmentu, ako aj, samozrejme, oblasť marketingu.

Teda na predloženie novely zákona o pedagogických zamestnancoch podľa nás existujú minimálne tri dôvody. Ten prvý dôvod je teda otvorenie systému, ktorý vychádza z celkovej koncepcie, z celkového ponímania potreby školskej reformy v zmysle otvorenosti a autonómnosti, to, čo nevyriešil zákon o pedagogických zamestnancoch.

Ďalej je to dôvod vecný, a to je to, že znenie zákona umožňuje kontinuálne vzdelávanie aj iným a právnickým osobám ako len štátnym alebo zriadeným ministerstvom. Umožňuje kontinuálne vzdelávanie, to chcem zdôrazniť, ale jednu časť kontinuálneho vzdelávania, práve funkčné vzdelávanie tento zákon neumožňuje, aby bolo vzdelávanie cez iné ako ministerstvom riadené organizácie.

Tretím dôvodom je praktický dôvod, a tým je kapacita. Podľa nášho kvalifikovaného odhadu, pretože sa nedá urobiť v momentálnej štruktúre zriaďovateľov, presné číslo, ale podľa kvalifikovaného odhadu do troch rokov, a to je lehota stanovená zákonom, by si mali vykonať terajší riaditelia, zástupcovia riaditeľov, manažéri škôl funkčné inovačné vzdelávanie. A opakujem, podľa nášho odhadu by malo ísť asi okolo počtu 4 až 4,5-tisíca ľudí. Vychádzame z toho, aký je počet škôl, aký je počet jednotlivých školských zariadení a po konzultáciách s niektorými ľuďmi z rezortu sa teda došlo k číslu niekde okolo 75 %, čo hovorím, to je tých 4 až 4,5-tisíc ľudí, ktorí by sa chceli pravdepodobne do tých troch rokov uchádzať o to, aby si urobili funkčné inovačné vzdelávania. Na to, dámy a páni, ale podľa terajšej dikcie zákona máme len osem metodicko-pedagogických centier.

Takže ten tretí dôvod, ako som povedal, je teda dôvod úplne pragmatický, a to je kapacita, že metodicko-pedagogické centrá pravdepodobne nebudú môcť zvládnuť ten nápor ľudí, ktorí si budú chcieť vykonať funkčné inovačné vzdelávanie.

Treba ešte na záver povedať, že týka sa to riaditeľov, zástupcov riaditeľov, riaditeľov domovov, internátov, riaditeľov školských centier voľného času, neviem čo všetko ešte. Takže skutočne osem metodicko-pedagogických centier, aj keby to nemalo byť rozsiahle vzdelávanie, bude mať s tým, alebo hrozí z toho potenciálny problém, že nebudú všetci môcť vykonať to vzdelávanie. Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto zákona.