T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím, pani podpredsedníčka, nediskutujte, máte vystúpenie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Potom zabezpečte, aby v sále bolo ticho. Napriek týmto rizikám, ako som povedala, podporíme tento rozpočet aj pre to, že je zameraný, a to chcem zdôrazniť, na udržanie vysokého stupňa sociálnych istôt občanov.

Ako som už uviedla, Slovensko je malá krajina s vysokým ekonomickým produkčným potenciálom, ale tým aj vysokou závislosťou od vývoja globálnej ekonomiky. Fakticky máme skutočne veľmi málo možností výrazne ovplyvňovať svoj ekonomický vývoj ako veľké ekonomiky, ktoré som menovala, ako Nemecko, Francúzsko a ďalšie veľké štáty. My sme naozaj závislí od toho, čo sa v týchto veľkých štátoch bude v ekonomike diať. Treba povedať, že aj keby ekonomika bežala naplno, nemáme na to ani dostatočné zdroje. Čiže Slovensko je závislé od zahraničného kapitálu. Čo však v rukách máme, je možnosť rozhodnúť sa, aký kapitál do akej štruktúry ekonomiky pustíme a možno aj aké príjmy z neho na Slovensku zostanú. A toto vláda zodpovedne v zmysle programového vyhlásenia vlády robí.

Odmietam niektoré vyjadrenia, že ide o volebný rozpočet. Môžeme sa síce baviť o jednotlivých kapitolách, to je vec určite aj rozličných a rozdielnych politických predstáv jednotlivých politických subjektov, v zásade sú to však malé zmeny a nemôže to ovplyvniť rozpočet ako celok a jeho filozofiu. Naopak, pokladám za nešťastie, že v danej finančnej, ekonomickej a sociálnej situácii vo svete aj doma tento rozpočet, ktorý je relatívne dobre zostavený, avšak ako som uviedla, má vysoký stupeň neurčitosti, budeme musieť realizovať vo volebnom roku. Či chceme alebo nie, volebný rok vždy predstavuje aj určitú rozkolísanosť politickej scény a jej rozhodovania. A to je vlastne tretia príčina, prečo tento rozpočet aj v záujme politickej stability Slovenská národná strana podporí. Zároveň rozpočet, aj keď s rizikami, je konsolidačný aj z pohľadu budúcich období.

Na záver, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci. Viem, že možno pre niektorých som vystupovala trošku dlhšie, spravila som to možno aj úmyselne, úmyselne preto, lebo som chcela upozorniť na širší kontext úspešnosti alebo neúspešnosti rozpočtu. Áno, môžeme diskutovať, môžeme predkladať návrhy, ako sme si aj v diskusii vypočuli, v presune zdrojov v kapitolách, navrhovať nové alebo iné sociálne opatrenia, väčšinou motivované naozaj predvolebnou kampaňou, zásadne však rozpočet, jeho dopad a dopady neovplyvníme. Preto si vás dovoľujem vyzvať všetkých k tomu, aby ste podporili predložený návrh rozpočtu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Štefan Kužma, József Berényi, Mária Sabolová, Stanislav Kahanec, Martin Pado, Ján Rusnák, Katarína Tóthová, Milan Urbáni. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Štefan Kužma, pripraví sa József Berényi.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pani podpredsedníčka, asi nikto dnes tu tak nespochybnil základy tohto rozpočtu ako vy. A plne s vami súhlasím. A nakoniec aj rozumiem tomu, že ho podporíte, veď stranícka disciplína nepustí.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán predseda výboru József Berényi, pripraví sa Mária Sabolová.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, je to trošku prekvapenie pre mňa, že poslanci Slovenskej národnej strany budú za tento štátny rozpočet hlasovať, a to z toho dôvodu, že rozpočet práve škrtá rozpočty ministerstva obrany o 21 %, ministerstva zahraničných vecí o 18 % a ministerstva vnútra o 10 %. Vy už tri roky presadzujete myšlienku, že je tu akási hrozba zo strany južného suseda, že je tu hrozba zo strany maďarskej menšiny, tak potom nechápem, ako môžete hlasovať za rozpočet, kde sú najväčšie škrty práve v oblasti ministerstva obrany, ministerstva zahraničných vecí alebo ministerstva vnútra. V budúcom roku nastúpi vláda Viktora Orbána, najväčšieho nepriateľa Slovenska, napriek tomu tento štátny rozpočet na to nereaguje. Takže, prosím vás, vysvetlite mi, či tá hrozba skutočne je, keď je, tak treba zmeniť rozpočet, navrhnite zmeny v oblasti ministerstva obrany, zahraničných vecí a vnútra, ale keď tá hrozba nie je, tak neargumentujte naďalej v politike touto hrozbou, lebo v skutočnosti aj my si myslíme, že nie je. A odzrkadľuje to vlastne aj tento štátny rozpočet. Táto hrozba neexistuje, tento rozpočet je dôkazom na to, že neexistuje hrozba zo strany južného Slovenska, resp. maďarskej menšiny. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa Stanislav Kahanec.

M. Sabolová, poslankyňa: Pani podpredsedníčka, ten záver bol veľmi zaujímavý, ale mohol by byť ten rozpočet, ak ma počúvate, oveľa konsolidovanejší, ak by vaši ministri na rezorte regionálneho rozvoja či na rezorte životného prostredia gazdovali lepšie, a nemusel by štát platiť za tendre a za nástenkové tendre, za emisie a za ďalej, ďalej, ďalej, mnohé iné veci, ale boli by to európske zdroje, tak ako sa snažíte v tomto rozpočte vykryť a zakryť deficit štátneho rozpočtu. Takže konsolidovanejší by mohol byť len vtedy.

A veľmi ma potešilo, že ste vystúpili na záver, lebo ste vytvorili aj priestor na to, aby sme videli a vedeli, že máme v tejto vláde aj ministrov a že mnohé naše vystúpenia sa týkali práve ich rezortov a oni toto rokovanie s pánom premiérom odignorovali.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa Martin Pado.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, plne sa stotožňujem s vaším výrokom, keď ste povedali, že rozvoj bez investícií ohrozuje budúcnosť. Už celkom dobre mi to nesedí, keď ste vyčítali napr. rozvoj automobilového priemyslu, ktorý je určite lepší, ak by nebol žiadny rozvoj. A to, že sa zhoršujú postupne podmienky pre investorov a že investori strácajú záujem počas zmeny podmienok, ktoré robí vaša koalícia, to je realita. Čiže tam je ohrozovaný rozvoj investícií i rozvoj budúcnosti.

A na konci ste hovorili, že tento rozpočet je zameraný na udržanie vysokého stupňa sociálnych istôt občanov. No to by bolo vtedy, ak by sme zabezpečili práve ten rozvoj investícií. Ak ich nebudeme mať zabezpečené, tak potom nebudeme mať ani rozvoj sociálnych istôt, ani prácu pre ľudí.

A úplne na záver. Hovoríte, že tento rozpočet je konsolidačný. Ale mne troška chýba, že ste neuviedli vôbec nič, čo vlastne konsoliduje. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Pado, pripraví sa Ján Rusnák.

M. Pado, poslanec: Pani podpredsedníčka, ja som na rozdiel od vašich koaličných kolegov dobre počúval, čo ste hovorili. A musím povedať, že ste potvrdili len to, čo opoziční poslanci počas všetkých tých dní vo svojich vystúpeniach zdôrazňovali, neurčitosť a rizikovosť predloženého návrhu rozpočtu. Pani podpredsedníčka, mýlite sa len v jednej veci. Tento rozpočet nie je ani prosociálny a nie je ani konsolidačný. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Ján Rusnák, pripraví sa Milan Urbáni.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, ja som krátko v parlamente, čiže neviem, či sa mi sluší vôbec vystúpiť v tomto volebnom období, ale keďže som tu bol predtým, tak asi áno. Pani ministerka Tomanová ma včera obvinila z toho, že som spôsobil svetovú hospodársku krízu. A som veľmi rád, že vy ste to dneska napravili. Čiže vám ďakujem za to, lebo ja za to nemôžem, za to môžu tie zlé monopoly, tu včera odznelo.

Dôležitejšie je ale iné. Vy hovoríte o automobilovom priemysle ako takom. Ja by som odporúčal, aby ste sa nevyjadrovali k tomu, čomu nerozumiete. Jednoducho automobilový priemysel chráni slovenskú ekonomiku a buďme radi, že ho tu máme. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán predseda výboru Milan Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len chcem potvrdiť to, čo pani podpredsedníčka povedala, že tento rozpočet je rizikový, že každý rozpočet v každom štáte je svojím spôsobom rizikový. Ale tento rozpočet, ktorý predložila vláda, ktorý budeme tu dneska schvaľovať, a verím, že ho schválime, si myslím, je najlepší, ako v danej situácii sme mohli pripraviť. A preto, myslím si, obavy opozície a možno aj Európskej komisie sú absolútne zbytočné. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Teraz s reakciou na faktické vystúpi pani podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Úplne veľmi stručne.

Pán poslanec Kužma, pán poslanec Kahanec, zle ste ma počúvali. Dávam do pozornosti, keď bude prepísaný tento môj prejav alebo toto vystúpenie, ja som ochotná vám poskytnúť aj konzultácie k niektorým častiam, ktoré ste zle pochopili.

Celkovo chcem povedať, že môj pohľad na rozpočet sa snažil byť realistický. Vaše reakcie na moje vystúpenie boli politické, naozaj, jednoducho povedané, politické deklarácie z politického šlabikára jednotlivých politických strán podmienené volebným obdobím.

Chcem zdôrazniť na záver, že slovenská vláda v tomto ťažkom období svetovej hospodárskej krízy úlohu zostaviť rozpočet naozaj zvládla na jednotku. Preto tento rozpočet podporíme.

Keď som hovorila o rizikách. Tie riziká sú všeobecné, tie vláda ovplyvniť nemôže. To, čo ovplyvňuje, ovplyvňuje zodpovedne.

Ja viem, že keby sme sa rozprávali nejako mimo a vy by ste zabudli na to, že ste opoziční politici, dali by ste mi v mnohých veciach odborne za pravdu. Takto naozaj akože držíte tú líniu predvolebnej kampane opozície. To je všetko.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, poslanci, vystúpili všetci prihlásení do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chce rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

Len, panie poslankyne, poslanci, chcem upozorniť, po záverečnom vystúpení pána ministra a spravodajcu budeme o rozpočte hlasovať.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi sa opäť vrátiť k slovám, s ktorými som otvoril rozpravu k tomuto rozpočtu, o generácii ľudí na Západe, ktorá zažila vytrvalý hospodársky rast, ktorého najmä v posledných rokoch veľa získalo aj Slovensko, o tom, že sa ukázalo, že globálny rast nebol postavený na pevných základoch, že umožňoval skrývanie rizík v čoraz neprehľadnejšom finančnom systéme, že presúval náklady veľkého biznisu na často neinformovaných občanov, že bol založený na mnohých nerovnováhach a do veľkej miery financovaný dlhom, o tom, že v niečom sme sa už dnes z krízy aj poučili. Budeme potrebovať obozretnejšie a v medzinárodnom meradle lepšie koordinované makroekonomické a fiškálne politiky a inteligentnejšiu, dôraznejšiu a transparentnejšiu reguláciu jednotlivých trhov, najmä finančných.

Vážená opozícia, v minulosti ste mnohé vaše opatrenia, ktoré negatívne dopadli na občanov, ohlasovali so smutnými očami, s výhovorkou, že to od vás žiada Brusel a že ich musíte vykonať kvôli vonkajšiemu prostrediu. Dnes sa tvárite, že sme izolovaní od európskych a svetových súvislostí. Snažíte sa predať verejnosti lož, že kríza vznikla na Slovensku, že ju spôsobila táto vláda a že vy máte jediný zázračný recept na jej riešenie. To, samozrejme, nie je pravda. Prežívame pravdepodobne najväčšiu nevojnovú fiškálnu katastrofu v dejinách, ale nie v našej krajine, ale globálne na celom svete. Preto opäť pripomínam už zrejmé, kríza nevznikla na Slovensku, slovenské domácnosti a podniky neboli priveľmi zadlžené, slovenské banky nehazardovali s exotickými finančnými aktívami a produktmi a ich regulácia bola dostatočne obozretná a na Slovensku nebola ani výrazná realitná bublina, kríza prišla zvonku, jednoducho dopyt po našich produktoch v zahraničí klesol. Všetkých, vás aj nás, prekvapila veľká citlivosť slovenskej ekonomiky na podobné šoky. Bohužiaľ, štruktúru a otvorenosť našej ekonomiky sme zdedili po bývalých vládach. Uvedomujem si vážnosť situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza. Viem, že hrozivé makroekonomické štatistiky nie sú len čísla a grafy, ale že pre mnohých ľudí znamenajú stagnujúce mzdy a hrozbu straty zamestnania.

Prioritou našej vlády je boj proti nezamestnanosti. Nechceme strácať čas vyvracaním demagógie opozície. Musím však poukázať na klamlivú prezentáciu týchto štatistík, ktoré opozícia politicky zneužíva na nepravdivé vykreslenie čierneho obrazu Slovenska. Naša krajina nemá najvyšší nárast nezamestnanosti v OECD, rozhodne nie dvakrát taký ako Česká republika, ako tvrdil v médiách jeden z lídrov opozície. Napr. miera nezamestnanosti za posledný rok vzrástla v Španielsku o 7 percentuálnych bodov, v Írsku o viac než 6 %, v Spojených štátoch o 3,5 %. Na Slovensku, to chcem podčiarknuť, to bolo 2,6 %, rovnako ako v Čechách, teda nie dvakrát, ale rovnako. Ešte pozitívnejšie vyznieva Slovensko pri relatívnom náraste nezamestnanosti. Tá u nás narástla o 30 %, v Spojených štátoch narástla o 57 % a narástla v susednom Česku o 58 %, v Španielsku o 59 %, v Írsku dokonca o 93 %, čo je trojnásobok oproti Slovensku. Keď už spomínam Írsko, ktoré nám opozícia často dávala ako vzor a ktoré v tejto štatistike je najsmutnejším rekordérom, rád by som upozornil aj na ďalších rekordérov, ktorí nám tiež boli dávaní za vzor. A to sú pobaltské krajiny. Podľa najnovšej prognózy Európskej komisie vzrastie nezamestnanosť medzi rokmi 2008 a 2009 v Lotyšsku o 125 %, v Estónsku o 147 % a v Litve o neuveriteľných 150 %.

Ako som už na tejto pôde povedal, je mi úprimne ľúto každého človeka, ktorý príde o prácu, chceme ale preto urobiť maximum, aby týchto ľudí bolo čo najmenej a prepad ich životnej úrovne bol čo najnižší a najmä aby mali možnosť čo najskôr opäť pracovať. Hoci nasledujúci rok bude ešte veľmi ťažký, návrat lepších časov už nie je v nedohľadne. Mäkké ukazovatele hospodárskeho sentimentu, ktoré naznačujú situáciu ekonomiky na určitý čas dopredu, sa u našich obchodných partnerov v Európe už niekoľko mesiacov zlepšujú. A v poslednej dobe sú pozitívne už aj na Slovensku. Objavujú sa aj prvé pozitívne tvrdé ukazovatele. Predpokladáme, že nezamestnanosť dosiahne vrchol v prvom polroku roku 2010. No a ak sa potvrdia naše očakávania, v prvom štvrťroku 2010 by mala Slovenská republika zaznamenať už medziročný rast. A podľa včerajšej prognózy Európskej komisie by mal byť celoročný rast Slovenskej republiky najvyšší v rámci Európskej únie.

Aby bolo oživenie čo najrýchlejšie a cena, ktorú zaplatia občania, čo najnižšia, v roku 2009 sme na základe dohody s našimi partnermi v EÚ využili všetky dostupné nástroje na podporu ekonomiky aj za cenu dočasného nárastu deficitu. Výsledky nášho úsilia, ako aj hodnotenia medzinárodných autorít, ako sú Medzinárodný menový fond, Európska komisia aj Európska centrálna banka, potvrdzujú, že naša doterajšia stratégia bola správna. Odborníci z týchto medzinárodne uznávaných inštitúcií jasne a jednoznačne skonštatovali, že fiškálna reakcia súčasnej vlády na krízu bola adekvátna a plne v súlade s európskym konsenzom. Preto, dámy a páni, prestaňte konečne počúvať len rádio SDKÚ a nalaďte si aj oveľa serióznejšie BBC alebo CNN. (Potlesk.)

Tí z vás, ktorí ste v rozprave spochybnili naše odhady hospodárskeho rastu, pozrite si, prosím, včerajšiu prognózu Komisie alebo nedávnu, ešte optimistickejšiu prognózu menového fondu. Pokúšame sa byť v našich odhadoch aj pri súčasnej vysokej miere neistoty, ktorú uznávam, čo najkorektnejší a najrealistickejší, kým opozícia je vo svojej kritike provinčná, zaslepená, podľa mňa hrubo zavádzajúca. Slovenská vláda bude naďalej zodpovedná. Koniec koncov máme už za sebou niekoľko rozpočtov a úspešný vstup do eurozóny. Napriek tomu, že žijeme v čase, keď sa rozpočtový rámec EÚ otriasa v základoch, napriek tomu, že Grécko ohlasuje dvojciferný deficit na rok 2010, napriek tomu, že aj Francúzsko napriek svojim záväzkom a ambícii byť pilierom európskej integrácie odmieta plán výraznejšej konsolidácie v budúcom roku a plánuje verejný deficit na úrovni 8,5 %, my budeme konsolidovať už v budúcom roku, keď mnohé krajiny ešte nechávajú dobiehať stimuly, a to dôraznejšie, než si to vyžadujú naše záväzky. Uvedomujem si, že ako malá krajina sme v zraniteľnejšej pozícii, a preto pristupujeme k hospodáreniu zodpovedne. Dámy a páni, prosím, porovnajme si náš plán konsolidácie v medzinárodnom meradle vychádzajúc zo včerajšej predpovede Európskej komisie, náš deficit 5,5 % v roku 2010 oproti priemerným európskym 6,9 % a eurozónovým 7,5 %, ako aj náš deficit 4,2 % v roku 2011 oproti priemerným európskym 6,5 % a eurozónovým 6,9 %. Sme a budeme zodpovednejší ako naši partneri v Európskej únii a tento náskok bude v čase len narastať.

Zodpovednosť nie je len o dodržiavaní pravidiel Európskej únie. Zodpovednosť je najmä o tom, aby sme nadmerne nezadlžovali budúce generácie, aby sme aj v budúcnosti mali dostatok peňazí na kvalitné verejné služby a pomoc občanom. Vysielame jasný signál trhom, že to so zdravými verejnými financiami myslíme úplne vážne. Kríza ukázala, že finančné trhy veľmi presne rozlišujú medzi krajinami rôznej povesti, aj keď majú dlh denominovaný v jednej mene. My patríme a budeme patriť do skupiny zodpovedných a spoľahlivých krajín, ako ukazujú nielen ratingové hodnotenia Slovenska, ktoré sú najlepšie v histórii Slovenska, ale aj relatívne nízke a klesajúce úrokové sadzby slovenského štátneho dlhu. Upozorňujem ešte, že ratingy nehodnotia minulosť, ale dôveryhodnosť vládnych krokov v budúcnosti. Najlepším hodnotením dôveryhodnosti vládnej politiky v budúcnosti je však aj tak trhový test. A to je to, že nám dôverujú investori, ktorí na rozdiel od prázdnych slov domácich kritikov dávajú do hry svoje vlastné peniaze, často na veľmi dlhé obdobie. Dnes sa už napriek kríze financujeme za podobných podmienok ako niektoré pôvodné oveľa väčšie krajiny eurozóny. Náklady na financovanie nášho dlhu sú najnižšie za viac ako desať rokov. A financujeme sa výhodnejšie než naši susedia. Peniaze ušetrené na dlhovej službe nám umožnia rýchlejšie napredovať k cieľu, mať vyrovnané verejné hospodárenie a nielen to, umožnia nám financovať systémové zmeny v školstve, v zdravotníctve, čo najrýchlejšie dobudovať infraštruktúru, diaľnice, železnice, digitálne siete a prebudovať verejnú správu tak, aby konečne slúžila občanom, nie úradníkom. Nízke úrokové sadzby, ktoré naše konsolidačné úsilie prinesie alebo podporí, znamenajú zároveň aj dostupnejšie bývanie pre mladých, lepšie podmienky financovania pre malé a stredné podniky a dynamickejšiu ekonomiku.

V roku 2011 a neskôr nás čakajú ďalšie vážne rozhodnutia. Ušetrené peniaze potrebujeme aj na to, aby sme mohli kompenzovať dôsledky krízy na zraniteľné vrstvy. Slovensku nestačí skresať deficit na úroveň 3 % HDP. Najneskôr v druhej polovici budúceho desaťročia budeme musieť čeliť otázkam dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Preto potrebujeme mať čo najskôr vyrovnaný rozpočet. Konsolidovať a správať sa zodpovedne budeme musieť vo vonkajšom prostredí s pomalším rastom, ako sme v minulosti predpokladali. Neznamená to však, že sme na pomalší rast odsúdení. Musíme ďalej skvalitňovať podnikateľské prostredie a pritiahnuť čo najviac ľudí na trh práce vrátane tých, s ktorými niektorí už ako keby ani nerátali. Dlhodobo nezamestnaní, ľudia z odľahlejších regiónov, Rómovia, starší ľudia, zdravotne postihnutí, všetci môžu v prípade rozumnej politiky zvýšiť náš rastový potenciál. Som presvedčený, že najlepší spôsob znižovania deficitu je úspora výdavkov prostredníctvom ich zefektívňovania. V zdravotníctve sme takto od nástupu tejto vlády dokázali znížiť výdavky o 0,5 % HDP, teda približne o 300 mil. eur, napr. znížením cien liekov dodávaných často monopolnými dodávateľmi. Z predkladaného rozpočtu je zrejmé, že v roku 2010 sme skresali vládnu spotrebu o takmer 800 mil. eur. Je to šetrenie, ktoré sa nedotkne občanov. A v takomto šetrení musíme pokračovať. Dlhodobo pracujeme na komplexných reformných projektoch, zlúčení a reorganizácii daňovej a colnej správy, výberu daní a odvodov, informatizácii verejnej správy či zoštíhlení vlády a centralizácii vládnych inštitúcií. A nie sú to len nejaké plány na papieri, ale premyslená sekvencia konkrétnych krokov, čoho dôkazom je aj nedávno týmto parlamentom schválená legislatíva reorganizujúca daňovú správu. Mimochodom, napriek podobným rečiam na to bývalá vláda nikdy nenašla dostatok politickej sily a odvahy. Existujú však hranice šetrenia, za ktorými by už štát nemohol uspokojivo poskytovať svoje služby. Spolu s Írskom máme najnižšie daňové zaťaženie v Európe. V Írsku už do istej miery prebieha revízia modelu, ktorý sa spolieha na nízke dane. My dane zvyšovať nechceme. Efektívnejšou alternatívou prekonania krízy a konsolidovania verejných financií je zefektívňovanie výdavkov. Budeme ale pozorne zvažovať neopodstatnené výnimky v daňovom a odvodovom systéme. A budeme venovať pozornosť daňovým únikom a úspešnosti výberu daní. Pokladáme za neprijateľné, aby bohatí jednotlivci a bohaté firmy unikali daňovým povinnostiam cez diery v systéme a verejné služby boli aj preto často nedofinancované. Aj množstvo vašich príspevkov bolo o tom, že mnohé verejné služby sú nedofinancované.

Aj ste predkladali množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktorými ste sa snažili niektoré z nich dofinancovať. A tým sa dostávam k samotnej rozprave. A tým aj skončím. Veľmi pozorne som počúval všetky príspevky v rozprave a som prekvapený. Celý čas som totiž čakal, kedy predvediete ten váš zázračný recept na to, ako ešte rýchlejšie znižovať deficit, ako ešte pomalšie zadlžovať krajinu v čase jednej z najväčších kríz v dejinách, ako zastaviť to vami donekonečna skloňované plytvanie. Čakal som, ako odhalíte s veľkou pompou tie kopy miliárd, ktoré len čakajú na to, aby boli vyplytvané touto vládou. A nič, ale absolútne nič, kde je to plytvanie, celý čas ste tu splietali všetko možné a nič konkrétne, nič ste nenašli. Nemáte ani odvahu pomenovať opatrenia, ku ktorým ste sa kedysi hlásili, aby volič vedel, ako by ste reagovali na krízu vy. Jediné, na čo ste sa zmohli, je pár pozmeňujúcich návrhov, z ktorých väčšina len primitívnym spôsobom navyšuje deficit, o ktorom paradoxne tvrdíte, že je vysoký a neúnosne zadlžuje krajinu. (Potlesk.) Takže tu máte úplne jasnú ukážku vašej nekompetentnosti a falošnosti. Keby sa tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ste predkladali, prijali tak, ako ste ich predložili, tak by bol deficit na úrovni cez 6 % HDP, zaťažili by ste deficit ešte dodatočnými 430 mil. eur, čo je ekvivalent 13 mld. Sk. Pre mňa je to jasný dôkaz, že neviete tento rozpočet nijako vylepšiť, iba ešte z pohľadu konsolidácie pokaziť a zhoršiť. (Potlesk.)

Ešte vám chcem pripomenúť, že drvivá väčšina z vás keď aj nepredložila pozmeňujúci návrh, tak jasne deklarovala, že by bolo potrebné pridať prostriedky nejakej kapitole, a nie nejakej kapitole zásadne ubrať. Škoda, že ste neboli schopní naformulovať to do jasných pozmeňujúcich návrhov, aby to bolo možné vôbec kvantifikovať. Takto to viem len odhadnúť. Čiže myslím si, že vo vašej réžii, tak ako ste viedli diskusiu v rozprave, by tak bol deficit cez 8 %.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte zopakovať. Celosvetovo prežívame jednu z najväčších hospodárskych katastrof a najväčšiu mierovú fiškálnu katastrofu v modernej histórii. Slovensko si v nej však nevedie najhoršie. A existujú dôvody na to, aby sme mohli byť aj optimistickí do budúcnosti. Rozpočet, ktorý vláda predkladá, je zodpovedný, konsoliduje verejné financie ambicióznejšie, než si to vyžadujú naše medzinárodné záväzky, a rýchlejšie, ako by ste to vedeli vy, a umožňuje napĺňanie vládnych politických priorít v blízkej aj vo vzdialenejšej budúcnosti. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za záverečné slovo k rozprave.

Pán spravodajca si žiada záverečné slovo. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som v záverečnej reči skúsil povedať niekoľko odkazov k tomuto rozpočtu. A potom sa len sústredím na vystúpenia poslancov, ktorí podali pozmeňujúce návrhy.

Tým základným leitmotívom celej rozpravy, ktorá tu vznikala v priebehu dvoch dní, bolo obrovské zadlžovanie slovenskej ekonomiky a Slovensko nie je súčasťou svetovej hospodárskej krízy, Slovensko je ako keby len problémom toho, že zadlžuje štátny rozpočet, vláda nezodpovedne pristupuje a jednoducho nereflektuje na veci, ktoré sa týkajú svetovej hospodárskej krízy.

Takže, vážené dámy, vážení páni, ja by som chcel uviesť niekoľko príkladov toho, že tento fakt je nepravdivý a jednoducho nezodpovedá realite, ktorá tu je. Ja poviem niekoľko príkladov iba z posledných dvoch rozpočtov vlády Mikuláša Dzurindu, rok 2002, plánovaný schodok 5 %, deficit verejných financií na úrovni 5 %, skutočnosť mínus 8,2 %, rozpočet v roku 2006, deficit na úrovni 4,2 %. Vážené dámy a páni, asi budete so mnou súhlasiť, že ani v roku 2002, ani v roku 2006 nebola žiadna hospodárska kríza. Boli to, práve naopak, roky, ktoré boli pozitívne na rast ekonomiky, roky, kde Slovensko prežívalo konjunkturálne obdobie a kde celosvetová ekonomika bola veľmi dobre na tom. A rast, povedzme, slovenskej ekonomiky v roku 2006 bol na úrovni viac ako 6 % hrubého domáceho produktu. Takže pýtam sa, kto je nezodpovedný, kto nezodpovedne pristupoval k rozpočtu a kto, by som povedal, dnes už len kamufluje niečo, čo sám nedokázal riešiť. Naopak, myslím si, že práve tým prístupom, ktoré urobila vláda, že práve na vládnych výdavkoch šetrí viac ako 23 mld. Sk, šetrí viac ako 770 mil. eur, vláda dokázala, že aj v tomto rozpočtovom riešení zabezpečila aj priority aj zároveň zabezpečila šetrenie na úrovni možnej alebo na úrovni funkčnej jednotlivých kapitol ministerstva.

Vážené dámy a páni, diskusia o tom, že táto vláda nezabezpečuje sociálne programy, je tiež irelevantná, lebo myslím, že už niekoľkokrát tu bolo spomínané, ak by sme to porovnávali voči skutočnosti v roku 2009, tak vidno, že tie nárasty v sociálnej inklúzii i v hmotnej núdzi sú viac ako 7-percentné, dokonca v inklúzii je to až 14 %. Problémom je to, že sa tu ekvilibristicky, nejakým spôsobom čísla menia. Ale jedno veľké uistenie pre občanov Slovenskej republiky je jasné, že všetky dávky, ktoré budú a ktoré boli valorizované, či ide o hmotnú núdzu alebo inklúziu a podporu rodín, jednoducho fakultatívne zo zákona vyplývajú a jednoducho budú zabezpečené.

Pokiaľ sa týka rozpravy k štátnemu rozpočtu na rok 2010, vystúpilo viac ako 30 poslancov Národnej rady, ja som veľmi prekvapený, že z radov opozície odznievali hlasy o tom, že majú záujem riešiť vysoké zadlžovanie Slovenska. Ale opak je príkladom. Príkladom je to, že ak by sme prijali pozmeňujúce návrhy z dielne opozície, navýšili by sme tento rozpočet o takmer 90 mil. eur, ešte raz opakujem, o viac ako 90 mil. eur. Tak nemyslím si, že toto je zodpovedná časť diskusie, ktorou opozícia kritizovala túto vládu, že zadlžuje. Práve naopak, tieto opozičné návrhy, a môžeme si ich prejsť, by zadlžili túto ekonomiku o viac ako 90 mil. eur. V tejto diskusii možnože jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol, pani poslankyne Gibalovej, musím povedať, bol jediný, ktorý riešil filozofiu toho, čo bolo ústrednou myšlienkou celej opozície, zníženie výdavkov štátneho rozpočtu. Všetky ostatné buď sú kompenzované nejakými inými príjmami alebo inými výdavkami, alebo predstavujú jednoducho iba bohapusté zadlžovanie, ďalšie zadlžovanie slovenskej ekonomiky.

Vážené dámy a páni, na záver chcem len povedať, že tento rozpočet a rozpočet v čase hospodárskej krízy rozpočet nikdy nie je optimálny. Je kompromisným riešením, je kompromisným riešením v čase, keď Slovensko a celá svetová ekonomika zažíva jednu z najhorších kríz, akú kedy svet zažil.

Chcem povedať, že som veľmi rád, že som dokonca vyhral aj stávku, kde sa deklarovalo o tom, že nebudú pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zvyšovať štátny dlh alebo zadlžovať slovenskú ekonomiku. A som veľmi rád, že som to vyhral aj v priamom prenose. A myslím, že pri prečítaní týchto pozmeňujúcich návrhov to budete mať jednoznačne zadefinované. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Ostalo nám jedno hlasovanie, o

vládnom návrhu zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 1152.

Poprosím pána poslanca Líšku, aby uviedol hlasovanie. Potom pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2010.

J. Líška, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia...

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister financií, poprosím vás, keby ste zaujali svoje miesto, ešte budeme hlasovať o návrhu zákona, ktorý predchádzal...

J. Líška, poslanec: ... dovoľte mi, aby som predložil hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1152). Vážený pán predseda, na začiatku budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. V diskusii boli podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili pán poslanec Burian a pán poslanec Lukša. Tieto majú náväznosť na body 32 a 35 zo spoločnej správy, preto ich treba vyčleniť na osobitné hlasovanie.

Po prvé, hlasujeme en bloc o bodoch zo spoločnej správy 1 až 48 okrem bodov 32 a 35 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz, pán spravodajca. Čiže nehlasujeme o všetkých bodoch.

J. Líška, poslanec: Nehlasujeme o bodoch 32 a 35, vyčlenených na osobitné hlasovanie.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, takže hlasujeme o bodoch 1 až 31, 33, 34 a 36 až 48.

J. Líška, poslanec: Áno, presne.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 83 za, 57 sa zdržalo.

Tieto body sme schválili.

J. Líška, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o bode 32 zo spoločnej správy s doporučením neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 32 zo spoločnej správy, odporúčanie je neschváliť ho.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 1 bol za, 79 proti, 60 sa zdržalo.

Tento bod sme neschválili.

J. Líška, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 35 zo spoločnej správy s odporučením neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 35, odporúčanie je neschváliť ho.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 proti, 62 sa zdržalo.

Ani tento bod sme neschválili.

J. Líška, poslanec: Teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil v diskusii pán poslanec Burian, s odporúčaním schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Je to návrh z rozpravy, tam nemôžete dávať odporúčania. Hlasujeme. (Hlasy z pléna.)

J. Líška, poslanec: Dal som. (Hlasy z pléna.) Nie dva, jeden mám.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 122 prítomných, 75 za, 5 proti, 26 sa zdržalo, 16 nehlasovalo.

Návrh pána poslanca Buriana, ktorý odznel v rozprave, sme schválili.

Ďalej, pán spravodajca.

J. Líška, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil v diskusii pán poslanec Lukša.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Lukšu.

J. Líška, poslanec: (Hlasy z pléna.) O pôžičkách pre mladomanželov. (Reakcie z pléna.) Burianov, áno, veď som hovoril. (Ruch v sále.) Teraz som hovoril o Lukšovi.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 104 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Hlasovali sme o návrhu pána poslanca Lukšu, dvakrát som to zopakoval, návrh sme schválili.

Ďalej, pán spravodajca.

J. Líška, poslanec: Teraz budeme hlasovať o... Už sme Lukšov návrh schválili, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie gestorského výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 84 za, 4 proti, 51 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Nemám prihlášku.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

J. Líška, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie je schváliť ho.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 85 za, 8 proti, 48 sa zdržalo.

Schválili sme návrh zákona o platobných službách.

Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý je spoločným spravodajcom, pána poslanca Buriana, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.

Je to tlač 1218.

Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážené dámy, páni, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2010 a k rozpočtu verejných financií na roky 2010 až 2012. Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Máme tri body spoločnej správy.

Budeme hlasovať o bodoch 1 a 3, lebo druhý bod som vybral na osobitné hlasovanie. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 a 3, odporúčanie je neschváliť ich.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 3 za, 82 proti, 56 sa zdržalo.

Body sme neschválili.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 84 za, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Bod 2 sme schválili.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Teraz pristúpime k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené v pléne Národnej rady. V pléne Národnej rady podalo desať poslancov pozmeňujúce návrhy.

Budeme hlasovať o prvých pozmeňujúcich návrhoch pána Ivána Farkasa. Chcem sa ho opýtať, či budeme hlasovať naraz alebo o každom zvlášť. (Odpoveď z pléna.) O každom zvlášť.

Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 51 za, 18 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 53 za, 15 proti, 72 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

J. Burian, poslanec: Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 55 za, 13 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Farkasa.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 52 za, 16 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.