T. Cabaj, podpredseda NR SR: No ďakujem pekne. Poprosím, keby ste zapli pána spravodajcu s reakciou na faktické poznámky. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pôjdem možno od konca.

Pán poslanec Pado, ja nemám dôvod na to, aby som tu rozprával o rozpočtoch predošlých, len táto moja ukážka bola nejakou ukážkou toho, ako boli predchádzajúce rozpočty komponované, lebo vy tu posudzujete vládnutie štyroch rokov alebo štyroch rozpočtov, ja som to dával na príklade toho, aby sme vychádzali z nejakých rovnakých základov. Ten rovnaký základ je to pred hospodárskou krízou, v čase hospodárskej krízy. Práve preto, aby sme vedeli porovnať porovnateľné dáta. A to bolo jasne povedané, že Slovensko ide hore ratingom, do roku 2008 malo výsledky, ktoré boli excelentné aj na úroveň celej Európskej únie. A to, že vy máte svoje nejaké predstavy o tom, čo všetko má ísť a čo nemá ísť dole, to už je vaša predstava. Ja som použil roky 2002 a 2006 príklad toho, ako sa jednoducho nehospodárne používali peniaze. A ak vy to vyčítate tejto vláde v čase hospodárskej krízy, je mi teda akože ľúto, ale toto sú neporovnateľné dáta.

Pokiaľ ide o pána poslanca Janiša. Nie je tu, tak asi zbytočne teda reagovať.

Ja zase s Ivanom Štefancom, že sa nedalo kríze vyhnúť, ja s tým súhlasím a jednoducho tá kríza je dopadom Slovenska alebo týmto dôvodom. To, že teda v tej predchádzajúcej vláde v roku 2002 alebo do roku 2002 bol aj ďalší koaličný partner, ale treba si uvedomiť, kto tam bol. Z 90 % alebo 80 % tam boli zoskupenia terajšej opozície, takže nemôžete sa vyhovárať na jedného partnera, ktorý mal možno sotva 10 % v celom ponímaní toho celého molochu, ktorý vtedy vládol, možno desiatich strán alebo koľkých strán? Takže jednoducho a výstižne, dnes nevzbudzujte atmosféru toho, že zadlžujeme republiku, naopak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďalej do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Opätovne nie je v rokovacej miestnosti, stráca možnosť vystúpenia v tejto skupine prihlásených poslancov. V rozprave ďalej vystúpi pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová, pripraví sa posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ivan Štefanec.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, akokoľvek sa to tu teraz otáča, je faktom, že rozpočet na rok 2010 počíta s historicky najvyšším deficitom. O tom, či to tak muselo byť, o tom, aký podiel má na tom kríza, aký podiel má na tom nečinnosť vlády hovorili viacerí moji predrečníci. Veľmi zrozumiteľne a kompetentne myslím o tom hovorili na začiatku rozpravy najmä zástupcovia opozičných poslaneckých klubov.

Nuž zrejme nemuselo, ale je to tak. Slovensko sa bezprecedentne zadlžuje. Každý, kto hospodáril či už v domácnosti, alebo vo firme vie, že pôžička, teda dlh môže byť niekedy aj na prospech, môže pomôcť prekonať problém, môže pomôcť naštartovať k novému rastu, k lepším výsledkom k budúcnosti. Je to, samozrejme, možné vtedy, keď sa vypožičané peniaze nepreflákajú, nerozhajdákajú, ale keď sa použijú tam, kde pomôžu znížiť náklady alebo zvýšiť zisky. Na tom, ako dnes využijeme zdroje, aj tie požičané, záleží, ako budeme pripravení v časoch po kríze. Či sa teda budeme trápiť so splácaním toho, čo sme prejedli, alebo sa nám začne vracať to, čo sme investovali.

Slovensko na to, aby udržalo svoju konkurencieschopnosť, na to, aby po kríze nezostalo kdesi na chvoste Európskej únie zúfalo potrebuje investovať do kvalitnejšieho vzdelávania, do vedy, výskumu, inovácií. Keď sa už teda zadlžujeme, malo by byť práve vzdelanie, veda, výskum, inovácie základnou prioritou, ale aj východiskom na to, aby sme ten dlh dokázali niekedy v budúcnosti aj splatiť. Myslím, že vláda si to aj uvedomuje, pretože sa tvári, že na vzdelaní nešetrí, ale, žiaľ, iba sa tvári. Čísla a tabuľky v rozpočte hovoria inou rečou.

Podiel výdavkov na regionálne školstvo, na vysoké školy, vedu a výskum na celkovom rozpočte dramaticky klesá. V porovnaní medzi rokom 2006 až 2010 podiel výdavkov na regionálne školstvo, teda základné a stredné školy plus materské dnes už z rozpočtu klesá z 10 % v roku 2006 na 7,4 % v roku 2010. V prípade vysokých škôl ide o pokles 3,8 %, v roku 2006 na 3,1 % v roku 2010 a pri vede a výskume z 1,9 % v 2006 na 1,1 % v roku 2010. Znamená to, že na celom tom koláči rozpočtu ten výrez, ktorý je určený na vzdelanie, vedu a výskum je dnes o 4,2 % menší, ako tomu bolo pred štyrmi rokmi. Možno to neznie tak dramaticky, ale tie 4,2 % v súčasnosti predstavujú 680 miliónov eur. To je suma, ktorá by celkom iným spôsobom umožnila uvažovať u nás o vzdelaní, o vede a výskume.

Ale alarmujúce sú aj iné porovnania. V žiadnom inom rezorte sa neprijalo v poslednom období toľko zákonov a opatrení, ktoré nie sú realizovateľné bez toho, aby nebol rozpočet výrazne navýšený. Jednak ide o samotný školský zákon, teda ten, ktorý mal byť základom reformy a ktorého náklady sa budú prejavovať najmä v budúcom roku. Ďalej zákon o pedagogických zamestnancoch. Nikde nezaznelo asi toľko sľubov podľa hesla Nikto vám nedá to, čo ja vám sľúbim.

Môj kolega Ivančo veľmi presne citoval dôvodové správy, citoval, s akými nákladmi počítajú tieto zmeny v zákonoch, tieto takzvané reformy, ale v rozpočte tieto položky nikde nevidíme. Skutočnosť je totiž taká, že ak odpočítame nárast eurofondov, celý prírastok kapitoly v nominálnych číslach - kapitoly školstva - je pol percenta, čo je reálny pokles. A ten optický nárast 8,2 %, o ktorom sa hovorí, je teda daný eurofondami, ktoré spolu s prostriedkami na spolufinancovanie tvoria neuveriteľne veľa, až 18 %, takmer pätinu z celej kapitoly. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zlého, ak by sme sa mohli pozerať na tieto prostriedky z Európskej únie ako na reálne peniaze. Ale nemôžeme.

Myslím, že je to skôr holub na streche. A prečo to tvrdím? Podľa najnovších údajov ministerstva financií, ktoré má náš výbor k dispozícii, sa z európskych peňazí, ktoré boli určené na rok 2007, ktoré boli v rozpočte na rok 2007, dodnes v rezorte školstva vyčerpalo približne 5,5 %, a to rovnako na programy výskum a vývoj 5,74 %, ako aj na program vzdelanie, kde je to 5,46 %. A z peňazí, ktoré boli v kolónke eurofondy plánované na rok 2008, to je presne 0 %. Ale vtedy boli tie objemy približne polovicou toho, čo sa plánuje na rok 2010, pritom sme z nich čerpali prakticky nič.

Takže neviem, kto dnes verí tomu, že z nuly v roku 2008 a z 5,5 % v roku 2007 sa nejakým zázrakom dostaneme v roku 2010 na 100 %. Ja myslím, že zázrak by bol, keby sme sa dostali na 50 %, ale silne o tom pochybujem, lebo by to znamenalo dvadsaťkrát rýchlejšie čerpanie oproti roku 2007. No a to už nechávam bokom, akým spôsobom sa tieto prostriedky v školstve čerpajú, a teda, žiaľ, nielen v školstve. Ak budeme pri ich čerpaní postupovať podobne ako pri nákupoch notebookov a projektorov, tak môžeme dobrú tretinu z týchto peňazí odpočítať na provízie či už dodávateľom, alebo niekomu inému.

Čo prináša rozpočet na budúci rok učiteľom? Nielen pán minister školstva, ale aj sám predseda vlády s radosťou v hlase oznamovali nárast učiteľských platov o 2,2 % a hovorí sa tak aj v rozpočte. Treba ale povedať, že aj keby sa to naozaj naplnilo, hovoríme o pevnej zložke mzdy. Lenže významnú časť učiteľských príjmov tvorí pohyblivá zložka alebo odmeny, ktoré sú financované z rozpočtov obcí. Tieto rozpočty obcí sú najmä vďaka rastúcej nezamestnanosti v ťažkej kríze.

Napriek tomu sa v štátnom rozpočte počíta s tým, že pokiaľ ide o investovanie obcí a samospráv, teda do regionálneho školstva bude pokles iba veľmi nepatrný, iba niečo vyše 1 %. A toto môžem vyhlásiť za istý podfuk. Už dnes tu máme mestá, ktoré museli učiteľom citeľne siahnuť na platy. No a vďaka takémuto naozaj podfuku a vďaka tomu balónu nafúknutému v kolónke eurofondy sa potom ako celkové výdavky na regionálne školstvo objavuje optický klam, kde to vyzerá na nárast, a nie pokles.

Ale naspäť k učiteľským platom. Ak by teda pevná zložka platov učiteľov zo štátneho rozpočtu naozaj narástla o 2,2 %, ledva to vyrovná pokles tých zložiek, ktoré dostávajú z rozpočtu obcí a VÚC-iek. Ale stále hovoríme o stave, keby, keby bolo keby. Lenže z čoho chce vláda tento nie veľký 2,2-percentný nárast, ktorý by len kompenzoval pokles na pohyblivých zložkách, financovať? Z čoho to chce financovať, keď v kolónke mzdové výdavky v regionálnom školstve nevidíme nárast, ale pokles o 0,8 %?

Pán minister hovorí o poklese počtu učiteľov. No tých učiteľov nám zatiaľ zďaleka toľko neubudlo. Ak majú ubudnúť, povedzme im to priamo, ideme vás prepúšťať. Lenže ako potom máme zabezpečiť literu školského zákona, ktorý hovorí o tom, že máme mať menšie triedy, to znamená, že potrebujeme viac učiteľov?

To znamená, pokiaľ ide o učiteľské platy, je to všetko veľký otáznik a pravdupovediac myslím, že učitelia by mohli byť radi, ak im platy zostanú na tejto úrovni a ak im neklesnú. Zato ale úradníci v rezorte školstva majú nárast svojich príjmov celkom garantovaný o 2,9 %. Na to sa peniaze v kapitole školstva našli. Je pravdou, že nám mierne klesá počet žiakov v regionálnom školstve, a preto teda klesá celkový objem normatívnych výdavkov, teda toho, čo je hlavným zdrojom príjmov základných a stredných škôl. Ale máme tu ďalší nový zákon, nielen školský zákon, ktorý hovorí o počtoch žiakov v triedach, ale máme tu aj zákon, ktorý by mal motivovať učiteľov k ďalšiemu vzdelávaniu. Oni skutočne mnohí motivovaní sú, len ide o to, z čoho sa majú náklady spojené s týmto ich ďalším vzdelávaním hradiť. Tam mali byť prostriedky z normatívov, tie sú ale celkovo nižšie, ako boli vlani. Jediná možnosť je, že to pôjde na úkor detí, na úkor tepla a svetla v školách. Alebo sa vzdelávať nebudú.

Čo sa týka vysokých škôl, v rozpočte sa hovorí, že nárast výdavkov z verejných zdrojov na vysoké školy je vyše 12-percentný. Ten nárast o 12 % nevznikol ako v prípade regionálneho školstva nereálnymi očakávaniami pri čerpaní eurofondov. Ten nárast o 12 % vznikol doslova podvodom. Jednoducho v kolónke za rok 2009 sa namiesto 169 miliónov, ktoré boli vlani v rozpočte ako zdroje Európskej únie vrátane spolufinancovania, napísala nula! Namiesto 169 miliónov, ktoré tam boli vlani, je tam zrazu teraz nula! Keby bola v tabuľke pravda a nie lož, bolo by zrejmé, že namiesto 69 miliónov navyše, naopak, máme o 100 miliónov menej. O tom, že veda a technika rastie málo, teda výdavky na ňu a investície do tejto oblasti rastú veľmi málo a tiež prakticky iba opticky vďaka eurofondom, už ani netreba hovoriť. Ja len veľmi pevne verím, že sa naplní prísľub vlády a to, čo vlastne prešlo ako pozmeňujúci návrh v našom výbore a aspoň prostriedky pre Slovenskú akadémiu vied budú adekvátne navýšené. Pretože inak tejto našej špičkovej vedeckej inštitúcii hrozí kolaps.

No ale nie všetko ide len smerom dolu. Máme tu položku, ktorá nám utešene narástla. Je to položka športu. Narástla až trojnásobne. Ja vôbec nechcem spochybňovať význam športu hoci aj v čase krízy, v každom čase. Nechcem dokonca ani spochybňovať potrebu reprezentačných stánkov pre špičkový reprezentačný hokej a futbal. Ale to, čo sa spochybniť dá, je jednak výška nákladov na tieto stavby, pretože práve náklady na štadióny sú tým, čo nám takto utešene pomohlo zvýšiť objem výdavkov na šport. Je jasné, že oba tieto štadióny budú v kľúčovej miere využívať najmä športové kluby z prvej ligy. Teda normálne podnikateľské subjekty. A nie chudobné podnikateľské subjekty. Pritom ale sa nijako nepodieľajú na nákladoch na ich výstavbu. Je to niečo také, ako keby vám niekto postavil fabriku a povedal, nech sa páči, podnikaj.

Nikto nevysvetlil, prečo zrazu všetky pôvodné plány na partnerské spolufinancovanie alebo na PPP projekty padli. Nemáme na prilákanie investorov, nemáme na platy a vzdelávanie učiteľov, nemáme na to, čo treba, ale máme na to, aby sme financovali niečo, čo sa má spolufinancovať zo súkromných zdrojov. Šport nám teda trojnásobne v rozpočte narástol, ale zato na šport v školách neostáva. Tam výdavky klesajú.

Vzhľadom na to všetko, čo som povedala aj na to, čo zaznelo vo vystúpeniach mojich predrečníkov podávam môj pozmeňujúci návrh.

Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010. Po prvé. V prílohe číslo 3 k zákonu výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 sa záväzné ukazovatele menia takto: v kapitole Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 15 miliónov eur, v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 5 miliónov eur, v kapitole ministerstva zdravotníctva sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 5 miliónov eur, v kapitole ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa znižujú v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 5 miliónov eur, v kapitole Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 10 miliónov eur, v kapitole ministerstvo pôdohospodárstva sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 30 miliónov eur, v kapitole ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 25 miliónov eur, v kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky na spolufinancovanie o 55 miliónov eur. A zároveň sa v kapitole ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zvyšujú v stĺpci výdavky celkom o 25 miliónov eur a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 30 miliónov eur a v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 120 miliónov eur.

Po druhé. Zmeny vykonané v prílohe číslo 3 sa premietajú do prílohy číslo 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2010 podľa popisu uvedeného v odôvodnení tohto návrhu.

Odôvodnenie. Vláda v návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012 výrazne nadhodnotila čerpanie prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, a teda aj potrebu národných zdrojov na spolufinancovanie k týmto prostriedkom. Navrhujeme preto znížiť prostriedky určené na spolufinancovanie spolu o 150 miliónov eur. Tieto zdroje navrhujeme viazať takmer vo všetkých kapitolách, ktoré disponujú zdrojmi z rozpočtu Európskej únie. Očakávaný medziročný presun prostriedkov na spolufinancovanie z roku 2009 by mal tieto presuny kompenzovať, nakoľko trojnásobné čerpanie zdrojov z Európskej únie, ako ho očakáva vláda, je nereálne. Prostriedky v objeme 5 miliónov eur určené na spolufinancovanie navrhujeme viazať aj v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pričom by malo ísť o zdroje určené na podporu sociálnych podnikov. Naproti tomu navrhujeme o 15 miliónov eur zvýšiť prostriedky vyčlenené v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na aktivačné práce a ďalších 15 miliónov eur navrhujeme presunúť a použiť na zmiernenie medziročného poklesu výdavkov na kompenzácie pre ťažko zdravotne postihnutých.

Sociálnodemokratická vláda Roberta Fica totiž navrhuje znížiť výdavky pre zdravotne ťažko postihnutých z tohtoročných 224,8 milióna eur na 214,8 milióna eur. Prostriedky v objeme 120 miliónov eur sa navrhujú presunúť do kapitoly ministerstva školstva na zvýšenie financovania regionálneho školstva, ktoré umožní zlepšenie podmienok v základných a na stredných školách a rast platov učiteľov. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie. S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani poslankyňa, len by som sa chcel pozastaviť pri vašom konštatovaní, že eurofondy nebudú čerpané v nasledujúcom období, tak ako je to plánované, takže rozpočet vlastne z tohto dôvodu nebude reálny.

Chcem zdôrazniť, že aj napriek tomu, že eurofondy tvoria možno skoro štvrtinu výdavkov štátneho rozpočtu a niektoré rezorty majú výdavky navýšené o 15 až 19 %, sú to hlavne z tohto dôvodu, že eurofondy budú hlavným zdrojom financovania mnohých projektov v nasledujúcom období. Svoje zdokumentovanie, že je to možné v nasledujúcom období čerpať úspešne z eurofondov chcem zdokumentovať práve v sociálnej sfére, kde v predchádzajúcom období čerpanie bolo dokonca veľmi dobré. V prvom programovom období prostriedky boli čerpané v absolútnom množstve možnom a dokonca ku koncu tohto obdobia boli vyčerpané vyše v 90 %.

V druhom programovanom období v operačnom programe zamestnanosť a sociálna inklúzia, záväzok z roku 2007 bol vyčerpaný v plnom rozsahu a začína sa čerpať záväzok z roku 2008. Takže pokiaľ sa zintenzívni práca v tímoch, ktoré majú túto oblasť na starosti, myslím si, že je reálny predpoklad, aby tento hlavný zdroj rozpočtu na rok 2010 bol vyčerpaný v takých plánovaných čiastkach, ako sa počíta. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja by som teda len zopakovala, prečo si myslím, že je celkom nereálne, aby boli eurofondy v rezorte školstva vyčerpané v takom objeme, ako je to uvádzané v rozpočte. Za rok 2007 sa z tohto programového obdobia vyčerpalo približne 5,5 %, za rok 2008 0 %. Je pravdou, že v prvom programovacom období naozaj rezort sociálnych vecí čerpal výrazne lepšie ako rezort školstva, čo ma znova teda utvrdzuje v tom, že tieto údaje v rozpočte pre kapitolu rezortu školstva sú nereálne. A je tiež pravdou, že práve preto rezort školstva musel presunúť v rámci Európskeho sociálneho fondu až 800 miliónov naspäť do rezortu sociálnych vecí, pretože ich nebol schopný vyčerpať. Čiže ak sa uvádzajú nejaké pomerne efektné čísla aj za rezort ministerstva školstva, je to už bez týchto 800 miliónov. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej v rozprave vystúpi posledný písomne prihlásený pán poslanec Ivan Štefanec. Panie poslankyne, poslanci, po jeho vystúpení bude priestor a daná možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, milí hostia, ak by ešte niekto pochyboval o katastrofálnej rozpočtovej politike dnešnej vlády, ponúkam mu zopár údajov. Začnem rokom 2009, pretože v tomto roku začala katastrofálna rozpočtová politika, ktorej dôsledky budeme znášať aj v budúcnosti. Napriek rapídnemu poklesu príjmov a zmene odhadov z plus 6,5 % na mínus 5,7 % HDP zostali výdavky stále rovnaké na úrovni 14 miliárd eur. To sme, dámy a páni, v prvom roku s eurom, v prvom roku nášho členstva v eurozóne, kde sme, ako vieme, podrobnejšie sledovaní a sme povinní dodržiavať podmienky paktu stability a rastu.

Aj keď aktuálne porovnanie dnes ukazuje nárast výdavkov o 10 % oproti roku 2008, hovorím o výdavkoch štátneho rozpočtu, vládna koalícia mala tú drzosť, aby si odsúhlasila zrýchlenie výdavkov do konca roka len na dva mesiace na úroveň 17 % oproti minulému roku. No a do tretice. V prvom roku s eurom je slovenský predpokladaný deficit mínus 6,3 %, čo je horší výsledok ako priemer Európskej únie a najhorší spomedzi krajín V4.

No a teraz k rozpočtu 2010. Bohužiaľ, tento rozpočet vytvára rekordný deficit v slovenskej histórii v absolútnej hodnote mínus 3,7 miliardy eur. Pritom klesajú výdavky na sociálne veci, ak počítame aj infláciu mínus 4,6 %, výdavky pre ľudí v hmotnej núdzi mínus 8,7 %, pre ťažko zdravotne postihnutých mínus 7,6 %. Predĺženie podpory v nezamestnanosti nie je vôbec zahrnuté v rozpočte rovnako ani žiadne rozvojové impulzy. Dá sa teda očakávať, že trend pokračovania chudoby, pokračovania narastania sociálnych a regionálnych rozdielov bude podľa tohto rozpočtu pokračovať.

Bohužiaľ, prvýkrát sa v histórii porušuje zlaté pravidlo, podľa ktorého deficit nemôže presiahnuť kapitálové výdavky. Takýmto katastrofálnym prístupom sú okrádaní ľudia nielen dnes, ale sú okrádaní aj o svoju budúcnosť. Ešte sa niekto čuduje, dámy a páni, že nás Európska komisia zaradila medzi najrizikovejšie krajiny? Ešte niekto pochybuje, že na toto plytvanie doplatia ľudia? Ak áno, tak pripomínam, že na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady vládna koalícia presadila minimálne tri zákony, v ktorých sa zvyšujú dane občanom. Navyše bol bez jediného protiargumentu odmietnutý zákon, ktorý by zjednodušoval odvody a zabezpečil by vyššie príjmy všetkým, ktorí zarábajú menej ako 2 000 eur mesačne. Plytvanie a rozkrádanie sa stalo oficiálnou vládnou politikou. Robert Fico nerieši to, čo má - rekordne rastúcu nezamestnanosť, brutálne narastajúce dlhy, nástenkové či i miestne rozkrádačky, ale vymýšľa si neexistujúce problémy. Odmieta napríklad protiraketovú obranu, ktorú mu nik neponúka. Požaduje výnimku z Lisabonskej zmluvy, o ktorej neskôr vyhlasuje, že by nás poškodila. No a najnovšie schvaľuje znárodnenie súkromných firiem, z čoho majú infarktové stavy zamestnávatelia nielen na Slovensku.

Odpoveď na to, dámy a páni, či takouto politikou budeme mať u nás viac pracovných miest, ponechám na každom z vás.

A ešte si dovolím poznámku k hodnoteniu Európskej komisie. Ako vieme, preradila nás medzi najrizikovejšie skupiny, ako vieme, hovorí o tom, že budúci rok budeme mať deficit vyšší, ako vláda odhaduje, že budeme mať väčšiu nezamestnanosť, ako vláda odhaduje a vyjadrila tým slovenskej vláde nedôveru. Včera bola okrem iného zverejnená najnovšia správa ďalšej renomovanej inštitúcie Európskej banky pre obnovu a rozvoj, z ktorej si dovolím zacitovať: "Slovenská vláda by na zachovanie stabilného prostredia pre investorov mala prestať zasahovať do dôležitých sektorov ekonomiky, ako je energetika alebo dôchodky."

Dámy a páni, myslím si, že to nepotrebuje komentár. Tomuto rozpočtu vyjadrujú nedôveru nielen ľudia, ktorých je stále viac a viac na Slovensku, nielen predstavitelia opozície, ale už aj medzinárodné inštitúcie. Tento rozpočet nepomáha ľuďom, ale im, naopak, škodí. Preto budem hlasovať proti takémuto návrhu rozpočtu. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Ivan Štefanec bol posledný, ktorý bol písomne do rozpravy prihlásený.

Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Pán poslanec László Szigeti, Pavol Prokopovič, Martin Pado, Daniel Lipšic, Klára Sárközy, Mária Sabolová, Ľubomír Petrák, Zdenka Kramplová, Zoltán Horváth. Panie poslankyne a poslanci, všetci? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Tak do rozpravy ústne sa prihlásili deviati páni poslanci a poslankyne. Takže ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec László Szigeti, pripraví sa pán poslanec Pavol Prokopovič.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu štátneho rozpočtu, presnejšie k rozpočtu kapitoly ministerstva školstva na rok 2009. Na prvý pohľad skutočne máme pred sebou ambiciózny a dobre pripravený návrh rozpočtu. Veď oproti roku 2009 je nárast v rozpočte o 8,2 %, čo sa dá považovať za celkom slušný nárast. Až po dôkladnej analýze a po očistení návrhu rozpočtu ministerstva školstva o prostriedky Európskej únie a o spolufinancovanie výdavkov z Európskej únie vidíme holú realitu a vlastne to, že skutočný nárast rozpočtu pre rok 2009 je len polpercentný. Enormný, viac ako 66-percentný nárast prostriedkov z Európskej únie a s nimi súvisiaci potrebný nárast spolufinancovania je len možnosťou, zbožným želaním predkladateľa na zabezpečenie vyrovnaného rozpočtu v oblasti školstva.

Obávam sa, že realita bude úplne iná, pretože poznajúc možnosti a tempo čerpania prostriedkov Európskej únie na ministerstve školstva, veľa z týchto prostriedkov ostane, bohužiaľ, nevyčerpaných. A keď sa tieto prostriedky nečerpajú, potom vláda nebude schopná plniť tie výdavky, výdavkové priority, s ktorými počíta vo svojom rozpočte. A ak ich chce splniť, bude prinútená financovať nie z prostriedkov Európskej únie, z rôznych fondov, ale z vlastného rozpočtu, samozrejme, na úkor zvyšovania deficitu, presne tak, ako to naznačil vo svojom vystúpení ešte v piatok pán kolega Ivan Mikloš.

Keď si rozanalyzujeme všetky programy návrhu rozpočtu, tak vidíme, že takmer všade je pokles oproti roku 2009. Napríklad v oblasti regionálneho školstva v Národnom programe výchova, vzdelávanie a mládež je pokles o 1,1 %. Z toho vyplývajúc bude menej peňazí na poskytovanie výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a na zabezpečenie ich prevádzky, na rozvoj regionálneho školstva. V tejto oblasti bude o 20 % menej finančných prostriedkov, ako tomu bolo v roku 2009. Bude menej peňazí na zabezpečenie miestnej štátnej správy v regionálnom školstve na informatizačné zabezpečenie regionálneho školstva a, bohužiaľ, aj na profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v kariérnom systéme, ale aj na podporu detí a mládeže zostane menej finančných prostriedkov.

Je mi jasné, že niektoré z vyššie uvedených oblastí môžu byť kompenzované z prostriedkov Európskej únie, ale, žiaľ, vzhľadom na zložitosť čerpania týchto prostriedkov je to veľmi neisté.

Nie je mi celkom jasné, ako sa dá zabezpečiť nárast platov učiteľov o 2,2 %, keď normatívne výdavky návrhu rozpočtu jednoznačne klesajú. Pravdepodobne vláda počíta s tým, že obce a mestá a podobne aj vyššie územné celky si zatiahnu opasky a vykryjú to. Obávam sa, že toto je nemožné riešenie, je to scestné riešenie. Žiaľ, z tohtoročného návrhu rozpočtu ministerstva školstva sa nedajú vyčítať také jednoduché, no pre fungovanie ministerstva školstva mimoriadne dôležité údaje ako plánované prostriedky na učebnice, na učebné pomôcky, na projekt Infovek, na rekonštrukciu školských budov, ale ani, bohužiaľ, na riešenie rôznych havarijných situácií v oblasti regionálneho školstva.

Žiaľ, ani v oblasti vysokých škôl v programe vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl situácia nie je priaznivá. Celkové výdavky v tomto programe poklesli takmer o 4 %. Menej prostriedkov bude na vysokoškolskú vedu a techniku. Podobne takmer až o 60 % menej prostriedkov bude na rozvoj vysokého školstva.

Mierne navýšenie je oproti roku 2009 na sociálnu podporu študentov vysokých škôl a na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl. Je pravda, že pre oblasť vysokých škôl je tu výrazná možnosť kompenzácie výdavkov hlavne pre oblasť vysokoškolská veda, výskum a technika, ale ani tu nevieme celkom dobre odhadnúť mieru čerpania finančných prostriedkov z Európskej únie.

Aj v Národnom programe rozvoja vedy a techniky na rok 2010 je rozpočtovaných takmer o 14 % menej prostriedkov, ako bolo vlani. Klesla podpora priamych štátnych programov ministerstva školstva. Podobne aj prostriedky vynaložené na úlohy výskumu a vývoja podporované agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Je jasné, že vláda, ale aj samotné ministerstvo školstva v oblasti výskumu a vývoja sa spolieha na operačný program výskum a vývoj, kde plánuje prostriedky so spolufinancovaním až vo výške takmer 280 miliónov eur, čo pri slušnom čerpaní môže poskytnúť dôležitý potenciál pre rozvoj tejto oblasti až znova, samozrejme, na riziko čerpania.

Najväčší nárast návrhu rozpočtu na rok 2010 pre ministerstvo školstva zaznamenávame v Národnom programe rozvoja športu v Slovenskej republike. Žiaľ, jeho štrukturálne rozdelenie už nie je také potešiteľné. Celkový rozpočet je vyšší oproti roku 2009 až o viac ako 250 %. Gro tohto nárastu je v desaťnásobnom zvýšení výdavkov pre materiálno-technický rozvoj športu. Všetci vieme, že prebieha rekonštrukcia Zimného štadióna, čo vlastne už nie je ani rekonštrukciou, ale dá sa povedať, že je to novostavba a začíname stavať aj nový futbalový štadión. Nebol by som proti, keby sme viac sledovali a hlavne finančne podporovali aj také aktivity, ktoré by nám pre budúcnosť vychovávali talenty, budúcich reprezentantov, ktorí by mohli hrať na týchto nových štadiónoch, ihriskách, ale, žiaľ, na podporu športu v školách, rekreačný šport dávame až o 40 % menej prostriedkov ako vlani. Tento pokles je, žiaľ, neospravedlniteľný.

Aktívne využitie voľného času detí, mládeže a dospelých prostredníctvom športových aktivít vedúci k vytváraniu zdravého životného štýlu pre súčasnú vládu je len populistickou demagógiou a hlasným výkrikom do tmy. Jediné, čo je skutočne ambiciózne v tomto návrhu rozpočtu ministerstva školstva na rok 2010, sú plánované čerpania prostriedkov z Európskej únie predovšetkým v rámci operačného programu vzdelávania, operačný program výskum a vývoj v prvom objeme okolo 138 miliónov eur a v druhom objeme 285 miliónov eur. Samozrejme, že držím palce, aby ministerstvo školstva bolo úspešné v budúcoročnom čerpaní prostriedkov Európskej únie. Žiaľ, ale zázraky sa nedejú a vonkoncom nie na ministerstve školstva.

Dámy a páni, je to posledný návrh štátneho rozpočtu v tomto volebnom období. Chcel by som vám a predovšetkým poslancom z vládnej koalície pripomenúť niektoré časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, vaše sľuby občanom tejto krajiny súvisiace s výchovou a vzdelávaním. Kde a kedy bude vami sľúbené financovanie výdavkov pre školstvo na úrovni 5 % hrubého domáceho produktu? Kde sú sľúbené platy v oblasti školstva a ďalšie sľuby? V tomto návrhu rozpočtu určite chýbajú. A o tom, že akou prioritou pre vládu Roberta Fica je školstvo a vzdelávanie, svedčia tie štatistické údaje, ktoré hovoria o celkovom poklese výdavkov na jednotlivé oblasti výchovy a vzdelávania. Nebudem znova menovať tieto poklesy, ale len na objasnenie situácie. V rámci regionálneho školstva pred štyrmi rokmi z celkového štátneho rozpočtu išlo 10 %, v tomto rozpočte len ledva 7,5 %. Z toho a z tých dôvodov, ktoré som tu prezentoval, ja ani klub Strany maďarskej koalície nemôžeme podporiť rozpočet, teda návrh štátneho rozpočtu na rok 2010. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič, pripraví sa pán poslanec Martin Pado.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako začnem hovoriť k meritu toho, čo som chcel dnes povedať, dovoľte mi, aby som zareagoval aj na to, čo sa hovorilo tu v rozprave k štátnemu rozpočtu a čo s tým priamo súvisí, lebo povedali to viacerí, alebo dvaja, traja poslanci, ak si dobre pamätám k tejto téme. A korunu tomu nasadila dnes pani poslankyňa Vaľová. Myslím tým to, keď obvinila nás, že my sme zastavili výstavbu diaľnic.

Ja už to nemôžem kvalifikovať ani ako nejaké neodborné posúdenie a podobne, ale iba ako obyčajné politické táranie. Mohol by som sa spýtať, teda kto postavil obchvat Ožďany - Figy úseku Nová Baňa - Žarnovica, Vrtižer - Hričovské Podhradie, Hričovské Podhradie - Žilina - Strážov alebo na ceste prvej triedy prepojenie Oravy - Kysúc či Ladce - Sverepec. Vy ste to odovzdávali. Prvý už dva mesiace po nástupe do funkcie, pán minister Vážny. Čiže od septembra 2006. To chcete tvrdiť, že za dva mesiace ste vtedy postavili prvý úsek alebo priebežne ďalšie úseky? Takže, prosím vás, buďme aspoň trošku seriózni v tomto smere. Ja sa nebránim odbornej debate, môžeme si to rozobrať úsek po úseku, čo bolo v roku 2006 rozostavané. Veď sme chodili s otvorenými očami vtedy po Slovensku, ale prosím vás, nie takto demagogicky tárať.

A teraz k tomu, čo chcem povedať k rozpočtu. Vážené kolegyne, kolegovia, po tom, čo nám tu vláda predviedla pri rozpočte na rok 2009, ktorý sme tento týždeň, konštatujem tento týždeň, dva mesiace pred koncom rozpočtového obdobia narýchlo novelizovali, alebo aby som sa presnejšie vyjadril, zmenili sme len výšku deficitu, mám pocit, že ani už súdiac aj podľa pozornosti, ktorému poslanecká snemovňa to venuje, že ani nemá veľký význam o predloženom rozpočte na volebný rok 2010 diskutovať.

Na stoly sa nám dostal návrh, ktorý je postavený do istej miery na takzvaných virtuálnych príjmoch. Teda na presvedčení, že sa znásobí čerpanie eurofondov, no a ak by sa náhodou nezlepšilo, tak po voľbách sa uvidí. Buď sa bude s dierou v rozpočte trápiť iná vláda, alebo potom v októbri opäť zväčšíme zaťatú sekeru.

V tejto súvislosti si dovolím použiť tiež metódu trikrát a dosť, ktorú prezentoval pán kolega Lipšic, aj keď v úplne inej súvislosti, v inom garde. Použijem ju preto, že už dvakrát som sa pokúšal pri optimistických očakávaniach tejto vlády vysvetliť, ako funguje čerpanie eurofondov v doprave. Hoci ide o povestné hádzanie hrachu na stenu, ak už nechcem hovoriť v tomto prípade o hádzaní perál.

Dovoľte mi teda ešte raz veľmi krátko niekoľkými vetami priblížiť vám komplikovaný príbeh, ktorý absolvujú na svojej ceste európske peniaze. V prvom rade sa musí schváliť zásobník projektu, ktorých sa budú týkať, ktorý schvaľuje takisto zástupca Európskej komisie. Takisto tender, ktorý sa urobí, účasť v tendrovej komisii má Európska komisia. A ďalší postup je nasledovný, a to sa už týka toho cash-flow toku samotných europeňazí.

Stavebná firma po vykonaní prác vystaví faktúru na základe schválených projektov, podotýkam odsúhlasených v Bruseli už predtým. Tá faktúra ide na Národnú diaľničnú spoločnosť. Tam ju musia prekontrolovať, ide ďalej na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tam faktúra opäť prechádza jednotlivými sekciami, jednotlivými zložkami. Všade pribúdajú podpisy, plynie čas, týždne, niekde aj mesiace. Z ministerstva dopravy putuje faktúra na ministerstvo výstavby ako riadiaci orgán, teda na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tam sa rovnaký kolobeh zopakuje. A až potom ide faktúra smerom do Bruselu. Faktúra príde do Bruselu, úradníci si ju preštudujú. Ak sa im na nej nevidí čo len maličkosť, akákoľvek maličkosť, vrátia faktúru naspäť rovnakou cestou, ako prišla k nim, ibaže opačným smerom. Čiže uplynú dlhé týždne, kým sa faktúra vráti späť stavebnej firme. Tá ju opraví a opäť tým istým spôsobom sa tá faktúra dostáva do Bruselu a potom môže byť preplatená, a teda tento projekt alebo časť projektu vyfinancovaný.

Zhruba takto som sa vám to snažil vysvetliť, prečo je chimérou očakávať 10 miliárd korún z eurofondov do výstavby diaľnic v minulom roku. Myslím si, že som sa absolútne nemýlil a budem s napätím očakávať pri schvaľovaní záverečného účtu za rok 2009, koľko sme z tých 10 miliárd vyčerpali.

Prečo o tom hovorím? Teraz nám ministerstvo dopravy tvrdí, že napriek skutočnosti minulého roku dokáže získať z eurofondov dokonca ešte viac v roku 2010, teda až 11,1 miliárd Sk v prepočte. Možnože protiargumentom niektorých z vás na moje vystúpenie budú argumenty, koľko kilometrov diaľnic sa postaví v budúcom roku cez PPP projekty.

Dámy a páni, nechcem sa tu hrať na proroka, akceptujem, že možno veštcov máte vo svojich radoch vy, ale dovolím si presne zacitovať to, čo som povedal ja vo vlaňajšej rozprave k rozpočtu. Citujem: "Premiér aj pán minister dopravy nám trochu vychladli. Síce vytrvalo pripravujú podpis zmlúv so súkromnými partnermi, nemajú však garantované financie. Bankám sa akosi do projektu takto pripraveného a takéhoto rozsahu nechce. Vzhľadom na stupeň jeho pripravenosti sa ani nečudujem. Renomovaného poradcu nahradila zákulisne vybraná právna kancelária, dnes to už skúma aj Európska komisia, a rozsah nevyskúšanej formy výstavby je netypickým veľkým pilotným projektom, ktorý nemá vo svete, podotýkam, ako pilotný obdoby." Koniec môjho citátu z minulého roku.

Skúsme si teraz odpovedať na otázku, aký je stav dnes. Prvý balík PPP projektov dnes nie je finančne uzatvorený, hoci vláda narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní sľúbila prevzatie značnej časti štátnej záruky za úver pre súkromného investora. Až sa natíska otázka, pýtam sa teraz takou rečníckou otázkou. Načo nám je potom ten investor, prečo si vláda nepožičia rovno sumu sama a nestavia sama? Načo je na to medzičlánok súkromný partner, keď my mu zháňame peniaze, respektíve za nich ručíme. To potom nie sú PPP projekty, to je akási hybridná zmluva o spolupráci, kde ten, čo ide stavať, prakticky nemá žiadnu zodpovednosť, nemusí zháňať finančné prostriedky, dosadí si len firmy, robí a fakturuje.

Som presvedčený o tom, že ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť pri PPP projektoch konajú nie z vlastnej vôle, konajú pod tlakom ľudí, ktorí istým spôsobom sú v pozadí strany SMER a sú aj príjemcom najväčších zákaziek od ministrov, ktorí boli nominovaní stranou SMER. Spomínal som, a to je veľmi podstatný fakt, ten zákulisný výber poradcu už rieši aj Európska komisia. Ministerstvo dopravy raz odpovedalo na otázky, pravdepodobne to Európskej komisii nestačí, lebo prišiel nový list a sú ďalšie otázky, na ktoré práve ministerstvo dopravy pripravuje odpoveď.

Takže aby som skonštatoval, za ten rok sa v rámci PPP nič nepostavilo. Podarilo sa akurát uzavrieť dohody o druhom balíku PPP, teda na výstavbu rýchlostnej cesty R1. Aj to, a to podotýkam, za iných, úplne iných podmienok, ako znela ponuka, s ktorou konzorcium vyhralo verejnú súťaž. Dodatkom sa zvýšila cena za výstavbu o 300 miliónov eur. Zároveň sa zvýši ročný poplatok, ktorý bude štát odvádzať koncesionárovi po výstavbe R1, a to zo 109,4 milióna eur na 127,4 milióna eur. Celkovo sa nám tak cena počas trvania koncesie zvýši o takmer 11 miliárd Sk. A myslím si, že ani pri D1 to nebude ináč.

Toto všetko má, samozrejme, s odvolaním sa na svetovú krízu zakryť aj nesplnenie ďalšieho zo sľubov predsedu vlády a vlády Slovenskej republiky o diaľnici do roku 2010, ako aj toho, že na rok 2009 síce dala vláda z rozpočtu na diaľnice viac ako v predchádzajúcom roku, ale ešte stále to bolo, dámy a páni, zhruba o 100 miliónov korún menej, ako tomu bolo v roku 2006. A ak si dobre pozriete štátny rozpočet, ktorý máme teraz pred sebou, tak veľmi ľahko zistíte, že výdavky ministerstva dopravy na výstavbu diaľnic sa krátia v porovnaní s rokom 2008 transferom zo štátneho rozpočtu o 50 %. Áno, to je holá realita jednej z priorít vlády, alebo aspoň tak to vláda deklarovala.

Celú ochotu napĺňať svoju prioritu teda prenáša veľkoryso na budúce generácie, ktoré budú 30 rokov vysoko preplácať cez PPP projekty ďalšie naše generácie. V reáli tu ale môžeme očakávať, že budeme každý mesiac do volieb sledovať okázalé otváranie nových úsekov diaľnic a polodiaľnic, ale pred kamerami skromne pomlčíme o tom, čím som začal, koľko z týchto úsekov ste zdedili rozostavaných a koľko ste ich skutočne začali a postavili vy.

A takto by som mohol, vážené kolegyne a kolegovia, pokračovať ďalej. Napríklad len tak veľmi stručne sa zmienim o Železniciach Slovenskej republiky, o impozantnom náraste prostriedkov určených pre Železnice Slovenskej republiky, počúvajte dobre, zo 60,6 milióna eur na 275,6 milióna eur, ak by však pri transfere zo štátneho rozpočtu nesvietila na budúci rok aj na tie nasledujúce nula. Štát počíta len so spolufinancovaním, teda kofinancovaním európskych peňazí vo výške 48,6 milióna eur. Navyše už od konca septembra počúvame z určitých kruhov, že ak sa aj nepodarí čerpať plánovaný objem europeňazí, tak sa vlastne nič nedeje, lebo prispejeme k nižšiemu schodku štátneho rozpočtu. No nádhera! Železničiarom sa to asi výborne počúva.

Takže takto asi v skratke vyzerá s rozpočtom, ktorý je v oblasti dopravy skutočne postavený na vode. No ale ako som už povedal, asi pre túto koalíciu je zákon o štátnom rozpočte len čímsi, čo sa dá veľmi ľahko novelizovať, dokonca, ak je to potrebné rýchlo v skrátenom konaní. A že výsledkom bude len ďalšie zadlžovanie? No nevadí, veď sa utešíme tým, že pomer k HDP ešte nemáme najhorší. Nech naše deti splácajú, veď sú nám to dlžné. Držím vám palce všetkým, ktorí budete za tento návrh rozpočtu hlasovať, aby ste sa mohli s čistým svedomím pozerať do očí svojim deťom a vnukom. Ja za takýto rozpočet hlasovať nebudem. Ďakujem. (Potlesk.)