J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Gibalovej. Chcem sa jej opýtať, či budeme hlasovať zvlášť o každom alebo spoločne naraz. (Odpoveď z pléna.) Spolu. Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Gibalovej spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 56 za, 1 proti, 82 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Zsolta Simona.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 134 prítomných, 28 za, 32 proti, 67 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.)
Návrh sme... (Hlasy v sále.)
Pán spravodajca, aká tam bola námietka?
J. Burian, poslanec: Že je to návrh uznesenia, o ktorom chcel akože dávať hlasovať na konci hlasovania. Ja si myslím, že môžeme o tom hlasovať aj v priebehu hlasovania.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, poďme ďalej.
J. Burian, poslanec: Ideme ďalej. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bauera.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 47 za, 54 proti, 32 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.
Návrh sme neprijali.
J. Burian, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaela Rafaja.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme za návrh pána poslanca Rafaja.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 83 za, 3 proti, 51 a zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. A teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného. Chcem sa ho opýtať, či chce, aby sa hlasovalo spoločne alebo osobitne. Nie je v pléne. Tak budeme hlasovať spoločne o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré so sebou súvisia. Takže poprosím, dajte hlasovať, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 47 za, 58 proti, 19 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rosovej. Chcem sa opýtať, či budeme hlasovať o tých dvoch spolu. (Odpoveď z pléna.) Áno, takže budeme hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rosovej.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 51 za, 36 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lukšu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 126 za, 2 proti, 12 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Buriana.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 123 za, 10 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
J. Burian, poslanec: Potom tu máme tri pozmeňujúce návrhy pána poslanca Horvátha, ale o druhom pozmeňujúcom návrhu nemôžeme hlasovať vzhľadom na to, že teda nie je súčasťou kapitoly rozpočtu. Takže nie je žiadna námietka.
Takže budeme hlasovať najprv o prvom pozmeňujúcom návrhu pána Horvátha.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 55 za, 29 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom alebo druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zoltána Horvátha.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 54 za, 48 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
J. Burian, poslanec: A tým sme prešli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. A poprosím, pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 v druhom a treťom čítaní schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na rok 2010. Poprosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, sme v druhom čítaní, takže ideme s návrhom na jeho prerokovanie v treťom čítaní.
J. Burian, poslanec: Áno, ide o návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme o tom.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 82 za, 48 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. (Ruch v sále.) Pán poslanec Hrušovský? (Odpoveď z pléna.) Nie.
Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A budeme hlasovať o štátnom rozpočte.
J. Burian, poslanec: Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 83 za, 53 proti, 3 sa zdržali. (Potlesk.)
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.
Ešte poprosím pána spravodajcu, aby uviedol aj návrh uznesenia, ktorý sa týka rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012. Takže ešte o jedno hlasovanie poprosím.
J. Burian, poslanec: Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2010 až 2012 a žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2010, 2. budú doplnené návrhy požiadaviek a odporúčaní pre vládu prednesené v rozprave a schválené hlasovaním. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu. (Hlasy v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 81 bolo za, 27 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Schválili sme aj tento návrh uznesenia, ktorý sa týka rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012.
Pani poslankyňa Laššáková, s procedurálnym návrhom.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS, podávam návrh, aby sme do programu 42. schôdze zaradili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností, ktorá máte rozdaný ako tlač 1294, a po jeho schválení prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona s tým, že o návrhu na skrátené konanie začneme rokovať dnes o 14.00 hodine. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zaradiť do programu vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 79 za, 53 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.
Dámy a páni, rozšírili sme program 42. schôdze.
Navrhujem, aby sme teda rokovali o vyslovení súhlasu s návrhom o 14.00 hodine po obedňajšej prestávke, potom, ak Národná rada vysloví súhlas, rokovali v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona. Potom by sme prerokovali ďalšie body programu, tak ako boli stanovené, s tým, že druhé a tretie čítanie v prípade postúpenia vládneho návrhu zákona do druhého a tretieho čítania by sme mali zajtra ráno o 9.00 hodine a po prerokovaní by sme o tomto návrhu hlasovali, čím by sme naplnili program a prerokovali program 42. schôdze. Je všeobecný súhlas? Ďakujem.
Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
(Prerušenie rokovania o 12.37 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní deviateho dňa 42. schôdze
návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností.
Návrh vlády má parlamentnú tlač 1294.
Poprosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby odôvodnil návrh.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Dôvodom na predloženie vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie je súčasná nepriaznivá hospodárska situácia spôsobená globálnou finančnou a ekonomickou krízou. Zhoršené hospodárske vzťahy a platobná neschopnosť jednotlivých obchodných spoločností vedú k situácii, že aj obchodné spoločnosti, ktoré dodávajú výrobky alebo poskytujú služby významné z celospoločenského hľadiska, nebudú môcť plniť svoje záväzky, čo sa môže prejaviť aj v nedostatočnom plnení mnohých funkcií štátu.
Hospodárstvo Slovenskej republiky sa podľa článku 55 Ústavy Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. A štát je povinný plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní všeobecného hospodárstva a sociálneho rozvoja spoločnosti.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na skutočnosť, že hrozí možnosť, že práve v tomto období sa môžu spoločnosti v dôsledku krízy dostávať do existenčných problémov, vás žiadam o schválenie skráteného legislatívneho konania. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Pavlis je spravodajcom.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k prerokovávanému návrhu vlády.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na prerokovanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločnosti s termínom ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku návrh prerokoval a uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Lipšica za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Potom mám ešte písomné prihlášky od pána poslanca Štefanca a pána poslanca Juhásza.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, najskôr taká jedna milá paralela. Tento vládny návrh zákona bol schválený na vláde minulý týždeň 28. októbra. Deň 28. októbra bol oslavovaný ako Deň znárodnenia za bývalého komunistického režimu. Asi vhodnejší deň ako pripomienku tohto dňa si vláda nemohla vybrať na predloženie tohto návrhu zákona.
Ja sa vyjadrím k meritu v prvom čítaní.
Teraz sa vyjadrím k skrátenému konaniu, ktoré vláda zdôvodňuje nepriaznivou hospodárskou situáciou spôsobenou globálnou finančnou a ekonomickou krízou. Ale, samozrejme, väčšina ľudí na Slovensku vie, že kríza nezačala v októbri roku 2009, ale v septembri roku 2008. To vieme všetci okrem vlády a jej predsedu.
Budem citovať pár výrokov premiéra Fica ku kríze.
September 2008: "Nepredpokladám, že by sa svetová finančná kríza Slovenska akokoľvek dotkla."
Október 2008: "Môžeme byť naďalej najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou napriek tomu, aká svetová kríza tu je."
November 2008: "Pokiaľ bude rásť ekonomika vyššie, ako sme plánovali, je to výborná správa. Budeme mať peniaze navyše, ktoré môžeme použiť."
Január 2009: "Verím, že rok 2009 napriek ťažkým dopadom krízy bude taký, že budeme môcť povedať, že máme najvyšší hospodársky rast v Európskej únii."
Apríl 2009: "Slovensko je v dobrej kondícii oproti ostatným krajinám, aj podľa tých najpesimistickejších predpovedí bude najmenej 2 % a možno aj 3 % nad priemerom eurozóny."
Ja si myslím, že dnešnú vládu charakterizujú tri charakteristiky, po prvé, diletantstvo, po druhé, veľká miera korupcie a, po tretie, vulgarizácia verejného života.
Tento návrh zákona je prejavom diletantstva a poviem to len na pár príkladoch z tohto návrhu. Ak chcete riešiť krízu, tak ten návrh zákona musí k nej mať nejaký vzťah, teda mal by pomôcť riešiť dopady krízy. Ak by tento návrh zákona bol prijatý v tejto podobe, akú sme dostali, nevyrieši nič. Prečo? Tento návrh zákona predpokladá určité povinnosti a ukladá ich vlastníkovi strategickej spoločnosti alebo správcovi spoločnosti. Ja sa vás, pán minister, pýtam: Kto je to? Na vláde máte niekoľko právnikov, predseda vlády je právnik, ministerka spravodlivosti je právnička, minister vnútra je právnik, pričom mnohí pôsobili aj v oblasti civilného a obchodného práva. Kto je vlastník spoločnosti? U nás je možné vlastniť akcie, obchodné podiely, ale pýtam sa: Kto je vlastník spoločnosti? Kto je správca spoločnosti? Môže to byť správca konkurznej podstaty, keď je spoločnosť v konkurze. Ale pýtam sa: Kto je správca spoločnosti? Komu vy dávate povinnosti? Tento zákon je právny paškvil, je nevykonateľný a nemôže mať žiadne právne následky v tejto podobe, ako bol predložený. Toto je odbornosť vládnej koalície.
Len na ukážku. Samozrejme, problém nie je v kríze, lebo, ako som už spomenul, kríza tu už je viac ako rok. Problém je v niečom inom. Problém, ktorý priznala aj vláda, je v Nováckych chemických závodoch, ktorých finančná situácia nie je spôsobená krízou, ale pokutou uloženou na úrovni Európskej únie Európskou komisiou za kartel, ktorý táto spoločnosť uzatvorila. To nemá nič s krízou spoločné. Preto tvrdenie v zavádzajúcej správe zdôvodňujúce skrátené legislatívne konanie je klamstvom, je úmyselným zavádzaním.
Budem hovoriť potom v prvom čítaní o tom, čo tento meritórne zákon docieľuje, že krízu bude prehlbovať, lebo neumožní ozdravenie funkčných podnikov, že bude napomáhať špekulantom, ktorých vyplatí štát, keď vytunelujú firmu, a že znemožní na Slovensku dobromyseľné investície, ktoré by niekto chcel zhodnotiť, pretože bude musieť ponúknuť na predaj svoj podiel, svoje akcie. Uvidíme v druhom čítaní. Ale keďže tento vládny návrh v tejto verzii, ako je predložený, a predpokladám, že bude prepracovaný od nadpisu až po podpis posledný v druhom čítaní, nerieši absolútne nič, je svedectvom zúfalstva a neodbornosti vládnej koalície vedenej, žiaľ, právnikmi, a preto si myslím, že nie je žiaden dôvod, aby parlament tento návrh v skrátenom konaní prijal. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou, páni poslanci Jasaň, Slafkovský, Podmanický, končím možnosť sa prihlásiť, ešte pani poslankyňa Žitňanská.
Pán poslanec Jasaň.
V. Jasaň, poslanec: Ja len jednu takú poznámku k tomu diletantstvu a neodbornosti. Vážený pán kolega Lipšic, 28. október je Deň vzniku Česko-slovenskej republiky, a nie znárodnenia.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja len v krátkosti doplním môjho kolegu predrečníka v tom, že existuje, myslím si, na to jeden dôvod. A ten je základný. Základným dôvodom sú blížiace sa voľby na budúci rok, proste treba preukázať vôľu, že chceme niečo urobiť naviac, chceme niečo urobiť ďalšie pre ľudí. A keď príde na lámanie chleba, tak štát nikdy nebude mať peniaze na to, aby takúto časť firmy odkúpil. Proste politické divadlo sa vám darí.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Podmanický.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, spomínali ste tri charakteristiky tejto vlády, ktoré ste si vymysleli. Ja vám poviem tri objektívne charakteristiky z mnohých ďalších bývalých vlád Mikuláša Dzurindu, v ktorej ste aj vy sedeli. Prvou je škandalózna privatizácia majetku za 350 mld. Sk. Druhou je odoberanie invalidných palíc postihnutým ľuďom. A treťou charakteristikou je diletantstvo pri kurzových stratách. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja si dovolím prečítať ten § 89 ods. 1, kedy je možné skrátené legislatívne konanie. Je to "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody". Tento zákon, tak ako je predložený, okrem toho, že sú obrovské problémy s jeho vykonateľnosťou, a o tom sa bude hovoriť v prvom čítaní, súčasne porušuje základné ľudské práva, pretože je minimálne v rozpore s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. A podľa mojej mienky je absolútne neprípustné akúkoľvek situáciu riešiť spôsobom, ktorý je v rozpore s ústavou a ktorý porušuje základné ľudské práva. Tým pádom nielenže nie je daný dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale tento zákon je aj absolútne neprípustný. Kvalita legislatívneho procesu súvisí, samozrejme, aj s tým, že nielen kto to robí, ale či sú dodržiavané všetky procedúry legislatívneho procesu, pretože len tak môže byť predložený kvalitný návrh. Tie pripomienkové konania majú svoj význam. Keby ste nechali zbehnúť riadne legislatívne konanie, tak určite závažné chyby, ktoré sú v tomto zákone, by boli odstránené. Takže tu nie je žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie, naopak, ho považujem za neprípustné v tomto prípade. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Nabudúce, pani poslankyňa, toto do rozpravy potom dať, lebo sú faktické poznámky, mali by ste reagovať na svojho predrečníka.
Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, vaša reakcia.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, očakával som, že vo faktických poznámkach mi poslanci vyvrátia to, že ide o právny paškvil, a povedia, že naozaj sú tam dobré termíny, je to dobre pripravené. No tomu sa vyhli.
Pán poslanec Jasaň, 28. októbra 1945 boli vyhlásené znárodňovacie dekréty. A okrem Dňa vzniku republiky bol to aj Deň znárodnenia. Ale vzhľadom na vašu minulosť som predpokladal, že si to pamätáte trošku lepšie. Nedá sa nič robiť.
Pán poslanec Podmanický, môžeme mať rôzny názor na privatizáciu, ale privatizácia bola robená v prospech pomerne renomovaných korporácií, ktoré nemali napojenie na konkrétnu stranu. Vysvetlite mi, ako je to možné, že takmer všetky tendre, ktoré vy robíte, vyhrá vždy firma blízka nejakej vládnej strane. Ide o Veľký Slavkov blízky HZDS, emisie, nástenku blízku SNS, mýtny tender blízky Smeru. To, si myslím, je problém korupcie tejto vlády.
P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy, pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, pán minister, vážení hostia, v skrátenom legislatívnom konaní tu máme zákon, o ktorom sa pán minister Jahnátek vyjadril nasledovne: "Návrh zákona, ktorý odišiel z ministerstva hospodárstva a po rôznych pripomienkach sa napokon dostal na rokovanie vlády, nebol identický s tým, ktorý sme pripravili." Čiže schvaľujeme niečo, k čomu sa pán minister nehlási. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Vláda vymyslela tento návrh minulý týždeň v utorok. Schválila ho expresne v stredu. A sedem dní sme mali v laviciach návrh na skrátené legislatívne konanie. Dámy a páni, nepamätám si takýto postup, že by sme sedem dní čakali na to, kým sa vládna koalícia dohodne, kedy to zaradí na program. Aj to už o niečom svedčí, ponechám to na vaše uváženie. Takže vláda schválila urýchlene niečo, čo ministerstvo hospodárstva nepripravovalo. Takto sa vyjadril pán minister. Na legislatívnu radu vlády sa dostal tento zákon až potom, čo bol schválený vládou.
Ďalšie nóvum. Tento zákon, to už nás ani neprekvapuje, nebol predmetom rokovania tripartity, sociálnych partnerov. A odpoveď na to je vopred jasná.
Dámy a páni, dá sa konštatovať, že Víťazný február je tu opäť, akurát z Víťazného februára 1948 chce vládna koalícia urobiť víťazný november 2009. Za takýto zákon by sa totiž nemusel hanbiť ani Klement Gottwald. Dokonca si myslím, že, pán minister, vy ste horší ako Klement Gottwald, pretože na jeho malé ospravedlnenie, myslím Gottwalda, môže slúžiť fakt, že ten nemal skúsenosti s následkami znárodňovania. A to sa o vás povedať nedá. Znárodňovanie nie je novinkou, akurát, že vždy škodí ľuďom, pretože zo skúseností vieme, že krajiny, ktoré ochraňovali súkromné vlastníctvo, vždy prosperovali, krajiny, ktoré nešli touto cestou, chátrali a upadali. Takáto politika je teda evidentne proti ľuďom.
Čo sa týka obsahu zákona, aj moji predrečníci sa už vyjadrili, že na prvý pohľad je protiústavný, protieurópsky. Ja si dovolím dodať, že nie je vôbec jasné, ktorý podnik strategický je, ktorý strategický nie je, ktorý teda podliehať znárodneniu bude a ktorý nie, ani čo by malo byť pohnútkou pre politické chúťky znárodňovania. Čo je ale úplne jasné, je, že zákon je zlý, nezmyselný a škodlivý. Takouto politikou sa nevytvoria nové pracovné miesta, dámy a páni. Vláda, bohužiaľ, rieši to, čo nemá, a nerieši to, čo má. Nerieši ani dnes v schválenom štátnom rozpočte rekordne rastúcu nezamestnanosť, rekordne rastúcu zadlženosť, nerieši korupciu, v ktorej sme najhorší z Európskej únie a horší než mnohé africké krajiny, ale rieši niečo, čo problémom nie je. Takáto politika rozhodne nevytvára nové pracovné miesta a takáto politika nie je pre ľudí, ale ide proti ľuďom. Preto nemáme najmenší dôvod takýto zákon podporovať, takýto zákon je škodlivý a, samozrejme, ja osobne budem hlasovať proti. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy, faktická poznámka, pán poslanec Kahanec, Rafaj, Nachtmannová. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja by som ešte doplnila to, čo ste povedali, a rada by som mala pripomienku k pánu ministrovi. On je síce inžinier, a nie právnik, ale pevne verím, že je zodpovedný za svoj rezort. Pred chvíľou vás citoval pán kolega Štefanec, a vy ste to povedali pre nemenovaný denník, že ten návrh zákona, ktorý odišiel z ministerstva, nebol identický s tým, ktorý ministerstvo pripravilo. Moja pripomienka, pán minister, je, pevne verím, že vo vláde ste hlasovali potom proti tomu návrhu, ktorý bol predložený vo vláde, pretože keď niekto predkladá svoj vlastný návrh a nie je totožný s tým, ktorý pripravilo jeho ministerstvo, za gesciu ktorého on zodpovedá, tak za ten návrh ste nemohli hlasovať. To je jedna moja pripomienka.
Druhá moja pripomienka je tá, že preto som spomenula, že vy ste ekonóm, tak že právne dôsledky asi nemôžete vedieť, to je samozrejmá vec. Lenže premiérom tejto vlády je právnik.
A potom ešte ďalšia pripomienka. To, že ministri, zrejme nečítajú návrhy zákonov, to je v poriadku, ale ja si myslím, že aspoň rezortný minister a predseda vlády alebo ten minister, ktorý je aj povolaním právnik, by to mal čítať.
A ešte jedna pripomienka. Účinnosť tohto zákona ako viacerých zákonov, ktoré predkladajú hlavne ministri, ktorí sú zo strany Smer, končí 31. decembra 2010. Takže ja si dovolím tvrdiť, že strana Smer vie, že hospodárska, finančná a sociálna kríza v Slovenskej republike skončí 31. decembra 2010. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Kolega poslanec, vyjadrili ste počudovanie nad takým zvláštnym režimom, ako sa pripravoval tento materiál, ako dlho bol v laviciach, keď to je také mimoriadne a súrne a skrátené konanie, a dokonca že najprv to schválila vláda a až potom to malo ísť do Legislatívnej rady. No ja to chápem tak, že aj proces znárodnenia bol pred určitým časom, dosť dlhým, našťastie, mimoriadnou udalosťou, mimoriadnou udalosťou, ktorej dosah sa vlečie s nami celé desaťročia. Ale to už sú paradoxy dnešnej doby. Na jednej strane ideme znárodňovať a na druhej strane tí, ktorí tu teraz budú znárodňovať, tak zvolajú sedenie a debaty k 20. výročiu nežnej revolúcie. To sú asi tie paradoxy doby, keď tí, ktorí znárodňovali, budú rozprávať o príchode novembra, keď tí, z ktorých niektorí si november ani nepamätajú, nám budú rozprávať svoje zážitky. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj.
R. Rafaj, poslanec: Len malé zamyslenie pre porovnanie, v akej sme situácii. Podobné opatrenie filozofické aj ekonomické urobili Spojené štáty. Tam to nebolo znárodnenie? Podobné opatrenia robili aj vlády členských krajín Európskej únie. Vtedy to nebolo znárodnenie? Čiže len preto, že sme na Slovensku, tak musíme byť principiálne iní? Veď buďme trošku objektívni a pozrime sa na to a nazývajme veci pravým menom. Jednoducho kríza zasahuje všetky regióny. A ak vlády prijímajú podobné opatrenia, tak, prosím vás, pozerajme sa aj na naše opatrenia z tohto zorného uhla pohľadu. A ja som presvedčený, že ako pri akejkoľvek inej norme, tak aj tu v druhom čítaní je priestor na prípadné vylepšovanie. Takže preto túto normu Slovenská národná strana podporí.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ja budem veľmi vecná. Pán poslanec, ja vám pripomeniem slová Paula Krugmana, minuloročného nositeľa Nobelovej ceny, ktorý vo svojom rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters dňa 13. októbra 2008 povedal, že ľudia, ktorí nás uisťujú, že trh naďalej funguje a že to povedie nakoniec k vyriešeniu dnešných problémov, sa hromadne mýlia, treba vidieť, že v súčasnosti klasické mechanizmy a normálne trhové správanie sú rozvrátené. Takže, pán poslanec, nie táto vláda ide do minulosti, práveže hľadá nové mechanizmy, ktoré zodpovedajú súčasným potrebám. Práveže vy rigidne trváte na určitých postulátoch, ktoré už málokto uznáva. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Vaša reakcia, pán poslanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegom, pani poslankyni Sárközy a pánovi poslancovi Kahancovi, za doplnenia a podporu.
Čo sa týka pána poslanca Rafaja. Pán poslanec, asi ste si neprečítali ten zákon. Zásadný rozdiel medzi nami a tým, ako pomáhali vlády v iných krajinách, keď ste spomínali Spojené štáty americké, je, že vláda tam vstupovala so súhlasom vlastníka, so súhlasom vlastníka, nikde nešlo o znárodnenie. Tento zákon o tom nehovorí, tento zákon je napísaný ako zákon o znárodňovaní. To je zásadný rozdiel, ak vám niekto chce pomôcť, či vy s tým súhlasíte alebo s tým nesúhlasíte.
Pani poslankyňa Nachtmannová, váš citát, ktorý ste použili, tak je úplne od veci a nesúvisí ani s predkladanou novelou. A nepoznám žiadneho nositeľa Nobelovej ceny, že by sa vyjadril na podporu znárodnenia.
Keď hovoríte, že vy používate osvedčené mechanizmy. No svojím spôsobom je to osvedčený mechanizmus, ktorý sa začal používať vládou Klementa Gottwalda. Ale to osvedčenie doviedlo túto krajinu k bankrotu. Keď to budete robiť takto, bohužiaľ, zrejme iný výsledok táto krajina mať nebude.
Vy hovoríte o tomto zákone ako o protikrízovom opatrení. Ale zároveň dovolím si vám pripomenúť, dámy a páni, že na tejto schôdzi Národnej rady ste povedali, že kríza vlastne už skončila tým, že ste zmenili protikrízové opatrenie, keďže ste zmrazili nezdaniteľné minimum a zvýšili ste tak daň ľuďom, dohromady chcete tak vybrať zhruba miliardu korún alebo 33 mil. eur. Tak sa najskôr dohodnite, či kríza ešte trvá alebo nie. Ale ja sa obávam, že s vami bude ešte dlho. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Juhász, do rozpravy.
Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, prerokovávame dodatočne zaradený bod programu, a to návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností. Pred 20 rokmi, pred 17. novembrom, by prerokovávanie takéhoto návrhu nevyvolalo rozruch, ale asi nikto z aktérov 17. novembra neočakával, že po 20 rokoch budú do Národnej rady Slovenskej republiky predložené takéto návrhy.
Ako to v odôvodnení uvádza vláda, návrh na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z., keď hrozia Slovenskej republike vážne hospodárske škody. Viacero významných obchodných spoločností sa nachádza v situácii s uvedenými znakmi. "Ich predaj po častiach a zánik by mali významne nepriaznivé dôsledky na riadny chod štátu." Ja mám ale opačný názor. Ak by sa prijal tento zákon, ktorý destabilizuje podnikateľské prostredie a ktorý zneisťuje strategických investorov, myslím tým aj potencionálnych strategických investorov, tak tie škody môžu byť ešte väčšie.
Ale keď hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, musíme sa dotknúť aj samotného obsahu toho zákona. K tomu by som sa chcel jednu vec opýtať, prečo sa pre strategické podniky zvolil počet zamestnancov 500, ak dôjde k prepúšťaniu ľudí napr. v Humennom alebo napr. teraz v Štúrove, kde celulózky a papierne budú prepúšťať cirka 350 zamestnancov, pričom tento podnik má strategický význam pre celý región, tak to nemôže byť strategický podnik. Zamestnanci tejto firmy nemajú nárok na zákonnú ochranu alebo takéto podniky vláda vyhlási za strategický podnik podľa § 2 písm. b) a c), ktoré hovoria, že strategické podniky sú aj také, ktoré významným spôsobom dodávajú energiu alebo prevádzkujú vodné dielo, čistiareň odpadových vôd?
Už tu zaznelo, že tento legislatívny návrh bol pripravený veľmi narýchlo. A z toho dôvodu by som chcel niečo poznamenať, lebo sú tam aj v návrhu niektoré nejasné veci. Napr. v odôvodnení samotného návrhu zákona je napísané, že strategický podnik je podnik, o ktorom rozhodne vláda. A teraz citujem: "Takéto rozhodnutie vlády je obmedzené tým, že musí ísť o obchodnú spoločnosť, ktorá má viac ako 500 zamestnancov," a teraz, "alebo významným spôsobom dodáva energiu, plyn, teplo produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel a celoštátnu dopravu alebo prevádzkuje vodné dielo. Kritérium 500 zamestnancov bude znamenať, že strategickými spoločnosťami nebudú môcť byť menšie obchodné spoločnosti." Jedna veta v odôvodnení odporuje druhej. A keď platí tá posledná veta, že kritérium 500 zamestnancov bude znamenať, že strategickými spoločnosťami nebudú môcť byť menšie obchodné spoločnosti, tak podľa mojej mienky tam musí byť slovo "súčasne", a nie slovo "alebo".
A moja posledná otázka je, ako sa bude zabezpečovať plnenie § 5 písm. c) zákona, ktorá hovorí, že vlastník musí zabezpečiť, aby nedošlo k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. Hromadné prepúšťanie je aj prepustenie 30 zamestnancov, čo je niekedy pre efektívny chod podniku potrebné. Teraz tieto podniky budú mať zákaz a budú musieť niekedy aj neefektívne zamestnávať ľudí, len aby vyhoveli dikcii tohto zákona.
Myslím, že som povedal dostatok argumentov, prečo tento návrh ani na skrátené legislatívne konanie ani samotný návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Kahanec, faktické poznámky, pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Juhász povedal obšírne prečo tento návrh zákona nemôžeme podporiť. Dotkol sa nielen skráteného legislatívneho konania, ale aj niektorých pasáží, ktoré sa týkajú tohto zákona. Ja by som ho len doplnila v tom zmysle, že aj Legislatívna rada vlády, kde návrh zákona išiel potom, ako ho udobrila vláda, síce vláda nevedela, o čom rokuje, ale ho udobrila, súhlasila s týmto návrhom zákona, ale s pripomienkami, tie pripomienky ešte nepoznáme, táto rada vlády nakoniec k tomuto návrhu dala aj dodatok, že následne ho poslanci v parlamente zmenia.
Ale dovoľte mi citovať ešte jednu vetu: "Je jasné, že sú obavy z tohto zákona, poukazovalo sa na mnohé nebezpečnostná aj na možnú protiústavnosť zákona." Toto nehovoria opoziční poslanci, nehovoria to opoziční právnici. Viete, kto to povedal? Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti pani Vitteková, ktorá je nominantka strany Smer. Takže, vážení poslanci vládnej koalície a hlavne za stranu Smer, bolo by dobré, keby ste sa na to opýtali aj odborníkov, ktorých nominovala strana Smer, teraz myslím na štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti, a prekonzultovali ste tento zákon, či je to paškvil, či je to znárodňovací dekrét, a potom sa rozhodnite ako budete hlasovať. Ale vy to viete už teraz. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega poslanec spomínal jednu zásadnú vec, že keď sa budú takéto zákony prijímať, tak že sa to určite prejaví v destabilizácii podnikateľského prostredia a tak isto to bude mať veľmi veľký vplyv na investorov. A celkove z toho vychádza, že práve tým, o čo podľa predkladanej správy ide predkladateľovi, že chce zabrániť škodám, narobia tie škody ešte väčšie.
Možnože nás chcú presvedčiť o niečom, že to bude dobré. Lenže nie tak dávno zaznela jedna veta. Možno všetci tí, ktorí nás chcú týmto zákonom presvedčiť, že bude dobrý, sa hromadne mýlia, rovnako ako to povedal nositeľ Nobelovej ceny. Ale otázka je, čo bude ďalej, či nakoniec "nevyrobíme" rôzne podmienky pre podnikateľov a či to nebudeme "vyrábať" podobným spôsobom ako pri sociálnych podnikoch, že "vyrobíme" sociálny podnik, ten zadotujeme, zamestnanci tam prídu a pokazia sa celkové podmienky pre podnikanie pre iné podniky. Akým právom potom majú mať tie iné podniky horšie podmienky? Akým právom majú mať horšie podnikateľské prostredie? Podľa čoho potom budeme vyberať? Prečo neriešime problém napr. CHEMES Humenné? Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som sa rád tiež dozvedel niečo o pripravovanom zákone viacej ako koaličný poslanec, pretože pokiaľ budeme sa rozhodovať, či to posunúť do ďalšieho legislatívnej procesu, mali by sme poznať otázky trošku bližšie, čo sa týka jednotlivých záležitostí, hlavne to, či pôsobenie štátu v takomto podniku bude dočasné, akými formami sa zabezpečí či prevádzkovateľ a nový vlastník, aký bude vzťah, prechod, ako sa to bude diať v čase konkurzu, čo sa týka pohľadávok veriteľov. A, samozrejmá vec, najviac by ma zaujímalo či podobný zákon existuje v niektorých okolitých krajinách, krajinách V-4 alebo v eurozóne, aké boli dôvody na prípravu alebo na prijatie takéhoto zákona a hlavne aké sú výsledky, aké sú skúsenosti, či sme prví alebo či už sú s tým skúsenosti aj v iných krajinách. To je dôležité vedieť pre rozhodovanie v tomto kole rokovania. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať?
Gy. Juhász, poslanec: Ja by som sa len chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí reagovali na moje vystúpenie.
A ešte k tomu, čo pán poslanec Halecký povedal. Myslím si, že to neboli otázky na mňa, ale na predkladateľa. Musíte si to potom vydiskutovať v rámci koalície. Ďakujem.