T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký, ale ho nevidím v rokovacej sále, nebude sa odpovedať na jeho otázku.
Ďalej pán poslanec László Köteles položil otázku ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu: "Pán minister, prečo sú na železničnej trase Zvolen - Košice poskytované menej kvalitnejšie služby?"
Kde máme pána ministra Vážneho? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Chcem poprosiť organizačný odbor, aby upozornil pána ministra Vážneho, že má vylosovanú otázku. Vyhlasujem krátku technickú prestávku.
(Technická prestávka.)
Nech sa páči, pán minister, minúta a jedna sekunda.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ospravedlňujem sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vzhľadom na skutočnosť, že vlaky kategórie rýchlik na trati Zvolen - Košice zabezpečujú na rozdiel od hlavného ťahu Bratislava - Žilina - Košice prevažne regionálne väzby na uvedenom ramene a diaľkoví cestujúci z Bratislavy do Košíc využívajú toto spojenie len v minimálnej miere, tomuto trendu zodpovedá aj kapacita a radenie súprav uvedených vlakov.
V minulosti boli v niektorých vlakoch na uvedenom ramene radené aj vozne 1. triedy, ktoré však vzhľadom na uvedené skutočnosti vykazovali len minimálnu, prakticky nulovú obsadenosť. Trať medzi Zvolenom a Košicami prechádza väčšinou cez regióny s vyššou mierou nezamestnanosti, čo spôsobuje aj nižšiu hybnosť obyvateľstva a malý záujem o využívanie vozňov 1. triedy, kde je cestovné o 50 % vyššie. Namiesto vozňa 1. triedy je radený vozeň 2. triedy, čo je ekonomicky výhodnejšie z hľadiska potreby hospodárneho využitia trakčnej energie, obmedzenia váhy vlaku na nevyhnutnú mieru a prispôsobenia zloženia súpravy vlaku ku skladbe prepravovaných cestujúcich. Prípadné rozšírenie počtu vlakových spojov alebo radenie nových vlakových súprav je podmienené okrem počtu cestujúcich využívajúcich tieto spoje aj dostatočným zvýšením finančných prostriedkov vyčlenených štátnym rozpočtom na tento účel.
Ďakujem, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Keďže uplynul čas na hodinu otázok, prerušujem rokovanie. Končím tento bod rokovania v Národnej rade.
Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku, technika si môže prestaviť zariadenie.
Budeme potom pokračovať. Poprosím členov vlády, aby sa nerozchádzali, pretože po piatich minútach pokračujeme bodom odpovede na písomné interpelácie a zároveň interpelácie poslancov a podľa zákona o rokovacom poriadku je povinnosťou členov vlády byť prítomnými na prerokovaní týchto bodov. Ďakujem pekne.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať bodom
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 22. septembra 2009,
pod tlačou 1226. Ja len poprosím z dôvodu prehľadnosti, panie poslankyne a poslanci, kto bude vystupovať, keby zároveň aj uviedol poradové číslo, pod ktorým sa jeho odpoveď na interpeláciu v tlači 1226 nachádza.
Zároveň poprosím podpredsedu vlády Kaliňáka, ktorý na dnešnom rokovaní zastupuje predsedu vlády Slovenskej republiky, aby zabezpečil účasť členov vlády na tomto bode programu.
Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hoci ja chvíľočku počkám, lebo chcem hovoriť k pánu ministrovi Vážnemu a ja ho tu nevidím. (Nezrozumiteľné hlasy v pléne.) Ja môžem vedieť, či ma počuje, aj nemusím. (So smiechom: Nepodľahnem tomuto pokušeniu. Na tri minúty. Pán minister Počiatek, to je istota, super. Už je to vyriešené.) Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som reagovať na odpoveď na interpeláciu v tlači 1226 k bodu č. 2. Interpelovala som pána ministra Vážneho.
Pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju interpeláciu. Týkala sa veci odpredaja majetku štátu v správe Železníc Slovenskej republiky, v ktorej som vás žiadala, aby Železnice Slovenskej republiky zreálnili svoje požiadavky voči nájomcom k predmetu nájmu. Ďalej, aby ste sa vyjadrili k podmienkam, za akých fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi stavieb na pozemkoch majetku štátu v správe ŽSR, môžu tieto pozemky odkúpiť. Zaujímali ma vlastníci 210 garáží v Poprade a aby ste uviedli, komu a v akej výmere a za akú cenu boli odpredané pozemky v majetku štátu v správe ŽSR v Poprade.
Na moju prvú otázku ste odpovedali, že prenájom pozemkov je upravený interným predpisom ŽSR 1014 schváleným generálnym riaditeľom ŽSR pod číslom 218/2009-0330 vydaným s účinnosťou od 1. 7. 2009. Podľa nájomných zmlúv, ktoré dostali dotknuté osoby a sú vlastníkmi stavieb na pozemkoch, Železnice Slovenskej republiky upravili cenu nájmu od 1. 1. 2009. Ak porovnám dátumy, kedy bola upravená interným predpisom výška nájmov od 1. 7. 2009, ale zmluvy boli upravené od 1. 1. 2009, tak musím konštatovať a nemôžem súhlasiť, že nedošlo k zvýšeniu cien v súvislosti s prechodom na euro. Evidentne je tu posun polroka, pretože nové nájomné zmluvy boli negociované v januári 2009.
Na moju druhú otázku odpovedáte, za akých podmienok si môžu vlastníci garáží pozemky odkúpiť. Uvádzate tri podmienky. Zaujíma ma druhá podmienka, kde píšete, že predaj musí byť v súlade so zákonom 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a to v prípadoch, ak pôjde o prebytočný majetok, t. j. určený na predaj. Predpokladám, že táto podmienka pri budúcom záujme odkúpiť si tieto pozemky nebude problém, pretože hneď v treťom bode ste mi odpovedali na otázku, komu sa odpredali pozemky vo vlastníctve ŽSR v Poprade a odpovedali ste mi, že v predmetnej lokalite o celkovej ploche 243 metrov štvorcových sa odpredali tieto prebytočné pozemky v prospech, teda podnikateľskému subjektu, ktorý mal na pozemku ŽSR umiestnenú svoju stavbu.
Musím konštatovať, že nie som celkom spokojná s touto odpoveďou, pretože som sa aj pýtala, komu konkrétne predali Železnice Slovenskej republiky tento prebytočný majetok. Čiže predpokladám podľa tejto odpovede, pán minister, že v prípadnom záujme v intenciách týchto podmienok, ktoré ste uviedli v odpovedi, nebudú mať títo občania problém si tieto pozemky odkúpiť.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa vystúpila ako jediná písomne prihlásená v tomto bode programu.
Pani poslankyne, poslanci, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nikto.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Pán minister sa nebude vyjadrovať k rozprave.
Prerušujem rokovanie o tomto bode. Tak ako bolo dohodnuté, hlasovať budeme v rámci ostatných hlasovaní o 17.00 hodine.
Panie poslankyne, poslanci, otváram ďalší bod rokovania a to je
interpelácie poslancov.
Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že ústne podaná interpelácia nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Sabolová, Ivančo, Štefanec, Tkáčová, Vášáryová a Tóthová.
Takže, nech sa páči, s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Ivančo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, mám niekoľko interpelácií.
Pre istotu začnem prvou interpeláciou na pána ministra Vážneho, aby mi neodišiel.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci pozostalosti po bývalej železničnej stanici ČSD v starej košickobohumínskej trati, ktorá v minulosti prechádzala cez stred obce Kostoľany nad Hornádom a v rokoch 56 - 58 bola presmerovaná na okraj osídlenia. V priestoroch okrem pôvodného staničného objektu a koľajísk bol ČSD postavený plechový objekt, ktorý sporadicky slúžil ako skladisko podvalov a koľajníc. Neskôr k objektu dal vlastník súhlas na prístavbu prevádzky stavebnín, ktorej kolaudácia trvala 8 rokov a ktorá do dnešného dňa narúša životné prostredie susediacich rodinných domov, čo bolo vyjadrené petíciou. Boli tam problémy so stavebným zákonom a stavebným konaním.
Územný plán obce ráta v danej lokalite v celom rozsahu umiestnenie parku a odstránením činnosti Železníc Slovenskej republiky z centra obce. Za obdobie ostatných troch rokov sa uskutočnilo množstvo rokovaní s regionálnym strediskom hospodárenia s majetkom, to je v Košiciach, ale bez prijateľného výsledku. Obci bolo oznámené, že sa jej požiadavkou bude zaoberať Generálne riaditeľstvo ŽSR Bratislava s tým, že bude uskutočnené výberové konanie. Obec sa obrátila priamo na generálne riaditeľstvo, ktoré ani po urgenciách do dnešného dňa nereagovalo a nerozhodlo. Vôbec žiadna písomná odpoveď.
Starosta obce sa na vás, pán minister, obrátil písomne dňa 5. 8. 2009, pričom mu odpovedal Mgr. Ing. Ján Trokan, riaditeľ odboru zakladateľských funkcií a privatizácie. Odpoveď nekorešponduje s obsahom požiadaviek obce. Obec nespochybňuje postavenie železníc ako podnikateľského subjektu, ale spôsob a prístup k riešeniu problematiky, ktorý je v spojitosti s nečinnosťou generálneho riaditeľstva železníc netransparentný. Starosta obce požadoval od generálneho riaditeľstva ŽSR a ministra dopravy vykonať kontrolu postupu regionálneho strediska pri riešení spôsobu a postupu odpredaja a odovzdávania pozemkov do nájmu, ktoré sa javí obci ako netransparentné a na úkor verejného záujmu. Starosta obce Kostoľany nad Hornádom sa na vás obracal v snahe konštruktívne riešiť problém, pretože Železnice Slovenskej republiky a generálne riaditeľstvo nekomunikuje, nespolupracuje na riešení problému týkajúceho sa nielen rozvoja obce, ale aj ochrany životného prostredia.
Vážený pán minister, žiadam vás o prešetrenie a riešenie záležitosti s cieľom umožniť občanom obce skvalitniť životné prostredie, v ktorom žijú a naplniť aj územný plán obce, ktorý sa o tento cieľ snaží. V prílohe vám prikladám, pán minister, korešpondenciu a isté fotografie, kde uprostred obce, ktorú osobne poznám, pretože leží v blízkosti Košíc, kde mám s ňou späté aj isté rodinné korene a poviem veľmi otvorene, starý otec tam bol učiteľ. Čiže poznám históriu a poznám lokalizáciu tejto starej stanice a myslím si, že je nedôstojné, aby si obec nemohla vysporiadať územie len preto, že nepotrebný majetok štátu bráni obci hľadať riešenie, či to už odkúpením, či výmenou, zámenou, a preto by som vás, pán minister, chcela poprosiť, aby ste vyzvali generálne riaditeľstvo železníc, aby vo veci konalo.
Moje ďalšie dve krátke interpelácie sú na pána ministra Rašiho, ministra zdravotníctva.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci záchranných zdravotných služieb. Žiadam vás o zverejnenie výsledkov kontroly v záchranných zdravotných službách, ktoré vykonalo ministerstvo zdravotníctva v rokoch 2006 a 2007 a o ktorých krátko informoval v rámci hodiny otázok bývalý minister Valentovič. V rámci mojej interpelácie ma zaujímajú závery z kontroly u poskytovateľov záchranných zdravotných služieb, ktorí boli v I. a II. kole výberového konania v roku 2009 najúspešnejší, a to Záchranná dopravná zdravotnícka služba Bratislava - štátna záchranka, Falk, záchranná akciová spoločnosť Košice, ako aj záchranná služba Košice.
Vážený pán minister zdravotníctva, moja druhá interpelácia je opäť vo veci záchranných zdravotných služieb. Na jar v roku 2008 bol z funkcie riaditeľa štátnej záchranky Záchrannej dopravnej zdravotníckej služby Bratislava odvolaný riaditeľ Dr. Marcel Brener. Aké boli dôvody na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa ešte bývalým ministrom Valentovičom? Ak bol dôvod jeho odvolania netransparentný tender na nákup vozidiel, ktorý sa zrealizoval aj napriek nejasnostiam, čo potom hodláte urobiť vy, pán minister, pri výberovom konaní Záchrannej dopravnej zdravotníckej služby Bratislava na 140 sanitných vozidiel za cca 20 miliónov eur, ktorý je označený ako pochybný tender a ktorý bol zrušený aj Úradom pre verejné obstarávanie? Predchádzajúci riaditeľ bol ministrom odvolaný za podobné praktiky. O čo dôveryhodnejší je podľa vás terajší riaditeľ, keď ide o obrovský balík prostriedkov? Som zvedavá, ako bude pán minister v danej situácii konať.
Moje interpelácie sú na troch predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy. Sú, dá sa povedať, čiastočne v tom istom duchu. Preto chcem urýchliť vlastne predloženie v tomto bode. Pokúsim sa predniesť ako celok jednu interpeláciu so záverečnými otázkami na pána premiéra Roberta Fica, na ministra Igora Štefanova a na predsedu Úradu geodézie a kartografie Dr. Štefana Mojzesa.
Vážený pán predseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci problému vytyčovania hraníc parciel pozemkov. V praxi sa stretávame s problémom, kedy každý z vlastníkov navzájom susediacich pozemkov majú dva rozličné vytyčovacie náčrty od autorizovaných geodetov, ktoré vykazujú viacmetrové rozdiely. Mám listinný dôkaz o tom, že Krajský stavebný úrad, Štátna slovenská inšpekcia ani kataster sa vzhľadom na rozličné vytyčovacie náčrty k hranici pozemku nevedia vyjadriť.
Žiadam vás, pán predseda vlády, o stanovisko, či jestvuje možnosť prešetrenia takéhoto stavu, resp. kontroly správnosti vytyčovacieho náčrtu a tým aj správnosti umiestnenia hranice a ktorý štátny kontrolný orgán platený daňovými poplatníkmi je kompetentný tak urobiť.
Z reakcie Krajského stavebného úradu, Slovenskej štátnej inšpekcie a katastra sa totiž javí, ako by po zániku kompetencie katastrálnych úradov vymeriavať a určovať hranice pozemkov sa občan môže dopracovať k správnosti zamerania len súdnou cestou na základe súdnoznaleckého posudku. Je prípustné, aby za nesprávnosť vytýčenia hranice pozemkov jedného alebo aj oboch autorizovaných geodetov znášal zodpovednosť na vlastné náklady poškodený občan, a nie geodet? Vzhľadom na väčší počet podobných prípadov vás chcem požiadať o vytvorenie takého legislatívneho rámca, ktorý by umožnil štátnemu orgánu v danej veci nezávisle rozhodnúť.
V podobnom duchu, ako je interpelácia, začala som od najvyššieho, teda od pána premiéra, je na Igora Štefanova, ministra výstavby, regionálneho rozvoja. Jeho žiadam o odpoveď, či existuje taká možnosť, aby sa takto mohlo konať.
A ešte je tu ďalšia otázka priamo na ústredný orgán štátnej správy, to je Úrad geodézie a kartografie. Tam by som žiadala pána predsedu, požiadala o stanovisko, či jestvuje možnosť prešetrenia takéhoto stavu, resp. kontroly, aby aj on ako zástupca a nadriadený katastrom sa k danej veci vyjadril. Nechcem zdržiavať, preto nebudem čítať tú istú interpeláciu. Je na troch ústredných predstaviteľov.
Moja interpelácia, aj keď som počula odpoveď pána ministra Jahnátka, je na pána premiéra.
Pána premiéra interpelujem vo veci možnej realizácie výstavby ropovodu Bratislava - Schwechat, ktorý by sa mal podľa vyjadrenia ministra hospodárstva pri podpise memoranda medzi Slovenskou republikou a Rakúskom v čase, v tom čase sa vyjadroval, viesť cez chránený Žitný ostrov. Územie Žitného ostrova je strategickým územím ako zásobáreň pitnej vody pre Bratislavský kraj a samotnú Bratislavu, a preto je v V. stupni ochrany prírody a krajiny.
Tu chcem medzi riadkami len pripomenúť, že práve poslanci Smeru v minulom volebnom období práve toto územie sprísnili a zaradili do kategórie V. stupňa ochrany. A bolo by neprípustné, aby tí istí poslanci - alebo bolo by to trápne, tak to nazvem -, aby sa tými istými poslancami z toho istého politického subjektu zásadne išla meniť ochrana Žitného ostrova alebo aj takýchto vážnych zdrojov pitnej vody. Ak by sa Žitnému ostrovu odobrala najvyššia vodohospodárska ochrana, ako sa o to snažil poslanecký návrh poslanca Pelegriniho, umožnila by sa diverzifikácia energetických zdrojov Rakúska na úkor ohrozenia nediverzifikovateľného zdroja pitnej vody pre občanov Slovenska. V záujme Slovenskej republiky by mala byť ochrana vody a vodných zdrojov prioritou každej vlády. V prípade, že vláda chce pomôcť nájsť vhodné riešenie pre Rakúsko, aby sa dostalo k ruskej rope, musí v prvom rade chrániť územie Slovenskej republiky aj v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia občanov, s čím súvisí aj ochrana zásob kvalitnej pitnej vody.
Podľa odborníkov je zásobovanie Slovenska rakúskou ropou po výstavbe ropovodu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom skoro nereálne, prípadne len nepatrné. Čím bolo teda podpísané memorandum o spolupráci v energetickej oblasti medzi Slovenskou a Rakúskom výhodné pre Slovensko? Aký ekonomický prospech získala Slovenská republika z takejto spolupráce?
A ešte dve moje otázky vo veci týkajúcej sa tiež hodiny otázok.
Žiadam pána predsedu vlády a pána ministra o písomnú odpoveď a je to vo veci porušenia zákona vo verejnej službe v prípade MVDr. Márie Kantíkovej, ktorá bola v tomto mesiaci menovaná do funkcie riaditeľky Regionálneho veterinárneho, potravinového ústavu v Dolnom Kubíne bez výberového konania. Pani riaditeľka Kantíková pracovala 11 mesiacov na ministerstve pôdohospodárstva, najprv vraj ako poverená zastupovaním generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva, čo potvrdila sama pre médiá, a neskôr vraj ako generálna riaditeľka po výberovom konaní, ako to potvrdila hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva vo februári 2009. Teda mala riadny pracovný pomer na ministerstve a tak sa nemohla vrátiť bez výberového konania na ústav do pozície riaditeľky. Takéto miesto podľa zákona môže byť neobsadené najviac 6 mesiacov, ináč musí byť výberové konanie. Tu len krátka poznámka. Veľmi zvláštne odpovede pána ministra v hodine otázok. Budú aj ďalšie podotázky.
Žiadam vás, pán minister, o vysvetlenie, či vám neprekáža, že riaditeľ správy doktor Pliešovský, manžel pani Kantíkovej, menuje sám svoju manželku do funkcie riaditeľky ústavu v Dolnom Kubíne a to v rozpore so zákonom o verejnej službe, nakoľko môže byť len 6 mesiacov neobsadená pozícia. Budete tolerovať takéto konanie na vašom ministerstve?
Po hodine otázok som rozšírila túto interpeláciu ešte o niekoľko otázok.
Kto konkrétne dal súhlas pani riaditeľke na pracovné voľno a uvoľnenie na také dlhé obdobie? Je správne, ak si jeden človek blokuje funkčné miesta v štátnej a verejnej správe pre seba, lebo sa obáva svojej pracovnej pozície?
Ak by pán riaditeľ, manžel pani doktorky Kantíkovej, doktor Pliešovský bol menoval pani riaditeľku do pozície riaditeľky ústavu v roku 2009, došlo by k porušeniu zákona o verejnej službe, pán minister?
Manžel pani Kantíkovej, doktor Pliešovský je priamy nadriadený doktorke Kantíkovej, lebo je riaditeľom ústavu, ústredným riaditeľom a menuje všetkých riaditeľov ústavov, rozhoduje o ich plate a o finančných limitoch a rozpočte pre ústav. Nepovažujete toto, pán minister, za porušenie zákona a rodinkárstvo?
Na dovŕšenie posledná interpelácia, ktorá je v podobnom duchu ako na pána ministra, je na pána premiéra.
Pán premiér sa stále oháňa tým, ako bude riešiť veci, ktoré budú v neprospech občanov, ktoré... (Hlasy v pléna.) Musíte počkať, no mohli ste sa prihlásiť ako prvý.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci porušenia zákona o verejnej službe v prípade doktorky Kantíkovej, ktorá bola v tomto mesiaci menovaná do funkcie riaditeľa Regionálneho veterinárneho, potravinového ústavu v Dolnom Kubíne bez výberového konania. Pani Kantíková pracovala 11 mesiacov na ministerstve pôdohospodárstva, tak ako som hovorila v predchádzajúcej interpelácii, prv ako poverená, neskôr ako generálna riaditeľka. Mala riadny pomer na ministerstve a vrátiť sa bez výberového konania do ústavu na pozíciu riaditeľky je v rozpore so zákonom o verejnej službe.
Žiadam vás, pán predseda, o vysvetlenie, ako je možné, že riaditeľ správy doktor Pliešovský, manžel pani doktorky Kantíkovej, menuje sám svoju manželku do funkcie riaditeľa ústavu v Dolnom Kubíne a to v rozpore so zákonom o verejnej službe. Budete tolerovať, pán premiér, takéto konanie riaditeľa a nečinnosť ministra pôdohospodárstva?
To sú všetky moje interpelácie. A verím, že nebudem musieť reagovať na budúcej schôdzi na odpovede pánov ministrov.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďalej v interpeláciách vystúpi pán poslanec Jaroslav Ivančo a pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, v prvom rade by som rád počkal na členov vlády, ktorých chcem interpelovať. Takže vás poprosím, pán podpredseda, aby ste zabezpečili účasť členov vlády tak, ako to ukladá rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán minister školstva, ktorého chcem interpelovať, tu bol, odišiel. Tak verím, že ešte nestihol opustiť túto ctenú rokovaciu, teda tieto ctené priestory a nachádza sa niekde na chodbe.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím pána podpredsedu vlády, ktorý zastupuje na dnešnom zasadnutí predsedu vlády, pána podpredsedu vlády Kaliňáka, aby zabezpečil účasť členov vlády.
J. Ivančo, poslanec: Poprípade ešte aj pána ministra Vážneho, lebo aj na neho mám interpeláciu. Chcem veľmi úctivo privítať pána ministra, keďže...
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím podpredsedu vlády a pána ministra školstva Mikolaja, aby prišiel do rokovacej miestnosti. Pán poslanec, čakajte na interpelovaného. Takže zmena poradia.
Nech sa páči, pán poslanec, môžete interpelovať pána ministra dopravy. Toho máte po ruke.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže by som bol nerád obviňovaný z obštrukcií a pán minister Vážny došiel, mám aj na neho interpeláciu, tak by som si dovolil vypovedať interpeláciu na pána ministra dopravy.
Vážený pán minister, bude to veľmi krátka interpelácia. V zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vás interpelujem vo veci určenia variantu rýchlostnej komunikácie R4 na trase Svidník - Prešov. Na pripravovanej rýchlostnej komunikácii R4 je trasa Svidník - Prešov. Na tejto trase sa uvažuje podľa mojich informácií o štyroch variantoch. V tejto súvislosti vás žiadam, pokiaľ je to možné a sú vypracované, o zaslanie situačných máp jednotlivých variantov a odpoveď na tieto otázky:
1. Je vybraný niektorý zo štyroch variantov pre realizáciu?
2. otázka: Sú vypracované správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie a ak sú, ktorý z variantov má najmenší vplyv na životné prostredie?
3. otázka: Ktorý z variantov najlepšie zohľadňuje aj budúce možné rýchlostné cesty v spojení Prešov, Vranov, resp. Humenné a Michalovce?
4. otázka: V akom štádiu je príprava trasy Svidník - Prešov z hľadiska majetkovoprávneho vysporiadania v jednotlivých variantoch?
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem technickú prestávku. Ešte raz žiadam podpredsedu vlády Kaliňáka, ktorý zastupuje predsedu vlády na dnešnom rokovaní, aby zabezpečil účasť členov vlády.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Takže, pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať v interpelácii.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené členky vlády a členovia vlády, vážený pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vám predložil dve interpelácie v zmysle § 129 rokovacieho poriadku.
Prvá sa týka alebo je vo veci úhrad cestovných nákladov žiakov základných škôl. Na základe revízie niektorých spoločných školských obvodov, ktoré majú obce navzájom uzavreté, sa zistilo, a podľa mňa správne, že niektoré obce nemajú správne vytvorené spoločné školské obvody podľa dikcie § 8 ods. 2, tzv. susedné obce. V tejto súvislosti nie je možné zo strany škôl žiadať o prostriedky štátneho rozpočtu na úhradu cestovných nákladov zákonným zástupcom žiakov.
Vážený pán minister, žiadam vás o odpoveď na otázky.
Prvá otázka je: Môže štátna škola vyčleniť zo svojho normatívneho rozpočtu prostriedky a následne uhradiť zákonným zástupcom náklady na cestovné podľa vlastných pravidiel?
Druhá otázka: Môže štátna škola na úkor vlastných prevádzkových nákladov a teda aj vlastného normatívneho rozpočtu použiť na dopravu žiakov do školy mikrobus, ktorý jej do správy pridelil zriaďovateľ?
Druhá interpelácia sa týka čerpania finančných prostriedkov Operačného programu v programe Vzdelávanie, podprogramu Moderná škola. Žiadam vás v tejto súvislosti o odpoveď na tieto otázky.
1. Prečo schvaľovanie žiadosti o platbu, resp. zúčtovanie zálohovej platby, trvá už viac ako polroka od podania žiadosti? Konkrétna škola podala žiadosť 15. mája 2009. Chcem uviesť, že školy, prijímatelia nemajú žiadne informácie o oprávnenosti výdavkov, ktoré uhradili počas realizácie aktivít, resp. na nákup učebných pomôcok súvisiacich s projektom a ani dva mesiace pred záverom rozpočtového roka nemajú konečnú informáciu o oprávnenosti výdavkov a teda o tom, či im použité prostriedky budú refundované. Keďže nie sú žiadosti schválené, nie je možné žiadať o ďalšiu zálohovú platbu v zmysle zmluvy, pričom prvá zálohová platba sa už vyčerpala. Školy tak nemôžu pokračovať v realizáciách tých projektov, ktoré sú naviazané na tento školský rok, ale aj tento rozpočtový rok.
Druhá otázka súvisiaca s touto interpeláciou je: Je možné použiť normatívne prostriedky pridelené školám na základe počtu žiakov na spolufinancovanie projektu v programe Moderná škola v rámci Operačného programu Vzdelávanie?
Ďakujem vám pekne za to, že ste prišli a že ste si vypočuli moje interpelácie.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ďalej v interpeláciách vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec, pripraví sa pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, mám tri interpelácie na predsedu vlády, pána ministra hospodárstva a pána ministra kultúry.
Prvá interpelácia sa týka oslovenia predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom opakovaného obchádzania zákona nezverejnenia akcionárskej zmluvy medzi JAVYS, a. s. a ČEZ Bohunice, a. s. Touto cestou si vás dovoľujem požiadať v zmysle zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám o úplné zverejnenie akcionárskej zmluvy akcionárov Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. a ČEZ Bohunice, a. s. o výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ďakujem.
Druhá interpelácia sa týka pána ministra hospodárstva.
Vážený pán minister hospodárstva, touto interpeláciou vás v zmysle zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám žiadam o úplné zverejnenie Memoranda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom v energetickom sektore.
A do tretice interpelácia na pána ministra Maďariča.
Vážený pán minister kultúry, interpelujem vás ohľadom zákona č. 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorého znenie prinieslo viacero problémov a nejednoznačných výkladov. Napríklad pri registrácii občianskeho združenia s názvom European democratic forum úradníci tvrdili, že najskôr musí byť slovenský názov, až potom anglický, a teda pod takýmto názvom je vraj nemožné registrovať subjekt.
V ďalšom prípade pri pripravovanej dôležitej investícii tlačia úradníci investora pre podpis zmluvy len v slovenčine, čo je pre neho významná prekážka. Týmto prístupom je tak ohrozené vytvorenie nových pracovných miest. Dovoľujem si vás preto požiadať o vaše stanovisko k uvedeným prípadom.
Ďakujem. Vďaka aj za vašu pozornosť, dámy a páni.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
V interpeláciách ďalej vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, moja interpelácia smeruje k pánu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Sú to v podstate tri otázky, ktoré vám, pán minister, kladiem na základe rozhovorov s občanmi.
Pán minister, je zmyslom práce štátnej polície obúvať papuče na autá občanov na parkoviskách pri blokoch na sídliskách?
Po druhé pán minister, koľko vybrala dopravná polícia na pokutách za mesiace január až september v rokoch 2007, 2008 a 2009?
Pán minister, majú príslušníci dopravnej polície príkaz vyberať čo najvyššie pokuty?
Keď som sa vás, pán minister, v marci tohto roku pýtala na parkovanie pred Detskou fakultnou nemocnicou v Bratislave, tak ste mi v odpovedi napísali: "Zisťovaním a riešením menej závažných priestupkov vyplývajúcich zo všeobecne záväznej právnej úpravy zakazujúcej zastavenie a státie, prípadne parkovanie na nepovolených miestach a používaním technických prostriedkov slúžiacich na zabránenie odjazdu vozidiel sa zaoberajú najmä orgány a organizácie na to zriadené. Na území Bratislavy hlavne mestská polícia, mestský parkovací systém, Bratislavská parkovacia služba atď., ktorých zriaďovateľom alebo prenajímateľom je Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy." Predpokladám, že by sa to nemalo týkať iba Bratislavy, ale aj iných miest. Ale podľa toho, čo počúvam od občanov, štátna polícia zneužíva nedostatok parkovacích miest na veľkých sídliskách na vyberanie mastných pokút. Ide o Košice, kde okrem mestskej polície začali papuče na osobné automobily dávať aj príslušníci štátnej polície a ak ľudia protestujú proti hornej hranici pokuty, pretože tam tá hranica je zhruba od 16 do 60 eur a zásadne sa ukladá 60 eur, tak sa príslušníci polície bránia argumentom a ospravedlňujú sa - však dostali sme to príkazom. A týka sa to všetkých ukladaných pokút, nielen za parkovanie.
Je smutné, že sme sa opäť dožili času, keď ľudia na políciu, nielenže sa jej boja a nedôverujú príslušníkom, ale na nich nadávajú a nenávidia ich. Ako úplnú absurditu uvádzam príbeh mladého kuchára z Košíc, ktorý po nočnej zmene, keďže nemá pri svojom bloku kde poriadne zaparkovať, tak ho "pichne", kde to vojde, to svoje auto, a potom si naťahuje budík ráno na 6.00, aby preparkoval auto na uvoľnené miesto po tých, ktorí idú do práce ráno. O 8.00 totiž nastupuje štátna polícia a ukladá na autá papuče. No, uznajte, že pre takého mladého chlapca, aj keď slobodného a zamestnaného, je pokuta 60 eur veľkou pálkou. Problém je, že si auto nevie zobrať na svoj balkón, ale možno by ho mal nechať po práci stáť v meste a ísť domov taxíkom alebo nočným spojom, alebo možno by sa mohol vás popýtať, či by ste mu nepožičali vládny bavorák.
Podľa môjho názoru, pán minister, ukladanie pokút už nemá ani preventívny, ani výchovný charakter, ale charakter dodatočného výberu daní. Naša štátna polícia sa mení na daňovú políciu a zneužíva nedostatok parkovacích miest na sídliskách na napĺňanie štátneho rozpočtu. Kedysi za Márie Terézie bola daň z komína alebo daň z brány a my sa vraciame späť k týmto feudálnym praktikám, k dani z parkovania.
Toľko k vám, pán minister. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová. Pán minister Štefanov je ospravedlnený, zastupuje ho podpredseda vlády Kaliňák, takže môžete interpelovať.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja teda mám interpelácie na obidvoch ministrov, ktorí sú ospravedlnení.
Jedna interpelácia je na ministra kultúry.
Vážený pán minister, podľa uznesenia vlády č. 375 z 2. mája 2009 o návrhu Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vám bola vládou uložená povinnosť začať verejné obstarávanie výstavby a prevádzkovania tzv. mediálneho centra za chrbtom Slovenského národného divadla, teda novej budovy, do konca decembra 2009. Žiadam vás, aby ste mi odpovedali, v akom štádiu je príprava tohto vyhlásenia a kedy bude verejné obstarávanie vyhlásené?
Mám pochybnosti, pretože ministerstvo kultúry pod vaším vedením nebolo tri roky schopné zorganizovať rekonštrukciu sídla Slovenskej filharmónie, čo spôsobilo, že 60. výročie založenia našej filharmónie sme slávili v neprofesionálnych podmienkach budovy opery Slovenského národného divadla, teda starej opery. Vaše ministerstvo nebolo schopné vyhlásiť tender na rekonštrukciu Národnej galérie a nestihli sme využiť moment nebývalého hospodárskeho rastu na Slovensku, takže osud Národnej galérie v jej priestoroch v Bratislave zostáva neistý. O to viac je prekvapujúce, že sa ministerstvo kultúry má pustiť do verejného obstarávania a do projektu, ktorý je podľa mňa kontroverzný už zo svojej podstaty. Občania Bratislavy musia osud vášho projektu mediálneho centra, ktorého vizualizáciu ste cez médiá odmietli zverejniť, pozorne sledovať. Koniec interpelácie.
Interpelácia na ministra výstavby a regionálneho rozvoja.
Vážený pán minister, počas ostatných troch rokov som prešla veľa mestských i miestnych knižníc na Slovensku. Sú podfinancované, často v nevyhovujúcich priestoroch, zastarané, ale ľudia, ktorí v nich pracujú, sú zapálení, kompetentní a pripravení na zmeny. Preto som sa tešila na regionálny Operačný program Čerpanie pre pamäťové a fondové inštitúcie z EÚ. Cieľom opatrenia malo byť zvýšenie kvality služieb knižníc na miestnej a regionálnej úrovni, zmodernizovať ich vybavenie, či získať peniaze na oprávnené náklady, ktoré knižnice potrebujú.
Aké však bolo moje prekvapenie, keď ste ako predstaviteľ vyhlasovateľa určili ukazovatele, ktoré sú zásadné, nastavené v neprospech stredných a malých knižníc. Vami nastavené ukazovatele vôbec neberú do úvahy dnešné trendy, a síce demografický vývoj v slovenských mestečkách a dedinách, hospodársku krízu a šetrenie v slovenských domácnostiach, ako aj automatizáciu výpožičných procesov a ďalšie trendy. Neberiete do úvahy, že automatizáciou výpožičných procesov má každá rodina už len jeden poukaz, a nie dva, tri ako predtým, že kríza a zadlženie domácností spôsobujú šetrenie, čo znamená, že na jeden poukaz chodí do knižnice celá rodina a už vôbec nepočítate s tendenciou pomaly začať čítať knihy na internete. To všetko znamená, že na váš ukazovateľ 1 000 až 3 000 slovenských korún, teda 33 - 99 eur na čitateľa, ak má knižnica 2 500 čitateľov, môže žiadať z tohto programu maximálne 7,5 mil. Sk, čiže 248 957 eur. Pre knižnice to znamená, že musia teda zabudnúť definitívne na opravy zatekajúcich striech, výmeny netesných okien, na zateplenie, na modernejšiu kotolňu a to už nehovorím o potrebných stavebných úpravách. Na výzvu vášho ministerstva sme čakali od roku 2007 vyše dvoch rokov. Nereagovali ste a negovali ste podmienky väčšiny knižníc, ktoré prispievajú ku kultúrnej úrovni občanov Slovenskej republiky. Takto nastavenými ukazovateľmi obmedzujete mestá a obce, ktoré by chceli modernizovať svoje knižnice a predpokladám, že pre také malé peniaze, ktoré by mohli z tohto programu získať, radšej projekt ani nepodajú.
Moja otázka znie: Kto vypracoval na vašom ministerstve tieto ukazovatele, ktoré sú nevýhodné pre knižnice na Slovensku?
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
S interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová ako posledná písomne prihlásená. Ďakujem.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som interpelovala ministra financií Jána Počiatka.
Vážený pán minister, budem vás interpelovať vo veľmi citlivej otázke a to v otázke účasti osôb do 18 rokov na hrách s automatmi. Denná tlač totiž prináša nezvratné dôkazy o tom, že napriek zákonnému zákazu, aby sa osoby do 18 rokov zúčastňovali hier na hracích automatoch, realita je taká, že skutočne tento zákaz nie je dodržiavaný. Povinnosť uskutočňovať dozor nad tým, aby tieto deti nehrali na hracích automatoch, má prevádzkovateľ príslušného automatu.
Nielen z tlače, ale ja som aj náhodou vošla v poslednom období do niektorých takýchto miestností, kde sú herne, teda hracie automaty a na vlastné oči som sa presvedčila, že tento zákaz je veľmi porušovaný. V roku 2007, vážený pán minister, som vás už s touto interpeláciou oslovila a vtedy ste mi odpovedali, ako je súčasný právny stav, že ministerstvo financií, resp. daňové úrady môžu kontrolovať, či prevádzkovatelia si plnia svoje povinnosti a uviedli ste, aký počet - a musím povedať, že dosť značný počet - uviedli ste, že v roku 2007 do 31. augusta bolo vykonaných 21 035 dozorov nad prevádzkovaním výherných automatov. Keďže i napriek takémuto počtu vami uvedených kontrol nenastáva zlepšenie situácie, mám na vás dve otázky:
Po prvé, či ste spokojný s tým, že príslušné daňové úrady podľa zákona môžu vykonávať dozor nad prevádzkovaním výherných prístrojov a či by v zákone nemala byť povinnosť týchto orgánov vykonávať vopred neohlásenú a pravidelnú kontrolu prevádzkovateľov výherných prístrojov? To je prvá otázka.
A druhá otázka vzhľadom na to, že sa situácia nezlepšuje, podľa názoru mnohých ešte aj zhoršuje, či by ste mi neodpovedali na otázku, koľko v tomto roku pri tých kontrolách daňových úradov, v koľkých prípadoch boli uložené pokuty a v akej výške? Zákon totiž uvádza, že pokuta za nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa dohliadnuť nad tým, aby na týchto hracích prístrojoch, teda ľudovo povedané, výherných automatoch, nehrali osoby do 18 rokov, ak je nesplnená táto povinnosť prevádzkovateľa, sankcia je tam vyjadrená v korunách od 500 tis. do 3 mil. Sk. Osobne som toho názoru, keby sa urobili veľmi dôsledné kontroly, muselo by to zatriasť, ako sa hovorí, s prevádzkovateľmi týchto automatov a svoju povinnosť by si plnili. Navyše do štátneho rozpočtu by to mohol byť nemalý prísun financií, čo ja osobne považujem za veľmi legálny spôsob príjmu štátneho rozpočtu, pretože nielenže sa zvýši príjem, ale sa nepriamo dosiahne dodržovanie platného práva, čo v právnom štáte je nielen želateľná, ale plne opodstatnená aktivita.
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď, ktorú dostanem, kolegom ďakujem za pozornosť.