M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dostal som informáciu, že určený spravodajca aj celý výbor už odišiel na schválený poslanecký prieskum, takže pravdepodobne budeme musieť prerušiť rokovanie o tomto bode programu. A keďže nemám navrhovateľa v sále ani ďalšieho zákona, takže, vážené kolegyne, kolegovia, s vaším súhlasom preruším dopoludňajšie rokovanie Národnej rady v tomto smere.

Pán navrhovateľ, po obede máme dva návrhy pána ministra Jahnátka, potom je ten návrh mandátového a imunitného výboru a potom by sme pokračovali vaším návrhom zákona. Príjemné poludnie, príjemný obed všetkým, dobrú chuť. Ďakujem. Spravodajca mal byť pán poslanec Lebocký.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vítam pána ministra Jahnátka, ktorý odôvodní ďalší návrh. Ale, pán minister, vydržte chvíľočku. Skôr ako vám dám slovo, dovoľte, aby som na balkóne privítal zástupcov vidieckeho parlamentu, ktorých vedie pani predsedníčka Behanovská, vidiecky parlament, členov verejnosúkromného partnerstva Horehron a folklórny súbor Šumiačan a Kráľova Hoľa. Vitajte v parlamente. (Potlesk.)

Verím, že si urobíte svoj obraz o parlamente. Len chcem varovať našich kolegov a kolegyne, ak by si mohol vidiecky parlament sadnúť do týchto lavíc, tak sme určite v menšine a možno by iným spôsobom rozhodovali. Takže poprosím všetkých poslancov a poslankyne Národnej rady, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále, pretože na balkóne máme vidiecky parlament.

Takže ako som už avizoval, pán minister Jahnátek uvedie

vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný chemický zákon, je to prvé čítanie.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1304, návrh na jeho pridelenie výborom a rozhodnutie predsedu Národnej rady má č. 1348.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov vám predkladám z dôvodu, že je na vnútroštátnej úrovni nutné prijať opatrenia k vykonateľnosti nariadenia Európskeho spoločenstva č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktoré zásadným spôsobom mení existujúcu právnu úpravu realizovanú doteraz platným zákonom č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a na ňom založených vykonávacích predpisov. Dotknuté zariadenie Európskej smernice č. 1272/2008 vyžaduje prijať nový chemický zákon.

Prerokúvaný návrh zákona ustanovuje prechodné obdobia, a to prechodné obdobie na klasifikáciu chemických látok a chemických prípravkov do konca roku 2010 a prechodné obdobie pre klasifikáciu chemických zmesí do konca roku 2015. V prechodných obdobiach sa môžu chemické látky a chemické prípravky, ako aj chemické zmesi klasifikovať podľa doterajších predpisov, ale aj podľa nariadenia Európskej smernice č. 1272/2008.

V súlade s nariadením č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí sú členské štáty tiež povinné ustanoviť orgány zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia. Takéto orgány v Slovenskej republike boli už ustanovené zákonom č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch a naďalej nimi zostávajú ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva a Centrum pre chemické látky a prípravky.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za predloženie vládneho návrhu zákona. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Gestorský výbor, v tomto prípade určený výbor pre hospodársku politiku určil pána poslanca Pavla Pavlisa za spravodajcu. Pán poslanec, uveďte spravodajskú informáciu.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, že po rozprave sa odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2010 a v gestorskom výbore do 29. januára 2010.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcu, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto.

Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže neprebehla žiadna rozprava, pán minister ani spravodajca sa nemajú k čomu vyjadrovať, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k Singapurskému dohovoru o práve ochrannej známky z 27. marca 2006.

Návrh tlače je 1263, spoločná správa výborov je ako tlač 1263a.

Tento vládny návrh zákona opäť odôvodní pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Singapurský dohovor o práve ochrannej známky bol prijatý 27. marca 2006 na diplomatickej konferencii k prijatiu revidovaného znenia Dohovoru o práve ochrannej známky, ktorú organizovala Svetová organizácia duševného vlastníctva spoločne s vládou Singapurskej republiky. Dohovor, ktorý vychádza z Dohovoru o práve ochrannej známky z roku 1994 nadobudol platnosť 16. marca 2009 a doteraz ho ratifikovalo 13 štátov. Jeho cieľom je vytvorenie medzinárodného rámca pre harmonizáciu procesných postupov v konaní o zápise ochranných známok.

Dohovor sa všeobecne vzťahuje na ochranné známky, ktorých zápis umožňuje národná legislatíva príslušnej zmluvnej strany vrátane netradičných viditeľných známok, akými sú napríklad hologramy, priestorové ochranné známky, farebné, polohové a pohybové známky, a takzvaných neviditeľných známok, do ktorých patria napríklad zvukové, čuchové, chuťové a hmatové známky.

V záujme prispôsobenia sa vývojovým trendom v oblasti telekomunikácií bol dohovor súčasne doplnený o ustanovenia týkajúce sa elektronického podávania prihlášok ochranných známok a súvisiacich podaní. Dohovor ponecháva zmluvným stranám voľnosť pri výbere spôsobu, prostriedkov a formy komunikácie a zachováva veľmi dôležité ustanovenie dohovoru z roku 1994, ktorým sa zakazuje vyžadovať overenie alebo certifikácia podpisu pri papierovej forme komunikácie.

Novým prvkom v dohovore sú nápravné opatrenia v prípade zmeškania lehôt v konaní pred úradom zo strany prihlasovateľa alebo majiteľa. Z právneho hľadiska je dohovor prezidentskou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby, na základe čoho nie je na jeho vykonanie potrebný zákon. Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky podlieha dohovor vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s prístupom Slovenskej republiky k Singapurskému dohovoru o práve ochrannej známky z 27. marca 2006. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Gestorský výbor pre hospodársku politiku určil pána poslanca Tibora Glendu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. novembra 2009 č. 1335 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 27. novembra 2009.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 19. novembra a prijal uznesenie č. 765. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 19. novembra 2009 a prijal uznesenie č. 608. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Singapurskému dohovoru o práve ochrannej známky z 27. marca 2006 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky táto má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk z príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom Slovenskej republiky k Singapurskému dohovoru o práve ochrannej známky z 27. marca 2006 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky táto má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Singapurskému dohovoru o práve ochrannej známky z 27. marca 2006 (tlač 1263a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 1. decembra 2009 č. 617.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Taktiež môžem skonštatovať, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Má záujem niekto v rozprave vystúpiť? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán minister aj spravodajca, za predloženie návrhov. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 44. schôdze Národnej rady budeme pokračovať bodom, a to je

Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovávaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 27. júla 2009 evidované pod č. IV/1GPt 538/07-22 v znení žiadosti zo dňa 16. novembra 2009 evidovanej pod č. XIV/1GPt 39/09-8 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Správa má parlamentnú tlač 1367.

Prosím predsedníčku mandátového a imunitného výboru pani poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby správu uviedla.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 27. júla 2009 evidovanej pod č. IV/1GPt 538/07-22 v znení žiadosti zo dňa 16. novembra 2009 evidovanej pod č. XIV/1GPt 39/09-8 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom č. IV/1GPt 538/07-22 zo dňa 27. júla 2009 (príloha č. 3) v súlade s ustanovením § 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku a súčasne zaslal túto žiadosť spolu s jej odôvodnením. Súčasťou tejto žiadosti bol vyšetrovací spis, ktorý sa priamo týka podozrenia voči poslancovi Jánovi Kvorkovi zo spáchania zločinu uvedeného v tomto spise.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1385 z 19. novembra 2009 pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú žiadosť na 19. schôdzi výboru dňa 28. októbra 2009. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zúčastnil generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku. Okrem generálneho prokurátora sa zúčastnil na rokovaní výboru i zástupca Okresnej prokuratúry v Martine Juraj Stankoviansky.

Na úvod rokovania výboru uviedol generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka, že sa pridŕža písomného podania zo dňa 27. júla 2009, pričom v súčasnosti bez zbavenia imunity nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní a považuje podozrenie zo spáchania zločinu za dôvodné. Členovia výboru mali možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, ktorý Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky poskytla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov umožnil poslancovi Jánovi Kvorkovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti.

Poslanec Ján Kvorka vo svojom vyjadrení uviedol, že sa necíti vinný a že predmetný zločin nespáchal. Súčasne uviedol, že keďže je členom výboru, nechce ovplyvňovať jeho rozhodovanie vo veci a konania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. októbra 2009 sa nezúčastní a, samozrejme, ani nebude vo veci hlasovať a požiadal výbor, aby rokoval ďalej v jeho neprítomnosti.

Prítomní členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozprave predniesli otázky na predkladateľa. Otázky smerovali k dĺžke konania a k úplnosti zistenia skutkového stavu. Osobitne sa rozprava venovala vykonaniu úkonov potrebných na ustálenie dôkaznej situácie uvedených v pokyne Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 11. februára 2008 a ich vzťahu k predloženej žiadosti na udelenie súhlasu podľa čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca.

Na základe výsledku rokovania v rozprave následne výbor prijal uznesenie č. 30 z 28. októbra 2009, v ktorom nerozhodol v zmysle žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2009, ale konštatoval, že podľa postúpenej spisovej dokumentácie Okresnej prokuratúry Martin vyšetrovací spis č. ORF270/2OVK-MT-2006 orgány činné v trestnom konaní nevykonali doteraz v predmetnej trestnej veci všetky úkony potrebné na ustálenie takej dôkaznej situácie, ktorá by umožňovala prijať záver, že vydanie na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku je dôvodné.

Výbor ďalej konštatoval, že s predmetnou žiadosťou generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. IV/1GPt 538/07-22 sa bude môcť zaoberať až po vykonaní príslušných vyšetrovacích úkonov uvedených v pokyne Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1GPt 538/07-7 zo dňa 11. 2. 2008.

Do vykonania týchto úkonov výbor považoval rozhodnutie o vydaní súhlasu na trestné stíhanie poslanca NR SR Jána Kvorku za predčasné. V tomto zmysle požiadal predsedníčku výboru, aby s týmto stanoviskom výboru oboznámila predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky toto uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky postúpil listom zo dňa 3. novembra 2009 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, pričom konštatoval, že z formálnoprávneho hľadiska Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zatiaľ neprijal rozhodnutie vo veci súhlasu s vydaním poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie a bude sa ním zaoberať pri opätovnom zaslaní doplnenej žiadosti.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka svojím listom zo dňa 16. novembra 2009 č. IV/1GPt 39/09-8 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Pavlovi Paškovi, že nesúhlasí s postupom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v predmetnej veci a opätovne predkladá žiadosť Národnej rade Slovenskej republiky na udelenie súhlasu s vydaním poslanca Jána Kvorku na trestné stíhanie.

Predmetný krok Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odôvodňuje tvrdením, že zrejme uniklo pozornosti Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, že rozhodujúcim pre postup orgánov činných v trestnom konaní je moment vznesenia obvinenia. V predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 21. 4. 2006 a následne dňa 30. 5. 2006 bolo vznesené obvinenie Jánovi Kvorkovi.

Podľa osvedčenia Ústrednej volebnej komisie bol Ján Kvorka dňa 17. 6. 2006 zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a dňa 4. 7. 2006 zložil sľub poslanca. Teda moment vznesenia obvinenia má v tomto prípade vplyv na možnosť pokračovania trestného stíhania voči konkrétnej osobe, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas. V trestnom stíhaní obvineného poslanca Jána Kvorku, ktorému bolo vznesené obvinenie pred jeho zvolením, nie je možné zákonne pokračovať, ak Národnou radou Slovenskej republiky ako oprávneným orgánom nebol daný súhlas. Zistenie skutkového stavu veci nemožno dosiahnuť postupom v rozpore s Trestným poriadkom. Uvedené má vplyv na ďalší postup orgánov činných v trestnom konaní, ale aj na zákonnosť prípadne vykonaných procesných úkonov a plynutie premlčacej doby.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 1385 z 19. novembra 2009 zobral na vedomie uvedený list generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra 2009 a pridelil uvedenú žiadosť na posúdenie Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následne dňa 8. 12. 2009 pokračoval v rokovaní 19. schôdze výboru a zaoberal sa žiadosťou generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 24. júla 2009 v jej znení podľa listu zo 16. novembra 2009.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný návrh uviedol generálny prokurátor 28. októbra 2009 a tiež s ohľadom na jeho list zo 16. novembra 2009, ktorý nerešpektoval požiadavku výboru vyjadrenú v uznesení č. 30 z 28. októbra 2009, výbor nepovažoval jeho účasť na schôdzi už za potrebnú.

V predmetnom rokovaní opätovne umožnil vyjadriť sa k dotknutému poslancovi Jánovi Kvorkovi, ktorý opakovane zdôrazňuje, že predmetný skutok, za ktorý je voči nemu vznesené obvinenie, nespáchal, avšak rozhodnutie o vydaní na trestné stíhanie ponechá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne deklaroval, že ako člen výboru v predmetnej veci nebude hlasovať.

Po následnej rozprave Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky hlasoval o návrhu vysloviť súhlas s vydaním na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku. Uvedený návrh Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil, keď za návrh uznesenia hlasovali z 13 prítomných poslancov 6 poslanci, 1 poslanec bol proti a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 poslanec nehlasoval. Výbor následne konštatoval, že vo veci neprijal platné uznesenie.

Výbor súčasne uložil predsedníčke výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku zistení mandátového a imunitného výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bez stanoviska Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu.

Z tohto dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto správu a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 142 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o vydaní súhlasu na trestné stíhanie poslanca Jána Kvorku bez stanoviska Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti Generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 27. júla 2009 evidovanej pod č. IV/1GPt 538-07-22 v znení žiadosti zo dňa 16. novembra 2009 evidovanej pod č. XIV/1GPt 39/09-8 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1367).

"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na základe žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 27. júla 2009 evidovanej pod č. IV/1/GPt 538/07-22 v znení žiadosti zo dňa 16. novembra 2009 evidovanej pod č. XIV/1GPt 39/09-8."

Pán predsedajúci, skončila som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani predsedníčka výboru. Panie poslankyne, poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Kto má záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka. Nech sa páči, máte slovo.

J. Kvorka, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k danej problematike, ktorá sa bezprostredne týka mojej osoby nie z toho dôvodu, aby som svojím vystúpením ovplyvnil rozhodovanie pri záverečnom hlasovaní, čo sa týka tejto záležitosti, ale aby som v krátkosti poukázal a vysvetlil niektoré veci, ktoré sú nejasné a ktoré pokladám za procesné chyby.

Žiadosť, ktorá bola do Národnej rady Slovenskej republiky postúpená prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky je v úplnom rozpore so stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým dňa 11. 2. 2008 reagoval prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na pôvodnú žiadosť o vydanie osoby na trestné stíhanie a v tomto podľa systému fungovania prokuratúry mali podriadené, teda Krajská prokuratúra v Žiline a Okresná prokuratúra Martin povinnosť riadiť sa týmito pokynmi. Toto neurobili a opätovne dali žiadosť do parlamentu, ktorú dňa 17. 6. 2009 vypracovala námestníčka tej istej prokuratúry, ktorá dňa 26. 11. 2008 rozhodla o zastavení trestného stíhania mojej osoby preto, že tento skutok nie je trestným činom a toto je aj realita, lebo ja som nespáchal žiaden trestný čin.

Môžem sa zodpovedať len za to, čo som urobil, a nie za niečo, čo sa nestalo. Systém trestného konania je podľa Trestného poriadku taký, že umožňuje vyšetrovanie a zhromažďovanie dôkazov aj bez toho, aby najprv niekoho obvinili orgány činné v trestnom konaní a takto mali postupovať aj v tomto prípade.

Na záver vám odcitujem zo stanoviska prokurátora Generálnej prokuratúry: "S Vaším stanoviskom k otázke vyžiadania súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie menovaného v predmetnej veci sa nestotožňujem a považujem ho za prinajmenšom predčasné. Dôkazná situácia nie je podľa môjho názoru taká jasná, aby umožňovala prijať záver, že stíhanie obvinených v predmetnej veci je odôvodnené a jeho ďalšiemu priebehu nebráni iba neudelený súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na stíhanie poslanca Jána Kvorku. Niet ani najmenších pochýb, že v súčasnej dôkaznej situácii sa potreba dokazovania, jeho precíznosti a úplnosti javí ako celkom nevyhnutný predpoklad na predloženie žiadosti o vyslovenie súhlasu s trestným stíhaním a uvažovať o jej úspešnosti na základe predloženého spisu je prakticky nereálne."

Čo sa ale stalo? Od stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa ale nič nezmenilo a námestníčka Okresnej prokuratúry Martin predložila na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť, o ktorej dnes v tomto pléne rokujeme. Kladiem si otázku. Prečo je to tak, čo je to za hra a komu toto vyhovuje toto, čo sa tu robí? Prokuratúra najnižšieho stupňa nerešpektuje záväzné stanoviská prokuratúry najvyššieho stupňa. Koho je to záujem? Kto za tým stojí a o čo komu tu ide?

Pani poslankyne, páni poslanci, hlasovanie, to je vaše osobné rozhodnutie, ktorým vystavíte tomuto zákonodarnému zboru vážnosť a dôstojnosť alebo pravý opak. Veď absentuje priamy, respektíve nepriamy dôkaz, ktorý preveroval moju vinu. Ja chcem povedať, že na základe vášho hlasovania sa podriadim väčšinovému rozhodnutiu, ale spravím všetko pre to, aby som dokázal svoju pravdu. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka bol jediný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou nereaguje nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani predsedníčka výboru sa chce ešte vyjadriť, nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nedá mi, aby som nezareagovala nielen na vystúpenie pána poslanca Kvorku, ale aby som nezareagovala, keďže som predsedníčka mandátového a imunitného výboru, a nezaujala stanovisko k postupu Generálnej prokuratúry.

Rešpektujem to, že generálny prokurátor vrátil celý spisový materiál znovu na prerokovanie mandátovému a imunitnému výboru, v ktorom konštatoval, že nesúhlasí s uvedeným postupom mandátového a imunitného výboru a že zrejme uniklo pozornosti mandátového a imunitného výboru, že bolo vznesené obvinenie.

Ja by som chcela povedať generálnemu prokurátorovi, že všetci členovia mandátového a imunitného výboru, ktorí boli na rokovaní toho výboru, či opozícia, alebo koalícia, nikomu neunikla táto pozornosť, pretože pán generálny prokurátor dostal konkrétne otázky. Ale ja si myslím, že generálnemu prokurátorovi uniklo pozornosti a práve ten pokyn Generálnej prokuratúry, kde prokurátor Generálnej prokuratúry vrátil celú žiadosť o zbavenie imunity, tak ako povedal pred chvíľočkou pán poslanec Kvorka, že je predčasná a vrátil ju naspäť okresnej prokuratúre.

Generálna prokuratúra je monokratický orgán. Niekto dolu na podriadenej úrovni nerešpektoval pokyn Generálnej prokuratúry a v pokyne Generálnej prokuratúry je doslovne uvedené, teda prokurátor Generálnej prokuratúry tak, ako pred chvíľou uvádzal pán poslanec Kvorka na záver, je naznačenie: "Prosím v naznačených smeroch usmerniť ďalší postup Okresnej prokuratúry v Žiline a o výsledku konania podať písomnú správu." Takýto pokyn išiel na krajskú prokuratúru. Na Okresnej prokuratúre Martin sa neudialo nič. Zastavilo sa konanie, prerušilo sa konanie, podala sa sťažnosť, znovu sa prerušilo, celý materiál sa znovu vrátil na prokuratúru a Okresná prokuratúra v Martine informovala, samozrejme, odbor všeobecnej kriminality Martin s tým, že poslala na ďalšie konanie spisový materiál spolu s pokynom Generálnej prokuratúry, ktorým Generálna prokuratúra uložila okresnej prokuratúre ďalej konať s tým, že vyšetrovateľ bude pokračovať v konaní v naznačenom pokyne. Tak sa neudialo a k zákonnosti, samozrejme, tu znovu Okresná prokuratúra Martin konštatuje, že v zákonnosti vybavenia uvedených úkonov Generálna prokuratúra konštatovala, že na pokyne trvá, nakoľko až po vykonaní úkonov uvedených v pokyne bude možné rozhodnúť, či žiadosť o udelenie súhlasu na trestné stíhanie poslancov bude potrebné vôbec podávať.

Pre mňa je veľmi závažný ten moment, že Generálna prokuratúra konštatuje, či bude vôbec možné podávať návrh na vydanie súhlasu, zbavenie imunity, páni poslanci. Ja teraz, aj keď sú tu médiá, mňa sa už pýtali novinári, či budem obhajovať pána poslanca Kvorku. Ja neobhajujem pána poslanca Kvorku ani to vznesené obvinenie, pretože je prezumpcia neviny a nie som jeho ani advokátka, ani obhajkyňa. Ja si len dávam otázku, či skutočne generálny prokurátor má všetky informácie, ako sa postupovalo vo veci a či jemu neuniklo pozornosti, ako sa vo veci konalo, či si skutočne každý vykonáva svoju prácu dôsledne a svedomite, pretože mandátovému a imunitnému výboru neuniklo pozornosti absolútne nič.

Samozrejme, my by sme mohli vrátiť, mandátový a imunitný výbor, celý spisový materiál znovu Generálnej prokuratúre, ale komu by to prospelo, vážení páni poslanci, aby sme si tu pingpongovali, aby sme si dokazovali niečo. Ja si myslím, že ani pánovi poslancovi Kvorkovi by to neprospelo, pretože tá mediálna vojna, ktorá sa tu odohrala, nie je dobrá ani pre jedného poslanca. Tá mediálna vojna, ktorá bola voči mne, tak neprospela ani nikomu inému.

Takže v tejto chvíli bolo z môjho pohľadu, a ja som musela dať to stanovisko, ktoré som dala teraz, som vystúpila, pretože myslím si, že mandátovému a imunitnému výboru absolútne neuniklo pozornosti nič, pretože je to veľmi závažná vec a mandátový a imunitný výbor pristupoval a ku každej veci, ktorá sa dostane mandátovému a imunitnému výboru pristupoval veľmi zodpovedne a dôsledne. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. To bolo záverečné vystúpenie už navrhovateľky. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1344).

Poprosím pána poslanca Štefanca (ruch v sále), áno, pán poslanec Štefanec je tu, keby zaujal miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánu poslancovi Tiborovi Lebockému, aby predniesol spravodajskú informáciu.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, milé kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k predloženému návrhu pána poslanca Štefanca a pani poslankyne Tkáčovej.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 498 z 23. novembra 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluva, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a o vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. novembra 2009 č. 1371 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákon prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť? Registrujem, že pán spravodajca sa hlási. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný v rozprave je prihlásený pán spravodajca.

Nech sa páči, pán poslanec Lebocký, máte slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, korektne som si váš poslanecký návrh preštudoval a zaujíma ma aj korektnosť k jeho riešeniu, alebo k riešeniu problematiky, ktorú teda navrhujete do určitej miery zmeniť vzhľadom na platné legislatívne ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Dovolím si teraz vystúpiť v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať a aby ste prípadné nedostatky mohli ešte odstrániť.

Hneď v úvode musím povedať, že v uvádzacej časti čl. I návrhu nie je medzi zákonmi meniacimi zákon č. 223/2001 Z. z. uvedená jeho posledná novela zákon č. 386/2009 Z. z., ktorá práve, a to v čl. I bod 48 vniesla do zákona č. 223/2001 Z. z. ustanovenia, ktoré majú byť navrhovaným zákonom menené a doplnené. Možno, že došlo len k nejakej administratívnej chybe, ale podstatné je, že z vecnej stránky je to naozaj tak.

V čl. I bod 1 návrhu sa navrhuje doplniť do súčasného znenia § 48c ods. 1 písm. b) povinnosť výrobcu zabezpečiť odobratie použitých prenosných batérií akumulátorov bez ohľadu na ich výrobnú značku a dátum ich uvedenia na trh po celú prevádzkovú dobu bez viazanosti tejto povinnosti na kúpu novej batérie alebo akumulátora, alebo iného tovaru a na odplatu za tento odber.

Bez ohľadu na dosť také, by som povedal, diskutabilné technické a organizačné možnosti výrobcov a dovozcov v uvedenom smere je táto povinnosť z pohľadu nakladania s použitými batériami a akumulátormi nadbytočná a zbytočne duplicitná. Takúto povinnosť majú podľa § 48c ods. 4 písm. a) distribútori batérií a akumulátorov a tí sú teda povinní odovzdať prevzaté batérie, použité batérie a akumulátory ich autorizovaným zhodnocovateľom. Existujúca právna úprava reaguje na skutočnosť, že používateľ batérií alebo akumulátora nie je zvyčajne v žiadnom vzťahu s ich výrobcami alebo dovozcami. Ak sú výrobcovia a dovozcovia súčasne aj distribútormi, je takáto situácia súčasnou právnou normou už pokrytá v rámci tej poslednej novely.

V čl. I bod 2 návrhu sa navrhuje úprava § 48f ods. 1 v tom smere, aby povinnosť platenia príspevku do Recyklačného fondu za batérie a akumulátory bola viazaná len na prenosné batérie a akumulátory, pre ktoré títo nezaistia dosiahnutie zberového podielu podľa § 3 ods. 3 spojený s § 48a ods. 19. Tu treba povedať, že príspevok do Recyklačného fondu má podľa § 56 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. pokrývať predpokladané náklady na zber a zhodnotenie odpadov celého objemu výrobkov, za ktoré sa príspevok do Recyklačného fondu platí, umiestnených na trh v Slovenskej republike. V rozsahu, v ktorom platiteľ príspevku zabezpečí zhodnotenie odpadov sám alebo prostredníctvom zmluvného partnera, odvolávka na § 56, asi viete presne, o čom hovorím. Príspevok do Recyklačného fondu neplatí, t. j. nemal by existovať odpad zo spoplatnených výrobkov a materiálov, financovanie zhodnotenia ktorého nie je zdrojovo pokryté. Navrhované znenie, a to ma trošku mrzí, rezignuje na financovanie zberu použitých batérií a akumulátorov zberový podiel, ktorý je do 29. 6. 2012 - 26 % a do 26. 9. 2016 - 45 % a prakticky aj na financovanie zhodnocovania použitých batérií a akumulátorov ako nebezpečného odpadu.

Je síce pravdou, že analogický režim je v súčasnosti zavedený vo vzťahu k obalom a k elektrozariadeniam, odpad, z ktorých bude elektroodpadom z domácností, do vyhodnocovania splnenia limitov však v takýchto prípadoch vstupuje až koncová fáza spoločensky užitočného nakladania s odpadmi, t. j. až ich zhodnotenie, respektíve recyklácia. Aj pri uvedených výhradách potom navrhované znenie nerieši spôsob ich aplikácie do 26. 9. 2012 a pri jeho akceptovaní by nepochybne neboli vytvorené zdroje pre dosiahnutie zberového cieľa k 26. 9. 2016, teda až do septembra 2016, pretože zberový podiel je tam stanovený na 45 %, by príspevky do Recyklačného fondu neboli platené už pri dosiahnutí zberového podielu 25 %.

Zberový podiel je potom podľa § 48a ods. 19 viazaný len na distribútorov, t. j. na výrobcov a dovozcov predávajúcich batérie a akumulátory priamo ich používateľom a neuvádza sa vo vzťahu k ostatným výrobcom a dovozcom.

Chcel by som, aby ste pochopili tieto pripomienky ako určitý návod na to, možno sa k tomu vyjadríte, že máte alternatívne návrhy, alebo určité veci som teoreticky mohol nepostrehnúť aj ja, ale predovšetkým tá skutočnosť, že mi tu jednoznačne chýba tá posledná novela zákona o odpadoch, ktorá bola, spomeňme si všetci, ako tu sme, dosť náročná, a teda bola sprevádzaná aj určitým mediálnym, by som povedal, záujmom. Preto si myslím, že pravdepodobne asi niektoré veci ste si z tej poslednej novely nevšimli. Ďakujem pekne za pozornosť.