M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Mária Sabolová, ďalej Klára Sárközy, Jozef Halecký. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

A slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V takom vážnom bode, ako je prerokovanie štátneho rozpočtu, by som očakávala v tejto sále, že tu budú sedieť aspoň traja ministri za každý politický subjekt koalície, ktorí zodpovedajú a garantujú vývoj v tejto krajine. Bohužiaľ, je tu jeden minister. Z koaličných poslancov je päť poslancov, čo je úplne skvelý pomer na počet poslancov v Národnej rade. A teraz konkrétne, áno, lebo to je procedúra, ktorá, ministri by tu mali sedieť. Nehovorím už o premiérovi vlády.

Ak by pán minister financií myslel úprimne to svoje vystúpenie, ktoré mal pred chvíľočkou, v akom stave Slovenská republika je, bol by do štátneho rozpočtu zakomponoval toto zmrazenie valorizácie aj pre štátnych úradníkov. Len je to zrejme asi dosť nepopulárna vec pred voľbami, aby svojim verným zmrazil platy, lebo pred časom vládna koalícia schválila v novele zákona o štátnej službe navýšenie platov niektorých štátnych úradníkov.

Škoda, že odišla pani ministerka Petríková, očakávala som, že moja doplňujúca poznámka by bola, očakávala som od nej, že podobne bude konať aj v oblasti súdnictva a aj sudcom bude, sa pokúsi alebo navrhne zmraziť platy tak, aby boli solidárni s občanmi tejto krajiny.

Moja kolegyňa v svojom dlhom vystúpení chcela veľmi jednoducho povedať, ale procedúra to káže, že musela prečítať celý pozmeňovák, že ak to myslíte úprimne v parlamente, vládna koalícia, s tým, že chcete sanovať túto krajinu, mali by ste zahlasovať za tento návrh, lebo sú to ušetrené prostriedky a aj štátni úradníci by sa mali solidarizovať s občanmi. A treba si uvedomiť, že poslanci majú zmrazené platy na rok 2008, nie na rok 2009 a to sú už dva roky, odkedy valorizácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, vo vzťahu k účasti vlády alebo neúčasti ako predsedajúci schôdze neviem urobiť nič. To je vec vlády a jej predsedu. Poprosím, aby ste to zobrali na vedomie.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť a poďakovať sa pani poslankyni Gibalovej, že sa podujala pripraviť tento pozmeňujúci návrh. Keď sme asi pred dvoma týždňami schvaľovali v tejto snemovni návrh na zmrazenie platov poslancov, prezidenta a členov vlády, ja som dala tú otázku pani poslankyni Laššákovej, ktorá predkladala tento pozmeňujúci návrh, koľko sa asi tým usporí v štátnom rozpočte. Treba povedať, že poslancov je 150, prezident je jeden, keď k tomu pripočítame členov vlády a štátnych tajomníkov, ten počet je nízky. Neodpovedala mi na mnou položenú otázku, ale medzičasom som to zistila. Tým, že sa zmrazili platy poslancov, sa ušetrilo v štátnom rozpočte 12 mil. korún, ja to hovorím v korunách, 12 mil. korún. Pani poslankyňa povedala, že pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá ona, sa bude týkať 132-tisíc zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ušetrí sa tam 15,5 mld. eur, nie korún, ale eur.

Takže ja tiež vyzývam poslancov vládnej koalície, keď myslia vážne, že treba byť solidárny, tak buď zahlasujú za tento pozmeňujúci návrh, pretože v opačnom prípade pre mňa to bude znamenať len planý populizmus a demagógiu zo strany vlády, že treba šetriť, a zo strany poslancov.

Ja by som len povedala, že určite medzi tými 132 000 sú takí, a je ich tam nie päť-desať, ale niekoľko desiatok alebo niekoľko stoviek, ktorí majú vyšší plat radovo ako poslanci. Je to riaditeľ Sociálnej poisťovne, generálny riaditeľ Slovenskej televízie, Tlačovej agentúry, Protimonopolný úrad a mohla by som toto vymenovať. Takže ja som za to, že v čase krízy máme byť solidárni, ale solidárni musia byť aj tí, ktorých vy živíte.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda parlamentu, za slovo. Pani poslankyňa Gibalová, myslím, že môžem povedať, že vaše návrhy skutočne sú prepracované, vidno, že sú aj odôvodnené a že ste na tom sedeli, aj myšlienka je častokrát originálna, ale, samozrejme, dosť ťažko môžete očakávať, že pozmeňujúci návrh, ktorý hýbe nie miliónmi eur, ale miliardami, že je možné len tak jednoducho podporiť.

Avšak chcem sa vyjadriť celkove k tomu, že vaše vystúpenie skôr vyznelo v tom zmysle, že v sociálnej sfére ideme dole kopcom v tomto rozpočte a že nie je rozpočet prosociálny a že tie priority, o ktorých tu my tuná hovoríme, že je dosť ťažko odôvodniteľné. Myslím si, že bolo už zdokumentované, že aj medziročný nárast je slušný, ale takisto aj medzirezortný, pretože rezort sociálnych vecí dostáva možno ako druhý v poradí najviac financií, takže to svedčí o tom, že ten rozpočet je prosociálny. A nakoniec žiadna z položiek, ktorá v kríze by možno bolo očakávať, že poklesne, nepoklesne, ale budú sa aj dôchodky, aj dávky valorizovať tak, ako je to stanovené v predchádzajúcich zákonných opatreniach.

Tento fenomén v nezamestnanosti, ktorý ste spomínali, musím priznať, že je to tak, ako ste hovorili, že tu ťažko vidieť a hľadať financie pre nárast nezamestnanosti, avšak vláda sľúbila, že v nasledujúcom období vo fondoch Sociálnej poisťovne urobí poriadok v takej predstave a v takom smerovaní, ako ste hovorili.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Budem konkrétna, na vás, pán predseda Halecký, ja ďakujem za podporu a očakávam, že sa to ukáže aj pri vašom hlasovaní pri tomto pozmeňujúcom návrhu. I trošku ešte k vašim vyjadreniam, že som nepovedala, že som povedala, že sa ťažko hľadajú finančné prostriedky pre nezamestnaných. Ja som práve v úvode svojho prejavu povedala, že pani ministerka tvrdí, že sa ťažko hľadajú alebo že bude hľadať, a opakovane hovorí, že bude hľadať prostriedky v rozpočte pre predĺženie dávky v nezamestnanosti, a to je zavádzanie, to je omyl.

Predsa každý zamestnaný človek, povinná osoba, si tieto odvádza do fondu a si ich tam akoby sporí pre prípad, že prácu stratí. To sú prostriedky, ktoré je treba využiť práve na tento cieľ v prípade, keď človek zamestnanie stratí. A v tomto období od roku 2008, od jesene 2008, kedy bol veľmi prebytkový fond, aj teraz je prebytkový fond, je spravodlivé a správne, aby táto vláda sa už konečne zamyslela a použila finančné prostriedky, ktoré tam majú ľudia odložené na horšie časy, aby konala a pomohla nezamestnaným a predišla tomu, aby padli títo ľudia do sociálnej, do hmotnej núdze.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. A teraz dostáva priestor v rozprave pán poslanec Imre Andruskó, bol ďalším prihláseným do rozpravy písomne. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť len veľmi stručne a krátko k rozpočtu, veď predtým v mene klubu SMK - MKP pán Farkas, pán kolega Farkas už povedal skoro všetky argumenty, fakty, že prečo tento návrh rozpočtu je pre nás, že nebudeme to podporovať.

Ako riaditeľ Gymnázia som sa podrobnejšie zaoberal časťami návrhu rozpočtu, ktoré súvisia s programom 078, t. j. Národným programom výchovy, vzdelávania a mládeže. Čísla neklamú. Aj tu poukazujú na niektoré nezrovnalosti. Je tu napríklad zníženie čiastky na podprogram poskytovania výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky. V porovnaní so štátnym rozpočtom v roku 2009 je tu pokles o 0,7 %, čo samo osebe by ešte nebola veľká tragédia, ale tento pokles sa objaví práve v období, keď z dôvodu dopadu nového školského zákona a zákona o pedagogických zamestnancoch sa očakáva nárast finančných prostriedkov potrebných na mzdy a odvody tých pedagogických zamestnancov, ktorí postúpia do vyššej platovej triedy v dôsledku absolvovania príslušnej kvalifikačnej skúšky alebo jej náhrady. Práve preto je jasné, že rozpočet na rok 2010 má pre mnohé školy likvidačný charakter, núti ich na zníženie počtu zamestnancov, avšak bez toho, aby bol tento proces pripravený a riadený na príslušnom vyššom stupni štátneho riadenia. Jednoducho povedané, vláda bez toho, aby sa priznala, že chce znížiť počty zamestnancov, nereaguje na zvýšenú finančnú náročnosť, čím posúva zodpovednosť na jednotlivé školy a školské zariadenia. Je to rozhodne "veľmi smelý" a hlavne "veľmi korektný" krok smerom ku školám, za čo aj z toho miesta pekne ďakujeme.

Nepochopiteľným pre mňa zostáva aj zníženie čiastky podprogramu 026-01 na zabezpečenie športovej činnosti na školách a na rekreačný šport o 40 %. Dovoľte mi, aby som citoval z materiálu, ktorý predkladal predtým pán minister Ján Mikolaj, je to v návrhu kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na roky 2010 až 2012: "Stručná charakteristika podprogramu. Rozvíjanie tých foriem telesnej výchovy a športu, ktoré svojimi prostriedkami prispievajú k regenerácii telesných a duševných síl človeka a k upevňovaniu zdravia, u ktorých nie je prioritou dosahovanie maximálneho výkonu. Organizovanie postupových športových súťaží a podujatí žiakov základných a stredných škôl. Podpora činností vybraných občianskych združení so zameraním na zapojenie čo najširšieho obyvateľstva do vykonávania športovej aktivity." Opakujem, je tu pokles o 40 %.

Predstavitelia vlády vo všeobecnosti veľmi pekne rečnia o potrebe dôstojného zabezpečenia potrieb budúcej generácie, v mnohých súvislostiach vyzdvihujú potrebu jej správneho smerovania. Nie sú však ochotní venovať financie na športové činnosti na školách, na rekreačný šport, čím vlastne aj na boj proti drogám a iným závislostiam. Situácia aj tu bude podobná ako v ostatných oblastiach. Školy a školské zariadenia si samy musia rozhodnúť, v akých svojich športových aktivitách nebudú pokračovať, ktorí žiaci sa nedostanú k možnosti organizovaného a zabezpečeného využitia svojho voľného času v podmienkach školy. Zodpovednosť aj tu zostane na pleciach vedenia školy, veď dotknutí žiaci a rodičia si neuvedomujú, že obmedzenie činnosti vyplýva zo zákona o štátnom rozpočte.

Tento návrh zákona je veľmi dobrým ukazovateľom kvality práce vlády Slovenskej republiky. Čísla a tabuľky jednoznačne poukazujú na niektoré rozdiely medzi predvolebnými sľubmi a súčasnou realitou, ktorú nám vládna garnitúra pripravuje. Tento návrh štátneho rozpočtu má jeden veľmi vážny nedostatok. Chýbajú z neho totiž finančné prostriedky, ktoré niektoré ministerstvá v predchádzajúcich rokoch vyplatili svojim blízkym firmám a spoločnostiam. Kým bude vláda Slovenskej republiky otvorene alebo potichu naďalej kryť rozkrádanie našich spoločných prostriedkov, dovtedy bude rozpočet len výsmechom poctivých a pracovitých občanov tejto republiky.

Vážený pán minister, pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 by som mal, ale nepredložím, veď veľmi dobre poznám, viem zlaté pravidlo Národnej rady Slovenskej republiky, krutú realitu matematiky, a to, že cez väčšinu poslancov vládnej koalície aj tak ani jeden dobrý a seriózny návrh opozície neprejde, ani že to nebude schválený.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na počet poslancov prítomných na rokovaní Národnej rady sa na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou v podstate ani nemal kto prihlásiť, a preto... (Reakcia z pléna.) Myslím teraz... Súhlasím s tým, čo som pred chvíľou povedal, že s faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

A teraz ako ďalší prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Tibor Bastrnák, nech sa páči.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, z pozície poslanca Národnej rady, ale aj primátora mesta sledujem návrh štátneho rozpočtu na rok 2010, hlavne jeho dopad na samosprávy. Práve sebaurčovacie právo samospráv totiž považujem za jeden z hlavných výsledkov ponovembrového vývoja, pričom ich každé zoslabenie znamená, a to nielen pre mňa, návrat do čias, na ktoré chceme už navždy zabudnúť.

Tento návrh rozpočtu je síce čisto matematická a hospodárska záležitosť, dopad niektorých jeho ukazovateľov však nám onedlho dokáže, že znamená vážnu hrozbu pre samosprávy. Pokles daňových príjmov je taký významný, že existujú výrazné obavy o zabezpečenie funkcie samosprávy. Daňové príjmy miest a obcí budú výrazne klesať už dva po sebe idúce roky a návrh rozpočtu nepočíta so žiadnymi opatreniami na stabilizáciu daňových príjmov miest a obcí. Zduženie miest a obcí Slovenska už tiež sformulovalo svoje výhrady, veď na rozdiel od snahy o celkovú konsolidáciu štátneho rozpočtu nedochádza ku konsolidácii rozpočtov miest a obcí.

Na riešenie tohto problému považujem za potrebnú zmenu daňových zákonov, bolo by potrebné dosiahnuť stabilizáciu daňových základov dane z príjmov fyzických osôb, zároveň zmeniť zákon rozpočtom o určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v prospech miest a obcí. Zmrazením výšky odpočítateľnej položky pre rok 2010 však vláda pomáhala, myslím si, že dosť alibisticky samosprávam na úkor občanov. Treba predchádzať možným finančným rizikám na zabezpečenie prevádzky samosprávy, samosprávnych inštitúcií a prekážkam miestneho rozvoja.

Vonkoncom nie sme na konci svetovej hospodárskej krízy, v budúcnosti sa očakáva ďalší nárast počtu nezamestnaných, čo bude mať za následok ďalšie znižovanie príjmov obcí z podielových daní. Pre každého z nás je jasné, že nedostatok finančných zdrojov môže negatívne ovplyvniť aj čerpanie zdrojov z eurofondov, obce a mestá totiž musia projekty z fondov Európskej únie spolufinancovať z vlastných zdrojov. Práve preto považujem za vážny problém úmerným spôsobom obmedzovať možnosti samospráv, ktoré od štátu musia prevziať stále viac a viac povinností bez adekvátneho množstva finančných prostriedkov.

Súčasná legislatíva samosprávam ukladá povinnosť mať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, štát však takúto povinnosť nemá, pričom paralelne s odsunom svojich povinností stále väčším spôsobom zaťažuje samosprávy. Táto skutočnosť v zákone ovplyvňuje nielen činnosť orgánov samospráv v sociálnej oblasti, ale aj inovatívne rozvojové projekty obcí a miest, tým pádom bude rozvoj mnohých obcí ešte dlhú dobu stagnovať. Pri hľadaní riešení treba sa seriózne zaoberať s návrhom ZMOS-u vo veci zmeny pomeru k prerozdeľovaniu výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Vláda by mala o takomto návrhu uvažovať a paralelne by sa mohlo začať diskutovať aj o podiele z výnosu daní z príjmov právnických osôb pre samosprávu, ktoré v súčasnosti z týchto daní nedostávajú nič.

V návrhu rozpočtu je prezentovaný zámer nezvyšovať dane, avšak makroekonomické východiská a rámce, z ktorých ministerstvo financií vychádzalo, sú aj podľa mňa až prehnane optimistické. Medzi odborníkmi sa hovorí o obavách aj ohľadom financovania deficitu a financovania dlhu, čo môže predĺžiť aj hospodársku krízu na Slovensku.

V tejto súvislosti je zaujímavý aj fakt, o čom tu už bolo ináč hovorené niečo, a dúfam, že pán minister ešte nám to vysvetlí potom neskoršie, ako to sľuboval, že v dôsledku záverov správy v dlhodobej udržateľnosti verejných financií Európska komisia preradila preto Slovensko z druhej do tretej skupiny, kam patria krajiny s najväčším rizikom. A tento návrh rozpočtu by mal na to reagovať a pripraviť systém opatrení aj v oblasti verejných výdavkov.

Ja nepodám žiadny návrh, ale to preto, lebo plne podporujem ten návrh, čo zanedlho, dúfam, podá pán poslanec Simon, čo bude dodatok k uzneseniu rozpočtu na 2009.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Novotný ma informoval, že jeho vystúpenie je tak na 30 minút a vzhľadom na vývoj schôdze si dovoľujem teraz prerušiť rokovanie o rozpočte na rok 2010. Vyhlasujem prestávku v rokovaní. Stretneme sa všetci v utorok o 9.00 hodine.

Prajem vám príjemný a pokojný víkend. Dúfam, že sa v utorok uvidíme vrátane členov vlády v kompletnejšom zložení. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.55 hodine.)