T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Vystúpili všetci, ktorí boli do tohto bodu programu prihlásení písomne.

Panie poslankyne, poslanci, pýtam sa, kto má záujem sa prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa.

Takže interpelovať bude pani poslankyňa Ľudmila Mušková a pripraví sa pán poslanec Stanislav Kahanec.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, moja interpelácia smeruje k pánu ministrovi životného prostredia, pánovi Jozefovi Medveďovi, ktorého interpelujem vo veci spaľovne nebezpečného odpadu, ktorá je lokalizovaná blízko obytnej zóny v Kysuckom Novom Meste. V dôsledku prevládajúcich vetrov dochádza k prenosu spalín do intravilánu a pre veľkú kapacitu zariadenia, čo je 1 500 ton za rok, majú občania Kysuckého Nového Mesta obavy, že emitované škodliviny môžu ohroziť ich zdravie. Rovnako tu hrozí aj riziko kontaminácie pôdy a podzemnej vody pri možných poruchách alebo haváriách vozidiel, ktoré dopravujú tento nebezpečný odpad z celého Slovenska do spaľovne.

Vážený pán minister, chcem sa spýtať, boli dodržané všetky predpisy pri povolení prevádzkovania tejto technológie. Je možné zabezpečiť povinnosť kontinuálneho merania aj iných nebezpečných látok, ako sú uvedené vo vyhláške 408/2003 o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia?

Ako je možné garantovať, že v predmetnej spaľovni sa nebudú spaľovať aj iné, ako povolené odpady?

Je možné zabezpečiť, aby sa predmetná spaľovňa presunula do inej, vhodnejšej lokality?

Aký je stav a výhľad prevádzkovania spaľovní nebezpečného odpadu na území Slovenska?

A posledná otázka: Aká legislatíva či iné strategické materiály sú pripravované v tejto oblasti a dávajú bezpečnú garanciu pre občanov Slovenska?

Ďakujem veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

V bode interpelácie vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec ako posledný prihlásený poslanec v tomto bode programu.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil s interpeláciou na ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja vo veci akreditácie vysokého školstva.

Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci akreditácie vysokého školstva. Citujem: "Najstaršia univerzita vstúpila medzi elitu", toto bol titulok augustových novín. Ďalej citujem: "Včerajšok bol však pre ňu výnimočný aj niečím iným. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) odovzdal rektorovi univerzity Františkovi Gahérovi dekrét, ktorý potvrdzuje štatút univerzity a priznáva jej práva vyučovať príslušné študijné programy. Vďaka tomu už na budúci rok dostane Komenského univerzita viac peňazí ako nižšie zaradené vysoké či odborné školy. Od toho by sa potom mala odvíjať kvalita štúdia, ktorú študenti získajú. O koľko viac peňazí od štátu dostane univerzita v porovnaní s ostatnými vysokými školami, zatiaľ nie je známe." Koniec citátu. A študenti to zase vidia takto, citujem: "Som veľmi rád, že sa to našej univerzite podarilo práve v časoch, keď človek počúva z každej strany z médií, že tá či oná škola stratila akreditáciu. To dá študentom, ako som ja, viac istoty." Koniec citátu.

A pritom študenti iných vysokých škôl a odborov, ale aj študenti niektorých odborov už spomínanej univerzity s úžasom zisťujú, že sa zapísali na neexistujúce programy. Pritom si splnili podmienky na prijatie, zaplatili všetky poplatky a niektorí aj školné. Ako je možné, že školy o pozastavení akreditácie študentov neinformovali?

Vážený pán minister, vy dávate za vinu aj študentom, že si vopred nezistia, či program, na ktorý sa hlásia, má akreditáciu, alebo nie. Ale školy tvrdia, že oficiálny list od ministerstva školstva dostali až po zápisoch. Akú úroveň má teda naše vysoké školstvo, keď elity majú takýto prístup k svojim študentom? Akú úroveň majú manažmenty týchto elít? A akú úroveň má ministerstvo školstva pri takýchto spôsoboch komunikácie? Veď práve rezort by mal byť garantom aj týchto zmien, ktoré sám presadzuje. Očakávam k týmto problémom vašu odpoveď, pán minister. A vaše vyjadrenie, no najmä konkrétne kroky určite očakávajú aj vysoké školy a najmä študenti.

A ako je to celkovo s akreditáciami vysokých škôl? Od začiatku mesiaca sú skoro denne medializované problémy, ktoré signalizujú, že s udeľovaním dekrétov univerzity, teda s akreditačným procesom to nebolo asi všetko v poriadku. Veď po dvoch bratislavských vysokých školách, Slovenskej technickej univerzite a Univerzite Komenského, majú problémy s počtom pedagógov aj Košická technická univerzita a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Ako je možné, že vysoké školy uvádzajú iné počty pedagógov ministerstvu školstva a iné Akreditačnej komisii, keď kritérium podielu študentov na počet relevantných pedagógov je pri viacerých vysokých školách práve tým neplneným kritériom. Niektoré vysoké školy sa potom právom môžu cítiť ukrivdené, že iba pre toto nimi nesplnené kritérium nezískali dekrét univerzity, a nielen dekrét, v inej kategórii vysokej školy totiž prídu aj o značný objem finančných prostriedkov od štátu, a to už súvisí aj so zabezpečením kvality štúdia.

Existujú dve rôzne metodiky pre nahlasovanie počtu pedagógov? Ak existujú, prečo o nich vysoké školy nevedia, resp. nevedeli? Ako rieši tento problém ministerstvo školstva, ak nechce svojou nečinnosťou spochybniť celý proces akreditácie a vysokého školstva.

Ďakujem pekne za pozornosť. To bola prvá interpelácia.

A teraz mi dovoľte predniesť druhú interpeláciu, v ktorej chcem interpelovať ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho vo veci rýchlostného obmedzenia na novootvorenom plnom profile diaľnice D1 v dĺžke viac ako 11,6 km medzi Popradom a Jánovcami.

Vážený pán minister, (práve už odišiel) dovoľujem si vás interpelovať vo veci rýchlostného obmedzenia na novootvorenom plnom profile diaľnice D1 v dĺžke viac ako 11,6 km medzi Popradom a Jánovcami. Najskôr tiež jeden citát, citujem: "Motoristi majú od štvrtka k dispozícii plný profil diaľnice D1 v dĺžke viac ako 11,6 km medzi Popradom a Jánovcami. Stavba spomínaného úseku je súčasťou diaľničného ťahu D1. Hlavným významom tohto diaľničného úseku je zrýchlenie a prevzatie tranzitnej dopravy z mesta Poprad na úseku cesty medzi obcami Jánovce - Hozelec s vysokou nehodovosťou." Koniec citátu. Toľko novinová správa z 3. septembra 2009.

Je výborné, že máme nový úsek diaľnice, najmä my východniari sa určite tešíme z každého nového diaľničného kilometra. Zakaždým snáď každý z nás počíta, koľko času ušetrí, keď sa raz vyberie do svojej milovanej Bratislavy. No a keď sa už raz skutočne vyberie, je zrazu rozčarovaný, sviatočný šofér je namosúrený a ten zbehlejší si možno iba potvrdí, že cez Maďarsko ušetrí čas i peniaze. Často totiž platí, že čas sú peniaze. Teda čas a nervy sú pre mnohých z nás na diaľkových cestách najdôležitejšie. Toľko obmedzení rýchlostí z laického pohľadu vodičov ťažko pochopiť. Pýtajú sa ma na to mnohí občania. Naozaj si to vyžaduje dopravná situácia? Nie je každý odborník na dopravu, ba ani milovník rýchlej jazdy, ale mnohí nerozumejú, a to je moja otázka pre vás, pán minister, prečo je na novootvorenom úseku diaľnice D1v dĺžke viac ako 11,6 km medzi Popradom a Jánovcami obmedzená rýchlosť na 100 km/h?

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Odznela posledná interpelácia. Pán poslanec, zároveň vás musím upozorniť, že je vašou povinnosťou interpeláciu predložiť písomne.

Vystúpil posledný rečník. Chcem sa spýtať prítomných členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie poslancom ihneď. Nikto sa nehlási. Upozorňujem na skutočnosť, že je povinnosť odpovedať na interpelácie poslancov do 30 dní. Vyhlasujem tento bod za skončený.

Tak, ako sme mali schválený bod programu v dopoludňajšom prerušení, pokračovať budeme v

správach o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike a v správe o lesnom hospodárstve,

kde je združená rozprava.

Poprosím pána ministra Chovana o zaujatie miesta pre navrhovateľa, pána Tibora Lebockého, poslanca Národnej rady ako spravodajcu.

Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Simon, Miklós, Záhumenský a Jureňa. V rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon, nevidím ho, stráca poradie.

Ďalej vystúpi pán poslanec László Miklós, pripraví sa pán poslanec Záhumenský.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k druhej časti správy, zelenej správy, teda ku časti o lesnom hospodárstve.

Hneď na úvod chcem pochváliť profesionálny prístup k tejto správe a prehľadné a dobré spracovanie, ako aj zmierlivejší tón vo vzťahu k jednotlivým možným konfliktom s ostatnými rezortmi, sektormi, ktoré ovplyvňujú lesné hospodárstvo a ako aj podobnosť k vlaňajšej lesnej, teda zelenej správe, čo mne uľahčilo čítanie, pretože som vopred vedel, kde čo bude napísané. Celkovo môžem povedať, že táto správa je seriózna a nie je zlá.

Napriek tomu treba povedať, a to nie je kritika, ale jednoducho stanovenie faktu, že lesné hospodárstvo sa hodnotí predovšetkým z hľadiska pestovania dreva, čo je legitímne, to je legitímny záujem, s tým nie je žiaden problém, akurát problémom je, že sa uvádzajú potom aj vzťahy k iným sektorom, kde proste tieto iné sektory majú, samozrejme, iný záujem a ten záujem sa posudzuje, by som povedal, len z jednej strany. Znovu hovorím, to nie je kritika, to je legitímna záležitosť, len upozorňujem. Preto hneď na začiatku by som chcel možno navrhnúť, že do budúcnosti zelená správa by sa mohla týkať dvoch, teda mohla byť rozdelená do dvoch častí. Jedna časť by sa týkala hospodárskych lesov alebo aj ostatných lesov mimo chránených území a lesné hospodárstvo v chránených územiach od III. stupňa vyššie by sa mohli hodnotiť iným spôsobom. Myslím, že by sa mnoho vecí vyjasnilo. Nakoniec, pokúsili sme sa to vlani vyjadriť aj v žiadosti o správe, teda žiadosť o správu o poškodených lesoch v chránených územiach, ale k tomu sa ešte dostanem.

No, treba povedať, že keď to hodnotíme, keď lesy alebo lesné hospodárstvo hodnotíme z aspektu hospodárskeho, tak, samozrejme, že všetky obmedzenia vyplývajúce z iných funkcií lesa sa javia ako príťaž, ako zdroj ekonomických problémov, čo znovu je to legitímne, len si to treba uvedomiť. Ja vám poviem potom niekoľko príkladov, keď ten istý fakt sa môže hodnotiť z hľadiska lesného hospodárstva ako negatívum, ale z hľadiska ekologického je pozitívum.

Teraz by som sa dotkol niektorých bodov správy. Predovšetkým treba kvitovať z hľadiska ekologického znovu, že rastie výmera lesných pozemkov a dokonca, že už priznávame, že les rastie aj mimo lesných pozemkov, teda na poľnohospodárskej pôde, čo z hľadiska ekologického vôbec neznamená nič, pretože dub, ktorý vyrastie na okraji lesa, ale už na poľnohospodárskom pozemku, je rovnako dubom ako dub v prostriedku lesa. Len by som chcel upozorniť, že možno do budúcnosti by sme mohli pouvažovať aj s týmto nárastom, náletom, kde to už niekedy naozaj tvorí normálny les ako s potencionálnou biomasou a ako aj zdroj dreva.

Takisto možno kvitovať, že sa zvyšuje prirodzené zastúpenie drevín, najmä listnatých drevín. Hodnotí sa tu a hodnotia sa tu aj problémy napríklad, že ide o rozpad smrečín vplyvom podkôrneho hmyzu, ktoré už negatívne ovplyvňujú nielen produkciu dreva, ale aj mimoprodukčné funkcie lesov. To je prvý príklad na to, že by sme mohli tieto veci rôzne hodnotiť, lebo možno rozpad smrečín urýchli prerod monokultúrnych smrečín do nových zmiešaných porastov, ktoré budú mať ekologické vlastnosti vhodnejšie, ako doterajšie rozkladajúce sa monokultúrne dreviny.

Dotkol by som sa ďalej tých pasáží, a veľmi krátko, o ťažbe. Trošku znepokojuje človeka, že výmera holiny vzrástla, čo, myslím si, my hodnotíme z hľadiska ekologického ako negatívny trend. Neviem, ako to hodnotí vlastne lesné hospodárstvo, zrejme je to, by som povedal, bežným javom, keď sa hospodári a to môže byť ako kalamita. No, je tu znovu, toto som hovoril aj vlani, je tu podiel, uvedený podiel náhodných ťažieb z celkovej ťažby, čo je 64,6 %, slovom pri ihličnatých drevinách 87,5 % ťažby. Ja som už aj vlani povedal, že keď je takýto vysoký podiel, tak na čo už budeme hovoriť o náhodných. Však vieme, že každý rok vlastne náhodné ťažby presahujú nenáhodné ťažby, takže ja si myslím, že toto treba brať normálne, síce na slove nezáleží, ale možnože to treba brať ako normálny jav, proste jednoducho, dokonca ja si myslím, že lesníci vedia aj vytypovať presne, kde dôjde k náhodným ťažbám v budúcom roku. Takže akurát, že to nie je zavedené do LHP, no tak si myslím, že to nie je také. Takže, toto len k náhodným ťažbám.

No teraz vám poviem niekoľko príkladov. Tu sú uvedené fakty ako fakty a ja sa voči tomu nesporím, len ako to môžeme interpretovať rôznym spôsobom. Napríklad výseky a výruby nedosiahli ten objem, ktorý bol plánovaný. No z hľadiska ekologického to môžeme brať normálne za pozitívum, z hľadiska lesníckeho pestovania, pestovateľského je to negatívum, lebo bolo naplánované, že treba vyčistiť les, aby lepšie rástli tie dreviny, ktoré budú produkovať drevo. Alebo proti zveri sa oplotilo 271 ha kultúr. Oplotenie sa tiež berie z hľadiska pestovateľského za pozitívum, lebo zver nebude obžierať lesy. No ale z hľadiska zverí je to negatívum, pretože sa im rušia niektoré koridory. Alebo sú tu spomenuté zásahy proti burine ako proti škodlivému činiteľovi. No, z hľadiska ekologického burina má rovnaké miesto na mape sveta alebo na zemskom povrchu ako hociktorá iná rastlina v určitom subscesnom štádiu vývoja lesa.

Čiže toto sú len také momentky, ktoré, znovu ja to nehodnotím negatívne alebo pozitívne, len akým spôsobom sa na ten istý moment alebo na ten istý jav pozeráme. Je tu pasáž o poškodení alebo spracovaní lesa. Naozaj, je tu relatívne vysoký podiel nespracovaného lesa. Len toto je skôr otázka ako nejaké hodnotenie, že objem poškodenej drevnej hmoty abiotickými škodlivými činiteľmi aj fytopatogénnymi mikroorganizmami je len okolo 10 %, ale poškodené drevo podkôrnym a drevokazným hmyzom sa z 22 % nespracoval, čiže je to veľa. Neviem, prečo sme sa nezamerali na spracovanie predovšetkým tohto objemu, keď to považujeme za také nebezpečné, čo aj považujeme za nebezpečné. No, napríklad podobný charakter rôzneho hodnotenia môže byť aj, že sa tu uvádzajú škody spôsobené zverou na lesných porastoch. No, pre toho jeleňa aj pre tú srnku to nie je škoda, keď zahryzne do dreva, takže to sú tiež také rôzne hodnotenia.

No, toto boli také príklady rôzneho pohľadu. Chcel by som sa dotknúť funkcií lesa, resp. toho klasického hodnotenia. Keď sa na les pozrieme z ekologického hľadiska, tak všetky lesy sú polyfunkčné. Každý strom produkuje aj tie produkty, ktoré považujeme za celospoločenské a zároveň produkuje aj drevnú masu, teda drevnú hmotu akurát, že možno nie pre výrub a predaj. Teda z môjho hľadiska sú všetky lesy polyfunkčné. A možno by bolo treba porozmýšľať už o spojení tých ochranných a lesov osobitného určenia, resp. zjednodušenie tej klasifikácie práve z toho hľadiska, že neexistuje, ja neviem, vodohospodársky les, ktorý by neplnil aj hocijaké iné funkcie, alebo neexistuje ochranný les, ktorý by neprodukoval aj iné funkcie. Možno, že niektoré špeciálne prípady ako kúpeľno-liečebná funkcia, tie sú len tam, kde sú kúpele, alebo ja neviem, poľovná, to sú len tam, kde sú revíry, ale revíry sú tiež takmer všade. Možno, že to má opodstatnenie a možno v tomto momente je okolo 5 kategórií ochranných lesov a nejakých 8 kategórií lesov osobitného určenia. Neviem, či aj pre lesníkov by nebolo zjednodušené, keby sa tieto typy zlúčili, alebo to, čo som povedal hneď na začiatku, že by lesy, ktoré sú určené ako ochrana prírody a prírodných zdrojov, najmä vodných zdrojov, lebo to sú najväčšie plochy, že tie by sa hodnotili a o nich by správa pojednávala osobitným spôsobom.

Zdravotný stav lesov. Tu sa hovorí, samozrejme, o drevokaznom hmyze, najmä, že najväčšie kalamity spôsobuje lykožrút smrekový. To sme prosili ministerstvo pôdohospodárstva vlani, aby sme dostali prehľad, koľko z tohto napadnutého lesa je v rámci chránených území a koľko je mimo chránených území. Je tu kapitola Informácia o obnove území postihnutých živelnou pohromou 19. novembra 2004. Ja si myslím, že je to dobre spracovaná kapitola a je to veľmi, by som povedal, nielen zeleno, ale ekologicky napísaná kapitola, kde sa zdôrazňuje potreba prirodzenej obnovy a novej štruktúry miesto monokultúr atď., takže ja toto veľmi kvitujem. Dokonca je tu aj nejaká štatistika, ktorá hovorí o priemernej početnosti jedincov v prirodzenej obnove a umelej obnove, čo je, samozrejme, výrazne na strane prirodzenej obnovy. Veľmi kvitujem, že toto sa týmto spôsobom objavuje v správe. No ale aj tuto je, by som povedal, ten pohľad záujmov. Objavuje sa tu napríklad taká veta, že obnovu území postihnutých živelnou pohromou sťažujú škodlivé činitele, napríklad na holinách sa vyskytuje hustý porast burín. No, ja by som hneď povedal, že umelú obnovu sťažujú a nieže škodlivé. No prečo by bola burina škodlivým činiteľom? Keď je prirodzená obnova, tak kalamagrosy a všetky ostatné trávy sú jednosubstančným štádiom v prvom štádiu lesa. Toto zase ja nekritizujem. Je to jednoducho klasický spôsob lesníckeho spôsobu správy. Áno, pre umelú obnovu sú to škodlivé činitele, lebo to treba najprv vysekať a ja neviem čo, a keď je ich príliš veľa, tak nevyrastie ten semenáčik. Takže toto je tiež taký, by som povedal, príklad rôzneho pohľadu.

Ekonomika lesného hospodárstva, toho sa nejdem dotýkať. Je tu kapitola o odvetviach a činnostiach súvisiacich s lesmi a ich funkciami. No a toto je tu, by som povedal, relatívne najkritickejšie voči ochrane prírody, lebo predovšetkým sa kritizuje ochrana prírody, kde ale sa konštatuje už teraz veľmi dobre, že nie všade sú lesy, teda lesné hospodárenie vylúčené a len v najprísnejšom V. stupni ochrany, čo je v poriadku. Ja si stále myslím, že v II. až III. stupni to obmedzenie nie je príliš väčšie ako lesnícke opatrenia na iných, povedzme, aj na hospodárskych alebo iných lesoch, ochranných lesoch. Takže tu potom je taká veta, ktorá, neviem, odkiaľ vzniká, že takto definovaná ochrana nevyhovuje celkom inštitúciám ochrany prírody, lebo jednotlivé stupne ochrany nemusia zaručovať zachovanie tých prírodných hodnôt, kvôli ktorým boli jednotlivé CHÚ vyhlásené. Ja si myslím, že toto hodnotenie treba nechať na ochranárov, čo o tom hovoria. V niektorých prípadoch to môže byť naozaj tak, ale toto je také veľmi všeobecné tvrdenie.

No potom je ešte jedna vec, ktorá je presne odpísaná z vlaňajšej správy. Do súčasnej siete CHÚ boli zahrnuté aj zmenené ekosystémy, v ktorých nie je obnova pôvodnej biodiverzity reálna. Napríklad plantáže lesných drevín, porasty agátu atď. Ja si myslím, že toto by sme naozaj mohli odtiaľ vynechať, už je to tam, nič sa nestalo, ale znovu musím povedať, že toto tak nie je. Totižto aj zmenené ekosystémy majú veľmi vysokú ekologickú funkciu. Napríklad plantáž topoľov na Podunajskej nížine možnože vykonáva z hľadiska regionálnej ekologickej štruktúry, regionálnej ekologickej stability má na danom mieste významnejšiu ekologickú funkciu ako Dobrocký prales v obrovskom masíve polo prirodzených a skoro prirodzených lesov. Takže toto tak nie je a biodiverzita je reálna všade, kde sa toho nedotkneme, tak je tá biodiverzita, jednoducho vzniká, ona je stále. To sa nedá vyrobiť, to je stále.

Veľmi súhlasím s tým, že štát nemá dostatok kompenzácií na kompenzácie za obmedzené hospodárenie pre vlastníkov a užívateľov. To s tým veľmi súhlasím a toto považujem za prioritný problém, ktorý treba riešiť. V roku 2008 pretrvávali konflikty týkajúce manažmentu bez zásahových území. Toto je ten problém, ktorý budeme musieť asi naozaj riešiť. Tu sa stále hovorí o chránených územiach ako o obmedzení, o obmedzení voči lesnému hospodárstvu. Ja si myslím a na to sa bude zameriavať aj to, čo navrhujem, opatrenie, že toto bude treba skonkretizovať, aké obmedzenia a koľko takéto obmedzenia stoja.

Chcel by som povedať jednu vetu k chráneným vtáčím územiam, ktoré relatívne zaberajú veľkú plochu. A znovu a znovu podčiarkujem, že v prípade vtáčích území hranica vtáčieho územia neznamená, že 100 % toho územia je chránená, ale chránená je tam, kde sú len tie konkrétne buď hniezdne stromy, alebo hniezdne plochy vtákov, alebo sú obmedzenia v určitom období, keď tie vtáky hniezda, takže netreba to zamieňať s hektármi. Je to hranica, ktorá, samozrejme, zahrňuje v sebe nejaké hektáre, ale z toho len zlomok je naozaj tých plôch, ktoré musia byť naozaj chránené. Napríklad, keď je vtáčie územie, chránené vtáčie územie tuto popri Dunaji, tak sa chráni päť, je vyznačené veľké územie, ale pritom sa chráni len päť hniezd orliaka morského. Takže to je podobne aj v poľnohospodárskej krajine, kde je vyznačené veľké územie, ale chráni sa len medza, povedzme, v danom území.

Teraz by som sa dotkol záverov a odporúčaní. Tu sa objavuje tá istá veta čo vlani. Treba zosúladiť ambície ochrany prírody a krajiny s reálnymi ekonomickými možnosťami. Toto by bolo treba veľmi jasným spôsobom skonkretizovať, lebo toto je zase a znovu potvrdzujem, že je to legitímne, že je to reálne, ekonomické možnosti, to je z hľadiska hospodárenia s drevom. Totižto nehospodárenie v lese, keď nebudeme hospodáriť v lese, to nevyžaduje náklady. Tu môže ísť len o to, že keď porovnáme nehospodárenie a nepredaj dreva s hospodárením a predajom dreva, môžeme hovoriť o určitých ekonomických problémoch. Ale, či sú to reálne ekonomické možnosti Slovenska a že dokonca sa niekedy objavuje slovo, či to unesie hospodárenie Slovenska, tak musím povedať, že to je neadekvátny prístup k celej problematike. Môžem, áno, to treba jednoznačne povedať, že áno, sú lesy, kde je možné predať drevo a vyrúbať stromy, a keď nevyrúbem a nepredáme, tak ten zisk nebudeme mať. To je možné. Ale nie to, či to unesie hospodárstvo Slovenska, alebo neunesie hospodárstvo Slovenska.

A okrem toho, nehovoriac o tom, že celospoločenský vplyv môže byť oveľa významnejší a preto vlastne to je v zmysle vyhlasovania chránených území prírody. Dokonca treba aj povedať, že čím menej zásahov, tým je to hospodárenie lacnejšie, akurát, keď budeme v tom hľadať trhové hospodárstvo, čo sa dá predať, čo sa nedá predať, tak vtedy môžu nastať prípady problémov.

Čo a prečo chrániť? Tu by som chcel zase poukázať na to, čo bolo vo vlaňajšej správe a zase si myslím, že to je presne tá istá veta, že treba zabezpečovať ochranu prírody v závislosti od ich prirodzenosti a zachovania vzájomnej ochrany udržania, zlepšenia stavu vzácnych biotopov. Znovu chcem potvrdiť, ochrana prírody nemá za cieľ len ochranu vzácnych biotopov. A vzácne biotopy sa zachovávajú preto, aby sa zabezpečila ekologická stabilita krajiny a celková produkčná schopnosť krajiny. Preto, to, čo som povedal o tých topoľoch v Podunajskej nížine, aj tu to platí. Preto sme vymysleli územný systém ekologickej stability, aby sme tú ochranu prírody preniesli z toho romanticko-kultúrneho pohľadu do ekologicko-funkčného pohľadu. Takže toto by som chcel podčiarknuť a naozaj, nechajme na ochranárov, kde a aké biotopy budú považovať za ochranyhodné, ani nie vzácne a špeciálne, ale za ochranyhodné.

Celkove si myslím, že najdôležitejšou našou úlohou bude asi treba vyjasniť si rôzne záujmy na rôznych plochách nášho štátu, určiť jednoznačne, čo je prioritný záujem, nemiešať dokopy obchodnú ekonomiku výroby dreva a ďalších ekonomických produktov s mimoprodukčnými funkciami lesa a najmä nepovažovať plnenie celospoločenských záujmov za obmedzenie hospodárenia, ale za plnenie iného druhu aktivity. No musím povedať, že toto sa teoreticky takto môže povedať a môžeme to aj deklarovať, nakoniec aj správa toto deklaruje, musím kvitovať, že deklaruje, ale v praxi to pôjde len vtedy, keď budú dostatočné prinucovacie alebo stimulačné nástroje. Preto by bolo potrebné a toto možno, že by mohli byť závery, ktoré nepatria sem, ale možno na nejaké iné fórum.

Tie moje závery sú nasledovné. Potrebné je prijať tézu, že hranice a stupeň ochrany a spôsob manažmentov chránených území sa prehodnocujú priebežne. Môže sa stať, že niekde pribudne chráneniahodný biotop, niekde ubudne. Ďalší taký záver. Treba skonkretizovať vzájomné obmedzenia a riešiť ich systémovo a vecne na základe jednotlivých káuz, teda nie na základe jednotlivých káuz, ale vo vzťahu k definovanému záujmu. Ďalej, skonkretizovať náklady na obmedzenia, ak budú a porovnať s celospoločenskými prínosmi, lebo tento materiál stále len hovorí, že sú to obmedzenia, sú to osobitné náklady na ochranu prírody. To treba naozaj skonkretizovať a porovnať s celospoločenskými prínosmi. A čo je mimoriadne dôležité, treba zabezpečiť zdroje na kompenzáciu ekonomických strát, ktoré podporujú celospoločenskú službu súkromnému sektoru. Lebo to môžeme uznať, prečo má jednotlivec ponúkať celej spoločnosti viac a na vlastný rováš ako ostatní? No, samozrejme, tu prioritne ja by som videl prioritný výkup, výmenu a dlhodobý prenájom chránených území za nechránené územia. A nakoniec možno previesť správu lesov v chránených územiach III. a V. stupňa na organizáciu ochrany prírody, čo nič zvláštne nie je, napríklad v Čechách je to tak.

Vážení priatelia, nedostali sme teda na našu vlaňajšiu žiadosť správu o napadnutí lesov podkôrnym hmyzom, odpoveď sme nedostali. Teda musím povedať, že uznesenie Národnej rady sa nesplnilo, preto ten návrh uznesenia teraz zopakujem a prečítam, pretože tak sa to má.

Čiže podávam návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2009 stav za rok 2008, tlač 1216, kde ako tretí bod je bod, "berie na vedomie a zrušuje", ako tretí bod a teraz prečítam: "Žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila a predložila Výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody Národnej rady Slovenskej republiky

a) tabuľkové a mapové spracovanie údajov o stave napadnutia lesov podkôrnym hmyzom s osobitným zreteľom na otázky, ktoré bezzásahové chránené územia a v akom rozsahu sú napadnuté podkôrnym hmyzom a aký je to podiel z celkovej plochy napadnutého lesa a objemu nespracovaného materiálu v rámci SR."

Teda, aby sme videli, koľko je napadnutých lesov v chránených územiach a nechránených územiach.

"b) vypracovaním materiálu s informáciou, k akým konkrétnym obmedzeniam lesného hospodárstva a v akom rozsahu a na akej výmere dochádza v jednotlivých stupňoch ochrany prírody v chránených územiach, vrátane území NATURA 2000", na to odkazuje správa", a aké osobitné náklady sú potrebné na hospodárenie a na územie s obmedzeniami, ktoré vyplývajú z ochrany prírody a na aké konkrétne opatrenia."

Toto je návrh na doplnenie uznesenia. Ja si myslím, že vyjasnenie si týchto otázok celkom iste prispeje ku, mám povedať, svetovému mieru (smiech), ale celkom iste ku zblíženiu ekologických a hospodárskych pohľadov na les.

Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa - pán poslanec Golian. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Golian, máte slovo.

J. Golian, poslanec: Ďakujem za slovo. Problematika poľnohospodárstva, lesníctva je, samozrejme, širokospektrálna a veľmi komplexná problematika a zložitá problematika. Nechcem polemizovať s pánom profesorom Miklósom o tom, čo povedal, lebo všetko to, čo pomenoval, je pravdivé. Skôr sa zamýšľam nad inou stránkou tohto problému a to je tá otázka, aký je výsledok prerokovania tejto správy. Zoberieme ju na vedomie. Obsah správy je z 99 % rok čo rok rovnaký. Vypracovanie správy stojí množstvo námahy, množstvo finančných prostriedkov. A správa, kto si ju aspoň raz prelistoval, zistí, najmä tí poslanci, ktorí sú tu dlhodobo, že sa stále opakuje a je stále rovnaká. Ja viem, že v rámci faktickej poznámky nemôžem dávať návrhy, preto vyslovujem úvahu nad tým, či by nebolo potrebné zvážiť a či by si to napríklad neosvojil buď nový pán minister, predkladať túto správu raz za štyri roky počas jedného funkčného obdobia, a potom sa jej možno komplexnejšie venovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec Miklós? Nie.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský a po ňom sa pripraví pán poslanec Jureňa.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladaná správa o stave poľnohospodárstva za rok 2008 je dosť vážny dokument pre poľnohospodárov, ktorý hovorí, akým spôsobom sa vlastne v tomto roku hospodárilo a čo všetko sa buď urobilo, alebo nepodarilo urobiť. Nechcem sa vyjadrovať k jednotlivým kapitolám správy. Myslím si, že každý ju dostal písomne, mohol si ju naštudovať, ale skôr by som sa chcel zamerať vo svojom vystúpení v kontexte vystúpenia pani poslankyne Tkáčovej, ktorá tu narozprávala dosť veľa nezmyslov z hľadiska hodnotenia roku 2008. Skôr sa venovala roku 2009.

Vláda Slovenskej republiky zobrala poľnohospodárstvo za svoju prioritu a myslím si, že dala mu tú vážnosť, ktorú si tento sektor zaslúži, pretože poľnohospodárstvo patrí k významným súčastiam národného hospodárstva. A keďže to je definované v programovom vyhlásení vlády, tak takto sa aj vláda k tomuto sektoru stavia.

Vieme dobre, že táto vláda Roberta Fica dala plné priame platby za rok 2007, 2008, 2009 a nebyť krízy, ktorá je najväčšia kríza, čo postihlo celosvetové hospodárstvo, tak nepochybujem, že by aj rok 2010 boli plné priame platby. A napriek tomu, že je taká vážna kríza v hospodárstve, tak vláda vyčlenila maximum zdrojov, ktoré bolo možné vyčleniť a skôr škrtala v iných sektoroch ako v sektore poľnohospodárstva. Rád by som si tiež predstavil na rok 2010 plné priame platby, ale musíme si uvedomiť, že skutočne kríza nepostihla len Slovensko, ale Slovensko postihla v dôsledku svetovej hospodárskej krízy.

Čiže, ak zoberieme to, že prioritou poľnohospodárstvo je, tak sa k tomu vláda aj takto stavia počas celého vládneho obdobia. A okrem toho, že v roku 2008 boli plné priame platby, bola aj najvyššia štátna pomoc, akú kedy slovenská vláda poľnohospodárom dala. Okrem toho významným faktorom v roku 2008 bolo to, že presmerovala podpory z podporovania ničoho, ktoré ste zaviedli vy, to znamená, mulčovania a nie výroby. Opäť vrátila podporu do živočíšnej výroby alebo do intenzívnych výrob, ako je živočíšna výroba, ovocie, zelenina, vinohradníctvo, vinárstvo, ktoré môžu a zamestnávajú ľudí, ktorí vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu a to je tá devíza, ktorú aj poľnohospodárstvo má vracať spoločnosti cez zamestnanosť, cez obrobený vidiek, cez kultúru krajiny a kvalitu života na vidieku. V kontexte podpory vlády a postavenia poľnohospodárstva v národnom hospodárstve je aj hospodársky výsledok pre rok 2008.

Ctené kolegyne, kolegovia, rezort nikdy nedosiahol taký výsledok, aký dosiahol v roku 2008, to je plus 3,9 mld. korún. 3,9 mld. korún je dôsledkom toho, že tri roky postoja vlády k poľnohospodárstvu sa premietlo aj do hospodárskeho výsledku a nielen do hospodárskeho výsledku, ale aj do investícií, do strojového parku, zariadení, rekonštrukcií budov a tak ďalej. Čiže, ak kritizujete historický princíp, že Slovensko dostáva menej a treba ho zrušiť, nesmieme zabudnúť na to a poľnohospodári na Slovensku nezabúdajú. Myslím si, že ani ľudia nezabúdajú, kto bol pri moci, keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do Európskej únie, kto vytváral podmienky na vstup Slovenska do Európskej únie a kto podpísal takto nevýhodné podmienky Slovenska, keď sme vstupovali do Európskej únie. Historický princíp Slovensko významne znevýhodňuje a pokiaľ by ste neboli darovali alebo odovzdali slovenské poľnohospodárstvo na oltár vstupu do Európskej únie, tak by sme mohli dostávať dnes z Bruselu podstatne viacej zdrojov bez toho, aby sme nejaký jeden cent navyše museli odviesť do Bruselu. Čiže, ctená kolegyňa Tkáčová, bol by som rád, keby ste si uvedomili a nezabúdali na to, že práve vaša vláda a vláda pána Dzurindu spôsobili to, že slovenskí poľnohospodári sú takýmto spôsobom handicapovaní.

Ak sa pozrieme na pár čísel, kým v roku 2008 Európska 27 dostala 51,6 mld. eur, čo bolo takmer 86,8 % z celkových zdrojov podpory, tak iba 13 % išlo do nových 12 krajín. Iba 13 %. Ale ak sa pozrieme na podporu Slovenska, pre Slovensko to vychádza iba 171,5 eura na hektár, čo je najmenej z krajín V4. A to je preto, lebo iné krajiny V4 ako Česko, Poľsko a Maďarsko oveľa tvrdšie bojovali za svoje podmienky, ale hlavne urobili oveľa, oveľa viacej v príprave na vstup do Európskej únie.

Priemerná podpora v Európskej únii je 319 eur na hektár, ale ak sa pozrieme napríklad na Slovinsko, Slovinsko má 548 eur na hektár. Ak si pamätám, Slovinsko vstupovalo spolu s nami do Európskej únie a Slovinsko bola jediná krajina, ktorá bola schopná zaviesť plný IACS. Keďže ste sa nepripravovali na vstup do únie ani inštitucionálne, tak ste nevytvorili podmienky na to, aby sme mohli prijať plný IACS, aby sme mohli dostávať podstatne väčšiu podporu do poľnohospodárstva, ako ju dostávame. Samozrejme, Nemecko 380 eur na hektár, Francúzsko 352 eur na hektár, ale Maďarsko 269 eur na hektár, Česko 240, Poľsko 201. Všetci konkurenti Slovenska dostávajú podstatne viacej na hektár, ako dostávajú slovenskí poľnohospodári a týmto ste vytvorili nerovné podmienky pre slovenských farmárov.

A vy kritizujete historický princíp. Samozrejmá vec, plne s vami súhlasím, že ho treba zrušiť po roku 2013 a je to jedna z hlavných úloh pre budúcu vládu, ale už aj túto vládu, ktorá pripravuje, kde sa pripravuje vlastne reforma poľnohospodárskej politiky, aby tento historický princíp bol zrušený.

Ja som tu, v tejto snemovni už niekoľkokrát povedal, že slovenskí poľnohospodári sa nebránia tomu, aby bola podpora nula, aby Európska únia nepodporovala farmárov, aby všetci poľnohospodári dostali nulu, samozrejmá vec, nemôže prejsť podpora na národné rozpočty tak, ako sme svedkami toho dnes, keď je kríza a Francúzsko, francúzsky prezident sľúbil svojim farmárom 1 mld. eur na úver a ďalších 680 mil. eur do ďalších podpôr, len aby francúzski farmári mohli prežiť. Akonáhle to bude postavené na národné rozpočty, tým pádom nebudú konkurovať poľnohospodári, ale budú konkurovať ekonomike jednotlivých krajín. To znamená, že je možné, aby v Európskej únii neboli žiadne podpory pre farmárov a je možné vlastne ochrániť európskych poľnohospodárov tým, že sa zavedú clá pre tie krajiny, ktoré podporujú svojich farmárov do výšky ich dotácií a zároveň sa splní aj ďalší možný princíp, kde otvoríme tretiemu svetu, Afrike a iným krajinám, aby mohli dovážať potraviny a zároveň môžeme tlačiť na nich, aby ochraňovali životné prostredie. Tam cesta je. Spojme svoje sily.

Ale pokiaľ si pamätám, ani pán Mikloš, ani pán Dzurinda nikdy na Európskej rade alebo na Rade ministrov nepredložili návrh, aby sme zrušili dotácie pre poľnohospodárov v Európskej únii. Stále o tom rozprávate, ako treba zrušiť dotácie pre slovenských farmárov, ako slovenskí farmári zneužívajú peniaze daňových poplatníkov, ako ich prežierajú, ako je to nevýhodné a tak ďalej. Čiže, ak máte za cieľ, čo si myslím, že bolo vaším cieľom, zlikvidovať slovenské poľnohospodárstvo, môžem vás ubezpečiť, že sa vám to v značnej miere podarilo.

Keď sa pozrieme na sľuby, tých sľubov bolo dosť aj v predchádzajúcej vláde, ako je podpora poľnohospodárov. Na Kodanskom summite pán Dzurinda povedal, veľkodušne sľuboval slovenským farmárom, dostaneme také podpory ako roľníci ostatných prístupových krajín. Nikdy sa to nesplnilo. Ani dvojnásobné platy sa nesplnili, ani podpory farmárom sa nesplnili. Na tie sľuby sme si zvykli, ale netreba na ne zabúdať.

V krátkosti nebudem snáď ani spomínať roky vládnutia predchádzajúcej vlády, ale chcem to povedať v kontexte. Čo sa vlastne stalo? Stalo sa to, že slovenskí poľnohospodári nie sú technologicky, technicky pripravení na to, aby boli schopní udržateľne konkurovať krajinám, ktoré podstatne viac podporovali svojich farmárov. Sú farmy, ktoré sú technologicky nevybavené, sú farmy, ktoré budú mať veľké problémy s krížovým plnením, budú mať problémy s ochranou spodných vôd, nedobudované silážne žľaby, nedobudované žumpy, nedobudované hnojné koncovky a podobne, ktoré budú stáť desiatky miliárd, a to zaostávanie osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu sa aj dnes premieta veľmi významne práve do intenzívnych oblastí výroby, ako je živočíšna výroba, ovocinárstvo, zeleninárstvo a vinohradníctvo.

Jeden citát, pani poslankyňa Tkáčová, ak dovolíte: "Cestou do pekla je predstava posilňovania konkurencieschopnosti domácich farmárov nalievaním peňazí." Je to váš citát. Smejete sa tomu, je to váš citát, ktorý vám rád pripomeniem, lebo za vašej vlády bola hlavná doména - lepšie potraviny dovážať a lacnejšie ich dovážať, ako doma vyrábať. Myslím si, že tú tézu už ste pochopili, že bola zlá a škodlivá.

Ale pozrime sa, akým spôsobom boli alokované podpory do rastlinnej a živočíšnej výroby. Pred vstupom do Európskej únie, napríklad v roku 2000 išlo 46 % do živočíšnej výroby, v 2001 55 %, v roku 2002 64 %. Koľko išlo za vašej vlády? V roku 2003 ešte nebolo možné zmeniť rozpočet, tak tam išlo len 57, ale už v roku 2004 za pána Simona 6 %, v roku 2005 8 % a v roku 2006 9 %. Tu je základ likvidácie intenzívnej výroby. Tu hľadajme základ problémov, s ktorými sa dnešná vláda borí. Likvidácia chovov, likvidácia stavov, likvidácia pracovných príležitostí, dane, zaostávanie a neudržateľnosť hospodárenia v tomto sektore spôsobila práve táto disproporcia podpory. Slovensko začalo mulčovať, začalo vyrábať obiloviny, keďže nebola tu živočíšna výroba a nemal ich kto konzumovať, stalo sa Slovensko prebytkovou krajinou v oblasti obilnín a tým pádom je aj ich cena veľmi nízka, čo spôsobuje súčasný stav, ktorý je znásobovaný krízou, ktorá sa momentálne v sektore nachádza.

Myslím si, že to bolo nielen neprofesionálne, ale určite ďaleko to nie je od diletantstva, akým spôsobom ste pristupovali k tomuto sektoru.

Snáď jedna poznámka k takémuto správaniu sa k poľnohospodárstvu je otázka zaostalosti strojov, strojového parku. Len dve čísla, tri čísla. Kým v roku 2008 bola opotrebovanosť alebo priemerný vek strojov do osem rokov 22,8 %, tak v roku 2006 iba 9 % strojov malo do osem rokov, len 9 % do osem rokov a za dva roky sa to percento zvýšilo až na 22,8 %. Aj toto je vizitka tejto vlády, aj toto je otázka podpory, ktorá sa poľnohospodárom dostáva nielen cez priame platby, nielen cez hospodársky výsledok, ale aj cez investície, ktoré dávajú určitú udržateľnosť slovenským poľnohospodárom.

Dotkol by som sa ešte pár poznámok, ktoré ste vo svojom vystúpení prezentovali. Vyčítate vláde a ministerstvu, že nevyužilo 70-percentné preddavky vyplatených priamych platieb skôr. Pani kolegyňa, keby ste tomu rozumeli, tak by ste pochopili, že tieto peniaze by boli pre banky, lebo 99 % poľnohospodárov, 99 % poľnohospodárov využíva úvery na priame platby. Tie priame platby v úverovej zmluve máte postavené tak, akonáhle sa vyplatia priame platby, banka ich zoberie. To znamená, poľnohospodári by z tých peňazí nedostali nič. Vrátili by bankám o nejaký ten mesiac alebo dva priame platby skôr. A vy vyčítate, že to je tá hlavná vina, čo vláda neurobila? Mám venovať čas tomuto opatreniu, aby banka vrátila z toho peniaze? Myslím si, že stojí za povšimnutie, koho záujmy asi chcete chrániť.

Poznámka k podielovým listom. Obviňujete nás z toho, že nechceme chrániť záujem ľudí, ktorí majú nejaký reálny majetok, majú podielové listy a ľudia, ktorí užívajú tento majetok bezplatne, to znamená, družstvá, ktoré si nevysporiadali s vlastníkmi určité vzťahy a užívajú ich majetok bezplatne, ani toľko slušnosti nemajú, aby týchto vlastníkov oslovili a zaplatili im aspoň toľko, koľko stojí účet v Stredisku cenných papierov, že ich môžu odovzdať štátu bezplatne aby, povedzme, si ich oni prevzali alebo kúpili, alebo nejakým spôsobom im dávali nejaký výnos, tak vy to kritizujete ako znárodnenie. Koho chránite? (Vystúpenie prerušené predsedajúcou NR SR.)