J. Golian, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vo svojom vystúpení zaoberať rozpočtovou kapitolou pôdohospodárstvo. O zámeroch, prioritách a súvislostiach, ktorými sa riadil rezort pri zostavovaní finálnej verzie rozpočtovej kapitoly pôdohospodárstvo predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky by bolo možné hovoriť veľmi dlho.

Vo svojom príspevku sa preto zameriam len na niektoré témy, ktoré osobne vnímam ako kľúčové pre rozvoj rezortu, aj keď od tohto vystúpenia neočakávam prijatie žiadnych korekcií. Uvedomujem si, že pripomienky opozičného poslanca k predloženému návrhu súčasná všemocná a neomylná koalícia možno zaregistruje až vtedy, keď jej z bahna, do ktorého sa potápa, bude trčať len ruka. S tým potápaním by to bolo v poriadku, keby so sebou neťahala celú spoločnosť. Napriek uvedeným okolnostiam by som však považoval za nesprávne, keby som sa nevyjadril.

Vládna koalícia si za jednu z rozhodujúcich priorít stanovila pôdohospodárstvo. Naozaj ma to úprimne potešilo, a preto som aj v čase, keď som ešte nepôsobil vo funkcii poslanca Národnej rady veľmi pozorne sledoval vývojové trendy v rezorte. Bolo naozaj zaujímavé pozorovať, ako sa zmení pôdohospodárstvo po dorovnaní priamych platieb zo štátneho rozpočtu na hornú hranicu a najmä ako budú využívané prostriedky z fondov Európskej únie určené na zmysluplnú reštrukturalizáciu agrosektora, lesníctva a vidieka vôbec. Pretože rezort veľmi dôverne poznám a v tomto prostredí sa ostatných sedem rokov pohybujem a aj preto, že som si po nástupe tejto vládnej garnitúry nerobil žiadne ilúzie, osobne som zmenu neočakával. Prekvapenie sa naozaj nekonalo. Nezmenilo sa nič, vôbec nič. Práve naopak, výrazne pribudlo netransparentnosti a korupčného správania, o čom by vedeli rozprávať všetci, ktorých život a biznis je orientovaný na pôdohospodárstvo. Toľko konfliktov záujmu v otvorenej, ale najmä v skrytej podobe, keď na ministerských stoličkách a stoličkách štátnych tajomníkov, riaditeľských stoličkách v sekcii, v Slovenskom pozemkovom fonde, v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a inde sedeli a sedia ľudia, ktorí majú priamy dosah alebo sprostredkovane na desiatky tisíc hektárov a ovplyvňujú dianie v odvetví, táto krajina ešte nezažila.

V rozprave k Zelenej správe som sa od kolegu Záhumenského dozvedel, že pôdohospodári sú šťastní, že majú najlepšiu vládu, ktorá sa o nich dokázala naozaj postarať. Výnimočne má kolega Záhumenský pravdu. Šťastní sú vyvolení a s vládnou koalíciou spriahnutí podnikatelia v sektore. So zaťatými zubami a značným sebazaprením sú v úvodzovkách šťastní tí, ktorí rešpektujú nepísané pravidlá.

Drvivá väčšina pôdohospodárov, ktorá z rôznych dôvodov nekolaboruje a len z počutia vie, čo sa deje pod pokrievkou, je na pokraji krachu. Kríza a nekoncepčný vývoj v odvetví však spôsobil problémy všetkým vrátane vyvolených. Vidina nedozerných benefitov pre zainteresovaných, to je hlavný dôvod, prečo sa agrosektor stal prioritou Ficovej vlády. Cieľu zodpovedali aj kroky vlády pri riadení a najmä financovaní rezortu a napriek tomu je stav, v akom sa pôdohospodárstvo nachádza, diametrálne odlišný od očakávaní. Výsledkom masívnej finančnej podpory, ktorú počas viac ako troch rokov napumpovala do pôdohospodárstva Ficova vláda, je skutočnosť, že agrosektor vrátane lesníctva sa nachádza v najťažšej kríze v histórii samostatnej Slovenskej republiky a hrozí mu kolaps. To vyhlasujú predstavitelia poľnohospodárskej samosprávy, ja to len interpretujem. Situácia sa najmä pre poľnohospodársku prvovýrobu, ktorej sa predložený návrh rozpočtu dotkne najviac, stáva kritickou.

Vyhlásenie predchádzajúceho ministra rezortu, že si nezaslúži byť ministrom ten, kto neobháji národný doplatok priamych platieb v plnej výške, bolo obzvlášť jedovatou slinou voči osobe nového ministra. Každému normálne uvažujúcemu človeku vrátane realisticky rozmýšľajúcich ľudí živiacich sa poľnohospodárstvom, a teda aj predchádzajúcemu ministrovi bolo jasné, že v čase hospodárskej krízy napriek propagandistickým tamtamom nie je možné plné dofinancovanie udržať.

Vláda sa napriek tomu pokúša predloženým návrhom rozpočtu tlačiť kapustu do hláv poľnohospodárom a lesníkom bombastickými vyhláseniami o navyšovaní zdrojov do rezortu. Parametre rozpočtu napriek dymovej clone však poľnohospodári pochopili veľmi rýchlo. Vláda teraz možno očakávala, že zmier s pôdohospodármi, ktorých si prostredníctvom štedrého financovania predchádzajúcich troch rokoch kupovala, ostane zachovaný aj v zlých časoch. Reakcie predstaviteľov poľnohospodárskej samosprávy na návrh rozpočtu a ich vyjadrenia o pripravovaných protestoch však svedčia o niečom inom. Bude nepochybne zaujímavé sledovať, či s nimi pôjde protestovať aj nový minister.

Z predloženého návrhu rozpočtu je jasné, že priškrtenie peňazovodu bude podobné tomu, ako keď nám Rusi priškrtili dodávky plynu a výrazne sa dotkne nielen rezortu pôdohospodárstva. Bohatý stôl, ktorý súčasným koaličníkom prestrela najmä druhá Dzurindova vláda je nielen decentne vyjedený, ale dôkladne vyrabovaný.

Stará slovenská múdrosť, keď matka už nemohla dojčiť svoje dieťa, tak ho od vysychajúceho prsníka odháňala slovami vzal Bobo cici, sa nemilosrdne tvrdo napĺňa aj pre túto vládnu koalíciu. Najhoršie na tom je skutočnosť, že premrhanie, prežratie a rozkradnutie aktív predchádzajúcich dvoch Dzurindových vlád a následné masívne zadlžovanie nebudú splácať len súčasní nezodpovední koaliční politici, ale všetci daňovníci vrátane niekoľkých budúcich generácií potomkov aj tých voličov, ktorí dali mandát takému plieneniu.

Napriek tomu, že vláda si stanovila pôdohospodárstvo ako prioritu, z čoho by mala vyplývať komplexnosť riešení problémov v rezorte, obmedzila sa vo svojej riadiacej činnosti výlučne na problematiku financovania, pretože to bolo najjednoduchšie a zdanlivo najúčinnejšie. Ako ukazuje súčasný vývoj v rezorte, financie sú len jedným faktorom. Boli, ale nestali sa faktorom systémovej zmeny rezortu. Stratégia a koncepcia sektora s využitím komparatívnych výhod, ako je napríklad hospodárenie na veľkých celkoch, hustá sieť distribučných sietí, energonosičov a ďalšie, ktoré má Slovenská republika v rámci Európskej únie, to sú faktory, ktoré mali rezort posunúť na špičku európskeho poľnohospodárstva.

Najlepšie časy pre naštartovanie týchto zmien, keď bol relatívny dostatok ekonomických zdrojov pre strategickú reštrukturalizáciu rezortu ste, bohužiaľ, premrhali. Nevytvorili ste pre poľnohospodárov stratégiu trvalo udržateľného rastu a prosperity agrosektora. Výsledkom vášho kampaňovitého a chaotického riadenia rezortu je totálny chaos a neistota u producentov, ktorí nevedia, akým smerom sa majú vo svojom podnikaní uberať. Nevyužili ste podporné a regulačné mechanizmy, ktoré ste mali a máte k dispozícii na ekonomicko trvalé udržateľné nasmerovanie rezortu. Na príklade mlieka je vaše tápanie vidieť najlepšie. Raz je nedostatok produkčných kvót, potom ich je nadbytok, v nadväznosti na to sú výrobné náklady vyššie ako tržby za produkciu, čo ďalej s prebytočnou produkciou mlieka vyššou ako 350 miliónov litrov ročne a tak ďalej.

Kto je vinný za tento stav? Hádam nechcete povedať, že sú to spotrebitelia. Aj tí výrobcovia podľa môjho názoru sú v tom nevinne. Riadia sa len podmienkami, ktoré ste im nastavili. Hlavnú zodpovednosť za tento stav nesú všetky Hnutím za demokratické Slovensko, vlastne jeho predsedom dosadené vedenia rezortu a predseda vlády Fico, že prijal hry svojho koaličného partnera.

Ako je všeobecne známe, podobné problémy sa netýkajú len produkcie mlieka. Tento problém má prierezový charakter. Dotačná politika nebola nástrojom na riešenie problémov, ale dovolím si povedať, že je pri mnohých problémoch ich príčinou. Okrem nadprodukcie mlieka tu máme aj nadprodukciu obilia. V septembri to vyhlásil odchádzajúci minister, že ho produkujeme o 40 % viac, ako je domáca potreba. A to bol pri svojom odhade veľmi konzervatívny. A tento bývalý minister, ktorý bol podobne ako jeho predchodcovia postihnutý profesionálnou slepotou, chcem upozorniť, že označenie naozaj nemá hanlivý význam, poukázal aj na príčinu tohto stavu.

Sústredenie sa na obilninársku a olejninársku výrobu, to prinieslo rozbitie pracovného trhu v poľnohospodárstve. Na vidieku sa rozšírilo sezónne zamestnávanie a zrejme idú títo ľudia na úrad práce. A riešenie, s ktorým prišla vláda? Namiesto predloženia vízie ekonomicky udržateľného rozvoja agrosektora sme sa vo fanfarónsky zverejnenom vyhlásení dočkali riešenia krízovej situácie v odvetví.

V júni 2009 vyhlásil predseda vlády, že v poľnohospodárstve vznikne 5-tisíc nových pracovných miest. Na chiméru zvanú 5-tisíc pracovných miest na vidieku malo ísť 500 miliónov korún. Citujem. "Spolu s dotáciami, ktoré ešte stále nedosahujú výšku dotácie na Západe, toto opatrenie nepomôže našim poľnohospodárom a lesníkom konkurovať cudzím výrobcom." Tvrdil premiér Fico pri prezentovaní tohto vskutku futuristického nápadu.

Okrem predsedu vlády, jeho ministrov, žiaľ, vrátane rezortného a dynamicky potešiteľne sa zmenšujúcej skupiny koaličných voličov tentoraz tomu neuverila už ani poľnohospodárska samospráva. Chladná a rezervovaná reakcia jej predstaviteľov vrátane súčasného ministra Chovana, ktorý poznajúc situáciu v odvetví si nevedeli predstaviť, kde a najmä čo by robili ľudia v odvetví, kde prezamestnanosť je jednou z hlavných príčin nízkej efektivity poľnohospodárskej výroby. Operovanie s parametrom nízkej priemernej mzdy v odvetví namiesto mzdového nákladu na jednotku produkcie vedie rezort k úplnej strate konkurencieschopnosti.

Veriť ilúziám je príjemné, a preto mnohí poľnohospodári, tak ako aj množstvo iných našich spoluobčanov, ktorí verili bájkam predsedu vlády o tom, ako sa nám hospodárska kríza vyhne, sú dnes predloženým návrhom rozpočtu nielen prekvapení, ale cítia sa byť oklamaní. Dotácie nielenže nedosiahnu výšku dotácie na Západe, ale dokonca sa znižuje národný doplatok priamym platbám a štátna pomoc, s čím sa však nedá nič iné len súhlasiť. Poľnohospodári sa však cítia vládou podvedení a chystajú sa masívne protestovať. Tak ste si ich naučili.

Rezort pôdohospodárstva, ktorý je jednou z vládnych priorít, patrí k najnestabilnejším vo vláde Roberta Fica. Hnutie za demokratické Slovensko mení ministrov častejšie ako premiér autá. V súčasnosti rezort vedie už štvrtý minister, pričom predchádzajúci traja boli odídení buď podozreniami za netransparentné konanie, alebo ten posledný bez verejne uvedeného dôvodu. On sám vyhlasuje, že nevyhovoval roľníkom z vilových štvrtí. Rozumej poľnohospodárskej loby združenej najmä okolo HZDS.

Popri HZDS však hlavnú zodpovednosť za stav v rezorte má predseda vlády, že takýto pre jeho prioritný rezort zverili do rúk rezort HZDS. Dokonca aj sám premiér sa musel dvakrát angažovať pri riešení škandálov v pozemkovom fonde, kde konal, avšak pri škandále v Štátnych lesoch už nenašiel odvahu odobrať hnutiu rezort po troch odvolaných ministroch, ako to urobil Slovenskej národnej strane.

Po vyššie vyslovených úvahách a konštatovaných faktoch očakávam, že v reakcii budete, vážení koaliční kolegovia, namietať, že prečo sme komplexnú stratégiu rozvoja rezortu zohľadňujúcu vývojové trendy vo svete nepredložili my, keď sme boli vo vedení rezortu. Formálne by ste mohli mať sčasti pravdu. Aj keď sú všeobecne známe moje predchádzajúce napäté vzťahy s bývalým ministrom Simonom, musím s hrdosťou konštatovať, že rezort pod jeho vedením splnil takmer všetky úlohy, ktoré si stanovil.

Rozhodujúcimi prioritami v rezorte počas nášho vládnutia bola príprava na vstup do Európskej únie, kreovanie potrebných inštitúcií a transpozície dokumentu, vytvorenie programu rozvoja vidieka, regionálneho operačného plánu a iné. Tieto úlohy sme splnili a vy dodnes z toho žijete. Stačilo len pokračovať, a nie účelovo a zdĺhavo meniť niektoré pravidlá čerpania eurofondov a pôdohospodárom ste mohli ušetriť viac ako miliardu korún, ktorú dnes musia bankám vo forme úrokov platiť z titulu meškanie európskych peňazí. Na tento problém už dlhšie ako rok intenzívne poukazovala poľnohospodárska samospráva.

V druhej časti svojho vystúpenia sa zameriam na niektoré časti predloženého rozpočtu týkajúce sa kapitoly pôdohospodárstva. Zníženie národného doplatku k priamym platbám zo štátneho rozpočtu na úroveň 20 % a výrazné zníženie štátnej pomoci, ktoré najviac postihuje najmä poľnohospodársku prvovýrobu som dosť obšírne popísal v prvej časti. Budem sa teda venovať účelovo najmä rozpočtu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Slovenskej republike a jej neprehľadnému financovaniu, príspevkovým organizáciám, niektorým kapitálovým výdavkom a oprávnenosti odpočtu DPH pre obce.

Mnohí si iste spomenú, že do Národnej rady Slovenskej republiky bol v roku 2006 predchádzajúcou vládou predložený návrh na systémové riešenie problematiky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Tento návrh, ktorý bol so zainteresovanými inštitúciami predrokovaný a pripravený sa, bohužiaľ, z titulu konania predčasných parlamentných volieb v Národnej rade neprerokoval a neschválil. Po nástupe tejto vlády sa z nepochopiteľných dôvodov nepokračovalo v transformácii tejto inštitúcie a všetko sa vrátilo do starých koľají.

Aký je výsledok tohto kroku, najlepšie vidíme v návrhu tohtoročného rozpočtu. Príjmy Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pochádzajú z niekoľkých zdrojov. Sú to najmä príjmy za výber poplatkov za výkony v zmysle zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a v zmysle zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Túto činnosť zabezpečujú regionálne veterinárne a potravinové správy ako rozpočtová organizácia, ale samotné zisťovanie nezávadnosti robia štátne veterinárne a potravinové ústavy ako príspevkové organizácie vo svojich laboratóriách.

V praxi to vyzerá nasledovne. Štátne veterinárne a potravinové ústavy ako príspevkové organizácie sú súčasťou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ako rozpočtovej organizácie a majú príjmy z nasledovných zdrojov. Po prvé, je to štátny dozor, čiže kontrola poľnohospodárskych produktov a zdravia zvierat, čo financuje štát, ďalej sú to súkromné zákazky opäť poľnohospodárskych produktov a zdravie zvierat financujú podnikatelia, po ďalšie, je to štátny dozor, výroba potravín, čo financuje štát, po štvrté, sú to súkromné zákazky, výroba potravín, financujú výrobcovia potravín, a po piate, je to výkon súkromnej veterinárnej praxe, čo financuje súkromný sektor. Všetky tieto výkony robia tí istí ľudia, za čo dostávajú mzdy na tých istých drahých zariadeniach a s drahými chemikáliami, pričom všetko, teda aj pre súkromný sektor financuje štát. Osobitné účtovníctvo neexistuje, pričom je pravidlom, že výkony z podnikateľskej činnosti sa vykazujú ako štátny dozor. Je to absolútne neprehľadné plytvanie finančných zdrojov a porušovanie rozpočtových pravidiel, keď príjmy z podnikateľskej činnosti sú mnohonásobne vyššie ako štátny príspevok.

V rámci Európskej únie to už nikde neexistuje, pretože sa to rieši prostredníctvom špičkových, vysoko špecializovaných, a teda výrazne lacnejších laboratórií. Teda nie ísť cestou zohľadňovania nižších príjmov navýšením zdrojov, ale auditom a zásadnou reorganizáciou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Nájdete na to silu, keď vám tečie do topánok, pán minister, aj keď viem, že vzhľadom na dátum na to nemáte čas a ani politickú podporu?

Veľkou rezervou návrhu štátneho rozpočtu sú aj bežné transfery príspevkovým organizáciám vedeckovýskumnej základne rezortu, ktorých je šesť. Aj v tomto sektore je potrebné dokončiť transformáciu, aby sa jedným centrom, ako je to napríklad v prípade Centra výskumu rastlinnej výroby nezakrývala činnosť aspoň ďalších piatich inštitúcií bez právnej subjektivity. Do výskumnej základne je zahrnutý okrem iných aj Výskumný ústav potravinársky, ktorého výskumno-laboratórnu bázu tvorí biotechnologické centrum v Modre. Tento niekoľko hektárový lukratívny objekt spolu s nehnuteľnosťami je dnes v ponuke rezortu na predaj a je pravdepodobné, že tu už viac žiadny výskum nebude, ale rozsiahle stavebné parcely. V tejto súvislosti sa pýtam, aký výskum a kde bude Výskumný ústav potravinársky zabezpečovať svojou činnosťou a aký zmysel má potom jeho existencia?

V predchádzajúcich rokoch sa zrealizoval zahraničný audit vedeckovýskumnej základne rezortu. Pýtam sa, prečo sa nerealizujú odporúčania z neho? Rovnako sa pýtam, prečo rezort každoročne uzatvára so svojimi príspevkovými organizáciami kontrakty bez uplatnenia inštitútu verejnej súťaže? Pripomínam, že len pri veterinárnych inštitúciách ide o sumu vyššiu, ako je 5 miliónov eur ročne. Je pritom všeobecne známe, že túto činnosť v mnohých krajinách Európskej únie, napríklad aj v Českej republike zabezpečujú akreditované neštátne inštitúcie za podstatne nižšie náklady. Mohol by som hovoriť aj o množstve iných finančných rezerv, ktoré by ste v prospech rozvoja agrosektora mohli využiť oveľa efektívnejšie. Za všetky spomeniem už dávnejšie medializovaný predražený nájom budovy Poľnohospodárskej platobnej agentúry s firmou spriatelenej hnutiu.

V závere svojho vystúpenia sa zameriam na problém 1865 obcí, ktoré môžu byť podporované v rámci plánu rozvoja vidieka a ktoré z titulu demarkačných línií neprekrývania podpôr neboli zaradené do pólov rastu. Priznám sa, pokúšal som sa v návrhu rozpočtu nájsť krytie záväzku vyplývajúce z Memoranda medzi vládou a Združením miest a obcí, ktoré bolo podpísané 13. februára tohto roku. Keďže som nič nenašiel, chcem sa opýtať, do ktorej kapitoly tento záväzok voči obciam vláda ukryla. V článku 1 bod 3 sa totiž vláda zaviazala v rámci programu rozvoja vidieka zákonom garantovať obciam vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Pokúsim sa stručne vysvetliť, v čom spočíva problém týchto obcí. V súčasnom programovacom období Európskej únie na roky 2007 až 2013 sú obce podporované prostredníctvom programu rozvoja vidieka a regionálneho operačného programu. Pri vypracovaní týchto programov boli stanovené demarkačné línie za účelom neprekrývania podpôr, a tak prostredníctvom plánu rozvoja vidieka je podporovaných 1865 obcí nezaradených do pólov rastu.

Nerovnoprávne postavenie obcí podporovaných v rámci plánu rozvoja vidieka oproti obciam podporovaných z regionálneho operačného plánu vzniká pri oprávnenosti, respektíve neoprávnenosti výdavkov v oblasti dane z pridanej hodnoty. Článok 71 bod 3a nariadenia Rady č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vylučuje DPH ako oprávnený výdavok pre štátne orgány, orgány regionálnej a miestnej správy a iné orgány, ktoré sa riadia verejným právom.

Na druhej strane v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v článku 7 bod 1d ustanovuje DPH ako neoprávnený výdavok len v prípade, ak ide o návratnú DPH. Rozdielna právna úprava dane z pridanej hodnoty ako výdavku oprávneného, respektíve neoprávneného na refundáciu podľa toho, o podporu z akého fondu ide, zakladá diskrimináciu tých obcí, ktoré nemôžu žiadať o podporu Európskeho fondu rozvoja regiónov, a to i napriek tomu, že žiadosti sa týkajú investícií rovnakého druhu.

Obce, ktoré neboli zaradené do pólov rastu sú menšie obce s nízkymi rozpočtami, čo sa odvíja ako od počtu obyvateľov, tak od ich profesijnej a vekovej štruktúry, ktorá ovplyvňuje výšku miestnych daní. Pre tieto obce je preto táto podpora oveľa nevýhodnejšia. V praxi by úhrada DPH z vlastných zdrojov neúmerne zaťažila rozpočty týchto obcí, čo by mohlo odradiť predmetné obce od podania žiadosti o podporu. V dôsledku takejto situácie by mohlo dôjsť k ďalšiemu prehlbovaniu regionálnych rozdielov aj v migrácii obyvateľstva, čo nie je v súlade s globálnym cieľom plánu rozvoja vidieka v oblasti zvyšovania kvality života na vidieku s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj.

Zabezpečenie rovnoprávneho postavenia pri výške podpôr je možné dosiahnuť refundáciou DPH obciam nezaradeným do pólov rastu vo výške 14 %, čím bude zabezpečené rovnaké spolufinancovanie projektov zo strany obcí vo výške 5 % z oprávnených výdavkov v rámci plánu rozvoja vidieka i regionálneho operačného plánu.

Neviem si predstaviť inú formu podpory malým obciam v situáciách, v ktorých sa neustále zhoršuje a pomaly vymierajú. Práve čerpanie štrukturálnych fondov má byť kľúčovým prostriedkom k zastaveniu tohto prepadu a naštartovanie nového rozvoja. Alebo má táto vláda lepšiu doteraz nepredstavenú alternatívu?

Dnes tu vaši kandidáti na županov, ako napríklad pán Maňka v banskobystrickom regióne, sľubujú výrazné čerpanie štrukturálnych prostriedkov na rozvoj najchudobnejších regiónov. Je to dokonca headlingové heslo. Pýtam sa vás, prečo ľudí z týchto najchudobnejších regiónov tak nehorázne klamete, keď do návrhu rozpočtu ste nedali ani euro na pokrytie tohto výdavku? Okrem obcí sa neoprávnenosť výdavkov na DPH týka aj pozemkových úprav a opatrení technickej pomoci. Zastavenie procesu pozemkových úprav bude mať zásadný dopad na rozvoj najchudobnejších regiónov, a tým aj na celú spoločnosť.

Návrh rozpočtovej kapitoly pôdohospodárstvo na rok 2010 jednoznačne preukazuje, že vládna priorita rozvoja agrosektora lesníctva a vidieka sa v reálnom živote vytratila a ostala len na papieri. Okrem chaotického a sčasti účelovo v prospech spriatelených subjektov zameraného plytvania finančných prostriedkov daňovníkov Európskej únie a Slovenskej republiky prioritou vlastne nikdy nebola. Z priority sa stal dymová clona a papierový tiger určený na propagandistické účely vymývania mozgov tým, ktorým to dochádza akosi pomalšie.

Ukazuje sa, a hospodárska kríza tento proces aj urýchlila, že rezort bez zásadnej reštrukturalizácie zohľadňujúcej jeho špecifické osobitosti a intenzifikácie vnútorných rezerv sa nemôže a nebude trvalo udržateľne rozvíjať. Ďalšie nezmyselné pumpovanie peňazí bez zásadnej a neodkladnej reštrukturalizácie agrosektora bude síce úpadok trochu spomaľovať, avšak zásadne prehlbovať. Každé, teda i kritické vystúpenie je potrebné ukončiť nejakými návrhmi na riešenie. Keďže o rozpočte ste už dávno dohodnutí, nebudem strácať čas pozmeňujúcimi návrhmi. Prednesiem však niekoľko námetov, bez ktorých sa nemôže rezort stať podľa môjho názoru konkurencieschopný.

Po prvé. Je potrebné urýchliť ukončenie transformácie na naozaj trhové a konkurenčné prostredie, a to si vyžaduje po a vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde a k lesom, aby o osude týchto rozhodujúcich výrobných prostriedkov agrorezortu rozhodovali vlastníci. Po b takmer 20-ročná prax potvrdila, že súčinnosť Slovenského pozemkového fondu, pozemkových úradov a katastrálnych úradov neviedla k dosiahnutiu základného cieľa, a to k usporiadaniu pozemkového vlastníctva. Navrhujem preto prehodnotiť ich kompetencie, zameranie činností a stanovenie úloh s vecným a časovým harmonogramom pre dosiahnutie cieľa, t. j. usporiadanie vlastníckych vzťahov.

Po druhé. V súlade s postupom transformácie rezortu vytvoriť nástroj, ktorý si trhové prostredie, v ktorom agrosektor funguje, pre dosiahnutie konkurencieschopnosti vyžaduje. Mám na mysli najmä vytváranie odbytových združení, profesijných zastúpení na komoditných burzách, prejudikovanie vývoja cien rastlinných a živočíšnych komodít a na základe najnovších poznatkov vytvoriť model dlhodobej štruktúry rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, spracovateľských podnikov a podobne.

Po tretie. Zdroje Európskej únie nasmerovať v strednodobom a dlhodobom horizonte na podporu zmysluplného využívania produktov rastlinnej a živočíšnej výroby, najmä po a na rastlinnú produkciu zameranú na obnoviteľné zdroje energie, rovnako aj odpady a drevnú biomasu na produkciu elektrickej energie, biopalív druhej generácie a výrobu tepla, po b na tvorbu a ochranu životného prostredia, zachovanie diverzity v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja vidieka.

Po štvrté. Na základe zabezpečovania reálnej spotreby rastlinných a živočíšnych komodít obyvateľmi Slovenskej republiky zadefinovať parametre výroby obilnín, olejnín, ovocia a zeleniny, mlieka a mäsa.

A po piate. Rozlúčiť sa s nástrojmi ovplyvňovania zdravého chodu agrorezortu, ktoré boli vlastné centrálnemu riadeniu hospodárstva. Tieto nástroje sú v konkurenčnom trhovom prostredí neaplikovateľné, nepoužiteľné a ich administratívne presadzovanie iba predlžuje agóniu rezortu a dezorientuje myslenie manažmentov. Ďakujem za vašu trpezlivosť a pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou chcú reagovať pán poslanec Záhumenský, Halecký, Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Marian Záhumenský, pripraví sa pán predseda výboru Jozef Halecký.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, ja verím, že ste splnili úlohu, ktorú vám asi z centrály dali, že máte kriticky vystúpiť k rozpočtu poľnohospodárstva a v duchu a v nádeji sa nádejate, že slovenskí poľnohospodári zabudli na osem rokov vládnutia vašej vlády, pri ktorej štyri roky ste sa aktívne zúčastňovali. Ja verím, že sa aj v duchu hanbíte za to, čo ste museli prečítať. Ale sám určite neveríte tomu, čo ste tu prečítali.

Za vašich vlád ste obetovali slovenské poľnohospodárstvo, ktoré vstupovalo do Únie nepripravené, ktoré išlo odovzdať, a ja doslova hovorím, odišlo na jatky Európskej únie, aby ho západná pätnástka roztrhala. Neschopné poľnohospodárstvo nepripravené konkurovať tvrdým podmienkam a nielen európskej pätnástke, ale mnohým krajinám nových členských krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie.

Vy vyčítate vláde, že slovenskí poľnohospodári dostávajú menej, ale zabúdate na to, že vy ste vytvorili podmienky, že 100 % pre slovenských poľnohospodárov je len nejakých 60 % Európskej únie, európskej pätnástky. Vy hovoríte o tom, že treba zrovnoprávniť rastlinnú a živočíšnu výrobu, pritom sami ste jej dávali 6 až 9 % podpory. Zlikvidovali ste intenzívnu výrobu. Podporovali ste nič. A chcete zabudnúť na to, že podpora tejto vlády pre poľnohospodárov znamenala historicky najväčší hospodársky výsledok a chcete sa priživiť na kríze, ktorá postihla nielen poľnohospodárstvo, ale postihla celosvetové hospodárstvo, čoho súčasťou je poľnohospodárstvo. Je mi to ľúto a ja verím, že sám sa za to hanbíte. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký. Pripraví sa pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Golian, chcem sa tiež vyjadriť, pretože sa ma trošičku dotkli tie slová, ktoré ste hovorili na HZDS, že je príčinou skoro takéhoto stavu v poľnohospodárstve, aký je, čo myslím, že tomu ste neverili ani sám. Pretože myslím, že je celoeurópska kríza v pôdohospodárstve a zvlášť špecifická je v dôsledku toho, že odbytové možnosti sú veľmi nízke a konkurencieschopnosť našich pôdohospodárov je nízka. Takže jedna politická strana nemôže tieto veci, ktoré objektívne existujú, nejako zapríčiniť.

Chcem len podotknúť, že už v deväťdesiatych rokoch Ľudová strana - HZDS vybudovala základy pôdohospodárstva, rozbehla ho v štruktúre, ktorá myslím si, že je správna, a ako už bolo pripomenuté, práveže tie prístupové ciele, ktoré sa dosiahli pred ôsmimi rokmi v rokovaní s Európskou úniou, sú jedným zo zdrojov, že pôdohospodárstvo má teraz tieto problémy.

Takže odstrániť ich v priebehu štyroch rokov alebo práve v tejto krízovej dobe je skoro nemožné. Ale myslím si, že už len fakt, že nárast prostriedkov v pôdohospodárstve je skoro 20 % a že to dosiahlo HZDS a dosiahol aj, dá sa povedať, svojou autoritou predseda Mečiar vytvára podmienky, aby sa aspoň čiastočne tieto problémy riešili. Viem, že značná časť týchto prostriedkov je z Európskej únie, ale tak to býva aj v iných rezortoch, a predpokladám, že aj v nasledujúcom období aspoň čiastočne tieto úlohy, ktoré sú objektívne ťažko riešiteľné, sa posunú dopredu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec, vystúpili ste tu s tým, že táto vláda chce vymývať mozgy. No, ak niekto chce vymývať mozgy, tak ste to práve vy. Vystupovali ste ako tabula rasa, obviňovali ste túto vládu z rabovania, plienenia. V úvode vášho vystúpenia neustále tieto slová zaznievali. Asi s tým máte svoje skúsenosti. Neviem, či ide o toho istého Jána Goliana, bývalého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, ktorý dlhoval po čase, ako mu skrachovali jeho dve firmy, v tej druhej mal síce iba 25-percentný podiel a ostal dlžníkom Štátnym lesom aj úverujúcim bankám, rovnako Sociálnej poisťovni. Pohľadávky boli nevymožiteľné. Podnik si ich musel odpísať. Ste to vy, pán poslanec? Tak potom, o čom tu vy rozprávate, o nejakom rabovaní, plienení. Teda ak ste to vy. Ak nie, tak sa ospravedlňujem. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky predrečník pán poslanec Ján Golian.

J. Golian, poslanec: Ďakujem za slovo. Samozrejme, že som očakával reakcie, ktoré sú teda dôsledkom toho môjho vystúpenia.

K pánovi poslancovi Záhumenskému. Samozrejme sa nehanbím za to, čo som povedal a v našej strane sa to tak nerobí, že by sme museli niečo čítať. Po prvé som si to urobil sám a urobil som to z vlastnej vôle. Ak to vy tak robíte, tak to je vaša vec, nie moja.

Čo sa týka nastavovania tých podmienok v Európskej únii. Pán exminister Simon to tu už vo svojom raňajšom vystúpení vysvetlil. My sme boli vo vláde tri mesiace, keď sa nastavovali podmienky vstupu do Európskej únie. Všetko to zabezpečoval rezort pod vedením predsedu vtedajšej SDĽ-ky pána Koncoša a my sme len jemne zlepšili tie podmienky, ktoré on nastavil. Poľnohospodárska samospráva má, samozrejme, na tých podmienkach veľký podiel, že sa nastavili tak, ako sa nastavili a že tá podpora je nižšia v porovnaní napríklad s Českou republikou a Maďarskou. Ale to nevyčítajte napríklad vtedajšiemu vyjednávačovi pánovi Figeľovi, ktorý len prezentoval veci, ktoré ste mu dodávali vy. Nejde v mojom príspevku o žiadne priživovanie sa na kríze.

K pánovi poslancovi Haleckému, že sa cíti HZDS dotknuté. Viete čo, ide o to, ja som sa práve vo svojom príspevku snažil vysvetliť, že tie peniaze, ktoré sa do rezortu dali, boli naozaj neúčelne využité. Keby sa boli využili na účelnú transformáciu a neboli by sa dali na nezmyselné projekty. Veď kto chcel nakupovať tisíce kombajnov? Vie, koľko pokosí jeden kombajn v Slovenskej republike a koľko pokosí v Európskej únii? A chceli sa nakupovať ďalšie zariadenia? To boli čie výmysly? Hádam nejakých opozičníkov?

A čo sa týka pani Nachtmannovej. Je mi ľúto, že ste sa znížili k tomuto, lebo nepoznáte súvislosti a ja som ich náležite vysvetlil. Nikomu som nič nedlhoval, môžete sa usmievať, koľko chcete, ani som nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, to bola reakcia na faktické poznámky. Teraz v rozprave v zmysle § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpi podpredseda Národnej rady pán Milan Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som na úvod pánovi Záhumenskému, ale práve odišiel, povedať, že aj toto moje vystúpenie je z vlastnej vôle, nie je to príkaz z centrály SDKÚ, a pretože to je zákon roka, tak považujem za svoju akúsi stavovskú povinnosť povedať zopár pohľadov na to, čo sa tu teraz deje. A hlavne na to, čo sa bude diať v budúcnosti.

A ešte mi dovoľte predtým zareagovať na stav, akého sme svedkami pri prerokovávaní zákona roka. Ja keď som viedol schôdzu a bol som oslovovaný opozičnými poslancami, aby som tu urobil poriadok, aby tu prišiel niekto z vlády okrem navrhovateľa, tak som povedal, že už to dávno nie je v mojej moci. Vy, ktorí tu sedíte dlhšie, tak ste určite boli svedkami situácie, keď Pavol Hrušovský ako predseda parlamentu dokázal prerušiť rokovanie a bol vtedy z vládnej koalície a zabezpečiť minimálne na prerokovaní zákona roka účasť ministrov. Ale sme tu svedkami aj iných situácií, takže učíme sa celý život, čomu sa hovorí nová politická kultúra, ktorej sme svedkami aj teraz. Takéto ignoranstvo exekutívy, akého sme svedkami teraz, tu ešte nikdy za éry nebolo, dokonca ani za éry Vladimíra Mečiara.

A teraz dovoľte zopár téz k rozpočtu. Myslím si, že treba hneď na úvod veľmi jasne a priamo pomenovať predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2010. Tento rozpočet z dielne vlády Roberta Fica nie je ani sociálny, ani úsporný a o nejakých reformných ambíciách sa už vôbec nedá hovoriť. Aký teda je? Štátny rozpočet je svojím spôsobom zrkadlom každej vlády. V tomto návrhu štátneho rozpočtu však vidieť len bezradnosť a neschopnosť strany SMER a jej predsedu viesť túto krajinu nielen vtedy, keď sa ekonomike darí, ale aj vtedy, keď je potrebné prijať neraz vážne a účinné, podčiarkujem účinné opatrenia, ktoré dokážu riešiť problémy a krajinu posúvajú dopredu. Asi to tak malo byť, že hospodárska kríza sa stala významným faktorom, ktorý dostatočne preveril a zároveň aj usvedčil pána premiéra Fica z jeho neschopnosti čeliť hospodárskym a sociálnym problémom tejto krajiny v čase, keď je potrebné skutočne konať.

Zhoršujúce sa ratingy nášho postavenia v zahraničí, neustály rast nezamestnaných, rast chudoby, oprávnené obavy z možnej straty našej konkurencieschopnosti s najbližšími susedmi, to skutočné štátne plytvanie, pofiderné tendre a zmanipulované súťaže, stále viac a viac narastajúci apetít vládnej spotreby sprevádzaný netransparentnými nákupmi a v neposlednom rade šialený trend zadlžovania našich budúcich generácií ma zákonite vedie k položeniu zásadnej otázky.

Toto má byť ten slávny projekt budovania sociálneho štátu v podaní strany SMER a jeho najväčšieho protagonistu pána predsedu vlády? Toto má byť jeho vízia o budúcnosti Slovenska? Nárast chudoby, strata pracovných miest, zhoršujúca sa životná úroveň. Je vari sociálne a správne vytvárať finančnú sekeru takých rozmerov, že účet za dnešné neuvážené a nezodpovedné rozhodnutia tejto vlády budú platiť ešte aj naše najmladšie generácie? Kam sa podela zodpovednosť vlády, keď sa nečinne prizerá, ako nám pomedzi prsty unikajú prostriedky z eurofondov?

Dosahy hospodárskej krízy sa dotkli takmer každej sféry spoločnosti, samosprávu nevynímajúc. Mestá a obce pomerne rýchlo pochopili potrebu prijať celý rad úsporných opatrení, mnohé neváhali revidovať rozpočet aj dva, trikrát do roka. Len naša vláda až do tohto mesiaca sa tvárila, ako keby o kríze ani nechyrovala. Počas krízy prijímať zmenu rozpočtu až v októbri je vrchol nezodpovednosti, pokiaľ ide o šafárenie s peniazmi daňových poplatníkov.

Budem ale hovoriť chvíľu ešte o mestách a obciach. Myslím si, že aj predstavitelia ZMOS-u pochopili, že apel na zodpovednosť v čase hospodárskej krízy, ktorý smerom k samospráve premiér Fico adresoval, bol o tom, že zodpovednosť a hospodárnosť končí pred bránami Úradu vlády. Zatiaľ čo ZMOS sa dobrovoľne vzdal časti prostriedkov, vláda Roberta Fica poňala hospodársku krízu inak. Namiesto šetrenia sme svedkami plytvania, namiesto transparentných súťaží vláde viac imponujú nástenky, garáže či rôzne schránkové firmy umiestnené v daňových rajoch.

Robert Fico zneužil dobrú vôľu a zodpovedný prístup ZMOS-u a zo stabilného piliera demokracie v súčasnosti spravil de facto rukojemníka, ktorý sa teraz musí doprosovať finančnej kompenzácie za výpadky z dôvodu hospodárskej krízy. Pripomínam podpísané Memorandum medzi Združením miest a obcí Slovenska a vládou Slovenskej republiky v čase, keď bolo jasné, že nie je pravdou, že kríza nás obíde, kedy mestá a obce Slovenska vedené ZMOS-om súhlasili s tým, že vzhľadom na znižujúci sa príjem z dane z príjmu fyzických osôb, čo je základný príjem na potreby miest a obcí a na realizovanie ich povinností zo strany kompetenčného zákona, tak keď podpísali toto memorandum a súhlasili s tým, že tie 2 miliardy znesú, tak bolo sľúbené v tom memorande mestám a obciam, že tieto peniaze im budú zo strany štátu nahradené. Neskôr to už neboli dve miliardy, už to bolo 4,7. No a na rok 2010 je projektovaných viac ako 7 miliárd korún, o ktoré budú naše mestá a obce takpovediac ochudobnené oproti tomu, s čím sa plánovalo v pôvodných rozpočtoch.

Upozorňujem na to z viacerých dôvodov. Predovšetkým my sme boli tí, ktorí sme svojho času prišli s návrhom zákona, ktorý vo vzťahu k dani z príjmu fyzických osôb tých neprerozdelených 6,2 %, keď tých 75,8 bolo rozdelených medzi mestá a obce a medzi regionálne samosprávy, tak sme prišli s tým, že by sa aj tento podiel rozdelil medzi mestá a obce a medzi regionálne samosprávy s cieľom aspoň trochu kompenzovať výpadok v príjmoch miest a obcí. Podotýkam, že mestá a obce nie sú ani starostovia, ani primátori, ani mestské a obecné zastupiteľstvá, sú to konkrétni ľudia, ktorí žijú na našich dedinách, pre ktorých starostovia, primátori a zastupiteľstvá a ich úrady robia servis.

Náš návrh zákona bol zo stola tak ako všetky doposiaľ v tomto parlamente zmietnutý, no trošku nás vtedy mrzelo, že mestá a obce pod vedením ZMOS-u nereagovali na tento návrh, no a potom, keď už mlieko vykypelo, tak prišli s listom, v ktorom vlastne odpísali ten náš návrh zákona a prosili vládu Slovenskej republiky, aby takýto návrh zákona prijala. Myslím, že už to došlo aj Združeniu miest a obcí Slovenska, aj starostom a primátorom, akým spôsobom vláda reaguje na ich skutočné potreby a ako si plnia aj záväzky z takzvaných memoránd podpísaných pôvodne údajne s dobrým úmyslom.

Verím, že mestá a obce, z ktorých som z ich stanoviska, poviem pravdu, ako človek, ktorý vzišiel zo samosprávy, bol vtedy dosť sklamaný, pretože ak nedokážu vystrieť šiju a povedať pravdu, tak ako to môžeme čakať od normálnych ľudí, ktorí majú opäť v tejto krajine strach. Toľko k rozpočtu miest a obcí. Nebudem hovoriť čísla, nebudem hovoriť tie veci, ktoré už tu boli povedané. Nečaká ich v budúcom roku nič dobré, tak ako aj ostatné oblasti života, ktoré by mal zastrešiť rozpočet Slovenskej republiky.

Dovoľte mi ale predsa len, pretože som niektoré vystúpenia mojich predrečníkov pozorne počúval, reagovať na ne, a ak dovolíte, začnem neprítomnou ministerkou pani Tomanovou. Nebol som v sále, ale som to pozeral vo svojej kancelárii a zapamätal som si dva vážne výroky pani ministerky.

Prvý bol, že krízu spôsobili politici, ktorí v našej krajine vládli osem rokov a že to boli reprezentanti KDH, SDKÚ - DS a SMK. Ja som to počúval veľmi pozorne, pán minister. Môžete, pán minister. (Hlas v sále.) Taký ako. Tak taký ako, dobre. Ak je to presný prepis, tak sa ospravedlňujem. Ja v tom veľmi veľký rozdiel nevidím, ale ak vám ide o toto slovičkárenie, tak taký ako, pán minister.

A druhé, čo som sa dozvedel, že pani ministerke celkom dobre slúži pamäť. No ja by som chcel pani ministerke vo vzťahu k jej pamäti povedať, že na to netreba vysokoškolské vzdelanie, na to stačí, aby bol človek absolventom obchodnej akadémie, aby pochopil, že ak sa niečo zakladá ako základ pre ekonomický rozvoj, tak dobehy všetkých reforiem neprichádzajú ihneď, ale prichádzajú s odstupom niekoľkých rokov.

Ak táto vláda neporozumela, a od pani ministerky to počúvam teda už tri a pol roka v tomto parlamente, že to, z čoho žije, dokonca ešte aj v čase krízy, tak to jej zaviedla tá vláda pred nimi, tak potom mi je ľúto nie jej pamäti, ale elementárneho pochopenia makroekonomických súvislostí.

Je tiež pravdou, že to, čo zakladáte vy pán minister a s vašou vládou aj s pani ministerkou, aj s pánom premiérom, tak to bude mať takisto dobeh niekoľko rokov neskôr, ale o tom budem hovoriť v ďalšej časti svojho vystúpenia.

Ešte som sa dozvedel od pani ministerky jeden úžasný skvost, že my sme bojkotovali prijímanie eura. No, priatelia, ak niekto v tejto krajine položil základy preto, aby sme mali euro, tak pri všetkej úcte k tomu, čo ste urobili vy, tak to bola predchádzajúca vláda.

Ja som zaregistroval to, čo sa nedalo nevidieť, a to znamená, že hlavne, čo som si všimol, bolo vaše postávanie pri bankomatoch na záverečnej recepcii. Pri bankomatoch preto, aby aj tí menej chápaví pochopili, ako sa vyberajú peniaze z bankomatu a recepcie, pretože na to ste si zvykli. Ak sme sa tohto nezúčastnili, tak to preto, lebo to nepovažujeme za dôstojné a myslíme si, že čaro a vtip toho, že sa podarilo v takej krátkej dobe a po tom všetkom, čo sme zdedili po predchádzajúcich vládach, nebolo o tom, aby sme stáli pred bankomatmi a robili recepcie, ale bolo o tom, že sme dokázali nastaviť ekonomiku, na základe čoho nás eurozóna akceptovala a na základe čoho sme tu mali taký hospodársky rast, že to euro bolo nespochybniteľné aj vašou vládou.

Ešte mi dovoľte reagovať na kolegu Jureňu, tiež ho tu nevidím. To bolo vystúpenie zo včerajška. Mimoriadne plamenný prejav, podobný, ktoré sme už od neho zažili, a predovšetkým rozprával dlhú dobu o ožobračovaní tohto národa.

No ja mu poviem jeden príbeh, ktorý som sa dozvedel teraz nedávno a ten je z regionálneho prostredia a týka sa tiež rozpočtu. Bol som na jednej akcii, kde som sa dozvedel trošku viac informácií o PPP projekte na R1. Jeden mimoriadne vážny podnikateľ, ktorý má za sebou úspešnú firmu, mi rozprával o tom, že okrem toho, že majú presné informácie, koľko vlastne tam stojí kilometer, koľko budeme splácať ďalších tridsať rokov, tak je tam ešte jeden taký zvláštny fenomén. Neviem či súťažou, alebo bez nej tento projekt dostala česká firma. Česká firma, ktorá nezamestnáva vôbec nikoho zo Slovenska. Všetky nákladné automobily aj všetky tie grédre, ja neviem, ako sa tomu hovorí, tie mechanizmy majú štátne poznávacie značky z Čiech, nie je tam ani jedno auto slovenskej poznávacej značky, ešte aj nafta, ktorá sa tam používa, sa vozí z Českej republiky. Po tom, čo vláda pána Fischera v Čechách na základe úsporných opatrení a rozumu a toho, že už nechcú plytvať, pozastavila na určité obdobie výstavbu diaľnic, sa na túto českú firmu nabaľujú všetky české firmy, ktoré sú v dosahu a s ktorými majú kontakt a tí tam majú fantastickú zákazku až na to, že slovenské firmy, slovenskí občania, slovenskí pracujúci si tam ani nepípnu. To je vlastenectvo, nikoho tu nevidím z SNS? To je vlastenectvo v praxi.

Počuli sme tu všeličo o vlastizrade. Toto ja považujem za vlastizradu, keď sa takýmto spôsobom v časoch krízy postaví vláda, ktorá o tom rozhoduje, k možnosti dať naším ľuďom prácu a k tomu, na čo sa používajú peniaze uvoľnené aj z rozpočtu, aj tie, ktoré budeme v budúcnosti cez rozpočet splácať. Je to hanba.

No ešte mi dovoľte, aby som zareagoval na korupciu a klientelizmus. Mne napadla tiež, pretože som tu ja začul tiež veľa toho, čo sa nedá inak nazvať iba ako žart zo strany tých, ktorí z tejto ľavej strany vystupovali, tak by som len chcel povedať, že raz, keď som bol na jednom mítingu, tak som sa dozvedel od jedného nášho kandidáta, že keď sa dostane do úradu župana, tak bude bojovať proti klientelizmu a korupcii spôsobom, že všetky zmluvy nad tisíc eur budú zverejnené. A musel som sa pousmiať, keď som si uvedomil, že on hovorí o tisíc eurách a dáva verejný prísľub pred občanmi. A my tu máme zmluvu, neviem či za dve, či za 3 miliardy Sk, ktorá nielenže nie je zverejnená, ale ani ministerstvo životného prostredia, ani pán premiér tú zmluvu vôbec nevedia nájsť. Nie aby ju zverejnili, ale ju nevedia nájsť. Tak mi to pripadalo veľmi komické. A keď som si predstavil, čo všetko som sa dozvedel pred voľbami a po voľbách, ak je hlavný leitmotív tejto vlády v programovom vyhlásení boj proti korupcii a klientelizmus, tak to už nie je ani úsmevné, ale je to smutné.

No a to už nehovorím o tom svetovom ekonomickom fóre, ktoré povedalo, že sme sa dostali zo 133 krajín na 127. miesto, prepadli sme na 127. miesto v tom, ako nás vidia vo vzťahu ku korupcii a klientelizmu. To sú dosť vážne upozornenia, ktoré by si už mohol niekto aj iný všimnúť, nielen médiá a parlament.

No a dovoľte mi ešte v týchto úsmevných pohľadoch pokračovať. Pán kolega Rafaj, mrzí ma to, že tu nie je, povedal vo svojom príhovore, že zodpovedný prístup k spravovaniu tohto štátu, ktorý chceli presadiť ešte v roku 1990 a pomenoval ho. Čiže zodpovedný prístup ku spravovaniu štátu reprezentujú donedávna, bol tu aj minister za SNS, už teraz ten rezort nemajú. No musel som sa naozaj opätovne pousmiať. No chvála pánu bohu, že nemali ten priestor po roku 1998, pretože keby takto "zodpovedne" pristupovali k vládnutiu, ako sme toho svedkami teraz, a k narábaniu s finančnými prostriedkami všetkých nás a občanov Slovenska, tak si myslím, že Slovensko by už možno ani nebolo. Kde sa na tento výrok hrabe Piško so Skrúcaným či Partička s Polnišovou a Latinákom. Nič iné mi nenapadlo vtipnejšie, pretože to je už naozaj výsmech.

No a ešte k pánovi kolegovi Záhumenskému, opäť ho tu nevidím. "Slovenské poľnohospodárstvo sme poslali na jatky EÚ." Ja by som chcel všetkým povedať, že o chvíľu januárom alebo februárom určite končí štvorročné vládnutie. Čiže ste na konci svojho volebného obdobia. Mali ste štyri roky, polovicu z toho k dispozícii, čo sme mali my. Ja sa pýtam vo vzťahu k poľnohospodárstvu, vo vzťahu k vinohradníctvu, k vinárstvu, k mliekarenstvu, k potravinárstvu. To vážne necítite zodpovednosť za to, kam sa to dnes dostalo? Ja sa pýtam, čo ste robili štyri roky? To mi chcete povedať, že keď ste zvýšili dotácie, priame dotácie o 20 %, že to je všetko? A čo tak, pán Záhumenský, urobiť poriadok v tých dotáciách? To vám nikdy nenapadlo? Kde sú tie peniaze? Choďte medzi vinohradníkov, vinárov, choďte medzi poľnohospodárov, potravinárov. Nevyhovárajte sa na Dzurindu a neviem na ho. Choďte sa ich spýtať, aký majú pocit, čo sa pre nich urobilo za tie štyri roky.

No a nakoniec nebudem hovoriť o Víťaznom februári ani o znárodňovaní, ale o zákone, ktorý chcete prijať, o ktorom som sa dozvedel, že tu ešte nie je možno aj kvôli vašim koaličným sporom alebo kvôli tomu, že ho treba naozaj prepracovať, lebo je nepoužiteľný v takom stave, ako ho vláda schválila. Ak ho chcete naozaj dať do parlamentu, tak potom sa nebavme ideologicky, ale bavme sa prakticky o tých škodách, ktoré z toho vzniknú. Pretože ak sa chceme reálne baviť o podnikateľskom prostredí, prosím vás, ten rozpočet pri takomto zákone a pri tom, že zastavíte prísun akýchkoľvek investorov aj do budúcnosti, tak ten rozpočet je naozaj do júna, tak ako sme sa to dočítali z analýz mnohých expertov a odborníkov. Tak si povedzme, že schvaľujeme rozpočet do 30. 6., a nie na celý rok a budeme k sebe aspoň raz poctiví.

No a na záver mi dovoľte jeden citát. Mám pocit, že nie všetci si myslíme, že chceme zvíťaziť nad minulosťou. Nad tou minulosťou, o ktorej aspoň som si myslel, že sme väčšina z nás v tomto parlamente presvedčení, že ju treba zmeniť aj tým zákonom, o ktorom som rozprával sa, bohužiaľ, do tej minulosti vraciame. Ernst Reuter povedal: "Nad minulosťou môžu zvíťaziť len muži a ženy, v ktorých žije plameň dobra a ktorí sú si vedomí, že láska je silnejšia ako nenávisť." Prečo to hovorím. Je mi veľmi ľúto a nemal som inokedy možnosť, ani nechcem tento ctený parlament vyrušovať mimo programu, niekedy mám pocit, že naozaj sme národ, ktorý má v génoch aj zloprajnosť, aj závisť, ale nikdy som si nemyslel, že sme národ, ktorý ráno, keď sa zobudí a večer zaspáva, žije len z nenávisti. To, čo tu z tohto miesta predvádza predseda vlády, to, že nechodí nikam do diskusných relácií, že sa s ním nedá diskutovať ani o rozpočte, ani o ničom, to je presne to, kvôli čomu si myslíme, že asi ešte dlho nad tou minulosťou nezvíťazíme. Ďakujem za pozornosť.