Desiaty deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. novembra 2009 o 9.00 hodine

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o pätnásť minút odložíme začiatok dnešného rokovacieho dňa vzhľadom k tomu, že práve skončil gesčný výbor, ktorý pripravuje ešte správu. Takže vás poprosím o pätnásť minút neskôr. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Rudolf Bauer, Juraj Liška, Ľuboš Micheľ, Ján Slota a Jozef Šimko.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností,

ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1295, spoločná správa výborov má tlač 1295a.

Poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností. Tento návrh reaguje na súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu spôsobenú globálnou finančnou a ekonomickou krízou. Zhoršené hospodárske vzťahy a platobná neschopnosť jednotlivých obchodných spoločností vedú k situácii, že aj obchodné spoločnosti, ktoré dodávajú výrobky alebo poskytujú služby významné z celospoločenského hľadiska, nebudú môcť plniť svoje záväzky, čo sa môže prejaviť aj na nedostatočnom plnení mnohých funkcií štátu.

Hospodárstvo Slovenskej republiky sa podľa čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a štát je povinný plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní všeobecného hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločnosti.

Návrhom zákona sa vláda Slovenskej republiky snaží predísť situácii, v ktorej sa strategická spoločnosť dostane do hospodárskych problémov a následne jej prípadným zánikom by neboli pokryté základné potreby obyvateľov. Nie je prípustné, aby napríklad krachom obchodných spoločností zásobujúcich obyvateľstvo vodou alebo elektrickou energiou boli obyvatelia odstavení od týchto dodávok. Rovnako sa kladie dôraz na zabezpečenie uspokojovania ústavných, sociálnych a pracovných práv obyvateľov Slovenskej republiky, najmä aby z týchto dôvodov nevznikali celé oblasti alebo regióny s výrazným sociálnym napätím.

Opatrenia navrhované v tomto zákone sa budú vzťahovať len na strategické spoločnosti, o strategickom význame ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie vlády je obmedzené tým, že musí ísť o obchodnú spoločnosť, ktorá má viac ako 500 zamestnancov alebo významným spôsobom dodáva energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel a celoštátnu dopravu alebo obchodné spoločnosti, ktoré sú významné pre väčšiu časť obyvateľov štátu alebo pre ďalší priemysel. Kritérium 500 zamestnancov znamená, že strategickými spoločnosťami sa môžu stať aj spoločnosti, ktoré sú pre štát sociálne strategické.

Účel návrhu zákona sa má dosiahnuť dvoma opatreniami, a to ustanovením povinnosti vlastníka alebo správcu takejto spoločnosti, o ktorej vláda rozhodne, že má pre štát strategický význam, pokračovať v prevádzke obchodnej spoločnosti a po druhé predkupným právom štátu na kúpu strategickej obchodnej spoločnosti.

Ustanovenia tohto zákona nebudú v kolízii so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nebudú mať žiaden vplyv na aplikáciu podľa tohto zákona ani nebude zákon prekážkou pre postup podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Štát si nerobí nárok na trvalé vlastníctvo strategického podniku. Po konsolidácii pomerov Slovenská republika ponúkne strategický podnik na predaj.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona. Národná rada svojím uznesením zo 4. novembra 2009 pridelila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku. Na svojich zasadnutiach tieto výbory zasadli a z ich uznesení pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe.

Na základe odporúčaní gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 4, 6, 8, 9, 11, 13, 15, 16, 18 a 19 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť; o bodoch 5, 7, 10, 12, 14, 17 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v spoločnej správe a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic a pán poslanec Simon.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa stručne v druhom čítaní k návrhu, ktorý nám bol predložený, teda k spoločnej správe, ktorá prakticky mení celý obsah návrhu zákona, rokujeme o inom zákone, ako sme rokovali v prvom čítaní.

Návrh zákona, ktorý nám bol predložený a o ktorom sme rokovali včera, má asi jeden a pol strany a sedem paragrafov. Spoločná správa, ktorá nám bola predložená dnes ráno, má 19 bodov, novelizuje ďalšie zákony a má asi jedenásť strán. Považujem za prejav mimoriadnej trúfalosti posudzovanie právnych kvalít od pána ministra včera s tým, že prišiel s takýmto návrhom do parlamentu. To je naozaj prejav pomerne veľkej trúfalosti, ale nezaloženej na odborných argumentoch.

Po druhé tie pozmeňujúce návrhy meritórne zužujú rozsah návrhu zákona na konkurz, na konkurzné konanie. Ja som včera spomínal, že pokiaľ má vláda pocit, že je potrebné preferovať v konkurzom konaní predaj podniku ako celku, tak mala vstúpiť do konkurzného zákona. Tento návrh zákona vlastne nie je ničím iným ako nepriamou novelou konkurzného zákona. Nepriama novela konkurzného zákona, ktorá bude spôsobovať problémy v praxi. Poviem jeden konkrétny príklad.

V konkurznom konaní máte prípady mnohých záložných veriteľov, ktorí sú uspokojovaní z oddelených podstát a záložné právo zaniká po skončení konkurzného konania. V prípade, že preberie, predpokladám, že podnik ako taký štát, čo bude so záložnými právami? Aký bude vzťah tohto, ktorý sa týka čisto konkurzného konania a konkurzného zákona? A by som poprosil o konkrétnu odpoveď na tento argument. Lebo ak chcete riešiť osobitným spôsobom konkurz, novelizujte zákon o konkurze.

Koniec koncov zákon o konkurze pozná ešte nelikvidačnú formu konkurzu a tou je reštrukturalizácia. A je to nový moderný inštitút, ktorý sa na Slovensku už aj aplikuje. Ak sa vám zdá, že ho treba ešte vylepšiť, fajn, vylepšite ho, ale tento spôsob zákona, ktorý vytvorí právny chaos s konkurzným zákonom, nebude slúžiť podľa mojej mienky ničomu okrem naozaj nejakej marketingovej snahe zaujať.

Naviac, veď fajn, v konkurznom konaní nech sa predá podnik ako celok, aby sa zachovala zamestnanosť. Na tom sa zhodneme. Ale prečo to musí ísť cez štát? Prečo najskôr štát zrejme konkurznú podstatu kúpi, lebo to tiež nie je celkom jasné z pozmeňujúcich návrhov, konkrétne majetok strategickej spoločnosti, ktorý štát kúpi v konkurznom konaní, nie je jasné, ako to kúpi - ako podnik ako celok alebo to po jednotlivých kusoch nehnuteľnosti a hnuteľných vecí? Nie je jasne vyjadrené, ale prečo to má ísť cez štát? Prečo má byť štát sprostredkovateľ? Veď nech v konkurznom konaní sa predá podnik ako celok záujemcovi, ktorý ponúkne najviac. Prečo to robíte cez dva kroky? Že najskôr štát a potom to štát ponúkne ďalšiemu súkromnému záujemcovi, čiže bude privatizovať ďalej? To nedáva žiaden zmysel okrem nejakej marketingovej snahy zaujať a hovoriť, pozrite, štát rieši vaše problémy, štát zabezpečí vašu zamestnanosť. To sa mi zdá, že je riešenie, ktoré je právne nesprávne a nelogické.

Na záver sa vyjadrím ešte k včerajšej rozprave. Som sa k tomu ja nechcel vyjadrovať, vyjadril sa k tomu pán predseda Hrušovský, ale vyjadrím sa teraz k tomu stručne aj ja. Ja som na to nereagoval včera preto, pretože osobné invektívy každého z nás mrzia, ak ich povie človek, ktorého si niekto váži, teda ktorého si napríklad ja vážim, v opačnom prípade mi to je pomerne jedno. To nehovorím, to hovorím úprimne. Poslanci, ktorí potom reagovali na vystúpenie pána predsedu Hrušovského, hovorili, že tuná padajú mnohé iné osobné invektívy.

No tak takto. Ja niekedy veľmi jasne pomenúvam politiku tejto vlády, aj tvrdo. Snažím sa to ale aj vyargumentovať. Nikdy som v tejto snemovni na nikoho, ani na ministra, ani na poslancov, nepoužil osobné invektívy. Je to, pán minister, prejav vašej úrovne a úrovne niektorých vašich poslancov.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica - pán poslanec Brocka, Štefanec, Janiš, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Lipšic, vy ste sa pýtali vo svojom vystúpení, že prečo chce štát kupovať podniky. Ja mám otázku, ja by som teda položil na vašom mieste inú otázku, že za čo chce štát kupovať podniky, priemyselné podniky, obchodné spoločnosti? Veď my sme včera schvaľovali zákon o štátnom rozpočte, tam nebola ani koruna na takéto akvizície. To znamená, že táto vláda blafovala. Oni ten dlh, o ktorom hovorili, že ten deficit bude iba 5,5 % HDP, no aj z tohto dôvodu bude väčší, lebo budú potrebovať ďalšie prachy, ďalšie, samozrejme, hovorím pejoratívne o prachoch, to pre tých mecenášov, ktorí cez tento zákon vidia možnosť, ako sa môžu dostať k firmám, ku ktorým sa nedostali vtedy, keď tu boli časy serióznej privatizácie, a teraz chcú takým pokútnym spôsobom na to zneužiť štát.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tiež ako pán poslanec Lipšic, chcel by som vyjadriť prekvapenie nad rozsahom zmien, ktoré sme teraz obdržali v spoločnej správe a dovolím si pripomenúť výrok pána ministra Jahnátka, ktorý povedal, že návrh zákona, ktorý odišiel z ministerstva hospodárstva na rokovanie vlády, nebol identický s tým, ktorý sme pripravili. No tak ak na rokovaní vlády bol schválený jeden a polstránkový návrh zákona a teraz máme jedenásťstránkový, myslím si, že to je dosť podstatný rozdiel, ktorý si bolo treba všimnúť. Aj po týchto všetkých zmenách, bohužiaľ, podstata zákona je nemenná. Jedná sa o pokus o znárodnenie a je mi smutno, že 20 rokov po nežnej revolúcii prichádza vláda s takýmito nekalými praktikami. Bohužiaľ, vláda nerieši to, čo má, nerieši nezamestnanosť, nerieši zadlženosť krajiny, nerieši korupciu, ale rieši niečo, čo nie je potrebné, a tým pádom, bohužiaľ, škodí. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Tento zákon od samého začiatku mal v podstate dva ciele. Bohužiaľ, ani jeden cieľ tohto zákona nemá riešiť zamestnanosť alebo záchranu pracovných miest.

Prvý cieľ je upútať pozornosť verejnosti na to, ako sa snažíme bojovať s krízou, ako sa snažíme zachovať pracovné miesta. Namiesto toho, pán minister, aby ste robili také prostredie, žeby pracovné miesta vznikali, tak vy ich takýmto zákonom ešte zabíjate. To bol prvý cieľ zákona.

Druhý cieľ zákona je, dostať sa k bonitným firmám spoločnosti cez konkurz vedený štátom okľukou. Toto je druhý cieľ zákona. To, čo ste tu predložili, pán minister, včera a čo ste tu včera obhajovali, je obyčajný paškvil, dokazuje spoločná správa. Iní ľudia a iní právnici, možno aj poslanci vám ten zákon nie že vylepšia, oni vám ho vymenili, pán minister. Vy ste tu včera boli len taký nejaký, neviem čo, sprostredkovateľ niekoho, keď zákon, ktorý tu dnes máme na stole vo forme spoločnej správy, je úplne iný.

Pán minister, ak by vláda Roberta Fica a vy ako garant hospodárstva na Slovensku ste chceli firmám pomôcť a konkrétne Nováckym chemickým závodom, na základe súčasne platného zákona o konkurze a vyrovnaní zabezpečíte a budete tlačiť na to, aby prebehol rýchle konkurz. Zamestnanci súčasne Nováckych chemických závodov by ani nezistili, že sa im zmenil majiteľ. Vy, pán minister, 20-miliónovú pokutu, ktorú dostala firma za to, že porušila zákon, idete teraz nahrádzať a snažíte sa ju zaplatiť peniazmi daňových poplatníkov. Pán minister, toto je nefér. Môžete sa usmievať, toto je nefér. Ja by som sa na vašom mieste moc nesmial, keď si pozriem spoločnú správu a zákon, ktorý ste predložili.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel len pripomenúť, že už po týchto dvoch dňoch, čo hovoríme o tomto zákone, myslím si, že by sme mohli nájsť viacej pochopenia pre tento zákon, pretože mnohé veci sa vysvetlili, mnohé veci sa aj opravili a doplnili. A pre mňa, pokiaľ by tento zákon riešil len niektoré fiktívne alebo falošné bankroty alebo konkurzy tam, kde majitelia nútia manažment, aby predčasne alebo nie príliš odôvodnene vyhlasoval konkurz, bankrot, je dobré a postačujúce.

Avšak nesmieme zabúdať na hlavnú a podstatnú vec, prečo tento zákon vzniká a na čo má byť, to je ani nie tak kvôli firmám, závodom, podnikom, ale kvôli zamestnancom, aby zamestnanci vo väčších podnikoch pri hromadnom prepúšťaní neboli prepustení z práce z nie príliš odôvodnených dôvodov. To znamená, že ide tu hlavne o zamestnancov, kde v konkurze už majitelia firmu veľmi ani nezachraňujú, ani nekonsolidujú, ani nepredávajú. Skôr to trvá veľmi dlhý čas a tento zákon rieši tieto otázky rýchlo, promptne a jasne. Jasne v tom zmysle, že nebude čakať na rôzne ďalšie domáce a zahraničné firmy, pokiaľ sa budú zaujímať a kupovať krachujúci podnik a podnik v nejasných perspektívach. Takže štát to odkúpi prednostne, ale ako už bolo zdôraznené, dočasne. To znamená, že štát nebude v masovom meradle odkupovať niektoré podniky, ale iba tie, čo majú perspektívu sa zachrániť a udržať v danom regióne zamestnanosť. Myslím si, že tento zákon bude prínosom aj u nás.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán poslanec Halecký, pri všetkej snahe o nejaké pochopenie, tu žiadne reálne argumenty vyvrátené neboli, ja som spomínal, že k čomu včera ste sa uchyľovali, nebola argumentácia, už vôbec nie právna argumentácia, ale skôr teda napádanie, invektívy, ale fajn, však každý sa prezentuje tým, čo hovorí.

Pán poslanec, zákon o konkurze a reštrukturalizácii nie je len zákonom, ktorý znamená likvidáciu podniku. Po prvé umožňuje nekonkurznú alternatívu, to je reštrukturalizácia. Ak pán minister hovorí, že Novácke chemické závody majú zabezpečené objednávky na neviem na budúci rok na 80 %, tak pre každého veriteľa je, predpokladám, že absolútne prijateľnejšie a ziskovejšie podnik ponechať ako "going on value", proste ponechať ho ako fungujúci podnik, tak ho proste predať ako celok a získajú viac, ako keď sa rozpredá majetok. Naviac je možné priamo v konkurznom konaní, keď je vyhlásený konkurz, predať podnik ako celok. Tam problém nie je.

Problém je, že konkurzné konanie je dosť komplikované na to, aby sme mohli siedmimi paragrafmi vstúpiť do neho úplne iným zákonom, ktorý nerieši základné súvislosti. Ja som sa opýtal, ako budú riešené záložné práva záložných veriteľov? Vie na to niekto odpovedať? Nevie. Nevadí. Nie je podstatné. Proste, keď vláda ešte chcela preferovať viac reštrukturalizáciu alebo predaj podniku ako celku v konkurznom konaní za účelom zachovania zamestnanosti, čo je cieľ, o ktorý nám všetkým ide, by som rád zdôraznil, tak podľa mojej mienky mala novelizovať konkurzný zákon, ale nie prijať takýto marketingový zákon, ktorý nerieši podľa mojej mienky konkurzné konanie. To je podľa mojej mienky základný problém.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je trošku hlúpe vystupovať k zákonu, ktorý dnes už zmenil svoju podobu aspoň podľa toho, čo máme v spoločnej správe. Preto svoje vystúpenie rozdelím do takých dvoch blokov. Najskôr k samotnému vládnemu návrhu zákona, k tomu, čo si predstavovala vláda pod týmto zákonom, a potom k tomu, čo v skutočnosti z neho asi bude, keď sa prijmú zmeny podľa spoločnej správy.

Minulý týždeň sme dostali rozdané materiály do poslaneckých lavíc týkajúce sa tohto návrhu. Tento materiál pripomína, ako keby vláda oslavovala Víťazný február a nie 20. výročie Nežnej revolúcie v roku 1989. 20. výročie novembra 1989 vláda Roberta Fica oslavuje predloženým zákonom zoštátnenia súkromných spoločností. Rad zlých rozhodnutí a korupčných afér zhoršili celkovú situáciu v krajine. Toto ideme ešte umocniť tým, že prijímame takýto návrh zákona.

Komu ide vláda skutočne pomáhať? Nováckym chemickým závodom? Kúsok genézy. Novácke chemické závody urobili kartelovú dohodu, ktorá bola potvrdená, a dostali pokutu, t. j. konali protizákonne aj podľa slovenských zákonov, aj podľa medzinárodného práva. Aká to je logika, tým, ktorí porušujú zákon, štát ide pomáhať? Vláda Roberta Fica pomáha tým, ktorí porušujú zákon. To znamená, že metódy, ktoré uplatňoval minister spravodlivosti Harabin, prebrala vláda Roberta Fica ako celok a bude ho uplatňovať v ostatných prípadoch.

Štát pod vaším vedením chce ozdraviť vytunelované podniky alebo podniky, ktoré sa dostali do problémov? Pán minister a vážená vláda a občania tejto krajiny, je to tragikomédia. Spomeňme si len na jeden príklad, ktorý uvediem, Lesy, š. p. Ukradli z nich 600 kamiónov dreva, 19-tisíc metrov kubických. Dovoľte, aby som sa opýtal. Kde je tu oživenie? Skôr je to rozkrádanie. Takýmto spôsobom chcete pristupovať? Predajom týchto ozdravených spoločností budete predávať, božechráň, privatizovať za podmienok, ako ste predávali štátny majetok emisie? Za polovičnú cenu? To naozaj je novým smerom - po nás potopa? Čo podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 500 zamestnancov? Tam záchrana pracovných miest už nemá tú istú hodnotu pre túto sociálnu vládu? Pán minister, hovoríte o cene generovanej trhom, ale znalec akú cenu vygeneruje trhom? No asi žiadnu.

Tento návrh zákona je v rozpore so slobodami jednotného trhu Európskej únie a konkrétne s voľným pohybom kapitálu, resp. slobodou usadzovania sa. Porušuje záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii. Návrh zákona je v rozpore so slobodami jednotného trhu Európskej únie a so slobodou usadzovania sa. Tieto slobody sú garantované Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva. Je tiež vysoko pravdepodobné, že navrhované opatrenie je v rozpore s pravidlami ochrany hospodárskej súťaže platnými v Európskej únii:

1. Zákon uvádza nejednoznačné, nezrozumiteľné a arbitrárne opatrenia zo strany štátu voči akcionárom a potenciálne zasahuje spätne od ich záväzkov a očakávaní. Zásahy do základných slobôd jednotného trhu možno vykonávať len pri dodržiavaní požiadaviek jednoznačnej objektívnej právnej úpravy, ktorá nezasahuje spätne do existujúcich vzťahov a legitímnych očakávaní osôb s majetkovou účasťou v obchodných spoločnostiach.

2. Deklarované ciele sledované návrhom zákona nie sú akceptovateľné ako dôvod na obmedzenie slobôd jednotného trhu. Pravidlá Európskej únie vylučujú, aby ekonomické ciele ospravedlnili zásah do slobôd vnútorného trhu.

3. Aj keby ciele sledované návrhom zákona boli akceptovateľné z pohľadu záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, prostriedky, ktoré návrh zvolil na ich dosiahnutie, sú v rozpore s pravidlami Európskej únie. Na dosiahnutie deklarovaných cieľov sú jednak nevhodné a jednak zjavne neprimerané, zasahujú do vlastníckych práv osôb s majetkovou účasťou v obchodných spoločnostiach, a to aj vtedy, ak by išlo len o dočasnú úpravu viazanú na určité vopred vymedzené časové obdobie.

4. Zásahy do slobôd jednotného trhu navrhované zákonom neumožňujú efektívne preskúmanie týchto zásahov nezávislým súdom, a to už len z dôvodu absencie akýchkoľvek transparentných, jednoznačných kritérií, na základe ktorých by bolo možné posudzovať potrebu a primeranosť týchto zásahov. V jednotlivých prípadoch v podmienkach Európskej únie musia byť akékoľvek zásahy do voľného pohybu a kapitálu a slobody usadzovania sa preskúmateľné nezávislým súdom.

5. Navrhovaný zákon narúša európske pravidlá ochrany hospodárskej súťaže tým, že neštandardným spôsobom napomáha prežitiu vybraných ekonomických subjektov a navyše potenciálne zvýhodňuje veriteľov týchto subjektov.

Vážený pán minister, na základe spoločnej správy, ktorú sme dostali rozdanú, si kladiem naozaj otázku: Aký je skutočný zámer a čo tento zákon donesie? Vytvára ilúziu? No skutočne je to ťažké odhadnúť.

Podľa, keď prejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, tak správca konkurznej podstaty nebude môcť prepúšťať, ale vlastník ešte pred vyhlásením a jeho manažment pred vyhlásením konkurzného konania môže prepustiť všetkých zamestnancov aj hromadným prepúšťaním, pretože tento zákon už na tento dôvod nemyslí. To znamená, že ešte väčší tunel, než by mal byť.

Hovoríte, v pozmeňujúcich návrhoch sa hovorí, v § 4 ods. 1 sa má zmeniť do znenia, "ak nie je možné určiť cenu na základe ponukového konania, určí ju znalec". Keď správca má ponúknuť štátu, resp. Fondu národného majetku, kde tu vznikne nejaké ponukové konanie? Ešte niekto iný sa môže prihlásiť? Však správca je povinný ponúknuť tomu, komu určí tento zákon. To znamená, že ponukové konanie z tohto návrhu rovno môžeme vypustiť a môžeme to nahradiť len znalcom. Takže od tejto chvíle tí, ktorí budú oceňovať tieto spoločnosti v konkurze, budú mať veľmi lukratívny džob. Budú ho oceňovať v prospech štátu? Alebo budú posudzovať v prospech spoločnosti, to tí, ktorí vytunelujú spoločnosti? Pretože dávame im návod, keď máte viac ako päťsto zamestnancov, nemusíte platiť odvody, nemusíte platiť žiadne povinnosti, poistenie a nič podobné a spoločnosť sa dostane do konkurzu a štát vás kúpi. Kúpi za akú cenu? Za súdnoznaleckú cenu. A znalec má možnosť ísť od - do. Pretože ten majetok je treba ohodnotiť. Aká to verejná ponuka? Je to len farizejský klam, očný klam, ktorý zavádzate pred touto spoločnosťou.

Táto vláda vehementne presadzovala a vyhlasuje, že nepodporuje privatizáciu. Pán minister a vážená vláda, keď kúpite spoločnosť v konkurznom konaní a následne ju ponúknete vo verejnej obchodnej súťaži, je to privatizácia? Je to predaj štátneho majetku? To už nie je privatizácia? Podľa mňa je. A keď ju budete predávať tak, ako táto vláda nám ukázala pri predaji emisií, tak vieme, čo nás čaká. Daňoví poplatníci draho kúpia konkurznú podstatu a lacno ju predáme a súčasnú zlú finančnú situáciu aj vďaka zlým rozhodnutiam tejto vlády, aj vďaka hospodárskej kríze ešte umocníme týmito krokmi, ktoré nás čakajú.

Pán minister a vážená vláda, vláda si cení alebo má záujem chrániť len tých alebo tie spoločnosti, kde pracuje viac ako päťsto ľudí? To na tých hladových dolinách, kde je jeden zamestnávateľ, ktorý zamestnáva už sto týchto ľudí, sto pracovných miest, tie už nebudú lukratívne, tie už nebudú prioritné pre túto vládu? Alebo ich počet hlasov je menej ako tých päťsto alebo nad päťsto? Vychádzame podľa marketingového ťahu? Pretože to platí len na rok 2010, ktorý je volebný, ako vieme.

Vážený pán minister a vážená vláda, zamysleli ste sa nad tým, keď už uvažujete o strategických podnikoch, čo sa stane, keď v prípade majiteľ povie, že uzatvorím túto prevádzku? Nepustím spoločnosť do konkurzu, pretože moje čísla nenaznačujú, že musím ísť do konkurzu. Prepustí všetkých zamestnancov, ukončí výrobu, nebude dodávať vodu, strategické suroviny - čo v tom prípade? Ako mieni zasiahnuť vláda do toho, aby bola naďalej zabezpečená, boli zabezpečené naďalej tieto dodávky? No nijako! To znamená, že váš prístup je len očným klamom. A akýmsi medovým motúzikom pre voličov tejto vlády.

Preto dávam procedurálny návrh nepokračovať v tomto návrhu zákona a vrátiť predkladateľovi na prepracovanie a nech nie Národná rada a nie poslanci opravujú.

A dovoľte záverom len jednu poznámku. Včera pri prerokovaní zrýchleného konania, pán minister, ste povedali, že ste od minulého týždňa čakali, kým sa prerokuje štátny rozpočet a až potom ste zaradili. Ja som sa nad tým veľmi hlboko zamyslel. Je tu parlamentná demokracia? Alebo je tu len hlasovacia mašinéria v rukách Roberta Fica a vlády Slovenskej republiky, ktorá urobí to, čo práve predseda vlády rozkáže? Dámy a páni a občania tejto krajiny, je treba nad tým, týmito slovami pána ministra zo včerajšieho dňa hlboko sa zamyslieť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Simona. Pán poslanec Brocka, to je? Že faktické poznámky pán poslanec Lipšic, Gál, Pavlis, Juhász, Halecký, Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Mne sa zdá, to je aj to, čo povedal pán poslanec Simon, že po týchto úpravách, ktoré vlastne sme dnes ráno dostali, ktoré predstavujú úplne nový zákon, ide skôr o takú Potemkinovu dedinu. Prečo?

Po prvé preto, že vláda hovorí už aj v týchto pozmeňujúcich návrhoch, že zákon je určený na riešenie dopadov ekonomickej krízy, pričom všetci vieme, že ide najmä o riešenie Nováckych chemických závodov, v ktorých situácia nemá s krízou nič spoločné. To po prvé. Proste, to nie je pravda.

Druhý podnik, ktorý bol spomenutý, bol, myslím, Chemlon Humenné, ktorý ale pod zákon nespadá, lebo nemá, nemá päťsto zamestnancov. Fajn. Čiže o čo tu ide?

Ešte raz, keď vypukla kríza, bolo zrejmé, že mnoho podnikov pôjde do konkurzu. Náš moderný konkurzný zákon umožňuje, aby zamestnanosť v týchto podnikoch bola zachovaná a vymenil sa len vlastník alebo manažment, ktorý niekedy situáciu aj spôsobil alebo aj nespôsobil. Podnik nie je v kríze kvôli konkurzu.

Opakujem ešte raz, ak by bol reálny záujem riešiť túto situáciu pre zachovanie zamestnanosti, tak sa mohla prijať ešte novela konkurzného zákona. Neviem, čo by celkom v nej bolo, ale fajn. Na to mala vláda rok. Neurobili ste nič a potom prídete s týmto návrhom zákona, ktorý nič nerieši, absolútne nič nerieši po tom, ako ste ho zmenili v spoločnej správe úplne, odhora až dole, a je naozaj skôr Potemkinovou dedinou na naháňanie voličov možno pred voľbami do VÚC, možno pred parlamentnými voľbami, ale to je predstieranie riešenia problému, nie riešenie problému ako takého.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Simon, úplne s vami súhlasím. Ja keď som prvýkrát čítal ten zákon, tak ma tu napadla otázka: Myslia to vážne? Ako ten pôvodný zákon, ktorý ste dali do Národnej rady, vážená vláda, tak to bolo všetko možné, len nie zákon v súlade s ústavou, s princípmi právneho štátu.

Teraz tu máme v spoločnej správe úplne nový zákon, ale tiež nerieši problematiku, ktorú by sme mali riešiť. A neviem, pán poslanec Simon, že súhlasíte s tým, že keď v takomto skrátenom konaní prerokúvame zo dňa na deň úplne novú verziu zákona, že to prispeje k riešeniu situácie, prispeje k čistote právneho poriadku? Ako je možné v takomto zrýchlenom konaní prijímať zákony, kvalitné zákony, ktoré majú pomáhať spoločnosti? Podľa mňa to nie je možné, preto nebudem hlasovať za tento zákon.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pavlis.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Simon, na začiatku vášho vystúpenia ste párkrát znova spomenuli znárodnenie alebo zoštátnenie. Moja otázka je: Neboli ste to náhodou vy, ktorí ste zoštátňovali? Neboli ste to náhodou vy, ktorí v rámci vašej privatizácie ste naše štátne podniky darovali doslova iným štátnym, ale zahraničným podnikom?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, za slovo. Pán poslanec Simon tu spomenul kritérium päťsto zamestnancov. V zdôvodnení zákona k § 2 je uvedené, že "kritérium päťsto zamestnancov bude znamenať, že strategickými spoločnosťami nebudú môcť byť menšie obchodné spoločnosti". To som citoval, pričom v dnešnej spoločnej správe už v § 2 v písmene a) sa za slovom "zamestnancov" vkladá slovo "alebo", čiže táto vylučujúca podmienka tam padá. Čiže hociktorý podnik, ktorý spĺňa jedno z kritérií uvedené v a), b), c), už môže byť strategický podnik, čiže táto veta, ktorá je uvedená v správe, v odôvodnení tohto zákona podľa mojej mienky nie je už v súčasnosti platná.

Ešte, čo ste sa vyjadrili k spoločnej správe, ja by som veľmi rád počul odpoveď, čo je to "neodôvodnené hromadné prepúšťanie zamestnancov", kde správca konkurznej podstaty musí zabezpečiť, aby nedošlo k neodôvodnenému hromadnému prepúšťaniu zamestnancov?

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký. Pán poslanec tu nie je, takže pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán minister, ja vás chcem normálne, tak slušne požiadať, aby ste nešli touto cestou, pán minister. Nechoďte cestou príkladu iných ministrov, napríklad pani ministerky Tomanovej, ktorá za stá milióny vytvorila tzv. sociálne podniky. Pri ich vzniku mali vzniknúť desaťtisíce pracovných miest. A nevzniklo nič, pán minister, iba peniaze sa minuli.

Vy ste minister hospodárstva, vy ste strážca a pomocník vytvárania prostredia v spoločnosti, aby sa tu dobre podnikalo, aby vznikali pracovné miesta a mali kde ľudia robiť, aby mohli dostávať mzdu. Vy tu navrhujete, aby sa za peniaze týchto ľudí, ktorí sú v ťažkostiach, kúpili spoločnosti, vy za peniaze týchto ľudí, občanov zaplatíte všetky pohľadávky veriteľov, všetky pohľadávky veriteľov, tak to máte v zákone, a potom túto firmu sprivatizujete. Pán minister, nechoďte touto okľukou, nechoďte touto cestou. Stiahnite to, nechajte to tak, nech to prebehne normálnym konkurzom a ľudia budú spokojní, zamestnanosť bude a bude to podľa tých pravidiel, ktoré sú normálne a legálne, podľa tých pravidiel, ktoré tu roky vytvárali pracovné miesta a roky udržiavali konkurenciu, roky udržiavali trh.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Len by som chcel odpovedať. Pri privatizácii za ťažké peniaze, z ktorých táto vláda doteraz žila. Pán minister a páni kolegovia, ktorí ste reagovali na mňa, možnože pán minister nechcel ani predložiť návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností, ale chcel predložiť zákon o zhabaní majetku Nováckych chemických závodov. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyčerpali sme vystúpenia písomne prihlásených rečníkov do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Pavlis. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Brocka, máte slovo. (Reakcia z pléna.) No podľa rokovacieho poriadku nemôžete.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za veľkorysosť pánovi poslancovi Brockovi.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, cítim potrebu vystúpiť a venovať sa tomuto návrhu zákona v druhom čítaní, aj k tomu, čo je uvedené v spoločnej správe, pretože myslím si, že keď tento návrh zákona bude v tejto podobe schválený, nie že rieši problém, ale vytvára nové problémy a vytvára priestor pre množstvo súdnych sporov.

Nedá sa neobísť spôsob prípravy tohto zákona a spôsob, akým sa takýmto vážnym zásahom do právneho prostredia, podnikateľského prostredia, právneho prostredia, v ktorom sa riešia podniky, ktoré sú v úpadku, zasahuje. Naozaj prijímať takýto zákon v skrátenom legislatívnom konaní a potom vlastne počas jedného večera v priebehu druhého čítania zmeniť ten zákon na úplne iný je situácia, ktorá je absolútne neprijateľná a z takéhoto procesu schvaľovania právnej úpravy objektívne nemôže vyjsť dobrá právna úprava. Pretože dobrá právna úprava vyžaduje predsa len určitý čas, pretože sa treba nad ňou aj zamyslieť a hlavne sa treba zamyslieť nad súvislosťami tejto právnej úpravy vo vzťahu k iným právnym predpisom.

A o tom chcem hovoriť. Hovoril o tom už pán poslanec Lipšic, ale ja si myslím, že je veľmi dôležité o tom hovoriť opakovane a upozorniť na tie problémy, ktoré tu vznikajú. To, čo vzniklo v priebehu večera alebo noci, je zmena, ktorá znamená, že tento zákon sa bude vzťahovať len na obchodné spoločnosti, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz. Ja plne potvrdzujem to, čo povedal pán poslanec Lipšic, toto je čistá nepriama novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čo je v legislatíve niečo, čo je neprípustné a občas sa to stáva, ale vždy to vytvára problémy. Ak naozaj chceme riešiť predaj majetku obchodnej spoločnosti nejakým iným spôsobom, než je to riešené dnes v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, jediné čisté legislatívne riešenie je novelizovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii. A je to dôležité nielen kvôli tomu, aby sme sa tu hrali na čistotu legislatívy a čistotu legislatívneho procesu, ale je to dôležité kvôli tomu, aby boli podchytené všetky nadväznosti na ostatné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. A ja sa podrobnejšie dotknem niektorých vecí, o ktorých už hovoril aj pán poslanec Lipšic.

Jedna tá otázka je, prečo by mal majetok obchodných spoločností, ktoré budú mať status strategických obchodných spoločností, kupovať najskôr štát a potom mali byť prípadne následne predávané. Tá otázka je, samozrejme, môžeme si položiť otázku, prečo štát, ale ja ju teraz nejdem riešiť. Ja sa chcem na to pozrieť z pohľadu účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý smeruje k uspokojeniu pohľadávok, ku kolektívnemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov. A tu narážame, pretože, samozrejme, veritelia majú záujem na čo najvyššom uspokojení ich pohľadávok. Tuto máme fixne stanovené, akým spôsobom sa určí cena majetku, za ktorú bude správca predávať tento majetok strategickej obchodnej spoločnosti štátu. To môže byť výhodné pre veriteľov, ale rovnako to môže byť cena, ktorá bude nevýhodná pre veriteľov. Pretože my nevieme, že či pri riadnom predaji v rámci konkurzu, kedy by riadne predával správca, či by nevygeneroval vyššiu cenu, než je cena, ktorú určí znalec vo svojom posudku. Čiže tam môžu vzniknúť veľmi rôzne situácie, kedy to môže byť výhodné, ale aj veľmi nevýhodné pre veriteľov, lebo vychádzam z toho, pretože to jedno ustanovenie vypadlo, vychádzam z toho, že veritelia budú uspokojovaní z výťažku konkurzu, ergo z toho, čo štát za konkurznú podstatu zaplatí. To je jedna vec.

Pre koho to bude s najväčšou pravdepodobnosťou skoro vždy nevýhodné, bude to nevýhodné pre zabezpečených veriteľov. Pretože dnes máme zákon o konkurze a reštrukturalizácii naschvál - a môžeme sa o tej filozofii rozprávať -, ale dnes ho máme naschvál nastavený tak, že v rámci predaja majetku, predaja majetku v rámci konkurzu rozlišujeme osobitné podstaty a všeobecnú podstatu. Osobitné podstaty tvoria majetok zabezpečených veriteľov. To znamená, ten, kto dnes poskytne úver podnikateľovi a zabezpečí si ho záložným právom, dnes vie, že v rámci konkurzu ten majetok, ktorý je predmetom záložného práva, bude predaný len v prospech jeho pohľadávky. To znamená, pokiaľ má dobre urobené záložné právo, vie, že aj v rámci konkurzu ako veriteľ bude plnohodnotne uspokojený.

Keď sa robil nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, toto bolo urobené naschvál, pretože, samozrejme, takáto právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie podporuje alebo znižuje riziko úverovania, čo sa, samozrejme, prejavuje v úrokoch, za ktoré dnes banky poskytujú peniaze podnikateľom. Keď padá ich istota, že ako zabezpečení veritelia majú v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii absolútnu prednosť, to sa, samozrejme, musí prejaviť do ich vyhodnotenia rizikovosti poskytovania úverov. A to zásadným spôsobom sa dotýka podnikateľského prostredia ako takého a, samozrejme, tým, že sa zhoršujú alebo zvyšuje sa riziko pre vymožiteľnosť pohľadávok v rámci konkurzu pre zabezpečených veriteľov, to, samozrejme, zhoršuje podmienky podnikateľského prostredia na Slovensku. A ja neviem, či v kríze je toto dobré, keď zvyšujeme riziko pre tých, ktorí poskytujú peniaze pre podnikateľov. Ja myslím, že to je vážna vec.

Druhá vec vo vzťahu k zabezpečeným veriteľom. Ja dnes, keďže je to osobitný zákon a nie je vyriešený vzťah so zákonom o konkurze a vyrovnaní, ja dnes neviem a neviem vám odpovedať, ako dopadnú tie spory, keď na jednej strane správca bude postupovať podľa tohto zákona a na druhej strane zabezpečení veritelia budú uplatňovať svoje nároky, ktoré im vyplývajú zo zákona o konkurze a vyrovnaní. A viem si predstaviť, že pôjdu až pred Ústavný súd, pretože v priebehu procesu sa im zmenili zásadným spôsobom podmienky. Oni dali peniaze za nejakých podmienok, vedeli, že za nejakých podmienok budú ich pohľadávky uspokojené v rámci konkurzu. A teraz týmto zákonom táto ich pozícia sa zásadným spôsobom zhoršila. Tie spory budú a tie spory môžu byť vážne.

Preto pre mňa, ak ste toto chceli riešiť, jediným spôsobom je novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde obdobne, ako to bolo riešené v zákone, v jednej novele zákona o konkurze a vyrovnaní z roku ´99, keď bola priorita riešenie zamestnanosti, bolo na určitý čas v zákone o konkurze a vyrovnaní ustanovenie, ktoré hovorilo, že pokiaľ je to možné, správca musí uprednostniť predaj podniku ako celku. Ale to potom sa musí riešiť v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a jasne povedať, že za týchto a týchto podmienok ostatné ustanovenia zákona o konkurze, ktoré hovoria o všeobecnej konkurznej podstate a osobitných konkurzných podstatách, neplatia. A to tento zákon nehovorí. Ja naozaj, generujeme priestor pre súdne spory.

Nehovoriac o tom, že tento zákon hovorí o tom, že správca bude predávať majetok. Nehovorí, či bude predávať všetok štátu. Nehovorí, či bude predávať všetok majetok podniku, alebo len niektorý vybraný majetok podniku. To je veľký rozdiel. Pohybujeme sa v rovine obchodného práva. Táto právna úprava v tomto smere je absolútne nepresná a dnes hovorím, že viem si predstaviť veľmi dobrú argumentáciu aj dnes v prospech zabezpečených veriteľov, ale bude to množstvo alebo môže z toho vzniknúť množstvo sporov. To množstvo sporov bude závisieť od toho, koľkokrát sa štát rozhodne uplatniť tento zákon. Ale ak sa ho rozhodne uplatniť, tak vznikne z toho množstvo sporov, ktoré budú trvať roky. A dokonca si myslím, že môžu skončiť aj tak, že nakoniec štát bude odškodňovať týchto zabezpečených veriteľov.

Nehovoriac o tom z pohľadu môjho, pohľadu ako obchodného právnika, ani tá novela nie je ani terminologicky čistá. Už sa síce niekde hovorí, že predávame v rámci konkurzu, správca predáva majetok v rámci konkurznej podstaty, ale keď zoberiem spoločnú správu a zase zoberiem § 4 ods. 3, ten znie: "Ak sa Slovenská republika stane vlastníkom strategickej spoločnosti na základe opatrení podľa tohto zákona a pominú dôvody tohto opatrenia, Slovenská republika môže ponúknuť strategickú spoločnosť na predaj novému vlastníkovi." Zase tu hovoríte o vlastníkovi strategickej spoločnosti. Ja robím obchodné právo 20 rokov. Ja neviem, čo je vlastník obchodnej spoločnosti. Viem, čo je vlastník akcií, viem, kto je vlastník obchodných podielov, a viem, kto je vlastník podniku alebo vlastník majetku. Vlastník strategickej spoločnosti, ja vám dnes neviem povedať, čo to je. Ak teda štát kúpi nejaký majetok podľa tohto zákona v rámci konkurzného konania, tak bude môcť predať tento majetok, ale potom je vlastníkom majetku a nie vlastníkom strategickej spoločnosti.

Čiže opakujem, takýmto spôsobom nemôže v rýchlosti vzniknúť dobrý zákon. Ale to úplne najzávažnejšie čo vnímam, že touto nepriamou novelou sa zásadným spôsobom vstupuje do zákona o konkurze a vyrovnaní, zásadným spôsobom sa zasahuje do pozície zabezpečených veriteľov, čo nie je banálna vec a môže mať naozaj vážny vplyv, negatívny vplyv na podmienky financovania všetkých podnikov a podnikateľov, ktorí spĺňajú niektoré z kritérií strategického podniku, tak ako je zadefinovaný týmto zákonom.

Veľmi pekne prosím, aby sme sa týmito pripomienkami ešte zaoberali. Niekedy je lepšie, keď právna úprava začne platiť o dva mesiace neskôr, než aby vytvárala takéto problémy, ktoré táto právna úprava určite vytvorí.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)