T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka, za vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami chcú reagovať páni poslanci Pado, Brocka, Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Martin Pado, pripraví sa Július Brocka.

M. Pado, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, čo to tu rozprávate? Čo to tu rozprávate, pani ministerka? Odkiaľ ste nabrali tieto informácie? Ako si trúfate takéto reči tu vôbec viesť? Čo je podľa vás sociálne, pani ministerka? Sociálne je len to, čo robíte vy, vaše ministerstvo a vláda? Obce sociálne veci nerobia? Tak choďte do obcí, opýtajte sa starostov obcí, aký majú rozpočet na budúci rok. Čo z toho môžu urobiť? Opýtajte sa, koľko peňazí môžu dať seniorom, odkázaným ľuďom? A potom rozprávajte o sociálnom. Sociálne nie je to, čo dáte vy, aby ste ukázali ľuďom, akí ste schopní a vynikajúci, ako im dávate peniaze, vianočný príspevoček a neviem čo všetko. Choďte do obcí, tam vám povedia, aký je reálny život. Že majú 50 % z rozpočtu a na budúci rok nebudú mať dosť ani na to, aby zabezpečovali samosprávne funkcie, základné funkcie, a nie na to, aby ešte mohli platiť ostatné kompetencie.

A, pani ministerka, nie raz ste tu rozprávali o tom, aká je chyba z našej strany, že sme sa nepridali k podpisu memoranda o eure. No, urobili sme dobre, lebo by ste nás oklamali tak ako samosprávy. Podpísali to a kde sú dnes? Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Július Brocka, pripraví sa Ľubomír Petrák.

J. Brocka, poslanec: Pani ministerka, to je úžasné. Ja som si urobil poznámku k vášmu vystúpeniu, že chaotické. Prosím vás, my rokujeme teraz o štátnom rozpočte. Vy ste vo svojom vystúpení hovorili o všetkom. Vy ste hovorili o tom, kto spôsobil hospodársku krízu, a dokonca ste menovali politické strany SMK, SDKÚ, KDH. Prosím vás, pošlite to tým, ktorí sa tým zaoberajú, že čo spôsobilo svetovú hospodársku krízu a určite to bude pre nich prínos, že opozičné strany na Slovensku spôsobili hospodársku krízu. Samozrejme ste si položili aj rečnícku otázku, že čo sme tých osem rokov robili. No pracovali sme na výrobe tej svetovej hospodárskej krízy. Keď sa vám to naozaj nedá inak povedať.

Hovorili ste aj o eure a citovali ste naše niektoré výroky. No, pani ministerka, problémy s eurom ešte prídu aj k vám, aj na Slovensko. V eurozóne to už vedia a dokonca aj na Slovensku to mnohí vedia, ktorí pre euro a pre silné euro a pre nemožnosť slovenskej vlády napríklad pomáhať slovenskej ekonomike napríklad kurzovými pohybmi, už to vedia a vedia, akým euro problémom je. To, že to časti verejnosti je aj veľkou výhodou v čase hospodárskej krízy, aj v prípade, ja neviem, vášho platu alebo vašich úspor, že to je priaznivé. No áno, o tom vedia aj odborníci, aj laici. Ale v tejto chvíli by som vás poprosil, keby ste boli radšej zdržanliví, lebo problémy eura ešte len prídu.

No a keď hovoríte o obrane chudobných, prosím vás, Makyta Púchov, Chemlon Humenné prepustí všetkých zamestnancov. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľubomír Petrák, pripraví sa pán predseda klubu Stanislav Janiš.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, ja naopak od kolegov z opozície chcem oceniť vaše vystúpenie a chcem povedať, že dobre, že tu zazneli aj tieto čísla, lebo parlament nie je miestom, kde by mali zaznievať iba hlasy opozície, ktoré hľadajú a spochybňujú na každom jednom mieste.

Chcel som pôvodne pridať niekoľko faktov, ale vidím podľa hysterických reakcií opozície, že by tu moja reakcia nepadla na úrodnú pôdu, a preto chcem povedať, dobre ste vystúpili, lebo ak rozčúlite opozíciu, znamená, že ste povedali pravdu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi predseda klubu Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Tak mňa pani ministerka nerozčúlila, mňa pobavila. Pani ministerka, vy ste ako vždy z úst vypustili kopu periel, samá perla. Ale najväčšia, ktorú ste dnes vypustili, a myslím, že za celé volebné obdobie, je, dovolím si vám zacitovať. "Svetovú hospodársku krízu zapríčinili nezodpovední politici SMK, KDH a SDKÚ." Špica. Takúto perlu ste za tri a pol roka tu nepustili. My sme položili americké banky. My sme položili americký automobilový priemysel. My sme donútili Obamu natlačiť miliardy a miliardy dolárov do amerických bánk. Fúha. To som si nemyslel, že sme až takíto silní. Kam sa hrabe na nás nejaká Merkelová, kam sa hrabe na nás nejaký Sarkozy. Kamaráti, pani ministerka, normálne som narástol, takúto perlu, to ozaj treba dať do zápisu Národnej rady, o tejto vašej perle, že my sme zapríčinili svetovú hospodársku krízu, sa budú učiť naše deti v dejepise.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pani ministerka. Poprosím technikov, aby ste dali na dve minúty pani ministerke. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vidím, že sa vás to dotklo. Ja len zdôrazním, takí politici, ako ste vy v opozícii, takí prispeli k tomu bezbrehou privatizáciou, bezbrehou privatizáciou dokonca staroby, obrovský obchod. O tom to je, nehnevajte sa. Ale skutočne ja sa vrátim k tomu, pretože súčasná kríza, je ju možné prirovnať a povedať, že dokonca možno je väčšia, ako bola v roku 1929. A ja len pripomeniem, že to je výsledok politiky takých politikov, ako ste vy, ktorí bezbreho privatizovali, predali bankové či poistné domy. Ja viem, že podvodníci z Wall Street skutočne využili tieto peniaze a spôsobili túto najvážnejšiu krízu.

Pán poslanec Pado, nedá mi, aby som nepovedala, ktože to tým obciam v roku 2001 zákonom č. 416 s účinnosťou od 1. januára odovzdal kompetencie a bez peňazí? Bez doriešenia odovzdávania peňazí? Ktože to tým obciam odovzdal sociálne služby, v roku 2004 jednoducho prijal právnu úpravu prílohu č. 14 k zákonu č. 195 a povedal, aké príspevky musia byť minimálne pre poskytovania sociálnych služieb? Nuž boli ste to vy. Prepáčte, ak ste toto nezohľadnili obciam v ich rozpočtoch, tak dnes nemáte právo kritizovať ani len moje vystúpenie. Ďakujem. (Potlesk a reakcie v sále.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka, za reakciu na faktické poznámky. Podľa poradia v rozprave má vystúpiť pán poslanec Ivan Štefanec. Nie je v rokovacej miestnosti, stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Rafael Rafaj, predseda klubu SNS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, nakoľko som v písomne prihlásenej časti stratil poradie k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2010. Moje vystúpenie bude podstatne odlišné od tých, ktoré, ako mám pocit, idú podľa tézy, čo je najhoršie, to sa najlepšie predáva. Napriek tomu, že žijeme v realite, akú máme nielen my, ale aj medzinárodné spoločenstvo, pokúsim sa nájsť svetlo na konci rozpočtového kalkulu, tak ako to vidí koaličná strana.

Chcem zdôrazniť, že Slovenská národná strana aj pri zostavovaní rozpočtu a predovšetkým priorít, pretože priority sú to, čo rozhoduje v čase krízy. Nie objemové položky, nie nárasty percent, ale v rámci toho spoločného balíčka je to zdôraznenie priorít. Tak sa správajú aj zodpovedné rodiny, ktoré si určia priority na prežitie, pretože finančná kríza doľahla, samozrejme, aj a, bohužiaľ, aj na slovenskú ekonomiku a na rozpočty aj slovenských domácností.

Čiže Slovenská národná strana mala priority pri zostavovaní rozpočtu a tie sa premietli do rezortu školstva a výstavby a regionálneho rozvoja, o čom budem hovoriť neskôr. Takže ja tvrdím, že my sa hlásime k zodpovednému nástroju na riadenie štátu, ktorým je zodpovedne zostavený štátny rozpočet aj s jeho prioritami.

Vychádzali sme aj z axiómy zabezpečenia sociálneho statusu a sociálnych štandardov, pretože program SNS stojí na troch pilieroch v národnom, kresťanskom, ale aj sociálnom, a keď zlúčite posledné dve, tak pre nás je naozaj encyklika Rerum novarum, ktorá uzrela svetlo sveta dvadsať rokov po vzniku Slovenskej národnej strany v roku 1891 tým kľúčovým alebo východiskovým mementom, alebo ak chcete aj axiómou nájdenia zhody medzi sociálnymi potrebami a ekonomickým optimom ekonomiky. Čiže spoločným menovateľom je pri zostavovaní rozpočtu udržateľnosť dôstojného života.

V dôsledku zníženia ekonomickej aktivity sme si toho vedomí. Prirodzene dochádza aj v výpadkom daňových príjmov a zároveň výdavková stránka rozpočtov je pod tlakom z dôvodov výdavkov realizovaných v rámci sociálnej siete. Vláda, ktorá sa vo svojom programovom vyhlásení okrem iného zaviazala k obozretnej rozpočtovej politike napriek podmienkam ovplyvnených ekonomickou krízou, dokázala zostaviť rozpočet, ktorý je pre našu krajinu stabilizačný a poskytuje impulzy pre rozvoj ekonomiky, vzdelanosti a naďalej garantuje aj už spomínané sociálne istoty občanov.

Dôkazom toho, že rozpočet je zodpovedný, je nastavenie základného fiškálneho rámca na nasledujúce trojročné obdobie tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy z úrovne 5,5 % HDP v roku 2010 viedlo na úroveň 3 % HDP v roku 2012, čiže aby sme sa dostali na úroveň Maastrichtských kritérií, a to vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia. Týmto fiškálnym rámcom vláda jasne deklaruje svoju snahu plniť záväzky vyplývajúce z Maachstrichtských kritérií, ako aj Paktu stability a rastu, ale súčasne si uvedomuje dôležitosť bližšej košele ako kabáta, čo je zvlášť v čase krízy úplne prirodzené a správajú sa tak aj ostatné v podstate vyspelejšie ekonomiky, vyspelejšie krajiny, ako je Slovensko.

Práve v zhoršených ekonomických podmienkach sa preto do popredia dostáva aj otázka regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, čo je dedičstvo disparít dlhoročné a pravdepodobne ešte bude nejaký čas trvať, kým sa rozdiely vyrovnajú, povedzme, na úroveň Európskeho priemeru. Teda priemeru rozdielov, ktorý je medzi týmito najvyspelejšími a tými najzaostalejšími časťami jednotlivých regiónov a subregiónov v rámci Európskeho spoločenstva.

Slovenská národná strana aj vláda si túto skutočnosť plne uvedomili a reaguje na ňu aj predložený návrh rozpočtu na rok 2010, a to pomerne veľký medziročným nárastom zdrojov na regionálny rozvoj, a to vo výške 89,3 %. Tieto prostriedky smerujú do takých oblastí ako napríklad infraštruktúra vzdelávania, infraštruktúra sociálnych služieb, posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov, podpora a rozvoj cestovného ruchu, regenerácia sídiel, regionálne komunikácie.

Na podporu vyrovnávania regionálnych rozdielov má nepochybne význam aj rozvoj vidieka, kde sa rozpočtuje medziročný nárast až na úrovni 84,7 % a tieto prostriedky budú slúžiť na zabezpečenie vyššej konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, lepšieho stavu životného prostredia krajiny, kvalitnejší život vo vidieckych oblastiach. Návrh rozpočtu zároveň počíta s financovaním všetkých schválených investičných stimulov tak prostredníctvom kapitoly ministerstva hospodárstva, ako aj ministerstva práce.

To, čo je z pohľadu Slovenskej národnej strany kľúčové a s čím sme vstupovali aj do vlády je program podpory bývania. K tejto priorite aj zodpovednosti sa naďalej hlásime, aj sa hlásiť budeme a podpora bývania zostáva naďalej takouto prioritou aj Slovenskej národnej strany, aj vlády Slovenskej republiky. Keďže zostali naďalej zachované opatrenia v oblasti stavebného sporenia, ako napríklad rozšírenie možnosti čerpať spotrebné úvery aj na zariadenie bytu alebo zvýšenie percentuálnej sadzby štátnej prémie, respektíve zvýšenie štátneho príspevku pre mladých, poskytovaného mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na 2 % ročne. To všetko sú konkrétne stimuly, ktoré môžeme povedať, sú novými politikami v rámci podpory bývania.

Keď sa pozrieme hlbšie na rozpočtovú kapitolu, ktorú bude obhospodarovať ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, dôležité sú predovšetkým tri programové položky - program rozvoja bývania, regionálny rozvoj a tvorba riadenia, kontrola a implementácia politík. Z celkových výdavkov kapitoly tvoria výdavky na financovanie bytovej výstavby sumu 174 239 402-tisíc eur, z toho na výstavbu a obnovu bytového fondu pôjde 50 255-tisíc eur. Výdavky na štátnu prémiu sú rozpočtované a vyčlenené v sume 48,5 milióna eur, na štátny príspevok hypotekárnym úverom vláda v rozpočte vyčlenila 20 580-tisíc eur a na podpory realizované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania pôjde 54,904 milióna eur. To sú konkrétne stimuly určené pre konkrétnych občanov, ktoré budú adresné, podporné, stimulačné tak, aby sme umožnili konkrétnym skupinám, predovšetkým mladým rodinám, začínajúcim rodinám získať to, čo je pre nich najpodstatnejšie, a to je vlastné bývanie.

Ako vidíte, tie podpory sú rôzne štruktúrované, takže prakticky ktorákoľvek sociodemografická skupina sa môže nájsť v podmienkach na čerpanie týchto podpôr štátu.

V roku 2009 sú na podporu bývania rozpočtované finančné prostriedky vo výške 200 897 662-tisíc eur. Prepočítajte si to, prosím, na koruny a dostanete obrovské číslo, obrovskú sumu v miliardách slovenských korún.

Z toho chcem ešte zdôrazniť, čo je priorita Slovenskej národnej strany - projekt zatepľovania bytov vo výške 71 miliónov eur, pretože štruktúra bývania na Slovensku, kde gro tvoria panelové byty postavené v čase pôrodného boomu v 70. rokoch sú už na hranici opotrebovateľnosti. A v rámci znižovania nákladov na bývanie je práve týmto nástrojom zatepľovanie. Jednoducho tak ako hovoria Nemci, najviac získané peniaze najcennejšie sú tie, ktoré sú ušetrené. Čiže cez tento konkrétny projekt ponúka vláda, ponúka rezort ministerstva výstavby pre občanov našej krajiny konkrétny stimul v možnosti šetriť nákladové položky na teplo, ktoré tvorí podstatnú položku koláča, ktorý je, ak porovnáme spotrebný kôš s inými vyspelými krajinami, práve najviac zaťažený v otázke bývania a energetickej náročnosti, čo je projekt, samozrejme, dlhodobý do budúcnosti. Každý rok už tieto finančné zdroje konkrétnych rodín bývajúcich predovšetkým v panelových domoch šetriaci. Čiže ide o akúsi aj nepriamu finančnú podporu pre množstvo slovenských rodín. Dá sa to, samozrejme, aj vypočítať na počty obyvateľov.

Rozsah finančných prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte na podporu obstarávania predovšetkým nájomných bytov, čo sú štartovacie podmienky pre novozačínajúce mladé rodiny alebo sociálne slabšie skupiny a prislúchajúcej technickej vybavenosti na rok 2010 je v tomto rozpočte 37 110-tisíc eur. To znamená, že bude možné podporiť obstaranie cca 2 500 nových bytov, čo je aj v čase hospodárskej krízy a predovšetkým stavebnej recesie, keďže stavebníctvo je segment, ktorý medzi prvými masívne reagoval na pokles ekonomiky.

Rovnako dobrá správa aj pre zamestnávateľov a stavebníkov, ktorí budú mať prácu, a rovnako dobrá správa pre občanov, ktorí sa k bytom dostanú.

Spomínal som aj Štátny fond rozvoja bývania, cez ktorý sa práve sanuje výstavba nájomných bytov, a to v percentuálnej úrovni 70 až 80 %, z dotácie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja to je ďalších 20 až 30 % na byty bežného štandardu a 70 až 80 % na byty nižšieho štandardu.

Pripomeňme, že vláda Slovenskej republiky sa už v programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť podmienky na zvýšenie obnovy a revitalizácie bytového fondu s cieľom zefektívniť jeho prevádzku. O čom som hovoril. Predovšetkým zníženie energetickej náročnosti a súčasne aj zvýšenie štandardu bývania. Týmto spojením, zlúčením sa dostaneme aj k úspore energií, o ktorých som už hovoril.

Čiže v oblasti regionálneho rozvoja sú rozpočtované výdavky zo štátnych prostriedkov a prostriedkov Európskej únie v celkovej sume 261 160-tisíc eur. To sú čísla, ktorých výsledok sa priamo premietne v regiónoch Slovenska.

Na podporu bývania je dôležité, že sa rozširujú možnosti čerpať aj spotrebné úvery, o čom som už hovoril. A ďalšou takouto oblasti, ktorá je kľúčová pre budúcnosť Slovenska, pre budúcnosť ekonomiky a pre budúcnosť našich ľudí a predovšetkým mladých ľudí, na ktorých musíme stavať, je rezort školstva ako predpoklad posunutia sa k novej úrovni znalostnej ekonomiky.

Práve pre konkurencieschopnosť našej ekonomiky je nevyhnutná vzdelanostná úroveň pracovnej sily. Toto si uvedomuje aj Slovenská národná strana spolu s vládou Slovenskej republiky, pretože ide o jednu z priorít, ktorá sa premietla aj v rozpočte. Čiže v tom reálnom prostredí nevyhnutného šetrenia, o ktorom hovorí na jednej strane opozícia, že je to nutné, že je potrebné reštrukturalizovať verejný dlh a nezaťažovať sa, súčasne ale si uvedomujeme, že je potrebné udržať konkrétne priority aj v ich rozvojovej časti alebo aspoň na tej úrovni, ktorá bola dosiahnutá, aby sme nešli na nižšiu úroveň. A to je to, čo som hovoril. To sú tie priority, na ktoré je potrebné v čase ekonomickej krízy sa zamerať.

Je prirodzené, že celoplošne nie je možné udržať rovnakú úroveň všetkých segmentov. Ale ja hovorím o prioritách. O prvej priorite rozvoj vidieka, rozvoj regiónov a teraz hovorím o školstve.

Napriek tomu, že sa celoplošne musí šetriť, čo dúfam všetci chápeme, na podporu regionálneho školstva ide v budúcom rozpočte o 170 miliónov korún viac. Nie je to možno veľká suma, ale je to nesporne dobrá správa v čase v krízy pre učiteľov a všetkých, ktorí sú súčasťou pedagogického procesu. Pretože jedným z predpokladov je aj adekvátne ohodnotenie pedagógov.

Chcem zdôrazniť, že rozpočtovaná priemerná mzda pedagogických zamestnancov regionálneho školstva medziročne vzrastie o 2,2 %. Uvedomme si, keď tu bol už pertraktovaný zákon o pedagogických zamestnancoch v tej akejsi tmavšej farbe, ak by som sa mal obrazne vyjadriť, práve v ňom je zakotvené povinne o jedno percento vyššie odmeňovanie práve pedagogických zamestnancov. Takže už tam bola zohľadnená priorita.

V porovnaní s prognózovanou priemernou mzdou zamestnanca hospodárstva na rok 2010 až 2012 by mal byť priemerný mzdový výdavok pedagogických zamestnancov regionálneho školstva v nasledujúcom roku vyšší o 5,2 % a v rokoch 2011 až 2012 o 4,8 %.

Návrh rozpočtu na budúci rok počíta aj s rastom verejných výdavkov na vysoké školstvo, ako aj na vedu a techniku. Prirodzene je potrebné zohľadniť a pozerať sa na tieto ukazovatele aj v rámci čerpania fondov Európskej únie.

Môžeme preto skonštatovať, že školstvo je zabezpečené na chod a že programové vyhlásenie vlády v tejto dôležitej východiskovej oblasti na prechod na znalostnú ekonomiku sa plní aj v ťažkých časoch súčasnej krízy.

Bokom neostala ani oblasť športu. V návrhu rozpočtu je zabezpečená rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu, ktorý bude využitý pri organizovaní Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 práve v Slovenskej republike. A čo iné nás má viac reprezentovať ako úspechy a čo iné, alebo v akej oblasti sme dosiahli, ak nie práve v ľadovom hokeji. A to isté sa týka aj futbalu a výstavby nového Národného futbalového štadióna, keďže naše mužstvo postúpilo na majstrovstvá sveta vo futbale.

Čiže aj v čase škrtenia výdavkov opäť sú tu jasne nastavené priority, ktoré sú dôležité. Pretože rovnakou súčasťou nie sú len konkrétne stimuly, ale aj motivácia. Motivácia a nádej pre ľudí, že sa vieme dostať z krízy, že keď sme tam, tak sa vieme postarať o tých, ktorých sa kríza najviac dotkla a že budúcnosť tejto krajiny a predovšetkým mladých ľudí má perspektívu. Má perspektívu, pretože je tu zodpovedný prístup k spravovaniu tohto štátu, ktorý sme my chceli už v roku 1990.

Dámy a páni, dovoľte mi po oboznámení vás s prioritami Slovenskej národnej strany ako seriózneho vládneho partnera, keďže vystupujem v mene poslaneckého klubu, po týchto dvoch rezortoch, za ktoré nesieme primárnu zodpovednosť, zdôrazniť ešte potrebu národnej kultúry.

Slovenská národná strana veľmi citlivo vníma zabezpečenie národnej kultúry a kto iný, alebo aký iný symbol v oblasti prezentovania národnej kultúry, ak nie najstaršia kultúrna ustanovizeň Matice slovenskej nemá byť tým lakmusovým papierikom, na ktorom sa zisťuje, aký je prístup k realizácii a k možnostiam našej Matice. Našej myslím, keď hovorím za alebo v mene slovenského národa.

Základným problémom Matice slovenskej je však od roku 2005 predovšetkým to, že je vynechávaná zo štruktúry rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Bohužiaľ, toto dedičstvo pokračuje aj naďalej, pretože je naozaj problém pravdepodobne vrátiť Maticu slovenskú do konkrétnej rozpočtovej kapitoly, a to je jediný kritický moment, ktorý použijem vo svojom vyjadrení, pretože si nemôžeme zakrývať, že postaviť Maticu slovenskú na milosť a nemilosť, proste na toto by sme nemali zabúdať. Takže neriešením mzdovej problematiky znamená, že Matica slovenská v súčasnosti a dlhodobo nie je schopná budovať a stabilizovať odborný personálny aparát, a to v Národnom inštitúte slovenského jazyka a literatúry, v Slovenskom literárnom ústave Matice slovenskej, v Archíve Matice slovenskej, v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej, v Krajanskom múzeu Matice slovenskej a v Informačnom ústredí Matice slovenskej. Šesť suborganizácií, ktoré riadi Matica slovenská, ktoré som vymenoval.

Nehovoríme teda len o spolkovej činnosti najstaršej kultúrnej ustanovizne, ale hovoríme aj o realizovaní zverených úloh štátom. Štát Matici slovenskej zveril zákonom o Matici slovenskej konkrétne oblasti, ktoré musí zabezpečovať a je našou povinnosťou pýtať sa, či objednávka štátu alebo vzdanie sa kompetencií štátu v danej oblasti a ponechanie ich na realizácii Matici slovenskej je dostačujúce.

Podľa nás nie je ani v súčasnom období, pretože keď sa pozrieme na úbytok rozpočtovania Matice slovenskej od roku 1999, kedy došlo k rapídnemu poklesu, k obmedzeniu financovania, k odobratiu niektorých tradičných inštitúcií, ktoré okrem týchto šiestich, ktoré som menoval, spravovala, tak je zrejmé, že v rokoch 1999 až 2006 bola Matica slovenská v nemilosti. Nám sa podarilo aj v minulom roku presadiť zvýšenie rozpočtu pre Maticu slovenskú rádovo o, nespomeniem si, asi 30 miliónov korún, ale realita je taká, že Matica slovenská a jej domy práve na takzvanom jazykovo zmiešanom južnom území Slovenskej republiky sú jedinými stánkami a reprezentantmi slovenskej kultúry. Paradoxne, nájdite mi v Slovenskej republike na jazykovo zmiešanom území iné inštitúcie, iné kultúrne stánky, kde sa šíri slovenská kultúra pre 800-tisíc Slovákov. Nenájdete ich. Za týchto okolností preto aj Matica slovenská hľadá možnosť získavania finančných prostriedkov na plnenie matičného poslania, a ako som už spomínal, aj na dosť podstatné a dôležité a nezastupiteľné úlohy často zverené štátom.

Matica slovenská, pokiaľ si pozriete rozpočet, je zachovaný na úrovni roku 2009 približne v objeme 1,6 milióna eur, ale reálne Matica slovenská potrebuje 3,174 milióna eur. Čiže niečo viac ako 95 miliónov Sk. Len pre vašu ilustráciu, prečo Slovenská národná strana obhajuje zabezpečenie rozpočtu Matice slovenskej. Objem týchto optimálnych prostriedkov, ktoré, bohužiaľ, ani dnes nedosiahneme, to otvorene hovorím, sú mzdové náklady, prevádzkové náklady, náklady spojené s realizáciou aktivít v roku Jozefa Cífera Hronského, starostlivosť o zbierky, Martinské národné slávnosti plánované na rok 2010 v auguste, festivaly, napríklad centrom bude Nitra a širšie okolie v júli 2010 na matičný celosvetový festival slovenskej mládeže a množstvo ďalších konkrétnych a adresných aktivít.

Je potrebné zároveň dobudovať v budúcnosti Slovenský literárny ústav Matice slovenskej, Slovenský historický ústav, ktorý by sa mal venovať aj vývojovým historickým skutočnostiam slovenského národa a súčasne prebudovať krajanské múzeum Matice slovenskej so sídlom v dome Jozefa Cígera Hronského.

To sú len námatkovo uvedené príčiny a dôvody, prečo podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010. Čiže v prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2010 sa záväzné ukazovatele menia takto. V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa výdavky na program 08T, čiže tvorba a implementácia politík znižuje o 700-tisíc eur. A výdavky na program 08S, čiže tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt sa zvyšujú o 700-tisíc eur. Ako vidíte, samotná globálna rozpočtová kapitola ministerstva kultúry sa nemení. Nie je to teda návrh nad vyčlenený rámec prostriedkov pre ministerstvo kultúry, ale ide o štrukturálne posuny a zmeny, pretože sa nazdávam, že tých 700-tisíc eur nebude až tak chýbať tomuto konkrétnemu rozpočtovému výdavku, z ktorého berieme, pretože boli to predovšetkým oblasti, ktoré sú v štádiu stratégií. Čiže v čase krízy stratégia môže počkať, respektíve len sa zníži objem prostriedkov, ale, bohužiaľ, za daného stavu, aký je a plánovaného rozpočtu by to Matica slovenská pravdepodobne veľmi pocítila. Takže ja vám ďakujem za pozornosť a aj za podporu pre tento konkrétny pozmeňujúci návrh.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami majú záujem reagovať pán poslanec Bauer, Fronc, Ivančo, Halecký, Tóthová, Bárdos. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Rudolf Bauer, pripraví sa Martin Fronc.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Rafaj, mám tri poznámky k vášmu vystúpeniu. Prvá je k tomu, keď ste hovorili o zodpovednej konsolidácii, že v roku 2012 bude deficit verejných financií na úrovni 3 % hrubého domáceho produktu, ale určite ste si neuvedomili, že tento deficit je postavený na predpokladanom prudkom raste hrubého domáceho produktu a daňových príjmov roku 2011, 2012. Podľa predpokladov by mal HDP vzrásť o 7,5 % , v roku 2012 až o 8,9 %. Takéto prognózy sú nereálne. Garantujem vám, že to je nereálne. Je to nezodpovedne optimistické, a preto sa nedá hovoriť o nejakej zodpovednej konsolidácii vlády.

Po druhé. Hovorili ste o regionálnom rozvoji. O koľko percent štátny rozpočet dáva viac na regionálny rozvoj? Tak je načase, lebo vlastne s využívaním štrukturálnych fondov meškáte dva roky. V čerpaní máte zdiskreditovaného ministra Štefanova a keby sme sa pozreli na efektivitu vynakladaných týchto prostriedkov, taktiež by sme odhalili obrovské rezervy.

Tretia poznámka k regionálnemu školstvu. Hovorili ste, aká je to dobrá správa, že vzrastú platy v regionálnom školstve. Pán poslanec Ivančo vám to zanalyzoval, že vôbec to nie je tak. Naopak, budú radi, keď budú mať na úrovni súčasných platov. Ale chcem vám pripomenúť ten môj pozmeňujúci návrh. Pridajte sa, keď vzrastie o 7 %, kedy rastú výdavky na regionálne školstvo, ktoré idú prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky. To vám garantujem, že bude dobrá správa pre všetkých pedagogických a nepedagogických pracovníkov na stredných a základných školách.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Martin Fronc, pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega Rafaj, ja som dúfal, že keďže ste tu sedeli a počúvali vystúpenia, že si svoje vystúpenie poopravíte. Jednoducho 170 miliónov navyše. Ja som povedal, že keď odrátame eurofondy a štadión, tak sme v mínusoch.

Ale vecne. Vezmite si rozpočet, ktorý má špeciálne, detailne urobený váš stranícky kolega Mikolaj a tam nájdete v tabuľkách, čo sa týka regionálneho školstva, že pôjde naňho 98 % tohtoročného rozpočtu. Z toho sa nedajú navyšovať platy, to sa dá robiť jedine tak, a to povedzte otvorene, že prepustíte značnú časť učiteľov. To treba verejne povedať. Potom vám budem veriť, že hovoríte tak, ako aj to v skutočnosti je.

A niektoré ďalšie údaje. Povedali ste, a zase sa odvolám na ten istý materiál. Povedali ste, že v roku 2011 už bude viacej na školstvo. Nuž pozrite si, v roku 2010 je plánovaná miliarda deväťstoosemdesiatosem, ale v roku 2011 už len miliarda deväťstoosemdesiatpäť zo štátneho rozpočtu. Hovorím tú podstatnú časť. Čiže v skutočnosti je to ešte menej, ako je plánované v roku 2010. Takže bol by som rád, keby ste si tieto skutočnosti predsa len trošku ozrejmili a nehovorili tak, ako nie je skutočnosť.

A posledná poznámka. Všetci sa tu vytešujú, že však niečo zafinancuje samospráva. Ale čo sa týka školstva. Sú aj iné oblasti. Ale školstvo je prenesený výkon štátnej správy. To znamená, na tie mzdy, na normatívy, na všetko musí dať peniaze štát. To nemožno dofinancovať z peňazí samosprávy. To by som bol rád, keby si to aj iní uvedomili. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jaroslav Ivančo. Pripraví sa Jozef Halecký.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán poslanec Rafaj, my sme si už dnes vysvetľovali niektoré fakty ohľadom rozpočtu týkajúceho sa kapitoly regionálneho školstva a chcem zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o prioritách.

Ak máme pokladať návrh zákona o štátnom rozpočte týkajúci sa časti vzdelávanie za prioritu, tak by som očakával, že sa vláda aspoň priblíži svojim predvolebným sľubom, že pripraví taký systém a model financovania, aby na vzdelávanie išlo približne 5 % hrubého domáceho produktu. Ak nechcete hovoriť o absolútnych číslach.

Realita návrhu na rok 2010, pán poslanec, je taká, že aj napriek tomu, že zvyšujete o 82 % prognózované čerpanie eurofondov, tak celkové výdavky na vzdelávanie v tomto rozpočte dosiahnu len 3,5 % hrubého domáceho produktu. Pýtam sa, aká priorita, keď ani vlastný sľub, ktorý máte zakomponovaný do programového vyhlásenia vlády, nie ste schopní naplniť. Nie ste schopní sa ani k tomuto sľubu priblížiť.

Čo sa týka len výdavkov štátneho rozpočtu na oblasť vzdelávanie, tam máte od roku 2006 klesajúcu tendenciu voči HDP. Momentálny stav, ktorý prognózujete, je na úrovni 2,86 % HDP. Opakujem, ani ste sa nepriblížili k sľubovaným 3 %.

A čo sa týka absolútnych výdavkov, no my skutočne asi čítame dva rozdielne materiály, pretože normatívne výdavky klesajú o 106 miliónov korún, a to je pravda. Pravda je to, že sa prepustí 2300 ľudí. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký. Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Rafaj, ja by som chcel zdôrazniť kapitolu, ktorú ste dosť hlboko komentovali, a to je otázka bývania počas účinkovania tejto vlády, pretože si myslím, že je prioritou aj obyvateľov jednak mať prácu a mať bývanie a táto vláda k otázke bývania sa stavia veľmi zodpovedne a treba zdôrazniť, že bývanie by malo byť na progresívnej úrovni v nasledujúcom roku v nasledujúcom období.

Myslím si, že nárast prostriedkov, ktorý je vyčlenený na bývanie, je výrazný a mal by zabezpečiť nárast bývania v tempe, ktoré sa v terajšej dobe požaduje. Chcem upozorniť, že aj komplexná starostlivosť o otázky bytové, či už spotrebné úvery, alebo hypotekárne úvery sú nastavené tak, že by mali pomôcť hlavne mladým ľuďom, ľuďom s väčším počtom detí a nakoniec aj naštartované mladomanželské pôžičky, myslím si, že otázku mladých ľudí a otázku bývania by mali podstatne zlepšiť.

Chcem len pripomenúť, že dúfam, že aj v tejto správnej dobrej a progresívnej bytovej politike v tomto období, v krízovom období sa bude myslieť na bývanie v priemyselných zónach. Hlavne nájomné byty, aby sa zvýšila flexibilita trhu práce, aby ľudia mohli cestovať za prácou aj do centier, kde sú vybudované a zrejme, že aj pretrvávajúce podniky, hlavne v automobilovom priemysle, pretože otázka bývania znižuje pohyb pracovnej sily tak, ako by sa žiadalo. Predpokladám, že aj marginalizované skupiny obyvateľstva, dosiahne sa aj tam pokrok. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová, pripraví sa pán predseda klubu Gyula Bárdos.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Z vystúpenia pána poslanca Rafaja chcem vyzdvihnúť to, že upriamil pozornosť aj na otázku Matice slovenskej ako významnej inštitúcie, ktorá má a musí si zaslúžiť pozornosť tejto spoločnosti. Pretože posledné dve volebné obdobia sa na túto inštitúciu zabúdalo a nebola v pozornosti tak, ako by sa jej malo venovať. Je úplnou pravdou, čo povedal pán poslanec Rafaj, že Matica slovenská je na jazykovo zmiešanom území jediným stánkom slovenskej kultúry. Vážení, to si musíme uvedomiť a takýto prístup aj treba mať k Matici slovenskej aj z tohto zorného uhla.

Ďalej chcem uviesť, že skutočne na Maticu slovenskú boli prenesené úlohy štátu. Nie je to vždy prenesenie výkonu štátnej správy, ako je to na samosprávu, kde priamo v ústave je daná povinnosť finančne zabezpečiť, ale aj prenesenie úlohy musí mať svoje zásady, svoje pravidlá, medzi ktoré nutne patrí aj otázka finančného zabezpečenia týchto úloh náležite a v plnom rozsahu. Ako poslednú otázku by som chcela upriamiť aj na vydavateľskú aktivitu Matice slovenskej, kde najmä fyzické osoby by si mali uvedomiť, že to je pomoc. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda klubu Gyula Bárdos, pripraví sa s reakciou predseda klubu Rafael Rafaj.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, predseda klubu Slovenskej národnej strany, vystúpili ste a ja som očakával, že k rozpočtu poviete svoje stanovisko, ale doteraz som si nemohol vypočuť stanovisko poslaneckého klubu a koaličnej strany, kde by ste sa vyjadrili k zásadným otázkam rozpočtu.

Mali ste prejav, samozrejme, to kolo, čo je potrebné urobiť, ste ako predseda klubu urobili. Povinná jazda je za vami, povedali ste ešte niekoľko myšlienok o tom, že všade je kríza, treba šetriť, ale na sociálne účely budú peniaze. Na rôzne aktivity potrebujeme financie. Samozrejme, súhlasím s vami, že regionálne rozdiely ešte stále trvajú.

Hovorili ste o tom, že na jazykovo zmiešanom území, ako to je, že Matica slovenská by potrebovala peniaze. Ja súhlasím s vami, že kultúrne aktivity potrebujú financie všade. A nie iba kultúrne aktivity. Viacerí sa už vyjadrili, že aj v školstve, aj v samospráve potrebujeme peniaze.

Nehovorili ste o jedinom, pán poslanec. Že o koľko peňazí ste obrali občanov Slovenskej republiky. Nástenkový tender, emisie a tak ďalej. O tom ste nehovorili. Kríza sa týka každého okrem SNS. Vás sa kríza netýka. O týchto veciach ste nehovorili. Ja som očakával, že kedy poviete, že pričinením vašich ministrov a vašej strany o koľko miliárd, o koľko miliónov eur prišli občania Slovenskej republiky aj na jazykovo zmiešanom prostredí.

To znamená, že boli by financie, keby ste tie financie použili na to, na čo sa majú používať. A veľmi rád by som si vypočul erudovaný postoj koaličnej strany k zásadným otázkam rozpočtu. Žiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán predseda klubu Rafael Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Zakončenie reakcií kolegov bolo presne také, aké som hovoril na začiatku, že ja nebudem hovoriť o tom, čo je zlé, to je najlepšie.

Pán poslanec Bárdos, vy asi prežívate inú krízu, ale o tej je zbytočné hovoriť v tejto inštitúcii. Tá sa rieši podstatne v iných inštitúciách.

Ďakujem tým, ktorí podporili myšlienku sanovať Maticu slovenskú, pretože, ak ste si všimli, návrh 1,659 milióna, ak prejde, sa zvyšuje o navrhovanú sumu 0,7 milióna. Čiže jednoduchým prepočtom ide asi o 70,5 milióna korún, pričom ja som uviedol, že optimálny rozpočet pre Maticu je až na úrovni 95,6 milióna. Čiže ešte stále Matica nemá a nebude mať tú požadovanú úroveň a konkrétny stav.

Ja si napriek tomu a kritickým slovám naďalej myslím, že predpoklad rozpočtu je zodpovedný. Veď ani športovec, ktorý ide dopredu s prehrou, tak nemôže uspieť. Čiže musí mať aj rozpočet a jeho odôvodnenie aj pozitívnu motiváciu. Nemôžem súhlasiť s kritikou na rezort školstva, pretože ak si spočítate celkové výdavky, tak dôjdete k sume plus 540 miliónov korún. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S procedurálnym návrhom pán predseda klubu Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH a SMK žiadam o zvolanie poslaneckého grémia a poprosil by som predsedu Národnej rady, aby na poslanecké grémium prizval aj predsedníčku mandátového a imunitného výboru pani kolegyňu Zmajkovičovú.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Budem tlmočiť toto stanovisko predsedovi. Vzhľadom na tom, že je trinásť minút do 12.00 hodiny, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

(Prerušenie rokovania o 11.48 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani poslankyne a poslanci, budeme pokračovať. Máme navrhovateľa pána ministra, spravodajcu máme. Ďalej podľa písomnej prihlášky v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Golian. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Následne podľa toho, ako stratili poradie pán poslanec Novotný, Janiš, Vášáryová, Rosová, Štefanec ešte písomne prihlásený.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.