T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto.

Panie poslankyne, poslanci, teraz je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Kto má záujem prihlásiť sa ústne? Pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predsedajúci, pán predkladateľ, pán spravodajca, na začiatok mi dovoľte, aby som vám na ilustráciu, čo vlastne táto jedna veta, ktorú predkladá pán poslanec Jarjabek, znamená, ukázala vizualizáciu. Ja som o tú vizualizáciu tohto projektu poprosila pána ministra už pred vyše dvoma mesiacmi. Odkázal mi spôsobom sebe vlastným, že túto vizualizáciu nie je možné urobiť, kým nebude verejné obstarávanie a všetky podpísané zmluvy.

Takže som si dala tú prácu a urobila som vizualizáciu. Pretože táto jedna veta, ktorú máme pred sebou, vám asi pravdepodobne nič nepovie o tom, čo tam bude stáť a čo občania budú platiť do roku 2037. A o to ide.

Možno by bolo dobré povedať niečo o minulosti tohto projektu, pretože toto nie je nový projekt, ktorý štartuje pre mňa úplne prekvapujúco pán poslanec Jarjabek, a nie pán minister kultúry Maďarič, ktorý je gestorom tohto projektu, ktorý ho presadzuje a ktorý vlastne bude robiť aj všetky verejné obstarávania a podobné záležitosti, dokonca aj riadiť stavbu, lepšie povedané, kontrolovať.

Tento projekt sa objavil pred letom pred dvoma rokmi. Mal 70 strán a mal niekoľko zaujímavých momentov, napríklad vyvlastnenie majetku verejnoprávnych médií. Potom zavedenie pojmu ekonomické vlastníctvo. To znamená, že verejnoprávne médiá by mali nejaké iné vlastníctvo a súkromník, ktorý to postaví, bude mať do roku 2037 ekonomické vlastníctvo.

Ja som sa vtedy prehrýzla 70-stranovým projektom a upozornila som pána ministra, že chce predať nielen celú Mlynskú dolinu s budovou a s lukratívnymi pozemkami, ale aj budovu Slovenského rozhlasu. Upozornila som ho, že v budove Slovenského rozhlasu je dnes, keď sa opravuje Reduta, jediná dobre ozvučená koncertná sála. A spýtala som sa ho, či v tomto novom objekte je projekt novej koncertnej sály. Pretože tento projekt predpokladá 90 tisíc m² pre obidve médiá, čo je oveľa menej, než majú teraz dohromady (o vyše jednu tretinu menej) dostala som odpoveď, že koncertná sála nebude a nepočíta sa s ňou. A okamžite Deloitte & Touche, ktorí pripravujú tento projekt s pánom bývalým guvernérom Masárom na čele, zmenili projekt s tým, že ministerstvo nebude predávať budovu Slovenského rozhlasu a Slovenský rozhlas by sa rozdelil priamo v Bratislave v Starom meste na dve pracoviská. To znamená, archív rozhlasu, koncertná sála, sídlo orchestra - všetko by zostalo v starej budove, a štúdiá a niektoré redakcie atď. by sa presťahovali do novej budovy.

Toto bol jeden z dôsledkov toho, že sme si viacerí kolegovia tu v parlamente všimli tento nezmysel, ktorý bol zapracovaný do projektu. Samozrejme, čítajúc tento projekt sme sa aj dobre zasmiali, pretože tam bolo uvedené, že táto budova je postavená rovno na chrbte Slovenského národného divadla, to treba tiež povedať. Slovenské národné divadlo tým stratí svoje vonkajšie parkovisko a v novej budove médií nemusia byť ani herecké šatne, ani priestory na uskladnenie scény alebo proste praktikáblov na postavenie scény, pretože hneď vedľa je Slovenské národné divadlo a to má dostatočné priestory. A bola tam uvedená rozkošná veta, že keďže sa v divadle cez deň nepracuje, tak by v tých šatniach hercov Slovenského národného divadla sedeli herci, ktorí budú robiť televízne seriály a večer zase sa v televízii nepracuje a v divadle sa vraj pracuje. Bolo to zvláštne, že pod gesciou ministerstva kultúry niečo takéto môže vzniknúť.

Keď som to vo výbore kritizovala, tak pán štátny tajomník Sečík zmenil svoju rétoriku a začal hovoriť, že blízkosť, priam fyzická blízkosť novej televíznej a rozhlasovej budovy s národným divadlom má synergické efekty. Pamätám si tento termín zo začiatku 70. rokov, synergiou sa zakrývalo všetko možné, ale už takáto hlúposť, aby sme takýmto termínom zakrývali...

Ešte by som chcela upozorniť, že v tomto projekte, či už v tom prvom alebo v tom druhom, ktorý sa potom zväčšil na 140 strán a obsahoval aj iný spôsob vyrovnávania sa s financiami, pretože 800 miliónov korún (uvádzam v korunách, pretože to bolo pred dvoma rokmi), ktoré sa mali získať za predaj Slovenského rozhlasu, zrazu v projekte neboli, vyparili sa.

Takže vôbec sa nerieši otázka archívov. Upozorňujem váženú a ctenú snemovňu a kolegov, ktorí ma počúvajú, že sme za posledné roky investovali 40 miliónov korún, teda len posledný rok, do modernizácie krásneho 2 500 m² archívu televízie v nízkej budove televízie dole. Tento projekt nerieši otázku archívu, historického archívu, teda klasického archívu Slovenskej televízie, verejnoprávnej televízie. Takže, toto je minulosť projektu.

Ako bod č. 3 by som vás chcela upozorniť, že pán poslanec ako poštár tejto jednej vety z ministerstva kultúry za to vlastne nezodpovedá, lebo to nie je jeho myšlienka, ja to uznávam. Ale tento projekt je veľký. A miesto toho, aby pán minister prišiel, predložil štyri legislatívne zmeny, ktoré si vôbec uskutočnenie verejného obstarávania vyžaduje, bude zrejme chodiť s vetičkami, aby sme si neuvedomili, o čom hlasujeme.

Tento veľký projekt, ktorý vzniká v Novom centre Bratislavy, najmodernejšom centre Bratislavy, bude bez verejnej debaty. Upozorňujem, je to bez pripomienkového konania, bez pripomienkového konania vládnych úradov. A pán spravodajca povedal, že to je bez finančných nárokov. No, chcem vás upozorniť, že náklady na výstavbu budovy, budem to hovoriť vo veľkých číslach, sú 4 miliardy korún, skoro 2 miliardy technické vybavenie a do roku 2037 by, vážení kolegovia, naši občania mali zaplatiť za túto budovu a za tento plán ministra Maďariča 14 miliárd korún. Ja chápem, že ja tu v roku 2037 nebudem a predpokladám, že dosť veľká väčšina z vás, vrátane vás, pán kolega, ale upozorňujem, že je to mimoriadny záväzok a snáď aspoň niekomu to dôjde, že zdvihne ruku za niečo, čo bude mať na hlave ako maslo do roku 2037.

Ministerstvo kultúry vybralo najdrahší projekt. To znamená, výstavbu nového centra v centre Starého mesta, v Novom centre Starého mesta. Najdrahší projekt, pretože Slovenská televízia má vo svojom "šuplíku", a ja ho tiež mám v "šuplíku", projekt na dostavbu nízkej budovy Slovenskej televízie za sumu ľahko prekračujúcu miliardu korún, s ktorou by mohla krásne existovať. A Slovenský rozhlas má tiež vypracovaný projekt. Tiež ho mám, kde dostavbou za necelých 400 miliónov korún by rozhlas mohol fungovať a uvoľniť predimenzované priestory, ktoré vytvárajú problémy pre verejnoprávne médiá.

Pán poslanec nám doniesol z ministerstva kultúry túto jednu vetu bez vizualizácie. Takže, kto máte záujem, mám ešte pre vás túto vizualizáciu. Táto koncepcia nemá zatiaľ ani rámcovú dopravnú analýzu. Bývam dosť blízko. Odporúčam vám o piatej sa v tomto priestore pohybovať, krok-sum-krok. Nemá žiadnu hygienickú analýzu, žiadnu hlukovú analýzu a ani, čo si myslím, že je veľmi dôležité, keď sa pozriete na tú vizualizáciu, odhad elektrosmogu, ktorý zasiahne staromešťanov. Pretože, keď navštívite Slovenskú televíziu, uvidíte obrovské antény a tie antény tam musia byť. Konzultovala som to s odborníkmi, antény tam budú.

Ako bod 6 by som uviedla k mojej argumentácii stav našej verejnoprávnej televízie a vôbec financovania našich verejnoprávnych médií. Mám tu spočítané čísla a chcela by som vás informovať, že v rokoch 2007 až 2009 Slovenská televízia získala od štátu dotáciu vo výške 386,602 miliónov korún okrem dane, ktorú platia všetci občania a z toho nebola schopná vyčerpať 32,5 milióna. V roku 2007 až 2008 verejnoprávna televízia počas tejto vlády napriek dotáciám vyprodukovala stratu 447,490 milióna korún. Spolu so stratou naplánovanou na rok 2009 po úprave je to strata vo výške 21,14 miliónov eur, to je 637,037 milióna korún.

A celková sekera verejnoprávnej televízie za roky 2007 a 2009 bez štátnej dotácie, bez obrovskej štátnej dotácie, už ide cez 1 miliardu korún, to znamená, okolo 34 milión eur. Kto chce, vysvetlím mu, mám to priamo v tabuľkách. Pritom Slovenská televízia v týchto mesiacoch klesla definitívne pod 15 % sledovanosti. Verejnoprávna televízia, ktorú si platia občania, to je neuveriteľné. Je v zúfalom programovom stave a pritom, vážení kolegovia na tejto strane poslaneckej snemovne, vy ste zdvihli ruku a hlasovali ste v audiovizuálnom zákone za otvorenie zákona o Slovenskej televízii, ktorý zobral Slovenskej televízii reklamný trh vo výške 600 mil. korún. Chcem vás na to len upozorniť. Ja som vás vtedy upozorňovala, vy ste za to hlasovali.

Teraz, ako bod č. 7 tento projekt má byť PPP projekt, lenže toto nemôže byť celkom PPP projekt, a preto musíme zmeniť zákony. Pretože tu nejde o public private, ale o verejnoprávne médiá. To znamená, bude to treba urobiť inak legislatívne a možno, že pán Jarjabek potom v januári príde s ďalšou vetou.

Ďalší bod. Položme si otázku, čo je účelom tohto projektu? Nepochybne, verejnoprávne médiá sú organizované a hospodária v predimenzovaných budovách. Áno, to je určite fakt. Budovy sú v nevyhovujúcom stave. Dávno neboli modernizované, pretože ani zástrčkový zákon, za ktorý ste zase zdvihli ruku, hoci sme vás varovali, vôbec nevyriešil financovanie verejnoprávnych médií a nevyrieši. Teraz, v týchto dňoch dostala Slovenská televízia a Slovenský rozhlas ďalšie 4 mil. eur ako vykrytie zlej kalkulácie zástrčkového zákona.

Takže, povedzme si, prečo takýmto drahým spôsobom s výhľadom do roku 2037 chce ministerstvo kultúry riešiť problém verejnoprávnych médií? A nehnevajte sa, po tom, čo ste schválili zástrčkový zákon a audiovizuálny fond, teda tú časť otvorenia zákona o Slovenskej televízii, som podozrievavá, priznám sa. Sú rôzne fámy, kto sa chce dostať k lukratívnym majetkom Mlynskej doliny, ktorá televízia sa tam má presťahovať, čo bude potom s pozemkom na Kolibe, atď., atď. Dokonca jeden pracovník Deloitte & Touche v rozhovore so mnou mi povedal, že projekt je tak ledabolo spracovaný preto, lebo v konečnom dôsledku v tejto budove bude niečo iné. Neviem, či to je pravda, ale považujem za potrebné vás s tým oboznámiť.

Aká je naša úloha - a to je môj posledný bod - v tomto dobrodružstve od roku 2009 do roku 2037? Kývnuť na legislatívu bez toho, aby sme boli oboznámení s celkovým projektom, aby ste videli rozpočet celkového projektu, aby sme tu o ňom mohli diskutovať, aby sme mohli diskutovať s ministrom, pretože predsa nebudeme trápiť otázkami pána poslanca? Bývalo dobrým zvykom, že v amerických baroch je vždy napísané, "Nestrieľajte na barmana, za nič nemôže", takže ja ani nemienim pána poslanca kritizovať, lebo si myslím, že on za to naozaj nemôže. Prosím, nestrieľajte na pána Jarjabka. A táto vetička, táto vetička má umožniť vlastne obísť veľmi dôležité ustanovenie našej legislatívy, a to je, že na štátnom pozemku sa nesmú postaviť okrem elektriny, vody, plynu atď., žiadne iné stavby. Toto je táto vetička. Potom príde vyvlastnenie majetku verejnoprávnych médií a až potom, pomalinky podľa procesu obstarávania sa dostaneme konečne k tomu, o čo asi pravdepodobne ide. Celková dĺžka projektu je 28 rokov, napísané je to v tomto materiáli, doba výstavby mediálneho komplexu 3 roky a súkromný partner bude prevádzkovať tento komplex, to znamená, nie verejnoprávne médiá, 25 rokov. Ak mi dokážete povedať a zaručíte sa svojím majetkom za to, že o 25 rokov pri tomto technologickom pokroku bude televízia taká, ako je dnes, ja sa s vami stavím o nejakú lukratívnu záležitosť. Stavím sa, naozaj, o 25 rokov.

Takže rýchlo, rýchlo poďme s týmto projektom, ktorý zrejme tlačí niekto iný (podľa mojich správ), nebudem sa o tom šíriť, lebo o pár mesiacov sú voľby. A treba, to, čo som už párkrát aj v mojich blogoch napísala, podpísať nevypovedateľné zmluvy. Ja tomu hovorím Duckého zmenky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - poslanci Minárik, Štefanec, Zsolt Simom. Ešte niekto, prosím? Pani poslankyňa Tkáčová, sledujem márne pokusy pána Pada, takže ho registrujeme ako prihláseného s faktickou poznámkou. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť, štyria páni poslanci - ako je na tabuli. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vy ste hovorili čosi o dvadsiatich piatich rokoch a aká bude televízia. No ja si túto verejnoprávnu televíziu a s týmto riaditeľom a za takéhoto ministerstva kultúry viem predstaviť v takomto technologickom stave aj o tých 25 rokov. Hovorili ste o tom, že ministerstvo kultúry vybralo najdrahší projekt. Ja mám rád konkrétnosť, preto rád personifikujem, nie ministerstvo kultúry, pani Gajdošová dávno, dávno vybrala tento projekt. Že je najdrahší, to je výsledok skôr toho, že tá druhá strana vedela, že je vybratá. Pani Gajdošová vybrala a pán minister Maďarič posvätil tak, ako to na tom ministerstve prakticky stále chodí. Inak, keď ste hovorili o týchto vážnych veciach, tak spravodajca, ktorý sa smeje, keď mu niekto vysvetľuje, čo je to vtip a nesmeje sa na tom vtipe, zíva, asi ste boli preňho nudná. Keď ste hovorili o doprave. Včera sme boli v divadle. Bolo to zaujímavé a zrejme to v mnohých nás prekrylo ten nepríjemný pocit, jak sme sa túlali po tom parkovisku a nevedeli, kde to zapichnúť. No dopravu to vyrieši, lebo to parkovisko tam nebude a nebude už vôbec kde parkovať, takže tam nikto tým autom nemôže ísť. Potom budeme všetci parkovať v súkromných garážach, ktoré postavili na nábreží.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefanec, pán poslanec Pado na konci, dobre. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať hlavne pani poslankyni Vášáryovej, ktorá veľmi jasne argumentačne zdôvodnila, že v tomto návrhu nejde o zlepšovanie stavu kultúry, nejde o riešenie objektívnosti verejnoprávnych médií, ale ide tu o realitný biznis. Ide o realitný biznis a, bohužiaľ, ďalšie zadlžovanie krajiny na desaťročia dopredu, ktoré zaplatia len a len ďalšie generácie. V súčasnosti vláda vydrancovala verejné financie, nerevidovala štátny rozpočet, budúci rok budeme mať rekordný deficit a náš dlh raketovo rastie, takže riešenia zrazu, ktoré sa tu objavujú, sú vo forme ďalších dlhov, tak ako na doprave, tak ako v zdravotníctve. Zdá sa, že forma PPP projektov bude obľúbená už aj v kultúre, len pointa zostáva tá istá. Každé dlhy sa raz musia zaplatiť. Všetko niekto platí a všetko niečo stojí. Zrejme aj tento projekt, ak vôbec k nemu dôjde, tak si budú pamätať ďalšie, ďalšie generácie a budú naň spomínať ako na elektronické mýto, nástenku, Tipos a ďalšie škandály.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa pôvodne ani nechcela ozývať, ale predsa len ma inšpiroval tento vianočný darček ministra kultúry Starému mestu. Povedala som si, však Staré mesto je to strašne obludná vizualizácia. To bude hrôza, keď sa to ozaj zrealizuje. Ale netýka sa to len Starého mesta, lebo týka sa to nás všetkých, pretože aj keď my sa možno nedožijeme roku 2037, ale naše deti sa dožijú a ony to budú platiť. Chcem sa pozastaviť ešte pri dvoch veciach z vystúpenia kolegyne poslankyne. Hovorila, že Slovenská televízia klesla pod 15-percentnú sledovanosť, tak ale bolo by potom potrebné aj zvážiť a znížiť koncesionárske poplatky na 15 %, pretože občania platia a platia podstatne viac po zavedení zástrčkového zákona, ale tá sľubovaná kvalita a výsledok sa nedostavujú. Ukazuje sa, že vláda si pestuje svoje kauzy typu Interblue group v každom sektore. Na ministerstve kultúry je to tento skrytý privátny investor, ktorý síce známy nie je, zrejme sa má vyberať, ale ja som presvedčená o tom, že on už je dopredu známy. Hoci to nakoniec bude nejaká neznáma firma, ktorej vlastnícke pozadie nebude nikomu známe, som presvedčená, že pán minister už dnes presne vie, kto za tou firmou bude stáť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Vášáryová, ja sa vám chcem poďakovať za to, že ste informáciu o malom kroku smerujúcom k ďalšiemu megakšeftu dali von. Chcem sa vám za to naozaj poďakovať, pretože spôsob, akým je táto novela predkladaná, obchádza klasický legislatívny proces. Novela zákona obchádza pripomienkové konanie a budí dojem, že zodpovednosť za túto novelu nesie pán poslanec Jarjabek a ministerstvo kultúry, ani vláda Slovenskej republiky nemá nijakú zodpovednosť, aspoň si to myslia. Veľmi ma prekvapilo stanovisko, prekvapilo ma, je úsmevné, stanovisko ministerstva financií. Ministerstvo financií berie na vedomie konštatovanie predkladateľa, že predložený návrh nebude mať vplyv na verejné financie. Samotný návrh, samozrejme, vplyv na verejné financie mať nebude. To naozaj, tá jedna veta vplyv nebude mať. Tá jedna veta spôsobí len to, že umožní ďalšiu mega, naozaj, ja neviem ani, umožní ďalší megatunel za niekoľko miliárd korún a za to sa vám chcem poďakovať, že ste to dali von. Ja dúfam, že sa verejnosť týmto problémom bude zaoberať. Kedysi som zbieral známky a nielen sólo, ale snažil som sa mať aj série. Táto pripravovaná stavba zapadá do série známok s megaškandálmi a megatunelmi tejto vlády.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky - pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, vážení kolegovia, že ste si ma vypočuli. Chápem, že pre niekoho to môže byť nudné, lebo niektorí ľudia uvažujú len pár mesiacov dopredu alebo dva týždne a neuvažujú o tom, čo bude do roku 2037. Ale chcela by som vám ešte povedať, že tá jedna veta niečo predsa len znamená. Táto jedna veta znamená, že na štátnom pozemku môže stavať ktokoľvek, vrátane súkromnej osoby, ak pravda, preukáže, že to je stavba pre potreby Slovenského rozhlasu. Spýtame sa pána Jarjabka, či Slovenský rozhlas a Slovenská televízia dali na to napríklad súhlas a ako sa to bude preukazovať, že to je pre potreby? Kto to bude posudzovať? A o aké potreby pôjde a či tam tie potreby verejnoprávnych médií musia byť dominantné alebo stačí, keď budú okrajové, nárok nijako nerieši. Chcem ešte upozorniť, že v projekte je jedna ďalšia rozkošnosť a síce, ten, kto to stavia, môže v časoch, keď vraj Slovenská televízia, Slovenský rozhlas nebudú využívať svoje priestory, robiť tam svoje programy. To je tiež úžasná časť tohto projektu. Odporúčam na prečítanie na Vianoce, báječná záležitosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vystúpili všetci rečníci riadne prihlásení do rozpravy. Ale o slovo v rozprave s možnosťou reagovať naňho požiadal pán navrhovateľ. Má slovo

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ubezpečujem vás, že je to len začiatok tejto rozpravy, v ktorej budeme pokračovať, pochopiteľne, po hodine otázok. Je na čo reagovať. V tejto chvíli je toho skutočne veľmi veľa a tej problematiky je oveľa viac, ako sa dá stihnúť za krátky čas, pretože už vlastne máme prestávku.

Chcem pani Vášáryovú ubezpečiť, že ju očakávam poobede, aby si sadla do týchto lavíc, lebo veľmi rád budem reagovať na niektoré veci, ktoré povedala, čo považujem za absolútnu demagógiu a z jej strany dvakrát, poznajúc jej vystúpenia. Budem veľmi rád, keď si sem sadne, tam, kde sedela doteraz a bude reagovať, preto lebo ja budem vystupovať v rozprave, aby na mňa mohla reagovať. A budem veľmi rád, budem veľmi rád, keď na mňa bude reagovať a dúfam, že zbabelo neujde, ako to býva jej zvykom na niektorých výboroch.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračujeme o 14.00 hodine štandardným bodom programu, ktorým je hodina otázok.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Tretí deň rokovania

44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. decembra 2009 o 14.00 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať pravidelným bodom

hodina otázok,

ktorý otváram. Poslanci do 12.00 hodiny včera položili 22 otázok na pána predsedu vlády a 27 otázok na členov vlády. Overovatelia vyžrebovali ich poradie.

Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty minister zdravotníctva, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister hospodárstva, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Služobne mimo Bratislavy na pracovnej ceste je minister výstavby a regionálneho rozvoja, zastupuje podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj.

Otázky nie sú na ministra zahraničných vecí pán Lajčáka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Plánované pracovné aktivity v zahraničí realizuje aj minister obrany Jaroslav Baška, naňho takisto nie sú žiadne otázky postavené.

Pán predseda, som pripravený v stanovenom 15-minútovom limite odpovedať na otázky poslancov Národnej rady.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.

Prvá otázka je od pána poslanca Lebockého a znie: "Vážený pán premiér, je Slovenská republika spokojná s dohodami o obsadení čelných pozícií Európskej únie?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, spokojní musíme byť predovšetkým preto, lebo sa ukončila dlhodobá trauma Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu inštitucionálnych otázok. Ratifikácia Lisabonskej zmluvy spôsobovala Európskej únii, najmä vrcholným orgánom - Európskej rade veľa problémom a musím priznať, že často bolo aj veľké rozčarovanie predsedov vlád a hláv štátov z toho, že veľkú časť energie, ktorá bola potrebná na rokovanie Európskej rady, bola často vynakladaná práve na otázky inštitucionálneho charakteru.

Je škoda, že sme nepredstavili, a to sa netýka len slovenskej vlády, ale týka sa to celej politickej scény, ale aj celej Európy, Lisabonskú zmluvu v atraktívnejšom svetle. Zdá sa, že ide o akýsi nepodstatný, komplikovaný právny predpis, ale všetci si uvedomujeme, že ide o predpis, ktorý nanovo upravuje vnútorné vzťahy fungovania Európskej únie. Je to významný medzinárodný dokument, ktorý smeruje aj k ustanoveniu rôznych nových funkcií v rámci Európskej únie, či už ide o predsedu Európskej rady, ktorú nazývame pracovne prezidentom Európskej rady, alebo, či už ide o vysokého predstaviteľa Európskej únie pre spoločnú zahraničnú politiku.

Vážené dámy a páni, predstava vlády Slovenskej republiky pri nomináciách na tieto posty spočívala v tom, že prezidentom Európskej rady by mal byť, alebo Európskej únie, by mal byť človek, ktorý je všeobecne medzinárodne známy, akceptovaný. Človek, ktorý má za sebou dlhodobé skúsenosti v politike nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Neočakávali sme od funkcie prezidenta Európskej únie len akúsi úlohu koordinátora, alebo človeka, ktorý bude zvolávať zasadnutia a riadiť tieto zasadnutia. Prevládol druhý názor a Európske únia sa nakoniec dohodla na tom, že prezidentom Európskej únie alebo predsedom Európskej rady, používam obidva výrazy, sa stal belgický premiér Herman Van Rompuy, ktorého určite všetci dobre poznáme, pretože nie je to tak dávno, čo navštívil aj Slovenskú republiku. Stane sa prezidentom Európskej únie na obdobie dva a pol roka, ale určite je dôležité podčiarknuť, že má za sebou 30-ročnú politickú prax.

Bol viackrát ministrom a takisto bol predsedom a podpredsedom belgickej vlády. Ak dokázal zvládnuť veľmi náročnú situáciu v Belgicku, situáciu, ktorá sa týkala flámsko-valónskeho sporu, kde naozaj nebolo už ďaleko od rozpadu jednotného štátu, tak nie sú pochybnosti ani o tom, že zvládne prípadné spory v rámci Európskej únie. Takéto rozhodnutie padlo. Vláda Slovenskej republiky ho rešpektuje, chce ho rešpektovať a chcem potvrdiť, že belgický premiér, pán Herman Van Roumpuy bude mať, samozrejme, aj našu plnú podporu pri prijímaní rozhodnutí, ktoré budú mimoriadne dôležité.

Chcel by som vás informovať o tom, že existovala dohoda medzi dvoma najvýznamnejšími frakciami v rámci Európskeho parlamentu medzi EPP a Stranou európskych socialistov, že pozíciu prezidenta budú nominovať práve predstavitelia ľudových a konzervatívnych strán a predstaviteľku alebo predstaviteľa, ktorý bude reprezentovať Európsku úniu v zahraničnej politike, bude predkladať PES, teda Strana európskych socialistov. To sa aj stalo a som veľmi rád, že bola navrhnutá za vysokú predstaviteľku Európskej únie pre spoločnú zahraničnú politiku britská členka Európskej komisie pani Ashtonová. Má to viacero výhod. Po prvé je to veľmi skúsená politička. Pracovala v oblasti obchodu a súťaže. Je to politička, ktorá, samozrejme, má bohaté skúsenosti aj z vlastnej krajiny, ale je tu aj určité vyrovnávanie pozícií medzi ženami a mužmi. Je to určite prestížny post v rámci Európskej únie a preto som rád, že sme dali príležitosť pre všetkých, nie iba mužom, ako sa niekedy, bohužiaľ, stáva.

Vláda Slovenskej republiky podporila aj myšlienku, aby sa predsedom Európskej komisie opäť stal José Manuel Barroso, skúsený európsky politik, a potešila nás aj správa, akú pozíciu zaujme nový komisár Slovenskej republiky alebo za Slovenskú republiku Maroš Šefčovič, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky pri Európskej únii. Je to významná pozícia podpredsedu Európskej komisie a bude mať na starosti medziinštitucionálne vzťahy, bude treba naozaj mať na starosti vzťahy medzi Európskou radou, komisiou a Európskym parlamentom, budeme mať naozaj obrovské množstvo informácií. Myslím si, že je to obrovský úspech, diplomatický úspech Slovenskej republiky a netreba si všímať poznámky, ktoré prichádzajú zo strany opozície, pretože nechcem k tomu ani ja teraz zaujímať nejaké sarkastické poznámky, pretože je zrejmé, že je to úspech a úspech sa v tejto krajine jednoducho nenosí. Nosia sa len zlé správy a neúspechy.

Ďakujem pekne, pán predseda. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem, vážený pán premiér, za odpoveď. Samozrejme, že bola teda na úrovni, akú som očakával. V každom prípade mi dovoľte, nechcem vás trápiť, prišli ste medzi nás nemocný, napriek tomu, že máte ťažkú angínu, prišli ste do parlamentu odpovedať na otázky poslancov. Dovoľte mi ešte takú krátku doplňujúcu otázku. Ako vy v tomto procese hodnotíte činnosť a aktivity pána ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka? Ďakujem.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, už keď vznikala vláda v roku 2006, sme mali záujem, aby sa ministrom zahraničných vecí stal človek, ktorý má medzinárodné renomé. A určite sa nám to podarilo v súvislosti s predchádzajúcim ministrom pánom Kubišom. Po ňom, keď sa dobrovoľne rozhodol pán Kubiš odísť do medzinárodných služieb, prichádza ďalší, mimoriadne známy a uznávaný politik, pán Lajčák, ktorý pôsobil v Bosne a Hercegovine prakticky ako najvyšší predstaviteľ medzinárodného spoločenstva. Vidím na vlastné oči pri rozhovoroch a pri stretnutiach, že požíva veľkú dôveru a predovšetkým ho každý vníma ako fantastického experta na oblasť predovšetkým Balkánu, a preto jeho služby treba mimoriadne oceniť.

Podobne ako aj ja, aj pán minister zahraničných vecí bol mimoriadne aktívny. My sme sa usilovali o niektorú z ekonomických pozícií v komisii, ale táto pozícia je vyššia z hľadiska postavenia, je to podpredseda Európskej komisie a bude mať naozaj všetky informácie, ktoré budeme potrebovať. Je to úspech, takúto vysokú pozíciu sme ešte v rámci európskych štruktúr nikdy nemali.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.

Druhá otázka je od pani poslankyne Roškovej, áno je tu: "Pán premiér, ako hodnotíte výjazdové zasadnutie vlády v Poprade a zvlášť problematiku cestovného ruchu?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Pani poslankyňa, začnem trošku netradične možno, ale chcem začať citátom vystúpenia človeka, ktorý sa tvári, že je šéfom opozície a ktorý na adresu vlády Slovenskej republiky, ktorá rokovala v Poprade na mimoriadnom zasadnutí kvôli cestovnému ruchu, povedal: "Je mi ľúto, ale vláda ničí Slovensko." Priznám sa, že by som sa nikdy nechcel dostať do takejto pozície ako on, pretože to je trápne, aby po 8 rokoch šéfovania vláde Slovenskej republiky ma prenasledoval po Slovensku ako tajný agent a organizoval tlačové konferencie v hoteloch, ktoré sa nachádzajú presne oproti budovám, kde zasadá vláda Slovenskej republiky. Je to trápne, je to smiešne, je to ponižujúce. Toto by 8-ročný predseda vlády Slovenskej republiky nemal robiť. (Potlesk.)

Ale ak teda niekto tvrdí, ja to zacitujem, že: "Je mi to ľúto, ale vláda ničí Slovensko, ničí Slovensko", dovoľte, aby som vás informoval, ako sme to Slovensko zničili v Poprade. Predovšetkým chcem vás informovať, že na tomto rokovaní vlády sme sa naozaj výsostne zaoberali problematikou podpory cestovného ruchu. Výborne som sa zabával, keď niekto rozprával, že ale tam je nezamestnanosť, prečo sa nezaoberáme nezamestnanosťou. Veď ale práve všetci vieme, že cestovný ruch je ten, ktorý je schopný vytvárať v týchto podmienkach nové pracovné miesta, čiže bola to najmä schôdza vlády Slovenskej republiky o zamestnanosti, ale orientovaná výlučne na cestovný ruch.

Prijali sme niekoľko mimoriadne dôležitých rozhodnutí. Najmä vás chcem informovať o tom, že padlo rozhodnutie, že minister hospodárstva musí predložiť v takom termíne, aby o tom ešte mohla rokovať táto Národná rada Slovenskej republiky, zákon o cestovnom ruchu, ale s tým, že štát sa bude podieľať spolu s mestami a obcami a vyššími územnými celkami na financovaní turizmu v pomere 1 : 1. Teda to, čo odmietli naši páni z opozície, to, čo naakumulujú vyššie územné celky, mestá a obce na podporu cestovného ruchu, v takom istom balíku vláda Slovenskej republiky podporí aktivity v danom regióne. Na tomto princípe bude zákon predložený a ja verím, že na januárovej schôdzi, a potom na schôdzi februárovej tento zákon aj, samozrejme, schválite.

Ďalej chcem povedať, že sme sa venovali aj problematike zonácie Vysokých Tatier. Pokiaľ nebude táto zonácia urobená, nemožno hovoriť o rozvoji cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, pretože o tom nikto nevie, kde sa môže stavať, kde sa nemôže stavať, kde vydávať i nevydávať konkrétne povolenia, a preto sme odmietli akékoľvek úvahy o predlžovaní termínu na schválenie tejto zonácie a v marci budúceho roku vláda Slovenskej republiky o tomto bude definitívne rozhodovať. Urýchlené schválenie zonácie TANAP-u totiž umožní dokončiť už 9 rokov odkladané schválenie územného plánu mesta Vysoké Tatry a vytvorí také predpoklady pre udržateľný rozvoj tejto turistickej destinácie. Ďalej veľmi dôležité je, že sme sa zaoberali na tejto vláde aj tzv. satelitným účtom cestovného ruchu, z ktorého získavame všetky potrebné informácie o tom, v akom stave cestovný ruch je. Začneme ho testovať už v januári budúceho roku a mal by nám dať odpoveď na to, aký je skutočný podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky. Dozvieme sa napríklad veľmi presne aj to, koľko návštevníkov príde na Slovensko, ktoré produkty cestovného ruchu a typy dopravy využívajú, atď., atď. Jednoducho, ide o čo najobjektívnejšie vyhodnotenie výkonu tohto odvetvia národného hospodárstva v prepojení na hrubý domáci produkt. A tak sa pričleníme k tej skupine štátov Európskej únie, ktoré tento systém už využívajú.

No a poďme teraz k tomu ničeniu, aby mi vyšiel na to ešte čas, tak takto sme zničili Slovensko v Poprade.

Podporujeme transformáciu športového areálu FIS na Štrbskom plese pod správu samosprávy obce Štrba, dávame na to 1,2 mil. eur. Podporujeme modernizáciu tohto športového areálu, dávame na to 1,7 mil. eur. Oni to dali do súkromných rúk, my to z tých súkromných rúk dávame obciam a podporujeme obec, aby to jednoducho opravila, aby to slúžilo ľuďom. (Potlesk.)

Ďalej, pokiaľ ide o ďalšie veci. Dali sme na zriadenie Centra pre rozvoj turizmu Prešovského samosprávneho kraja pre oblasť Vysokých Tatier 225 tisíc eur. Ďalej na riešenie havarijného stavu drevených chrámov Karpatského oblúka 445 tisíc eur. Ďalej, realizácia tretej a štvrtej etapy rekonštrukcie renesančného kaštieľa hradu Ľubovňa vo výške 500 tisíc eur, ďalej stavebné úpravy národnej kultúrnej pamiatky Strážky 30 tisíc eur. Ďalej podpora cyklistického chodníka Poprad - Starý Smokovec vo výške 1 mil. eur. Ďalej riešenie havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky Drevený kostol sv. Juraja vo výške 1 mil. 215 tisíc eur, ďalej Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke 490 tisíc eur.

Ďalej vybudovanie cyklotrás v Žilinskom samosprávnom kraji 150 tisíc eur, ďalej beskydsko-javornícka lyžiarska bežecká magistrála 340 tisíc eur, ďalej integrovaný dopravný systém pre oblasť Vysokých Tatier 100 tisíc eur, ďalej dobudovanie terminálu letiska Poprad Tatry vo výške 1 mil. eur. Tam treba doplniť niektoré veci, ktoré sa týkajú hlavne Schengenu. A už som hovoril o zonáciách a ďalších veciach. Ak to mám dobre zrátané, tak sme tak zničili to Slovensko na našom zasadnutí v Poprade, že sme tam na podporu cestovného ruchu nechali 9 mil. eur. Oni to nedali za celých 8 rokov.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér, váš čas, ktorý ste mali na zodpovedanie otázok, vypršal.

Budeme teraz pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré položili panie poslankyne a páni poslanci členom vlády.

Prvá otázka je na pána podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča od pani Tkáčovej, je tu, a znie: "Pán podpredseda, poznáte vlastnícku štruktúru garážovej firmy Interblue Group, ktorej vláda odklepla predaj emisií?"

Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda vlády.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ctené pani poslankyne, vážení poslanci, otázku pani poslankyne si dovolím rozdeliť na dve časti, pretože považujem za správne a seriózne povedať "A" a pritom nezabudnúť na "B". Ten, kto nerobil vo vede, vytrháva fakty a nerieši veci komplexne, systémovo a na takýchto vytrhávaných faktoch stavia nielen svoje otázky, ktoré sú často povrchné, ale dáva aj neseriózne návody. Nepoznám vlastnícku štruktúru obchodnej spoločnosti Interblue Group. Nakoľko nie som vyšetrovateľom, musím zdôrazniť, že získavanie týchto informácií je aktivitou orgánov a inštitúcií a vy, pani poslankyňa, veľmi dobre o tom viete, ktoré boli na takýto účel na Slovensku zriadené a založené. Niektoré som pritom sám v priebehu svojich 60 dní na ministerstve kontaktoval a požiadal o preskúmanie týchto podozrení.

Pani poslankyňa, ak sa svojou otázkou vraciate do obdobia môjho dvojmesačného pôsobenia na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, potom musím komplexne, pretože som vyšiel z vedy, z vysokoškolského prostredia, musím komplexne pripomenúť konkrétne aktivity a rozhodnutia, ktoré prispeli k rozviazaniu zmlúv, k zavedeniu transparentnosti a rozšíreniu európskeho rozmeru zeleného rezortu. Tento rezort za 2 mesiace navštívili toľkí zástupcovia z jednotlivých štátov Európskej únie, čo v minulosti vôbec nebolo. Som presvedčený, že ak politika nie je konkrétna, potom je len plytkým politikárčením. Preto budem hovoriť o konkrétnych opatreniach v konkrétnom období, nie 100 dní, za 60 dní, ktoré riešia konkrétne problémy, a je vecou, ako v kontinuite na tieto veci budeme nadväzovať.

Počas dvojmesačného spravovania rezortu som vydal rozhodnutia, ktorými sa urobili konkrétne opatrenia na vypovedanie nevýhodných zmlúv v kauze Xilant a vy veľmi dobre viete, že o Xilante som hovoril, ešte som nebol ani ministrom životného prostredia, a popolček, pretože nepoznám žiaden dôležitejší záujem, ako je záujem verejný, záujem štátny. Dôveryhodnosť sa nedá získať sľubmi, ale činmi. Preto som prijal organizačnú štruktúru, ktorú považujem za dobrú, ktorá garantuje nielen práva, ale aj jasné povinnosti a zodpovednosť na tomto ministerstve.

Chaos v oblasti verejných obstarávaní bol zastavený tak podnetmi predloženými Úradom pre verejné obstarávanie na preskúmanie viacerých podivných tendrov, ako aj prijatím Smernice o verejnom obstarávaní a zavedením elektronického verejného obstarávania, ktoré je vyvesené aj v Európskej komisii. V tomto prípade išlo o prirodzenú reakciu na výsledky auditu, ktorý odkryl viaceré nedostatky a vyvolal vážne pochybnosti o transparentnosti a tiež zákonnosti verejných obstarávaní. Audit realizovaný v priebehu 23. až 25. septembra tohto roku preveroval rozhodujúce podklady, ktoré boli predložené odborom centrálneho verejného obstarávania. Ministerstvo uverejnilo medzi 12. marcom 2009 a 16. júnom vo Vestníku 7 predbežných oznámení o nadlimitných zákazkách. Rezort životného prostredia sa nebezpečne vzďaľoval v tejto oblasti od zákona o verejnom obstarávaní. Prešľapával pravidlá transparentnosti a slušnosti a ja sa za to nehanbím, že som takýmto spôsobom konal a žiadam, aby sa ďalej takýmto spôsobom aj konalo.

Mne sa podarilo zaviesť elektronické verejné obstarávanie za 60 dní. To sa SDKÚ - DS a KDH, ani ďalším ich koaličným partnerom nepodarilo za 8 rokov ich vládnutia. Zelený rezort, v ktorom dostali zelenú odborníci, nie stranícki nominanti, a to podčiarkujem, sa začal tešiť medzinárodnej akceptácii. Návštevy z krajín Európskej únie a diskusie o spoločnom postupe pri rôznych aktivitách to jasne dokazujú. Ministerstvo životného prostredie zmenilo svoje zažité postoje k eurofondom. Eurofondy nesmú byť komoditou, ktorou sa riešia rôzne záujmové skupiny, ale musia slúžiť predovšetkým občanom a konkrétnym záujmom obcí, miest a rôznym zoskupeniam. Musia pomáhať regiónu a ľuďom. Envirorezort potrebuje presúvať európske peniaze tam, kde sú najviac potrebné, a preto, a to chcem tu podčiarknuť a pri mojich stretnutiach so samosprávou to neustále opakujem, bol prehodnotený Operačný program Životného prostredia a išli sme už v intenciách, ako nám uložil aj pán predseda vlády, aby sme takýto program naorientovali tak, aby sme zvyšovali zamestnanosť v jednotlivých regiónoch, v rámci ktorého, tohto programu, sa prijali zásadné zmeny.

Ich cieľom je zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využitia zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej štruktúry Slovenskej republiky v zmysle domácich predpisov a pravidiel Európskej únie. Preto sme navýšili finančné krytie na výzvy k budovaniu verejných vodovodov a kanalizácií miest z pôvodných navrhovaných 150 miliónov eur na 300 miliónov eur. Prijali sa výzvy vo vzťahu k ochrane ovzdušia. Prijali sa nové výzvy vo vzťahu ochrany pred povodňami a tak ďalej, a tak ďalej. To sú konkrétne kroky, ktoré slúžia občanom a ktoré sme sa snažili v tomto období riešiť. Samosprávy môžu čerpať o 100 % viac peňazí. Pre ne bola pôvodne vyčlenená na vodovody a kanalizácie len 50-percentná čiastka, teda tých 150 miliónov, teraz je 300 miliónov eur.

Ministerstvo životného prostredia posilnilo pozíciu svojich regionálnych poradenských centier, čo považujem za podstatné. Rezort skrátil proces posudzovania projektov zo 100 dní na 80 kalendárnych dní do 28. októbra tohto roku odo dňa uzavretia výzvy. Okrem toho pri posudzovaní projektov rozhoduje kritérium, tak sme to navrhli, kvality projektu, ktoré je na úrovni 70 % zo 100 %.

Toto sú, vážená pani poslankyňa, keď berieme komplexne úlohy, ktoré som riešil, ktoré som neriešil za 100 dní a neriešil som za 4 roky ako niektorí ministri a riešil som ich za dva mesiace, ktoré naštartovali tento rezort, a musím vám povedať, v zahraničí tento rezort postupne dostával iné postavenie, ako mal v minulosti.

Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)