T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

Chce využiť záverečné slovo pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máme ako parlamentnú tlač 1279, spoločnú správu výborov máme ako tlač 1279a.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Valockému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v druhom čítaní ako jeden z predkladateľov návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom navrhovanej úpravy sú zmeny v zákone č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, ako i zmeny v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Právna úprava má zabezpečiť, aby správna rada ako jeden z orgánov neziskovej organizácie v zdravotníctve mala zloženie zodpovedajúce pomeru majetku štátu vloženého do takto neziskovej organizácie. Navrhuje sa, aby členstvo v správnej rade neziskovej organizácie, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva SR, bolo odlišne upravené od platnej úpravy zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. V navrhovanej úprave štát, v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva, menuje nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady, ak vklad štátu do neziskovej organizácie založenej štátom pri jej založení presiahol polovicu všetkých vkladov.

Ďalšia zmena sa týka možnosti zakladateľa odvolať člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorého vymenoval štát. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí lepšia kontrola činnosti neziskovej organizácie, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát.

V návrhu zákona v § 100c sú Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010. Funkčné obdobie členov správnych rád neziskových organizácií, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, končí 31. 1. 2010. Zakladatelia neziskových organizácií, ktorých zakladateľom, alebo spoluzakladateľom je štát, vymenujú od 1. 2. 2010 nových členov správnych rád týchto neziskových organizácií.

Navrhujem účinnosť zákona od 1. januára 2010.

Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ, poprosím, keby ste zaujali miesto, zatiaľ nemôžem otvoriť rozpravu, tentoraz vystupujete ako navrhovateľ, nie ako spravodajca.

Najskôr musím dať slovo spoločnému spravodajcovi výborov, ktorého určil gestorský výbor, v tomto prípade je to výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil zároveň aj návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1724 z 28. októbra 2009 po prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a pridelila vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh poslancov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh a doporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Z rokovania výborov vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v bode IV spoločnej správy a o ktorých potom dám hlasovať podľa doporučenia gestorského výboru.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za klub SDKÚ - DS pána predsedu výboru Viliama Novotného a písomnú prihlášku pána poslanca Gábora Gála. Títo dvaja sú prihlásení písomne.

Takže, nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo v rozprave.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia z výboru pre zdravotníctvo, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu k zákonu o neziskových organizáciách, ktorý dnes prerokovávame v druhom čítaní.

Myslím, že tento poslanecký zákon je pomerne ostro sledovaný odbornou aj laickou verejnosťou. A opakovane sa nimi zaoberali, dá sa povedať, pri každom kroku v rámci legislatívneho procesu aj médiá, aj verejnosť, pretože sa dotýka 23 konkrétnych neziskových organizácií, malých nemocníc alebo, keď chcete, zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť a tým pádom sú, samozrejme, v strede záujmu a pozornosti verejnosti.

Chcem na úvod hneď povedať, že do určitej miery bol tento zákon dlhodobo očakávaný. Dá sa povedať, že sa minimálne v priebehu rokov 2008 aj 2009 diskutovalo o tom, či kedy a v akej forme vláda Slovenskej republiky zasiahne do pravidiel fungovania neziskových organizácií v zdravotníctve. Musím povedať, že od úplného začiatku bolo pre mňa pomerne a pre SDKÚ - DS pomerne nelogické, prečo chce vláda zasahovať a meniť pravidlá fungovania práve týchto zdravotníckych neziskových organizácií, pretože pri ich pravidelnom sledovaní fungovania týchto nemocníc je všetkým viac-menej jasné, že sú práve tými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré píšu úspešný príbeh v porovnaní napr. so štátnymi nemocnicami. Kým štátne nemocnice s výnimkou tých, ktoré boli transformované ešte za predchádzajúceho obdobia na akciové spoločnosti, sa skoro bez výnimky všetky zadlžujú, malé nemocnice, neziskové organizácie, dokážu hospodáriť aj keď s ťažkosťami, dokážu hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte.

Nejdem vás zabávať s číslami, ktoré som hovoril v prvom čítaní, lebo myslím si, že to nie je až také dôležité, stačí si pozrieť ktorúkoľvek správu ministra zdravotníctva o stave a vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva.

Druhý dôvod, pre ktorý som celkom nerozumel spolu s kolegami s SDKÚ - DS tomu, prečo chce vláda práve riešiť a zasiahnuť do neziskových organizácií, je skutočnosť, že tieto boli vytvorené na poskytovanie všeobecne prospešných služieb zdravotnej starostlivosti a tieto všeobecne prospešné služby všetky bez výnimky dodnes poskytujú. Nemáme na Slovensku známy ani jeden príbeh malej nemocnice, neziskovej organizácie, ktorá by porušila zákon či už transformačný alebo zákon o neziskových organizáciách, na základe ktorého boli vytvorené tieto nemocnice, neziskové organizácie, uznesením vlády, podotýkam, každá jedna uznesením vlády.

Takže keď logicky rozmýšľame nad tým, že vláda tieto neziskové organizácie vytvorila preto, aby poskytovali zdravotnú starostlivosť, a ony tak robia a ani jedna z nich sa nezadlžuje, sú vo vyrovnanom rozpočte, tak naozaj logicky vyvstáva otázka, prečo do toho vláda alebo v tejto chvíli už poslanci Národnej rady za Smer chcú zasiahnuť. Ten dôvod som stále nepočul, počul som niečo o tom, že chcú chrániť nejaký štátny záujem a že sa dejú alebo by sa mohli diať nejaké machinácie v tých zdravotníckych zariadeniach s majetkom. Čiže nejaké podozrenia som počul, ale nepočul som zatiaľ žiaden relevantný pre mňa dôvod, prečo chcú zasiahnuť. Ten jeden, ktorý sa ale núka, je skutočnosť, že výhodou týchto malých nemocníc neziskových organizácií, v porovnaní s ostatnými je, že sú veľmi vo veľkej miere nezávislé od štátnej moci. A teraz zas nechcem byť veľmi politický, ale mám taký pocit, že práve táto nezávislosť od štátnej moci neobyčajne vadí strane Smer, ktorá má zdravotníctvo v súčasnosti na starosti.

Musím povedať, že poslanecká novela zákona je pre mňa v tejto chvíli o to prekvapivejšia, že vláda 23. januára 2008, ešte roku 2008, zaviazala ministra zdravotníctva, vtedy Ivana Valentoviča, riešiť problém aj neziskových organizácií uznesením, ktoré som minule čítal, možno len krátko z neho prečítam, "zabezpečiť zodpovedajúce zastúpenie štátu v riadiacich a kontrolných orgánoch spoločností, ktorých je spoluzakladateľom, v súlade s podielom štátu na ich majetku". A tam sa ďalej píše, že tam, kde je 50 %, štát musí mať väčšinové zastúpenie v riadiacich a kontrolných orgánoch týchto spoločností. Termín je tam 30. jún 2008. Musím hneď povedať, že keď si toto uznesenie prečítate, evokuje to vo vás jednoznačne dojem, že hovoríme o akciovej spoločnosti alebo o spoločnosti s ručením obmedzeným, a nie o neziskovej organizácii, ale to je teraz vedľajšie.

Aj diskusia, ktorá prebehla na výbore pre zdravotníctvo, a chcem vás uistiť, že bola naozaj poctivá a dlhá diskusia a naozaj sme to rozoberali z každej strany, aj po tej odbornej stránke, a chcem aj kolegom poďakovať za tú diskusiu, lebo tak by sa malo o takom vážnom zákone diskutovať, táto diskusia mne evokovala taký pocit, že akosi nie je celkom jasné mnohokrát tým, ktorí diskutujú o probléme neziskových organizácií v zdravotníctve, čo je to vlastne tá nezisková organizácia, či je to nejaká eseročka alebo akciová spoločnosť, do ktorej jeden akcionár, štát, vložil majetok, väčšinový podiel, pričom teda, samozrejme, logicky chce v kontrolných orgánoch a v riadiacich orgánoch mať väčšinový podiel a ten kedykoľvek vymeniť, to znamená, kedykoľvek môže valné zhromaždenie odvolať členov predstavenstva alebo dozornej rady, keď sú tak upravené pravidlá, alebo hovoríme o neziskovej organizácii. Tu je dosť hlboké nedorozumenie a nepochopenie toho, o čom vlastne tá nezisková organizácia je a ako funguje.

Ale poďme naspäť k tej úlohe, ktorú vytýčila vláda vtedy ministrovi Valentovičovi. Valentovič to nestihol. Medzitým bol odídený, odišiel. Prišiel pán minister Raši, ktorý sa pokúšal túto úlohu síce riešiť, ale nakoniec ju tiež nevyriešil. A dokonca sám požiadal vládu Slovenskej republiky na jar tohto roku, to bolo to obdobie, keď pán minister hovoril, že netreba zlučovať zdravotné poisťovne, že nevie zabezpečiť majoritný podiel v riadiacich a kontrolných orgánoch štátu, v NO-čkách, teda sám minister Raši požiadal vládu o zrušenie tejto úlohy. Vláda 28. apríla 2009 mu túto úlohu aj zrušila. Čiže nie je vládna úloha na to, aby bolo zabezpečené uznesenie na väčšinový podiel v riadiacich a kontrolných orgánoch.

Veľmi zaujímavé je stanovisko, ktoré vtedy poskytlo ministerstvo spravodlivosti, vtedajší pán minister Harabin, kde jasne hovorí o tom, že sa to vlastne ani nedá urobiť, pretože by to bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Citoval som to minule, nebudem to čítať ešte raz.

No a teraz príde pán poslanec Valocký s pánom poslancom Madejom s poslaneckou iniciatívou. No v prvej chvíli som si myslel, že je to trošku taký partizánsky počin, lebo veď tak Raši to nechcel, však v apríli si dal zrušiť úlohu. Ale nie je to partizánsky počin, lebo vláda k tomu zaujala stanovisko, že s poslaneckým návrhom zákona súhlasí. Takže tu nejde o nejakú poslaneckú iniciatívu, ktorá prebieha na základe ľubovôle poslancov, ale podľa môjho názoru o celkom premyslenú stratégiu, ktorá spočíva v tom, že je obchádzaný riadny legislatívny proces. No áno, touto fintou, že to predložia poslanci Národnej rady v pléne, obídu normálny legislatívny proces, lebo je to poslanecká iniciatíva, vláda s tým nič nemá, bude to schválené. Keď to Ústavný súd zruší, tak to zruší poslancom, nie vláde, keď to Ústavný súd nezruší, no tak, hosana, dosiahla vláda to, čo chcela, veľmi zaujímavou fintou. Dámy a páni, chcel som to pomenovať, nech sa na mňa predkladatelia nehnevajú, nie je to nič osobné, ale mal som potrebu to takto pomenovať.

Pán poslanec Valocký ako jeden z navrhovateľov, myslím, odôvodnil, čo ten zákon chce, počúval som jeho vystúpenie pozorne, teda aj to, že chcú navrhovatelia, aby štát menoval nadpolovičnú väčšinu členov, aby mohol minister svojich členov správnej rady odvolať bez súhlasu správnej rady, čo dneska nie je možné. Navrhujú teda, aby doterajšie funkčné obdobie členov správnych rád skončilo k 31. januáru, bude to nakoniec k 28. februáru, lebo asi prejde ten pozmeňujúci návrh, ktorý máme v spoločnej správe. Musím povedať, že je to vážny zásah do fungovania správnej rady. Je to vážny zásah preto, lebo správna rada prvá vznikla menovaním, uznesením vlády a všetky ostatné zmeny v správnych radách vznikajú tak, že zakladatelia navrhujú členov a správna rada ich volí. Čiže sú to volení členovia správnej rady. Touto zmenou sa z nich stávajú menovaní členovia. Čiže výrazným spôsobom sa oslabuje ich mandát v tej správnej rade, to je jedna vec a druhá vec je, že ich minister môže, teda tých svojich, kedykoľvek odvolať, to znamená, nezávislosť ich rozhodovania v tej správnej rade bude značne oslabená práve zvýšením vplyvu ministra.

Treba povedať, že ako problém vidím aj tú skutočnosť, že táto novela zákona násilne ukončí ich funkčné obdobie. Funkčné obdobie prvých členov správnych rád v podstate vo všetkých malých nemocniciach, neziskových organizáciách, už skončilo, zakladatelia navrhli nových a tí boli väčšinou zvolení. Musím povedať, že nie všade to prebehlo. Ale jediný príklad, ktorý poznám, a znovu nechcem byť osobný, lebo sa to nepatrí, je pán poslanec Valocký a Správna rada neziskovej organizácie Zobor, kde teda pán poslanec bol navrhnutý ministrom zdravotníctva a správna rada ho neakceptovala nie preto, že by im bol nesympatický alebo že bol zo strany Smer, ale preto, lebo je v tom istom meste riaditeľom veľkej štátnej nemocnice. A musím povedať, že určitý konflikt záujmov tam vidím. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že bol som v jednej správnej rade, kde bol riaditeľ štátnej nemocnice z toho istého mesta v správnej rade a nerobilo to dobre, nazvem to tak, v obchodnej politike zdravotníckeho zariadenia vo vzťahu napr. k poisťovniam. Čiže ja tomu dôvodu rozumiem. Treba povedať, že nechcem ale teraz upodozrievať jedného z dvoch navrhovateľov, že preto predkladá túto novelu, len to tak hovorím v tejto súvislosti. Fakt ale, že im ukončí novela zákona mandát, teda funkčné obdobie niekedy koncom januára alebo koncom februára, je podľa môjho názoru nie celkom v súlade s ústavou a je to retroaktívne. Tento zákon pôsobí retroaktívne, zasahuje do niečoho, čo je ustanovené na nejaké funkčné obdobie.

Myslím si, a povedal som to aj v prvom čítaní, že novela zákona o neziskových organizáciách je aj o správnych radách, ale hlavne je o majetku týchto neziskových organizácií, teda o prioritnom a neprioritnom majetku. Veľmi krátko to vysvetlím. Keď štát vkladal majetok zdravotníckeho zariadenia nemocnice do neziskovej organizácie, určil v zakladateľskej listine, čo je prioritný a neprioritný majetok, prioritný majetok je taký, ktorý môže slúžiť len na zdravotnú starostlivosť, neprioritný môže slúžiť aj na iné účely, aj na zdravotnú starostlivosť, ale hoci aj na podnikateľské účely. Áno, neprioritný majetok mohol byť predaný, mohol byť prenajatý. Malo to aj svoju logiku, lebo však aj v príspevkovej organizácii, v nemocnici, sa predáva a prenajíma. Čiže nie je to nič mimoriadne ani žiadne tunelovanie, rozhoduje o tom správna rada, ktorá je ustanovená prvá menovaním, ďalšia volením v zmysle zákona.

Zmena, ktorú ale prináša táto novela, hovorí o tom, že na nakladanie s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ alebo spoluzakladateľ do neziskovej organizácie, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zakladateľa alebo spoluzakladateľa, ktorým je štát. Jednou vetou to zglosujem. To znamená, že správna rada nebude môcť rozhodnúť ani o tom, že v neprioritnom majetku časti polikliniky, povedzme, prenajme 5 x 5 metrov pre bufet, lebo o tom dneska správna rada rozhoduje, koľko bude bufet platiť nájomné, koľko vyberú za meter štvorcový, dneska správna rada bežne rozhoduje o tom, o neprioritnom majetku. O tom nebude môcť rozhodnúť, lebo bude si na to musieť vyžiadať súhlas ministra zdravotníctva. V tejto chvíli to už ale nie je nezávislá nezisková organizácia, ale príspevková organizácia, to musím povedať. To je tak ako v štátnej nemocnici. Preto tak pokojne hovoríme, že toto je o zoštátnení neziskových organizácií. To nie je preto, dámy a páni, že chcem vás obviňovať z nejakej reboľševizácie, alebo hovoriť o tom, že to robíte ako Gottwald, nie je to osobné. Preto hovoríme o zoštátnení, možno trošku viac vysvetľujem pojmy, áno, lebo nezávislosť správnej rady, ktorá vedela rozhodnúť, sa zmenšuje a zväčšuje sa vplyv štátu. Tak nájdite lepší výraz ako zoštátnenie. Nazvem to zpríspevkovatenie neziskovej organizácie? No neviem to lepšie nazvať ako zoštátnenie.

Veľmi zaujímavý je aj tretí moment, ktorý prináša táto novela, a to skutočnosť, že pri zrušení a zániku neziskovej organizácie založenej štátom je likvidátor povinný vrátiť prioritný majetok do vlastníctva štátu. Doteraz v zákone č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách to bolo upravené alebo v zákone, ktorý riešil neziskové organizácie, to bolo upravené tak, že majetok neziskovej organizácie, nech už zanikne alebo sa likviduje, alebo zostane peňažný zostatok alebo hnuteľný majetok, sa musí dostať len do nejakej inej neziskovej organizácie. To nie je o tuneli, ako som to začul aj na výbore, aj v médiách, že to je dôkaz toho, že ako je to tunelované. Po prvé, tak nechcem predpokladať, že je to tunelársky zákon č. 213/1997 Z. z., keďže je pod tým podpísaný vtedajší prezident Kováč, predseda Národnej rady Gašparovič a predseda HZDS Mečiar, veď snáď nechcete povedať, že to sú nejakí tunelári, že podpísali takýto zákon, to je moja prvá poznámka. Moja druhá poznámka, ktorú k tomu môžem povedať, je skutočnosť, že filozofia je postavená na tom, že keď niečo, nejaký majetok funguje tretiemu sektoru, tak z tretieho sektora by nemal odísť naspäť do štátu, lebo potom tretí sektor je oslabovaný, potom je to znovu o zoštátnení. Čiže ono to má slúžiť organizácii tretieho sektora.

A teraz sa znovu vraciam k tomu hlbokému nedorozumeniu, na ktoré som narazil na výbore pre zdravotníctvo. A sa ospravedlňujem, keď tu budem vysvetľovať možno niečo, čo viete. A to nie je o tom, že chcem byť ako učiteľ, ani vás nechcem uraziť, ale je to o tom, že, dámy a páni, nezisková organizácia nie je akciová spoločnosť ani eseročka. Veľmi krátko vám chcem povedať, že štát v neziskovej organizácii, a možno to teraz bude ako šok, keď to poviem, nemá svoj majetok, ktorý je tam, štát svoj majetok už vložil do neziskovej organizácie, ten majetok nepatrí štátu ani druhému zakladateľovi, ani zlej správnej rade. Ten patrí neziskovej organizácii? Za päť-šesť rokov sa ten majetok, odkedy NO-čky existujú, každá z nich inokedy vznikla, samozrejme, zveľadil. Možno tam je nová kotolňa, tam sa vymenili lôžka v prioritnom majetku, urobili sa plávajúce podlahy, urobila sa nadstavba, vymenilo sa linoleum, je tam nový výťah, vymenili sa plastové okná. Keď táto nezisková organizácia zanikne, pričom tento prioritný majetok aj s novými plastovými oknami a kotolňou vytvorila správna rada, nie ten druhý zakladateľ, ktorého že treba vyplatiť, správna rada, kde boli nominanti štátu a nominanti druhého zakladateľa alebo ostatných zakladateľov, táto správna rada spravovala tú nemocnicu spolu s riaditeľom a takto zveľadila tento majetok, štát si to nemôže zobrať späť, lebo berie majetok, ktorý už nie je už jeho, je majetkom neziskovej organizácie. Zákon č. 213/1997 Z. z. to rieši. A rieši to tak, že môže to ísť na inú neziskovú organizáciu, lebo však môže zaniknúť nemocnica, nedostane zmluvu od 70-percentnej štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a je po nej. Viete to urobiť ľahko, resp. vy nie, páni poslanci, ale pán minister Raši ako 100-percentný akcionár vo Všeobecnej to vie urobiť ľahučko.

Toto je možno nepochopenie toho, ako funguje nezisková organizácia a o čom tá nezisková organizácia je . Preto, dámy a páni, ako som to vysvetľoval, a nebolo to o tom, že som chcel niekoho uraziť, ale možno som v tých neziskovkách zopár rokov pôsobil a poznám veľmi dôverne ich fungovanie, tak pokojne chcem na záver povedať, že tento zákon je o tom, že vláda zoštátňuje. Hovorím o vláde, lebo s tým vyslovila súhlas. Vláda zoštátňuje malé nemocnice, ktoré sú úspešné a nezadlžujú sa. Vidím za tým cieľ ovládnuť majetok týchto nemocníc.

A musím povedať, že trošku z toho trčí aj snaha v prípade zániku týchto nemocníc dostať sa k majetku týchto nemocníc, nazvem to takou skrytou privatizáciou, pretože ak nemocnica zanikne z dôvodu, že nemá už poskytovať zdravotnú starostlivosť a jej prioritný majetok sa zoštátnením vráti na ministerstvo zdravotníctva, tak sa pýtam: Čo bude s týmto majetkom? Predá ho ministerstvo zdravotníctva? Bude tam nemocnica? No však poisťovňa ju nechce zazmluvniť. Ešte raz tam zriadite štátnu nemocnicu? Mne trošku z toho trčí, dámy a páni, nehnevajte sa na mňa, ak to poviem, skrytá privatizácia.

Chcem povedať na záver veľmi pokojne, že poslanecký klub SDKÚ - DS túto novelu nepodporí a keď ju schválite, určite budeme apelovať na pána prezidenta, aby nepodpísal túto novelu zákona. A ak pán prezident náhodou už zabudol na to, že niekedy podpísal ako predseda Národnej rady zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, tak očakávam, že tento zákon skončí na Ústavnom súde, ktorý sa tým bude musieť zaoberať, keď už pre nič iné, len pre právny názor predsedu Najvyššieho súdu, vtedajšieho ministra spravodlivosti pána Harabina. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za vystúpenie.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Pataky, Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Ján Pataky, pripraví sa pán poslanec Simon.

J. Pataky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel zopár slovami vyjadriť k predsedovi výboru pánu Novotnému, k jeho vystúpeniu. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka, princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, kde je súčasťou i zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Som presvedčený a myslím si, že táto novelizácia zákona, ktorú dnes preberáme v Národnej rade, súčasný stav aj tak nezmení, pretože inak by musela byť uplatnená priama retroaktivita, tak ako hovoril pán poslanec, voči súčasným správnym radám neziskových organizácií. To isté konštatuje aj ministerstvo spravodlivosti a takisto Ústavný súd Slovenskej republiky. V dvoch obdobných prípadoch konštatoval, že takýto zásah je rozporný s Ústavou Slovenskej republiky. Ale ja si myslím, že táto nová právna úprava by sa preto mohla týkať len novo vzniknutých neziskových organizácií. Tých, ktoré vznikli podľa uplatnených predpisov v roku 2002, myslím, sa to netýka, lebo uplatňovať priamo retroaktivitu, myslím si, je hrubé porušenie Ústavy Slovenskej republiky aj práva občanov. Ďakujem

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, ja by som chcel nadviazať na to, čo ste povedali ohľadne zoštátnenia. Snáď ste mali úplne aj dopovedať tú vetu, čo sa týka zoštátnenia. Je to len prvá fáza pred privatizáciou, pretože potom, čo prioritný majetok zmení spôsob svojho nakladania, bude nasledovať vyhlásenie za prebytočný a jeho odpredaj. A povedzme si na rovinu: Je toto skutočný cieľ alebo zámer predkladateľov? Ja si myslím, že o pár mesiacov, keď tento návrh prejde, skutočný výsledok každý občan tejto krajiny bude vidieť. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Gábor Gál ako posledný prihlásený písomne do rozpravy, potom bude priestor a možnosť prihlásiť sa ústne.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som tiež v tejto rozprave vystúpil k tomuto predmetnému návrhu zákona, o ktorom v zásade môžem povedať, čo som povedal v prvom čítaní. Povedal som vo výboroch, že je to škandalózny návrh zákona. Sú za tým zištné ciele niektorých ľudí. Nie je tu vôbec obhajoba nejakého verejného záujmu.

Pán predseda zdravotníckeho výboru pán poslanec Novotný hlbšie analyzoval daný stav. Ja s ním môžem len súhlasiť. Spomenul na záver protiústavnosť a to zoštátnenie a potom tú privatizáciu majetku neziskových organizácií. Ja asi musím pridať ešte k tomu jednu myšlienku. Ono v zákone o neziskových organizáciách likvidácia zostáva, a to tým, že ten majetok, ktorý bol daný do neziskových organizácií, aby slúžil na všeobecne prospešné ciele, bude povinne prevedený na organizáciu s podobnými cieľmi, no výnimkou budú len neziskové organizácie, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, kde štát vložil nejaký ten majetok. Čiže ostatné neziskové organizácie, kde štát dal nejaký svoj majetok, pôjdu po starom podľa zákona o neziskových organizáciách, ale len týchto 22 neziskových organizácií pôjde podľa tejto novely, a to podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To hovorím na margo, že s tým ten zákon vôbec nemá nič spoločného.

Pán predseda zdravotníckeho výboru pán poslanec Novotný vám povedal, že to nie je ako pri eseročke alebo v akciovej spoločnosti, že vložíte tam majetok a ten majetok do istej miery pri likvidačnom zostatku je váš. Ten majetok už teraz má vo vlastníctve nezisková organizácia. Najlepšie sa to dá porovnať s tým, ako to je pri nadáciách. Keď vložíte do nadácie nejaký ten majetok, darujete ho tej nadácii, jeho vlastníctvo nadobúda nadácia, keď nadácia bude zrušená, tento majetok už je v tej sfére na poschodí dobročinnosti v neziskovej sfére a môže naďalej slúžiť už len na tieto ciele alebo podobné všeobecne prospešné ciele. To je všade vo svete tak. Aspoň v civilizovanom svete je to tak. Kam sa chceme dostať s touto novelou? Keď už tak ostrejšie rozprávam, tak prepáčte mi, použijem také porovnanie. Jeden náš bývalý kolega, nebudem ho menovať, veľmi často povedal túto vetu: "Keď bordel nefunguje, neprináša zisk, tak nie nábytok treba vymeniť."

Hovoríte o tom, že štát nemá dosah na neziskové organizácie. Ale sme povedali aj v prvom čítaní, aj na výboroch, že štát doteraz má majoritu v správnych radách. Prebehli teraz výmeny, skončilo sa členom správnych rád funkčné obdobie, došlo k výmene. Už sú tam iba zo Smeru. V čom je problém? Problém je v tom, že tí ľudia nechodia na zasadnutia správnych rád a keď sú tam, tak hlasujú všelijako, len nie v prospech štátu. Alebo by som lepšie povedal, mali by hlasovať v prospech tej všeobecne prospešnej služby. Čiže spravte si poriadok, vláda, vo vlastných radoch a nezasahujte do systému, ktorý funguje a prináša osoh pre všetkých.

Hovoríte o tom, že štát má právo kontrolovať majetok, ktorý vložil do neziskovej organizácie. Pýtam sa, či štát ten majetok, či sú to nehnuteľnosti alebo či sú to peniaze, kontroluje alebo chce kontrolovať aj v iných sférach. Dali sme niektorým firmám daňové úľavy alebo niektorým dokonca priame statky. Ideme ich kontrolovať? Ideme kontrolovať KIA, Peugeot, budeme tam presadzovať svojich ľudí do predstavenstiev? Asi nie, no, samozrejme, nie, ale v tomto prípade to ide. Neziskové organizácie, už fakt ani neoplatí sa to opakovať, fungujú dobre. Všetok svoj zisk musia vrátiť do zdravotníckeho zariadenia na ten všeobecne prospešný cieľ. Nezadlžujú sa. A to je asi problém? Chceme tu mať ďalšie dlhy v zdravotníckom sektore?

Máte tam uvedené, pán poslanec navrhovateľ, že návrh novely nebude mať dopad na verejné financie. Viete, o koľko tam príde štát peňazí na odvodoch? Však budú tieto neziskové organizácie tak ťažkopádne fungovať, že dopadnú veľmi zle. Spomeňme len taký nájom. Majú určitý majetok neprioritný, ktorý môžu prenajať. Prenajímajú to väčšinou nejakým lekárom, nejakým ďalším poskytovateľom súkromným zdravotníckej starostlivosti. No už to nebudú môcť robiť, lebo budú potrebovať súhlas ministerstva. Ako funguje tento štát? No veľmi ťažkopádne, byrokraticky. Kým tam dôjde k nejakému súhlasnému vyhláseniu z ministerstva, už bude dávno po funuse.

A treba ešte raz zdôrazniť aj tú skutočnosť, že do týchto neziskových organizácií štát nedal majetok len tak, to neboli pozemky alebo budovy, ktoré prekvitali ziskom, boli zastarané a v niektorých obnova ani doteraz nemohla prejsť, lebo nie je na to dostatok finančných zdrojov. A navyše, a toto potrebujeme zdôrazniť, podčiarknuť, štát týmto neziskovým organizáciám dal do vena nielen tento majetok, ale aj veľký dlh, ktorý museli vyrovnať svojím hospodárením. Nedali sme tam len pozitívne saldo, ale dosť veľké veno v negatívnom salde. A to neziskové organizácie potrebovali vykryť svojím hospodárením, svojou činnosťou. Takže zoberme to: Aký má majetok štát v neziskovej organizácii, keď už ideme na tú vašu rétoriku? Zrátajme, aký tam bol majetok, keď sa tam vložil, odrátajme od toho ten dlh, ktorý vytvorila štátna príspevková organizácia dovtedy. A čo nám vyjde? Niekedy mínus. Aj tam chce štát zobrať majetok potom likvidácie späť? Je to zaujímavé. Ale to už bude neústavný stav, ale to vás asi veľmi nezaujíma. Ide vám o to, aby ste kontrolovali neziskové organizácie, a to už bolo tu povedané, asi z nejakých zištných cieľov, lebo fungujú, nič tam netreba meniť, máte tam svojich zástupcov, má ministerstvo kontrolu nad týmito neziskovými organizáciami.

Pán poslanec Novotný sa už zmienil o retroaktivite. Ale tu nie v jednej časti je retroaktivita. Čo sa týka štatútov, čo sa týka zriaďovateľských zmlúv, čo sa týka vlastníctva, pozrite sa do katastra, kto je vedený ako vlastník týchto majetkov, týchto nehnuteľností. Je to nezisková organizácia. A ako to chcete zoštátniť, späť, pri likvidácii, že poviete zákonnou novelou pána poslanca Madeja, Valockého, no ale keď skončí nezisková organizácia, štát to zoberie? Toto neexistuje. Toto sa takto nedá spraviť. Ja sa čudujem alebo vlastne sa nečudujem, že táto vláda sa niekedy správa schizofrenicky. Keď za ministra Rašiho táto úloha bola zrušená, bola zrušená kvôli tomu, lebo ministerstvo spravodlivosti povedalo, že to je retroaktívne. Tento zámer sa nedá spraviť bez toho, aby sme nenarušili právnu istotu, čiže aby sme nevstupovali do vzťahov, ktoré tu vznikli skorej. A zrazu vláda vydáva súhlasné stanovisko v tej istej novele, lebo to je tá istá novela, to nerobili poslanci, to sa len vytiahlo zo šuflíka. Bude zaujímavé, aká bude dohra potom tohto zákona s vedomím vlády alebo starým vedomím vlády, že táto novela je retroaktívna čiže neústavná.

O dopade na štátny rozpočet som už povedal, že to nebude len tak, že prejdeme ružovou záhradou, získame kontrolu nad neziskovými organizáciami. Viete, ako sa zmrazili alebo do istej miery aj sa znížili platy v týchto zariadeniach? Totiž nie v jednom zamestnanci, páni socialisti zamestnanci sú druhým subjektom zakladateľom neziskových organizácií, žiadny kapitalista, žiaden pán strýčko z Ameriky, ale zamestnanci. A tí sa museli uskromniť. Aby vedeli vyplatiť dlh, ktorý im dá štát, aby vedeli udržať to zdravotnícke zariadenie funkčné, tak museli investovať do toho zdravotníckeho zariadenia. Museli nakúpiť nové prístroje, troška zreparovať budovy. A čuduj sa svete, išlo im to, lebo sa správali tak, že im ide o zamestnanie, ide o dobro. Štát sa tak zďaleka nespráva, však pozrime sa na čísla okolo dlhov štátnych nemocníc.

Vážené dámy, vážení páni, ja už nechcem pána ministra oberať o drahocenný čas, ale ešte dám vám jeden procedurálny návrh. A znova podľa rokovacieho poriadku navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b) v spojení s § 83 ods. 1, lebo niektorí hovorili, že nedá sa v druhom čítaní dať takýto návrh, ale dá sa dať, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave.

To bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. Panie poslankyne, poslanci, teraz je možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Kto má záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

J. Valocký, poslanec: Pán minister, budem veľmi krátky. Áno, neziskové organizácie fungujú, áno, do neziskových dal štát stopercentný majetok. Áno, sú tam v minorite zástupcovia štátu. Jediný rozdiel, čo ideme urobiť, je ten, že budú zástupcovia štátu v majorite a môže ich kedykoľvek ten, ktorý ich tam menoval, odvolať. Ak ste si dobre nevšimli, tak vám poviem, že tento zákon zakazuje aj teraz, aj v minulosti prenajímať ten majetok, ktorý je tam. Iba pri likvidácii neziskovej organizácie, ktorá bola zriadená na to, aby robila verejnoprospešné služby, nech ich vykonáva ďalej. Ak by došlo náhodou k nejakej riadenej likvidácii, tak, samozrejme, potom tento majetok nemôžu previesť tam, kam chcú, alebo teda na ďalšiu neziskovku, ale vráti sa to štátu. To je celé, neziskovky pôjdu ďalej a nie je žiadny problém. Ďakujem veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán spravodajca chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

J. Zvonár, poslanec: Ja by som chcel zareagovať na niektoré veci. Tento zákon ani neruší neziskové organizácie, chce, aby naďalej fungovali, plnili si svoju funkciu.

Pán poslanec Gál povedal, že štát má tak či tak majoritu v správnych radách, iba členovia správnych rád nechodia a nehlasujú v prospech zakladateľa, súhlasím s tým, preto je aj táto zmena zákona, že ak nechodia a nehlasujú v prospech zakladateľa, tak ich treba vymeniť, a treba ich vymeniť normálnym spôsobom, ktorú zakladateľ mal, aby nebola iba formálna väčšina v správnych radách, ale aby to bola skutočná väčšina v správnych radách.

A reakciou na to, že zákon je retroaktívny, protiústavný, je stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorého pán poslanec Gál je členom, áno, a ktorý doporučil tento návrh zákona schváliť. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za záverečné slovo spoločného spravodajcu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1316, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1349.

Poprosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť predmetný zákon, ktorý bol teraz prednesený.

Vláda pripravila návrh zákona vzhľadom na potrebu upraviť procesné otázky spôsobu odvolávania vedúcich predstaviteľov Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, taktiež zakotviť právne prostriedky na zabezpečenie účelného poskytovania dotácií Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo štátneho rozpočtu. A zároveň je ambíciou tohto návrhu zákona zaviesť technickolegislatívne úpravy vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 544/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho spoločenstva č. 717/2007 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach.

Návrh zákona prerokovala a schválila vláda dňa 11. novembra 2009 uznesením č. 780/2009.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následne jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.