A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: páni poslanci Micheľ, Mikloško a pani poslankyňa Szögedi.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 (tlač 1218). Prosím ministra financií, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Máme tu aj pána poslanca Buriana ako spravodajcu, čiže budeme pokračovať v rozprave.

Slovo dávam ďalšiemu v poradí z písomne prihlásených rečníkov pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému a po ňom sa pripraví pán poslanec Simon. Nech sa páči, pán poslanec Novotný má slovo. Pán poslanec tu nie je, takže stráca poradie. Takže vystúpi pán poslanec Simon a po ňom sa pripraví pán poslanec Ivančo.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v programovom vyhlásení vlády vzťahujúcom sa na kapitolu pôdohospodárstvo je uvedené, citujem. "Konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva a potravinárstva a lesného hospodárstva vo vidieckom priestore garantujú regionálne vyvážený rozvoj celého odvetvia. Garantujú rozvoj vidieka, využitie ľudských zdrojov, stabilitu podnikania pri rešpektovaní zásad ochrany životného prostredia a udržiavanie hodnôt krajiny."

Vláda Slovenskej republiky túto oblasť považuje za svoju prioritu. Opakujem túto poslednú vetu. Vláda Slovenskej republiky túto oblasť považuje za svoju prioritu. Vláda natoľko považuje pôdohospodárstvo za svoju prioritu, že v hojnosti ich chce utopiť. Kým v roku 2009 doplatok k priamym platbám bol na úrovni roku 30 % možných, tým slovenskí poľnohospodári dosiahli 90 % úrovne platieb európskej pätnástky. Pre rok 2010 však táto vláda, ktorej priorita je stále pôdohospodárstvo, navrhuje doplatok k priamym platbám len na úrovni 20 % z možných 30. Teda krátenie o 10 %, čo je pokles o 34,1 milióna eur.

Dovoľte, aby som poznamenal ako bývalý minister pôdohospodárstva, že predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu nebola nikdy tak milosrdná k poľnohospodárom v rovine verbálnej, ale v skutkovej. Od roku 2004, keď Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, Slovenská republika mala možnosť doplácať farmárom 30 % z vlastného rozpočtu. Predchádzajúca vláda nikdy, opakujem, nikdy ani v roku 2004, ani v roku 2005, ani v roku 2006 neurobila 10-percentné zníženie doplatkov k priamym platbám, tak ako k tomu pristupuje vláda Roberta Fica, ktorá považuje rezort pôdohospodárstva za svoju prioritu. Chcem tým povedať, že priorita tejto vlády sa prejavuje markantným znížením.

Dovoľte, aby som poukázal aj na niektoré ďalšie riziká, na ktoré sa zabúda pri predkladaní tohto zákona. Na základe návrhu poslancov zo strany SMER - sociálna demokracia sa zmenil zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre č. 543/2007 na 40. schôdzi Národnej rady v tomto roku, ktorého podstatou bolo, že aj DPH sa bude uhrádzať, respektíve sa môže uhrádzať prostredníctvom platobnej agentúry cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Keďže projekty pre obce boli prebraté v minulom roku, sú vyhodnotené práve v tomto období a sú podpisované, ich realizácia z 99 % sa uskutoční v budúcom roku, teda v budúcom roku ho bude treba aj splácať. Týka sa to sumy cca 4 miliárd korún. To znamená, že ministerstvo pôdohospodárstva bude musieť obciam zaplatiť DPH vo výške 19 %? Čo pri rýchlej matematike činí sumu 800 miliónov korún? Kde na to ministerstvo, alebo kapitola zoberie? Je to ďalší odkaz pre pôdohospodárov, že oni nemajú zabezpečené financovanie, lebo tu chýba 800 miliónov korún? Keďže vláda pokladá rezort pôdohospodárstva za svoju prioritu, osobitne stabilizáciu živočíšnej výroby, na ktorú ročne vynakladá viac ako 3 miliardy korún, dovoľte položiť otázku. Koľko z tohto použil rezort na stabilizáciu chovu ošípaných či hydiny? No nič. Pokles bol porovnateľný s predchádzajúcimi obdobiami. Pokles na stabilizáciu chovu kráv? No takmer celú túto čiastku. Pokles stavov, jeho tempo sa zdvojnásobilo.

Dovoľte, aby som sa zameral teraz na jedno z hlavných argumentov, ktoré táto vláda používala začiatkom svojho vládnutia v roku 2006 a v roku 2007. Bolo to odôvodnenie a snaha vytvoriť viac pracovných príležitostí na vidieku. Výsledok? Dámy a páni, dnes treba povedať, že je nulový.

Ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo v tomto roku program na vytvorenie ďalších 5-tisíc pracovných príležitostí v oblasti pôdohospodárstva. Výsledok? Mínus 5-tisíc pracovných miest. Veľkým otáznikom aj pre oblasť pôdohospodárstva je úspešnosť v oblasti čerpania eurofondov. Pán minister, viete o tom, že celý program rybného hospodárstva je ohrozený z hľadiska čerpania, nakoľko počet ukončených projektov je nulový? Počet realizovaných platieb je tiež nulový. A úroveň kontrahácie je na úrovni 2 %, a to už píšeme pomaly koniec roku 2009?

Postup Pôdohospodárskej platobnej agentúry a ministerstva pôdohospodárstva nenapomáha čerpanie eurofondov, ale ani ostatných rezortov. Keďže prijímanie žiadostí na diverzifikáciu prebehlo minulý rok v auguste a v septembri. Bolo prijatých 230 žiadostí, do dnešného dňa nie je uzatvorená ani jedna jediná zmluva s uchádzačmi. Ako chce táto vláda svojimi predstaviteľmi jednotlivých rezortov zabezpečiť efektívne čerpanie eurofondov pri takomto pomalom prístupe k uzatváraniu kontrahácie zmlúv, ktoré sú viazané na eurofondy? Pri takomto zdĺhavom postupe to asi nepôjde. Od vlády v čase hospodárskej krízy sa právom dá očakávať, že bude šetriť a čo najefektívnejšie zhodnocovať štátne aktíva.

Pán minister, preto každý občan a daňový poplatník tejto krajiny očakával a právom očakáva, že nebudú kauzy typu nástenkový tender či škandalózny predaj emisií, ešte škandalóznejšie neukončenie tejto zmluvy v predaji CO2, tender na mýto, či navyšovanie realizačnej ceny PPP projektov formou dodatkov k zmluvám. Ako chce vláda zamedziť takémuto konaniu, aby sa daňoví poplatníci v budúcnosti nemuseli na to tak postupne skladať?

Dámy a páni, odkaz tejto vlády pre každého občana tejto krajiny je, že tendre a kauzy naďalej budú pokračovať. O tom svedčí aj konanie na ministerstve kultúry či ministerstve životného prostredia, alebo zahľadenie stôp v kauze Tipos.

Vážená vláda sociálnej demokracie, mám dojem a nadobúdam čím ďalej, tým väčší, že kto kradne počas krízy, rozvracia republiku. Opakujem, kto kradne počas krízy, rozvracia republiku. Na tom, že je hospodárska kríza v tejto krajine, asi všetci vieme súhlasiť. Ale prečo musia na to doplatiť občania tejto krajiny?

Vážený pán minister, z akých zdrojov, alebo akým spôsobom sa vyrieši dofinancovanie DPH pre obce? Pôjde to na úkor pôdohospodárov? Rátate s nejakým skrytým navýšením prostriedkov pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva? Kapitola rezortu pôdohospodárstva počíta aj s príjmami vo výške 497-tisíc euro z pôžičiek poskytnutých bývalými fondmi. Akým spôsobom chce ministerstvo pôdohospodárstva a vláda zabezpečiť ich efektívne vymáhanie, keď hneď po výmene vlády v roku 2006 pristúpila k zrušeniu vymáhania týchto prostriedkov. Príjmy z odvodov za záber poľnohospodárskej pôdy počítate v objeme 5,3 milióna eur v čase hospodárskej krízy, v čase vyháňania zahraničných investorov. Nikto nebude chcieť prísť investovať na Slovensko, robiť novú výstavbu a platiť poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, tým pádom považujem tieto príjmy za vysoko nereálne.

Chcela vláda vôbec chrániť najkvalitnejšie pozemky Slovenskej republiky? Alebo ich v skutočnosti chcela aj chce trestať občanov žijúcich na tomto území len pre to, kde majú pozemky a kde majú majetok oproti ostatným?

Celkový limit výdavkov kapitoly pôdohospodárstva pre rok 2010 je vyšší oproti predchádzajúcemu roku cca o 5 a pol miliardy korún. Treba úprimne povedať, že tieto prostriedky nie sú orientované na sektor pôdohospodárstva, ale na sektor vidieka. Rekonštrukciu malých obcí a osídlení, čo považujem za vysoko potrebné a pozitívne, ale na druhej strane treba povedať, že je to nedostatočné už vo vzťahu k spomenutému riešeniu DPH. Predchádzajúca vláda v predchádzajúcom volebnom období dokázala nájsť riešenie na prefinancovanie DPH prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry a ministerstva financií ako mimoriadne zaplatenie DPH obcami a tieto boli ministerstvom financií refundované. Takto prebiehali platby z programu SAPARD. Presne táto istá metóda sa dá a dala použiť aj v tomto prípade. Pýtam sa, prečo sa tak dodnes neudialo? Prečo malé obce s pár sto obyvateľmi musia čakať na to, či sa DPH vyrieši, alebo sa DPH nevyrieši, 19 % to je taká veľká čiastka z investícií, že tie obce nedokážu prekonať. Chce vláda ohroziť aj čerpanie tých viac ako 4 miliárd korún pre malé obce?

Sociálna vláda pri predkladaní tohto návrhu zákona vehementne vyhlasovala a aj vyhlasuje, že nie je jej cieľom navýšenie daní a odvodov pre občanov. Som presvedčený, že vláda priam núti obce neúmerne zvyšovať dane a poplatky. Takýto krok považujem za farizejský, nakoľko vláda pre rozpočtový rok 2010 nezvyšuje dane a poplatky, aby zlepšila svoje volebné preferencie, ale starostov a primátorov priam núti zvýšiť miestne dane za pozemky, smeti, zvieratá a ďalšie, hoci rok 2010 je volebným rokom aj do miestnej samosprávy.

Vážení predstavitelia vládnej koalície, skúste sa zamyslieť nad tým, aká štruktúra ľudí žije na vidieku. Sú to občania, ktorých veľká časť je v dôchodkovom veku, ich priemerné zárobky zďaleka nedosahujú úroveň Bratislavy, je tam oveľa vyššia miera nezamestnaných, ako aj oveľa horšie a ťažšie životné podmienky. Treba sa zamyslieť nad skutočnosťou, že obce a miestne samosprávy sú zo zákona povinné zostaviť rozpočet vyrovnaný alebo prebytkový. V žiadnom prípade nie schodkový. Vláda aj v tomto roku mohla a môže hazardovať navýšením schodku bez akéhokoľvek obmedzenia.

Vážený pán minister, nielen ako minister financií, ale aj ako podnikateľ, ekonomicky zmýšľajúci človek, ako viete na 100 % povedať, že príjmy z daní fyzických osôb budú v takej výške, ako navrhujete sám v štátnom rozpočte. Nedokázali ste to ani pred rokom, reálne ste neprehodnotili stav ani v tomto roku v čase, keď sa to ešte dalo, prečo by ste to mali práve zvládnuť pre budúci rok?

Pán minister, o koľko sa zvýši nezamestnanosť, bude to mesačne o 4- až 5-tisíc, alebo 5- až 8-tisíc? Alebo vystúpte pred týmto rečníckym pultom a povedzte každému, kto je dnes ešte zamestnaný, že už nestratí prácu. Ako chce vláda zabezpečiť zastavenie rastúcej nezamestnanosti, keď na 20. výročie Nežnej revolúcie predkladá do poslaneckých lavíc návrh zákona, ktorý pripomína časy zoštátnenia z obdobia normalizácie. Keď strašíte investorov, hlavne veľkých, že nemôžu prísť na územie Slovenskej republiky voľne podnikať, pretože ich podnikateľské ciele na základe politického rozhodnutia nemusia byť naplnené. Za takýchto podmienok kto príde investovať na Slovensko, kto pomôže vytvoriť nové pracovné miesta? Je to veľa otázok a otáznikov, v skutočnosti, pán minister, nežiadam od vás odpoveď, pretože odpoveď každý občan tejto krajiny dostane v priebehu budúceho roka a každým jedným dňom, keď dostane doručené oznámenie o prepustení z práce.

Preto keď obce a starostovia chcú pristúpiť zodpovedne k budúcemu rozpočtu obce, budú musieť začiatkom budúceho roka prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým zvýšia dane a poplatky občanom, ako aj najviac ohrozeným dôchodcom, nezamestnaným a sociálne odkázaným. Je sociálne vyžadovať navýšenie daní a poplatkov od týchto skupín? Je správne chcieť, aby občania na vidieku mali ešte viac zhoršené životné podmienky? Uvedomujeme si my všetci, že tieto a tomuto podobné kroky účinne prispievajú k tomu, že na Slovensku budeme mať hladové doliny plné nelegálnych smetísk bez verejného osvetlenia, bez funkčnej samosprávy, s ohrozeným výkonom základných povinností? Aj na základe výzvy 210 starostov a zástupcov miest a obcí, ktorí sa na nás obracajú, aby sme zabezpečili, respektíve garantovali dofinancovanie samosprávy minimálne na úrovni roku 2008, podpísané hárky máte rozdané v poslaneckých laviciach, respektíve ich dostanete, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 v časti C, ktorý sa dopĺňa o ďalší bod v znení: "Dofinancovať rozpočet samosprávy pre rok 2010 minimálne na úrovni roku 2008."

Považujem to za minimálne riešenie, kde vieme dať akúsi istotu pre viac ako 2 900 obcí na Slovensku a pre 48 % obyvateľstva žijúceho na vidieku, že ich prepad na budúci rok bude zastabilizovaný. Toto rozhodnutie sa týka 86 % krajiny, ktorá podľa kritérií Európskej únie sa dá považovať za vidiecku. Toto riešenie a takéto uznesenie by malo vyslať signál pre občanov žijúcich na vidieku, že ich poslanci Národnej rady bez rozdielu politickej príslušnosti považujú za potrebné zachovanie ich životných štandardov a zachovanie rázu krajiny ako takej.

Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh a, kolegyne, kolegovia, aj v mene tých 210 starostov a primátorov, ktorí túto výzvu podpísali, vás žiadam o podporu, pretože naozaj nie je možné od nikoho ekonomicky vyžadovať, aby zostavil ekonomicky vyrovnaný či prebytkový rozpočet, keď jeho príjmy závisia od toho, či zamestnanosť bude rásť, či sa zastaví, alebo či sa bude zvyšovať. Keď to nevieme garantovať, tak musíme nájsť také riešenie, aby tieto obce mohli plánovať. A pri najmenšom je správne očakávať takýto prístup aj zo strany vládnej koalície, aj zo strany opozície. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Simona pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Rafaj má slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. No ja som šokovaný po vystúpení pána poslanca, ktorý nás tu všetkých cvičil vrátane ochrany republiky. Pán poslanec, keby platil bývalý § 98, tak vy pravdepodobne nesedíte v tejto sále, ale niekde inde za vašu politiku iredenty. Vy máte drzosť tu hovoriť o kauzách, hoci sa s vami spájajú dva zápisy do politickej Guinnessovej knihy rekordov.

Po prvé, je to účasť čisto etnickej a regionálnej politickej strany v regulárnej vláde člena Európskej únie, a po druhé, zavedenie čisto etnickej nomenklatúry. Nielenže 47 % pomoci do roku 2006 z fondov ste prerozdelili do 11 južných okresov vašim konkrétnym starostom vašej konkrétnej strany, ale vy ste tu rozprávali aj o strate zamestnania. Nehanbíte sa, keď vy ste vyhadzovali Slovákov na juhu Slovenska po zavedení akčných štvoriek len za to, že boli Slováci, nie pre to, že bola svetová ekonomická kríza?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Pán kolega, ja som tiež trošička z toho prekvapená, ale tak sa zamýšľam, že aké ste to vynegociovali podmienky pre slovenských poľnohospodárov pri vstupe do Európskej únie. A aké to boli doplatky k priamym platbám? Ja si to veľmi dobre pamätám, bola som v prvovýrobe, takže nebudem vám to tu zbytočne pripomínať. Iste viete, koľko to bolo a ako to bolo. Dnes sa pasujete za veľkého obhajcu poľnohospodárov. Prečo ste to neurobili, keď ste boli na poste ministra, keď ste vtedy mali hájiť ich záujmy. A ešte vtedy bol čas. Alebo je to tak, že po boji je každý generál. Asi. A vy až dnes vidíte, čo treba a ako treba urobiť, alebo si len tak chcete kopnúť do tejto, ako vy hovoríte, sociálnej vlády, alebo možno máte vizionárske schopnosti a už vidíte, ako to bude v budúcich rokoch. Trocha neskoro. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Simon, budete reagovať na faktické poznámky?

Zs. Simon, poslanec: Áno.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Najskôr na pani kolegyňu Košútovú. Negociácie sa ukončili alebo tie efektívne rokovania sa ukončili v priebehu roku 2002. Ja som bol posledné tri mesiace ministrom. Za tie posledné tri mesiace sa veľa toho zmeniť nedalo, ale došlo k navýšeniu v oblasti izoglukózy, mlieka, oviec a kôz, ktoré sú pre Slovenskú republiku nevyhnutne potrebné. Ale bol to minister Koncoš, ktorý bol predstaviteľom a šéfom SDĽ a táto strana je dnes súčasťou strany SMER - sociálna demokracia. To znamená, že túto kritiku chápem ako kritiku do vlastných radov na svojich vlastných kolegov.

Z veľkej miery a súhlasím s vami, že mohli by mať poľnohospodári oveľa lepšie podmienky. Ale k tomu bolo treba pristupovať aj v období, keď Slovenská republika chodila vďaka vašim súčasným koaličným partnerom len po časenky.

Pán kolega Rafaj, prepustiť jedného alebo dvoch zamestnancov, aj to je problém. Ale táto vláda zabezpečuje prepúšťanie zamestnancov z mesiaca na mesiac 4- až 5-tisíc. Postavte sa pred Chemlon Humenné a povedzte, že ďakujeme vám za doterajšiu podporu a hlasy vo voľbách a naďalej budeme pracovať na tom, aby ste vy prácu nemali. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Po ňom sa pripraví pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som svojou troškou prispel do mlyna diskusie o návrhu štátneho rozpočtu.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 je istotne materiálom, to si povieme neskôr, aký je, je istotne materiálom, ktorý si dejinný vývoj v tejto krajine bude dlho pamätať a, žiaľ, nebude to len pamäť občanov, ale aj pamäť takpovediac ekonomická. Vo všeobecnosti to už tu bolo povedané, že zadlžovanie a neriešenie skutočných problémov zasiahne síce ešte tlieskajúcich, ale už nie tých, ktorí z tribúny mávajú a pre ktorých dnes nie je problémom s kamennou tvárou hovoriť o veľkom víťazstve, napríklad aj pri obhajobe vykrádania stoviek miliónov zo slovenského rozpočtu pri nástenkovom tendri.

Podstatou rozpočtu, ale myslím si, že v poslednom roku vládnutia to treba aj povedať, aj vládnej politiky je šírenie, bohužiaľ, falošného optimizmu, populizmu a politických hesiel a čo je najhoršie, aj bezprecedentnej manipulácie a osobitne s dôrazom na tento návrh rozpočtu, manipulácie s faktami a číslami.

V tomto duchu sa šíri spokojnosť až optimizmus aj s návrhom rozpočtu v kapitole, v téme, o ktorej chcem ja hovoriť, a tým je regionálne školstvo. Nebudem tentoraz hovoriť dajte viac. Pokúsim sa vám preukázať a na tomto návrhu a na materiáloch vlády, ktoré boli prijímané nie tak dávno v tomto parlamente, že regionálne školstvo vôbec nie je takou prioritou a už vôbec nie zamestnanci a učitelia oproti napríklad ostatným úradníkom verejnej správy, ako o tom hovorí aj samotný premiér.

Dámy a páni, priemerný mzdový výdavok sa pri zamestnancoch v regionálnom školstve prognózuje zvýšiť zo 705,80 eura na 718,98 eura. No jedným dychom treba dodať, že vláda prognózuje, a to je odkaz do radov koaličných poslancov, že vláda prognózuje znížiť počet zamestnancov v školstve o 2374 ľudí. To je konkrétne číslo v tomto návrhu. O 2374 ľudí vláda Slovenskej republiky prognózuje znížiť počet zamestnancov v regionálnom školstve. To už vo vyhláseniach samotného premiéra, ale aj vo vyhláseniach týkajúcich sa komentárov rozpočtu, žiaľ, chýba.

Ak hovoríme o platoch zamestnancov školstva vrátane učiteľov, tak to porovnajme so mzdami štátnych a verejných úradníkov, tajomníkov, referentov a sekretárok, jednoducho zamestnancov štátu. O tých sa hovorí menej, a pritom učitelia výrazne zaostávajú za mzdami práve v rámci verejnej sféry ako takej. Už v tomto roku je predpoklad priemerného mzdového výdavku vo verejnej správe a tiež je to uvedené v tomto návrhu rozpočtu vo výške 807,51 eura a pripomínam priemer z roku 2009, len u učiteľov, a to je na základe štatistického výkazu, ktorý je zverejnený na stránke ministerstva školstva, je len 754 eur. Rozdiel v čistom je teda 53 eur.

V roku 2010 sa ale prognózuje priemerný mzdový výdavok zamestnanca vo verejnej správe na sumu 863,28 eura, no u učiteľov je to absolútne podľa mňa nereálnych 806,62 eura. Rozdiel už nie je 53 eur, ako to bolo v tomto roku, ale prognózuje sa rozdiel 56 eur. Hovoríme a myslím si, že to už aj v piatok v diskusii tu odznelo, že sa roztvárajú nožnice v porovnaní priemernej mzdy zamestnancov vo verejnej správe a priemernej mzdy pedagogických zamestnancov, nehovoriac už o zamestnancoch regionálneho školstva ako takého. Hovoríme, že sa síce zvyšujú platy úradníkov, referentov, sekretárok a všelijakých tajomníkov, ale na učiteľov sa už tak nemyslí. Avšak vládna propaganda je postavená presne opačne.

Priemerný mzdový výdavok zamestnancov v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti, kapitál štátneho rozpočtu, vláda plánuje, počúvajte dobre, až na úroveň 979 eur. Opakujem, priemerný mzdový výdavok na učiteľa by mal byť 806 eur. Je to rozdiel medzi platmi učiteľov a ostatnými zamestnancami vo verejnej správe až vo výške 5 200 starých korún.

Dámy a páni, je evidentné, že sa zvyšuje rozdiel medzi odmeňovaním učiteľov a ostatných zamestnancov a z pohľadu odmeňovania sú učitelia nech pre vládu nechcenou popoluškou oproti vládou preferovanému a prebujnenému štátnemu aparátu. V tomto zmysle si treba aj pripomenúť sľub spred troch rokov, kde premiér vlády Slovenskej republiky deklaroval, sľuboval, hovoril o znižovaní stavu štátnych zamestnancov o 20 %. Žiaľ, tento sľub zostal len nenaplneným sľubom.

Jednou z povrchných hodnotení rozpočtu je veta. "Pridáva sa regionálnemu školstvu." Nehovorí to len premiér a minister školstva. Mne osobne to povedal vo výbore štátny tajomník František Palko. Mimoriadne ma zaujali tieto slová a vyjadrenia, čo sa týka aj návrhu rozpočtu regionálneho školstva v súvislosti s, citujem, "vykrytím rozpočtu a zákona o pedagogických zamestnancoch", ktorý Národná rada Slovenskej republiky prijala ešte len v júni tohto roku a práve od nedele nadobudol, myslím, že od nedele nadobudol účinnosť.

V podkapitole 4.2. vládneho návrhu je tabuľka regionálneho školstva, ktorú tvorí osem riadkov. Osem riadkov výdavkov podľa oblastí. Z tých osem oblastí je zvýšený rozpočet z dvoch. Zvýšený rozpočet je v dvoch, a to ostatné kapitoly, čo sú školy zriadené ministerstvom vnútra, kde sa zvyšuje rozpočet o 11 % a pravdepodobne ide o zvýšenie platov učiteľov a možno aj zvýšenie platov policajtov a neviem, čo všetko, a ďalšia kapitola alebo ďalšia výdavková časť, ktorá sa zvyšuje, počúvajte dobre, až o 82 %, sú výdavky štrukturálnych fondov. Inak čerpanie štrukturálnych fondov v programe Moderná škola v operačnom programe vzdelávanie je na úrovni 1 % v roku 2009 a už peniaze, ktoré sú v roku 2009, je úplne jasné, že sa nevyčerpajú. Nie vláda zvyšuje výdavky na regionálne školstvo, ale 82 % sa zvyšujú výdavky z peňazí Únie na štrukturálne fondy, konkrétne myslím, že na dva programy, ktoré sa realizujú v kapitole školstva.

Aký iný prívlastok použiť pri vyjadrení, že sa pridáva regionálnemu školstvu ako nehorázna manipulácia osobitne preto, lebo všetci vieme, že štátne zdroje, zdroje verejnej služby v základnom a stredoškolskom vzdelávaní, základom týchto zdrojov sú normatívne výdavky a tie, dámy a páni, od vzniku normatívneho financovania, od toho, ako sa urobil vo financovaní základných a stredných škôl poriadok, od tohto času, myslím, že to bolo niekde v roku 2004 prvýkrát medziročne klesajú. Normatívne výdavky v kapitole regionálne školstvo klesajú z 1,208 miliardy eura na 1,204. Je to rozdiel 106 miliónov korún menej v normatívnych výdavkoch. Preto, dámy a páni, je plánované prepúšťanie v rezorte školstva o 2374 ľudí, pretože vláda nekryje rozpočet na týchto ľudí vo výške 106 miliónov korún. Tento rozpočet teda nie pridáva, ale zo štátnych zdrojov práve uberá v kapitole regionálne školstvo. Vláda má jednoducho iné priority, ako sú školy a vzdelávanie.

Ďalší riadok sú výdavky miest a obcí. Výdavky miest a obcí sa plánujú na vzdelávanie tiež, a to tam máte napísané v tom návrhu rozpočtu, znížiť o 6 miliónov eur. Medziročne sa znižujú výdavky o 6 miliónov eur. Toto treba, páni poslanci vládnej koalície, pán minister, pán minister školstva a samotný premiér, toto treba vysvetliť učiteľom, toto treba vysvetliť rodičom žiakov, toto treba vysvetliť verejnosti, každej rodine, každej slovenskej rodine, ktorá má žiaka v základnej alebo strednej škole, prečo sa znižujú výdavky štátu na základné a stredné školy.

Popritom však vznikla paradoxná situácia. Napriek tomu prijaté zákony, posledný bol zákon o pedagogických zamestnancoch v júni tohto roku, napriek prijatým zákonom sa zvyšujú obligatórne výdavky škôl na učiteľov a možno aj na prevádzku. Popritom ide však o manipuláciu v tom, že keď si podelíme celkovú sumu normatívnych výdavkov na počet žiakov, tak sa pravdepodobne stretneme s argumentom, že však ale na jedného žiaka medziročné výdavky rastú. A je to pravda. Ony rastú niekde na úrovni okolo 1 230 korún na jedného žiaka, necelých 41 eur. Školský zákon, ktorý sme zase prijali v marci roku 2008, ale spôsobil, že sa zvyšujú priame náklady v školách.

A vypočítam vám ako. Ak sme mali v roku 2008 triedu, ktorá mala maximálny počet žiakov 34, tak cez normatív, cez priemerný normatív dostala peniaze v sume 50 932 eur. To bol stav pri starých peniazoch v roku 2009 a bez školského zákona. Situácia v roku 2010 je ale iná v tom, že školy boli nútené znížiť počty žiakov na 30, čo z hľadiska pedagogického a organizačného môžeme aj vítať, ale hovoríme, že toto zníženie, táto zákonná povinnosť nie je vykrytá rozpočtom a poviem vám prečo. Pretože aj napriek tomu, že sa zvýšil priemerný normatívny výdavok o tých 1 230 korún, tak trieda, jedna školská trieda dostane už nie 50-tisíc eur, ako dostala v roku 2009, ale dostane len 46 170 eur. Rozdiel na jednu triedu, o ktorú ste obrali slovenské školy, rozdiel peňazí je 143 460 korún. Prosím vás pekne, z čoho majú zriaďovatelia, z čoho majú riaditelia škôl, z čoho majú samotné školy vykryť rozdiel 140-tisíc Sk na jednu plnopočetnú triedu? Toto je, žiaľ, výsledok praktickej politiky vlády voči školám. Zvyšujete obligatórne výdavky, ale nevykrývate to zdrojmi. A opäť tu treba povedať vetu, že vaše pseudoreformy zaplatia obce, VÚC-ky a vlastne rodičia žiakov.

Pritom ešte v marci 2008 po prijatí školského zákona minister školstva v Rade ZMOS potvrdil, že 29 % škôl má problém s maximálnym počtom žiakov, a dokonca pre Radu ZMOS minister školstva Ján Mikolaj uviedol, že peniaze na vykrytie z nového zákona bude hľadať v rozpočte, dopad podľa dôvodovej správy je 1 159-tisíc eur a v dôvodovej správe sa jasne píše, že sa to bude žiadať nad rámec rozpočtu v roku 2010. Problém tohto rozpočtu je teda v tom, že je nereálny a ako povedal, myslím, že pán poslanec Hrušovský v piatok, tento rozpočet minimálne pre kapitolu regionálne školstvo je polročný.

V júni tohto roku sme prijali zákon o pedagogických zamestnancoch v čase, keď sa už celé Slovensko borilo s problémami krízy, keď sme vedeli, že verejné zdroje klesajú, keď celá kríza zasiahla spoločnosť. Už vtedy sme poslanci opozície upozorňovali, že nový zákon o pedagogických zamestnancoch je síce istým pozitívom, ale prináša veľké riziká v enormnom zvyšovaní finančných nákladov pre školy. Nepočúvali ste a nečítali ste dôvodovú správu, panie poslankyne, páni poslanci. Preto je manipuláciou veta, ktorá zaznela pri tomto rozpočte, že máme vykryté výdavky k tomuto zákonu. Uvediem vám, prečo je to manipulácia.

Máme na stole rozpočet, ktorý normatívne výdavky znižuje o 3,5 milióna eur a počúvajte dobre dôvodovú správu k zákonu o pedagogických zamestnancoch, lebo z nej budem citovať. Táto dôvodová správa hovorí: "Návrh zákona predpokladá rozpočtové dôsledky na rok 2010 vo výške 31 442-tisíc eur." Úplne čarovná je veta z dôvodovej správy k zákonu o pedagogických zamestnancoch, citujem: "Vykvantifikované finančné prostriedky v rozpočte Ministerstva školstva Slovenskej republiky na roky 2009 až 2010, 2009 až 2011 sa požadujú" a toto chcem zdôrazniť "sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu ministerstva školstva na roky 2009 až 2011." A ide o sumy schválené vládou Slovenskej republiky. Dôvodová správa je súčasťou materiálu, ktorý ide do vlády a do parlamentu a v tejto dôvodovej správe vo vládnom materiáli tejto vlády je napísané, že rozpočtové dôsledky budú vykryté nad rámec rozpočtu ministerstva školstva a v zátvorkách sú uvedené aj sumy dokonca, že schválený rozpočet, ktorý sme prijali v roku 2009, lebo je to programový rozpočet na tri roky dopredu, sú normatívne výdavky v sume 1 267 781-tisíc eur. Z tohto čísla vychádzalo ministerstvo školstva pri dôvodovej správe v zákone o pedagogických zamestnancoch. Aká je ale realita v tomto návrhu? V tomto návrhu máme realitu 1 204 783-tisíc eur. Rozdiel činí 62 miliónov eur a opakujem vetu z dôvodovej správy vládneho materiálu, že "31 miliónov budeme požadovať nad rámec rozpočtu schváleného". A dnes je realita taká, že máme o 62 miliónov eur menej, ako bolo v júni tohto roku. Spolu teda rozdiel oproti júnu tohto roku a návrhom rozpočtu, ktorý prerokúvame v novembri tohto roku, je v regionálnom školstve 94 miliónov eur. Také sú čísla, čísla z vládnych materiálov, čísla z dôvodových správ k zákonom. Ešte stále si, páni poslanci a pani poslankyne, hlavne z vládnej koalície myslíte, že rozpočet regionálneho školstva je prioritou pre túto vládu? Myslíte si, že ľavá a pravá ruka vlády Slovenskej republiky, myslím teraz ministerstvo školstva a ministerstvo financií vedia, čo robia? Vládne materiály tej iste vlády s odstupom pol roka manipulujú so sumou 100 miliónov eur a nikde nikomu to nechýba.

Viete, čo je ešte napísané v dôvodovej správe k zákonu o pedagogických zamestnancoch, opakujem, z júna tohto roka? Pri samospráve sa predpokladajú rozpočtové dôsledky zo zákona o pedagogických zamestnancoch vo výške 3 342-tisíc eur. A spomeniem opäť dôvodovú správu, lebo veta, ktorá sa tam nachádza, je úplne čarovná. "Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočet obcí budú," počúvajte dobre, "vykryté medziročným nárastom príjmov obcí." V júni 2009 sú výdavky zo zákona o pedagogických zamestnancoch vykryté medziročným nárastom príjmov obcí. Pozrite si, prosím vás spätne, aká je realita návrhu rozpočtu. Obce, samosprávne kraje nebudú mať zvýšené príjmy. Jedine, že rozpredajú všetko, čo majú. Problém je v tom, že nebude peňazí na to, aby sa zabezpečil rozpočet v regionálnom školstve. Ak si dáme do súvisu dôvodové správy k zákonom a návrh rozpočtu, ak si dáme do súvisu vyjadrenia premiéra, ministra a všetkých dotknutých členov vlády, ktorí komentujú rozpočet, tak mi v tejto chvíli nenapadá iný odborný termín pre prácu vlády Slovenskej republiky len ako Kocúrkovo. Nič iné, len Kocúrkovo. Pretože v júni táto vláda ešte chcela zvýšenými príjmami obcí vykryť nové zákony, v rozpočte regionálneho školstva chýba 100 miliónov eur a nikto to nerieši. A opakujem, na základe tohto treba povedať, že rozpočet pre regionálne školstvo nebude napätý. On bude napätý polrok, ten ďalší polrok bude úplne katastrofický. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Rafaj, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, je mi ľúto, ale vy ste prevažne vychádzali, keď som vás pozorne počúval, z argumentov alebo faktov, čísiel, ktoré boli uvedené v dôvodových správach k zákonom, ktoré už sú niekde v minulosti. Dnes prerokúvame aktuálne úplne iné tabuľkové čísla. A je prirodzené, že ak predpoklad pri prijímaní zákona je iný ako dnešný stav vyčlenených prostriedkov. Ja z tejto tabuľky, ktorú tu mám a môžeme sa na ňu pozrieť potom, mne vychádza, že rozdiel vo výdavkoch pre, teraz sa zmeriam len na základné a stredné školy, keďže ste sa venovali prevažne tomuto segmentu školstva, je plus v skutočnosti 2,4 percenta. A pokiaľ ste porovnávali nejaký pokles, tak naopak, ja tu mám plus 31 483 699 eur pre výdavky regionálneho školstva. Takže, bohužiaľ, nemôžem s vami súhlasiť a verím, že to nebola manipulácia, ako vy ste obviňovali vládnu koalíciu, ale že to bola len jednoducho nepozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ivančo, reakcia na faktickú poznámku. Zapnite pánovi poslancovi mikrofón.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán poslanec Rafaj, zákony, ktoré sme prijali, súvisiace s regionálnym školstvom, posledný sme prijali v júni tohto roku a je november. Ako je možné, že je rozdiel 100 miliónov korún. Potom buď v dlhodobej správe sú zle uvedené čísla, alebo návrh rozpočtu je príliš skresaný. Veď to je úplne jasné. V dôvodovej správe sú priority zo zákona a hovorí sa o dopade 31 miliónov eur. A tie peniaze tam nie sú.

Čo sa týka zvýšených výdavkov. Ja som vám povedal, v čom sú zvýšené výdavky - v eurofondoch a v kapitole ministerstva vnútra. A počúvajte ma dobre. Ako môže ísť o zvýšenie výdavkov o 2,2 percenta, keď čítajme spoločne tabuľku. Rok 2009 normatívne výdavky, to sú priame peniaze, ktoré idú na školy cez žiakov, 1 208 miliónov. Rok 2010 - 1 204 miliónov. Ja, pán poslanec, neviem, či mám iný návrh rozpočtu, ale tu je rozdiel 4 milióny eur. To je v tejto tabuľke. Prosím vás pekne, pozrite si poriadne návrh štátneho rozpočtu, osobitne kapitolu regionálneho školstva. Pretože normatívne výdavky sú naprognózované a naprojektované o sto miliónov menej, ako skutočne by školy potrebovali. A ja som aj vysvetlil vám, kde je problém. A to je v tom, že jedna trieda oproti roku 2009 dostane v roku 2010 o 140-tisíc korún menej len preto, lebo museli znížiť počet žiakov podľa zákona a, samozrejme, aj preto, lebo sa znižujú tie normatívne výdavky. To je úplne jednoduchá matematika. Podeľte si normatívne výdavky počtom žiakov a máte to vypočítané. Ale 1,208 je predsa viac ako 1,204 a toto je v tejto tabuľke. A preto je aj rozpočet regionálneho školstva podhodnotený a je to manipulácia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko. Po ňom sa pripraví pán poslanec Janiš. Nech sa páči. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Päťminútová prestávka.)

(Prestávka.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní. Slovo má pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi reagovať na rozpočet, o ktorom sa tu ešte nehovorilo, rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 2010, ako aj na predložený rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2012 v oblasti obrany.

Mimochodom na dokument predložený ministerstvom obrany do Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky reagovať nemôžem, lebo opäť tvorí predmet utajovaných skutočností.

V prvom rade chcem znovu pripomenúť, že rozpočet na uvedené obdobie dokazuje, že naše záväzky voči NATO v oblasti vyčlenenia zdrojov, sú to dve percentá z HDP pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ostanú naďalej nesplnené. Rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky predstavuje 822,9 milióna eur. V porovnaní s rokom 2009 ide o pokles prostriedkov o 21 %. Celkové obranné výdavky sú na rok 2010 rozpočtované vo výške 1,33 % HDP vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol medzirezortných programov, podpora obrany a hospodárska mobilizácia.

Nečakám a chcem žiť v reálnej situácii a nemyslím si, že Slovenská republika sa bude približovať vo výdavkoch na obranu takým štátom, ako sú Spojené štáty americké, kde majú výdavky 3,9 percenta z HDP, Veľká Británia 2,2 percenta HDP, Grécko 2,8, Francúzsko 2,3 alebo dokonca Poľsko 1,9 percenta z HDP.

Nehovorím ani, že vyčleňovanie jedného percenta z HDP nie je v štátoch NATO výnimkou, ale 21-percentné zníženie zdrojov pre ministerstvo obrany v jednom roku sa mi zdá veľmi drastické. O to nepríjemnejšie je to konštatovať, že nedávno sa v Bratislave uskutočnilo neformálne stretnutie ministrov obrany NATO.

Ak by som išiel ešte ďalej v rámci programovej štruktúry, v roku 2011 sa plánuje pre ministerstvo obrany vyčleniť 817 miliónov eur, čo predstavuje 1,14 percenta z HDP. A v roku 2012 823 miliónov eur, čo predstavuje len 1,06 percenta HDP. Naozaj to je také drastické zníženie rozpočtu v podstate v porovnaní s terajším stavom o jednu tretinu a ja si myslím, že ak by sa malo dodržať, tak za určitých okolností je až likvidačné.

V tomto období, vážení kolegovia, ste mohli aj v budove Národnej rady zaregistrovať väčšie množstvo Parlamentného kuriéra, ktorý bol zameraný na prezentáciu ministerstva obrany, ozbrojených síl Slovenskej republiky. A práve v jednom článku, ktorý má názov Záväzky zaväzujú, náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Ľubomír Bulík na jednu z otázok odpovedá, citujem: "V súčasnosti máme rozpracovaných 23 projektov. Medzi najvýznamnejšie patrí náhrada zastaraných terénnych automobilov za nové s moderným vybavením a balistickou ochranou, nový nákladný terénny ťažký automobil, prieskumný komplet radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, cisternový automobil a ďalšie. Tieto projekty patria medzi finančne náročné a v období krátenia rozpočtu bude ich plnenie sťažené. Pre funkčnosť ozbrojených síl sú však nevyhnutné. Opakujem, pre funkčnosť ozbrojených síl sú však nevyhnutné."

Viete, potom podľa mňa je z pohľadu koncepcie a ďalšieho rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky a plnenia si medzinárodných záväzkov namieste položiť si v tomto kontexte niekoľko otázok. Napríklad. Existuje už model 2020, a preto by som sa spýtal, keby tu bol pán minister obrany, aké budú spôsobilosti ozbrojených síl Slovenskej republiky model 2020 v rámci individuálnej obrany Slovenskej republiky a kolektívnej obrany NATO?

Ďalej. Sú schopní vojaci sami nájsť efektívnu reakciu na toto zníženie bez vstupu širšej odbornej verejnosti do procesu hľadania priorít, ktorých v tomto prípade nemôže byť veľa. Veď zdrojov, ako som spomínal, bude v roku 2012 o 30 % menej.

Nebolo by vhodné pripraviť v krátkej dobe bielu knihu, v ktorej by sa mali občania Slovenskej republiky možnosť dozvedieť, ako bude Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zaobchádzať s ich peniazmi a akú úroveň bezpečnosti garantuje občanovi tejto republiky pri tomto rozpočte?

Dovolím si ešte aj taký drobný postreh, ktorý je v rozpočte kapitoly ministerstva obrany. V programovej štruktúre kapitoly ministerstva obrany sú v rámci programu Rozvoj obrany plánované prostriedky na systém MOKYS. Vo svojom minuloročnom vystúpení som kritizoval, že systém MOKYS ako priorita v dokumente chýba. Potom boli medializované informácie o tom, že tento systém je zastavený, dnes ho však nájdeme medzi prioritami. No aj to mi tiež naznačuje, že na ministerstve obrany všetko nie je v poriadku a neraz sa mi zdá, že ten proces plánovania, programovania a rozpočtovania je niekedy, zdá sa mi, stále nejaký živelný.

Vážený pán minister, chcel by som ako predseda kontrolného výboru pre Vojenské spravodajstvo tiež poukázať na to, že zdá sa mi, že po schválení rozpočtu na rok 2010 bude situácia Vojenského spravodajstva v rámci prideľovaných zdrojov už na kritickej hranici. Doteraz deficit zdrojov riaditelia museli vykrývať len hľadaním vnútorných rezerv. Tento postup si však už ďalej neviem predstaviť.

Nemyslím si, že po mojom vystúpení, pán minister financií, niečo zmeníte v prospech vojakov, ale chcel by som možno aspoň takto na diaľku sa obrátiť na ministra obrany a požiadať ho o citlivé zváženie pridelenia zdrojov pre Vojenské spravodajstvo na rok 2010, lebo rozpočet pre Vojenské spravodajské služby sa bude prideľovať až po schválení rozpočtu tu v parlamente. Ďakujem.