T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pán spravodajca bol jediný prihlásený do rozpravy. Nikto nereaguje s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán spravodajca, ďakujem za pripomienky. Evidentne cítim, že máte záujem nielen sa k tomu vyjadriť, ale aj ho posunúť dopredu. Ja som vychádzal z platnej právnej úpravy takej, aká bola. Je pravdou, že zákon o odpadoch sa veľmi často menil. Ja som vychádzal zo znenia, aké je platné v čase, kedy som túto novelu pripravoval.
Keď ste hovorili o tom, že táto novela nerieši zber nad určité percentá. No to je pravda. To priznávam, že to je len riešenie do percenta, do limitov, ktoré sú záväzné. Pretože práve to považujem za problém, aby sme znevýhodňovali našich výrobcov a distribútorov v tom, že budú platiť omnoho viac ako výrobcovia a distribútori v zahraničí. Dokonca aj v tom úvodnom slove, ktoré som hovoril ešte pred obednou prestávkou, upozornil som na to, že súčasná právna úprava vlastne má za následky stav, že naše batérie budú na trhu najdrahšie. Drahšie než v okolitých krajinách. Momentálne, keď je to tak ako dnes, takže to bude nútiť našich ľudí kupovať tieto predmety v zahraničí, a to určite nechceme. Nechceme podporovať nákupnú turistiku, aby sme mali menší príjem a aby naši obchodníci mali menší príjem a nakoniec aby aj štátny rozpočet mal menší príjem z dane z pridanej hodnoty. Ale ja si rád o tom porozprávam a môžeme nájsť, pripúšťam, aj nejakú kompromisnú úpravu v ďalšom čítaní, pretože keď je všeobecný záujem o to riešiť túto problematiku, ktorá evidentne nebola riešená v zákone o odpadoch, aj keď tu bol často menený, tak som pripravený na túto tému hovoriť. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, poslanci, teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslankyne Jarmily Tkáčovej na vydanie novely banského zákona (tlač 1345). Pani poslankyňa sa ospravedlnila z dnešného rokovania a požiadala o zaradenie na zajtrajší deň. Vzhľadom na túto skutočnosť, že máme ešte niekoľko prvých čítaní, tak tento jej poslanecký návrh by sa prerokoval ako posledný v rámci prvých čítaní, ktoré budú predložené ešte zajtra.
Môžeme teraz pristúpiť k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Goliana a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1346. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1373.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jánovi Golianovi, aby tento poslanecký návrh zákona uviedol.
J. Golian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 504. Predpokladám, že v pléne, tak ako tu sedíte, neexistuje ani jedna poslankyňa, ani jeden poslanec, ktorý by nevlastnil aspoň kúsok poľnohospodárskej pôdy. Niektorí o tom vedia, niektorí o tom ani vedieť nemusia. A takisto ešte menej predpokladám, že tí, ktorí aj tú pôdu vlastníte, že viete, koľko za ňu dostávate nájomné. Tento návrh zákona sa snaží práve riešiť problémy, ktoré súvisia s usporiadaním pozemkového vlastníctva.
V dôvodovej správe sú uvedené podrobnosti, preto mi dovoľte len niekoľko vecí na uvedenie zákona. Zásadným predpokladom na usporiadanie vlastníctva poľnohospodárskych a lesných pozemkov je najmä cena za ich užívanie, teda nájomného. Napriek snahe o usporiadanie pozemkového vlastníctva prostredníctvom špecializovaných inštitúcií, najmä Slovenského pozemkového fondu od vzniku Slovenskej republiky sa preukázalo, že doterajšie snaženie vyšlo navnivoč. Bolo to spôsobené preferovaním administratívneho prístupu k reštitúciám. Taká bola v čase vzniku Slovenského pozemkového fondu spoločenská objednávka, navyše neexistovali v tom čase ani poľnohospodárske dotácie. Zvolené spôsoby a metódy sa ukázali ako málo efektívne. Slúžili najmä pri využívaní poľnohospodárskej pôdy účelovo najmä jej užívateľom. Voči vlastníkom pôdy boli nevyvážené a navyše boli nastavené tak, že sa dali ľahko zneužívať, ako sme toho svedkami najmä počas tohto volebného obdobia v kauzách pre štát jasne nevýhodných reštitúcií prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Príčina tohto stavu je jasná. Nízke právne vedomie vlastníkov pôdy, pretože vplyv na finančné príjmy z vlastníctva je zanedbateľný, čo oslabuje záujem o túto oblasť a konzervuje súčasný stav. Nezáujem spôsobuje najmä nízka úroveň nájomného. Predkladaný návrh túto príčinu odstraňuje.
Návrhom zákona sa upravuje výška nájomného a vytvárajú sa ekonomické nástroje na zrýchlené usporiadanie pozemkového vlastníctva. Nielen na Slovensku, ale vo všetkých členských štátoch Európskej únie podnikajú poľnohospodári na prenajatej pôde. V krajinách pôvodnej európskej pätnástky predstavuje podiel prenajatej pôdy na jeden poľnohospodársky podnik 52,43 %, na Slovensku je tento podiel omnoho vyšší, a to až 93,5 %. Uvádzam to zo zdrojov FADN-u, čiže Európskeho poľnohospodárskeho účtu, čo je uznávaná štatistická inštitúcia zaoberajúca sa problematikou poľnohospodárstva. Výška nájomného na Slovensku je o 113,3 % nižšia ako v krajinách pôvodnej európskej pätnástky, pričom platby pre slovenských poľnohospodárov už dosahujú úroveň 90-percentnej výšky podpory starých členských štátov Európskej únie.
Na základe dostupných údajov z Európskej komisie a EUROSTAT-u z roku 2006 je priemerná výška nájomného napriek komparatívnej výhode hospodárenia na veľkých scelených lánoch len neuveriteľne nízky 14,7 eura na ha. Na porovnanie uvádzam, že druhí najhoršie platia Poliaci, kde je to 68,9 eura na ha, v Rakúsku je to 285 eur na ha, v Grécku až 515 eur na ha, v Dánsku 377, Belgicko 203 eur a tak ďalej. Tým nechcem povedať, že, samozrejme, neexistujú výnimky. Aj u nás platia niektorí poľnohospodári veľmi vysoké nájomné prekračujúce 100 eur. Nechcem tým generalizovať, ale priemerné nájomné je také, ako som uviedol.
Z uvedených čísiel je zrejmé, že výška nájomného na území Slovenskej republiky je značne poddimenzovaná. Rovnako je zrejmé, že takouto výškou nájomného je najviac postihnutý vlastník pôdy, teda osoba, ktorej patrí jedno z najsilnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, teda vlastnícke právo. Pre tento rok určilo ministerstvo pôdohospodárstva jej výšku na 121,6 eura na 1 ha. Takže na pôdu ide viac ako 120 eur, ale vlastníci dostanú v priemere necelých 15 eur. Priemerná výška je, ako som už spomínal, tých 14,7 eura za ha. My navrhujeme, aby vlastník dostal 40 % z dotácie na plochu, teda z platby na plochu. Podľa toho by minimálna cena nájomného napríklad v tomto roku bola 48,6 eura za ha. Výška nájomného 40 %, dotácie, kvalifikovaný odhad vychádzajúci z predpokladu, že faktor pôdy z kalkulácie priemerných nákladov rastlinnej výroby predstavuje uvedenú hodnotu. Pretože pôda patrí vlastníkovi, minimálne takto stanovená hranica dotácie by mala patriť vlastníkovi. Táto skutočnosť nezasahuje negatívne do trhového prostredia, obhajuje však právo vlastníka poberať za svoj majetok minimálnu hranicu spravodlivého nájomného, pretože je stanovená len z priamej platby na plochu a nedotýka sa ostatných dotačných titulov určených na poľnohospodársku výrobu. Tento regulačný zásah chráni vlastníka, neovplyvňuje však slobodný trh, pretože dohoda v závislosti od podmienok poľnohospodárskej výroby o inej cene nie je týmto návrhom obmedzená.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na hospodárenie obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb a prispeje k ich stabilizácii v rámci územia Slovenska. Na druhej strane legislatívna úprava znemožňujúca nájomcovi platiť daň z pôdy je systémové opatrenie znižujúce náklady poľnohospodárskej výroby. Poľnohospodár sa stáva menej zraniteľným, nakoľko o výške daňovej povinnosti z pôdy bude po prijatí tohto zákona musieť starosta rokovať s vlastníkmi, a nie užívateľmi pôdy.
Rovnako prijatím tohto zákona sa eliminuje permanentný tlak poľnohospodárskej samosprávy voči štátnemu rozpočtu na odpustenie dane z pôdy. Pretože výnos tejto dane je príjmom obcí, predloženým návrhom zákona starosta dostáva do svojich rúk významný nástroj k usporiadaniu pozemkového vlastníctva vo svojom katastri. Vyrubením dane vlastníkovi pôdy ho núti k plneniu si povinnosti vyplývajúcej z jedného z najsilnejšie ústavne garantovaného práva, a to z nedotknuteľnosti vlastníctva. Z ústavy totiž vyplýva, že vlastník sa musí o svoj majetok aj starať, nielenže ho má právo vlastniť.
Ako predkladatelia návrhu sme presvedčení, že tento návrh zákona výrazne prispeje k oživeniu trhu s pôdou, pričom sa vôbec neobávame lacných výpredajov pôdy do zahraničia, pretože ide o príliš rozdrobené vlastníctvo. Bez usporiadania pozemkového vlastníctva nie je možné uskutočniť transformáciu poľnohospodárstva a lesníctva a urobiť ho konkurencieschopným.
Tento návrh je prvým zmysluplným krokom na ceste k uskutočneniu tohto procesu. Bez týchto krokov nebude možný prirodzený ekonomický a sociálny rozvoj vidieka. Terajší stav jednostranne zvýhodňuje úzku skupinu ľudí, ktorí majú v nájme tisíce hektárov pôdy, platia za ňu vlastníkom mizerné nájomné a podľa nedávno schválenej novely tohto zákona nemusia za istých okolností platiť vôbec nič, pričom hlavná činnosť užívateľov pôdy, čiže produkcia plodín je v prevažnej miere druhoradá. Zdôrazňujem, v prevažnej miere, neplatí to generálne, samozrejme.
Prijatie tohto návrhu zákona systémovo eliminuje aj takzvaných podnikateľov na pôde, a to najmä v znevýhodnených oblastiach, ktorých hlavným biznisom sú len dotácie. Úprava ruší diskriminačné ustanovenie, ktoré umožňuje využívať pôdu bez platenia nájomného, pričom aj napriek nepriaznivým okolnostiam stále poberá platbu na pôdu, ako aj platbu na plodiny. Z tohto hľadiska teda neexistuje dôvod na nevyplatenie nájomného. Považujeme za neprípustné, aby niekto čerpal podporu na pôdu, a pritom nezaplatil vlastníkovi pozemku nájomné z dôvodu nevykázania zisku, a pritom čerpal podporu na cudzom vlastníctve. Vypustenie tohto ustanovenia posilní vlastnícke a užívateľské právo vlastníkov pôdy.
Na základe uvedených dôvodov vás, kolegyne a kolegovia, chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody určil za spoločného spravodajcu pána poslanca Miroslava Jureňu. Teraz ho prosím, aby predniesol spravodajskú informáciu.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 497 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Jána Goliana a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. novembra 2009 č. 1373 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby tento návrh prerokovali výbory, a síce: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Zároveň navrhujem, aby výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody bol gestorský a odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh prerokovali do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Registrujem, pán spravodajca, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť. Pán poslanec Janiš, treba rýchlejšiu reakciu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pán poslanec Janiš, prvý? Registrujem, pán spravodajca. Takže pani poslankyňa Kramplová, Janiš a pán spravodajca Jureňa.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tomuto poslaneckému návrhu.
Pán poslanec, myslím si, že ste veľmi správne povedali to, čo každý cítime a väčšina z nás aj vie, že vlastníci pozemkov sú v podstate určitými rukojemníkmi tých, ktorí berú pôdu do nájmu a následne potom ju obhospodarujú. To je problém, ktorý nevznikol z večera do rána, je to problém, ktorý je tu už dlhodobo, ale hlavným problémom je to, že do dnešného dňa nemáme ukončené pozemkové úpravy. Tak ako ste správne povedali, máme rozdrobené pozemky a ten, kto ťahá za kratší koniec, to je vlastník.
V Európskej únii existujú štáty, kde dotácie na pôdu berú vlastníci pôdy, a nie tí, ktorí obhospodarujú pôdu, tak ako je to vo väčšine u nás, a preto pre mnohých podnikateľov v úvodzovkách je to naozaj skvelý biznis. Hovorili ste o číslach, koľko sa platí za nájom pôdy v iných štátoch Európskej únie.
Keď som sa rozprávala u nás s ľuďmi, ktorí obhospodarujú pôdu a berú dotácie, sú to hlavne tí, ktorí pokosia pasienky a nehospodária, neprodukujú nejakú plodinu, tak to vychádza tak, ako ste asi vy hovorili, dávajú asi 10 eur za nájom. Keď to je v znevýhodnených oblastiach, dostávajú až do 6-tisíc korún, teda do 200 eur berú, ale to obhospodarovanie alebo to, že sa starajú o tie pasienky, zaplatia na hektár asi 60, 70 eur. Čiže je to naozaj skvelý biznis a predpokladám, že takto by sme do budúcnosti asi nemali ísť a nemali by sme takto uvažovať, pretože vlastník pozemku je v podstate nástrojom farmárov, ktorí len pokosia, a tým pádom končia a berú z toho skvelé peniaze.
Problém je však trošku aj v inej rovine, že to u nás nefunguje, a to je aj v tom, že naozaj právne vedomie mnohých vlastníkov je veľmi nízke a mnohí vlastníci pôdy nemôžu, alebo ani nemajú v silách, aby sa snažili obhospodarovať tú pôdu, teda pokosiť ju, pretože by museli platiť z toho daň z nehnuteľnosti, nemajú na to, A toto je ten problém, ktorý je akýmsi začarovaným kruhom.
Mrzí ma však, že nikto u nás momentálne nerieši túto situáciu komplexne, aj keď vy navrhujete jednu z možností, ako by sa to dalo riešiť. A nikto ani na ministerstve, ani nikde, ani v žiadnych komorách sa nezaoberá otázkou, ako bude Slovensko riešiť situáciu po roku 2013 aj s dotáciami, ale ako bude riešiť situáciu v celom agrokomplexe z toho dôvodu, že iné štáty Európskej únie už intenzívne pracujú na postupoch, ktoré budú vyplývať z rôznych rozhodnutí Európskej rady, a teda Európskej únie, Európskeho parlamentu, ale u nás proste my vždy hasíme len oheň, ktorý si sami podpálime.
Takže z tohto dôvodu som veľmi rada, že sa vôbec otvorila táto otázka, že máme možnosť o tom rozprávať a že aj vlastníci pozemkov cítia, že niekto má záujem aj niečo pre nich urobiť.
Pán poslanec, trošku som však na pochybách, tých 40 %. Určite je to myslené dobre, 40 % je to v každom prípade lepšie, je tam určitá záruka pre vlastníka pôdy, ale na druhej strane mám z toho určitým spôsobom obavu, že tých 40 % by mohlo ohroziť farmárov, ktorí napríklad produkujú plodiny hlavne na južnom Slovensku.
Pokiaľ ide o pasienky a neobhospodarovanú pôdu, tam je to v poriadku, tam by som s tým súhlasila. Ale pokiaľ ide o producentov hlavne na južnom Slovensku, kde naozaj produkujú plodiny, kde máme dnes problém s predajom poľnohospodárskych plodín a celý agrokomplex ako taký má problémy, tak v tomto prípade by sme im asi zviazali ruky a asi by sme ešte sťažili situáciu, ktorá u poľnohospodárov v súčasnosti je.
Predpokladám, že problém vlastníkov pôdy, dotácií a rozvoj agrokomplexu ako takého je veľmi dôležitá oblasť slovenského hospodárstva a chcela by som vyjadriť nádej, že nielen pri tomto návrhu, ale že bude priestor na to, aby sme o týchto otázkach mohli hovoriť otvorene, aby sme neskrývali problémy a aby sme sa nedostali do situácie, že v roku 2013 Slovensko bude ťahať za kratší koniec. Dnes, keď nebudeme vedieť presadiť záujmy poľnohospodárov, potravinárov alebo lesníkov v rámci prípravy novej stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013, dostaneme sa do veľkej pasce, ktorá nám zviaže ruky všetkým, či už politikom, alebo poľnohospodárom. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie v rozprave. Ďalej vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš, pripraví sa Miroslav Jureňa.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, som jeden z spolupredkladateľov tohto zákona alebo tejto novely. Nie som poľnohospodár a ani v tejto brandži nerobím, ani sa nechystám robiť. Ale som úplne obyčajný občan tejto republiky, ktorý nejaké tie pozemky po rodičoch zdedil. A z tohto pohľadu som aj pristúpil k tejto novele zákona, ako sa s týmito vlastníkmi pôdy dnes nakladá. Týchto vlastníkov pôdy sú milióny. Ale tých, ktorí na tejto pôde robia biznis a berú na ne rôzne dotácie, tých je zopár. A práve táto nevedomosť vlastníkov pôdy, či vlastní hektár, alebo dva, alebo tri, nevedomosť týchto ľudí, že sú vlastníci tejto pôdy a že táto pôda má svoju základňu, ktorá v minulosti živila celé rodiny, že táto pôda má svoju hodnotu, toto si títo novodobí vlastníci vrátane mňa ani nevieme uvedomiť. Ale tí, ktorí na tejto pôde hospodária, tí, ktorí ju prenajímajú a robia na nej biznis, toto veľmi perfektne ovládajú. A na pôde vlastníkov, teda aj na mojej pôde robia biznis.
A práve táto novela zasahuje do toho, že vlastníci, zobuďte sa, vy máte v rukách majetok a na tomto majetku robia biznis iní ľudia a vám z biznisu na tomto vašom majetku dávajú odrobinky. Smeti, vrece zemiakov, vrece pšenice alebo nič, lebo nebol biznis, lebo nebola úroda. Ale nie je tomu tak. Naša nevedomosť a ich šikovnosť vedie k tomu, že oni robia biznis a vlastníci pôdy, milióny ľudí, ktorí vlastnia pôdu na Slovensku, ťahajú za kratší koniec. A tu treba urobiť normálnu osvetu a prebudiť vzťah k vlastníctvu, aj čo sa týka pôdy. Nielen nehnuteľností, nielen bytov, nielen rôznych objektov a tak ďalej, ale vlastníctvo je aj pôda. A aj táto pôda, ktorá v minulosti živila celé rodiny, aj dnes robia na nej biznis a majú biznis iní, a nie vlastníci.
Deväťdesiat percent pôdy je v nájomných rukách. To, že nájom je poddimenzovaný alebo žiadny, to všetci vieme. Môžeme sa baviť o tom, či 40 % povinného nájmu z dotácie na plochu je veľa alebo málo. Na juhu málo, na severe veľa. Ale skúsme to pustiť do druhého čítania a ošetríme aj toto. Veď tu nikto nechce zdierať tých, ktorí na tej pôde robia tých nájomcov. Ale nepripustíme to, aby boli zdieraní vlastníci, ktorí dnes sú zdieraní. O tomto je táto novela. Vieme, že priama platba na plochu a nikto v tejto novele nesiaha na iné platby, na platby, ktoré sú za plodiny. On dostane tú platbu na plochu, či pestuje, nepestuje, pokosí raz alebo dva, alebo trikrát. Tak z tejto platby, ktorú dostane na plochu, chceme dať vlastníkovi 40 %. Málo, veľa. My navrhujeme 40. Ale diskutujme o tom či 40, alebo 30, alebo na severe ináč a na juhu ináč.
Čím môžu strašiť vlastníkov pôdy tí, ktorí na tejto pôde dnes hospodária a robia na nej dobrý biznis? Môžu strašiť nás vlastníkov tým, že budeme musieť platiť dane. V tom katastri, v ktorom máme túto pôdu. To značí, sú to dane z nehnuteľností obciam a mestám. Budete platiť, vážení vlastníci, dane. Dnes celý tento systém, za vás zaplatil dane nájomca, vy ani neviete koľko. Nás to nezaujímalo, či zaplatil korunu, alebo 100 korún, alebo eur, alebo 100 eur. To nás netrápilo preto, lebo tie dane platil niekto iný. Či boli vysoké, alebo nízke, nezaujímali sme sa, lebo sme to nepotrebovali, lebo ich platil niekto iný. Toto má dva rozmery. Jeden rozmer je, že starosta bude musieť, alebo obecné zastupiteľstvo, alebo starosta bude musieť vydať viac daňových výmerov pre viacerých a nielen pre jedného nájomcu. Ale v poriadku. Dnešný počítačový systém nie je problém, či bude tých nájomcov desať, alebo sto, alebo bude iba jeden. Žiaden problém. Ale starosta bude musieť byť veľmi obozretný, lebo bude postupovať voči vlastníkom pôdy, ktorí sú v jeho katastri. Úplne normálna dobrá kontrola, každý bude zainteresovaný. Aj človek vlastník na tom, ako funguje samospráva, bude sa zaujímať o to vézedenko, ktoré sa vždy v decembri prijíma na budúci rok, ale aj obec sa bude musieť zaujímať, akých vlastníkov v tom svojom katastri má a akú veľkú daň im dá.
Ale ak budú strašiť ľudí tým, že sa vám zvýšia náklady, alebo budete musieť platiť daň, tak jedným dychom im v tejto novele vravíme, že daň, ktorú zaplatíte za tieto pozemky, bude oveľa nižšia, ako bude nájomca povinný vám zaplatiť za to, že ste mu prenajali pôdu.
Takže akékoľvek strašenie ľudí, že pôjde rodinný rozpočet do mínusu, je blud. Za nájom pozemkov dostanete viac, ako zaplatíte daň v danej obci, v ktorej katastri máte tieto pozemky. Ak niekto bude strašiť daňou, vlastníci, nenechajte sa zastrašiť preto, lebo to nie je pravda. Dostanete viac, ako zaplatíte dane. A ten váš vzťah k tej pôde nás vlastníkov bude oveľa väčší a oveľa taký intímnejší ako dnes, keď je imaginárny.
A ak ja budem mať evidentne ten svoj majetok nejako usporiadaný a budem vedieť, že sa na ňom hospodári, tak aj ten vzťah k tomu môjmu majetku, aj ten môj vzťah k tomu nájomcovi voči tej pôde bude oveľa iný, ako keď taký imaginárny, dajte mi pokoj, ja mám tam hektár, tam dva a tu tam a tu tam, dajte mi s tým pokoj, ja sa o to strať nebudem, bude úplne iný. A tým pádom aj hospodárenie na tejto pôde vlastníkov, ten vzťah tých vlastníkov k tejto pôde bude iný a možno aj záujem, ako sa na tejto mojej pôde hospodári, bude iný. A toto je tiež ďalší cieľ našej novely, ktorej nositeľom je kolega Golian.
Ak niekto bude tvrdiť, že zisk v tomto roku na tejto pôde a hospodárenie na tejto pôde bol malý alebo nulový, alebo, nedajbože, záporný, a preto nemôže dnes vyplatiť nájom, čo sa bežne deje, nie je pravda. Podotýkam, nesiahame na dotácie, ktoré dostáva ten, ktorý túto pôdu obrába, čo sa týka plodín. Žiadnych iných dotácií sa nedotýkame iba tých, ktoré dostáva na plochu pôdy. Nijakej inej. To značí, ak robí biznis na tejto pôde, tak to, čo mu zostane 60 % z dotácie na pôdu plus ďalšie dotácie na plodiny, plus zisk z toho, čo predá, je čisto jeho.
To značí, že dobrý hospodár by teoreticky aj prakticky mal, ak je dobrý biznismen, na tejto pôde aj za týchto podmienok uhrať dobrý výsledok a bude spokojný aj vlastník, lebo dostane 40 % z dotácie na plochu, a bude spokojný aj ten, ktorý na tejto pôde hospodári preto, lebo 60 % dotácie mu zostane na neho, dostane dotácie na plodiny plus nejaký biznis k tomu a budú spokojní všetci.
Dnes je situácia taká, že spokojní sú len tí, ktorí prenajímajú pôdu a na nej hospodária, a nespokojní sú vlastníci alebo nespokojných je časť vlastníkov, lebo ani nevedia o tom, že majú byť nespokojní. A o tomto je táto novela zákona, o tomto je, aby sme vzbudili vzťah k vlastníctvu, aby sme možno aj prebudili, alebo dali ľuďom vedomosť o tom, že keď vlastníte pôdu, vlastníte majetok. Keď vlastníte byt a prenajímate ho, perfektne viete, za akú sumu ho máte predať. Tam vás nikto neobabre. Viete, aká je cena nájmu. Ale na pôdu, toto sa ešte nevžilo u nás, ešte to nemáme tak zažité, že aj pôda je majetok. Niekedy možno väčší ako ten byt niekde v územiach, kde tie byty a nájmy bytov nejdú.
Vzbudenie pocitu vlastníctva k pôde ako ku gruntu, ktorý živil našich predkov, je alfa a omega tejto novely zákona. A preto si dovolím požiadať aj ctenú koalíciu, aby sme v prípade, že máte výhrady k výške toho nájmu, či 40, 30, alebo ešte viac percent dáte vlastníkovi pôdy, v druhom čítaní sme v podstate pripravení na tieto zmeny reflektovať, prijať ich a dohodnúť sa na tom, ale to, že by mala prejsť táto novela zákona o vlastníctve, o dobrom vzťahu k pôde, o tom nemám pochýb ani s mojím spolupredkladateľom pánom poslancom Golianom, že sme urobili dobrú novelu zákona pre všetkých vlastníkov, možno trošku horšiu novelu zákona pre všetkých, ktorí dodnes na tejto pôde robia biznis a vlastníkom dávajú málo alebo nič. Ďakujem vám.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda klubu, za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa veľmi príjemne potešil tento návrh novely, pretože dostane veci do normálnej reálnej podoby. Chcem povedať, že ani tak často nie je problém s tými, čo podnikajú na tej pôde, ako je problém s tými, ktorí vyrubujú poplatky za používanie pôdy.
Podobný prípad, ako je s poľnohospodárskou pôdou, je ale aj s lesnou pôdou, kde čo urobí samospráva, ak potrebuje viac peňazí, tak jednoducho zvýši poplatky, odvody, zvýši miestne dane a poplatky za poľnohospodársku pôdu. A v podstate v tomto prípade tie dane a poplatky budú platiť občania, majitelia tejto pôdy a tam už každé zastupiteľstvo či obce, či mesta bude pozerať iným spôsobom na to, v akej cene tie poplatky vyrubí. Chcel by som len povedať, že bolo by veľmi dobré podobným spôsobom rozmýšľať aj nad lesnými porastmi, kde je to v podstate ešte horšie, ako je to pri poľnohospodárskej pôde.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou na faktickú poznámku pán predseda klubu Stanislav Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Úplne súhlasím s kolegom Padom v tom slova zmysle, že obec v prípade, že nemá peniaze, tak zvyšuje dane z nehnuteľností. Ak ich zvýši jednému nájomcovi, tak to nie je tak cítiť. Ak si bude chcieť robiť obec biznis na občanoch tejto obce a zvyšovať im preto, lebo, dajme tomu, nie dobre hospodári a bude vám zvyšovať dane z nehnuteľností, no tak pritom, ako zvýši nejakému imaginárnemu vlastníkovi, ja neviem, v Turci a vlastník je z Bratislavy, tak to nebolí. Ale keď príde tá obec do styku s vlastnými občanmi, majiteľmi tejto pôdy, tak vzťah tej obce bude úplne iný.
Teda my generujeme v občanoch, vlastníkoch pôdy tú vec, že vzťah majetku aj k pôde je dobrý a druhá vec, brzdíme, dajme tomu, a nazvem to, bezbrehé dvíhanie daní z nehnuteľnosti a z pôdy, keď obec nemá dostatok financií. Pekne sa to kumuluje, pekne sa to dáva dokopy a určitá harmónia tu musí nastať, lebo vlastník je konkrétny občan tejto obce, konkrétna fyzická osoba, ktorá vlastní či hektár, pol hektára, alebo dva hektáre. To, čo kolega Pado povedal, áno, keď sa to bude vzťahovať ešte aj na lesy, to bude niečo, čo bude generovať aj vzťah k pôde, aj obrábanie tejto pôdy, aj biznis na tejto pôde.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Miroslav Jureňa, ktorý je zároveň spravodajcom.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade musím pripomenúť, že tú kompetenciu obciam dala daňová reforma, ktorá sa realizovala za Mikuláša Dzurindu, že obce vlastne dostali tú právomoc, že môžu stanovovať daň z pozemkov vlastne neobmedzene, že treba pripomenúť, že kto tu zaviedol tento systém a, pochopiteľne, táto vláda si dala do programu vyhlásenia, že daň z pozemkov zruší, do dnešného dňa sa tak nestalo. Pochopiteľne ma to osobne mrzí a verím, že jedného dňa k tomu príde, aby sa tento princíp zdaňovania pozemkov vylúčil, pretože sme asi už jediní v Európskej únii, ktorí toto zdaňovanie pozemkov poznáme.
Čo sa týka samotného návrhu, tak ma prekvapuje, že poslanci, pravicoví poslanci SDKÚ predkladajú návrh, ktorý ide regulovať. Pravica, ktorá vyznáva liberálnosť, neoliberálny prístup, ide regulovať a pevne stanovovať a zasahovať do určitých obchodných vzťahov. Veď musím pripomenúť jednu základnú vec. Používate tu termíny, dokonca tu odznelo slovo vydieranie, alebo termíny, robí si tu niekto biznis. Ja zhodou okolností som hospodáril a pracoval som ako ekonóm družstva viac ako 13 rokov v roľníckom družstve, do ktorého moji rodičia vniesli pozemky ako vlastníci pozemkov a v tomto družstve ako jeden člen z tohto družstva som vlastne pracoval.
Takže vy tu vnášate také termíny ako vydieranie. Veď opomínate základné pravidlá v tejto spoločnosti, ktoré sú, že majiteľ pozemku si uzatvára nájomnú zmluvu, čiže uzatvára obchodný vzťah s tým, kto na tomto pozemku hospodári. Absolútne ste toto vylúčili a hovoríte tu stále len o biznise. Prosím vás, skúste dnes ísť na tú pôdu, zobrať si pôdu a skúsiť na nej hospodáriť a urobiť na nej, ak hovoríte o biznise, biznis.
Pred týždňom som sedel so súkromne hospodáriacim roľníkom, ktorý obhospodaruje 40 hektárov poľnohospodárskej pôdy v okrese Kežmarok. Chová zopár kusov hovädzieho dobytka, mäsového dobytka. Možno dochová ročne päť kusov na nejaké speňaženie a chová zopár prasníc a predáva odstavčatá. Koľko k dnešnému dňu má na sklade obilia, pretože ho nemôže predať v tejto situácii, ktorá tu je a či v skutočnosti pri týchto 40 hektároch pôdy dokáže uživiť svoju vlastnú rodinu, s akými problémami sa tento hospodáriaci roľník v súčasnosti stretáva.
Ľahko sa tu hovorí o niečom, aj ja by som tu mohol hovoriť možno o jadrovej fyzike, ale nedovolím si to jednoducho. Nedovolím si to, a preto tento zákon navrhujem za zmes neznalostí a hlúpostí. A určite ho nepodporím. Pretože neakceptuje vôbec ani základné práva občanov, ktoré tu sú, a snaží sa akosi preferovať určitú skupinu a regulovať niečo a hovoriť, že je majiteľ pozemku.
V súčasnosti sa nájmy pozemkov pohybujú niekde na úrovni dvoch percent. Pochopiteľne, že dve percentá z ceny pôdy. Sú rozdielne v Dunajskej Strede a sú rozdielne dve percentá niekde v tom Kežmarku, pretože tam cena pôdy je úplne iná. Ak to chceme deformovať do tej situácie, ale do tej podoby, že zvýhodnené oblasti dostávajú podpory a nerobia nič iné, len mulčujú, tak to bol jeden základný problém, ktorý sme sa snažili vyriešiť a pani exministerka Kramplová sa tiež spolupodieľala svojím výkonom na ministerstve na tomto, aby sme práve preferovali a v našich možnostiach, ktoré vlastne máme, lebo naše možnosti sú obmedzené, aby sme určitým spôsobom zvýhodnili práve tých, ktorí sa snažia o vyššiu pridanú hodnotu na pôde, ktorí sa snažia robiť špeciálne plodiny a tak ďalej.
Musel by som ísť zase do histórie. Kto to tu pochoval, kto to tu položil na lopatky, a ak tu hovoríme a máme obavy, čo to bude po roku 2013, a dokonca sa tu hovorí, že akosi nič nerobíme a že sme zaspali. No tak, bohužiaľ, to je taká reč v úvodzovkách podľa toho, ako fúka vietor. Pred pár týždňami a mesiacmi ten vietor fúkal inak, takže vaše vyjadrenia, vážená kolegyňa, boli iné, teraz, pochopiteľne, zafúkal inak a hovoríte tu, máte obavy, čo bude po roku 2013? Kto vyjednával v roku 2003 podmienky pre poľnohospodárov, v ktorých dnes hospodária títo poľnohospodári. Kto to vyjednával?
Prosím vás, skúsme si, nie je to tak dávno, spomenúť, kto to boli tí vyjednávači, kto vyjednal tie podmienky, podľa ktorých dnes hospodárime a pracujeme. Ak tu na jednej strane porovnávame, že cena pôdy alebo nájom, ktorý dostáva, že to dávame v absolútnych číslach, že na Slovensku 15 hektárov, alebo tu hovoríme o číslach, a že v Dánsku je to, ja neviem, len 15 eur, 300 eur. A porovnávajme aj druhé čísla. Koľko sú skutočné podpory na Slovensku, 140 eur celkove zrátané. Vy ste tu narátali, že by to malo byť viac ako 40 eur, alebo koľko to tu uvádzal, 48,6 eura by mal dostávať majiteľ pozemku z týchto priamych podpôr. Veď to sú choré, úplne choré väzby. Úplne pomýlené väzby. Veď účelom tých podpôr nie je odmena pre majiteľa pozemku. Veď tu v skutočnosti miešame jablká s hruškami.
Takže ak porovnávame tieto nájmy, porovnajme v skutočnosti i tieto podpory. Pretože ak v Dánsku sú podpory možno 300, 400 eur, porovnajme tú výkonnosť, ktorá je tam niekde zavedená, porovnajme štátne podpory, štátnu, takzvanú štátnu pomoc, ktorá je v Dánsku. Čiže museli by sme ísť do nejakých komplexných údajov, keď u nás je štátna podpora, a zase si pripomeňme, kto ju zdecimoval a kto ju dostal na akú úroveň.
Takže musím povedať v závere, že tento zákon nepodporím, pretože, ako som už povedal, je to zmes neznalostí problematiky spojená s hlúposťou a by som dokonca povedal, že je spojená s populizmom preukázať sa u majiteľov pozemkov v dobrom svetle, akože niekto na nich pamätá.
Na Slovensku, pripomínam, je viac ako 12 miliónov parciel a niekde okolo 4 miliónov vlastníkov. Takmer každý Slovák je vlastníkom pôdy. Je pravda, že je to pomerne rozdrobené a jeden taký poľnohospodársky podnik, ktorý rieši túto problematiku, tak uzatvára stovky nájomných zmlúv s jednotlivými občanmi a má niekedy problém s týmito občanmi ich nájsť a komunikovať. A to, ako ste povedali, že to riešiť nejakým metráčikom obilia. Ja viem, pre niekoho metráčik obilia nie je nič. Ale skúste si ten metráčik obilia dorobiť, prosím vás, páni. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami poslanci Pado, Kramplová, Janiš, Halecký. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, áno, to, o čom hovoríme, sa stalo za bývalej vlády, ale to neznamená, že ak niečo nie je v poriadku, že my nemáme právo navrhnúť zmenu toho, čo považujeme za nesprávne. A tak ako vy ste povedali, pán poslanec, že táto vládna koalícia si dala do programového vyhlásenia zrušenie dane z pôdy, no a nezrušila to. Koaličná zmluva vám platí do konca roka a nezrušili ste to. Potom je už len ďalších päť mesiacov a ani vtedy to nezrušíte. Tak sa pýtam, pán poslanec, čo je lepšie, alebo čo je horšie. To, že my chceme zmeniť to, čo sa stalo za nášho vládnutia, ani nie je to dobré, alebo to, že vy ste chceli zmeniť čosi a nenabrali ste v sebe ani odvahu, ani morálnu silu, aby ste to urobili. Čo je horšie, pán poslanec ?
A, pán poslanec, vy ste tu naznačovali, že podmienky vyjednané v roku 2003, 2004 boli vyjednané tak zle. A, pán poslanec, prečo sa teraz bijete za zachovanie tých podmienok, keď boli také zlé? Prečo sa bijete? Tak sa bijete za všetko a také zlé to bolo, tak zle to bolo vyjednané, pán poslanec. Takže ak je niečo zlé, treba to priznať a treba to zmeniť. A mne vôbec nevadí, že by sa povedalo, že sa to stalo v roku 2003 alebo 2004 a nikto z nás nemohol predpokladať, že starostovia obcí zoberú a začnú zdvíhať miestne dane a poplatky za pôdu niekedy do enormných výšok, pretože si potrebujú vykryť straty alebo nedostatok peňazí vo svojich rozpočtoch.
No tak treba urobiť tak, aby nedecimovali, nelikvidovali aj tých podnikateľov, ktorých vy máte na zreteli, ktorí podnikajú na pôde, alebo podnikajú v lesoch. To je zákon kvôli tomu? Aspoň ja to tak chápem. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Kramplová.
Z. Kramplová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Pán poslanec, či dnes, či pred mesiacom, či pred rokom, alebo pred dvomi som o spoločnej poľnohospodárskej politike rozprávala rovnako, ako rozprávam dnes a presne pomenúvam veci tak, ako som ich pomenúvala aj predtým. Mňa by len zaujímalo, koho záujmy chránite vy a koho záujmy presadzujete vy. To je po prvé.
Po druhé. Najspravodlivejšie podľa môjho názoru by bolo, keby vlastník pozemkov dostával dotácie na plochu, a nie ten, kto má tieto pozemky v nájme.
Po tretie. Predpokladám a som o tom aj presvedčená, že u nás na Slovensku je chorý vzťah vlastník a nájomca. To nakoniec vyplynulo aj z rozpravy, ktorá tu bola.
A po štvrté. Pán poslanec, prebuďte sa, nežijeme vo feudalizme. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som vystúpenie pánu kolegu Jureňu charakterizoval asi takto. Ozval sa nájomník, a nie vlastník. Koho záujmy hájite, pán poslanec? Ozval sa nájomník, a nie vlastník. Pán kolega, nezavádzajte s daňou z nehnuteľností. Tá vždy bola v kompetencii samospráv. Vždy, pán kolega, a aj dnes je a aj horná hranica z dane z nehnuteľností je daná zákonom. Nie bezbrehá, pán kolega, nezavádzajte a nestrašte vlastníkov pôdy, že budú platiť dane. Áno, budú platiť dane z peňazí, ktoré im vy nájomníci na základe tohto zákona dáte. A tá daň bude oveľa, oveľa nižšia ako nájom, ktorý im vy dáte za to, že podnikáte na ich pôde.
Áno, vlastníci pôdy nie sú si vedomí, akú hodnotu vlastnia. V bytoch je to jasné, akú hodnotu vlastnia a pod cenu vám nikto byt ani neprenajme. V pôde nevedia a o tomto je tento návrh zákona. Vy hovoríte o nejakých chorých väzbách. Áno, chorá väzba, vzťah vlastník, nájomca. Choré je to, že vlastníci pôdy sú zavádzaní nájomníkmi, platia im mizerné nájomné a sami na ich pôde robia biznis. A nehrajte tu na city, že dopestuje a nevie kde, čo, ako predať. To je hra na city, pán kolega. Berieme 40 % z dotácie, ktorú dostane, či pestuje, či nepestuje, pán kolega. Tých 40 % tú dotáciu dostane. Z tohto chceme, aby bol uspokojený vlastník pôdy. Aby sme prebudili vlastníctvo, aby sme vykorisťovaniu ako za feudalizmu zabránili. Lebo dnes je to čistokrvné vykorisťovanie vlastníkov nájomníkmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)