P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Spravodajcom je pán poslanec Szigeti.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podal spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jaroslava Ivanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.
Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, takže dám možnosť sa prihlásiť ešte aj ostatným, či má niekto záujem? Nemá. A ešte má pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť sa prihlásiť. Ako prvý pán spravodajca do rozpravy.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja predpokladám a očakávam, že táto rozprava k predmetnému návrhu novely zákona nebude taká búrlivá, aká bola k predchádzajúcemu návrhu, ale predsa si myslím, že aj táto novela má svoje opodstatnenie a je dôležitou novelou, pretože nedávno prijatý zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch vyvoláva obrovské očakávania v radoch pedagógov.
Myslím si, že ďalšie vzdelávanie pedagógov nie je žiadnym novým fenoménom na Slovensku, pretože tento spôsob vzdelávania sme tu mali aj v predchádzajúcom období, avšak po vykonaní rôznych druhov kontinuálneho vzdelávania je tu aj motivácia pre pedagógov o finančné ocenenie, ohodnotenie.
Myslím si, že tento zákon je v poriadku, avšak musím pripomenúť, že v priebehu prerokovania aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní nielen ja, ale aj ďalší poslanci Národnej rady Slovenskej republiky upozornili pána ministra školstva, že niektoré paragrafy nie sú jednoznačné a sú protirečivé. A to protirečenie už bolo prezentované predkladateľom pred chvíľou, pretože nemôže byť také ustanovenie, že v jednom paragrafe, v § 35 sa hovorí o tom, kto môže byť poskytovateľom kontinuálneho vzdelávania, v inom paragrafe sú vymenované druhy kontinuálneho vzdelávania a v ďalšom paragrafe, v § 38 z radov poskytovateľov jedného druhu kontinuálneho vzdelávania, čím je funkčné vzdelávanie, sú vylúčené právnické osoby, ktoré majú v činnosti vzdelávanie. Neviem, prečo je to týmto spôsobom riešené.
Nazdávam sa, mám také tušenie, že to možno súvisí aj s finančnými prostriedkami. Zákon jednoznačne hovorí o tom, že poskytovateľom funkčného vzdelávania môže byť ministerstvo školstva, respektíve jeho priamo riadené organizácie, konkrétne tu niektoré boli spomínané.
Ja si myslím, že táto formulácia a táto možnosť, ktorá je daná ministerstvu školstva a jeho priamo riadeným organizáciám, svedčí o centrálnom riadení, o centrálnom chápaní, o centrálnom rozhodovaní, čo sa týka ďalšieho vzdelávania. Veď zákon vo svojom ustanovení hovorí jednoznačne o tom, že poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania, teda aj funkčného vzdelávania musí získať akreditáciu. Bez pridelenia akreditácie túto činnosť nemôže nikto vykonávať. Ja si myslím, že v dnešnej dobe je správne, ak dáme možnosť aj právnickým osobám, rôznym podnikateľským subjektom, ktorí po získaní príslušnej akreditácie môžu vykonávať túto činnosť, môžu obohatiť spektrum ponúk, rôznych ponúk v rámci ďalšieho vzdelávania a takisto by sa mohli v budúcnosti uchádzať o finančné prostriedky, ktoré bude možné čerpať z rôznych štrukturálnych fondov na tieto účely.
Niekedy sa mi zdá, že ide o vytesnenie súkromných subjektov, teda podnikateľov, právnických osôb z tejto činnosti, pričom to nepovažujem za žiadne dobré riešenie. Z toho dôvodu chcem vyjadriť podporu v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyár Koalíció Pártja tejto novele, lebo prináša pozitívum a myslím si, že je to dobrý návrh. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Do rozpravy ešte pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Kolega, vážený pán spravodajca, ďakujem, pán spravodajca, za vašu podporu nášmu návrhu. Ja by som už len veľmi stručne k tomu, čo povedali moji kolegovia, skúsila podčiarknuť alebo doplniť.
Náš návrh jednak vnáša do tohto zákona, ktorý sme do veľkej miery celkovo pozitívne prijali, pretože sme ho považovali za potrebný, vnáša teda do tohto návrhu zákona istú vyváženosť. Faktom je, ako tu už zaznelo, že vo všetkých ostatných typoch vzdelávania umožňujeme poskytovať toto vzdelávanie aj mimoštátnym, teda neverejným subjektom - poskytovateľom. Práve vo funkčnom vzdelávaní, ktoré by sme inak mohli nazvať manažérskym vzdelávaním, však takéto subjekty zo vzdelávania vytesňujeme. Nemá to žiadnu logiku, pokiaľ máme na zreteli kvalitu vzdelávania našich riaditeľov škôl a školských zariadení, pretože práve v tejto oblasti manažérskeho vzdelávania som presvedčená, že by sme našli medzi neverejnými poskytovateľmi podstatne vyššiu kvalitu než tú, ktorú budú schopní poskytnúť vlastne štátni zamestnanci, zamestnanci metodicko-pedagogických centier.
Ale ako som hovorila, pokiaľ by sme sa na to pozerali optikou, že chceme zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre manažérov našich škôl a školských zariadení, určite by sme dospeli k tomu záveru, že náš návrh je potrebné podporiť. Iná je však optika, ktorú načrtol už môj predrečník, a to je optika centralizácie na ministerstve školstva. Ako bolo povedané, je zrejmé, že kapacity metodických centier, ale keby sme do toho pridali aj iné organizácie priamo riadené ministerstvom školstva, jednoducho nebudú môcť stačiť na to, aby sa naplnili ciele a vlastne záväzky, ktoré vyplývajú z tohto zákona. Jednoducho 4,5-tisíca riadiacich pracovníkov v školstve nebude možné ich zdrojmi preškoliť.
No a čo sa zrejme bude diať? Bude sa diať niečo veľmi podobné, ako sa deje pri takzvaných národných projektoch, ktoré sú obstarávané zo zdrojov Európskej únie. Totižto, že tieto priamo riadené organizácie si na ich vlastne realizáciu budú obstarávať subdodávateľov a potom sa celá transparentnosť posunie niekam inam. Takže ak chceme zabrániť tomu, aby sa aj tuná znova našiel takýto mechanizmus na to, ako premrhať množstvo peňazí, tak, prosím, podporme tento zákon. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán navrhovateľ, prepáčte. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Szigetimu za podporu nášho predloženého návrhu a dúfam, kolegyne, kolegovia, že pochopíte správne potrebu vzdelávania školských manažérov v otvorenom prostredí, ktoré sa nevyhne tvorbe marketingu, tvorbe systémov kvality, ktoré sa nevyhne analýze klientov, a to všetko by malo obsahovať práve moderné vzdelávanie aj, a to chcem zdôrazniť, aj školských manažérov. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Má nasledovať druhé čítanie o vládnom návrhu zákona č. 513 Obchodný zákonník, kde mala byť spravodajkyňa pani poslankyňa Žitňanská, ktorá musela náhle odísť.
Páni, navrhujem trošku skôr vyhlásiť obedňajšiu prestávku, aby sme potom začali. Je súhlas? (Všeobecný súhlas.) Takže prerušujem rokovanie a budeme pokračovať týmto bodom o 14.00 hodine poobede. Ďakujem pekne.
(Prerušenie rokovania o 11.52 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste sa všetci, ktorí máte záujem zúčastniť sa na rokovaniach bodoch popoludňajšieho programu, dostavili do sály. Rovnako poprosím navrhovateľku, aby sa dostavila do sály, pretože budeme pokračovať popoludňajším programom.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu nasledujú tri vládne návrhy zákonov, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky v druhom čítaní odôvodňovať podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti pani Viera Petríková. Najskôr z týchto troch bodov pristúpime k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1138 a spoločná správa výborov má označenie č. 1138a.
Takže vás teraz poprosím, vážená pani podpredsedníčka vlády, aby ste tento vládny návrh zákona odôvodnili. Máte slovo.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 17. júna 2009 uznesením č. 434/2009.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstránenie niektorých aplikačných nedostatkov a nekonzistentnej úpravy niektorých osobitných právnych predpisov s úpravou Obchodného zákonníka, ale hlavne splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločnosti registrovaných na regulovanom trhu.
Predmetná smernica je vecne zameraná na úpravu otázok súvisiacich so zvolávaním, organizáciou a konaním valných zhromaždení akciových spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Na základe uvedeného vymedzenia osobnej pôsobnosti smernice pristúpil predkladateľ k implementácii smernice na selektívnom základe, čo znamená, že väčšina nových ustanovení sa v zmysle návrhu zákona bude aplikovať na spoločnosti, ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, tak ako ho definuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi o zmene a doplnení smerníc Rady 85/661/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS a následne aj zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov § 3 ods. 1 a § 25 ods. 1. Len v niektorých bodoch došlo k stiahnutiu novej právnej úpravy na všetky akciové spoločnosti. V týchto prípadoch bola rozhodujúcim faktorom vhodnosť a praktickosť takéhoto riešenia.
Smernica v rámci snahy dosiahnuť zníženie nákladov súvisiacich s výkonom práv, takzvaných nerezistentných akcionárov, teda akcionárov, ktorí nie sú usadení na území štátu sídla spoločnosti, ale najmä v snahe zatraktívniť cezhraničné investovanie ukladá členským štátom povinnosť umožniť spoločnostiam aj nové formy účasti a hlasovania na valnom zhromaždení.
Takto sa do slovenského právneho poriadku má zakotviť forma korešpondenčného hlasovania ešte pred konaním valného zhromaždenia, ako aj účasť a hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov. V oboch prípadoch ide o inštitúty v slovenskom právnom systéme zatiaľ neexistujúce, kde bolo nevyhnutné zadefinovať podmienky ich výkonu. Smernica sa v článku 10 dotkla aj úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné odstrániť všetky obmedzenia slovenskej právnej úpravy, vzťahujúc sa na možnosť nechať sa zastupovať s výnimkou požiadavky, že splnomocnenec musí mať spôsobilosť na právne úkony.
V neposlednom rade bolo snahou vzhľadom na skutočnosť rovnakej úpravy niektorých povinností v dôsledku doplnenia v Obchodnom zákonníku a v osobitných predpisoch finančného trhu odstrániť potenciálnu duplicitu a sústrediť predmetnú úpravu vzhľadom na jej povahu do všeobecnej úpravy konania valného zhromaždenia v Obchodnom zákonníku. Keďže oblasť regulácie cien nie je striktne limitovaná len na úpravu Obchodného zákonníka, došlo k viacerým konzultáciám tak s príslušnými orgánmi štátnej správy, v pôsobnosti ktorých sa nachádzajú osobitné predpisy z oblasti finančného trhu, ako aj so samotnými inštitúciami finančného trhu, napríklad Burza cenných papierov v Bratislave.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladateľ návrhu súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1138). Ďakujem vám za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Lucii Žitňanskej a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní aj návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia. Ako poverená spravodajkyňa podávam týmto správu o spoločnej správe výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 9. septembra 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona, tak ako bol predložený odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba výbory, ktorým bol návrh predložený.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v časti IV. spoločnej správy, je ich spolu 11 pozmeňujúcich návrhov s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 11 spoločne s odporúčaním všetky schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 20. októbra 2009 pod č. 746. Týmto uznesením výbor zároveň predložil mne ako spravodajkyni predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem pekne a otvorte rozpravu, prosím, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pani spravodajkyni. Pani ministerku a podpredsedníčku vlády poprosím, aby ešte chvíľu zostala. O tomto bode prerušujem rokovanie a budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh má parlamentnú tlač č. 1180 a spoločná správa výborov má č. 1180a.
Pani podpredsedníčka vlády, opäť sa ujmite, prosím, slova a odôvodnite tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1180).
V článku 1 sa vykonávajú zmeny v Občianskom súdnom poriadku, v článku 2 v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a v článku 3 v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Stručne si vám dovolím zhrnúť ciele navrhovanej právnej úpravy. Ide o zjednotenie poskytovania bezplatnej právnej pomoci zo súčasného dualistického režimu na strane jednej podľa predpisov o bezplatnej právnej pomoci a na strane druhej podľa Občianskeho súdneho poriadku pod jednotný režim zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Druhou podstatnou zmenou je, že odstraňujeme niektoré problémy pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci, ktoré sa vyskytli v praxi Centra právnej pomoci. Ide o tvrdosť zákonného limitu pri príjmoch žiadateľov. Ďalej prax ukázala, že je potrebné regulovať niektoré postupy súdov, ktoré spôsobovali výrazné neprimeranosti pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia. A štvrtým a mimoriadne významným bodom je potreba posilniť ochranu obetí domáceho násilia. Toto sa deje hlavne na základe praktických skúseností.
Rezort spravodlivosti požaduje za veľmi potrebné schváliť predmetný návrh, preto si dovolím ešte vysvetliť jednotlivé body. Bez ďalšieho sa za oprávnenú osobu bude považovať osoba, ktorej súd podľa Občianskeho súdneho poriadku § 30 priznal bezplatné právne zastupovanie. V takomto prípade Centrum právnej pomoci nebude preskúmavať, či takáto osoba spĺňa podmienky podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. A rovnako tak Centrum právnej pomoci ani neodníme jej súdom priznaný status. Iba súd bude môcť takejto osobe odňať právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k jeho finančnému príjmu.
Prax Centra právnej pomoci potvrdzuje, že vo vybraných prípadoch dochádza k necitlivému nepriznaniu bezplatnej právnej pomoci, napríklad ak žiadateľ pre pár eur už nespĺňa stav kritéria materiálnej núdze. Jednoducho mu centrum nemôže pomôcť, hoci napríklad ide o dôchodcu, matku s maloletými deťmi, ak ich príjem je o pár eur vyšší, ako je stanovený limit. Centrum právnej pomoci bude môcť po takejto zmene náležitou správnou citlivou úvahou priznať právnu pomoc aj v týchto prípadoch. Centrum právnej pomoci bude predstavovať komplexnejšiu inštitúciu na poskytovanie právnej pomoci. Iste vám nemusím vysvetľovať, že je hospodárska kríza a toto je konkrétna pomoc pre chudobnejších, aby mali šancu brániť sa a domáhať sa svojich práv, čo je bez náležitej právnej pomoci naozaj veľmi obťažné, zdĺhavé a niekedy priam nemožné.
Zámerom navrhovanej právnej úpravy je reagovať aj na neprimeranosti pri rozhodovaní o trovách konania. Jedným z problematických aspektov je náhrada trov ustanoveného advokáta za zastupovanie. Podnety z aplikačnej praxe avizujú neefektívnosť niektorých úkonov právnej pomoci, za ktoré sa priznáva náhrada trov konania. Doterajší mechanizmus sa javí ako nie celkom proporcionálny. Precizujú sa niektoré ustanovenia na účely zvýšenia efektívnosti občianskeho súdneho konania. Advokát si zaslúži odmenu, je to nepochybné, ale iba za vykonané úkony a, samozrejme, odmena musí byť primeraná. Nechcem sa nikoho dotknúť, toto ustanovenie určite nie je namierené proti advokátom, iba zavádza transparentnejšie a jasnejšie pravidlá. To je hlavným cieľom. Verím, že nájde podporu aj u advokátov, ktorí sedia v poslaneckých radoch.
Záverom by som predstavila úpravy, ktorých cieľom je poskytnúť ochranu obetiam domáceho násilia. Tu sa vykonávajú zmeny v § 27a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, je to článok 3, a v § 75 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku článok 2.
Vo veciach domáceho násilia sa predlžuje obeti lehota na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia počas víkendov a sviatkov. Najmä cez víkendy je pre obeť ťažké zorientovať sa, prípadne získať právnu pomoc a podať návrh na súd. Bez toho, aby došlo k ukráteniu práv obete domáceho násilia sa navrhuje úprava, ktorá odstráni problémy vzniknuté v aplikačnej praxi. Pre obeť je dôležité, že podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo zákona dochádza k predĺženiu ochranného režimu na základe rozhodnutia policajta podľa § 27a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 491/2008 Z. z. Tento poznatok priniesla prax a nemôžeme sa tváriť, že problém nejestvuje. Takto dôjde k zlepšeniu súčasného stavu na prospech obetí domáceho násilia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ide o odborný návrh s cieľom pomôcť občanom tejto krajiny. Verím, že ho podporíte bez rozdielu politickej príslušnosti, pretože naozaj, ak si ho preštudujete, určite sa zhodneme, že ide o racionálny a logický návrh.
Predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 1180). Úprava v nich uvedená vo vládnom návrhu zákona i v platnom právnom stave chýba a ich zapracovanie prispeje zároveň k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pani spravodajkyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú máte ako tlač 1180 v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 9. septembra tohto roku č. 1597 pridelila vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok odporúčali Národnej rade schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením z 13. októbra 2009 pod č. 723, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 7. októbra 2009 č. 278 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 8. októbra 2009 č. 221. V časti IV spoločnej správy, ktorú máte všetci asi v laviciach, vyplynulo celkom asi 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ide o návrhy, ktoré sú viac-menej legislatívnotechnického charakteru a gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne, teda bod 1 až 11 a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2009 pod č. 747. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Predniesla som vám spoločnú správu výborov. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa teda, kto sa do rozpravy hlási ústne? Myslím, že pani poslankyňa Tóthová. To je prihláška do rozpravy? Ďakujem. Ešte niekto iný, prosím, do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som sa niektorými poznámkami vyjadrila k predloženému legislatívnemu návrhu. Je to legislatívny návrh, ktorý podľa môjho názoru by si mali predovšetkým všimnúť občania, pretože hlavne sociálne slabším občanom je to dosť značná pomoc pri obhajovaní ich práv právom chránených záujmov pri realizácii vymožiteľnosti ich práva.
Pani ministerka už stručne spomenula, že časť článok 2 sa zaoberá doplnením zákona, ktorý, ľudovo povedané, upravuje centrá právnej pomoci. Že tu vlastne dochádza k odstraňovaniu tvrdosti. Tvrdosti v tom, že pri výpočte materiálnej núdze niekedy prekročením eura, dva alebo zanedbateľnej čiastky sa odoprie, respektíve nie je možné využiť túto právnu pomoc. Právna pomoc v minulosti bola v troch centrách, a to v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Chcem povedať, že po nastúpení toho zlého ministra Harabina sa tieto centrá výrazne rozšírili. Vznikli v Hlohovci, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote, Liptovskom Mikuláši, Humennom, Tvrdošíne, Prešove, Žiline, vo Svidníku, pričom existujú aj vysunuté konzultačné strediská, v ktorých pracuje právnik pripravený poskytovať právnu pomoc, a to v Snine, Častej, Šamoríne, Sobranciach a Levoči. Myslím si, že netreba obzvlášť zdôrazňovať, že takéto rozvrstvenie bodov alebo miest právnej pomoci, bezplatnej právnej pomoci na celé územie Slovenskej republiky je výrazné zlepšenie možnosti využiť, zdôrazňujem využiť túto bezplatnú právnu pomoc v tých prípadoch, keď nejde o solventných občanov, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť dobrých advokátov. Je tu vlastne často popretie prezentovanej zásady, že pravdu má len ten, kto má peniaze. Preto rezort nechcel, aby tento slogan, môžem ho takto nazvať, skutočne sa v praxi naplno uplatňoval, a preto bola rozšírená táto sieť napriek tomu, že nie je to jednoduché vzhľadom na situáciu v štátnom rozpočte v krízovom období obzvlášť. Teda už nie je potrebné si často platiť značné výdavky na cestovanie do centra. Navyše je možné získať si telefónne čísla a niekedy aj takýmto kontaktom možno dostať základnú orientáciu.
Zdôrazňujem, že ide o bezplatnú právnu pomoc, ale ide aj bezplatné zastupovanie na súde v prípadoch, ak ide o nesolventných ľudí v materiálnej núdzi. Nielen si myslím, po prijatí takejto právnej úpravy je len na tom, aby tí, ktorí spĺňajú podmienky, a teraz zmäkčené podmienky, kritériá zákona, ktorý odstraňuje tvrdosť limitu, aby sa s touto možnosťou oboznámili a aby túto možnosť, ktorú dáva a bude dávať, dúfam, že zákon bude v tomto parlamente podporený, ktorý ak bude dávať aj tento zákon, že to občania využijú. To je prvá poznámka.
Druhá: Mám otázku na pani ministerku, teraz som si to všimla, článok III - to je počítanie lehôt. V § 27 ods. 8 sa za prvú vetu vkladá nová: "Počas soboty, nedele, sviatku sa plynutie tejto lehoty prerušuje. Plynutie lehoty pokračuje najbližším nasledujúcim pracovným dňom." Je mi jasné, že keď končí zákonom stanovená lehota napríklad v sobotu, že nemusí byť úkon urobený v piatok, pretože v sobotu napríklad ani pošta niekde neberie. Nemožno ísť do podateľne úradov a tam si dať potvrdiť osobné prevzatie návrhu alebo urobenia určitého právneho písomného úkonu, ale nie je mi to jasné, keď lehota začne plynúť v piatok. Keď začína plynúť v piatok. Sobota, nedeľa alebo deň pracovného voľna ešte po nedeli sa počíta do lehoty, alebo sa nepočíta? Lebo toto je ustanovenie navyše, pretože ak platí situácia, že ak sa končí lehota v sobotu, v nedeľu alebo v pracovnom voľne, posledný deň lehoty je nasledujúci pracovný. To je všeobecná zásada platná v správe už nie roky, ale desaťročia. Teda sa pýtam, ako ja mám rozumieť tomuto článku IV? Neprišla som na to ani v ústavnoprávnom výbore, teraz som si to dopodrobna preštudovala a vidím, že tomu nerozumiem.
Paragraf 27a ods. 8 sa za prvú vetu vkladá nová druhá a tretia veta, ktoré znejú, to je vzadu v čl. III a ani dôvodová správa túto skutočnosť nevysvetľuje, len ju v rozšírenej vete opakuje. Lebo zmysel by to malo, opakujem, zmysel by to malo, ak by lehota začala plynúť v piatok a potom sobota, nedeľa sa do nej nepočíta, aj keď ďalší deň je potom pondelok. Čiže ináč to poviem. Ak to má byť výnimka alebo iné ustanovenie, než je pri bežnom počítaní lehôt. V prípade, ak by to nemalo byť iné ustanovenie, tak si dovolím navrhnúť, len nemám 15 podpisov. (Smiech v sále.) Keby som mala, tak to pripravím a ja som si to skutočne len teraz všimla, že to vynechať. Áno. Lebo nerozumiem tomu. Úprimne a bez mučenia sa priznávam, nerozumiem tomu, či je to nové pravidlo, alebo doteraz platné pravidlo pri počítaní lehôt, len zopakované v tomto zákone.
V prípade tým, že nemám 15 podpisov, potom by som požiadala pani ministerku, aby nám tu záväzne povedala, že dá k tomu bližšie pre prax akosi návod na postup, pretože je to možné si to vykladať aj tak, že pri plynutí lehoty aj v rámci v strede lehoty, soboty, nedele a sviatky sa nikdy do lehoty nezapočítajú. Lebo aj takýto príklad je možný. Je to tak myslené, že do tých lehôt? Čiže je to absolútne špecifikum pre tento druh podania návrhu. Potom to má opodstatnenie a bude to treba aj tak vykladať. Škoda, že to nebolo takto do dôvodovej správy jasne uvedené. Ďakujem všetkým za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Halecký. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zapojím sa do debaty na túto tému. Áno, pani profesorka, ja som to pri čítaní takto pochopila, že je to úplne špecifická právna úprava bez ohľadu na to, kedy začne plynúť lehota. Sobota, nedeľa sa nebude započítavať do tejto lehoty. Tak som to vnímala. Pokiaľ nebol iný zámer, tak potom je to asi v poriadku. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, parlamentu za slovo. Ja by som chcel takisto, ako aj pani poslankyňa Tóthová oceniť iniciatívu a rýchlosť, s akou pani ministerka a podpredsedníčka vlády pristúpila k riešeniu otázky, ktorá skutočne je aktuálna a akútna hlavne pre tých ľudí chudobnejších, čo napĺňa aj princíp sociálneho akcentu tejto vlády. Hlavne ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a pri neprimeranej náhrade sa skutočne dostávajú do situácie pre nich osobne neriešiteľných. Myslím si, že je to výrazný krok vpred pre poskytovanie právnej pomoci týmto ľuďom a vítam tento krok a podporím ho takisto pri hlasovaní.
Chcem ešte trošku požiadať pani ministerku v okrese Bardejov, ktorý sa počíta medzi stredne veľké alebo väčšie okresy. Snažíme sa už tretí rok o také centrum právnej pomoci alebo aspoň o konzultačné stredisko, pretože máme aj najvyššiu nezamestnanosť v okrese. A v podstate v oblastiach sociálnej starostlivosti, či už Sociálna poisťovňa, alebo úrad práce, spadá tam i ďalší okres Svidník, takže to centrum sa javí, akože bolo by vhodné a potrebné, či by bolo možné to vyhodnotiť, prehodnotiť ešte dokonca tohto volebného obdobia. Viem, že finančná situácia je náročná aj pre zriaďovanie týchto centier, ale predsa len chcem oceniť aj tú skutočnosť, že tie centrá sa budujú premyslene v regiónoch, kde tá pomoc je skutočne potrebná. Bolo to vidieť aj z toho, čo pani poslankyňa Tóthová prečítala. Budujú sa hlavne na východnom Slovensku a tam sú tie centrá oceňované a myslím si, že majú významnú úlohu hlavne pre tú cieľovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Reagovať bude, pani profesorka, nevidím ju. Nehlási sa. Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci riadne prihlásení, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Registrujem, so záverečným slovom chce vystúpiť navrhovateľka pani ministerka, podpredsedníčka vlády. Má slovo.
V. Petríková, ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja len k tomu, čo tu odznelo zo strany pani poslankyne Tóthovej a pani poslankyne Žitňanskej. Naozaj to bolo myslené tak, ako to bolo prezentované v záverečnom teda resumé, že ide o špecifické, čo sa týka toho plynutia lehôt počas soboty, nedele, sviatku. Je to špecifická úprava. Ja som to konzultovala aj s legislatívou na ministerstve spravodlivosti. Tak to je to uzavreté, aby nevznikali zbytočné pochybnosti. Tak to je myslené.
A čo sa týka pána poslanca Haleckého. Skutočne uvažuje ministerstvo spravodlivosti o zriadení určitého pracoviska alebo určitej pobočky v Bardejove, Centra právnej pomoci v Bardejove. Je tam však už aj pracovisko vo Svidníku, je tam právnik na polovičný úväzok, preto teraz vystáva úvaha, či mu doplníme úväzok, teda aby tam bolo jedno pracovné miesto, alebo zriadime časť úväzku aj v Bardejove. Všetko závisí od našich finančných možností. Čiže je to v štádiu riešenia a vybavovania. Myslím si, že v priebehu mesiaca, dvoch mesiacov táto záležitosť bude vyriešená. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa tiež požiadala o záverečné slovo. Nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja som už pri prvom čítaní vyjadrila podporu predloženému vládnemu návrhu zákona a znova chcem podotknúť, že je to dobrý návrh zákona a ja sa v poslaneckej kancelárii stretávam s našimi občanmi, ktorí majú nízke príjmy. Jednoducho nevedia sa domôcť, alebo nevedia si kvalifikovane napísať žalobu a skutočne aj to rozšírenie centier veľmi ľudia oceňujú a chcem vám za to, pani ministerka, poďakovať.