P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o uvedených bodoch. Odporúčanie je schváliť body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 11.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 77 za, 21 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tieto body sme schválili.
J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy. Odporúčanie je neschváliť ho.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 3 boli za, 85 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Bod sme neschválili.
J. Zvonár, poslanec: O bodoch 8 a 10 nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod 9.
Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 79 za, 35 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
J. Zvonár, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Odporúčanie je návrh schváliť.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 73 za, 48 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
Budeme teraz hlasovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 77 za, 50 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vašim rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2010 a v gestorskom výbore do 29. januára 2010.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 108 bolo za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Pán poslanec Farkas teraz bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšších územný celok v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1274.
I. Farkas, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postupuje návrh zákona Martina Fedora do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 50 za, 56 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pani poslankyňa Rošková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milady Belásovej a Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 84 bolo za, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Teraz v súlade s § 84 ods. 1 zákona Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh pridelený, v termíne do 27. januára 2010 a gestorský výbor v termíne do 29. januára 2010. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 123 bolo za, 11 sa zdržalo.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia, všetky prerokované body programu.
Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku do 17.53 hodiny a budeme pokračovať potom v rokovaní o programe 44. schôdze.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov.
Je to tlač 1307. Rozhodnutie o pridelení návrhu do výborov je pod č. 1328.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi predstaviť vám návrh zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov.
Je to návrh zákona, ktorý bol pripravený v kolektíve spolupracovníkov, ktorí sa už dlhší čas zaoberajú samosprávami. A problémy, ktoré sa objavili nielen v poslednom čase, ale už aj dávnejšie, viedli nás k tomu a mňa osobne, aby som sa týmto zákonom viacej zaoberal. Dal som si urobiť k tomu štúdiu parlamentného inštitútu. Z tejto štúdie vyšli zaujímavé skutočnosti, a to napr. to, že Slovensko spolu ešte so Švédskom a Maďarskom sú tri krajiny z osemnástich, ktoré boli sledované, ktoré nemajú žiadnu reguláciu výšky volebných výdajov, ani povinnosť predkladať zdroje, odkiaľ do týchto jednotlivých kampaní zdroje prichádzali.
Vo svete sa týmto zákonom zaoberali už veľmi dávno, prvý seriózny zákon bol prijatý už v roku 1867 v Spojených štátoch, ktorý limitoval výdaje na volebnú kampaň do Kongresu. A poslednú úpravu prijali v roku 2002 tzv. Bipartisan Campaign Reform Act, ktorý bol prijatý na podklade návrhu tak demokratov, ako aj republikánov. Bol to spoločný návrh zákona, ktorým sa upravujú volebné výšky výdajov. Podobná úprava platí vo Francúzsku od roku 1988, v Rumunsku od roku 2005. Takže vo svete je táto problematika upravená pomerne dobre a na Slovensku je najvyšší čas, aby sme aj my mali nejaké takéto ustanovenie.
O tom, kam sa až vyšplhali náklady na predvolebné kampane, môžem uviesť napr. to, že z neoficiálnych zdrojov, keď sa robili doplňovacie voľby vo voľbách v Dunajskej Strede, viem, že údajne náklady na voľby v Dunajskej Strede sa rovnali celým nákladom na eurokampaň v rámci SMK. Takéto náklady, to nie je nič špeciálne. Podobne to bolo určite aj v Liptovskom Mikuláši alebo v Banskej Bystrici. Ale odkedy sa náklady vyšplhali do takýchto výšok? Je to predovšetkým odvtedy, odkedy boli samosprávy posilnené svojimi kompetenciami a dostali významné kompetencie v oblasti správy všeobecnej aj zároveň boli posilnené ich rozpočty, a to, či na samosprávnej alebo na krajskej úrovni, na jednej aj druhej úrovni, sú dnes tie sumy, o ktorých samosprávne orgány, rozhodujú, pomerne vysoké. A je potrebné, aby o nich rozhodovali ľudia, ktorí nie sú nikomu zaviazaní za to, že sa stali poslancami, starostami alebo županmi. Preto si myslím, že v návrhu tohto zákona je niekoľko vecí, ktoré sú veľmi dôležité. A cieľom je predovšetkým dosiahnuť to, aby sme mohli mať na úrovni samospráv slobodných ľudí, ktorí nie sú nikomu nič dlžní pri výkone svojho mandátu.
Dovoľte mi teraz niekoľko takých konkrétnejších informácií, čo tento zákon obsahuje, lebo taká tá všeobecná rozprava môže byť veľmi dlhá a nechcem zachádzať do zbytočných ďalších detailov.
Chcem uviesť, že návrh zákona mení dĺžku kampane. Považuje za kampaň všetko to, čo sa deje v prospech volieb už 180 dní pred voľbami, a končí kampaň len 12 hodín pred voľbami.
Na kampaň môžu prispievať len fyzické osoby, na kampaň nesmú prispievať právnické osoby. Ide predovšetkým o to, aby tá výška tých príspevkov bola naozaj striedma a bolo aj konkrétne jasné, kto a komu prispel na kampaň.
Výdavky na kampaň sú stanovené podľa počtu voličov v jednotlivom volebnom obvode. Do výdavkov sa započítava suma všetkých výdajov, ktoré by za normálnych okolností boli oceniteľné peniazmi. Pri výpočte maximálnej prípustnej výšky sa vychádza z počtu voličov v danom obvode a z návrhu zhruba na 2 promile priemernej mesačnej mzdy, čo je dneska zhruba 1,34 eur alebo tých 40 korún, ktoré sa násobia počtom voličov v danom obvode s tým, že ako volebné obvody narastajú, tak sa tam menia koeficienty, tak aby došlo k určitým tým úpravám, pretože niektoré tie výdaje sú opakované, fixné, takže neopakujú sa, pokiaľ prichádza k voľbe vo väčšom volebnom obvode. Ak má volebný obvod viacero kandidátov a je tam aj viacero mandátov, tak strop na jednotlivý mandát sa prepočítava tak, že celkový strop vyrátaný na obvod sa vydelí počtom mandátov. Uvediem príklad. Navrhujem napr. pre mestá, kde je 40 000 voličov, koeficient 0,5, čo znamená, že tu by bol strop pre voľbu primátora vo výške zhruba 800 000 korún, čo je 26 000 eur. Pri volebnom obvode, povedzme, ako je nejaký väčší samosprávny kraj, kde je 750 000 zapísaných voličov, tak tam by bol strop 201 000 eur, čo je 6,5 mil. korún. Do tejto výšky výdavkov sa započítajú všetky služby aj dary ap., ktoré je za normálnych okolností možné oceniť cenou. A zaráta sa ich obvyklá cena, podobne aj rôzne zľavy, každá zľava vyššia ako 20 % sa započítava do nákladov.
Všetky prostriedky musia prichádzať len na jeden volebný účet. Každý jeden poslanec alebo kandidát na primátora, starostu musí mať jeden volebný účet, na ktorý musia prichádzať peniaze. Tento účet spravuje si buď sám, alebo cestou stanoveného finančného mandatára. Pokiaľ sú kandidáti pod politickou stranou, tak ten účet vedie politická strana a stanoví na to tiež finančného mandatára.
Návrh zákona stanovuje limitovanú výšku na jednotlivý príspevok od jednotlivej osoby na výšku 3 500 eur, čo je strop, ktorý môže jednotlivá fyzická osoba poskytnúť. A každá výška daru vyššia ako 100 eur musí ísť cez účet s povinnou identifikáciou darcu. Čiže žiadne financie, ktoré by putovali v obáločkách alebo v igelitkách, v takomto prípade nie sú prípustné. Všetko, čo by bolo nad tieto sumy, kandidátovi odvedené na jeho účet, samozrejme, nemusí o tom vedieť, že dostal viacej, tak to je potom povinný odviesť do štátneho rozpočtu. Je za to zodpovedný ten jeho finančný mandatár. Ten je povinný byť v obci nad 2 500 voličov vo volebnom obvode. A tento musí komisii pre dohľad nad financovaním volebných kampaní odoslať konečné zúčtovanie kampane najneskoršie do 30 dní po oznámení oficiálnych výsledkov do orgánov samosprávy. Musí to urobiť každý jeden z kandidátov, ktorý získal viac ako 10 % platných hlasov, lebo získanie 10 % platných hlasov je podmienka, bez ktorej nie je možné si uplatňovať potom určitú refundáciu, o ktorej budem hovoriť ďalej.
Ďalej, tento zákon ustanovuje povinnosť zverejňovať darcov. Akonáhle začne byť volebná kampaň, to znamená 180 dní predtým, všetky prostriedky, ktoré prídu kandidátovi na účet, musia byť zverejnené do 15 dní na internetovej stránke obce. A od 90 dní pred otvorením volebných miestností až do 30. dňa po týchto voľbách musia byť vyvesené na úradnej tabuli. Podobne je to pri samosprávnych územných celkoch. Len malé obce, ktoré majú menej ako 500 voličov, nemusia na internetovej stránke zverejňovať mená darcov, ktorí prispeli na kampaň jednotlivým kandidátom v danej obci.
Prevádzkovatelia rozhlasového a televízneho vysielania a reklamných plôch majú za povinnosť v komisii pre dohľad poslať informáciu o tom, kto a v akej výške si u nich objednal kampaň a aká bola cena poskytnutej služby, tak aby sa to mohlo potom skontrolovať.
Tí všetci, ktorí splnia podmienky, ktoré tento zákon navrhuje ustanoviť, by potom mali možnosť získať náhradu svojich výdajov na kampaň, maximálne do výšky 50 % povoleného stropu. Toto ustanovenie, ktoré, si myslím, je mimoriadne dôležité, umožnilo by totiž kandidátom viesť slobodnú kampaň, pričom nikomu by neboli za prostriedky, ktoré získajú, zaviazaní, boli by slobodní vo svojej kampani a ďalej aj predovšetkým vo svojom rozhodovaní. Čiže ten, kto neprekročí z celkového stropu výdavkov výšku 50 %, by mal nárok na preplatenie zo štátneho rozpočtu. Keď sme to prepočítali na detaily, tak pri voľbách do samosprávnych orgánov miest a obcí nám vyšli náklady aj s prevádzkou komisie pre dohľad zhruba na 6,7 mil. eur, čo je asi 200 mil. korún. Tých 200 mil. korún samosprávy na "slobodných rozhodnutiach" prehajdákajú rýchlejšie ako za 1 rok. Pre túto krajinu, si myslím, by bolo výhodné, keby takéto nejaké ustanovenie mala. A mala by tým pádom aj slobodných funkcionárov na úrovni samospráv. Nehovorím nič o tom, že by bolo vhodné to rozšíriť možno aj na iné stupne volieb, ale to nebolo predmetom nášho záujmu, resp. rozšíriť ten zákon až na takéto stupne. Vieme, že kandidáti sa môžu uchádzať súbežne o mandát starostu aj poslanca. Ale úhradu nákladov na kampaň si môžu uplatňovať len za jeden mandát, v žiadnom prípade nie za dva mandáty.
O tom, či niekto prekročil alebo neprekročil stanovený strop volebných výdajov, ktoré by mu dávali potom možnosť aj sa uchádzať o nejakú náhradu, rozhoduje komisia pre dohľad nad financovaním volebných kampaní. Táto komisia je nezávislá. Vznikala by tak, že by mala 12 členov, ktorí by fungovali 9 rokov, z toho by navrhol dvoch prezident, dvoch vláda, dvoch Národná rada Slovenskej republiky, troch Združenie miest a obcí, jedného Únia miest a obcí a dvoch samosprávne kraje, teda tá osmička, s tým, že žrebovaním by sa určilo, ktorí prví štyria majú svoje volebné obdobie len trojročné, ktorí ho majú šesťročné a ktorí ho majú deväťročné, tak aby sa potom po vyčerpaní týchto svojich období priebežne obnovovali a striedali.
Komisia má za povinnosť do šiestich mesiacov od termínu podania výsledkov volieb podať správu, či voľby v súlade so zákonom boli alebo nie. Pokiaľ niekto prekročil tento limit, tak komisia má právo automaticky podať návrh na Ústavný súd na zrušenie volieb. To znamená, že takýto návrh by išiel na základe určitého výpočtu a skontrolovania toho, ako boli doložené náklady. Čiže by v tom nebolo zahrnuté rôzne keby, čo, ako a rôzne pochybnosti, čo bola kampaň alebo nebola kampaň. Proste tým, čo sa dá zarátať finančne a je spočítané a komisiou vyhodnotené, ak sa prekročí strop, tak je dôvod na podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd tým pádom môže rýchlo rozhodnúť o tom, či tie voľby sú platné alebo nie sú platné alebo sa budú opakovať.
Činnosť komisie by bola zabezpečená z peňazí vlády na základe nižšieho právneho predpisu, ktorý by to upresnil, koľko tam bude prostriedkov. A komisia by mala teda základnú povinnosť do tých 6 mesiacov odo dňa doručenia konečných zúčtovaní podať svoj verdikt. Ak tak neurobí, tak to znamená, že prostriedky boli použité v súlade so zákonom, keď majú tam proste termín, že musia to do určitého termínu ukončiť.
No v detailoch tým, ako je komisia zložená, ako funguje, sa nebudem zdržiavať, ja chcem len povedať toľko, že pokiaľ by tento návrh prešiel do druhého čítania, tak ešte bude potrebné urobiť úpravy súvisiacich predpisov. Ale keďže sa veľmi nespolieham na to, že to prejde do druhého čítania, tak zmeny vo volebnom zákone, jednom aj druhom, som nezakomponoval do návrhu, ale som si vedomý, že v prípade postúpenia do druhého čítania by bolo potrebné ich tam uviesť.
Takže, vážené dámy a páni, som vďačný za to tým, ktorí ste si toto vypočuli. A pokiaľ sa nájde podpora pre postúpenie do druhého čítania, budem vám vďačný. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov pod tlačou 1307 v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 2009 pod č. 1328 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2010 a v gestorskom výbore do 29. januára 2010.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pretože som nedostala žiadne písomné prihlášky, chcem sa opýtať, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Takže ústne sa prihlásil len pán poslanec Ivančo. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne ešte raz, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, parlament Slovenskej republiky má na stole predložený úplne nový, prevratný až revolučný zákon, ktorý úplne novo chápe prístup k ponímaniu financovania regionálnej predvolebnej kampane. Je to prínos k stransparentneniu procesu volebnej kampane a volieb regionálnej samosprávy ako takých. Návrh tejto právnej normy je cestou k zníženiu až k odstráneniu vplyvu finančných kruhov na rozhodovanie, na v zákulisí vyhovujúce budovanie mocenského potenciálu pre ovplyvňovanie rozhodovania na úrovni samosprávy, na úrovni miest a obcí.
Dámy a páni, táto predložená právna norma kolegu Slafkovského prispieva k zvýšeniu hodnoty demokracie na úrovni obce a mesta. Z praktického pohľadu je viac ako isté, a nezakrývajme si pred tým oči, že náklady na financovanie kampane dosiahli také sumy, ktoré kandidáti, a to hovoríme, prosím vás pekne, o väčšinovom volebnom systéme, nie o pomernom, že nie je možné a určite ich kandidáti nefinancujú z vlastných zdrojov. Prípadne sa stáva, že už nie je bežné ani legitímne a verejné sponzorovanie. Je to snaha peniazmi ovplyvniť budúce rozhodovanie zvolených zástupcov ľudu. Som presvedčený, že náklady spoločnosti, náklady verejných zdrojov, ktoré vzniknú pri ustanoveniach z tejto normy, teda pri tom 50-percentnom krytí nákladov, ale, to chcem zdôrazniť, pri neprekročení celkovej prípustnej výšky, sa v mestách a v obciach v konečnom dôsledku vrátia v šetrení zdrojov, v šetrení pri skutočne slobodnom rozhodovaní a nezávislých rozhodnutiach samosprávnych orgánov na obidvoch úrovniach, či je to starosta alebo či je to poslanec.
Dámy a páni, tento nový návrh, tento nový prístup a nová filozofia financovania volebných kampaní na úrovni samosprávy je podľa mňa v takom štádiu z časového hľadiska, že je potrebné, aby sa parlament Slovenskej republiky vážne zaoberal touto navrhnutou právnou normou. A, samozrejme, vyzývam vás k tomu, aby sme sa podieľali na tom, aby sme posunuli úroveň demokracie, úroveň prístupu k financovaniu volieb ako takých, a to chcem zdôrazniť, a pán kolega spomínal údaje zo štúdie, na úroveň väčšiny krajín Európskej únie. Myslím 16 krajín Únie, ktoré majú upravené nejakým spôsobom limity, majú upravené nejakým spôsobom financovanie volieb do regionálnej samosprávy. Na Slovensku doposiaľ táto právna norma chýba. A mám taký pocit, že sme v zvončeku do posledného kola, keď aj po skúsenostiach, čo sa dialo pri voľbách do regionálnej samosprávy na úrovni krajov, potom, čo sa dialo, čo bolo medializované, ako to ovplyvňovalo voličov, je čas vážne o tom hovoriť, aby sa stransparentnil proces financovania predvolebnej kampane na úrovni miest a obcí tak, ako je to čiastočne aj pri pravidlách financovania kampaní na úrovni celoštátnej. Vyzývam vás preto k diskusii, vyzývam vás preto k podpore predloženej právnej normy. A verím, že všetci tak spoločne prispejeme k tomu, aby voľby boli skutočne slobodné a demokratické. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Ivanča má pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Bauer, máte slovo.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem podporiť tento poslanecký návrh zákona o financovaní volieb, pretože si myslím, že princíp, na ktorom je postavený, a to je transparentnosť, je veľmi dôležitý aj u nás. A vidíme, že vlastne vo vyspelých krajinách dávno prišli na to, že takýmto spôsobom je vlastne istejšie celé prostredie, nielen teda vývoja a transparentnosti, ale toho, že je vlastne menej podozrení, že financovanie volieb takýmto spôsobom aj vlastne s 50-percentnou účasťou z verejného rozpočtu je lepším riešením, ako máme my v súčasnosti. Aj keď na prvý pohľad to vyzerá paradoxne, že vlastne z verejných rozpočtov bude treba financovať ako keby ďalšie nejaké náklady týkajúce sa politických strán alebo volieb, ja som presvedčený o tom takisto ako kolega pán poslanec Ivančo, že vlastne v konečnom dôsledku by ten zisk pre celé prostredie, pre Slovensko bol väčší ako náklady, ktoré sa vynaložia z verejných rozpočtov na financovanie volieb. Preto podporujem tento návrh.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa k rozprave vyjadriť?
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Len v krátkosti. Doplním technické upresnenie. Tá parlamentná štúdia porovnávala 18 krajín. A z 18 krajín v šestnástich to tak bolo. Ďalších 10 krajín Európskej únie neporovnávala, nakoľko to bolo ekonomicky už nad rámec ich síl. Takže priemerný štandard je skutočne ten, že v Európe tie peniaze sú kontrolované, sú kontrolované zdroje, je kontrolovaná výška. A v dvoch krajinách je aj reálna skutočnosť, že poslanci, či sú vo veľkých parlamentných voľbách alebo vo voľbách do samosprávnych krajov, nemajú ten problém, odkiaľ prídu zdroje na kampaň. Tým pádom celá politika je čistejšia.
Ďakujem veľmi pekne za spoluprácu, za vyjadrenie v rozprave a faktickú pripomienku a teším sa, že sa niekedy v budúcnosti pri podobnom zákone zídeme. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Len chcem povedať vetu, ktorá ma napadla teraz. Trápi ma len to, že aj napriek pokročilému času je tak málo poslancov, málo politikov, mnohí ste politici na regionálnej úrovni, pri prerokúvaní tak závažnej normy súvisiacej s verejnými zdrojmi. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zoltána Horvátha a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1312 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1330.
Teraz má slovo pán poslanec Zoltán Horváth, ktorý uvedie tento návrh zákona. Nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce.
Dámy a páni, je to veľmi kratučká novela, je to technický problém, ktorý by sme radi riešili v Zákonníku práce s kolegyňou Tkáčovou, nakoľko, ako všetci viete, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením veku 18 rokov. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len a len uzavretím manželstva, a to so súhlasom súdu, u osoby, ktorá dovŕšila 16. rok veku. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Podľa Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, teda spôsobilosť na právne úkony, vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
Zákonník práce, ako lex specialis neumožňuje fyzickej osobe, ktorá nedosiahla 18. rok veku, konať v pracovnoprávnych vzťahoch, a to ani osobe, ktorá nadobudla plnoletosť uzavretím manželstva. Vyžaduje na tieto právne úkony konanie zákonného zástupcu, čo si, myslím, nie je v poriadku. Dochádza k absurdnej situácii, keď fyzická osoba, ktorá získala plnoletosť uzavretím manželstva, získa spôsobilosť na právne úkony okrem spôsobilosti vykonávať pracovnoprávne úkony upravené Zákonníkom práce. Ak by si táto osoba zriadila živnosť, v podstate by nemohla bez zákonného zástupcu nikoho ani len zamestnávať. Mohla by uzatvárať zmluvy na milióny eur, scudzovať nehnuteľnosti, ale nemohla by sama uzatvoriť napr. ani pracovnú zmluvu.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby plnoletá osoba bez ohľadu, či dosiahla plnoletosť dovŕšením 18. roku veku alebo uzavretím manželstva, mala spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, teda aj na pracovnoprávne vzťahy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ale ani na rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a ani na organizačné zabezpečenie. Pani predsedajúca, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Slovo má spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zoltána Horvátha a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 307 z 26. novembra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1330 z 11. novembra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu je dosiahnuť, aby plnoletá osoba bez ohľadu, či dosiahla plnoletosť dovŕšením 18. roku veku alebo uzavretím manželstva, mala spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu aj v pracovnoprávnych vzťahoch.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 27. januára 2010 a gestorský výbor v termíne do 29. januára 2010.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadne písomné prihlášky. Otváram preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1313 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1337.
Slovo má pán poslanec Gábor Gál, ktorý návrh ústavného zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.
G. Gál, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, keďže ste to dostali v tlači 1313, nebudem vás veľmi zaťažovať svojimi úvahami, máte to tam. V dôvodovej správe je konkrétnejšie vymenované, akých ustanovení ústavného zákona sa táto novela dotýka. Ale poviem pár úvah, prečo to je teraz a prečo to je takýmto spôsobom. Ešte ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií som dal verejný prísľub, že budeme sa snažiť nedostatky tohto ústavného zákona odstrániť. Ale pokúšali sme sa o to nie raz, chceli sme to dať ako novelu výboru. Ale väčšina týchto rokovaní ani nezačala, lebo výbor v týchto prípadoch nebol uznášaniaschopný. Ale samotná prax dennodenná nám ukázala, že hlavne po tých rozhodnutiach Ústavného súdu je to nutná novela. Aj keď nepôjdeme do nejakých hlbokých politických úvah, ako ďalej s konfliktom záujmov, je tu pár vecí, ktoré už nestrpia ďalej odklad. Aby sme z toho zákona fakt nemali len zdrap papiera, je nutná táto novela. Ale nielen samotný návrh zákona je zlý. Máme nedostatky, aj čo sa týka verejnosti, hlavne vtedy, keď sú voľby. Máme tu politikov, verejných funkcionárov, ktorí pohŕdajú verejným záujmom, nevedia preukázať pôvod svojich majetkov a predsa len dostávajú každé štyri roky dôveru od občanov a sú volení do vysokých politických funkcií. Čiže kým verejnosť si nevyvodí dôsledky z takéhoto správania sa niektorých verejných funkcionárov, môžeme tu mať 200-paragrafový zákon, tisícstranový zákon, zákon nebude naplnený takým duchom, aby sa aj dodržal, zákon nebude vymožiteľný, nielen čo sa týka jednotlivých sankcií, ale aj čo sa týka etického, čestného správania sa verejných funkcionárov.
Len telegraficky, o čo ide v tomto zákone.
Pred chvíľou sme rokovali o novele zákona o neziskových organizáciách, kde páni poslanci Madej a Valocký namietali, že zástupcovia štátu nemajú primerané zastúpenie v správnej rade v týchto neziskových organizáciách, kde štát má nejaký podiel. No tak poviem vám, že my sme už dlhodobo rezignovali na to, že v tých v obchodných spoločnostiach, kde má štát majoritu, síce máme svojich zástupcov, ale títo zástupcovia vôbec nezodpovedajú verejnosti. Čiže rozširujeme okruh ľudí, ktorí budú musieť dať majetkové oznámenie na ľudí, ktorí zastupujú štát v týchto spoločnostiach či v štatutárnom orgáne, či v dozornej rade. Rozširujeme ďalší okruh ľudí, ktorí budú musieť dať svoje majetkové oznámenia, a to na generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu a ďalších vedúcich služobných úradov.
Upravujeme aj zastupovanie štátu v štatutárnych orgánoch, kde niektorí verejní funkcionári za to poberali plat, čo nie je možné, lebo oni dostávajú plat ako štátni zamestnanci, sú v týchto funkciách, v týchto podnikateľských subjektoch kvôli tomu, že tam zastupujú štát, ktorý im vyplýva z výkonu funkcie, nemajú za to čo poberať plat. Bol tu taký dvojitý režim.
Čo je taká závažnejšia zmena, to je, že verejný funkcionár bude musieť podávať majetkové priznanie do 30 dní, odkedy bol vymenovaný alebo zvolený, tu sa upresňuje pojem. A tiež presunieme termín z 31. marca na 30. apríl, a to z dôvodu, že majetkové oznámenia musia v sebe zahŕňať aj daňové priznania a technicky to nie je možné riešiť naraz. V mnohých prípadoch potom treba tieto majetkové oznámenia dopĺňať. A tiež sa to často pletie majetkové oznámenie s daňovým priznaním.
Rozšírime aj povinnosť verejných funkcionárov priznať v majetkovom priznaní svoje príjmy. Keď prejde táto novela, aj verejní funkcionári musia už priznať všetky svoje príjmy, aj tie, ktoré nepodliehajú dani z príjmov. Následne na základe tohto rozšírenia okruhu priznaných príjmov bude možno aj následná kontrola majetku verejných funkcionárov, či tento majetok bol nadobudnutý čestným spôsobom a z čestných zdrojov. Budú sa musieť oznámiť aj také skutočnosti, ako je prenájom alebo výpožička nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 10-násobok minimálnej mzdy. Ďalej, je tam splnomocnenie pre výbor, aby výbor vydal tlačivo, v ktorom sa tieto oznámenia budú podávať. A na základe tohto splnomocnenia potom to tlačivo môže byť aj obšírnejšie, môže sa konkretizovať, ten-ktorý verejný funkcionár aké statky má.
Postzamestnanecké oznámenia sa tiež upravujú v tom smere, aby niektorí verejní funkcionári nemohli vykľučkovať spod týchto postzamestnaneckých oznámení, ako to bolo v minulosti, lebo bola tam taká podmienka, že len ten verejný funkcionár musí podať postzamestnanecké oznámenie, ktorý rozhodoval o pridelení tej štátnej dotácie a pridelení nejakej pomoci z verejných zdrojov. A mali sme tu v minulosti takých štátnych tajomníkov, dokonca ba aj nejakého ministra, ktorý počas štvorročného pôsobenia vo vládnej funkcii o ničom nerozhodoval, takže také účelové obrany už nebudú možné.
Tiež reagujeme na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý povedal, že konanie sa vždy musí zastaviť, keď verejný funkcionár sa vzdal svojej funkcie. Ja si myslím, že to nie je správne. Verejný funkcionár, ktorý sa nevzdá funkcie kvôli tomu, že proti nemu výbor pre nezlučiteľnosť funkcií vedie konanie, nemal by sa vyprosiť z toho konania, mal by znášať sankcie za svoj čin, samozrejme, áno, keď podá demisiu kvôli tomu, že má nejaký prehrešok, prosím, ale nie keď dá pred vlastne konaním výboru demisiu a potom aj tú následnú sankciu potom nie je možné uplatniť.
Ešte je tu možnosť autoremedúry, a to výboru. Neraz sa nám stalo počas pôsobenia, ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií som sa stretol s tou situáciou, že výbor rozhodol, že nejakých pokutujú, že budú nejaké sankcie, pričom následne vysvitlo, že sme nepostupovali správne. A jediným opravným prostriedkom bolo, že musel o tom rozhodnúť Ústavný súd, čo je nesmierne náročné nielen pre toho verejného funkcionára, ale aj pre samotný Ústavný súd. Čiže zavádzame možnosť autoremedúry, keď sám výbor dôjde k tomu, že jeho rozhodnutie je chybné, mylné, tak aby to výbor mohol napraviť.
No a v neposlednom rade je veľmi dôležité, že zákon by mal nadobudnúť účinnosť až 1. júla 2010, jednak pre verejných funkcionárov, ktorí spadajú pod tento zákon. Vychádza z parlamentných volieb. Čiže už budeme mať po voľbách. Každý verejný funkcionár, keď prejde tento návrh ústavného zákona, tak bude vedieť, do akých vzťahov ide a kde bude možná aj náprava. Z mojej strany to je všetko. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)