A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Šimka pán poslanec Vestenický. Končím možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Vestenický má slovo.

E. Vestenický, poslanec: Áno, ďakujem. Pán poslanec Šimko, myslím si, že ty si jeden z mála ľudí, ktorý pozná pravdu a napriek tomu šíriš pochybnosti. Vieš, čo je nutné, vieš, čo je nevyhnutné a čo je potrebné, ale vieš tiež, čo je možné, napriek tomu tlačíš ľudí a dnes vlastne pána ministra a koalíciu do opaku a na scestie deformačným prístupom k rozpočtu na obranu.

Otázka je, že prečo? Možno aj preto, že za následky takýchto navrhovaných zmien zodpovednosť neponesieš. Tvoje prístupy ku kritike rozpočtu teda nie sú potom motivované starostlivosťou v prospech štátu ani o prospech jeho občana. Starostlivo, ako som tuná počúval, sa snažíš hovoriť takým spôsobom, aby to vyzeralo tak, že si starostlivý. Pýtaš peniaze na obranu, pýtaš peniaze pre vojakov. To znie veľmi pekne. Ale predosielam, ak sa tieto požiadavky budú realizovať, ak by sa na obranu takýmto spôsobom prostriedky dali, tak nastane veľmi zvláštny zvrat. Nebude koho brániť, nebude čo brániť. Budú pripravení občania o vôľu brániť svoj štát? Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete reagovať pán poslanec Šimko? Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som veľmi prekvapený vašou faktickou poznámkou, pán poslanec, pretože ako člen výboru pre obranu a bezpečnosť by ste mali možno ako prvý bojovať za to, aby ministerstvo obrany malo lepší rozpočet. A keď sa vám ani nedarí presadzovať tieto požiadavky, tak aspoň pomenovať veci.

Viete, mne je smutno, keď takto rozprávate, ale asi nechodíte na vojenské útvary, trošku na tú nižšiu úroveň. Tam by ste si vypočuli, aké názory majú. Samozrejme, že títo ľudia si trošku dávajú pozor, lebo však majú svojich nadriadených, ale s viacerými, keby ste sa rozprávali a keby vám mali otvorene povedať, aký názor majú, tak vám povedia v každom vojenskom útvare, že situácia je kritická. Ale viete, chápem aj ten váš postoj k vojakom. Chápem ho ako slepú stranícku poslušnosť a vy sa ozaj tohto hesla veľmi dobre pridržiavate. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš nie je v sále, čiže stráca poradie. Pán poslanec Fronc, potom sa pripraví pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja si myslím, že v histórii sa dá v mnohom poučiť, a tak tí starší si iste pamätajú na takzvané päťročné plány. Známa bola veta, že v tretej päťročnici dobehneme a predbehneme Spojené štáty americké. Skutočnosť je známa. Ja si myslím, že tu je inšpirácia a tento rozpočet by sa preto práve dal obdobne nazvať ako rozpočet polročný, nazval by som naozaj polročný rozpočet, pretože tak šesť až osem mesiacov je skutočne vykrytý zo štátneho rozpočtu a potom ďalšie financovanie sa má vykryť v mnohých veciach práve z eurofondov.

Aké je dodnes čerpanie eurofondov, ja to poukážem na kapitole rezortu školstva. To sú desatinové hodnoty z tej čiastky vyčlenené na roky 2007 až 2013. A tak by som tuná mohol povedať, že tie peniaze, ktoré majú vykryť rozpočet, majú zase s históriou mnoho spoločného, tak ako kedysi knieža Potemkin staval Potemkinove dediny, tak obávam sa, pán minister, že vojdete do histórie s názvom Počiatkove peniaze.

V kapitole školstvo je naplánovaná suma 2 348 miliónov eur na rok 2010. Z toho však len 1 988 miliónov je zo štátneho rozpočtu. Zvyšné sú z eurofondov 360 miliónov a čo odtiaľ neviem dobre vyčítať zrejme aj z toho, ako ste by-passom zaviedli spoplatnenie externých študentov.

Ale keď sa pozriete bližšie na tie tabuľky, tak s radosťou by ste konštatovali ako predstaviteľ školstva, aspoň jedna kapitola má nárast. Dočítate sa, že je tam nárast 178 miliónov eur. Len keď sa pozriete bližšie a pozriete si operačný program veda a operačný program vzdelanie 113 miliónov plus 55 miliónov eur odrátate, už ste na nule. Potom keď sa lepšie pozriete, poviete aspoň, šport tam je navýšený. Ale keď to zistíte, že 50 miliónov ide vlastne na štadión a že na šport v školách bude len štvrtina peňazí, ako bolo doteraz, a odrátate týchto 50 miliónov, už ste v červených číslach. Čiže to mi pripomína také žonglovanie s číslami, ktoré bolo známe za socializmu, že Slovák, v priebehu roka, písali si, zvýšil počet kabátov o 100 %. K svojmu starému obnovenému si kúpil ďalší a v Spojených štátoch Američan len o 30 %, k svojim desiatim kabátom si kúpil ďalšie tri. A toto je obdobné žonglovanie, 178 miliónov navyše, v skutočnosti, ako to vyzerá, si môžeme pozrieť v porovnaní toho, aký podiel z hrubého domáceho produktu robia výdavky na regionálne školstvo a na vysoké školstvo.

Ja si tu dovolím odcitovať, to nie sú moje slová, "ak sa má vzdelávací systém ďalej rozvíjať, treba odstrániť dlhodobé zaostávanie jeho financovania. Vláda uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % z HDP", 5 % z HDP. Keď som v roku 2007 hovoril, že ako to, keď sa k tomu číslu nejako nepribližujeme, dostal som odpoveď, že však na to je celé volebné obdobie.

Nuž ako sa k tomuto číslu v skutočnosti približujeme. Takže vysoké školy mali v roku 2009 0,79 % z HDP, v roku 2010 0,68 %. Regionálne školstvo v roku 2009 2,07 % , v roku 2010 1,93 % z HDP; 2,61 % je to spolu, keď všetko zrátam, čo cez tú kapitolu ide, tak to bude okolo 2,8 % z HDP. Ja si myslím, že sa tu objavila nová stratégia pohybu k tomu číslu 5 %, a to je pohyb raka, z opačnej strany sa budeme blížiť k 5 %. Jednoducho áno, je to pokles.

Ako si dobre pamätám, a tu tiež chcem povedať, pretože to nie je len záležitosť pána ministra, ale aj verejnej mienky, keď sme boli vo vláde, keď sme každý rok zvyšovali minimálne o miliardu rozpočet vysokých škôl, o desatinu percenta, tak si pamätám, že pán rektor najväčšej Univerzity Komenského pán Gahér hovoril, že aj tak je to málo, štát nám ešte dlhuje 6 až 8 miliárd vnútorný dlh. Kde je dnes pán Gahér? Ja som ho nepočul povedať ani jedno slovo.

Združenie miest a obcí Slovenska, keď sme vtedy zvyšovali prostriedky na regionálne školstvo, stále bolo málo. Zafinancovali sme, keď bola katastrofa, zafinancovali sme, keď sa ukazovalo, že treba ešte nájsť ďalšie peniaze na dofinancovanie miezd, normatívov z toho, čo bolo. Zo štátneho rozpočtu sme stavali telocvične, len na Orave ich bolo postavených šesť, opravovali strechy, okná a podobne. Jednoducho na porovnanie. V roku 2002 bola priemerná mzda 12,5-tisíca vtedy Sk, na konci 2006 bola 18 200. Dnes zase podiel tej mzdy v porovnaní k priemernej mzde sa zhoršuje. A tak sa tiež chcem opýtať, kde je dnes Združenie miest a obcí Slovenska, keď vo výbore som sa dopočul, že sú vlastne s rozpočtom spokojní.

Ešte jedna vážna vec, ktorú si tu jednoducho nechceme uvedomiť. Mnohé veci sa vykrývajú z eurofondov. Aj v rozpočte, aj veci, ktoré sa dajú, mzdy sa nedajú vykryť z eurofondov, ale rozvoj školstva a podobne by sa dal vykryť. Áno, len ak počítam, tak keď skončia v roku 2013 eurofondy, tak zrazu budú chýbať len v rezorte školstva takmer 2 miliardy eur, 50 až 60 miliárd Sk. K tomu prísľubu, ktorý si myslím, že by sa už mohol naplniť, to znamená, aby bolo tých 5 % z hrubého domáceho produktu na školstvo 2013, to je ďaleká budúcnosť, ale mali by sme aspoň trochu v to dúfať.

A k regionálnemu školstvu. To už zaznelo tuná, fakt je, keď sa pozriete do tabuľky, zistíte, že normatívy naozaj klesli a rozpočet na normatívy predstavuje 98 % toho, čo bolo v roku 2009.

To znamená, že súčasne je záväzok vlády, že platy učiteľom sa zdvihnú o 2 %. Musím povedať, že predtým, ako to dokážete, skláňam hlavu, pretože to by asi ťažko dokázal aj Copperfield. Ale povedzme otvorene, to znamená, a to už zaznelo, že prepustíte a budete prepúšťať učiteľov. Vzrastie nezamestnanosť aj v tejto oblasti. Inak sa to dosiahnuť nedá. A pritom, a znova to chcem zopakovať, bol prijatý zákon, kde sa znížil počet žiakov v triedach. Zníženie počtu žiakov v triedach znamená nárast tried, to znamená nárast učiteľov. Najväčšie položky sú práve na platy. Z normatívov ide 85 % približne na platy učiteľov. Zvyšok sú energie a ešte nejaké drobnosti. Inými slovami, mali by ste zvýšiť počet učiteľov, aby ste dodržali to, čo ste urobili v zákone, v skutočnosti ich budete prepúšťať. Povedzte otvorene, aby to verejnosť vedela, aby sa na to pripravili, učitelia budú prepúšťaní.

Dámy a páni, ja nedávam žiaden pozmeňujúci návrh. Nevidím tu dôvod robiť divadlo, urobil som to vo výbore, šmahom ruky sa to zmietlo zo stola, takže si nemyslím, že tu budete pokračovať inak. Ale musím povedať, že je to rozpočet, ktorý bude pre školstvo veľmi smutný a budú sa naozaj mimoriadne trápiť v tomto roku v školách, budú prepúšťať učiteľov. A to si myslím, že nie je dobré. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Fronca pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Máte slovo, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega, vy ste začali svoje vystúpenie k rozpočtu, že je to štátny rozpočet na pol roka. Ja si myslím, že v školstve, teda aj o vysokom školstve, keď hovoríte, by sa hodil lepší výraz, že štátny rozpočet na letný semester. Prečo to hovorím? Tých príkladov je aj v iných oblastiach viac, teda nielen vo vašom rezorte alebo v rezorte školstva.

Napríklad doprava. Železnice Slovenskej republiky už tento rok, teraz, v tomto čase aj minulý mesiac chodia na dlh. Dokonca septembra minuli peniaze, ktoré mali v rozpočte určené na osobnú dopravu. Samozrejme v návrhu rozpočtu na budúci rok je ešte o pol miliardy korún menej na budúci rok. To znamená, kedy prestanú chodiť vlaky, rýchliky? V júli? Alebo len do volieb? Lebo nezaregistroval som, že by táto vláda hľadala nejaké riešenie, že čo s tým. Ja viem, že majú menej peňazí, ale výraz, že štátny rozpočet na pol roka sedí, alebo štátny rozpočet na letný semester je ešte výstižnejší.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán Fronc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová. Pani poslankyňa nie je prítomná, stráca poradie. Pani poslankyňa Rosová. Takisto nie je prítomná, stráca poradie.

Pán poslanec Bauer, nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení páni ministri, pani ministerka, dámy a páni, predkladaný rozpočet vlády na rok 2010 zodpovedá aktivite vlády v roku 2009 v oblasti verejných financií. Vláda nerobila takmer nič. Na vysvetlenie sú dve možnosti. Buď vláda po vypuknutí hospodárskej krízy dostala taký šok, že ju to úplne ochromilo a nedokázala nič urobiť, alebo to svedčí o jej neschopnosti a nezodpovednosti pri spravovaní verejných financií. Poviem aj prečo.

Po prvé. Počas tohto roka až do tejto schôdze Národnej rady nedošlo k úprave zákona o štátnom rozpočte napriek dramatickému viac ako 10-percentnému rozdielu v raste HDP. Očakávaný bol 4,7-percentný rast, skutočnosť bola 5,7-percentný pokles v reálnych cenách. A napriek tomu, že aj odborná verejnosť, aj zdravý rozum, aj zdravá opozícia burcovali, že je nevyhnutné včas prijímať korekcie a úsporné opatrenia, niekoľkokrát sme tu v parlamente žiadali predložiť úpravu štátneho rozpočtu, nestalo sa.

Aký je to rozdiel oproti prístupu miest a obcí a tiež samosprávnych krajov, kde ich úrady spolu s lokálnymi regionálnymi poslancami buď už pri schvaľovaní návrhu rozpočtu na tento rok si urobili rezervu kvôli očakávanému výpadku príjmov, alebo hneď na začiatku roka reagovali úspornými opatreniami, alebo niekoľkokrát počas roka znižovali svoje výdavky s ohľadom na klesajúce príjmy. Myslíte si stále, že fiškálna reakcia vlády bola správna a reakcia územnej samosprávy bola prehnaná?

Po druhé. Vláda nevyvinula žiadnu novelizačnú aktivitu, ktorá by jej umožnila dosiahnuť podstatné úspory v oblasti transferov, ktoré predstavujú väčšinu výdavkov a aj v oblasti prevádzkových nákladov a kapitálových výdavkov. Nečinnosť vlády vám, samozrejme, zviazala ruky pri príprave rozpočtu na rok 2010. Každému je jasné, že deficit verejnej správy na úrovni päť a pol percenta hrubého domáceho produktu predpokladaný na rok 2010 mohol byť aj nižší.

Po tretie. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov zverejneniu návrhu štátneho rozpočtu tohto roku nepredchádzala žiadna verejná diskusia, ktorá by mohla odhaliť názory a postoje dôležitých aktérov k šetreniu či k zvyšovaniu výdavkov v jednotlivých oblastiach a mohla by prípadne aspoň čiastočne vylepšiť predložený návrh rozpočtu. Výdavky rozpočtu vzrástli medziročne o 15,2 %, bez prostriedkov z Európskej únie vzrástli o 9,3 %. Prostriedky na spolufinancovanie vzrástli o 31 %, objem prostriedkov z Európskej únie vzrástol o 54 %. Kapitálové výdavky, naopak, poklesli o 51 %. Že je návrh rozpočtu nezodpovedne pripravený, svedčí aj fakt, že oproti skutočnosti za rok 2008 vzrastú výdavky štátneho rozpočtu bez prostriedkov z Európskej únie v roku 2010 o 20 %, pri rastie cien za dva roky len 6,5 %. Deficit verejnej správy by mal v roku 2012 klesnúť na 3 % hrubého domáceho produktu. Táto konsolidácia výdavkov verejnej správy je však postavená na predpokladanom prudkom raste HDP a daňových príjmov v rokoch 2011 a 2012, keď hrubý domáci produkt by podľa predpokladov mal v bežných cenách rásť o 7,5 % a 8,9 % v ďalšom roku, daňové príjmy o 7,1 % a 8,3 % v roku 2012. Takáto prognóza je však nezodpovedne optimistická aj vzhľadom na pretrvávajúce problémy ekonomík našich hlavných exportných partnerov.

Výdavky rozpočtu zásadne ovplyvňujú rast výdavkov v troch oblastiach. Rast prostriedkov z Európskej únie o 1 miliardu euro, dotácia Sociálnej poisťovne vo výške 1,4 miliardy eur a medziročný rast príspevku do spoločnej pokladnice Európskej únie z 530 na 901,5 milióna eur, to je o 371 miliónov eur viac. Spolu ide o 2,8 miliardy eur. Keďže prostriedky z Európskej únie majú na štátny rozpočet neutrálny dopad, schodok rozpočtu bol reálne ovplyvnený novými výdavkami v objeme 1,8 miliardy eur. Dosiahnutie úspor vo výdavkoch štátneho rozpočtu nesúvisiacich s Európskou úniou je v priebehu jedného roku veľmi ťažké. Vláda dosiahla minimálne úspory, preto tento nárast financuje radikálnym obmedzením kapitálových výdavkov a prostredníctvom štátneho dlhu.

Vzhľadom na to, že recesia v hospodárskom vývoji sa prejavila vo financiách až v tomto roku, má omnoho väčšiu vypovedateľnú hodnotu porovnávať návrh rozpočtu 2010 nielen s rozpočtom 2009, ale aj s rozpočtom v roku 2008. Mzdové výdavky bez poistného síce v porovnaní s rokom 2009 klesajú o 2,1 %, ale v porovnaní so skutočnosťou 2008 sú vyššie o 6,6 %. Rast miezd v roku 2009 pritom viedol k tomu, že priemerná mzda zamestnanca vo verejnej správe vzrastie na 108,8 % priemernej mzdy v hospodárstve.

Hrubý domáci produkt, verejné príjmy klesali, len nezamestnanosť a platy vo verejnej správe v tomto roku stúpali. Platy vo verejnom sektore stúpli v roku 2009 o viac ako 8 % oproti minulému roku. Ľudia prichádzajú o prácu, sú prepúšťaní a vy členovia vlády bez problémov zvyšujete platy z daní, ktoré nie sú vaše, ktoré len spravujete. To je školský príklad nezodpovednosti a výsmechu občanov.

Výdavky na tovary a služby síce oproti roku 2009 klesajú o 5,3 %, ale v porovnaní s rokom 2008 je prevádzka ministerstiev a úradov o 24 % drahšia. Odkladanie kapitálových výdavkov je presúvanie skrytého dlhu. Kapitálové výdavky klesajú o polovicu, v porovnaní s rokom 2008 dokonca o 70 %. Stav majetku verejnej správy pritom nie je vyhovujúci, vyžaduje investície do zanedbaných a energeticky náročných nehnuteľností. Pokles výdavkov preto nemožno považovať za úsporu, ale len presúvanie výdavkov, čiže je to ďalšie skryté zadlžovanie.

Financovanie Sociálnej poisťovne. V roku 2009 nastane prvýkrát situácia, keď suma všetkých odvodov pracujúcich zaplatených Sociálnej poisťovni vrátane dobrovoľných poistencov nebude stačiť na pokrytie výdavkov na starobné dôchodky ani po započítaní príjmov z dlžného poistenia. Inými slovami, ak by mala poisťovňa len zdroje od občanov a ako prvé by z prijatých peňazí vyplácala starobné dôchodky, nemohla by už vyplatiť žiadnu dávku v nezamestnanosti, materskú či invalidný dôchodok. Tento stav by mal podľa prognóz pokračovať nasledujúce tri roky, pravdepodobne aj dlhšie. Chýbajúce prostriedky v tomto roku zalátala poisťovňa z prebytkov z minulých rokov a z úspor navrátivších sporiteľov. Rozpočet na sociálnu pomoc v podobe dávok v hmotnej núdzi by mal budúci rok klesnúť v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 o 2,71 % na 8,7 miliardy korún, čo je 287 miliónov eur. Sektor pôdohospodárstva, naopak, získa v rozpočte na rok 2010 o 48 % viac ako v roku 2008, o 18,7 % viac ako v rozpočte na rok 2009. Toľko fakty k návrhu štátneho rozpočtu. A teraz sa pozrime, aké sú riziká predkladaného návrhu.

V roku 2010 dochádza k poklesu dotácie osobnej železničnej dopravy o 16,5 milióna eur. To hovoril aj pán poslanec Brocka. Vzhľadom na klesajúce tržby Železníc Slovenskej republiky a neochotu vlády znižovať rozsah výkonu vo verejnom záujme, je možné predpokladať, že železnice budú požadovať dodatočné plnenie, ktoré bude zvyšovať plánovaný dôchodok. Predpokladaný vyrovnaný rozpočet obcí a samosprávnych krajov v roku 2009 je vzhľadom na klesajúce príjmy, dane z príjmov fyzických osôb, čiže značné výpadky v príjmoch lokálnych a regionálnych rozpočtov príliš optimistický predpoklad. Už to tu predo mnou viacerí poslanci rozoberali.

V rozpočte na rok 2011 a 2012 sa počíta so splátkou návratnej finančnej výpomoci vo výške 36 miliónov eur od Železníc Slovenskej republiky a od Železničnej spoločnosti. Vzhľadom na problematické hospodárenie týchto spoločností je možné predpokladať, že k splátkam nedôjde vôbec, alebo len v obmedzenej výške.

Ministerstvo dopravy zverejnilo odhad výšky ročných splátok za projekty verejno-súkromného partnerstva, čiže takzvané PPP projekty vo výške cca 700 miliónov eur. Výška splátky by sa v nasledujúcich rokoch nemala meniť. Samotná splátka priamo zaťaží štátny rozpočet. Na jej úhradu bude potrebné buď ukrojiť z existujúcich výdavkov, alebo ju financovať prostredníctvom štátneho dlhu. Prvá splátka by mala byť až v roku 2014. Sedemsto miliónov eur predstavuje aktuálne 4,3 % výdavkov štátneho rozpočtu.

Ešte sa vrátim ku konsolidačnému úsiliu, ktoré pán premiér Fico stále obhajuje. Doterajšia konsolidácia verejných financií na Slovensku znamenala znižovanie schodku v dôsledku vyššieho výberu daní. Inak povedané, znižovanie schodku zaplatili vďaka rastúcej ekonomike občania vyššími daňami a nedošlo k nej preto, že by vláda šetrila.

Ficova vláda vôbec nešetrila, ako to tu už viacerí poslanci, napríklad poslanec a kandidát na župana Banskobystrického kraja Jozef Mikuš, povedali, je nezodpovednosť. Ukazuje sa, že Ficova vláda nevie šetriť, vie len štát zadlžovať. Pri rastúcich daňových príjmoch a výdavkoch verejnej správy, ktoré rástli pomalšie, tak dochádzalo k znižovaniu schodku.

Podobný scenár je pripravený na nasledujúce trojročné obdobie. Oproti roku 2009 sa v roku 2012 očakávajú daňové príjmy o 23 % vyššie. Vláda a rovnako aj zvyšok verejnej správy sa v podstate nechystá znižovať svoje výdavky, aby ich vyrovnala k nižším daňovým príjmom. Konsolidáciu očakáva na základe rastu ekonomiky. Keďže vláda nie je ochotná, respektíve schopná šetriť, konsolidačný plán je závislý hlavne od dosiahnutia očakávaného rastu.

Som presvedčený, že prognóza rastu hrubého domáceho produktu dosiahnuť nominálny rast 8,6 % v roku 2012 je nereálna, je príliš optimistická. Preto je aj konsolidačný plán rizikový. Konsolidačný plán je splniteľný len pri razantnom škrtaní výdavkov alebo zvyšovaní daňového zaťaženia. Zvyšovanie daňového zaťaženia je hrozba pre slovenskú ekonomiku. Toto je hrozba aj pre slovenských občanov. Ficova vláda, ak bude pokračovať po roku 2010, bude určite zvyšovať dane. Nemecko sa, naopak, chystá na oživenie ekonomiky v najbližších rokoch dane znižovať.

Vysoké deficity povedú k prudkému rastu zadlženia, ktoré sa v praxi prejaví nedostatkom prostriedkov na financovanie priorít, keďže na splátky úverov bude potrebné vyhradiť podstatne väčší objem prostriedkov, ako je tomu dnes. Konsolidácia verejných financií by mal byť nikdy nekončiaci proces. Sú na to dva dôvody.

Ľavicová, etatisticky založená a nezodpovedná vláda má stále tendenciu vytvárať neefektívnu štruktúru a výdavky. Na druhej strane je to dynamika spoločnosti, ktorá vyvoláva potrebu zmeny v nastavení. Každé ušetrené euro verejných výdavkov neodobraté reálnej ekonomike znamená najefektívnejší stimul, o ktorý by sa zodpovedná vláda mala permanentne snažiť.

Pozrime sa teraz na predložený návrh zákona o štátnom rozpočte z pohľadu princípov dobrého spravovania. Vidno, že pri príprave štátneho rozpočtu vláda porušila všetky kľúčové princípy dobrého spravovania.

Po prvé. Príprava rozpočtu nebola dostatočne transparentná. Návrh rozpočtu bol zverejnený neskoro, bez vytvorenia priestoru na odbornú a dostatočnú diskusiu.

Po druhé. Tým, že bol porušený princíp transparentnosti, príprava rozpočtu nebola ani dostatočne participatívna, keďže nebol vytvorený priestor na vtiahnutie kompetentných partnerov vrátane opozície do vytvorenia návrhu.

Po tretie. Tretím kľúčovým princípom je verejná zodpovednosť. Príliš optimistické prognózy slúžia len na zalepovanie očí a nie sú výsledkom zodpovedného posúdenia makroekonomického vývoja v Európe premietnutého do premeny, ktoré ovplyvňujú nastavenie príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Príprava návrhu štátneho rozpočtu vrátane nečinnosti pri znižovaní verejných príjmov počas tohto roku nebola zodpovedná.

Dámy a páni, na záver chcem zhrnúť, že hlavnými charakteristikami predkladaného návrhu štátneho rozpočtu sú mnohé vymenované riziká, nepodložené optimistické prognózy a nečinnosť vlády v tomto roku. Návrh štátneho rozpočtu je zlý, zadlžuje Slovensko aj viditeľne, aj skryto. Európska komisia nás vo svojej najnovšej správe, už to tu viacerí spomenuli, preradila k najrizikovejším krajinám z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte toto hodnotenie len potvrdzuje. Preto tento návrh nemôžem podporiť a budem spolu s kolegami, konzervatívnymi demokratmi Slovenska proti jeho prijatiu.

Mám aj jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka regionálneho školstva. Pán poslanec Ivančo to tu veľmi podrobne rozobral. Výdavky v regionálnom školstve podľa návrhu štátneho rozpočtu rastú oproti roku 2009 podľa návrhu o 0,46 %. Myslím si, že je to veľmi málo.

Učitelia na Slovensku sú stále nedostatočne finančne ohodnotení. A ak je skutočne prioritou vlády formovanie vedomostnej spoločnosti, ako to aj v návrhu štátneho rozpočtu deklaruje, tak som o tom presvedčený, že je potrebné tieto výdavky zvýšiť na úkor nadsadenej všeobecnej pokladničnej správy.

Preto navrhujem nasledovné. Výdavky štátneho rozpočtu na regionálne školstvo poskytované prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú o 90 432-tisíc eur na úkor všeobecnej pokladničnej správy. Táto suma je vypočítaná tak, aby medziročný rast výdavkov na regionálne školstvo predstavoval 7 %. V limite týchto výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky, administratívne výdavky na organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom a výdavky na štipendiá.

Tento návrh zohľadňuje aj nový zákon o pedagogických zamestnancoch tak, aby regionálne školy mali finančné prostriedky jednak na lepšie odmeňovanie svojich pedagogických a nepedagogických pracovníkov, a jednak aj dostatok finančných prostriedkov na prevádzkové náklady svojich škôl. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bauera pán poslanec Minárik, Rafaj, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Minárik, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, máte smolu. Vaše vystúpenie bolo vecné, odborné a také vystúpenia dneska v zásade nikoho nezaujímajú. Najmenej vládu. Teda tá sa nezaujíma o žiadne vystúpenia. Aj keď máte šťastie, vy ste nemuseli čakať na ministra, ktorý by sedel na mieste predkladateľa, ale tí dvaja ministri, ktorí tu boli, si ostentatívne čítali, prípadne telefonovali.

Čo sa týka tejto snemovne, jakbysmet. Je tu niekoľko ľudí, ktorí musia čakať na svoju tému a kritizovať vystúpenia opozičných poslancov, keď sa to týka ich rezortov, ale inak mŕtvo. A nezaujímajú ani novinárov. Novinárov už dneska zaujímajú iba také vystúpenia, kde sa, ako oni hovoria, reže mäso krvavo na tenké plátky. Takže možnože si vaše odborné vystúpenie pozrie niekto, kto má chronickú nespavosť a v noci ho možno ocení.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Nedá mi, aby som najskôr neocenil naozaj vecnosť vystúpenia opozičného poslanca, čo je v tejto rokovacej sále tiež výnimočné. Ale pokiaľ by som mal pokračovať v tej vecnosti alebo argumentácii, tak chýba mi tam určité porovnanie. Vy ste dali, alebo požadujete na jednu rovinu dať výkonnosť slovenskej ekonomiky a možnosti s povedzme inými vyspelými štátmi.

A práve hospodárska kríza rozdelila krajiny na tie, ktoré sú ekonomicky menej výkonné, respektíve ich potenciál možno aj početnosťou a štruktúrou ekonomiky nie je pripravený na takéto ekonomické otrasy, a preto sa mi to javí síce vecné, ale nereálne v tom porovnávaní sa.

A pokiaľ ste používali argumenty, tak odznelo tam aj Nemecko, na ktoré čaká celá stredná Európa, kedy sa ekonomicky pozviecha. Ale treba tiež povedať, že ich minister financií Steinbrück jasne povedal a citujem, "bude dôležité konsolidovať verejné financie", to je prvá časť citácie, "ale až sa podarí hospodársku krízu prekonať". Čiže ak Nemecko, ktoré má byť lídrom vytiahnutia tohto priestoru z ekonomickej krízy a jeho minister hovorí, že áno konsolidácia, ale až keď sa pozviechame, no tak mi logicky vychádza, že Slovensko bude asi až po tom Nemecku konsolidovať rovnako.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega, tiež si myslím, že ste mali zaujímavé vystúpenie. Zaujalo ma, keď kolega Minárik hovoril, že niektorých nezaujalo. Vy ste spomenuli vo svojom príhovore teda riziká a hovorili ste o deficite. Od vás ako od opozičného poslanca to môže znieť nedôveryhodne, že strašíte. Ale ja som zachytil posledné stanovisko Európskej komisie. Európska komisia v Bruseli zaujala stanovisko k návrhu slovenského rozpočtu na budúci rok a jej stanovisko z podkladov vlády aj svojich vlastných je, že deficit na úrovni päť a pol percenta je príliš optimistický. Európska komisia hovorí podľa ich odhadov, že bude 6 %. A, samozrejme, ja si myslím, že v tých ich odhadoch nie je zakomponovaný fakt, že na budúci rok budú parlamentné voľby. A ja si preto myslím, že šesťpercentný deficit štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na budúci rok ako odhad Európskej komisie je skôr optimistický.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bauer, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem kolegom poslancom za reakcie na moje vystúpenie. Chcem povedať pánovi poslancovi Rafajovi, že určite naša ekonomika tým, že je veľmi otvorená a je veľmi závislá vlastne od exportu a od silnejších ekonomík, ako je nemecká, tak nemôže robiť zázraky a musíme tak trošku ako keby čakať, čo urobia ostatní a závislí od vývoja, ktorý je v iných európskych krajinách. Ale určite ste zaregistrovali nielen teda vyjadrenie nemeckého pána ministra financií, ale aj vládny program, ktorý má nová vláda, v ktorom má na oživenie ekonomiky znižovanie daní. Čiže presne to, čo sa udialo na Slovensku pred niekoľkými rokmi a čo naštartovalo, alebo bolo jedným z faktorov, čo naštartovalo slovenskú ekonomiku, a to bolo zníženie daňového zaťaženie, to isté chce robiť nemecká, a to sa týka tiež aj konsolidácie verejných financií.

K pánu poslancovi Brockovi. Plne súhlasím, aj mne sa zdá ten deficit nastavený príliš optimisticky a tie riziká, ktoré som menoval, či železnice, Sociálna poisťovňa, alebo nesplatenie tých záväzkov, ktoré majú niektoré inštitúcie voči štátnemu rozpočtu, to len môžu potvrdiť, že sú rizikami, ktoré možno, keď sa naplnia, tak prehĺbi tento deficit, a tým, že je volebný rok, je to dosť reálne a očakáva, že deficit štátneho rozpočtu budúci rok bude ešte vyšší, ako je v predkladanom návrhu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Skôr ako v rozprave vystúpi ďalší prihlásený rečník, o slovo požiadala pani ministerka Tomanová. Čiže v zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku jej udeľujem slovo. Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočula som si niekoľko príspevkov a veľmi pozorne som si pozrela aj vystupovanie opozície k rozpočtu v piatok a nedá mi, aby som sa nevyjadrila k rozpočtu najmä za rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale pojmem to celkovo.

Jednoznačne treba povedať jednu vec. Rozpočet, tak ako je postavený, je postavený rozpočet do nečasu. Máme tu veľkú celosvetovú finančnú krízu, ktorá sa týka každého jedného štátu a taktiež sa týka aj Slovenska. Pripomínam a zdôrazňujem, že túto krízu nezapríčinila ani súčasná vláda, ani občania Slovenskej republiky. Zapríčinili ju takí nezodpovední politici, akí boli aj v SMK, SDKÚ, aj v KDH a ktorí tu vládli osem rokov. Napriek tomu však treba povedať, že tento rozpočet je aj ambiciózny, a to z toho dôvodu, že sa snaží o konsolidáciu, ale dáva istoty tým, ktorí sa dostanú do hmotnej núdze práve z dopadov finančnej krízy a celosvetovej finančnej krízy, budú mať istotu, že sa môžu odraziť od dna.

Tento rozpočet výrazne šetrí na bežnom chode štátu, teda na prevádzke jednotlivých rezortov. To sa týka aj rezortu práce. Úspora je 9,3 miliardy korún a je pravdou, že sa šetrí na kapitálových výdavkoch, ale napríklad tam, kde by sa to týkalo ohrozených detí, transformácie detských domovov, sme všetky výdavky udržali. Rozpočet ako taký je sumár množstva čísiel, programových priorít vlády v sociálnej oblasti. Je o rozvoji modernizácie školstva, o pomoci regiónom, o investovaní do nových ciest. Ale aby mu bežný občan rozumel, treba ho rozobrať asi podľa jednotlivých rezortov.

Ja len pripomeniem, že kapitola rezortu práce je navýšená o 4,13 %, čo je teda v absolútnom vyjadrení zhruba 80 miliónov eur. Toto navýšenie smeruje predovšetkým do sociálnej oblasti, do troch základných pilierov, a to deti, mladá generácia, rodičia - navýšenie 8,9 % do budúcnosti. Ďalej seniori, zdravotne postihnutí občania, ktorí si určite zaslúžia našu pozornosť a pre ktorých je vyčlenených viac ako 2 miliardy korún okrem samotnej valorizácie. Ďalej sú to aktívne nástroje politiky trhu práce. Najvýraznejšie navýšenie v tomto roku, a to o 176 % je riešenie dopadov práve celosvetovej krízy.

V návrhu rozpočtu sú na politiku zamestnanosti prostredníctvom ľudských zdrojov zabezpečené výdavky zo štátneho rozpočtu v sume 90 880-tisíc eur, čo je nárast v porovnaní s rokom 2009 o viac ako 57, skoro 58 miliónov eur. Čiže to je tých 176 %. V roku 2010 je výrazne posilnená oblasť aktívnej politiky trhu práce v nadväznosti na prijaté protikrízové opatrenia. Nad rámec pôvodného návrhu rozpočtu bola táto kapitola zvýšená o 58 700-tisíc eur uplatňované ako priority na zabezpečenie obligatórnych nástrojov v rámci zákona o službách zamestnanosti. V rámci programu sú tiež rozpočtované finančné prostriedky poskytované formou príspevkov na tvorbu nových pracovných miest v sume 22 799-tisíc eur a prostriedky z EÚ v sume 119 275-tisíc eur.

Dámy, páni, ak hovoríme o rozpočte, ak hovoríme o tom, koho všetkého posilňujeme, musím povedať aj o tom, že v rámci pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je rozpočtovaná na 1,6 miliardy korún, ide nárast o 12 %, a musím povedať, že do hmotnej núdze predpokladáme práve v dôsledku dopadu finančnej krízy, že padne viac ako 22-tisíc ľudí. Toto všetko je premietnuté v rozpočte a tí, ktorí ste kritizovali, apropo aj pán poslanec Bauer sociálnu inklúziu a dopady na hmotnú núdzu, stačí, aby ste si pozreli tabuľku, zistíte, že je tam jedna chybička. Ale ten, kto pozorne čítal rozpočet a snažil sa sem-tam niektoré veci aj napočítať, zistí, že tam je chyba a tá chyba nie je malá, je to 33,4 milióna eur, a to je zhruba viac ako 1 miliarda korún. Takže, prosím, poctivejšie čítať rozpočet a pracovať s ním. Ja som predpokladala, že opozícia si to rozpracuje a že na túto chybu príde.

Ďalej mi nedá, aby som nepovedala aj to, že na kompenzácie sociálnych dôsledkov predpokladáme nárast viac ako 13-tisíc ľudí, a to už dnes tento príspevok napríklad za opatrovanie poberá 199-tisíc ľudí. Ja v tejto súvislosti pripomeniem, pretože asi nám niektorým neslúži dobre pamäť, ale v tejto chvíli mne slúži celkom dobre, že dvomi základnými faktormi, ktoré nesmierne ovplyvňujú vôbec vývoj ekonomiky a hospodárstva, sú to dve veci, a to je, jeden faktor je obrovská otvorenosť ekonomiky Slovenska, a to až na 80 %, Česi 70 %, Poľsko 37 %, mohla by som hovoriť o Maďarsku a podobne. A v tejto súvislosti má Slovenská republika veľmi malú možnosť bojovať proti kríze. Ja sa spýtam, kto toto zapríčinil? Takže, prosím, dámy, páni, ja netvrdím, že bolo chybou, aby sme otvorili takto ekonomiku, ale v tých časoch asi ste inú možnosť nemali, ale teraz treba brať do úvahy aj to, čo ste skutočne urobili.

Mne nedá, aby som nespomenula ako jednu z obrovských výhod, ktorá pomohla Slovensku aj pri zvládaní krízy, je prechod na euro. Nedá mi, aby som neodcitovala zopár citátov niektorých našich predstaviteľov zo súčasnej opozície z predchádzajúcej vlády - 10. 12. 2006 máme obavy, či bude rozpočet dodržaný, či Maastrichtské kritériá splníme. Na jednej strane je možné, že vývoj príjmov bude lepší, ale zároveň je tam diera 6 miliárd. Hovoríme o 10. decembri 2006.

Pán poslanec Brocka. Snaha súčasnej vlády o vstup do eurozóny v roku 2009 je iba deklaratórna, je to iba hra na euro. Z nášho pohľadu je cieľ vstúpiť do eurozóny v roku 2009 nesplniteľný, nereálny. Rozpočet je propagandistický, rizikový, nedôveryhodný, nereálny. Pán poslanec Bugár 27. 12. 2006 - verejnosť zistí, že na budúci rok nebude mať vláda na vyplácanie vianočných dôchodkov a neprišlo k valorizácii rodinných prídavkov.

Vážené dámy, vážení páni, musím pripomenúť, že slovenská vláda prevzala zodpovednosť a bez toho, aby opozícia reálne pomáhala, sme pristúpili na euro a od 1. januára tohto roku prakticky bez akýchkoľvek problémov sme prešli na euro tak, že to nebolo zo strany občanov ani cítiť. Ja však budem pokračovať ďalej. Odznelo tu - Slovensko s najväčšou zadlženosťou.

Vážené dámy, vážení páni, čo ste tu robili osem rokov? Keď dnes hovoríte šesť mesiacov pred voľbami a objavujete slovíčka ako sociálny štát, solidarita, oháňate sa sociálnou kohéziou, teda sociálnou súdržnosťou. Čo ste robili uplynulých osem rokov? Aké bolo vaše pôsobenie vo vláde? Hráte falošnú hru, strašíte ľudí, hádžete vláde pod nohy polená namiesto toho, aby ste spoločne riešili problémy, ktoré nezapríčinila vláda Slovenskej republiky, súčasná vláda, ale ani občania Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti pripomeniem, pokiaľ ide o ten verejný dlh. Koncom minulého roku malo Slovensko ôsmu najnižšiu hodnotu zadlženia v rámci EÚ 27 %, Taliansko 105 %, Francúzsko 66 %, Švédsko 38 %, Česká republika 30 % a podobne. Je pravdou, ak sa aj zadlžíme a bude v roku 2010 dosahovať zadlženosť zhruba 38 %, ešte stále je to hlboko pod hranicou Maastrichtských kritérií. Ja len pripomeniem rozpočet v roku 2002 mínus 8,2 %. Koľko plánujeme v čase hlbokej finančnej krízy a celosvetovej krízy - 5,5 až 6 %. Koľko ste naplánovali v roku 2006 - 4,2 %. Aké boli výsledky v rokoch 2007, 2008 a 2009? Mínus 1,9 %. Pripomínam ďalší rok mínus 2,2 %.

Dámy, páni, keby nebolo druhého piliera, ktorý sa na týchto schodkoch podieľa jednou celou desatinou a 3 %, tak by sme pomaly mohli hovoriť o vyrovnanom rozpočte, ktorý táto vláda dosiahla. Ale to nie sú len opatrenia v sociálnej oblasti zamerané na podporu tých, ktorí sú najchudobnejší, opatrenia vo vzťahu k rodičom s deťmi, opatrenia pre seniorov, pre ťažko zdravotne postihnutých. Sú to opatrenia, ktorými vláda preberá zodpovednosť za tých najchudobnejších. Hovorím o minimálnej mzde, o náraste minimálnej mzdy, hovorím o podpore v nezamestnanosti, aktívnych, ale aj pasívnych opatreniach. Hovorím o absolventskej praxi pre tých, ktorí sa v súčasnosti javia ako najohrozenejší. Hovorím o rodičovskom príspevku, kde pomáhame rodinám, a to nielen zvýšením príspevku pre tých, ktorí prichádzajú o príjem, ale hovorím aj o tých, ktorí vlastne majú možnosť využiť príspevok pri starostlivosti o dieťa a hovorím, samozrejme, aj o rodičoch, ktorým pomáhame komplexne, kde mamičky poisťujeme počas materskej dovolenky a dokonca aj v nezamestnanosti, čo ste vy, dámy, páni, zrušili.

Na záver by som chcela povedať iba jednu vec, dámy, páni. Najväčšie zlyhanie vás, ktorí ste tu a zastupujete teraz opozíciu, bol bojkot pri prijatí eura. Otvorenie slovenskej ekonomiky až na 80 % vonkajšiemu prostrediu, privatizácia staroby, totálne oslabenie štátu v oblasti regulácie. Napriek tomu, že prijímame množstvo opatrení, ktoré smerujú k úsporám, priamo v prevádzkach rezortu, môjho rezortu sa to týka zhruba 9,3 miliardy eur, napriek tomu sa nedotýkame sociálnych práv a výhod, ktoré sme určili pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)