M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz dávam slovo spravodajcovi Zoltánovi Horváthovi z výboru pre sociálne veci a bývanie a bude informovať Národnú radu o stanoviskách výborov k týmto štyrom návrhom.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci dovoľte mi predniesť spoločné správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhov na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o podpornom rámci pre bezpečnosť a zdravie pri práci č. 187 z roku 2006 Slovenskou republikou, ďalej, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982 Slovenskou republikou (tlač 1318), ďalej, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978 (tlač 1319) a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997 (tlač 1320).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohovormi podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. novembra 2009 pridelil návrh na rokovanie (tlače 1350, 1351, 1352, ako i 1361) Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Gestorský výbor nedostal do 27. novembra 2009 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým boli návrh pridelený.

Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 26. júna 2009 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2009.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že dohovory Medzinárodnej organizácie práce sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslanca Zoltána Horvátha informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu týchto spoločných správ.

Spoločné správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhov boli schválené uzneseniami Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 1. decembra č. 317, 314, 315 a 316.

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem.

Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho poslanca, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem spravodajcovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pani ministerka Tomanová ešte zostane, pretože pokračujeme druhým a tretím čítaním o

Národnej stratégii rodovej rovnosti na roky 2009 - 2013.

Materiál je uverejnený ako tlač 1271 a spoločná správa výborov je ako tlač 1271a.

Vzhľadom na to, že nasledujúcim bodom programu je aj

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti a o činnosti Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť,

ako je to uvedené v tlači 1272 a v spoločnej správe výborov pod tlačou 1272a, a gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúča Národnej rade zlúčiť rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom materiáli by sa hlasovalo osobitne, pýtam sa vás, panie poslankyne, poslanci, či je všeobecný súhlas s týmto odporúčaním gestorského výboru. (Odpovede z pléna.) Ďakujem pekne. Takže za takýchto okolností pokračujeme o obidvoch bodoch v zlúčenom konaní.

Obidva materiály uvedie pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny. Opäť ju prosím, aby sa ujala slova.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť, že predložený návrh Národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 až 2013 vychádza z medzinárodných dokumentov OSN, Rady Európy, Európskej únie, ako aj zo Záverečného stanoviska Výboru pre odstránenie diskriminácie žien po prerokovaní Druhej, tretej a štvrtej periodickej správy k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien vo Výbore pre odstránenie diskriminácie žien.

Návrh materiálu bol vypracovaný v spolupráci s Exekutívnym výborom a Konzultačným výborom Rady vlády pre rodovú rovnosť. Bol predmetom rokovania obidvoch výborov. Vo výboroch majú zastúpenie aj sociálni partneri. Na základe pripomienok členov a členiek Konzultačného a Exekutívneho výboru bol návrh upravený a predložený na rokovanie Rady vlády pre rodovú rovnosť. A po zapracovaní pripomienok všetkých členiek a členov aj sociálnych partnerov bol návrh upravený, predložený na vonkajšie pripomienkové konanie a na rokovanie do vlády. Do prípravy návrhu boli zapojení experti, expertky zo všetkých úrovní štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, ako aj akademických a vysokoškolských inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou rodovej rovnosti.

Za stanoviská a pripomienky, samozrejme, patrí zo strany ministerstva práce poďakovanie všetkým, ale osobitne si hlboko vážime prístup centra rodových štúdií pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Cieľom stratégie je začleniť rodové hľadisko do tvorby a realizácie politík na všetkých úrovniach a stupňoch riadenia a vo všetkých procesoch ich prípravy a realizácie.

Veľmi rada by som zdôraznila, že gender mainstreaming predstavuje právne záväzný prístup vyplývajúci z článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania.

Základným cieľom stratégie je vytvárať novú architektúru rodových vzťahov a účinné mechanizmy, nástroje a metódy pre implementovanie rodovej rovnosti do všetkých oblastí spoločenského života prostredníctvom konkrétnych operatívnych cieľov, t. j. dosiahnuť vyvážené postavenie a zastúpenie žien a mužov v rozhodovacích a mocenských pozíciách, identifikovať rodovú stereotypizáciu, oslabovať ju a vyhýbať sa jej, zohľadňovať rodovú rovnosť, ako aj štruktúrovanú zložku vytvárania demokratickej spoločnosti, organizácií a inštitúcií, taktiež vytvárať podporné mechanizmy pre plnohodnotnú účasť žien a mužov tak, aby bola dosiahnutá rodová spravodlivosť, vybudovať a skvalitniť inštitucionálne mechanizmy rodovej rovnosti na všetkých úrovniach štátnej správy, samosprávy, ostatných organizácií a inštitúcií, zefektívniť systém prevencie a eliminácie diskriminácie a násilia na ženách vo všetkých jeho formách a identifikovať nerovnosti žien a mužov prostredníctvom posilnenia výskumov a štatistík členených na základe pohlavia, vytvoriť celospoločenské kontrolné mechanizmy, ale aj monitoring a evaluáciu uplatňovania rovnosti žien a mužov.

Musím konštatovať, že Slovenská republika má v medzinárodnom porovnaní deficit v stave rodovej rovnosti, predovšetkým v nevyváženom zastúpení žien a mužov na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania, ako aj v rámci mocenských štruktúr, vysoký rodový mzdový rozdiel, nedostatočné inštitucionálne pokrytie problematiky, ako aj nerovnováhu pri zosúladení pracovného, rodinného a osobného života. Postupným riešením uvedených rovností sa môže výrazne zvýšiť kvalita života obyvateľov Slovenskej republiky.

Dovoľte mi hneď uviesť, že súčasne predkladáme aj Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku a o činnosti Rady vlády pre rodovú rovnosť, ktorú sa zaviazala vláda každoročne vypracúvať, čo bolo teda schválené aj jej uznesením č. 862/2007. Štruktúra správy nadväzuje na najvýznamnejšie medzinárodné dokumenty v oblasti presadzovania rodovej rovnosti, a to predovšetkým na pekinskú Akčnú platformu IV. Svetovej konferencie OSN o ženách v roku 1995. Odpočet úloh Akčnej platformy bude predmetom významných rokovaní OSN pri príležitosti 15. výročia pekinskej konferencie. Slovenská delegácia sa začiatkom novembra 2009 zúčastnila na regionálnom zasadnutí Európskej hospodárskej komisie OSN, ktoré sa uskutočnilo v rámci prípravy súhrnného pätnásťročného hodnotenia implementácie pekinskej Akčnej platformy. Vo svojom príspevku prezentovala dotazník Slovenskej republiky k plneniu odporúčaní pekinskej Akčnej platformy, ktorý bol zostavovateľmi a zostavovateľkami súhrnnej hodnotiacej správy vyhodnotený ako kvalitne pripravený. Pokiaľ ide o výsledky jednotlivých členských krajín, v rámci súhrnnej správy sa Slovenská republika vyskytuje na najnižších priečkach, napr. v oblasti rodových mzdových rozdielov či v oblasti účasti žien na politickom rozhodovaní.

Ďalšie záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z primárnej i sekundárnej legislatívy Európskej únie a Plánu uplatňovania rodovej rovnosti žien a mužov na roky 2006 až 2010. Európska komisia predkladá každoročne na jarné zasadnutie Európskej rady spoločnú správu o rovnosti žien a mužov. V tomto roku tak bolo na zasadnutí Európskej rady v dňoch 19. a 20. marca v Bruseli.

Predložená súhrnná správa bola vypracovaná v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny, ktorý je rezortným výskumným pracoviskom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj členmi a členkami Exekutívneho výboru Rady vlády pre rodovú rovnosť. Zameriava sa na najvýraznejšie rodové rozdiely a indikátory rodových nerovností.

Slovensko svojím členstvom v medzinárodných, ekonomických a politických štruktúrach je súčasťou globálnych hodnotení a porovnávaní vzťahujúcich sa na rovnosť mužov a žien. Komplexné medzinárodné indexy a ich súčasti slúžia na identifikáciu silných a slabých stránok jednotlivých krajín a na formovanie verejnej politiky založenej na skúsenostiach krajín úspešnejších v podpore rovnosti mužov a žien. Konštrukcia indikátorov umožňuje celoeurópske porovnanie, pri každom z indikátorov je uvedené aj stručné vymedzenie, aktuálna hodnota, ak je stanovená, aj cieľová hodnota podľa európskych a národných programových dokumentov. Podrobnejšie definície a konštrukcie indikátorov sú uvedené v závere tejto správy. V predloženej pilotnej správe sú údaje prevažne z dostupných databáz rokov 2007, 2006 resp. aj staršie. Uvedený rozptyl údajov je z dôvodu predovšetkým neexistencie nových, novších údajov a v dôsledku periodicity ich sledovania.

Keďže sa správa bude predkladať každoročne, predpokladáme, v nasledujúcich rokoch budú vybrané údaje už z tejto oblasti aktuálnejšie.

Dámy, páni, ďakujem za pozornosť a poprosím vás o vaše pripomienky a podnety. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Emíliu Müllerovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania o týchto materiáloch vo výboroch.

E. Müllerová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás so správami o prerokovaní Národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 až 2013 a Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti a o činnosti Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť (tlače 1271 a 1272) vo výboroch Národnej rady.

Predseda Národnej rady svojimi rozhodnutiami č. 1313 a 1314 dňa 12. októbra 2009 oba materiály pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pripraví správu o rokovaní vo výboroch a návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Uvedené materiály oba určené výbory prerokovali v lehote určenej príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady a zhodne ich odporúčali zobrať na vedomie.

Vychádzajúc z uznesení oboch výborov a z rozpravy v gestorskom výbore Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúča, aby Národná rada vzala Národnú stratégiu rodovej rovnosti na roky 2009 až 2013 i Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti a o činnosti Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť na vedomie.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Bauer. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani ministerka, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja len krátke vystúpenie k Národnej stratégii rodovej rovnosti na roky 2009 až 2013.

Prvé strany netreba čítať, tam je len zoznam všelijakých našich záväzkov medzinárodných a organizácií. A operačné ciele majú necelé tri stránky.

Chcela by som len upozorniť, že táto téma je určite veľmi dôležitá. Pani ministerka to zdôraznila. Ale ak sa chystá vytvorenie národného centra na zber a vyhodnocovanie výskumných a štatistických ukazovateľov v rámci rodovej rovnosti, chcela by som upozorniť, že už vyšla kniha On a ona na Slovensku, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky už pred rokom, kde je jasne všetko zhrnuté. Sú tam všetky štatistické ukazovatele, ktoré sú vyhodnotené. Je to mimoriadne obsažná kniha, ktorá obsahuje aj mnohé konkrétne odporúčania. Takže toto tu máme. A oplatí sa s tým pracovať, aspoň teda my v Združení s tým pracujeme. Okrem toho vyšla následne veľmi dobrá analýza Zory Bútorovej Tu a teraz: sondy do života žien 45+. To je mimoriadne dobré. Na základe tejto analýzy je vypracovaná špeciálna štúdia, ktorá sa zaoberá ženami vo veku, v ktorom ťažko hľadajú zamestnania a ťažko si nachádzajú nové miesto v spoločnosti či už vtedy, keď ich muž opustí alebo deti opustia alebo stratia prácu.

Takže chcela som upozorniť na to, niektoré z tých cieľov, ktoré sú tu uvedené tak veľmi stručne. Viem, že sa bude vypracovávať ešte akčný plán a tak ďalej. No ale keďže sme pol roka pred voľbami, tak uvidíme, ako to skončí.

Chcela by som ale ešte upozorniť na to, že na financovanie samostatnej a nezávislej národnej inštitúcie pri dnešnom stave našich verejných financií môžeme pravdepodobne teraz zabudnúť.

A chcem sa spýtať pani ministerky, aj keď vidím, že sa jej veľmi ťažko hovorí, v krátkosti keby mi odpovedala. Ja som sa snažila v tej stratégii nájsť to, čo sa uvádza v závere, že kladie dôraz na špecifické postavenie médií. Po prvé, neviem čo to je špecifické postavenie médií, médiá majú svoju slobodu, pýtam sa, akým spôsobom ich prinúti, aby sa tomuto venovali, lebo "majú sa využiť pri eliminácii rodovej stereotypizácie a vytváraní priaznivých predpokladov realizácie, a teraz upozorňujem na názov, deliberatívnej demokracie", to je mimoriadne súčasný názov. To znamená, že toto písal niekto, kto si číta niektoré najnovšie knihy, jedinú knihu, ktorá vyšla v Spojených štátoch, v Massachusetts (na univerzite), o deliberatívnej demokracii. Ale čo to znamená? Neviem, či si to všetci uvedomujete. To znamená, že ministerstvo a vláda by mali odobrovať projekty, ktoré vychádzajú zdola. To je v krátkosti povedané, deliberatívna demokracia.

Takže to je všetko, čo som chcela k tomu povedať, lebo, nakoniec, táto stratégia nešpecifikuje nič. Takže sa k tomu nedá nejako zásadne hovoriť. Sú to všetko samé dobré frázy, ale uvidíme a počkáme si na akčný plán. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, nemám nič proti tomu, aby ženy mali rovnosť príležitostí, aby maximálnymi prostriedkami vláda, parlament podporoval rovnaký prístup k vzdelaniu, k pracovným príležitostiam, proste ku všetkým službám, akože v tom plne súhlasím, ale zaujal ma tento materiál a terminológia, tak ako pani kolegyňa Vášáryová spomenula, a mám zopár výhrad, ktoré by som chcel tu v tejto diskusii predniesť.

Čiže najprv k tej terminológii. Táto rodová terminológia, ktorá je spísaná v Glosári rodovej terminológie, sa mi zdá, že niekedy je ako keby nezrozumiteľná, ako až vedome nezrozumiteľná. Tak napr. rod je podľa materiálu aj podľa tohto glosára sociálnou konštrukciou, ku ktorej sa viažu pripisované alebo očakávané sociálne roly, správanie, ale aj predsudky, stereotypy, hodnotenia, sebahodnotenia a predstavy o tom, čo je a čo nie je pre ženu alebo muža správne a vhodné. Podľa filozofky Judith Batler rod by sa nemal chápať len ako kultúrny zápis istého významu na vopred danom pohlaví, pojem rod musí zároveň označovať samotný aparát, pomocou ktorého sa pohlavia ustanovujú, to je podľa mňa úplný nezmysel, rod predstavuje aj diskurzívne, resp. kultúrne prostriedky, ktorými sa produkuje a ustanovuje "pohlavná prirodzenosť" alebo "prirodzené pohlavie" ako "preddiskurzívne" čiže také, ktoré bolo skôr ako kultúra, ustanovuje sa ako politicky neutrálny povrch, na ktorom sa koná kultúra. Keď takto sú definované základné pojmy, tak dosť pochybujem, že bežní ľudia sa budú v tom vyznať, čo to vlastne je.

Pojem rodová rovnosť, resp. nerovnosť, gender equality, rovnosť patrí k tzv. normatívnym pojmom založeným na hodnotách a ideáloch. Vo svojej najzákladnejšej forme sa rovnosť vzťahuje k rovnakej hodnote. Je to morálny princíp, ktorý sa odvodzuje od všeobecnej ľudskosti bez ohľadu na rod, etnickú príslušnosť, sociálnu triedu, sexuálnu orientáciu alebo iné charakteristiky. Toto je zrozumiteľné. Existujú dva prístupy, ktoré sa bežne nazývajú rovnosť príležitostí a rovnosť výsledkov. S rovnosťou príležitostí, myslím, každý súhlasí. Je to princíp, podľa ktorého má mať každý, každá rovnakú príležitosť uplatniť sa bez ohľadu na také faktory, ako je etnická príslušnosť, rod alebo sociálna trieda. Kľúčovým politickým nástrojom podpory rovnosti príležitostí v tomto širokom zmysle je vzdelanie. Myslím si, aj v ďalšom materiáli alebo v štatistikách, ktoré máme k dispozícii, je zrejmé, že v prístupe k vzdelaniu nie je žiadna diskriminácia, je v tom rovnosť. Naopak, ženy sa viacej podieľajú aj na vysokoškolskom vzdelávaní. Tie čísla sú pre ženy priaznivé.

Rovnosť výsledkov je radikálnejší prístup k rovnosti. Presúva pozornosť od východiskovej pozície ku konečným výsledkom, od príležitosti k odmene. V najextrémnejšej forme by mala znamenať, že každý skončí s rovnakou úrovňou zdrojov alebo prinajmenšom so spravodlivou úrovňou zdrojov, ktorá odráža rozdielnu úroveň potrieb. Tak dúfam, že autori tohto materiálu nechcú presadzovať takúto najextrémnejšiu formu, lebo takéto spoločenské zriadenia už v histórii skončili. Vo feministickom prístupe je základným cieľom rovnosť žien a mužov. Vychádza z toho, že ženy majú rovnaké schopnosti ako muži, a teda obidve pohlavia majú mať prístup k rovnakým príležitostiam a aktivitám a majú sa hodnotiť rovnako. Od 19. storočia feminizmus obhajoval aj názor, že ženy a muži sú rozdielni a že schopnosti a vlastnosti žien by mali byť uznané za rovnako hodnotné ako vlastnosti mužov. Čiže je na jednej strane názor, že sú si rovní, na druhej strane názor, že sú si rozdielni. Tieto dve tendencie sa dodnes navzájom dopĺňajú, sporia, prelínajú. Aktuálne politické koncepcie vychádzajú z ich produktívnej konfrontácie a zväčša obsahujú prvky jedného i druhého prístupu. No keď v glosári v definícii vlastne je popísaná rovnosť takýmto spôsobom, že máme jednu koncepciu, druhú koncepciu a tie sa navzájom dopĺňajú a sporia, tak potom neviem, kde tá definícia vlastne je.

Ešte tretí príklad by som si zobral a to je rodina. Vo feministickom chápaní, píše glosár, sa kladie dôraz na skutočný obsah vzťahu muža a ženy a pojem rodina sa považuje za abstrakciu zaťaženú symbolikou heterosexizmu, čiže muža a ženu už netreba spomínať vôbec v rodine, a protirečeniami, ktoré ju robia náchylnou voči účelovému zneužívaniu, napr. zo strany politikov a političiek, podľa feminizmu sú tradicionalistické definície v praxi vylučujúce a reflektuje hegemonistické záujmy, feministické námietky vyvrátili mnoho tradicionalistických pohľadov na rodinu a tak ďalej.

Tu by som sa chcel zastaviť, pretože dokument sa odvoláva na viaceré medzinárodné dokumenty, na strane 9, kde sú medzinárodnopolitické dokumenty, sa píše, že medzi najdôležitejšie môžeme zaradiť, a hneď na prvom mieste je to vymenované, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv roku 1948. Pozrime sa do tohto dokumentu, z ktorého vychádza táto stratégia, ako definuje rodinu Všeobecná deklarácia ľudských práv. V článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv je rodina definovaná veľmi jednoducho a zrozumiteľne: Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu. Keď sa pozrieme na terminológiu rodovej rovnosti, tak vidíme, že je to úplne opačne, rodina je abstrakcia zaťažená symbolikou heterosexizmu a protirečeniami, ktoré ju robia náchylnou proti účelovému zneužívaniu. Tak myslím si, že je v tom obrovský rozpor, proste tu je iný jazyk, úplne nový jazyk. Toto sa absolútne nezhoduje. A pritom to je kompatibilné, keďže z toho národná stratégia vychádza.

Po druhé. Táto agenda mi stále pripadá, že cieľom je ako keby dosiahnuť, že tie rozdiely medzi mužmi a ženami ako keby nemali byť. Ale rozdiely medzi mužmi a ženami sú, mnohé štúdie to ukazujú. Sú prirodzené, biologické, psychologické, fyziologické. Muž a žena sú komplementárni a rozdielni, proste tak to je, to je skutočnosť, to je realita, to je fakt, v takom svete žijeme. Dokonca sú rozdiely v psychike aj v chorobných stavoch. Keď ide o hysteričky, tak tam pomer žien a mužov je 10 ku 1. Keď ide o sexuálny masochizmus, tam zase je to 20 ku 1 pre mužov. Keď ide o anorexiu, tak to vychádza 9 ku 1 pre ženy. Keď ide o bulimiu, je to tiež 9 ku 1 pre ženy. Čiže aj v týchto stavoch psychických, chorobných sú rozdiely medzi mužmi a ženami. Nikdy to nebude 50 na 50 alebo 1 k 1.

Tretia poznámka. Našiel som v tejto stratégii aj argumentáciu, ktorá sa mi nezdá úplne korektná a zdá sa mi jednostranná a zavádzajúca. Poviem vám presne, je to v časti Oblasť rodiny a štátnej rodinnej politiky na str. 15, kde sa píše, že vplyvom sociálno-ekonomických zmien od roku 1989 došlo k zmene reprodukčného správania obyvateľstva, pôrodnosť klesla podobne ako vo všetkých postkomunistických krajinách a tak ďalej. A ďalej v tom odseku sa argumentuje tak, že navyše ako ukazujú niektoré štúdie, existuje jasná korelácia medzi mierou pôrodnosti a mierou pracovnej aktivity žien, vo Francúzsku je napr. miera zamestnanosti žien vo veku od 25 do 49 rokov 80 % a úhrnná miera plodnosti žien 1,92 %. To je pravda, vo Francúzsku, kde najčastejšie mená sú Ali a Fatima, ale pravdou je, že vo svete je to presne opačne. Čiže tu je povedaný záver na základe jednej štúdie, z jednej krajiny alebo možno ešte je to vo Švédsku a ešte v Španielsku, ale v iných krajinách a vo svete je to presne opačne. V Sudáne, v Jemene, v Afganistane, Iraku, Iráne, subsaharskej Afrike je presne opačná korelácia. Čiže nie je to žiadny argument. A takéto vývody alebo takto vytrhnutá štúdia francúzska z kontextu proste nedáva nárok a nie je to korektné, keď sa argumentuje, že existuje jasná korelácia medzi mierou pôrodnosti a mierou pracovnej aktivity. Je to účelová a zavádzajúca argumentácia.

Po ďalšie. Na strane 14, kde je oblasť ekonomická a hospodárska, sociálna oblasť, oblasť zdravotníctva, je uvedený odsek týkajúci sa modernizácie služieb v oblasti zdravotníctva, že by mala smerovať k zlepšeniu dostupnosti, kvality a rastu potenciálu a reagovať na nové špecifické potreby žien a mužov v súvislosti s rizikami v oblasti zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia. Tak toto je naviazané na Národný program reprodukčného a sexuálneho zdravia, ktorý bol predložený už v roku 2008, ktorý bol opäť predložený pod iným názvom, a to pod názvom Národný program starostlivosti o ženu, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie v roku 2009. A v obidvoch prípadoch vlastne to dopadlo tak, že bol stiahnutý. Dovoľte, aby som pripomenul, že v roku 2008 Slovenská národná strana zablokovala Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia, kde napr. pani poslankyňa Mušková vtedy povedala: "Nie je to program ochrany zdravia, skôr poškodzovania zdravia." Hlavnou výhradou vtedy, podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Daniela Klačka, ktorý je nominantom Slovenskej národnej strany, bolo: "Nesúhlasíme s tým, aby interrupcia bola zaradená na jednu úroveň s metódami antikoncepcie, a teda aby nebola v konečnom dôsledku vnímaná na jednej úrovni s antikoncepciou, zdôraznenie tohto aspektu nám v národnom programe chýba," a tak ďalej. To vyhlásil pre EuroDomino Klačko, je to z 3. apríla 2008.

Správa tlačovej agentúry z 2. apríla 2008 bola: Konferencia biskupov nechce predložený program sexuálneho reprodukčného zdravia, predstavitelia KBS predložili v pondelok 31. marca 2008 šéfovi rezortu zdravotníctva Slovenskej republiky zásadné pripomienky k uvedenému programu a uviedli, že v súčasnom znení je pre nich ako celok neprijateľný, pretože odporuje zásadám etiky založenej na prirodzenom mravnom zákone, rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a ľudských práv podľa záväzných medzinárodných dokumentov. A do tretice pripomeniem, že nesúhlas s programom vyjadrilo pred Úradom vlády zvonením mobilných telefónov asi 300 ľudí, protest podporili viaceré mimovládne organizácie, ako aj nezávislí poslanci Národnej rady, poslanci za KDH a poslanci za Ľudovú stranu - HZDS. Čiže na základe týchto protestov, týchto výhrad z tohto, povedzme, spoločenskej reakcie bol tento program zastavený, ktorý sa takýmto spôsobom opäť dostáva do tohto materiálu, o ktorom rokujeme aspoň v obmedzenej forme, nehovorím, že je to vo všetkých cieľoch.

Na záver sú v materiáli definované operačné ciele a okruhy odporúčaní, ktoré z môjho pohľadu nie všetky sú zrozumiteľné dosť dobre. Je to, už tu aj pani kolegyňa Vášáryová spomínala napr. odtradicionalizovanie ponímania verejnej a súkromnej sféry (Čo to je proste? Ako chcete súkromnú sféru odtradicionalizovať? Proste keď niekto chce mať súkromný život postavený na tradíciách na konzervatívnom prístupe, na tradičných hodnotách, tak ako ho chcete odtradicionalizovať?), prorodová transformácia výchovno-vzdelávacieho procesu a médií, pani kolegyňa, tu sú tie médiá spomínané, na ktoré ste sa pýtali, ešte raz to ďalšie opatrenie, prorodová transformácia výchovno-vzdelávacieho procesu, médií a zaužívaných vzorcov správania formulujúcich rozhodovacie a mocenské pozície. No akým spôsobom chcete transformovať médiá, aby sa nesprávali čo ja viem tak, že uznávajú, že rodina je založená na heterosexuálnom vzťahu a na manželstva muža a ženy? Akým spôsobom to chcete urobiť? To podľa mňa je absolútne neprijateľné v pluralitnej spoločnosti. Operačný cieľ 2 je identifikovať rodovú stereotypizáciu, jej oslabovanie a vyhýbanie sa jej a vytvárať stereotypné systémy vzťahov vrátane kultúry a povedomia rešpektujúceho rovnosť žien a mužov a dosiahnuť v systémoch výchovy a vzdelávania plnú akceptáciu rozmeru rovnosti žien a mužov. Jedným z opatrení je podporovanie komplexného prorodového systému organizácie výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach a vo všetkých stupňoch vzdelávania. No akým spôsobom túto terminológiu chcete zaviesť ja neviem do učebných osnov základných škôl, proste keď majú možno problém s takou jednoduchou definíciou, čo rodina je? Ale to snáď nie je. Ale proste tak ako je definovaná rodina v tomto glosári prorodovej terminológie, tak to určite sa do výchovno-vzdelávacích programov nedá zaviesť na školách. Cieľ 4 je vytvárať podporné mechanizmy pre plnohodnotnú účasť žien a mužov v hospodárskom, ekonomickom, sociálnom rozvoji, to je v poriadku. Akurát 4.4. je podporovanie ekonomickej nezávislosti žien a ich podnikateľských aktivít. Pokiaľ by to bolo v kontexte, že je zároveň podpora aj rodiny, tak je to úplne v poriadku, ale pokiaľ to vedie k tomu, že proste to poškodzuje inštitút manželstva a rodiny, keď je nezávislosť žien taká, no však čo, ja sa osamostatním, rozvediem sa, tak si myslím, že nie je to dobre naformulované ani správne povedaný korektný cieľ. V operačnom cieli 5, kde sa hovorí o vybudovaní a skvalitnení inštitucionálnych mechanizmov slúžiacich na presadzovanie a implementáciu rovnosti žien a mužov na všetkých úrovniach štátnej správy, samosprávy, ostatných organizácií, inštitúcií, je odporúčanie 5.1., zakomponovanie agendy rodovej rovnosti do kompetenčného zákona, do zákona o samosprávnych krajoch a do zákona o obecnom zriadení. No akým spôsobom chcete túto rodovú agendu zakomponovať do zákona o obecnom zriadení alebo o samosprávnych krajoch? Chcete, aby poslancov bolo 1: 1, alebo akým spôsobom to chcete urobiť? Toto si dosť dobre neviem predstaviť.

Myslím si, že táto stratégia nereflektuje ani nerešpektuje súčasnú názorovú situáciu na Slovensku, málokto o tejto stratégii vie, musím tak povedať, v spoločnosti nebola o tom takmer žiadna diskusia, je používaná terminológia, ktorá je nezrozumiteľná a ktorá niekde sa môže interpretovať všelijako.

A myslím si, že nie je to dobrý materiál, z toho dôvodu ho určite so svojimi kolegami konzervatívnymi demokratmi nepodporíme, naopak, navrhujem, pretože myslím si, že nebolo to ani korektné takto to predložiť, pani ministerka, podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Jana Vaľová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pani poslankyni Vaľovej. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či pán kolega Bauer môže dať návrh, že nepokračovať v rokovaní o návrhu, lebo to nie je zákon, je to správa. Čiže legislatívu by mal ovládať, to je prvá vec.

A druhá vec, ktorú by som chcela povedať. Táto vláda, ja si to pamätám, pretože vlastne v tej rodovej rovnosti sa angažujem, pri nástupe zdedila katastrofálny stav. Uchádzali sme sa o Európsky inštitút rodovej rovnosti. A mali sme na to dva týždne, keď absolútne ste v tejto veci nekonali. Takže nerozumiem tomu. Nechcem ísť dozadu, ale viete, ak chcete zistiť, či ste urobili kroky dopredu, musíte vedieť, od čoho sa odrazíte. A to bol odraz od nuly z vašej strany, pretože sme chceli získať Európsky inštitút rodovej rovnosti a vy ste preto nevytvorili absolútne žiadne podmienky. Boli sme najlepšie pripravení, ale povedali nám, že sme sa tomu venovali tri týždne, že to bola príliš krátka doba. Takže nerozumiem tomu, čo tu teraz všetci rozprávate, o všetkých tých veciach, knižkách a o všetkom, čo tu je.

A chcela by som jednu vec povedať k médiám. Nikto nehovorí, že médiá treba vychovávať, a možno to treba, ale médiá by tiež mali ísť modernou formou a plniť aj úlohy také, ktoré napomáhajú celospoločenským cieľom, samozrejme, a robiť pozitívne veci pre nejaké celospoločenské povedomie. A jednak môžu čerpať z európskych projektov, kde môžu čerpať alebo robiť filmovú produkciu na základe projektov, ktoré si podajú.

A ešte jedna vec. Národné centrum rodovej rovnosti určite bude a bude financované z Európskeho sociálneho fondu. Ja som rada, že sa vôbec finalizuje Národný akčný plán rodovej rovnosti. A myslím si, že bude kvalitne vypracovaný. Nemáme sa od čoho odraziť, lebo minulé obdobie k rodovej rovnosti na Slovensku za vlády Mikuláša Dzurindu, SDKÚ, KDH, bolo úplne hluché. A som rada, že momentálne táto vláda počuje a počuje nás aj európsky dvor. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktickú poznámku bude teraz pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa Vaľová nepokračovaním v rokovaní, myslel som tým, aby o tom materiáli sa vôbec nehlasovalo, aby ho pani ministerka stiahla, v poriadku. To sa dá jednoducho, každý materiál sa dá stiahnuť.

Inštitút rodovej rovnosti. Neviem, či všetci na Slovensku súhlasili s tým, aby taký inštitút na Slovensku bol. Opýtali ste sa napr. v Prešovskom kraji alebo na Orave, či si želajú, aby takýto inštitút na Slovensku bol postavený z európskych peňazí? Čiže dobre, že nakoniec sa to nepodarilo. (Hlas v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, pán poslanec reaguje na vás. Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Áno. Ja verím, že máte premyslené, pripravené projekty na vytvorenie národného centra a že za každú cenu budete presadzovať túto agendu.

Ja som svojím vystúpením chcel upozorniť na nezrovnalosti v tomto materiáli, na zlé definície, na nezrozumiteľný jazyk, na zavádzajúcu argumentáciu, ktorá tam je použitá, na to že tie opatrenia alebo odporúčania, ktoré sú uvedené na konci, nie sú v poriadku. Proste myslím si, že by nemal byť schválený v Národnej rade takto pripravený materiál a na základe toho pripravený akčný plán, kde prvým krokom bude určite tento rodový gender budgeting, rodový rozpočet agendy, a vytvorenie národného centra, kde všetky aktivistky si nájdu zamestnanie a budú pokračovať v tejto teoretickej práci. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Zjavne ste nezaujali pani poslankyňu, lebo to nevydržala dokonca.

Chcel by som teraz vyhlásiť rozpravu za skončenú.

A pýtam sa teraz pani ministerky, či chce reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili v rozprave. Nech sa páči, v záverečnom slove, áno? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, ja skutočne veľmi stručne. Ja som v úvode povedala, keď som uvádzala materiál, presne, ako boli tieto materiály pripravené a kto ich pripravoval.

Na strane 3 sú uvedené základné pojmy. A je presne povedané, že pre účely materiálu sa použili termíny v nasledujúcom význame. A máte ich tam ďalej rozobraté. Ja si myslím, že čítať vie každý. A ja by som skutočne odporúčala, nakoniec, niektoré dámy sú aj členkami či už Exekutívneho alebo Konzultačného výboru, aby sa zúčastnili na rokovaní.

Musím povedať, že sa spolupracuje veľmi úzko s mimovládnymi organizáciami, ale aj s ďalšími inštitúciami.

Osobitne na tomto materiáli sa významne podpísala teda konkrétne Univerzita Komenského, ako som už povedala. A ja v tejto chvíli im chcem za toto poďakovať.

Pokiaľ ide o štatistické údaje, o ktorých hovorila pani poslankyňa, jednoznačne treba povedať, že ja som čítala všetky knižky. A musím povedať, že údaje predsa len budeme zbierať a musia byť narastajúcim spôsobom sledované a pravidelne sledované z toho dôvodu, že nie je možné vyvodiť nejaké závery z toho, ak mám v rôznych intervaloch, v rôznych obdobiach údaje.

Takže jednoznačne, tak ako sme to pripravili, si myslím, že tento materiál zodpovedá tomu, aby sme mohli pripraviť Národný akčný plán.

Asi toľko k celkovej správe. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. (Hlasy v sále.)

Poprosím poslancov, aby využívali možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, keď je to možné. Toto bolo záverečné vystúpenie, reagovať na pani ministerku už nemôžete.

Pani spravodajkyňa, chcete reagovať v záverečnom slove? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.

A teraz bude nasledovať druhé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh zákona je uverejnený ako tlač 1275 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1275a.

Dávam teraz slovo poslankyni Jane Vaľovej, ktorá je navrhovateľkou tohto zákona, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Keďže vlastne tento zákon, som pred chvíľou povedala, bol už veľakrát medializovaný a všetky jeho časti prebehli naprieč spektrom, cez elektronické, ale aj cez tlač, tak iba jeden taký krátky príklad pri úvode svojho zákona. Mnoho mamičiek písalo na ministerstvo práce, do mnohých novín. A pýtali sa: Keď si žena na rodičovské sama neprispieva do fondu zamestnanosti a po príchode z rodičovskej skončí pracovný pomer má alebo nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Pýtali sa to už dlho, pretože tento inštitút bývalá vláda zrušila. Mamičky to vôbec nevedeli. A zistili, že končí ich rodičovský príspevok a ony sú potrestané za to, že vychovávali deti, a práve preto nemohli dostať podporu v nezamestnanosti. Odpoveďou, ktorá prišla z ministerstva, bolo, keďže môj poslanecký návrh už bol na svete, že v súčasnosti to legislatívny proces napráva. Chcela by som poprosiť ešte raz o podporu tohto zákona, lebo skutočne túto normu moja poslanecká novela zákona predkladá a opravuje.

Táto novela rieši aj situáciu, ak zamestnankyňa v rozhodujúcom období nemala žiaden príjem, ktorý by bol vymeriavacím základom na platenie poistného, na poistenie v nezamestnanosti, napr. aj z dôvodu toho, že mala dve deti po sebe, teda už aj dlhšie obdobie bola doma.

V tomto zákone, ako ďalej viete, sa vychádza v ústrety podnikateľským subjektom, a to z toho dôvodu, že majú zjednodušenie administratívnych povinností. Z dôvodu, že ako samostatne zárobkovo činné osoby sú povinné k 1. júlu príslušného kalendárneho roku predkladať Sociálnej poisťovni výpis z daňového priznania, sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činné osoby v daňovom priznaní vykazovali aj údaj o obdobiach výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Údaje z daňového priznania oznámi Daňové riaditeľstvo Sociálnej poisťovni. Navrhovaným riešením sa odbremení aj Sociálna poisťovňa, aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú musieť osobne k 1. júlu predkladať výpisy z daňového priznania, čím sa odstráni nápor a dlhé rady pred pobočkami Sociálnej poisťovne.

A ďalšou legislatívnou úpravou, ktorá je, je prenos poistenia, čo sa týka zamestnancov Európskych spoločenstiev.

Ak dovolíte, keďže mám slovo, chcela by som si uplatniť aj pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne vyplýva... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)