M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pado, pripraví sa pán poslanec Lipšic.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda parlamentu, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v jednej z faktických poznámok pri vystúpení opozičného poslanca jeden z koaličníkov vystúpil a povedal, že málokedy opoziční poslanci vystupujú k veci.
Dámy a páni, ja som tu nepočul nikoho čítať ani poéziu, ani prózu, ani cestovný poriadok, ani rozprávky. Každý z nás, kto tu vystupuje, hovorí k rozpočtu na rok 2010, a to je bod rozpravy. Takže každý rozpráva k veci, či sa vám to páči, alebo nie.
Skôr ako budem hovoriť ku kapitole rozpočtu ministerstva vnútra, chcel by som osloviť pani ministerku Tomanovú, ktorá tu síce nie je, ale možno jej to pán minister bude tlmočiť, možno nie. Chcel by som povedať pani ministerke Tomanovej, že nie je opodstatnená na to, aby mi hovorila, na čo mám a na čo nemám právo. A ani aby mi hovorila, aké právo mám a aké nemám. Pani ministerka, vy mi toto hovoriť nebudete.
A, pani ministerka, dám vám jednu dobrú radu, opýtajte sa starostov obcí, čo im priniesla fiškálna reforma a čo ste im priniesli vy. Opýtajte sa starostov obcí a miest, ako sa im vďaka tejto fiškálnej decentralizácii zvýšili rozpočty a stabilizovala finančná situácia, a opýtajte sa ich teraz, ako ste vy vašimi rozhodnutiami zasiahli do rozpočtov obcí a miest. Vašimi novelami zákonov a týmto návrhom štátneho rozpočtu.
Pani ministerka, keby ste sa stretávali so starostami obcí bez rozdielu straníckej príslušnosti, vedeli by ste, že na budúci rok budú mať niektoré obce 50 % z tohtoročného rozpočtu, čo im nezabezpečí ani vykrytie tých nákladov, ktoré súvisia s výkonom samosprávnych funkcií. A, pani ministerka, ak niektorá konkrétna obec potrebuje na výkon svojich samosprávnych funkcií mesačne cca 8 tisíc eur a bude mať k dispozícii 4 tisíc eur, tak sa pýtam, čo urobí táto obec? Pôjde starosta s pracovníčkou na polovičný úväzok? Dá sa to. Čo urobia s obecnou školou? Skrátia dobu vyučovania na polovičku? To sa asi nedá. Zmenší školu? Zredukuje kúrenie na 50 %, aby vypukla chrípková epidémia a zatvorili školu? Na ako dlho?
Pani ministerka, včera som sa stretol s dvomi starostami osobne, ako s mnohými inými predtým, a svorne sme sa zhodli, že napríklad v zime, keď budú zabezpečovať údržbu ciest a odpratávať sneh, tak vďaka tým 50 % odpracú sneh len z polovičky cesty. Len im dopredu dajte vedieť, odkiaľ, z ktorej strany prídete, aby odhrabali tú vašu stranu cesty.
Takže, pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, to, čo bývalá vláda dala obciam vďaka reformám, ktoré boli často bolestivé, ale ovocie priniesli, tak toto, čo obce dostali, vy teraz plným priehrštím týmto obciam beriete. Beriete im to s úsmevom na perách a so slovami, že, vážení starostovia, vážené starostky, to, čo vám predseda vlády a ja ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová sľúbime, to vám nikto nemôže splniť.
A teraz, dámy a páni, mi dovoľte, aby som sa zameral na oblasť, ktorej sa chcem venovať prioritne a o ktorej sa tu ešte nehovorilo, teda rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na záver potom poviem ešte aj pár poznámok.
Návrh kapitoly ministerstva vnútra pre rok 2010. Návrh kapitoly na rok je 838 miliónov eur a návrh kapitoly rozpočtu ministerstva vnútra na rok 2009 bol takmer 929 miliónov eur. To znamená, že je to pokles o 90 miliónov eur v kapitole rozpočtu ministerstva vnútra. V roku 2008 bol rozpočet ministerstva vnútra 839 miliónov eur.
Dámy a páni, summa summarum. Rok 2008 - 839, rok 2009 -928 a rok 2010 - 838 miliónov eur. Teda v roku 2010 bude mať kapitola ministerstva vnútra ešte menej peňazí, ako mala v roku 2008, pričom na rok 2010 dochádza k nárastu počtu policajtov, po prvé, z dôvodu delimitácie Železničnej polície, po druhé, nárast o 300 tabuľkových miest pre políciu z titulu riešenia situácie v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Podľa samotného návrhu rozpočtu je to nominálny pokles o 118 miliónov eur.
Dámy a páni, nepokúšajte sa toto číslo odôvodňovať rečami o šetrení a pozitívnom prístupe ministerstva vnútra v čase krízy. Je to jednoducho nezmysel. Ak chcete hovoriť o šetrení v rezorte ministerstva vnútra a takto zdôvodňovať pokles o viac ako 10 %, potom je to hrubá nezodpovednosť a demagógia. A kde je pokles? V bežných výdavkoch je nárast nepatrný 378-tisíc eur, mzdy a platy a plus 32 miliónov eur, tovary a služby mínus 33 miliónov, bežné transfery mínus 10, kapitálové výdavky mínus 90 miliónov eur. Ja nekritizujem mnohé kroky, ktoré vedú k úsporám. Nekritizujem preto, že viem, že šetriť treba, proste nedá sa to ináč. Ale ja sa pýtam členov vlády, pýtam sa vás, dámy a páni, bude rozpočet na rok 2011 lepší, ako je rozpočet na rok 2010? Ak sa odhadujú vyššie príjmy o cca 1,2 %, bude rozpočet lepší, ako je rok 2010? A ja som presvedčený, že nikto z vás si to nemyslí, že to tak bude. A teda sa pýtam, či zníženie kapitálových výdavkov v porovnaní s týmto rokom o 86 % a rozpočet na rok 2011 zabezpečia, že naša súčasť štátu, ministerstvo vnútra bude mať všetky technologické prvky, všetko vybavenie tak, aby sme sa v tejto krajine mohli cítiť bezpečne.
Viete si predstaviť dva roky s takýmito investíciami? A čo bude s inými zložkami štátu, armádou? Čo bude so službami? Veď výkonnosť služieb a týchto zložiek je postavená na technologickej vyspelosti. Ak nebudeme investovať dostatočné množstvo finančných prostriedkov, no nezabezpečíme to. Alebo si myslíte, že budeme uplatňovať systém, ako sa hovoril vtip, že v Rusku, keď vám dali dýchať, tak dali dole čiapku a povedali, dýchnite. Toto hádam nie. Chcem povedať, že takéto konanie, takýto návrh rozpočtu je krajne nezodpovedný.
Teraz mi dovoľte, aby som odcitoval pár vecí z rozpočtov na rok 2009 a 2010. Z programu 06 ochrana verejného poriadku. Aj v jednom, aj v druhom roku, lebo chcem aspoň trošku ušetriť času, sa píše jedno a to isté.
Program ochrana verejného poriadku a bezpečnosti. "Program je zameraný na oblasť zabezpečenia verejného poriadku a zvyšovania bezpečnosti občanov. Osobitne na obmedzenie dopadu kriminality na občanov Slovenskej republiky, a to zabezpečením činnosti justičnej, kriminálnej, finančnej, poriadkovej a dopravnej polície, inšpekčnej služby Policajného zboru, Ústavu kriminálno-expertíznych činností a tak ďalej a tak ďalej." A j v roku 2009, aj v roku 2010 to isté. Nič nevypadlo. To, čo polícia mala robiť tohto roku, to isté má robiť aj na budúci rok. Ale program 06 na rok 2009 celková výška 750 miliónov eur. Program 06V na rok 2010 674 miliónov eur.
Dámy a páni, pokles takmer 70,5 milióna eur menej. Na tú istú činnosť, ktorú polícia zabezpečuje či v tomto roku, či v budúcom roku. Čo to má znamenať? Okrem iného treba povedať, že prvého štvrtý v tomto roku došlo k delimitácii Železničnej polície pod ministerstvo vnútra s návrhom rozpočtu na rok 2010 v sume 28 miliónov eur. Tak si to spočítajme dokopy. To je takmer 104 miliónov eur menej v reáli. Stoštyri miliónov eur, to je viac ako 3 miliardy Sk. Na jednej strane rozšírenie činnosti a zvýšenie plánovaných výdavkov z tohto titulu pri rozpočtovaní, v reáli pokles.
Dámy a páni, ak tomuto hovoríte zvyšovanie bezpečnosti občanov, mám pocit, že asi naozaj neviete, o čom je zvyšovanie bezpečnosti občanov. Musím povedať, že vďaka takémuto pôsobeniu sa v našej republike opätovne objavujú záležitosti, na ktoré sme v minulej dobe zabudli ako na niečo, čo už je dávno prežité.
Pán minister vnútra a pán minister financií, tento rozpočet bujnenie takýchto praktík len podporí. Nechcem sa tu rozširovať o veciach, ktoré boli sľubované v programovom vyhlásení vlády v oblasti civilnej ochrany, varovného vyrozumievacieho systému, verejnej správy a iné. Veľa vecí treba naozaj odsunúť, pretože tá kríza existuje, alebo veľa vecí treba robiť s menšími peniazmi. Ale takýto pokles zdrojov v tej najširšej činnosti je nepredstaviteľný. Spomeniem ešte jednu vec. Áno, návrh rozpočtu, tak ako je to uvedené, zabezpečuje zdroje na schválený nový systém odmeňovania policajtov. To je pravda, je to dobré, ale nezabezpečuje nijaký ani percentuálny nárast platov policajtov v tomto roku. A toto dobré nie je.
Dámy a páni, tento rozpočet nie je ani zdravý a nie je ani sociálny. Tento rozpočet je rovnako pokrytecký, ako je aj pokrytecké takzvané vaše sociálne vládnutie. Dôkazov o pokrytectve tu bolo povedaných dosť. Tento rozpočet, dámy a páni, prepáčte mi za výraz, je jeden veľký, velikánsky "prúser". A preto aj rokovanie o tomto rozpočte bolo začaté v piatok doobeda tak, aby opozícia v čo najväčšej miere rokovanie opustila, a aby ste ho čo najskôr spláchli z rokovania Národnej rady.
Sociálne totiž nie je len to, čo rozdáva vláda a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny občanom tam, kde je to viditeľné, že to dáva vláda, teda kvôli marketingu. Sociálne je aj to, čo dáva samospráva. No a vaše škrty v rozpočtoch pre samosprávu hrubo a necitlivo zasahujú do života samosprávy.
Dnes sa ukazuje, aké pokrytecké bolo vaše sľubovanie samosprávam, že kríza sa ich rozpočtov nedotkne. Dámy a páni, vy nielenže nepomáhate obciam riešiť ich výpadky z titulu zníženia príjmov z daní, vy ich ešte aj oberáte o peniaze. Robíte presný opak toho, čo sa dialo za bývalej vlády a za čo ste nás kritizovali, keď sme im vďaka fiškálnej decentralizácii peniaze dávali. V tom čase starostovia nemali problém spočítať, koľko budú mať na budúci rok peňazí. Dnes to možné nie je.
Takže ešte raz. Sociálne nie je len to, čo rozdáva vláda. Sociálne je aj to, čo dáva samospráva. A opýtajte sa starostov obcí a miest, koľko budú mať peňazí na budúci rok. Opýtajte sa ich, čo môžu dať do sociálnej oblasti. Opýtajte sa ich, do akej miery budú môcť podporovať sociálne odkázaných a starých občanov. Opýtajte sa ich to a potom hovorte o sociálnom zabezpečení, o sociálnej stabilite a o podpore starých, sociálne odkázaných občanov.
A ešte raz mi dovoľte, aby som sa vrátil k pani ministerke Tomanovej, keď tu hovorila o necitlivých zákrokoch alebo krokoch bývalej vlády v sociálnej oblasti.
Pani ministerka, kto novelizoval zákon o sociálnych službách, ktorý kritizujú aj vaši vlastní členovia? Kto kritizoval ten zákon? Teda kto ho novelizoval? Kto dal v tomto zákone samospráve nové povinnosti bez peňazí? Bývalá vláda? Bývalý parlament? Takže, pani ministerka, nerozprávajte tu nezmysly a nevyhovárajte sa na veci spred piatich, siedmich rokov. Dnes už tieto táraniny, dámy a páni, nikto nezhltne. Hovoriť o tom, že za nedostatok finančných prostriedkov pre samosprávy v rozpočte na rok 2010 sú zodpovedné veci a rozhodnutia z rokov 2002 alebo 2004. Prepáčte, dámy a páni, za výraz, ale toto sa nehodí rozprávať ani tým ľuďom, ktorí sú pozbavení svojprávnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán Lukša, s faktickou poznámkou, alebo to je... Do rozpravy teda ako spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku. Takže, vážení kolegovia, teraz na základe rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán poslanec Lukša.
M. Lukša, poslanec: Dobre.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Takže s faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Pýtam sa ešte, niekto iný sa hlási s faktickou poznámkou? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Potom má slovo pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Pado, ja sa dotknem v tejto chvíli iba tých téz, ktoré ste povedali, že budú mať obce výpadok 50 %, prípadne viacej z rozpočtu. No ja vás ubezpečujem ako dlhoročný starosta obce, ja som starostom obce aj v súčasnosti, že žiaden 50-percentný výpadok rozpočtu na budúci rok žiadnej obci nehrozí.
Boli ste štátnym tajomníkom ministerstva vnútra, to znamená verejná správa, v tej oblasti aj obce patrili do vašej kompetencie. O týchto veciach by ste mohli niečo vedieť, ale sa mi zdá, že zjavne máte v tomto trošku medzery, hlavne pokiaľ ide o financovanie. Financovanie obcí je z podielových daní, z miestnych daní, poplatkov a z ďalších príjmov. A keby aj vypadli podielové dane celkom, tak ten pokles určite nebude taký výrazný, ako hovoríte.
Ak ste spomínali otázku zimnej údržby ciest a čo dala fiškálna decentralizácia obciam a mestám, no tak ja vám poviem ako pamätník fiškálnej decentralizácie rok 2004, keď sa zaviedol koeficient nadmorskej výšky pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov do systému prerozdeľovania, tak napríklad na zimnú údržbu ciest voči dovtedy zavedenému systému obec Donovaly stratila takmer 7 miliónov korún. Obce, ktoré mali dlhšiu sieť miestnych komunikácií a mali vysoké náklady na zimnú údržbu, mali ešte väčšie výpadky v rozpočte. Áno, boli veci, ktoré boli aj vtedy, ale ak dneska hovoríte, že sa bude odhŕňať len polovička cesty, tak fiškálna decentralizácia v tom prvopočiatku, ako ste ju postavili v roku 2004, znamenala, že tie cesty sa neodhŕňali vôbec. Postupne sa to vylepšilo, ale to maslo na hlave ste mali aj vy ako predstaviteľ vtedajšej vlády.
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou pán poslanec Pado. Má slovo.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán Petrák, veľmi rád s vami pôjdem za tými starostami. A pokiaľ by vám bolo ťažko ísť na východ, tak im dám na vás e-mailovú adresu, zoženiem vaše telefónne číslo. A veľmi rád ich navigujem na vás, že pokiaľ budú mať nejaký výpadok, nech sa obrátia, že pán Petrák ako poslanec Národnej rady garantuje, že nijaký výpadok mať nemajú a že určite sa im zabezpečí ten výpadok. V pohode. Ja som s nimi rozprával včera. Pokojne vám môžem dať mená tých dvoch starostov. Nie je problém. Nie je problém, pán Petrák.
A pokiaľ sa nemýlim, tak vy ste vo fiškálnej decentralizácii nerobili nijaké úpravy. Platí to, čo sme my nastavili v roku 2004 a následne v roku 2005 zmenili. Mýlim sa? Nemýlim sa. Je to pravda. Tak prečo chcete znevažovať čosi, čo sme urobili a čo obciam donieslo stabilitu na rozdiel od vašich rozhodnutí, ktoré obciam peniaze berú. Prečo toto spochybňujete. Vy sa zamyslite nad tým, čo robíte vy a opýtajte sa starostov, kedy im bolo lepšie, kedy mali lepší rozpočet, či v minulosti, alebo teraz.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo spravodajca, ktorý sa prihlásil ústne v zmysle rokovacieho poriadku. Nech sa páči.
M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 a o návrhu rozpočtov verejnej správy na roky 2010 až 2012 (tlač 1218).
V prílohe č. 3 k zákonu sa zvyšujú v kapitole Slovenská akadémia vied výdavky celkom o 10 miliónov eur a kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 4 338 992 eur.
V prílohe č. 4 sa o sumu 10 miliónov eur zvýšia výdavky na program 087 výskum a vývoj v prírodných, technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie.
Zároveň v kapitole všeobecná pokladničná správa v prílohe č. 3 k zákonu sa znižujú výdavky celkom o 10 miliónov eur.
Zvýšenie limitu výdavkov kapitoly v programe 087 výskum a vývoj v prírodných, technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie je určené na realizáciu tretej etapy energetického auditu a na zabezpečenie financovania príspevkových organizácií vedeckých spoločností a doktorandského štúdia.
V rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa ide o zníženie výdavkov na odvody do všeobecného rozpočtu EÚ v nadväznosti na spresnenie odhadu základne DPH a HND na rok 2009. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa Klára Sárközy.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, nadviažem na to, čo tu už bolo spomenuté a predtým, ako sa dotknem rezortu spravodlivosti, tak poviem to, čo už spomínal pán poslanec Pado. A to je, že týmto rozpočtom vláda ohrozuje bezpečnosť ľudí. A myslím to vážne.
Ak by sme sa mali zhodnúť na tom, aká je prvotná funkcia štátu, úplne najdôležitejšia prvá a jediná, nie jediná, ale prvá, tak je to zabezpečiť alebo chrániť život a zdravie ľudí. To predchádza všetko ostatné. To je tá najprioritnejšia úloha štátu. To, že v rezortoch, ktoré to majú v gescii dochádza k zníženiu výdavkov, to je aj rezort obrany, aj rezort vnútra, aj rezort spravodlivosti, znamená, že vláda ohrozuje bezpečnosť ľudí a budem to dokumentovať na konkrétnych prípadoch.
Podľa mojej mienky sa armáda stáva nebojaschopnou týmto rozpočtom. V akom stave do budúcich parlamentných volieb preberie budúca vláda obranu tejto krajiny? Áno, nám sa môže zdať, že to nie je priorita, že nám nehrozí okamžite nejaké bezpečnostné riziko. Ale to, že rezort obrany bude mať najnižší rozpočet a najväčší pokles rozpočtu zo všetkých rozpočtov je podľa mojej mienky signál, ktorý svedčí o tom, ako vláda reálne berie riziko, ktoré hrozí bezpečnosti na Slovensku.
Samozrejme, že budúca vláda bude potom nútená navyšovať výdavky aj v ozbrojených silách, aby sa dohnal dlh, obrovský dlh, obrovská sekera, ktorú táto vláda bezpečnosti na Slovensku vystaví. To je proste fakt. Áno, je to náročnejšie financovať obranu, pretože to vám neprinesie voličské hlasy, ale vláda nie je tu len preto, aby si zabezpečovala voličské hlasy a podporu, ale aj aby zabezpečovala základné funkcie štátu. Táto vláda ich nezabezpečuje. Prejdem k rezortu spravodlivosti a budem hovoriť o dvoch veciach, ktoré sa mi zdajú byť kľúčové a tretí potom spomeniem v závere.
Keď som spomínal bezpečnosť, tak by som vás chcel informovať, kolegyne, kolegovia, že v oblasti väzenstva, ktoré je významnou zložkou rezortu spravodlivosti, prichádza k poklesu kapitálových výdavkov nie o nejaké smiešne percentá, ale k poklesu v roku 2009, a to už bol pomerne nízky rozpočet, celkovo bude mať väzenstvo k dispozícii v kapitálových výdavkoch, samozrejme sa tomu ťažko verí, 210-tisíc eur, 6 miliónov korún. Šesť miliónov korún.
Štandard v kapitálových výdavkoch pre väzenstvo bol minimálne 200 miliónov korún. Ideme na 6 miliónov korún. A keď sa..., no tak, pani poslankyňa, však si prečítajte návrh štátneho rozpočtu a potom niečo povedzte alebo sa prihláste, pokojne. Ak sa opýtam, koľko z toho ide na zabezpečenie bezpečnosti väzníc, odpoveď je nula. Ani cent, ani euro. V akom stave preberie budúca vláda justíciu a väzenstvo?
Detenčný ústav. O tom sa už dlho hovorí. Na detenčný ústav nejde ani jeden cent. Vláda znovu ani v budúcom roku nezriadi detenčný ústav napriek tomu, že už boli prípady veľmi nebezpečných páchateľov, ktorí utiekli z psychiatrických liečební a na slobode spáchali veľmi závažné zločiny, opätovne vraždili. Vláda na to hovorí, nevadí, nemáme peniaze. Máme peniaze na tendre, na škandály, na kradnutie, ale na zabezpečenie bezpečnosti obyčajných slušných ľudí, ktorí môžu byť konfrontovaní s násilím v našich uliciach a mestách, na to peniaze nemáme.
V roku 2006 v rozpočte ministerstva spravodlivosti sme zvýšili počet systemizovaných miest príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže o 81, ktorí mali zabezpečovať stráženie detenčného ústavu. Tie peniaze v rozpočte boli. Po nástupe novej vlády sa projekt zastavil, zmluva bola vypovedaná a neurobilo sa v tej veci nič. Tri a pol roka nič. Toto je vizitka, ako vláda Slovenskej republiky akcentuje bezpečnosť normálnych obyčajných ľudí, daňových poplatníkov, ktorí platia dane, vychovávajú svoje deti a mali by byť týmto štátom chránení. Nie som ekonóm a nebudem hovoriť o rozpočtových deficitoch. Ale aké sú vnútorné deficity v jednotlivých kapitolách? Poviem len príklad, ja už som to spomínal minulý týždeň. A budem citovať z návrhu štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva spravodlivosti, ktorý bol predložený ministerstvom spravodlivosti tejto vlády. "Ministerstvo eviduje objem neuhradených platieb takmer vo výške 8 miliónov eur, ktoré pozostávajú predovšetkým z dlžných súm advokátom, znalcom, notárom, exekútorom, svedkom, tlmočníkom a prekladateľom. Ide o zákonné nároky.
Ďalšiu skupinu tvoria dlhy na energiách, poštovnom a ďalších prevádzkových nákladoch. Tento dlh nie je konečný a má stúpajúcu tendenciu. Vývoj čerpania rozpočtových prostriedkov z minulých rokov dáva predpoklad, že rozpočtové prostriedky v tejto kategórii postačia iba na obdobie prvého polroka 2010. Po vysporiadaní neuhradených platieb z roku 2009 prostriedky budú postačovať len na prvý štvrťrok 2010, a tým bude ohrozená prevádzka na obdobie troch štvrťrokov." Toto je materiál podpísaný ministerkou spravodlivosti. Kto tú sekeru po vás zaplatí?
Keď bývalá vláda odchádzala, pretože v minulosti boli tiež hrozné dlhy, tak sme vyrovnali všetky podlžnosti k advokátom, notárom, exekútorom, svedkom, dnes tá sekera narastá. Aký bude dlh, keď príde budúca vláda, ktorý bude musieť uhradiť, ako bol v roku 1998? Tento dlh nemáte zapísaný asi v deficite štátneho rozpočtu, pán minister, ale to je dlh, ktorý niekto bude musieť splatiť. Boli za mnou viacerí znalci v posledných týždňoch a mesiacoch, ktorí nemajú uhradené svoje znalecké po dobu mesiacov, možno rokov. To samo osebe prispeje k predlžovaniu súdneho konania. Koľkí znalci budú robiť znalecké posudky, keď im štát nebude platiť ich znalecké posudky? Ako sa bude predlžovať súdne konanie? Už dnes sa predlžuje za vašej vlády, ktorej právny štát a vymožiteľnosť práva mala byť prioritou. Idete opačnou cestou, idete zlým smerom. Krajina ide zlým smerom, a preto si myslím, že okrem makroekonomických čísiel je potrebné si pozrieť aj jednotlivé rozpočty rezortov. Nielen celkový dlh, ale aj vnútorný dlh, ktorý navrhujete v jednotlivých rezortoch.
V rezorte justície bude enormný. Bude enormný. A je smutné, že pre túto vládu je všeličo iné dôležitejšie, všelijaké iné položky, všelijaké iné tendre, ako je bezpečnosť, život a zdravie obyčajných ľudí. V opačnom prípade by tento rozpočet bol navrhnutý úplne inak a myslím si preto, že každému na bezpečnosti záleží. A tá bezpečnosť sa týka všetkých voličov, aj SMER-u, aj HZDS, aj opozície, tá si nevyberá. Tak keď pre niekoho je prioritou bezpečnosť, nemôže s pokojným svedomím takýto návrh rozpočtu podporiť a ja ho ani nepodporím. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami neevidujem nikoho. Pani poslankyňa Tóthová, vy ste sa, myslím, chceli prihlásiť? Či nie? Nie. Dobre, čiže ani ona. S faktickou poznámkou? Do rozpravy. Takže ja, prepáčte, pán spravodajca, čiže nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Pán poslanec Hrušovský? Len sa musíte prihlásiť cez trojku. Moment, skúste. Nefunguje vám zariadenie? Má tam kartu. Nech sa páči.
P. Hrušovský, poslanec: Pán predsedajúci, ja by som vás len chcel poprosiť, keby ste vyzvali koaličných poslancov, aby prišli do rokovacej sály a počúvali názory na predložený návrh zákona o štátnom rozpočte už aj preto, aby zajtra, predpokladám, že budeme hlasovať, sa dokázali správne rozhodnúť. Naozaj ide o rozhodnutie, ktoré robíme raz za rok a ktoré presahuje tento kalendárny rok, tak poprosím vás, ak by to pomohlo, tak ich zavolajte.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vzhľadom na prosbu pána poslanca Hrušovského vyzývam všetkých, ktorí sú ešte v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože sa rokuje o zákone roka, ktorý sa volá rozpočet na rok 2010. Konštatujem ale, že moja iniciatíva nielen vo vzťahu k členom vlády, ale aj vo vzťahu ku koaličným poslancom je zbytočná. Takže poprosím teraz, ďalej v rozprave by mala vystúpiť pani Klára Sárközy, ale predtým ešte v súlade s rokovacím poriadkom s § 28 sa do rozpravy prihlasuje pán spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Burian, máte slovo.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zákone o štátnom rozpočte na rok 2010 prečítal doplňujúci a pozmeňujúci návrh. V § 3 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Štátny príspevok pre mladomanželov poskytovaný mladomanželom z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu sa na rok 2010 určuje vo výške 3 % ročne." Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: § 88a zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 2009 Z. z. Doterajší odkaz 4 a nasledujúce odkazy vrátane poznámok pod čiarou k týmto odkazom sa prečíslujú.
V súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváleného v rámci nového zákona o platobných službách sa percentuálna výška štátneho príspevku pre mladomanželov určuje zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pre zmluvy o mladomanželskom úvere uzatvorené v jednotlivých kalendárnych rokoch, to znamená, že príspevok bude zo štátneho rozpočtu vo výške 3 %. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, a preto teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, nech sa páči, ktorá je prihlásená do rozpravy ústne.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som asi začala tam, kde skončil pán predseda poslaneckého klubu KDH pán poslanec Hrušovský. A, pán minister, ja sa vás pýtam, vám nevadí, že počas prerokovávania štátneho rozpočtu vás nepodporil pán premiér, podpredsedovia vlády, ministri za stranu SMER, bola tu len pani ministerka Tomanová. A z vašich poslancov za stranu SMER, teda za najsilnejšiu vládnu stranu teraz sú tu už dvaja, pred chvíľou tu nebol ani jeden. Prepáč, pán predseda výboru, ty si spravodajca, takže tu musíš byť zo zákona. Z HZDS je tu jedna pani poslankyňa, z SNS tiež jedna.
Prerokovávame, vážení občania, zákon roka - rozpočet. Tento rozpočet sa týka každého, kto žije na území Slovenskej republiky. Pán minister financií povedal, že jemu to nevadí. Tak spravte si obraz. Mne to vadí.
Po preštudovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012, a predovšetkým sa zameriam na kapitolu zamestnanosti a sociálnych vecí, sociálne inklúzie a politiky zamestnanosti, dávam vám jednu otázku, pán minister. Z čoho chce vláda zabezpečiť udržanie sociálneho štandardu občanov a zabezpečenie adekvátnych zdrojov pre financovanie sociálnych programov, ktoré tak hlasno a s pravidelnosťou opakuje? Vyzerá to tak, že takmer výlučne z cudzích zdrojov, doteraz s nevídaným zadlžením krajiny zahraničnými úvermi, čiže peniazmi budúcich generácií, dnešných školákov, ba dovoľujem si tvrdiť, že ešte ani nenarodenými deťmi. Pretože tie Husákove deti, to sú tie silné ročníky, to už pravdepodobne nedotiahnu. Keď sa pozrieme na hospodárenie a ekonomiku Maďarskej republiky, ktorá je nám asi priestorovo najbližšia, všetci vidíme, kam sa môže až krajina dostať nezodpovednosťou ľavicovo-rozpočtovej politiky populistickej vlády. Na pokraj kolapsu ekonomiky, blízko bankrotu, ktorú držia pri živote len zdroje Medzinárodného menového fondu či iných medzinárodných inštitúcii. Presne na túto cestu sme teraz počas pôsobenia tejto vlády a hlavne posledný rok nastúpili aj my. Aj Ficova vláda je takisto nezodpovedná, ľavicovo sa tváriaca, pričom je populistická, ktorá za dva roky do konca roku 2010 doteraz nevídaným tempom o 13,2 % hrubého domáceho produktu zvýšila celkovú zadlženosť krajiny. Iba v tomto roku, v roku 2009 nám táto červeno-hnedá koalícia pripravila zadlženosť na každú jednu rodinu tohto štátu zhruba 100-tisíc korún, keď to chcete vedieť 3007 eur a podobne to bude aj na budúci rok. Vážení občania, toto vám pripravila sociálna socialistická vláda.
Krásne rečičky o sociálnom štáte sú jedna vec, činy a rozvrátenie verejných financií je druhá vec. Táto vláda každý deň ústami svojich ministrov, ale hlavne pani ministerky Tomanovej a pána premiéra Fica hovorí o tom, že sociálne štandardy obyvateľov tejto krajiny a občanov tejto krajiny nebudú ohrozené a táto vláda buduje sociálny štát. A hovorí o tom, že ten sociálny štát a štandardy buduje len ona a nikto iný takýto sociálny štát predtým nechcel budovať.
Viete, páni poslanci, hlavne za stranu SMER, kedy sa prvýkrát začalo hovoriť o sociálnom štáte? V roku 1952. A kde? V Európskej únii, pretože vtedy vznikla Európska únia. Zakladateľom Európskej únie bol pán Schumann, Konrad Adenauer, De Gasperi. Asi nemôžete povedať, že to boli ľavicoví politici. A medzi prvými zakladateľmi Európskej únie boli také štáty ako Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. Asi v roku 1952 tiež neboli ľavicové socialistické štáty.
Nemôžeme sa preto čudovať, že nedávno nás už aj Európska komisia upozornila, že v budúcnosti môžeme mať problémy s verejným rozpočtom. Ale zakladatelia a otcovia Európskej únie o sociálnom štáte mali inú predstavu, ako o sociálnom štáte má táto vláda a vládna koalícia. Pokojne, ja počkám.
Pre zakladateľov a otcov Európskej únie sociálny štát znamená solidaritu, znamená hodnotový systém. Čo znamená pre túto vládu budovanie sociálneho štátu? No budovanie sociálneho štátu jenom pro nás a pro naše dítky, hlavne pre poslancov vládnej koalície. A teraz by som sa pozastavila pri tomto, ako si predstavuje vládna koalícia budovanie sociálneho štátu socialisticky. Keď toho času, keď sa prijímala veľká novela zákona o službách zamestnanosti, objavil sa tam vtedy nový prvok o takzvaných sociálnych podnikoch. Ja osobne, ale aj ostatní poslanci opozície kritizovali, že to je pre Slovensko niečo nové, nevieme, ako to bude vyzerať v praxi, a povedali sme aj to, že máme obavy a tie naše obavy sa potvrdili. Vtedy pani ministerka povedala, že toto je prax v celej Európe a v sociálnych podnikoch vznikne 10-tisíc nových pracovných miest. Tak voči tomu sme nemohli apelovať, pretože pracovné miesta boli vždy a sú aj v súčasnosti dôležité.
Ja som pani ministerke na hodine otázok dala otázku, koľko nových pracovných miest vzniklo v sociálnych podnikoch, a svoju otázku som rozdelila na dve časti. Prvá časť bola, koľko vzniklo v tých takzvaných pilotných sociálnych podnikoch, ktorých bolo 8, a koľko vzniklo v sociálnych podnikoch, ktoré vznikli po novele zákona po 1. marci 2009, to znamená po tom, ako sociálne podniky mohli vytvárať už aj samosprávy.
Pani ministerka avizovala, že vznikne 10-tisíc nových pracovných miest. Ja budem citovať odpoveď pani ministerky na moju otázku. "K 30. septembru 2009 bolo v pilotných sociálnych podnikoch zamestnaných 348 osôb. Uvedené číslo zahŕňa pracovníkov zamestnaných v pilotných sociálnych podnikoch na trvalý pracovný pomer, ako aj na dohody. V sociálnych inkubátoroch bolo k 30. septembru 2009 umiestnených 63 osôb. Úlohou sociálneho inkubátora je zabezpečiť vyškolenie uchádzačov o zamestnanie a následne absolvovať trojmesačnú prax, 60 hodín mesačne a trvalý pracovný pomer minimálne na dobu 3 až 6 mesiacov u môjho memorandového partnera. Mimo sociálnych podnikov bolo zamestnaných 321 osôb, ktoré boli predtým preškolené, alebo prešli sociálnym inkubátorom." Zdroj je z Európskeho sociálneho fondu.
"Po novele zákona o službách v zamestnanosti," to je odpoveď na druhú časť mojej otázky, "po 1. marci 2009 vzniklo v sociálnych podnikoch 250 pracovných miest, toto číslo je k 15. októbru 2009." Pani ministerka avizovala 10-tisíc pracovných miest. Podľa odpovede, ktorú mi poslala, do 15. októbra 2009 vzniklo v sociálnych podnikoch 989 pracovných miest. Na pilotné sociálne podniky išla z Európskeho sociálneho fondu takmer miliarda korún. Keď to rozdelím na tých 989, tak na jedno pracovné miesto išlo presne 1 011 112 korún. Ja to hovorím ešte v korunách. Ja sa pýtam. Keby tieto peniaze išli pre malých a stredných podnikateľov, koľko pracovných miest mohlo vzniknúť v Slovenskej republike? Prečo som hovorila, že sociálne podniky sú jenom pro nás a pro naše dítky. Pretože vieme, že v týchto sociálnych podnikoch sú viac-menej zainteresovaní hlavne poslanci vládnej koalície a hlavne za stranu SMER.
Tak, vážení občania, toto je budovanie sociálneho štátu v predstave najsilnejšej vládnej strany SMER. Pritom treba ešte povedať, že od začiatku krízy, to znamená na jeseň minulého roka, doteraz bolo hromadne prepustených vyše 40-tisíc ľudí. Pani ministerka v nedeľu pre médiá povedala, že nie je žiaden problém a Slovensko je na špici. No len už to nepovedala, že na špici čoho. To znamená, nie je tu problém, že z médií každý deň dostávame správy o tom, že sa hromadne prepúšťajú zamestnanci. A nie je problém ani s tým, že Slovenská republika v septembri dosiahla mieru nezamestnanosti 12,5 % a dostali sme sa na úroveň roku 2005. Všetko je v poriadku, len ľudia sú nejako nespokojní. Áno, ja som sa tiež minulý týždeň stretla so starostami z novozámockého regiónu, a keď som ich počúvala, s akými problémami zápasia obce, aké problémy im robí prijatý zákon o sociálnych službách a hlavne § 8, ktorý je podľa pani ministerky ten najlepší, aký môže byť. A dali mi otázku, pani ministerka prečo nechodí na takéto stretnutia? No ja som im odpovedala asi v tom duchu, že pani ministerka chodí len tam, kde jej tlieskajú. Tí starostovia, s ktorými som sa ja stretla, by jej asi netlieskali. Ale všetko je v poriadku.
Pritom efekty výdavkov, pokiaľ ide o spomenuté kapitoly návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2010 až 2012, vôbec nevidieť. Zdá sa, ako keby boli len akousi vatou. Vláda totiž ide dávať menej peňazí na podporu bývania, klesá objem výdavkov na dávky v hmotnej núdzi, vytvára skupiny rovných a rovnejších, keď teraz myslím na rodičovský príspevok. A zdá sa, že hospodársku krízu, pretože naši koaliční poslanci aj garážové firmy asi ťažko pocítia, zrejme len zdravotne ťažko postihnutí či osoby starajúce sa o deti. Keďže výdavky na tieto kapitoly oproti predchádzajúcemu roku nielenže nekopírujú infláciu, ale dokonca v niektorých kapitolách sa znižujú.
Už aj Európska banka pre obnovu a rozvoj kritizuje vládu Roberta Fica za to, že ohrozuje svojimi opatreniami prostredie pre investorov. Vyčíta najmä aj nami často kritizované zásahy do druhého piliera a energetiky. Počula som od predstaviteľov vládnej koalície, že to nie je dôležité, pretože o tejto banke nemožno povedať, hovorím teraz o Európskej banke pre obnovu a rozvoj, že sú tam pravicoví ľudia. No lenže na čele tejto banky stála bývalá exministerka Brigita Schmögnerová, ktorá sa tam dostala ako predstaviteľka Strany demokratickej ľavice. A keď sa nemýlim, SDĽ-ka sa pretransformovala a vstúpila do strany SMER. Takže keď pani Schmögnerová je pravicová politička, tak potom neviem, čo hľadala v prvej Dzurindovej vláde na poste ministerky financií za SDĽ.
A mohla by som ešte dlho pokračovať, pretože tento návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2010 až 2012 sa jednoznačne správa podľa hesla Po nás potopa. O pár rokov však už väčšina predstaviteľov tejto vládnej moci bude dávno zabudnutá a zostanú po nej len dlhy, zvýšená nezamestnanosť, klientelizmus, ako hovorí klasik, ako Brno a pošramotená medzinárodná povesť či reputácia tejto krajiny, keď myslíme teraz na posledný vládou schválený zákon o strategických podnikoch.
Pán minister hospodárstva, ktorý toto predkladal, povedal, že do vlády sa dostal taký návrh zákona, ktorý bol iný, ako si on predstavoval, pochybili legislatívci, ja ho len citujem. Ja by som mu dala otázky, keby tu sedel, ale tak zajtra budem mať na to možnosť, či vôbec pán minister Jahnátek, ktorý predkladal túto novelu, tento zákon čítal. Pretože keď to čítal, tak by mal hlasovať proti tomuto zákonu hlavne preto, že to bol iný zákon, ako si on predstavoval.
Takže na záver. Ja osobne, pán minister, vám ďakujem za tento darček, ďakujem za tento pekný rozpočet, ale ja takýto rozpočet nepotrebujem. Preto moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja povedali už názor nášho poslaneckého klubu a teraz hovorím svoj názor, Strana maďarskej koalície ani ja nebudeme hlasovať za tento rozpočet, budeme proti. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami evidujem prihlášky pani poslankyne Dariny Gabániovej, pána poslanec Jozefa Haleckého. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Darina Gabániová. Nech sa páči.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja vám chcem len povedať, že som celý čas od rána tu a pozorne vás počúvam. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz pán predseda výboru poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani poslankyňa Sárközy, musím s vami vo viacerých bodoch nesúhlasiť, pretože to, že táto vláda vyhlasuje tento rozpočet za sociálny a za rozpočet, ktorý má udržať a dokonca rozvíjať sociálny štandard, myslím, že sa dá zdokumentovať na základe viacerých čísiel a viacerých faktov.
Chcem len uviesť, že sociálna sféra nebude udržiavaná, rozvíjaná na základe zvyšovania sociálnych odvodov. Čiže žiadna sociálna kríza alebo sociálne napätie väčšieho rázu nehrozí. Nárast v sociálnej sfére je o vyše 4 %. Je dostatočne dobre sanovaná Sociálna poisťovňa nielen kvôli druhému pilieru, ale aj kvôli ostatným výdavkom, ktoré v sociálnej sfére sú deficitné. Ako vieme, zvyšujú sa dôchodky, sociálne dávky o valorizačnú časť a vieme, že existujú v Európskej únii, ale aj v okolitých krajinách štáty, ktoré znižujú sociálnu istotu svojich občanov tým, že znižujú dôchodky. V Maďarsku dokonca zrušili trinásty dôchodok. V Lotyšsku sa musia brať pôžičky, musia sa znižovať dôchodky a sociálne dávky, aby udržali štátny rozpočet. Takže naša krajina je na tom dobre, a dokonca púšťa ešte do svojej aplikácie aj také skutočnosti, ako je zvýšený rodičovský príspevok. Dokonca hypotekárne úvery budú za vylepšených podmienok. A aj starostlivosť o mladé rodiny s deťmi, aj príspevky pre prvé a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)