P. Paška, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa, ideme hlasovať o námietke, alebo uznávate ju a chcete dať hlasovať o návrhu.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Dobre. Takže budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Tak budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Sárközy, ktorý odznel v rozprave. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 60 za, 33 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento návrh sme neschválili.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy. O tom už sme hlasovali, prepáčte.

P. Paška, predseda NR SR: O bode 5 sme hlasovali, pani spravodajkyňa.

Ešte bol v rozprave návrh?

Ľ. Rošková, poslankyňa: Nie, už nebol, ďakujem. Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy, a preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania s návrhom gestorského výboru postúpiť návrh do tretieho čítania.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 82 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Nie je záujem vystúpiť v rozprave.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o návrhu ako o celku, pani spravodajkyňa.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Áno, ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Odporúčanie je návrh schváliť.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Schválili sme vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku.

Pani poslankyňa Vaľová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o 

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 1248.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. V rozprave vystúpil iba pán poslanec Štefanec. Keďže nepodal žiaden návrh a neboli podané ani žiadne návrhy v druhom čítaní ani pripomienky k spoločnej správe, pán predseda, chcela by som vás poprosiť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu a aby ste otvorili rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o zákone ako o celku.

J. Vaľová, poslankyňa: Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Odporúčanie gestorského výboru je návrh schváliť.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 80 za, 49 proti, 13 sa zdržalo.

Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body programu.

Ešte s návrhom pán poslanec Fronc. Nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, KDH, SDKÚ - DS a SMK, dávam procedurálny návrh zaradiť do programu Národnej rady bod Vyhlásenie Národnej rady k rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým zakázal používať kresťanské symboly, kríže v školách v Taliansku. Odôvodnenie je vecne to isté. Je to prípad, ktorý porušuje etické a kultúrne tradície. A je dôvod aj ten, že hlasovanie rozhodlo sporné vykázanie hlasovania kolegu Ivanča. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec v mene troch poslaneckých klubov. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 79 za, 5 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Ešte, kedy to chcete zaradiť pán poslanec, keby sme sa dohodli. Na koniec? Je všeobecný súhlas? Dobre. Ďakujem pekne. V mene troch klubov kto pripraví to vyhlásenie? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem pekne. Dobre.

Ešte pán poslanec Prokopovič, pán predseda výboru na kontrolu SIS. Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, že o 12.15 hodine je riadne zasadnutie výboru v našej zasadačke v priestoroch bývalej Parlamentky. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Len pripomínam kolegom, že máme jubilejné, 100. zasadnutie ústavnoprávneho výboru o 12.00 hodine. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Novotný.

V. Novotný, poslanec: Zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady na 13.30 hodinu do našej rokovacej miestnosti, teda dnes na 13.30 hodinu rokovanie výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Prosím členov výboru pre financie, rozpočet a menu teraz po hlasovaní o stretnutie vo výbore k prerokovaniu zákona o zdravotnom poistení. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Členovia výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, o 12.00 hodine je rokovanie.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem. Členovia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, rokovanie výboru sa uskutoční o 12.00 hodine v miestnosti č. 33. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku do 11.42 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračovať budeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1249 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1249a.

Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, je začatie konania Európskej komisie o porušení Zmluvy o Európskom spoločenstve podľa článku 226 vo veci nesprávnej transpozície smernice Rady 97/81/ES týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky.

Súčasne Európska komisia namieta transpozíciu smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú.

V nadväznosti na námietky Európskej komisie sa vládnym návrhom zákona navrhuje vypustiť odseky 6 a 7 z § 49 Zákonníka práce ako ustanovenia, ktoré umožňovali diskrimináciu zamestnancov v pracovnom pomere na dobu určitú v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. Tieto ustanovenia umožňovali skončenie pracovného pomeru so zamestnancom v pracovnom pomere na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného času najmenej do 15 hodín týždenne aj bez uvedenia dôvodu a súčasne ustanovovali aj ďalšie výnimky z ochrany zamestnancov pred skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Taktiež predložený návrh precizuje definíciu porovnateľného zamestnanca tak, aby pri aplikácii právnych inštitútov, ako sú napr. kratší pracovný čas, pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú a dočasné pridelenie, bolo možné vykonať porovnanie k zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas s cieľom dodržania zásady nediskriminácie. Upravuje uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú tak, aby opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú, resp. jeho predĺženie nad rozsah ustanovený v § 48 ods. 2 bolo možné len vo väzbe na charakter prác.

Európska komisia namieta predovšetkým reťazovité uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú s vybranými kategóriami zamestnancov. Takéto výnimky Európska komisia nepovažuje za výnimky objektívne odôvodnené oprávneným cieľom.

Súčasne sa vládnym návrhom zákona navrhuje zapracovať novoprijatú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci, ktorou sa vytvára ochranný rámec pre dočasných agentúrnych zamestnancov. Ďakujem za pozornosť.

Snáď ešte je potrebné uviesť, že tento návrh bol tiež predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, ktorá vyjadrila konsenzus a postúpila návrh na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Roškovej. Bude nás informovať o výsledkoch rokovania výborov a o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru. Má slovo.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1684 z 22. októbra 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v znení rokovacieho poriadku Národnej rady.

Návrh zákon odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 753 z 19. novembra 2009, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 298 z 26.novembra 2009 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 236 z 26. novembra 2009.

Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku prerokoval návrh dňa 19. novembra 2009, ale neprijal uznesenie, lebo nebol uznášaniaschopný,

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, neprijali žiaden návrh.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a 1. informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, 2. predložiť návrhy podľa § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie č. 310 z 1. decembra 2009.

Ďakujem pekne, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem pani spravodajkyni.

Pani ministerku poprosím, aby zaujala miesto navrhovateľa, pretože budeme pokračovať teraz druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1250).

Spoločná správa výborov má tlač 1250a.

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predloženým návrhom zákona v článku I navrhujeme novelizovať zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení, v článku II z dôvodu legislatívnej čistoty navrhujeme novelizovať zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Cieľom novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení je najmä nahradenie súčasného modelu odplát, ktorý sa ukázal ako nevyhovujúci, novým modelom, ktorým sa optimalizuje štruktúra a výška odplát uhrádzaných účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia. Okrem tohto hlavného cieľa sa navrhuje liberalizácia prestupov účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, čím sa prehlbuje konkurencia na trhu doplnkového dôchodkového sporenia.

Popri týchto zmenách sa navrhuje viacero úprav, ktoré sledujú zabezpečenie väčšej právnej istoty pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia, ako aj úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe, ktoré sú formulačného charakteru a ktorými sa zabezpečuje odstránenie nejednoznačnej aplikácie ustanovení zákona.

Návrh zákona vo všeobecnosti posilňuje postavenie účastníka doplnkového dôchodkového sporenia a vytvára predpoklady na vyššiu mieru konkurencie medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami.

Dovolím si len pripomenúť, že tento zákon, tak ako bol navrhnutý, bol prerokovaný so zástupcami všetkých doplnkových dôchodkových spoločností a bol odsúhlasený nimi. Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Slovo bude mať teraz poslanec Róbert Madej z výboru pre sociálne veci a bývanie a bude informovať o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní aj návrh a stanoviská gestorského výboru. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1685 z 22. októbra 2009 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona s tým, že návrh zákona odporučili schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 752 z 19. novembra 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 625 z 26. novembra 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 299 z 26. novembra 2009.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Ide celkovo o 11 pozmeňujúcich a doplňovacích návrhov.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 10 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich. O bode 11 odporúča gestorský výbor hlasovať samostatne s odporúčaním neschváliť ho.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru a na predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 311 z 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Štefanca, pána poslanca Haleckého. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pýtam sa, máme 4 minúty do 12.00 hodiny, pán poslanec, viac ako 10 minút je to? (Odpoveď z pléna.) Tak to skončíme určite, tak tie štyri minúty, to sa, myslím, dá. Nech sa páči, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, pani ministerka, na minulej schôdzi Národnej rady som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorého účelom bolo znížiť poplatky v 3. pilieri. Tento návrh nebol schválený, ale som rád, že aj tento návrh motivoval vládu, aby prišla s tým, že poplatky v 3. pilieri budú nižšie. Ja si ale stále myslím, že by mohli byť ešte nižšie, a preto mi dovoľte predložiť takéto dva pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh, § 35c vrátane nadpisu "Prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti" znie:

Odsek 1: "Prestup účastníka do inej DDS-ky je bezodplatný."

Odsek 2: "DDS-ka nemá nárok na odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak a) od uzatvorenia účastníckej zmluvy uplynuli viac ako tri roky alebo b) ide o účastníka, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s DDS-kou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú účastnícku zmluvu."

Dôvodom je zníženie nákladov občanov na doplnkové dôchodkové poistenie.

Druhý pozmeňujúci návrh je nasledovný, k bodu 47. Za § 87i sa vkladajú § 87j až 87l, kde § 87j, 87k a 87l vrátane nadpisu nad § 87j znejú: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010.

§ 87j:

Odsek 1: "V roku 2010 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,19 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde."

Odsek 2: "V roku 2011 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,185 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde."

Odsek 3: "V roku 2012 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,18 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde."

Odsek 4: "V roku 2013 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,175 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde."

Odsek 5: "V roku 2014 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,17 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde."

§ 87k. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť znenie štatútov doplnkových dôchodkových fondov a dávkových plánov s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2010 a predložiť ich Národnej banke Slovenska na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písm. h) a i) najneskôr do 31. januára 2010. Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť.

§ 87l:

Odsek 1: "Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30. apríla 2010 zaslať všetkým účastníkom vrátane účastníkov uvedených v § 86 ods. 1 návrh na zmenu účastníckej zmluvy, ktorej obsahom je zmena dávkového plánu podľa odseku 2 a poučenie o právnych dôsledkoch podpísania zmeny účastníckej zmluvy."

Odsek 2: "Zmena dávkového plánu musí obsahovať výlučne zmeny podľa zákona účinného od 1. januára 2010 týkajúce sa vyplácania jednotlivých druhov dávok, prestupu účastníka z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ako aj odplaty za prestup a odplaty za odstupné."."

Odôvodnenie je podobné ako v prvom pozmeňujúcom návrhu. Opatrenie znižuje náklady občanov na doplnkové dôchodkové poistenie.

Čiže podstata obidvoch pozmeňujúcich návrhov je ušetriť peniaze občanov. Ten druhý návrh vlastne skracuje to prechodné obdobie, ktoré malo byť až do roku 2019, skracuje ho do roku 2014 a prvý pozmeňujúci návrh je o bezodplatnom prestupe ľudí, ktorí sú v 3. pilieri, z jednej spoločnosti do druhej.

Dámy a páni, verím že keď ide o úspory nákladov ľudí, tak sa vieme zhodnúť. A dovolím si vás požiadať o podporu týchto návrhov. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpenie pána predsedu Haleckého bude pravdepodobne dlhšie a je 12.01 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

Ďakujem všetkým. Príjemný obed.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Príjemné popoludnie. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby sme pokračovali v schválenom programe. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. (tlač 1250).

Pani ministerka už zaujala miesto určené pre navrhovateľa podobne, ako aj spravodajca Róbert Madej.

Ústne do rozpravy ešte je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som o 3. pilieri trošku povedal viacej, a to z toho dôvodu, že si zaslúži väčšiu pozornosť aj v našej spoločnosti, aj medzi občanmi, medzi sporiteľmi, medzi dôchodcami, pretože jeho úlohu vidím významne vyššiu, ako je momentálne v tejto situácii, a jeho významnú úlohu vidím aj do budúcnosti.

Hneď úvodom by som chcel oceniť to, že vláda aj keď nemala vo svojom pláne, že bude vylepšovať situáciu v 3. pilieri, predsa len ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do toho sa pustilo, a to, myslím si, pozitívnym tempom a spôsobom, pretože zlepšuje situáciu obyvateľstva, občanov a sporiteľov. A dá sa povedať, že racionalizuje aj činnosť doplnkových dôchodcovských spoločností.

Chcem podotknúť, že v iných krajinách, hlavne vo vyspelých krajinách 3. pilier má väčšiu, významnejšiu úlohu. Tam občania si iniciatívne, aktívne sporia na svoj dôchodok, na tzv. penzijné pripoistenie, a sporia vo viacerých spoločnostiach, pretože vedia, že ten základný alebo, možno povedať, štátny charakter dôchodkového zabezpečenia nepostačuje na to, aby ich životná úroveň výrazne nepoklesla v nasledujúcich možno desiatich, dvadsiatich alebo dvadsiatich piatich rokoch, čo ešte dôchodcovia budú žiť.

Chcem podotknúť aj túto skutočnosť, že 3. pilier nielen umožňuje flexibilne si zabezpečiť lepšiu situáciu v čase dôchodkov, ale má flexibilný systém tak, že v prípade potreby sú možné rôzne variácie, keď si vylepšia svoju hospodársku a finančnú situáciu, dajme tomu, v rodine, v domácnosti alebo možnože aj v ťažších krízových situáciách.

Bolo uvádzané, že zhruba okolo 800 000 ľudí si sporí v doplnkových dôchodcovských spoločnostiach. Ja sa nazdávam, že to číslo trošku bude možnože iné, nižšie, pretože viacerí ľudia, hlavne tí, ktorí chcú, ktorí vedia a ktorí môžu si sporiť, sporia si vo viacerých, v dvoch, príp. aj v troch doplnkových dôchodcovských spoločnostiach. Takže to číslo skôr by som odhadoval možnože na tých 600 000 fyzických osôb, ale podstatné to nie je, podstatné je to, že je to forma, ktorá je progresívna, moderná a zaslúži si pozornosť a zdokonaľovanie, ako sa to deje aj teraz touto novelou.

Myslím, že už len aktívna politika, že tých doplnkových dôchodcovských spoločností, myslím, je dostatočný počet a že ich hospodárska situácia je pomerne dobrá, dáva predpoklady na to, aby získavali nových sporiteľov a tí, ktorí tam už sú, aby si svoje finančné kontá vylepšovali. Vieme, že sme v čase hospodárskej krízy, keď výnosy v doplnkových dôchodcovských fondoch sú nižšie, možnože v prechodnom období boli v mínusových hodnotách, teraz sa ľahko prehupnú cez nulu a sú v miernych plusových hodnotách, no predsa len je to forma, keď každý sám sa môže rozhodnúť, pričom môže sa rozhodnúť, koľko financií vloží do svojho budúceho dôchodku, môže túto svoju situáciu navýšiť a v prípade núdze môže ju dokonca prerušiť, pričom sú aj iné formy, ako tie peniaze, ktoré si nasporí, vybrať pre účely iného ťažšieho charakteru.

Oceňujem, pokiaľ ide o vládu a ministerstvo, to, že zhodnotilo situáciu správne, že nastala tá doba, keď výška odplaty za správu aktív v týchto spoločnostiach je taká, že je potrebné zasiahnuť a príp. ju limitovať určitým spôsobom. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že viaceré spoločnosti tie poplatky pri získavaní nových klientov stanovovali podstatne nižšie, ako je terajšie maximum, ako sú tie 3 %. Niektoré mali dokonca nulové poplatky aspoň na prechodnú dobu. Takže myslím si, že globálne pokiaľ v priebehu desiatich rokov, ako sa plánuje v tejto novele, zníži tie poplatky z 3 na 2 % a neskôr ku koncu tohto obdobia ešte pod 2 %, to bude dostatočné a bude porovnateľné aj s inými finančnými situáciami, ktoré dlhodobo sa snažia vyriešiť finančnú situáciu dôchodcov.

Čo je dôležité. Tento systém sporenia má výhodu oproti 1. alebo 2. pilieru v tom, že sporiť v 3. pilieri môžu aj dokonca dôchodcovia, ktorí sú na dôchodku. A môžu, pokiaľ majú prácu, ktorá má dlhodobý charakter, perspektívny, pričom ich príjem je dostatočný, začať sporiť v strednom alebo aj vyššom veku, čo zase v 2. pilieri sa už neodporúča a nie je rentabilné. Na druhej strane oceňujem aj tú situáciu a tú skutočnosť, že ministerstvo touto novelou umožňuje, aby aj doplnkové dôchodcovské spoločnosti si svoju situáciu celkovú vylepšovali tým, že pokiaľ budú lepšie hospodáriť, výnosy a výnosové príspevky pre ne môžu byť vyššie, v rozsahu 10 a dokonca až 20 %, čo, myslím si, je slušný výnos. Celková taktika v porovnaní s 2. pilierom je priaznivá pre 3. pilier v tom, že pokiaľ by ich investičná politika bola taká, že výnosy by boli mínusové, nemusia doplácať, ako je to v 2. pilieri. A pri pozitívnom hospodárskom výsledku majú garantované výnosy zo svojej činnosti. Takže je tu aj pozitívna motivácia pre spoločnosti, aby pracovali efektívne a aktívne, aj keď je pravda, že v terajšej situácii skôr tá investičná stratégia je v tých konzervatívnych fondoch, ktoré tie výnosy nemajú také odvážne a vyššie, ale myslím si, že situácia ekonomická, finančná sa vracia do tej situácie, že bude možné aj v týchto spoločnostiach hospodáriť lepšie.

Chcem zdôrazniť fakt, ktorý je zrejmý a ktorý je známy aj z predchádzajúceho obdobia, že v 3. pilieri významnú úlohu zohrávajú zamestnávatelia tým, že môžu prispievať svojim pracovníkom, svojim zamestnancom na ich budúce dôchodky, a to za podmienok, ktoré sú výhodné aj pre zamestnávateľa, pretože predpokladám, že 6 % z hrubej mzdy zamestnanca a skutočnosť, že z týchto príspevkov nemusia platiť odvody do Sociálnej poisťovne, sú motivujúce pre zamestnávateľov a sú aj určitou známkou, ktorí zamestnávatelia a ako sa starajú o svojich zamestnancov. Takže teraz v tejto dobe a budúcej dobe myslím, že bude skôr dobrou známkou závodu, podniku, firmy, pokiaľ bude aj 3. pilierom motivovať svojich zamestnancov.

Chcem zdôrazniť, že úprava úhrad za správu doplnkových dôchodcovských fondov je aj v zmysle celej koncepcie tejto vlády úpravy dôchodkového systému tak, ako podobne sa to udialo aj v 2. pilieri. Takže predpokladám, že ďalšie kroky budú viesť takisto k tomu, že kontá sporiteľov budú rásť a spoločnosti či už v 3. alebo v 2. pilieri budú efektívnejšie pracovať.

Chcem len pripomenúť, že predseda vlády Fico, ale aj, myslím, minister financií Počiatek tiež avizovali zmeny v 2. pilieri ku koncu roka. Takže dá sa očakávať, že vývoj v dôchodkovom systéme alebo v dôchodkovej sústave nie je ešte ukončený a že bude aj v nasledujúcich mesiacoch pokračovať.

Myslím, že je namieste takisto, aby aj sporitelia v 2. pilieri tiež vedeli, ako sa vyvíja ich dôchodok, či je v porovnaní s infláciou na rastúcej úrovni a či skutočne téza, že dôchodky z 2. piliera budú vyššie ako z prvého je pravdivá. A čo je dôležité, je, že bolo by dobré, pokiaľ by sporitelia budúci dôchodcovia mali o tom prehľad nielen na konci tohto reťazca, ale aj v priebehu samotného sporenia. Preto túto novelu vítam ako veľmi vydarenú, dobrú, efektívnu a, samozrejme, ju ochotne podporím. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vystúpením pána Haleckého sme vyčerpali prihlášky poslancov do rozpravy, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Máte slovo, nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť, že, samozrejme, podporili sme každý jeden návrh, ktorý bude smerovať ku zlepšeniu situácie sporiteľov. A je mi veľmi ľúto, že predložené návrhy pánom poslancom Štefancom nie je možné akceptovať, a to je jednak ten prvý návrh, a to z toho dôvodu, že tento návrh destabilizuje systém doplnkového dôchodkového sporenia. Zavedenie bezplatných prestupov môže mať za následok jedine nárast špekulatívnych prestupov, ktoré nie sú zdôvodnené zlou investičnou stratégiou doplnkových dôchodkových spoločností, a zbytočné oživenie nežiaducej činnosti sprostredkovateľov. Je to síce ľúbivý návrh, ale pre celý systém pre doplnkové dôchodkové sporiteľne je skutočne kontraproduktívny. V konečnom dôsledku totižto iba predraží systém. Na to by znovu doplatili samotní sporitelia. Nie je ich málo. Je to 850 000 ľudí.

Skrátenie desaťročného prechodného obdobia na 5 rokov narušuje postupnosť prechodu na znížené limity odplaty na správu majetku. Desaťročné prechodné obdobie vychádza z prepočtov, na ktorých sme sa dohodli so všetkými zainteresovanými subjektmi pri tvorbe novely. Návrh zároveň nekorešponduje s desaťročným návrhom nového druhu odplaty, a to odplaty za zhodnotenie majetku.

A táto skutočnosť nezohľadnených uvedených návrhov je veľmi zásadná a dôležitá, a preto je potrebné tento návrh odmietnuť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

O slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, k druhému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Štefanca by som len chcel uviesť, že v prípade ak bude schválený bod 10 spoločnej správy, nebudeme môcť o ňom hlasovať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime, vážené kolegyne, kolegovia, k sérii štyroch návrhov na vyslovenie súhlasu Národnej rade k jednotlivým dohovorom.

Na návrh spoločného spravodajcu aj navrhovateľa by sme to robili tak, že pani ministerka by uviedla všetky štyri zmluvy a spravodajca by potom podal spravodajskú správu k všetkým štyrom. Ja si ich teda pre zápis musím, mám takú povinnosť, uviesť. Tak ich prečítam.

Takže budeme teraz rokovať o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o podpornom rámci pre bezpečnosť a zdravie pri práci č. 187 z roku 2006 Slovenskou republikou (tlač 1317).

Správa výborov má tlač 1317a.

Ďalej to je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982 Slovenskou republikou (parlamentná tlač 1318).

Správa výborov má tlač 1318a.

Tretím je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978 Slovenskou republikou (tlač 1319).

Správa výborov má tlač 1319a.

A štvrtým je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997 Slovenskou republikou.

Návrh vlády má tlač 1320 a správa výborov má tlač 1320a.

Takže vás poprosím, pani ministerka, aby ste návrhy na súhlas s týmito štyrmi dohovormi uviedli.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť návrh na ratifikáciu štyroch dohovorov.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci č. 187 z roku 2006 sa predkladá na základe úlohy Plánu práce vlády na rok 2009. Je to obdobne s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom MOP-ky o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158, obdobne s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe a taktiež aj Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania.

Účelom ratifikácie týchto dohovorov je o. i. posilnenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, ako aj ochrana zamestnancov pred ochorením, pred chorobou, úrazom, ktoré vyplývajú zo zamestnania. Pracovné úrazy, choroby z povolania, úmrtia majú negatívny účinok na produktivitu a na ekonomický a sociálny rozvoj. Obdobne je účelom podporovať a ochraňovať záujmy verejných zamestnancov, presadzovať potrebu riadnych pracovných vzťahov medzi verejnými úradmi a verejnými zamestnancami, ako aj posilňovať dialóg vrátane kolektívneho vyjednávania medzi verejnými úradmi a verejnými zamestnancami a ich organizáciami. Taktiež dohovorom č. 158 ide o ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania, každé jednostranné skončené zamestnanie z podnetu zamestnávateľa podlieha určitým pravidlám, postupom a má byť riadne odôvodnené, skončenie zamestnania v dôsledku hospodárskych problémov a technologických zmien, ako aj prípady hromadného prepúšťania sa vyskytujú v mnohých krajinách. Posledný dohovor, o ktorom hovorím, sa venuje vlastne posilneniu práva na prácu v tom zmysle, aby sa pomohlo uchádzačom o zamestnanie získať alebo dostať zamestnanie alebo si ho udržať so zreteľom na úlohu, ktorú môžu zohrávať súkromné agentúry zamestnávania na dobre fungujúcom trhu práce. Je tu aj potreba ochraňovať pracovníkov pred zneužívaním a podvodnými praktikami na trhu práce. Účelom a dôvodom na ratifikáciu je aj posilnenie práva podnikať v oblasti služieb zamestnania. Je to najmä sprostredkovanie zamestnanie, ktoré zabezpečujú a vykonávajú fyzické osoby alebo právnické osoby ako súkromné agentúry zamestnania.

Musím uviesť, že v každom prípade ide o dohovory, ktoré sú kategóriou medzinárodnej zmluvy. Ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach, základných slobodách, ako aj medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon v súlade s čl. 7 ods. 4 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo ku každému dohovoru odborný posudok, právnu analýzu ratifikovateľnosti dohovoru Slovenskou republikou, ktorý je súčasťou každého predkladaného materiálu. Na základe odborných posudkov právnej analýzy je možné konštatovať, že všetky predložené dohovory sú ratifikovateľné Slovenskou republikou.

Ratifikácia ani jedného dohovoru nemá negatívne finančné, ekonomické, environmentálne vplyvy ani negatívny vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Dokonca musím povedať aj to, že ratifikácia dohovorov si nevyžiada dodatočné výdavky zo štátneho rozpočtu, t. j. budú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012.

Konzultácie o ratifikácii dohovorov sa uskutočnili za účasti sociálnych partnerov predtým, ako bol materiál posunutý do medzirezortného pripomienkového konania v trojstrannej komisii pre spoluprácu s Medzinárodnou organizáciou práce 1. júla 2009. V rámci medzirezortného pripomienkového konania Konfederácia odborových zväzov súhlasila s ratifikáciou dohovorov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Združenie miest a obcí nezniesli zásadnú pripomienku.

Zásadnú pripomienku ku všetkým dohovorom vzniesla výlučne Republiková únia zamestnávateľov s tým, že trvala na zásadnej pripomienke neratifikovať dohovory, a to aj napriek tomu, že konštatovala, že všetky úlohy vyplývajúce z dohovorov Slovenská republika plní a že preto je zbytočné zaväzovať sa k plneniu takýchto úloh. My však nesúhlasíme s argumentáciou Republikovej únie, a to z toho dôvodu, že účelom týchto dohovorov ich ratifikáciou je o. i. posilnenie, tak ako som v úvode povedala, či už bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci alebo ochrana záujmov verejných zamestnancov a presadzovanie potreby riadnych pracovných vzťahov medzi verejnými úradmi, resp. ochrana zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu a, samozrejme, pomôcť uchádzačom o zamestnanie získať alebo dostať zamestnanie alebo si ho udržať so zreteľom na úlohu, ktorú môžu zohrávať agentúry dočasného zamestnávania alebo súkromné agentúry zamestnania. Ďakujem za pozornosť.