A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pavlis.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Lipšic, spomínali ste niekoľkokrát Novácke chemické závody. Mám skôr otázku: Kto spôsobil tieto kartelové dohody? Bol to štát alebo súkromní vlastníci a ich manažéri, ktorí mali možnosť privatizovať tento podnik? Presne viem, v účtovníctve tohto podniku bolo zaevidované, že robili služobné cesty za účelom dohôd. Toto boli tí vaši manažéri, ktorí mali možnosť privatizovať tento podnik. Tak kto to bol? Štát alebo súkromní vlastníci? (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Lipšic, ja nie som národohospodár a nie som ani ekonóm, ale som matematik a viem, čo je to jasná definícia, viem, čo je to jasné zadefinovanie pojmov. Pán poslanec Lipšic už povedal, že slovo "vlastník" alebo "správca" nie je preňho veľmi jasné. A vyzval pána ministra, aby ho vysvetlil. Ja by som chcel požiadať pána ministra, pretože pán poslanec Lipšic to nepovedal, aby definoval, čo to znamená zabezpečiť trvalú prevádzku strategickej spoločnosti bez dôsledkov a tak ďalej, čo to znamená, to treba jasne povedať. V § 5 písm. b) návrhu je uvedené "zabrániť podstatnému znehodnoteniu majetku". To sú naprosto vágne pojmy, ktoré bude vysvetľovať vláda. A podľa toho sa môže politicky rozhodovať. Čiže je potrebné jasné zadefinovanie pojmov, pretože zákon bez takejto jasnosti je zákon, ktorý má politické pozadie. Čiže o toto ide, aby ste jasne povedali, čo sú tieto pojmy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Vidím tu zo strany vlády a vládnej koaličnej väčšiny také paradoxné a protikladné postoje. Na jednej strane chce vláda i koaliční poslanci, aby sme získali zdroje z Európskej únie. A dokonca naplánujeme, povieme, zhruba 10 % získania týchto zdrojov v štátnom rozpočte na budúci rok. Čiže na jednej strane je nám Európska únia dobrá. Keď tá istá Únia vydá stanovisko či už o tom, že nepreplatí prostriedky vynaložené v nástenkovom tendri, teda v súvislosti s netransparentným výberom firmy, ktorá zabezpečí služby pre tento rezort, či už vtedy, keď má Európska komisia výhrady k netransparentnosti výberu poradenskej firmy pre projekty diaľničné, pre realizáciu úsekov D1, R1, alebo aj v tomto prípade, keď Európska únia nesúhlasí s takýmto spôsobom konania v podniku, ako tu už spomínal kolega poslanec Pavlis, že spôsobí niekto kartelové dohody, tak vtedy už Európska únia dobrá nie je. Tak ako vlastne chceme rešpektovať určité pravidlá Európskej únie? Tak, že raz pre nás budú platiť, keď budem mať z toho výhody? A keď nebudem mať z toho výhody, tak už pre nás tieto pravidlá nebudú platiť? Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lipšic, reakcia na faktické poznámky.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Jánoš, týmto návrhom vy nezachraňujete zamestnancov. Tých je možné zachrániť aj, hovorím, cez zákon o konkurze, ak sa podnik predá ako celok. Týmto vy zachraňujete tých, ktorí problém spôsobili, že štát im zaplatí za predaj spoločnosti. Tým, ktorí spôsobili kartel, vy budete platiť. Budete platiť špekulantom, ale nie zo svojho, ale z peňazí daňových poplatníkov. To je najväčší problém. Tento zákon sa netýka len konkurzu, si ho prečítajte, nielen konkurzu, týka sa aj akejkoľvek inej situácie pred konkurzom, keď bude strategická spoločnosť predávaná. A to je podľa mojej mienky podstatné. A preto hovorím, že sa to týka tých, ktorí si problémy spôsobia, ktorí sú nepoctiví podnikatelia, špekulujú. Tým budete platiť.
Áno, mnohí špekulanti možno hovoria, pánboh zaplať, štát a ľudia nás vykúpia z toho, čo sme spôsobili. Teraz nám prišlo stanovisko Klubu 500, čo je združenie blízke vláde. Pozrite sa, ako reagujú zamestnávatelia na tento návrh zákona. Reagujú naň ako na zákon, ktorý nieže vyrieši krízu, ale práve naopak, krízu prehĺbi. Neumožní ozdravenie životaschopných podnikov a bude ich smerovať ku krachu. To je celý výsledok tohto zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon, po ňom sa pripraví pán poslanec Kužma. Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo. Pán poslanec Simon tu nie je. Stráca poradie. Takže vystúpi pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Vidím, že ma tu už nabádajú. Skutočne som nemal to v pláne, i keď musím priznať, že obdivujem u nášho predsedu vlády jeho zmysel pre symboliku, keď povedal pánu prezidentovi maďarskému, že jeho najväčšou chybou bolo, že prišiel 21. augusta, čo je symbol, i keď sa nám ten prezident predtým už ospravedlnil, ale 21. august bol podľa predsedu vlády natoľko symbolom, že v ten deň nemal prísť. Takže keďže viem, že pán predseda vlády si toto všíma a vy ma vyzývate a že veľmi dá na dátumy, tak myslím si, že ten 28. október 1945 nebol náhodný u človeka, ktorý si zakladá takto na symboloch. Neviem, pán minister, či ste straník boli alebo nie, ale iste viete, že v tej dobe dokonca sa zaradil ten vznik štátu na posledné miesto z tých troch sviatkov, keď sa pripomínali tri sviatky. Neviem, či viete o tom treťom, ktorý tu nebol spomínaný. A na prvom mieste sa v kalendári uvádzal Deň znárodnenia, tak išiel ten druhý, to si zistíte, čo to bolo, výročie čoho, a tretí súvisel až so vznikom Česko-Slovenska, lebo my sme vtedy viac uznávali Slovenskú republiku rád, ktorú nám založili Maďari. Takže myslím si, že aj to nebola náhoda, že skôr to bol symbol.
Pokiaľ si dobre pamätám zo školských lavíc, viem, že aj v tom roku 1945 išlo o podniky, ktoré mali nad päťsto zamestnancov. Čiže aj to číslo, či päťsto či šesťsto, tiež môže byť symbolom.
No a výraz "správcovia spoločnosti", o čom tu pán Lipšic nevedel, kde to je, čo to je. Práve v tom 1945 roku sa zaviedli po tomto znárodňovaní tzv. národní správcovia, ktorí boli dosadení, a vlastne títo spravovali tieto podniky, ktoré boli znárodnené. Takže neviem, či z tohto zákona ste prebrali ten výraz správca, lebo nepoznáme pri podniku výraz správca. Je to možné. (Ruch v sále.) Pán minister, ja môžem aj k vám hovoriť. (Hlasy v sále.) Pani podpredsedníčka, pán minister hovorí, že jeho nezaujíma, čo sa hovorí v rozprave.
Tento zákon je asi najhroznejšie niečo, čo som videl z legislatívnej stránky. No nechcem použiť hrubší výraz, aby ste sa neurazili, ale tu máte napísané: "Na účely tohto zákona sa strategickou spoločnosťou rozumie obchodná spoločnosť, o ktorej strategickom význame rozhodne vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda")." A teraz sú tri možnosti, keď má viac ako päťsto zamestnancov, významným spôsobom dodáva energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel, celoštátnu dopravu alebo prevádzkuje vodné dielo, čistiareň odpadových vôd, kanalizáciu a vodovod. Čistiareň odpadových vôd, poznám aj hospodárov, ktorí majú desať-pätnásť kráv a majú vlastnú čističku, a neuveríte, títo hospodári ju prevádzkujú. Vám tam úplne zjavne chýbajú čiarky, ktoré by to upravili. Ale podľa tohto vášho zákona môže malý pivovar, ktorý má dvadsať-tridsať zamestnancov, keďže ste to hlúpo napísali, a má vlastnú čističku a tým pádom ju prevádzkuje, však čo už s ňou, keď ju má, sa stať strategickým podnikom. Čiže skutočne niekedy je práca chvatná málo platná. Toto sa vám nevydarilo. Ja len dúfam, že nebudete chcieť za strategické podniky vyhlasovať aj skutočne nejakých roľníkov, ktorí majú desať kráv a pri kravíne čističku, čo podľa tohto zákona ste tam úplne evidentne dali. (Hlasy z pléna.) Môžete povedať, že ste to tak nemysleli, ale mali ste si dať pozor, čo píšete. "Slovenská republika preberie záväzky takéhoto podniku." Je to, samozrejme, vážny odkaz jednak niektorým našim podnikateľom špekulantom a jednak Európskej únii. "Robte kšefty, ktoré sú neprípustné podľa práva Európskej únie. Dohodujte si veci. Keď bude zle, my tie záväzky prevezmeme." A odkaz Európskej únii? "Dávajte si pokuty našim firmám, však ich sa to nedotkne, my a štát to zaplatíme. Však máme peňazí dosť, však vy nám dávate cez eurofondy množstvo peňazí." Ak toto má byť odkaz do Európy, oni to určite budú takto čítať, keď my preberieme podnik, aby sme mohli zaplatiť pokutu, asi by množstvo ľudí, ktorí spáchajú nejaký priestupok alebo majú byť za niečo pokutovaní, boli radi, keby za nich obec, mesto alebo štát túto pokutu zaplatil, lebo však na to nemajú. Neviem si predstaviť, ako to prijmú v Európskej komisii, keď oni chceli potrestať ten podnik, že štát to za tento podnik zaplatí. Myslím si, že toto nie je ani trošičku šťastný signál.
Ďalej píšete, že podnik, ktorý je vyhlásený ako strategický, čiže má čističku, vezmime prípad, že je to podnik veľký, má päťsto ľudí a chce byť predaný, že vieme vyhlásiť ho ako strategický, musí byť ponúknutý štátu, zase podľa tohto zákona. Ja nehovorím, že ste to chceli ináč, ja hovorím, čo ste napísali. Predstavte si, že by firma Peugeot chcela predať Renaultu svoj podnik, podľa tohto zákona, určite má nejakú čističku, stopercentne, hej, má nad päťsto zamestnancov, viete ho vyhlásiť za strategický podnik a musí sa to ponúknuť štátu, súdny znalec robí znalecký posudok, nedostane to Renault ani General Motors, vezme to štát, následne, sko ste povedali, že to nechcete držať dlho, to môžete predať nejakému sponzorovi napr., lebo nič podľa tohto zákona tomuto nebráni. Zase hovorím, nehovorím, čo ste chceli, hovorím, čo ste napísali. Je to presne tuná napísané, že toto sa môže v takomto prípade urobiť. Čiže všetky fúzie väčších podnikov, všetky vzájomné predaje sa dajú riešiť takto.
Zároveň podľa tohto zákona nikde nie je napísané, že podnik, ktorý chcete ochrániť, lebo konal nezodpovedne alebo dokonca protizákonne, po tom, čo ho očistíte od dlhov, následne nepredáte priamo alebo nepriamo tým istým majiteľom. Môže to byť aj cez cyperskú firmu, keď na to príde, lebo znovu hovoríte, že ho nebudete držať. Čiže podnik si vezme štát, vyplatí pokuty a potom bude hľadať kupca. Nejaká garážová firma v štáte Washington by tiež mohla byť vhodná na to, aby sa to zase dostalo tam, kde to má byť, zase podľa tohto vášho zákona úplne legálne, ako ste to tuná napísali.
Hovoríte o tom alebo tu stále počúvam, že všetci hovoria, že toto je strašný nezmysel, teda v kuloároch, aj všetci vaši, že ale pusťme to ďalej, lebo sa to v druhom čítaní všetko poopravuje. Je to časté vyjadrenie, ktoré počúvam v kuloároch. Potom sa pýtam, prečo napr. keď sme už v septembri chceli predĺžiť podporu v nezamestnanosti, o ktorej dnes ministerka hovorí, že je to potrebné urobiť a že to pôjde v decembri v zrýchlenom konaní, aby od januára bola, keď beriete to, že zákon môže byť aj zle napísaný, nezmyselne, ale v druhom kole ho opravíme, a hovorím, to som počul od veľa, veľa ľudí tu dnes, že sa to opraví v druhom čítaní, prečo sme v septembri nepustili tento zákon, s ktorým vy ako s princípom súhlasíte, a vyjadrili ste to aj verejne, aj pani ministerka tak urobila, v tom s ňou súhlasím, že je to potrebné urobiť, a v druhom čítaní teraz v októbri by sme to tak upravili, ako je to potrebné, ako to chcete urobiť s týmto paškvilom. A ľudia už mohli byť chránení dnes, už sme to mohli mať pred dvoma týždňami schválené, keby rýchlejšie potom konal pán prezident, nebol by problém, že by ľudia už boli od 1. novembra chránení, keď táto metóda je normálna. A to, že táto metóda má byť použitá, nemám z vlastnej hlavy. Hovoril som s mnohými, s mnohými z vás a každý povedal: "Neboj sa, prerobíme to v druhom čítaní." Čiže raz táto metóda je dobrá, hovoríte, že to robíte, lebo vám záleží na ľuďoch. Záleží tiež nám aj vám na ľuďoch, na tých, čo im končí tých šesť mesiacov. Mohlo sa to predĺžiť. Mohla sa urobiť táto metóda. S princípom súhlasíte, lebo to idete v decembri urobiť. Táto metóda, ktorú chcete použiť zajtra, sa mohla tiež použiť. A už mohli mať peniaze ľudia, tí, čo sú v problémoch od 1. novembra. Takto ich možno budú mať od 1. januára. (Hlas zo sály.) No vidíš, ako hovorím. Totiž sú to veci, na ktorých sa zhodneme, ktoré vraj neprešli vlastne len z jedného dôvodu, že boli predložené opozíciou, pritom ste to mohli vo výboroch všade zmeniť, tak ako budete meniť tento zákon. A tu kolega sa ozval, že som mohol byť koaličný. Väčšinou ľudí z jeho klubu, som vravel, tento zákon v tomto znení je neprijateľný a že ho schválite ak sa vylepší.
Hovoríte o záchrane konkrétneho jedného podniku, ktorý v tomto prípade nedoplatil na krízu, ale na nekorektné vedenie tých, čo ho zastupovali. Ja ale takýchto podnikov na východe, ktoré ale nedoplatili na podvod vedenia, s pokutou od Európskou komisie, ale skutočne na krízu, poznám niekoľko, ktoré ukončili výrobu. A prečo takýto návrh nebol daný? A už tým podnikom nepomôžeme. Bolo to za to, že boli z východu, že je to ďaleko pre vás? Teraz už im nepomôžete, už sú tie fabriky zavreté. Takže nie vždy ide len o ľudí. Pravdepodobne manažéri tých podnikov nemali také silné kontakty a taký lobing, ako majú Nováky, alebo vám ide o ten región, ale veľmi významné podniky, a skončili na východnom Slovensku a nepoučili sa, ak ste mali tento nápad, ak ste o ňom vedeli, lebo nás by nenapadlo to riešiť týmto spôsobom. My sme mali podobný problém. Keď pamätáte, ako je teraz s Novákmi, bol veľmi podobný s VSŽ-kou, keď sa zachraňovala. Takže trošku ináč sa robí. Aj keď ste tento nápad mali, prečo ste ho nepoužili vtedy, keď na východe krachovali podniky?
Takže na záver. Je to asi najhoršie napísaný zákon, aký bol predložený do parlamentu, je to úplná hanba. Pevne verím, že aspoň niečo z neho zachránia ostatní koaliční kolegovia, ktorí sa netaja s tým, že sa to musí úplne prerobiť, lebo by to ináč nepodporili. Ale dúfam, že tento nezmysel, ktorý by urobil hanbu parlamentu, neprejde v takom nešťastnom znení, teda aj vy ste sám povedali, že nie tak ste ho napísali, keď sme boli na prieskume, ako nám bol tuná predložený. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kužmu, pán poslanec Minárik, pán poslanec Mečiar, Kahanec, Hort, Rydlo, Korba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Minárik, máte slovo.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, aj vám a nielen vám asociuje predložený návrh a znárodnenie v roku 1945. A mnohí sa obávame, že po roku 1945 prišiel aj február 1948. Vy ste položili mnoho dobrých otázok na technické znenie toho zákona, mne vyvstáva ale jedna úplne kľúčová otázka, ako je na Slovensku, ktoré zažilo 40 rokov komunizmu, možné, že takýto zákon nevyvoláva prudký odpor. Aj v tom roku 1945 to bolo možné len preto, lebo mali 5 mesiacov po najkatastrofálnejšej vojne, ktorá sa vôbec kedy odohrala. A v tom roku 1948 nakoniec museli do ulíc vyhnať milicionárov so samopalmi. Slovensko prijíma takúto hrôzu úplne kľudne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Platí jedna zásada, že škola je základ života. Je škoda, že predrečníci zostali v materskej škole. Ak sa hovorí o tom, že v matematike je jeden a jeden dva, tak kto sedí 20 rokov v tomto parlamente, mal by vedieť, čo je vlastníctvo, že vlastníctvo je právny vzťah k veci, ktorý znamená právo na držbu, úžitky vecí a nakladanie s nimi. A kto to nevie, nemá tu prečo sedieť, potom tu sedí pre iné. Najväčší nepriateľ demokracie je hlúposť. A ak teraz tuto ma idú poučovať tí, čo ma poučovali 20 rokov o nezmysloch, a idú mi teraz hovoriť o tom, že ten svet sa vyvíja inak, tak dovoľte, aby som povedal voľačo, čo asi zase neviete. V Spojených štátoch amerických všetky banky boli súkromné. Ceduľová banka - súkromná, kde dostali celý svet? Totiž nebola žiadna kontrola štátu. To, čo tu predstavujete, nejaký štátny socializmus alebo kapitalistický socializmus znamená, že sú všetky zisky súkromné, všetky náklady spoločné. Ak sa tu prijíma zákon, ktorý napodobuje to, čo sa deje v USA, Británii, NSR, Francúzsku, že štáty intervenujú a vstupujú vlastnícky do tých najväčších štruktúr majúcich význam prechodu hospodárstva, tak prečo si myslíte, že Slovensko je z tohto vyňaté? Zákon je obmedzený rokom, obmedzený účelom. A to je ochrana zdravia, obrana štátu, chod hospodársky a hospodárskej súťaže. Ak sa toto ide napĺňať a štát ide intervenovať v prospech udržania prevádzky v záujme verejného dobra, tak potom o čom sa tu rozprávame, keď nevieme takúto vec pochopiť?
Pokiaľ ide o nejaké predstavy idealistické, ktoré tu boli, čo sa všetko zmení, keď..., tak poviem, že niečo sa zmenilo, ale voľačo treba zmeniť aj v hlavách. (Hlasy v pléne.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ja poprosím pánov poslancov, ktorí nemajú slovo, aby nerušili rokovanie.
Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kužma hovoril, že dúfa, že tento nezmysel neprejde. Ale keby to hovoril len pán poslanec Kužma, tak to by bola len malá časť. Ale myslím si, že výhrady majú mnohí. Republiková únia zamestnávateľov zásadne nesúhlasí s týmto návrhom zákona a považuje ho za protiústavný a poškodzujúci podnikateľské prostredie i prostredie pre investorov. Združenie podnikateľov Slovenska hovorí dokonca o vecnom a legislatívnom paškvile. Energetické podniky sa pre istotu k tomuto návrhu radšej nevyjadrujú a diplomaticky hovoria, že najprv si musia návrh zanalyzovať. Ale aj vám bližšie a blízke organizácie, napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora považuje tento návrh za nedomyslený, unáhlený a negatívne vplývajúci na podnikateľské prostredie. Alebo napr. Klub 500, ten to tam úplne tvrdo hovorí, že tento návrh zákona je právny nezmysel, ktorý rozvracia princípy právneho štátu garantované ústavou. Nestačia tieto výhrady? Spochybnili tam o. i., že prečo sa to robí v skrátenej forme a prečo sa nedá priestor pre odborné pripomienkovanie návrhu zákona. To je tiež zásadná vec. Ja nechápem, prečo pánu ministrovi nestačia tieto výhrady z odbornej obce. A napriek tomu chceme prijatím tohto zákona smerovať k systému Huga Cháveza? Je to nepochopiteľné. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda Hort, nech sa páči.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pán kolega Kužma, samozrejme, chcem vás podporiť, ale nevystúpim v rozprave, podporujem vás iba takto, faktickou poznámkou, pretože na rozdiel od vás mám trošku viac detí a história nedávna, nás učí, že väčšina z tých, čo bojovali proti znárodneniu, bola popravená alebo skončila v komunistických koncentračných táboroch. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Mám iba veľmi krátku poznámku. Chcem iba toľko povedať, že Régie Renault je jedna renomovaná francúzska štátna firma, ktorá keby nemala za sebou francúzsky štát, tak by nebola takou renomovanou, akou je. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Korba.
A. Korba, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, ja som to pochopil tak, že pán poslanec Kužma sa vám asi ponúkol ako "dobrý poradca pre veci hospodárske" podľa toho, čo on hovoril, lebo ináč ja si jeho vystúpenie neviem vysvetliť. Pán Kužma, ja žasnem nad vašimi možnými kombináciami a variáciami, ktoré vy máte v hlave. Asi vás to naučila predchádzajúca vláda, v ktorej ste boli a v ktorej boli asi väčšinou špekulanti, lebo nad tým, čo som počul, čo ste hovorili, úplne som žasol. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kužma, nech sa páči. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kužmovi. (Hlas v sále.) Áno, nech sa páči, máte slovo.
Š. Kužma, poslanec: Ja som vo svojom prejave, neviem, či máte dopredu napísané reakcie, ale vôbec nekritizoval, či štátne vlastníctvo je lepšie alebo horšie. Ja som hovoril, aké sú technické chyby v tomto zákone.
Pán kolega Mečiar, v tomto zákone okrem toho, čo vy ste hovorili, možno ste nepostrehli, je ale aj blokácia predaja zdravého podniku s povinnou ponukou štátu a následnou možnosťou tento podnik predať niekomu inému. Čiže myslím si, že s týmto by ste ani vy určite nesúhlasili. A myslím si, že keď je taká spolupráca, lebo sa hovorí, že sa jedná s vedením Nováckych chemických závodov a že sa teda aj ten zákon urobil tak, aby sa im pomohlo, možno stačilo sa dohodnúť s ich majiteľmi, aby tento podnik predali štátu, veď je to normálna cesta, a nemuseli by sme robiť zákon, ktorý má také obrovské množstvo chýb. A už vôbec by nebolo potrebné mať tam v zákone napísané, že niekto, kto má 500 ľudí a čističku a chce predať niekomu inému svoj podnik, to musí ponúknuť štátu. Veď ja som rozprával aj s mnohými z HZDS, ktorí mi povedali, že: "Je to hrozné, len neboj sa, po druhom čítaní to bude iné, ináč by sme to nepodporili." Hovoril som aj s mnohými zo Smeru, ktorí mi povedali: "Neboj sa, v druhom čítaní to tak opravíme, že to nebude." Sú tam obrovské, obrovské chyby. Čiže ak druhé čítanie to opraví, neviem, ako to bude znieť, potom ma skutočne mrzí, že dnes už sme mohli mnohým ľuďom pomôcť, napr. s predĺžením podpory, ktorú budete robiť od 1. januára, ktorá mohla byť už opravená, podľa vášho názoru v... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Simon. Pán poslanec Simon nie je prítomný, takže stráca možnosť vystúpiť v rozprave.
Vyčerpali sme vystúpenia všetkých písomne prihlásených rečníkov. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hrušovský. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Máte slovo. (Hlasy v sále.)
P. Hrušovský, poslanec: Zajtra budeme hlasovať, takže nemusíte čakať, páni poslanci. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem podať už aj vzhľadom na to, čo som počul vo vystúpení pána ministra, procedurálny návrh, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 uzniesla na návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Totiž v tejto chvíli je ťažké diskutovať vecne o návrhu zákona, o ktorom sa aj pán minister vyjadril, že je úplne iný ako ten, ktorý si on želal vo vláde schváliť. Toto ste povedali, pán minister. Ja teraz mám vážne pochybnosti, o čom a o akom návrhu zákona rokujeme. Totiž stretávam kolegov poslancov a hovoria: "Však aj tak to nebude také, aké to je, nebojte sa, všetko to zmeníme, máme pripravený pozmeňujúci návrh, taký, ktorý odstráni tie vaše výhrady, ktoré vy považujete..." A ja si trúfam povedať, aj napriek tomu, že túto kompetenciu nemám, že v takomto znení, v akom je zákon predložený, má jasné a zjavné znaky protiústavnosti. A vás, pán minister, aj keď nie ste právnik, pravdepodobne vaši právnici na to upozornili. A preto ste si mohli dovoliť povedať to, čo ste povedali vo vašom vystúpení. Týmto návrhom zákona ale ste odkryli svoju tvár a tvár politiky tejto vládnej koalície.
Môžeme sa tu pohrávať so slovíčkami ako znárodňovanie, vyvlastňovanie, zoštátnenie či za odplatu alebo bez odplaty. Nuž toto si trúfli len komunisti v roku 1948, keď vyvlastňovali vlastníctvo k súkromným pozemkom roľníkov, ktorí naozaj si to nechceli dať. Ale vymysleli nejaké finty, ktorými ich nakoniec donútili sa tohto vlastníctva v prospech štátu nejakým spôsobom vzdať. Preto nechcem teraz vstupovať do diskusie v nejakých výhradách, v normatívnej podobe voči predloženému návrhu, lebo naozaj si nemyslím, a myslím, že si to nemyslí viacej kolegov, aj koaličných, že toto je ten návrh, o ktorom zajtra budeme hlasovať. Aj preto som podal tento procedurálny návrh, aby sme boli vo vzťahu voči sebe trošku korektní a zodpovední. Dajte aj nám právo zúčastniť sa trošku na normotvorbe takejto vážnej legislatívy, ktorá ani nám nie je ľahostajná. Neupodozrievajte nás z toho, že my nechceme riešiť bežné problémy ľudí, do ktorých sa dostali aj v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ale, dámy a páni, aj v dôsledku neschopnosti riešiť systémovo niektoré zásadné problémy krízy, ktorá sa prejavila už aj na Slovensku. O tomto by sme mali naozaj diskutovať, a preto nehrajme sa tu na nejakých socialistov, na nejakých demokratov, ale v prvom rade považujme sa za zodpovedných ústavných činiteľov. Ale toto je naozaj technika a praktika, ktorú si dovolia len mocipáni podobajúci sa tým, ktorí pred 20 rokmi, chvalabohu, prestali spravovať túto spoločnosť.
A ešte jedno, pán minister, osobné. Ste druhým ministrom, ktorí si tu trúfol urážať poslancov. A nazvali ste jedného z mojich kolegov, konkrétne pána poslanca Lipšica, hlupákom. Prosím vás pekne, toto si viacej neželám, aby sa tu stalo. (Reakcia z pléna.) Áno, povedali ste, že rozpráva hlúposti. A hlúposti môže rozprávať len hlupák. (Potlesk.) Takže, pán minister, ste po ministrovi Harabinovi druhý, ktorý tu na tejto posvätnej pôde najvyššieho zákonodarného orgánu si dovolil na poslanca Národnej rady naozaj vyjadriť svoj názor nevhodným spôsobom na úrovni ústavného činiteľa. (Hlas v sále.) Pán poslanec, radšej by som pomlčal na tvojom mieste, preto, lebo... (Reakcia z pléna.) Lebo. Dúfam, že ešte bude príležitosť, lebo očakávam, že s týmto ste neskončili. Vy ste týmto vlastne len naštartovali emóciu, že štát je ten, ktorý vyrieši každý jeden problém každého jedného občana. A čím rýchlejšie sa budú blížiť parlamentné voľby, tým o tom viacej budete presviedčať slovenskú verejnosť. Veď vy nemáte radi súkromný sektor, súkromné podnikanie, ale všeľudové vlastníctvo, ktoré je všetkých a v prvom rade tých, ktorí vládnu. A keďže vy vládnete, tak vám to chutí. Ale toto je o niečom inom. Toto je o vážnejšom ako len o hľadaní nejakých špekulatívnych spôsobov, ako sa vysporiadať s dopadmi svetovej finančnej krízy na Slovensku.
Dámy a páni, aj preto by som vás chcel poprosiť, aby ste podporili procedurálny návrh. A poďme sa seriózne baviť, ako zachrániť tie podniky, ktoré sa v tom ocitli z objektívnych dôvodov. Ale v mnohých prípadoch tu sa pýtam, či sa bude toto týkať aj toho špekulatívneho manažmentu, ktorý vedome môže za existencie takéhoto zákona pustiť svoju firmu do konkurzu. A potom vy, pán minister, navrhnete vláde: "Kúpme to, preto, lebo to treba ratovať, vyplaťme tých špekulantov, ktorí takýto stav zapríčinili, a potom to predáme," alebo sprivatizujeme, alebo akokoľvek to už nazveme.
Dámy a páni ďakujem pekne, ale nedalo mi, aby som aj takýmto politickým stanoviskom zatiaľ nie vecným, odborným a právnym zaujal názor k tomu, čo prerokovávame a čo vláda predložila nám, poslancom, na schválenie. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hrušovského, pán poslanec Mikloško, Kužma, pán podpredseda Číž, pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jarjabek, Senko, Martinák, Mamojka, počkajte, pán poslanec Martinák, deviatku potrebujem, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Mamojka a pán poslanec Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikloško, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Hrušovský, ja som v tomto parlamente 20 rokov a všeličo som počul, všeličo som sa dozvedel, všeličo som tušil, mal som intuíciu, chcel by som nadviazať na vás a spýtať sa pána ministra, či náhodou v tom pôvodnom zákone, toto sa nedostalo v takejto podobe do vlády, nebola medzi strategickými podnikmi aj Koliba, štúdio, to filmové, alebo niektoré pramene v Trenčianskych Tepliciach alebo či nejaká časť tých Trenčianskych Teplíc, či aj to tam nemalo byť a či potom vlastne nenastal nejaký problém. Čiže radi by sme vedeli, aký bol ten pôvodný zákon. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kužma.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Podporujem návrh pána Hrušovského. Je skutočne potrebné tento zákon vrátiť na prepracovanie, aby nám nerobil hanbu. Predsa nie je možné vyhlasovať za strategický podnik každý, ktorý má čističku pri dome. Podľa tohto zákona je to fakt, je to tam takto chybne napísané. Nehovorme, že úmysel alebo vysvetlenie je iné. Zákon sa nemôže inak vysvetľovať, než je momentálne napísaný. Čiže keď niekto podniká vo svojom dome a má čističku, už tam spadá, nemôže mať v zákone napísané tak, že dve firmy medzi sebou, ktoré majú čističku, alebo 500 zamestnancov, to je jedno, čo z toho spĺňajú, že si nemôžu vzájomne predať si podniky, nejaké koncerny medzi sebou, aj zdravé, ktoré nemajú ani halier dlhu voči štátu, ktoré fungujú, ktoré idú, a že musia ich najprv ponúkať štátu. Veď nám to zabije absolútne, absolútne každú investíciu. No kto pôjde do krajiny, keď vie, že keď bude chcieť zmeniť stratégiu, tak si nebude môcť vybrať toho, komu to predá, a bude musieť to predať štátu? Sú to možno chyby, ktoré vznikli z toho, že je to ináč napísané a ináč myslené, keď som počúval pána ministra, evidentne ináč myslí, ten zákon ako je napísaný. Takže toto je úplne ideálne riešenie. Vráťme to, prepracujme to tak, ako to bolo myslené, ako je to aj hovorené verejnosti, čo ten zákon má urobiť. Ale úplne ten text, čo je tam napísaný, hovorí o niečom inom. A skutočne nielen doma, ale aj v zahraničí nám to vie urobiť hanbu, keď si to prečítajú, v akom je to dnes v znení. Takže myslím si, že aj pán minister mal iný zámer pôvodne a, žiaľ, dopadlo to tak, tak to treba prepracovať.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda Číž.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega, predseda poslaneckého klubu, my sme sa veľmi do tejto diskusie nezapájali, lebo bolo potrebné nechať vás pokojne, aby ste ponúkli to inštrumentárium verejnosti, ktorým nás tu častujete, ako vyzerá teda váš konštruktívny prístup k riešeniu problémov ap., tých nezmyselných ideologizmov, vulgarizmov, správaní sa nekorektne. To, čo predviedol pán Kužma, je nehorázne. V celom kontexte, pán predseda, tvoje vystúpenie výrazne kompromituje toto obvinenie ministra z nejakej vulgárnosti. Pán kolega Lipšic tuším každého okrem svojich klubov milovaných dourážal v tejto sále bezostyšne a neokrôchane. Pán Lipšic nemá právo v tomto smere na ohľad. A to, čo použil pán minister, je podľa môjho názoru len primeraná ochrana, pán predseda.
A vecne k tomu celému problému. Kde je tá obrovská odvaha, keď sme vás počúvali 8 rokov v tomto parlamente, kde ste tie neoliberálne nezmysly takým vehementným spôsobom nielen obhajovali, ale v praxi realizovali? Dneska celý svet hovorí o tom jednoducho, ako vyzerá bujnenie tohto individualistického záujmu ako základného zmyslu bytia hromadiť majetok. A aký je vlastne vzťah vlastníctva výroby, hospodárstva a verejného záujmu, o tom sa bavíme. Rakúsko prijíma zákony na to, aby mohlo znárodňovať, použijem ten termín, banky. Takéto isté inštrumenty sa používajú v anglosaských krajinách, v Nemecku a podobne. Nejako neuveriteľne prehliadate tieto momenty. Toto je pokus chrániť pracovné miesta v zdravom podniku, nie inštrumentárium. Čokoľvek tam bolo, ste vyhodili zo zákonov doteraz. Vytvorili ste klímu spolu s médiami takú, že jednoducho nie je možné efektívne brániť záujmy ľudí, brániť 500 000, 600 000 pracovných miest. Ako tí ľudia budú vyzerať, keď nebudú dostávať mzdy, pričom ten štát vie môcť? K tomu všetkému čo sa tam bude diať, to sú kšefty naše a neviem čo, Paľko, pamätám si jedno heslo, zlodej nevidí ružu, ale vidí tŕne, aby to nebolo... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Ja som veľa rozmýšľal, prečo toho Hrušovského vymenili ako predsedu, však vyzerá byť slušný človek. A už som na to prišiel, je to skleróza. On nepamätá, že sedel v predsedníckej stoličke Národnej rady, keď jeho podpredseda vlády Lipšic urážal všetkých poslancov Národnej rady, že sú mafiáni prepojení na podsvetie a grázli. To bolo z tohto istého mikrofónu. Tam, kde sedí teraz Belousovová, sedel Hrušovský. Kde bol vtedy, keď sme boli všetci zločinci, len preto, že sme mali iný názor? To vám dneska nikto nerobí, ani vás nikto neprenasleduje, ani vám nikto dynamitom dvere nevyhadzuje, ani nikto po vás nestrieľa. To sa všetko za vašej vlády robilo.
Pokiaľ ide o tento zákon, ja uznávam jeho nedostatky, ale stojí to tak, že ak pre formálne chyby zastavíme proces, oddialime celé rozhodnutie o ďalšie mesiace a nemôžeme chcieť, aby ľuďom bolo dobre, a súčasne z formálnych dôvodov predlžovať ohrozenie, aby im bolo zle. To sa jednoducho nedá. Tak pustime tento zákon do druhého čítania, keď chceme byť konštruktívni, a odstránime tak vady, aby sa tuto nikto nezakoktával, ako chce pomôcť zdravým firmám. Ten zákon sa týka firiem v konkurze, zdravá firma v konkurze nemôže byť, kompetencie vlády nastupujú až po porade veriteľov. V zdravej firme sa veritelia neradia o tom, čo s touto firmou urobia. Ak tam vtedy štát vstupuje, aby zachránil pracovné miesta a chod inštitúcie, a vstupuje so svojimi peniazmi, majetkom a všetkým, čo vie, tak nerobí zle.
A, samozrejme, býva medzi nami všelijako, ale mám jednu dilemu, ktorú si neviem od roku 1990 vyriešiť, či Boh viacej potrestal Mikloška na rozume alebo na charaktere. V Trenčianskych Tepliciach minerálne vody, ani kvapku z nich, som neužil nikdy. A ani moji príbuzní tak neurobili. A Koliba patrí už niekoľko rokov firme J§T. Takže ten, čo vždy prespí svoj čas... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Pán poslanec, množstvo faktických poznámok v tomto večernom čase je dôkazom, že vaše vystúpenie bolo hviezdne inšpiratívne. Som presvedčená, že vyslovenie hlúposti a nezmyslu ostáva hlúposťou a nezmyslom, aj keď je vyslovené na pôde cteného parlamentu. Ja si myslím, že to, čo ste tu povedali, je dôkaz, že vo vás vymrel, zdôrazňujem vymrel cit pre dôstojný život bežných ľudí, že ste preukázali, že ste nepreštudovali ešte vývoj svetových trendov ekonomiky a názory politológov, ekonómov svetových na ďalší vývoj a že ste nepochopili ani vlastný zmysel článku ústavy, kde sa hovorí, že vlastníctvo aj zaväzuje, teda aj súkromné vlastníctvo zaväzuje. Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec, aby sme si trošku teda osviežili pamäť, začneme tou Kolibou. Kolibu chcel privatizovať ako prvý, resp. hovoril o jej privatizácii ako prvý istý minister kultúry za KDH, ktorého ste potom z toho KDH vyhodili. Taká je pravda. Dokonca o tom nehovoril len na poli parlamentnom. Čiže tam začala kdesi privatizácia Koliby. A to si povedzme úplne otvorene, viete to veľmi dobre takisto, ako to viem ja.
Máš pravdu, pán poslanec, že poslanec Národnej rady by nemal byť urážaný, ale v tom sa asi budeme mnohí opakovať, nemal by ani urážať, pričom sa tuná urážalo niekoľkokrát. A konkrétne pán Lipšic bol ten, ktorého je to doslova a do písmena pracovnou metódou, a nielen teraz , proste to sú urážky, urážky a len urážky. A to je už každé vystúpenie tohto pána poslanca. A týka sa to kohokoľvek. A veď dneska sme si tu tiež vypočuli množstvo pripomienok ku Gottwaldovi. Pozri sa, pán poslanec, koľko tých malých Gottwaldov tam máš okolo seba v tom minulom režime. (Potlesk.) Títo malí gottwaldíci veľmi robia svoju robotu záslužne. A ty to veľmi dobre vieš. Čiže skutočne treba si spraviť poriadok vlastný, lebo dokonca tam máte zaslúžilých umelcov, ktorí urobili viacej propagácie pre socializmus, koľko by jej urobilo niekoľko milicionárov spolu, keby sa dali dokopy. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko.
J. Senko, poslanec: Pán poslanec, ja by som sa chcel dotknúť tej pasáže vystúpenia, v ktorej ste hovorili o potrebe riešenia problémov obyčajných ľudí. Prečo by sme si mali myslieť, že ozaj chcete vy riešiť obyčajné problémy obyčajných ľudí, keď ste boli pritom, keď ste si dovolili siahnuť na invalidné dôchodky invalidných ľudí, pričom mnoho z nich si siahlo z hľadiska bezvýchodiskovej situácie na životy? A vy budete hovoriť o protiústavnosti predloženého návrhu, keď ste boli vtedy v tom období vo funkcii. Viete, ktorú mám na mysli? A ten parlament na základe mnohých upozornení prijal protiústavný zákon, pretože nález Ústavného súdu bol taký a o tom, že práve vy ste prijali neústavný zákon a ožobráčili ste najslabšie skupiny ľudí. S čím ste to vy vtedy špekulovali? Bolo to s osudmi ľudí, tých najslabších? To vaše vystúpenie nebolo z vašej strany úprimné, bolo demagogické, účelové. A zabudli ste na to, čo ste vy robili a akým spôsobom ste sa snažili zaobchádzať s najslabšími vrstvami alebo skupinami obyvateľov tejto spoločnosti. Zamyslite sa nad tým.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Martinák.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hrušovský, vaše vystúpenie bolo úplne, ale úplne zavádzajúce. Váš výrok o tzv. všeľudovom vlastníctve len svedčí o tom, že nemáte absolútny prehľad o ekonomických vzťahoch výroby a vlastníctva.
Ale vrcholom vášho vystúpenia je to, ak niekoho obviníte z toho, čo vôbec nepovedal, aj keď ide o vašu subjektívnu dedukciu.
Hovoríte tu aj o pánovi Lipšicovi. Na jeho teatrálne vystúpenia v parlamente sme si už jednoducho zvykli. Tak je to, páni kresťanskí demokrati. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste vlastne povedali, že my nemáme radi súkromný sektor a že nemáme radi podnikateľov. Veď predsa my ešte aj príspevky dávame na to, aby tí ľudia podnikali. (Reakcia z pléna.) Dávame príspevky na to, aby ľudia podnikali, aby sa zamestnali. A tým pádom jasne dokazujeme, že my si vážime každého podnikateľa, aj toho, ktorý sa zamestná sám. Čiže vôbec nemáme problém so sektorom na podnikanie.
Ale chcem vám povedať, že, viete, zabudli ste na to, že vlastníci zabudli sociálne byť zodpovední a sociálne sa správať. Je im jedno, čo sa v tejto republike deje so zamestnancami, ak im ide o biznis, ak im ide o predaj akcií z jedných rúk do druhých. A zabudli mať akúkoľvek zodpovednosť. Nehovorím o všetkých, ale o tých, ktorí by možno tento zákon práve mohol riešiť.
Ja poviem jeden príklad a je veľmi čerstvý a prebehlo to cez médiá. Je to Chemlon Humenné, kde súkromní podnikatelia nepustili zamestnancov absolútne z fabriky, súkromní podnikatelia, ktorí kúpili firmu, zamestnancov vôbec nepoznali. Tam ste mali prísť, pán Hrušovský. Ja som tam prišla medzi 500 ľudí. Tam ste si mali vypočuť, či takýto zákon ľudia chcú, či ľudia potrebujú, aby štát takýto zákon prijal, a ak privedú firmu do konkurzu, aby sa štát o týchto ľudí staral. A títo by vám povedali, či štát tam má vstúpiť, ak nezodpovední podnikatelia privedú firmu do konkurzu. Ak sú podnikatelia zodpovední a firma neskrachuje, tak štát nebude nič kupovať a žiadnu firmu, ako to vy hovoríte, nebude zoštátňovať. Ale všetci tí ľudia čakajú, že im niekto pomôže, pretože tí podnikatelia sa jednoducho odmietli medzi sebou tri mesiace rozprávať a nechali ľudí napospas, ľudí, ktorí nemali z čoho žiť, lebo tam boli manželské páry, a ktorí dodnes nevedia, či budú mať vyplatené mzdy, a nemajú z čoho žiť.