T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Viliam Novotný. Nemôžem vás učiť rokovací poriadok. Už som to niekoľkokrát vysvetľoval.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, dámy a páni, pri prerokovaní štátneho rozpočtu sme ešte pomerne málo času venovali problematike zdravotníctva. Je to možno spôsobené aj tým, že kapitola ministerstva zdravotníctva patrí medzi najmenej pertraktované pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a najmenej rozpísané pri schvaľovaní štátneho rozpočtu aj preto, lebo naozaj zo štátneho rozpočtu plynie do rezortu zdravotníctva s výnimkou poistného, ktoré platí štát za svojich poistencov pomerne málo peňazí. Skôr zaujímavé sú rozpočty zdravotných poisťovní, ktoré ale v Národnej rade už neschvaľujeme, kde sa vieme reálne dopátrať k tým číslam, ktoré budú na zdravotnú starostlivosť v najbližšom kalendárnom roku plynúť.
Napriek tomu mi ale dovoľte skôr komplexnejší pohľad na celú problematiku zdravotníctva aj z pohľadu neschvaľovaného štátneho rozpočtu a predovšetkým už spomínanej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka odvodov, ktoré za poistencov štátu platí štát do zdravotných poisťovní.
Slovenské zdravotníctvo prišlo tento rok vinou svetovej hospodárskej krízy o 10 miliárd Sk. Naozaj týchto viac než 10 miliárd Sk je ten výpadok príjmov zdravotných poisťovní, ktorý bol pôvodne naplánovaný minulý rok a ktorý sa očakával v prípade, ak by svetová hospodárska kríza nebola zasiahla tento rezort. To znamená, reálne mali zdravotné poisťovne tento rok približne toľko finančných prostriedkov ako v minulom roku, aj keď pozitívne správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou hovorili o tom, že za prvý polrok kalendárneho roku 2009 bol predsa len o niečo lepší výber zdravotného poistenia ako v prvom polroku minulého kalendárneho roka. Ale približne treba povedať, že ten rast, na ktorý sme boli zvyknutí medziročne, teda nejakých 10 miliárd Sk sa tento rok v rezorte zdravotníctva neudial. Situácia na budúci rok nie je o nič ružovejšia. Výpadky príjmov zdravotných poisťovní znamenajú pre fungovanie zdravotníctva v najbližších mesiacoch vážnu a naliehavú výzvu. Vláda však nerieši dopady svetovej hospodárskej krízy na zdravotníctvo. Šíri síce pozitívne očakávania a sľubuje pomerne prázdne sľuby, ktoré sú ale v značnom rozpore s realitou.
Návrh štátneho rozpočtu na posledný rok vládnutia kabinetu Roberta Fica sú toho tragickým svedectvom. Predložené čísla o zdrojoch zdravotných poisťovní na budúci rok vyzerajú zle. A to sú podľa analytikov optimisticky nadhodnotené. Vláda tak vyvoláva v poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti neprimerané očakávania, falošne pozitívne očakávania tomu medicínsky hovoríme, pretože peňazí bude ešte menej, ako sa dnes zdá, alebo ako vláda sľubuje.
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že zvýši odvody na zdravotné poistenie za poistencov štátu na 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Predchádzajúce tri roky vždy zaostávala za svojím sľubom, ktorý dala v programovom vyhlásení vlády. Keď sme sa v pléne pýtali, prečo to teda nie je tých 5 %, dostávali sme zvyčajne odpoveď, že tak tomu bude až v poslednom roku vládnutia. Z návrhu štátneho rozpočtu na posledný rok vládnutia však vyplýva, že tento svoj sľub vláda definitívne nesplnila. Platba za jedného poistenca štátu sa v roku 2010 zníži oproti roku 2009 zo 4,9 % na 4,78 % priemernej mzdy. A to treba povedať, že 5 % z priemernej mzdy mal štát za svojich poistencov pôvodne platiť už tento rok. Ale na návrh pána poslanca Bobríka ste milí koaliční poslanci pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na minulý rok znížili túto platbu na 4,9 % z priemernej mzdy. Zvyšnú desatinu percenta, teda v prepočte 700 miliónov Sk dostal do svojej kapitoly minister zdravotníctva. Vtedy k tomu minister zdravotníctva povedal, citujem: "Tú desatinu percenta chceme dať na preventívne a národné programy." Dokonca uviedol, že za tie peniaze ušetrí niekoľko miliárd. Ešte v apríli tohto roku nedokázalo ministerstvo zdravotníctva povedať, ako týchto 700 miliónov Sk, hovorím v korunách, použije. Nepredložilo jediný relevantný argument, že to prinesie nejaký efekt. Vládna koalícia tak v roku hospodárskej krízy pripravila zdravotné poisťovne o 700 miliónov Sk, ktorých ďalší osud je nejasný.
Vtedajšie slová ministra Rašiho, že s 5-percentnými odvodmi za poistencov štátu počíta od roku 2010, sa vo svetle predloženého návrhu štátneho rozpočtu ukazujú ako nepravdivé. Ide o nesplnený sľub, ktorý len poukazuje na neschopnosť ministra zdravotníctva riešiť kľúčové výzvy rezortu, medzi ktoré nepochybne patrí financovanie a zabezpečenie primeraného objemu zdrojov pre zdravotníctvo. Logicky, ak dôjde k výpadku verejných zdrojov v rezorte zdravotníctva, na ktorých pravidelný ročný nárast sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zvyknutí, ale aj všetci účastníci, ktorí pôsobia v rezorte zdravotníctva zvyknutí, je tu nutkavá túžba zo strany predovšetkým poskytovateľov, ale aj ostatných hráčov na zdravotníckom ihrisku akýmsi spôsobom tento výpadok verejných zdrojov kompenzovať. A kompenzujú ich zdrojmi súkromnými, teda hotovostnými platbami u lekára, v lekárni či v nemocnici.
Ja viem, dámy a páni, že koaličným poslancom sa nepočúva dobre. Predovšetkým sa nepočúva dobre tým koaličným poslancom, ktorí sú z politickej strany SMER, ktorá si do dôvetku dáva sociálna demokracia. Skutočnosť, že finančná spoluúčasť pacientov v zdravotníctve za súčasnej vlády narástla o 74 % oproti predchádzajúcej vláde. Zopakujem to ešte raz. Finančná spoluúčasť v hotovosti, v cashi v lekárni, u lekára, v nemocnici, ktorú musia zaplatiť pacienti, narástla medzi rokmi 2005 až 2009 o 74 %.
Kým v roku 2005 zaplatil priemerný občan na doplatkoch za lieky a poplatkoch u lekára a v nemocnici 3 800 korún ročne, v roku 2009 predpokladalo ministerstvo financií na čele s vaším koaličným ministrom Počiatkom, že priame platby do zdravotníctva dosiahnu výšku na jedného občana 220 eur, teda 6 600 Sk. A to ešte treba podotknúť, že v roku 2006 ako prvé, čo urobila táto vláda, je, že zrušila vyberanie 20- a 50-korunáčok. Čiže k číslu 3 800 korún na jedného občana v roku 2005 boli ešte aj tieto poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda 20- a 50-korunáčky. Dnes sa 20- a 50-korunáčky nevyberajú, napriek tomu v hotovosti jeden občan Slovenskej republiky v priemere v tomto kalendárnom roku 2009 zaplatil 6 600 Sk.
Pre mnohé rodiny sa táto stále sa zvyšujúca priama spoluúčasť pri čerpaní zdravotnej starostlivosti stáva finančne neúnosnou. Hospodárska kríza ich situáciu ešte zhoršuje. Súčasné slovenské zdravotníctvo tak neplní jednu zo svojich základných úloh, ktorou bezpochyby je finančná ochrana pacientov pred katastrofickými vysokými nákladmi pri čerpaní zdravotnej starostlivosti. Minister Raši sa pritom tvári, že toto u nás na Slovensku neexistuje. Keď sme ho v júni na tieto skutočnosti upozornili a ponúkli sme aj riešenie, minister Raši odpovedal, že zrejme chce SDKÚ - DS znovu zaviesť poplatky v zdravotníctve, lebo zdravotníctvo je na Slovensku bezplatné, dámy a páni. Za zdravotníctvo sa v hotovosti v lekárni a u lekára a v nemocnici nedopláca nič podľa ministra Rašiho. Naozaj to bola jeho odpoveď. Tú som si založil, lebo naozaj bude patriť medzi tie vtipnejšie, ktoré sa v tomto funkčnom období podarili.
Musím povedať, že v tomto období pred regionálnymi voľbami mám veľmi veľa stretnutí s dôchodcami v kluboch dôchodcov, v domovoch dôchodcov v mojom volebnom obvode a vždy sa pýtam seniorov, ako je to s tými poplatkami, či teda u lekára, respektíve v lekárni platia menej ako za predchádzajúcej vlády alebo viacej a že koľko teda doplácajú, keď minister Raši hovorí, že je to bezplatné. A tak ma informujú, že jeden dôchodca dopláca 1 200 korún, druhý 1 400, ďalší je na tom lepšie, lebo mu pán doktor dal lepšie lieky, takže dopláca len 800 korún, a to všetko pri osem, deväť, maximálne desaťtisícovom dôchodku. O tom to je. O tom sme rozprávali v júni. My sme v júni aj navrhli jedno opatrenie, na ktoré teda nereflektovala táto vláda a nereflektovalo ani ministerstvo zdravotníctva, a to bolo opatrenie o maximálnej platbe pri čerpaní zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Navrhli sme zaviesť takzvané pravidlo o maximálnej platbe, ktorá by mala byť vo výške 10 eur mesačne ani o cent viac s tým, že by sa spoluúčasť pacienta v priebehu roka sumovala, že by sme sčítavali tieto doplatky a poplatky, ktoré pri čerpaní zdravotnej starostlivosti musí poistenec zaplatiť, a ak by to presiahlo hranicu 120 eur ročne, ďalej by už náklady spojené s čerpaním zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia refundovala zdravotná poisťovňa. No odpoveď ste počuli, keďže máme vraj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a 6 600 Sk priemerný doplatok, ktorý zaplatí jeden občan Slovenskej republiky za zdravotnú starostlivosť, zrejme vládu netrápi a radšej sa tvári, že neexistuje, tak tento náš návrh nebol akceptovaný.
Ale vrátim sa naspäť k odvodom za poistencov štátu. Keďže odvody za poistencov štátu klesnú namiesto toho, aby stúpli, Všeobecnej zdravotnej poisťovni bude na budúci rok chýbať takmer 20 miliónov eur, s ktorými počítal projekt zlúčenia štátnych zdravotných poisťovní. Nedávno schválená finančná injekcia vo vláde Slovenskej republiky vo výške 65 miliónov eur na zlúčenie zdravotných poisťovní sa teda ukazuje v tomto svetle ako úplne náhodne odhadnutá veličina. Asi tak, že minister zdravotníctva zrejme od vlády pýtal nejaké peniaze, aby, ako to v projekte odôvodnil, udržal doterajšiu úroveň financovania zdravotníctva a vláda mu povedala, že koľko. Tak on povedal, že asi tak 2 miliardy Sk, tak mu dali 65 miliónov eur. Naozaj mám z toho taký pocit, pretože v projekte pán minister počítal s príjmami do Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 20 miliónov eur vyššími, než bude realita, keď zajtra schválime tento štátny rozpočet.
Mimochodom chcem sa opýtať, kde sú v štátnom rozpočte peniaze na toľko sľubované oddlženie nemocníc, ktorých transformáciu na akciové spoločnosti súčasná vláda medzi prvými opatreniami v rezorte zastavila. (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne, pán minister hovorí, že v štátnych finančných aktívach, tak ich tam budeme naďalej hľadať a veľmi pozorne budem sledovať celý proces oddlženia rezortu zdravotníctva. Neobyčajne sa naňho teším a veľmi pozorne budeme sledovať, ako to bude celé prebiehať, keďže kritika na predchádzajúce oddlženie realizované prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ bola obrovská. Som zvedavý, ako sa bude dariť vláde s oddlžením netransformovaných, predovšetkým štátnych nemocníc.
Navrhovaný štátny rozpočet však dokazuje, že vláda si neplní svoje sľuby. Doplácajú na to pacienti i zdravotníci. Hoci sme, ako som už spomínal, navrhli sériu opatrení v zdravotníctve, vláda nebola ochotná sa nimi čo i len zaoberať. Táto neochota však robí vládu Roberta Fica, ako aj poslancov vládnej koalície zodpovednými za narastajúce problémy v rezorte.
Dámy a páni vládnej koalície, od januára prestane platiť koaličná zmluva, tak určite sa budete veľmi intenzívne venovať práci s vašimi voličmi. A chcem vás na to upozorniť, že po schválení tohto štátneho rozpočtu budete musieť vysvetliť lekárom, zdravotným sestrám, zdravotníckym pracovníkom, prečo im neporastú mzdy. Budete musieť vysvetliť pacientom, prečo budú musieť dlhšie čakať na odkladnú zdravotnú starostlivosť, teda na náročnejšie výkony. Budete musieť vysvetliť pacientom, prečo budú musieť platiť stále viac za lieky v lekárni. Budete musieť vysvetľovať aj dodávateľom predovšetkým do štátnych nemocníc, prečo sa splatnosť ich faktúr stále predlžuje a odkladá na neurčito. Jedno však budete vysvetľovať veľmi ťažko. A myslím si, že to ani nevysvetlíte. Že ak sú peniaze na to, aby štátne príspevkové organizácie nakupovali predražené sanitky, lineárne urýchľovače alebo oftalmologické prístroje, prečo nie sú aj na liečbu pacientov a odmeňovanie zdravotníkov. Nesplnenie sľubov o piatich percentách za poistencov štátu nie je jediné zlyhanie ministra zdravotníctva a vládneho kabinetu v oblasti financovania rezortu. Z ďalších sľubov programového vyhlásenia vlády vyberám: podpora nepovinného poistenia na zníženie dopadov finančnej spoluúčasti. Nesplnené. Adekvátne zlepšenie ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov. Nesplnené. Rastúci podiel verejných výdavkov na zdravotníctvo s HDP a približovanie k vyspelým štátom Európskej únie. Nesplnené. Podpora viaczdrojového financovania zdravotníctva. Nesplnené. Príspevok na úhradu finančne zvlášť náročných výkonov. Nesplnené. Nesplnená je totiž hneď úvodná premisa vládneho programu, že zdravotníctvo je jednou z priorít vlády.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 dokazuje, že to tak nie je. Zdravotníctvo, dámy a páni, nie je prioritou tejto vlády. Nie je to dokonca ani slovenský pacient. Prioritou tejto vlády je všadeprítomný biznis so zdravím, korupcia a klientelizmus, ktorými táto vláda otrávila rezort zdravotníctva.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.
Prvý bod. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 sa záväzné ukazovatele menia takto. V kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 1 milión eur a zároveň sa o rovnakú sumu zvyšujú v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie.
Druhý bod. V prílohe č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2010 sa záväzné ukazovatele menia takto. V kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa prostriedky vyčlenené na realizáciu programu 01W jednotný výklad/aplikácia zákona - program NSSR znižujú o jeden milión eur a zároveň sa o rovnakú sumu zvyšujú v programe 079 prevencia a ochrana zdravia.
Odôvodnenie. Výdavky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 zvyšujú presne o 1 milión eur, 13,3 %, hoci výdavky na ostatné súdy sa znižujú.
V porovnaní s rozpočtom na rok 2009 sa znižujú aj verejné zdroje v zdravotníctve, a to o 1,1 %. Považujem za nesprávne, aby sa v roku 2010 výrazne zvyšovali zdroje pre Najvyšší súd a súčasne klesali výdavky na zdravotníctvo.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. Poprosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Peter Markovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som zareagovať na vystúpenie predsedu zdravotníckeho výboru pána poslanca Novotného z toho dôvodu, že avízo z jeho vystúpenia znelo, že v zdravotníctve v roku 2010 bude horšie a že dostupnosť zdravotníckych služieb bude slabšia ako v predchádzajúcom roku.
Chcem len povedať, že aj keď to percento z HDP, ktoré sa pohybuje v zdravotníctve, je zhruba medzi 6 a 7 % HDP, zhruba v nasledujúcom roku bude okolo 6,7 %, predsa len tým, že platby štátu do poisťovní za svojich poistencov sa zvýšia aj napriek tomu, že je pokles odvodov zo 4,9 na 4,78.
Mzdy rastú, odvody rastú, takže tých finančných prostriedkov cez zdravotné poisťovne bude o 10 % viacej. Avizuje to aj štátny rozpočet, že aj platby z kapitoly ministerstva zdravotníctva budú o 10 % vyššie. To znamená, že v tomto krízovom období, kedy by sa dalo čakať, že predsa len tie mimohospodárske rezorty budú musieť trošku vo väčšej miere niesť dosah krízy, v zdravotníctve sa to nedeje. Takže skutočne, ako bolo povedané z úst predstaviteľov tejto vlády, zdravotníctvo, ale aj sociálne veci sú prioritou tak, aby občania nepocítili krízu.
Takže predpokladám, že pokiaľ sa dobre budú rozdeľovať financie, financií by malo byť relatívne dosť. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem len podporiť to, čo hovoril pán poslanec Novotný vzhľadom na to, a čudujem sa, že nikto z poslancov hlavne strany SMER nereagoval na to, čo hovoril pán predseda Novotný, pretože je alarmujúce, že priame platby do zdravotníctva sa od roku 2005 zvýšili z 3 800 na 6 600 korún. Ak toto nevadí sociálnej vláde a sociálnemu SMER-u a jeho poslancom, ak toto je predstava zvyšovania dostupnosti a kvality pre občana a pre pacienta, tak je to pomerne čudná predstava o sociálnej demokracii.
A nemôžem súhlasiť s tým, že je to akokoľvek priorita pre túto vládu, a najmä pre stranu SMER, ktorá, no, riadi, povedzme, že riadi ministerstvo zdravotníctva, keď každý občan dnes dopláca 6 600 korún na zdravotníctvo. Tak o akej priorite to tu hovoríme.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som na úvod aj povedal, že možno budem hovoriť trošku širšie, ako je samotná kapitola v rozpočte týkajúca sa ministerstva zdravotníctva, lebo tá je naozaj veľmi uzučká a krátka v porovnaní s ostatnými kapitolami. Preto som sa snažil trošku prejsť tie sľuby, ktoré vláda dala občanom, pretože prichádza posledný volebný rok a je čas rekapitulovať. No a tak som rekapituloval. Odpovedám pánovi poslancovi Haleckému. Sľúbili ste 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve odvody štátu za svojich poistencov. Nesplnili ste to. Sľubovali ste, že ľudia budú v zdravotníctve platiť menej, alebo nebudú platiť vôbec. Platia viac. Namiesto 3 800 korún ročne 6 600 korún v roku 2009.
Tento rok nenarástli zmluvy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní. Logicky poskytovatelia, predovšetkým nemocnice nezvyšovali platy.
Odborári sa dávno dožadujú zvýšenia platov, a darmo sa ich dožadujú, lebo poskytovatelia nemajú viac peňazí, ako mali v roku 2008. A uvidím, či budú mať viac v roku 2010. Ja si to tiež prajem, aby mali vyššie zmluvy.
Platy teda v rezorte nerastú, ale to, čo pozorujeme, je neobyčajné plytvanie. Plytvá sa všade. Nakupujú sa predražené sanitky, zlučujú sa zdravotné poisťovne, ktorých efekt zlúčenia má prísť niekedy na konci roku 2010, prípadne v roku 2011.
Sledujeme nákupy, ktoré sú neobyčajne predražené, zrušenie degresívnej marže v roku krízy. Neobyčajné plytvanie. Ale na zvýšenie zmlúv pre poskytovateľov a na zvýšenie miezd pre lekárov a sestry nie sú peniaze. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, dobrý deň, ste tu jediný z vlády. Tak trošku je to také smutné. Nemáte tu, nechcem povedať, že ani morálnu oporu, ani takú, ktorá by vás vystriedala tu si sadnúť. No však bodaj by ste sa ako minister financií cítili zle.
Pán minister, dámy a páni, toto je posledný rozpočet tejto vlády, a preto je potrebné sa pozrieť aj rok, dva, tri dozadu, kde ste začínali v roku 2006 a kde končíte v roku 2009 a čo sľubujete do roku 2010. Vy pán minister najlepšie viete, v akom stave ste preberali Slovensko v roku 2006. Vy najlepšie viete, že rozpočet, ktorý tu predkladáte, za veľa nestojí. Vy viete, že ekonomika a hospodárstvo, ale, bohužiaľ, aj morálka sú dnes zhumpľované. Vy toto všetko dobre viete. Vy viete aj to, že po vás nezostane žiadny projekt, žiadna reforma. Vy viete, že ste Slovensko neposunuli ani o milimeter dopredu. Práve naopak, stiahli ste ho dolu. A viete, že tomuto zhumpľovanému hospodárstvu zodpovedá aj tento rozpočet. A preto je najväčšia mediálna marketingová úloha SMER-u, ako to povedať. Ako to predložiť ľuďom tak, že je všetko v poriadku, že ten rozpočet je pre nich a len pre nich a za všetky ťažkosti môže len hospodárska kríza a, samozrejme, opozícia a médiá.
Preto skôr, ako ste predstavili čísla tajne pre verejnosť aj samotných ministrov až do rokovania vlády, tak ste vyrazili s marketingovým posolstvom. Štátny rozpočet na rok 2010 je rozpočtom na ochranu ľudu. Marketingové posolstvo predsedu vlády. Ak by sme my chceli kritizovať rozpočet na ochranu ľudí, dostali by sme sa do vážnej politickej slučky. S týmto marketingovo rátate. Ak by sme kritizovali rozpočet na ochranu ľudí, uškodíme sami sebe, lebo SMER ho komunikuje ako rozpočet na ochranu ľudí. Aj takto chcete eliminovať kritiku, lenže my, pán minister, nekritizujeme ani vaše "oblbovacie" tlačové konferencie o rozpočte, na ktorých zavádzate, ale my kritizujeme realitu. Realitu, ktorá tu je a na ktorej sa podieľate.
Pán minister, pre nás na rozdiel od vás jedna a jedna bude vždy dva. Bez ohľadu na akúkoľvek propagandu. Pre nás jedna a jedna sú dva. My nekritizujeme rozpočet na ochranu ľudí, dámy a páni, ale kritizujeme rozpočet, ktorý si nevšíma sociálne ohrozených ľudí ani ľudí v hmotnej núdzi. Kritizujeme rozpočet, ktorý si nevšíma mladé rodiny, mamičky na materských, rozpočet, ktorý nezakladá východisko z krízy, pán minister. Rozpočet akoby nepočítal s krízou. Žiadne východiská. Žiadne projekty, čo sa stane so Slovenskom, keď kríza pominie. Kritizujeme tu rozpočet, ktorému dali marketingoví mágovia SMER-u pekný názov, ale katastrofálny obsah.
Dámy a páni, my sme osem rokov nerobili politiku pre médiá. Dôkazom našej politiky sú reformy, ktoré sme naštartovali. Dôkazom toho bolo Slovensko ekonomicky na vzostupe. Slovensko medzinárodne uznávané. Slovensko vytiahnuté z privatizačných katastrof z prachu. Toto bol výsledok nášho vládnutia. Bohužiaľ rovnako ako po vláde z rokov 1994 - 1998 bude Slovensko potrebovať aj po vláde Roberta Fica obnovu.
Dámy a páni, SMER si dnes myslí, že má patent na sociálny štát. Nielenže nemá patent, ale nemá ani predstavu, čo to je sociálny štát. Solidárnosť totižto nie je monopol ľavice. Solidárna je aj pravica, ale s jedným rozdielom. Sme solidárni aj s tými, ktorí nás nevolia. V tom je základný rozdiel sociálnosti a solidárnosti pravice a ľavice. Sme solidárni aj s tými, ktorí nás nevolia. Naša solidarita je spravodlivá, naša solidarita sa neobmedzuje len na vyplatenie vianočných dôchodkov, ale na vytváranie hodnôt, pracovných miest, na zamestnanosť.
Dnes je čas práve v kríze, kedy sa zákony musia doladiť a prispôsobiť novým podmienkam spoločnosti. Ale tu na jednej strane vidím garážové firmy, nástenkové tendre, mýtne tendre, toky verejných financií, toky miliárd korún k firmám blízkym politickým stranám. Obstarávanie verejne skorumpované. A na druhej strane vidím ľudí, ktorí prichádzajú o prácu a prepadávajú sa do sociálnej siete. Toto je najväčší cynizmus sociálneho štátu Roberta Fica. Toto je pravá tvár sociálnej demokracie. Jedna strana mince garážové firmy, toky financií na bok a druhá strana mince ľudia prichádzajúci o zamestnanie, prepadávajúci sa do chudoby. My sme sa postavili k obnove Slovenska poctivo po roku 1998. Museli sme prejsť aj cez nepopulárne reformy. Toto je poctivé, a nie marketingové, toto je poctivé. A nie utekať do Handlovej po nešťastí, kde sa sústredili všetky možné a nemožné médiá, zvolávať mimoriadne zasadnutia vlády, zvolávať mimoriadne tlačové konferencie a rozdávanie zo spoločného, politicky ryžovať na veľkom ľudskom nešťastí. Toto je nepoctivé. Toto je nepoctivé.
Pre vaše opatrenia je úplne typické, že sú premyslené len po najbližšiu zákrutu a potom tma. My sme boli lídri reforiem a poriadku, naštartovali sme zruinovanú ekonomiku, rozbehnutá ekonomika, viac zamestnaných ľudí, vyššie mzdy, z toho viac peňazí na odvodoch a daniach do štátu, tým viac peňazí na solidárnosť a na sociálnu politiku. Pripravili sme peniaze aj do investovania do budúcnosti, do školstva, do vedy, do inovácií. To bola zodpovedná politika pre budúcnosť, z ktorej ste vy politicky profitovali tri roky a ľudia by mohli z toho profitovať ešte aj dnes, keby ste si dovideli na koniec nosa a potenciál, ktorý sme vám zachovali, by ste boli zúročili.
Namiesto pozerania do budúcnosti hlásate návrat k nejakému nedefinovanému sociálnemu štátu, ktorý si vy predstavujete ako obmedzovanie slobody v podnikaní, strašenie investorov, vykrádanie štátnej kasy, strašenie ľudí, vytváranie triednych nepriateľov či posielanie opozície do väzenia. Toto je vaša predstava sociálneho štátu. Len ste si pomýlili režim. Nie sme pred rokom 1989. A ľuďom s plným vedomím vytvárate svojou triapolročnou politikou aj týmto rozpočtom do budúcnosti veľkú priepasť s plným vedomím, že vtedy tu už nebude ani ministerka Tomanová, ani predseda vlády, ani SMER.
Keby rodiny vo svojich domácnostiach v rozpočte nezohľadnili krízu, prišli by veľmi rýchlo o strechu nad hlavou. Vy svojím nezodpovedným rozpočtom, doterajším mrhaním peňazí pripravujete budúce generácie Slovákov o strechu nad hlavou. Iste je ťažké aj vo vašom prípade, pán minister, s vaším rodinným rozpočtom predstaviť si, ako niekto nevie zabezpečiť deťom základné potreby, topánky, oblečenie, školské potreby, na autobus, stravné lístky. Viete si predstaviť, že by takáto rodina prišla o jeden plat alebo o obidva platy a nič by nerobila na strane výdavkov svojho rozpočtu? A vyhovárala by sa, že však si požičiame, však my za krízu nemôžeme, prečo by sme sa mali uskromňovať?
Pán minister, takúto rodinu na Slovensku nenájdete okrem tých, ktoré som spomínal, ktoré si síce vravia sociálnodemokratické, ale majú sa ako zbohatlícko-kapitalistické. Takúto rodinu na Slovensku, ktorá by sa takto správala nenájdete, ale vládu, bohužiaľ, tu takú máme aj s takými ministrami, ako je pani Tomanová, pán Raši, pán Jahnátek, bohužiaľ, aj vy, pán minister. Bohužiaľ solidárnymi a sociálnymi sa robíte len a len pred kamerami. Napríklad pani Tomanová si asi predstavuje, že pod sociálnosťou a pod solidárnosťou džíp Land Cruiser, ktorý si z dotácií kúpil riaditeľ sociálneho podniku. Alebo pod sociálnosťou a solidárnosťou si pani ministerka predstavuje, keď dá stá milióny korún blízkym ľuďom na sociálne podniky.
Dámy a páni, pán minister, ani jeden rozpočet nie je možné oddeliť od toho, čo sa v hospodárstve ekonomické dialo v minulosti a deje teraz. Tak je to aj pri tomto rozpočte. Ja spomeniem len zopár z množstva skutočností, ktoré mali a majú vplyv na rozpočet, na narábanie s verejnými peniazmi, hlavne tie spomeniem, ktoré sa stali výdavkami štátu namiesto toho, aby boli príjmami štátu.
Štátne dotácie letiskám. Ja neviem skoro 200 miliónov v roku 2008, ale ďalšie ťažké milióny do bratislavského letiska. Namiesto toho, aby bratislavské letisko a zlaté vajce, perspektívny podnik bolo zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, vaša vláda z neho urobila špongiu štátneho rozpočtu. Namiesto toho, aby bratislavské letisko nosilo peniaze do rozpočtu, tak vysáva peniaze od občanov. Vlastizradou bolo nepredať časť tohto letiska. Desať miliárd na drevo, 10 miliárd do investícií. Dnes mohlo mať bratislavské letisko nový terminál, novú pristávaciu dráhu, parkovacie domy, hotely, a nie tak ako teraz obyčajné stany. A nie za štátne peniaze. A hlavne, ak by toto bratislavské letisko malo, tak by sa z bratislavského letiska aj lietalo, a nie tak ako dnes minimálne a o chvíľku to budú len práškovacie lietadlá. A ak by to letisko fungovalo, tak by tu bola práca, zamestnanie, ľudia by mali mzdy, štát by mal príjmy, a nie výdavky. A cudzincov na Slovensku by vítalo pekné bratislavské letisko v hlavnom meste Slovenska, a nie stany, ako je to za vašej vlády.
Alebo prípad Cargo. Predaj podľa opozičného Roberta Fica bola vlastizrada. Kto mal pravdu, ukázal čas. Bohužiaľ v neprospech občana. Dnes štátne Ficovo Cargo ide do kolien, prepravy ubúda, konkurencia je lepšia a lacnejšia, tovary sa prepravujú z východu na západ a opačne cez Maďarsko, zo severu na juh cez Čechy a zo slovenského Carga, zlatého vajca slovenskej ekonomiky sa stal nepredajný železný šrot.
A čo robí všemožný štát, všemožná vláda Roberta Fica? Dáva do Carga peniaze občanov. Konkrétne tento rok, pán minister, 5 miliárd korún. Päť miliárd korún do štátneho podniku. Kde ste ich zobrali, pán minister? Mladým rodinám, mamám na materských, školákom, zdravotníkom, dôchodcom 5 miliárd korún.
Alebo ďalší marketingový ťah v čase krízy. Jahnátkovo šrotovné 1,7 či 2 miliardy korún? Pri výpočte ministerstva hospodárstva, pri výpočte benefitov šrotovného, neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Ak si prečítate v oficiálnom materiáli, ktorý bol vo vláde, zdôvodnenie, prečo bolo šrotovné výborný projekt proti kríze, dočítate sa tam, že sa budú nakupovať viac nové zimné pneumatiky na autá, že sa budú nakupovať nové ťažné zariadenia, strešné nosiče a zlatý klinec, narastú servisné služby. A toto všetko bude mať pozitívny dopad na výber DPH do štátneho rozpočtu. Neviem, či sa mám pousmiať, či plakať, ale je mi z toho smutno. Ako by staré autá jazdili na drevených kolesách, v železnej obruči, a nie na pneumatikách, ktoré treba meniť. Ako by staršie autá nepotrebovali servis viac ako nové autá. Podľa Jahnátkovho ministerstva servis potrebujú asi iba tie autá, ktoré sa kúpia za šrotovné.
Alebo ďalšia perla výpočtu benefitov. Ľudia kúpou nového auta najazdia viac kilometrov, a to prinesie do rozpočtu viac peňazí. Ľudia v čase krízy si myslia, že sa budú správať tak ako vláda, budú míňať viac peňazí. Aké sú dôsledky šrotovacej hystérie na Slovákov? Mnoho z ľudí už dnes nevie splácať nové autá. Ľudia sa vyhádzali z hotovosti, z nasporených peňazí. Ficovo a Jahnátkovo šrotovné kopu ľudí priviedlo na mizinu. Nové autá predávajú, samozrejme, že nie za cenu, za ktorú ich kúpili, končia v autobazároch a plnia sa v lízingovkách.
A akoby toho bolo málo, tak pán minister Jahnátek príde so zákonom o strategických podnikoch, ktorého jediným cieľom je za štátne peniaze, za peniaze občanov, za 20 miliónov eur si kúpiť Novácke chemické závody. Fabrika ináč zdravá, zákazky má, kto ju bude manažovať? Štát. Teda kto? SMER. A všetko lišiacky pred verejnosťou servírujete ako pomoc ľuďom, akoby ste im išli zachrániť zamestnanie, lebo skončia na ulici.
Pán minister, vy ste aj biznismen a vy dobre viete, že ozajstná pomoc zamestnaným v Nováckych chemických závodoch nech rýchle prebehne konkurz. Fabriku niekto kúpi za svoje, nie za štátne, ľudia si ani nevšimnú, že sa vymenil majiteľ, budú zamestnaní, budú mať svoje mzdy, spokojný bude aj štát a spokojní budú aj ľudia. A občania by na to nedali ani korunu, fabrika by fungovala. Ak to dostanú do rúk SMER-ácki štátni manažéri, tak to skončí ako štátne Cargo, ako štátne železnice, ako štátne nemocnice, ako štátne letisko, všetko je dnes v krachu, pán minister.
Sociálne podniky. Darček stámiliónov korún vyvoleným manažérom, a nie nezamestnaným. Sociálne podniky sa podobajú na Yetiho, všetci o nich hovoria, ale nikto ich nevidel. Sociálne podniky tak perfektne fungujú, tak šliapu, tak sú dobré, že dokonca, keď chce verejnoprávna televízia STV-čka odvysielať do nich reláciu, tak riaditeľ STV-čky Nižňanský to stopne ako za "socíku". Čo si to dovoľujete pripraviť reláciu proti vládnej strane SMER. Hotovo, zastavil to, ako za "socíku". Toto sme tu už mali, pán minister, ja si to pamätám viac ako vy.
A zdravotníctvo? Kolega Novotný tu pospomínal dosť. Vy tam nasypete v čase krízy, pán minister, 2,1 miliardy korún, a aby to nevyzeralo tak okato, tak ste si vymysleli geniálny tunel. Geniálny tunel. Projekt zlúčenia Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Lebo vám je málo, už nemáte na predražené lieky, nemáte ani na predražené tendre, nemáte na predražené prístroje, nemáte ani na posledný krikľavý tender na 140 vozidiel záchrannej pomoci.
Čo ste urobili v zdravotníctve? Urobili ste grandióznu reformu, zrušili ste s veľkým marketingovým hrmotom 20-korunáčky. Klasika vládnutia SMER-u, dámy a páni, 20-korunáčkou zalepiť oči, vianočným dôchodkom zalepiť oči a pokojne tunelovať miliardy. Toto je SMER. Toto je vláda, ktorá tu dnes predkladá rozpočet.
Chcete nakupovať ďalej drahé lieky, chcete nakupovať v predražených tendroch, chcete predávať ďalej zdravotnícke zariadenia, veď to je vlastizrada. V Banskobystrickom kraji váš župan, vaše zastupiteľstvo natvrdo štyri polikliniky predalo, dnes sú v kolapse. A výsledok vášho zdravotníckeho bačovania?
Ľudia zo svojich peňaženiek prispievajú na zdravotníctvo viac ako za nás. Ja použijem aj iné číslo. Len v roku 2009, pán minister, vaše zdravotníctvo vytiahlo z vreciek ľudí oproti roku 2008 2 200 miliónov korún viac. Len medzi rokom 2008 a rokom 2009 ste vytiahli od ľudí o 2 miliardy korún viac v doplatkoch na liekoch, na platbách u lekára, na všetkom priamo.
Aj po zrušení poplatkov, 20-korunových, aj 50-korunových v nemocnici, aj po znížení DPH v zdravotníctve za Fica si ľudia platia viac zo svojich peňaženiek, ako si platili pred Ficom. Ale viete, kto je najviac chorý, kto najviac využíva zdravotníctvo? Starší ľudia, dôchodcovia. Tých, ktorých má SMER plné ústa. Vašou politikou tí ľudia platia čím ďalej, tým viac a trend je nieže klesajúci, stúpajúci, pán minister. Tak nielenže zaplatili viac, ale ani im nesvitá nádej, že by mali platiť menej. Toto je Robertom Ficom pred voľbami sľubované bezplatné zdravotníctvo. Pamätáte sa na to heslo SMER-u? Je správne a spravodlivé, ak ľudia, ktorí si platia zdravotné poistenie, musia si u lekára doplácať? Toto hlása na mítingoch. Je to správne a spravodlivé? A ľudia burácali nie, ja to napravím. Nech sa dnes spýta ľudí, či je správne a spravodlivé, čo povie? Doplatíte si ešte viac. Ľudia platia ešte viac, ako ste ich oklamali.
Pretendrované miliardy na mýte, emisiách, nástenke, PPP projektoch, na poradcoch, na záchrankách, na sociálnych podnikoch, na šrotovnom, všetky tieto premrhané miliardy, a to máte od júna 2006 o 775 miliárd korún viac, všetky tieto premrhané miliardy mohli skončiť v rodinných prídavkoch, v materských príspevkoch, v školstve, v dlhšej podpore pre nezamestnaných v čase krízy, vo vede. Peniaze mohli skončiť v projektoch, ktoré by štartovali Slovensko po skončení krízy.
A v tejto atmosfére a pri tomto bačovaní štátu ste zostavovali, vy pán minister, rozpočet na rok 2010. Do posledného dňa bol tajný. Zákon dostali ministri až vo vláde, aby v stredu na tlačovke predseda vlády mohol oznámiť občanom, aký rozpočet prijali. Skoro ako pred rokom 1989. Ale ani toto tajné odovzdanie rozpočtu ministrom v utorok večer nebránilo, aby Robert Fico už v stredu povedal, bombasticky povedal, citujem: "Mali sme ministrov, ktorí chceli podať demisie kvôli štátnemu rozpočtu." Ktorí ministri, nemám sa koho spýtať, chceli podať demisiu kvôli štátnemu rozpočtu? Vy pán minister áno? Predseda vlády povedal, že boli ministri, ktorí chceli podať demisiu. Vy nie. Tak sa spýtam pána ministra. Vy ste chceli podať demisiu, pán minister, pre rozpočet? Vy ste chceli podať demisiu? Hej. Predseda vlády povedal, že boli ministri, ktorí chceli podať kvôli rozpočtu demisiu. Ja sa pýtam tých ministrov, čo sú tu, že ktorí to boli. Chcem ich vidieť. Opäť jeden veľký mediálny "oblbovák" Roberta Fica na ľudí, aký prísny rozpočet pripravil, skoro sa mu vláda rozpadla. Pekný "oblbovák". Ukážte mi ministra, ktorý chcel podať demisiu kvôli rozpočtu. Máme tu dvoch. Ani jeden. Dúfam, že sa mi prihlásia, moje mobilné číslo je 0915 820 071. Pošlite mi esemesku. Pán minister, zistite. 0915 820 071. Chcem zistiť, ktorí ministri boli takí odvážni a nahnevali sa pre rozpočet a chceli podať demisiu.
A aby ste eliminovali na verejnosti túto podstatu vášho vládnutia, ktoré je ako skopírované osemročné vládnutie socialistov v Maďarsku, ktorí priviedli Maďarsko na pokraj krachu, aby ste eliminovali vo verejnosti túto podstatu vášho vládnutia, tak rozpočtu dávate silné prvomájové heslá. Štátny rozpočet je rozpočtom na ochranu ľudí. Presne ako na prvého mája. Alebo. Dynamizujeme využívanie prostriedkov z EÚ. A pritom je taká pravda, že obrovský prepad v plánovaných príjmoch, pán minister, nahrádzate eurofondami, na ktorých nemáte ani milimeter zásluhy.
Ako sa dnes pozerá predseda vlády Robert Fico na bilbordy SMER-u z roku 2004. Pamätáte sa na ne? Do Európskej únie áno, ale nie s holými zadkami. Bilbordy, ktoré mali odradiť v roku 2004 ľudí od toho, aby sa zúčastnili referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. Do EÚ áno, ale nie s holými zadkami. Robert Fico rok 2004.
Pán minister, dnes holý zadok Ficovej vlády, holý zadok vášho 3,5-ročného vládnutia zakrývate v roku 2010 100 miliardami korún z Európskej únie. Aká dobrá je vám dnes Európska únia. Vycapil by Robert Fico aj dnes tieto bilbordy?
Mali by ste sa ľuďom ospravedlniť za to, že ste ich zavádzali v roku 2004, ale, bohužiaľ, ich zavádzate aj v roku 2006, 7, 8, 9 a bude ich zavádzať ešte aj chvíľu v roku 2010. A, bohužiaľ, ich zavádzate aj s týmto rozpočtom. Štvrtinu rozpočtu, 26 % presne v príjmoch, máte z peňazí Európskej únie. Z tej Únie, do ktorej ste nechceli ísť. Z tej Únie, ktorú ste zdehonestovali vrátane slovenských občanov tými nechutnými bilbordami.
Aj napriek tomu, že máte tie peniaze ako na tácke, tak nie ste schopní ich transparentne vyčerpať, ani čerpať. Už prvý tender na čerpanie eurofondov - technická pomoc, známy nástenkový tender dopadol pre Slovensko katastrofálne. 360 miliónov, ktoré má zaplatiť Únia, zaplatia občania. A za tri roky ste vyčerpali tuším 4 miliardy z eurofondov a v roku 2010 chcete vyčerpať 100 miliárd korún z eurofondov. Tak to je silná káva aj pre mňa a myslím si, že aj pre väčších optimistov, ako som ja.
Pán minister, ako som obracal strany štátneho rozpočtu, pozeral čísla a komentáre, porovnával s minulými štátnymi rozpočtami, tak tým ďalej som nadobúdal presvedčenie, že je tam samá bulharská konštanta, alebo ak chcete tak Jánošíkova konštanta. Chýbajú príjmy? Tak aby sme zakryli míňanie vlády a rast výdavkov, tak tam hoďme, pridajme 100 miliárd z eurofondov. No a čo.
Ako som pozeral a porovnával rozpočty 2006, 7, 8, 9 a s tým, čo navrhujete na rok 2010, tak som si stále kládol otázku, kde sú tie stovky miliárd, čo ste mali, pán minister, navyše oproti našej vláde. Len v rozpočte na budúci rok, pán minister, máte vo výdavkovej časti o 160 miliárd korún viac ako my v roku 2006.
Dámy a páni, to sú šialené peniaze, to sú nepredstaviteľné peniaze. Niekde sa stratili. Ako je možné, že taká suma peňazí sa markantne nikde neodzrkadlila. Ak teda nezarátame rekonštrukciu Hradu, ktorú ste začali, aby ste ľuďom mohli odpovedať na otázku, čo tu po vás zostane. Vybielený Hrad ako na tej tlačovke. Vybielený Hrad.
Ako je možné, že v tých najcitlivejších oblastiach spoločnosti za tie peniaze nevideli výsledky. Kde sú tieto obrovské miliardy, kde sa vyparili? Projekty ako šrotovné, sociálne podniky, zrušenie 20-korunáčok, 50-korunáčok, oprava Hradu, boj s DSS-kami, boj s Maďarmi, jazykový zákon. Toto sú výsledky vášho vládnutia. A projekty ako emisie, nástenkový tender, obíjanie cencúľov, tender na stravné lístky, mýtny tender, záchrankové tendre, tendre na prevádzkovateľa digitálneho vysielania budú asi odpoveďou na otázku, kam zmizli všetky tieto financie.
Čo sa zmenilo oproti roku 2006, pán minister? Sľubované diaľnice nemáme. Tri pruhy z Trnavy do Bratislavy sú tak na zabitie, ktorí tam jazdíte. U lekára väčšie rady, niekoľko mesačné čakacie doby na špeciálne vyšetrenia sa stali súčasťou Ficovho vládnutia. Čakacie doby na operácie kĺbov sú hrozné. Ľudia si na lieky a lekára doplácajú čím ďalej, tým viac. Rodiny s deťmi živoria, životná úroveň klesá, školstvo stagnuje, štátny firmy krachujú, Sociálna poisťovňa pred krachom, štátne zdravotné poisťovne pred krachom, štátna STV-čka v krachu, ešte aj v morálnom, súdnictvo v morálnom krachu, v úpadku, regionálne rozdiely rastú, strach ľudí o holú existenciu narastá.
A ešte k tomu vami socialistami navolený Ústavný súd a prezidentom Gašparovičom vymenovaný ukázal pravú tvár, náš Ústavný súd slovenského súdnictva. Už nielen pán Harabin, už aj pani Macejková, šéfka Ústavného súdu. Ústavný súd promptne rozhoduje v prospech podnikateľov, ktorí v ponímaní Roberta Fica sú triedni nepriatelia, a nie v prospech ľudí, ktorých má SMER plné ústa. Absolútne skoro dvojročné ignorovanie podania skupiny poslancov vo veci ochrany ich majetku pri výstavbe diaľnic Ústavný súd ignoruje. Čo sa týka podania spoločnosti pezinská skládka Ústavný súd rozhodne do dvoch mesiacov. Za dva mesiace Ústavný súd pani Macejkovej žiadosť firmy pána Mana prijal aj rozhodol. Do ktorého politického zoskupenia patrí pán Mana. Ťažká otázka? Veľmi ľahká. A z tohto celého neutešeného a katastrofálneho stavu slovenskej spoločnosti do tohto všetkého zapadá aj rozpočet na rok 2010. A marketingovo mediálne je najlepšie celý tento humus hodiť na hospodársku krízu. No a podľa, vás pán minister, najväčšiu katastrofu ľudstva.
Dámy a páni, najväčšia katastrofa pre Slovensko je táto vláda. Smutné, ale pravdivé. Čím skôr si to ľudia uvedomia, tým menšie budú škody napáchané na nich, pán minister. Lebo k výroku Roberta Fica ku kríze, k výroku Roberta Fica, zacitujem, "ľudia nebudú platiť daň za špekulantov USA, sa oprávnene pripisuje, lebo budú platiť za špekulantov z vlády Roberta Fica". Ďakujem. (Potlesk.)