L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť. Považujem za prvý predpoklad otvorenia sa súdov verejnosti zverejňovanie súdnych rozhodnutí, pani poslankyňa, nie tento zákon, pretože, akom som povedala, áno súdne rozhodnutia sa už v tom režime, ako som popísala, zverejňujú a prvé sa začali zverejňovať začiatkom roka 2006, pretože to bol projekt predchádzajúceho vedenia ministerstva spravodlivosti. Ale zdôvodňujem tento môj návrh preto tým, že, žiaľ, zisťujeme, že nie všetky rozhodnutia sa v tomto systéme aj nachádzajú. To znamená, že tým, že to nie je povinnosť, sú také, ktoré zverejnené sú. Ale, žiaľ, sú aj také, ktoré zverejnené nie sú. A ja som dokumentovala na konkrétnych príkladoch, že zhodou okolností práve citlivé rozhodnutia publikované nie sú. To je po prvé.

Po druhé. Myslím si, že by bolo dobré, aby sa zverejňovali aj procesné rozhodnutia. Myslím si, že v otázke zaujatosti sudcu nie je potrebné meniť právnu úpravu, to, po čom ja volám, je len to, aby sme poznali, ako súdy posudzujú zaujatosť sudcov. To je všetko. Svoje rozhodnutia aj o námietkach vo veci zaujatosti sudcu Najvyšší súd zverejňuje, ostatné súdy nie. Čiže zase ide len o zjednotenie praxe a zavedenie pravidla, aby naozaj všetky rozhodnutia zverejnené boli. A naozaj som presvedčená, že zverejňovanie súdnych rozhodnutí je prvý a kľúčový krok otvorenia sa súdov verejnosti a verejnej kontrole.

Týmto by sme mohli skončiť, ale keďže ste vo svojom vystúpení, pani poslankyňa, išli ďalej, tak dotknem sa aj druhej časti vášho vystúpenia. Nie, otvorenie sa súdov verejnej kontrole nepovažujem, a nie z mojej strany, za frázu. Ja som tiež čítala ten prehľad, ktorý ste nechali urobiť. Ale ja musím k tomu povedať ešte niečo iné. Situácia, v ktorej my sa nachádzame, nízky stupeň dôvery ľudí v justíciu nie je štandardom v krajinách, ktoré sú porovnávané v danej štúdii. To znamená, môžeme sa porovnávať s krajinami kontinentálnej Európy, ale musíme zároveň povedať, že v porovnaní s krajinami kontinentálnej Európy máme vysoko nižší stupeň dôvery občanov v justíciu, a ja to poviem úplne natvrdo, možno preto, že toľké roky v minulosti patrila a teraz opäť patrí justícia Mečiarovi a máme za predsedu Najvyššieho súdu Harabina, prepáčte. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa sa chce vyjadriť. Nechápal som, či ste skončili, ale už keď ste si sadli, chápem to tak, že ste skončili.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa len krátko vyjadrím k rozprave. Myslím si, že problémy v súdnictve a prieťahy v súdnom konaní naozaj kvária Slovenskú republiku už dosť dlho. Ja chcem len oceniť iniciatívu pani predsedníčky Ústavného súdu, ktorá vyvolala také stretnutie. Načrtli, resp. prijali nejaké uznesenia, dohodli sa, ako ďalej postupovať, aké prijať legislatívne opatrenia, aké prijať opatrenia organizačné, možno aj personálne. Takže ja som presvedčená, že postupne aj v justícii sa tá dôveryhodnosť, ktorá tu je nízka, to treba povedať, že taká je, vybuduje.

A v túto chvíľu, a by som sa krátko vyjadrila k návrhu pani poslankyni, je to myšlienka, ktorá je, si myslím, ako nie nová, pretože tie rozhodnutia sa už zverejňujú, ale treba brať ohľad aj na to, či je na to dostatok finančných prostriedkov, aby sa toto mohlo realizovať. A som presvedčená, že aj bez zákona postupne sa právoplatné rozhodnutia budú zverejňovať na internete. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Všetky panie poslankyne prihlásené vystúpili, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu. A to je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona na podporu vlastenectva.

Návrh zákona má tlač 1355, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1382.

Dávam slovo predsedovi klubu Slovenskej národnej strany Rafaelovi Rafajovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol koncept nového typu zákona na podporu vlastenectva.

Chcem zdôrazniť už samotný názov hneď v úvode. Hovoríme o podpore. Na úvod treba asi povedať, že sme národom, ktorý v histórii nemal reálny čas ani ten historický, ani spoločenský okrem možno tohto politického času od roku 1993, aby mohol vytvárať si takéto sebavedomé konanie a posilňovať identitu, identitu príslušnosti k spoločenstvu, ktoré nás presahuje, ktoré má medzinárodné právo na sebaurčenie. Tisíc rokov sme boli v multietnickom štátnom útvare, ktorý sa nakoniec vrhol do žalára národov, a boli sme násilným spôsobom asimilovaní a nútení k inej identite, než akú máme. Potom prišlo dvadsaťročné obdobie prvej Československej republiky, kde sa, bohužiaľ, aj na oficiálnej rovine uplatňovala ideológia čechoslovakizmu, teda neexistujúceho československého kmeňa, kde opäť národné práva Slovákov a vôbec prihlásenie sa k identite neboli na úrovni, akú sme v roku 1918 od spoločného štátu s Čechmi očakávali. Potom bola vojna a potom prišla komunistická totalita nielen v tomto priestore, ale v podstate v celej strednej a východnej Európe. A opäť sme tak mali naoktrojovanú identitu, ktorá nám nebola vlastná. Bola to vytváraná štátna ideológia identity sovietskeho typu. A mnohí tí, ktorí sa na začiatku päťdesiatych rokov ozývali, tak boli označení za buržoáznych nacionalistov, boli pozatváraní a dokonca niektorí (napr. Clementis) aj odsúdení na trest smrti.

Takže vidíte, že predmet tohto zákona je legitímny, pretože máme od roku 1993 vlastnú republiku, ale už od roku 2004 sme členom opäť ďalšieho nadnárodného zoskupenia, teraz Európskej únie, kde sa presadzuje globalizmus, kde národné špecifiká nie sú primárne, kde centrála v Bruseli si osobuje ďalšie a ďalšie právomoci a kde sa presadzuje akási nová idea európanstva a posilňovanie európskej identity. A, bohužiaľ, deje sa to na úkor národných identít, nielen slovenskej, ale, mám pocit, aj iných štátov, už tu bola diskusia aj bude diskusia, v súvislosti napr. s identitou, ktorá sa viaže na taliansku kultúrnu tradíciu. A to je umiestňovanie krížov na školách. Takže vidíme, že opodstatnenosť úplne nového návrhu zákona je legitímna a je spoločensky aktuálna.

Mám pocit na základe diskusií, ktoré tu boli a prebehli v médiách, že problém je predovšetkým v rovine politickej. Zachytil som aj signály, ktoré by chceli zákon vylepšovať z legislatívnotechnickej stránky. Navrhovatelia na takýto prístup sú, samozrejme, otvorení.

Kto sa podieľa na formovaní vlastenectva. Primárne mala by to byť rodina, škola, kultúra, masmédiá, cirkevné spoločenstvá, spoločenské organizácie, napr. Matica slovenská či iné, kedysi to bola aj armáda. Áno, máme aj dnes na školách prierezový predmet s témou vlastenectva. Ale, pokiaľ ste si návrh zákona pozreli, nerieši alebo nešpecifikuje len oblasť školstva. Tento zákon je koncipovaný ako prierezový. Podobne, keby som mal uviesť príklad, máme zákon o rodine. Ale samotný problém rodiny, detí rieši nielen teda špeciálny zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., ale napr. aj zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ďalej, zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom či zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. A to sú ozaj len tie najdôležitejšie. Takže odsunúť predmet vlastenectva len na školy je aj mimo reálnej alebo legislatívnej skúsenosti, ktorú tu už máme.

Keď som pri zákone o rodine. Niektoré výhrady smerovali k sľubu vernosti na rôznych stupňoch. Ale pýtam sa, čo znamená § 8 v zákone o rodine, kde sa konštatuje, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní. Neprikazujeme tým niekomu vernosť? My neprikazujeme sľub vernosti, my len upravujeme podmienky, kde všade a za akých podmienok by sa sľub vernosti mal skladať. A nie sú to len školy. Sú to všetci štátni zamestnanci, ktorí vstupujú do pravidelnej štátnej správy a verejnej správy, všetci primátori, starostovia, ktorí sú volení. Je legitímne očakávať od štátu, od ľudí, ktorým dáva štát definitívu a kariérny postup, aby formálne vyjadrili lojalitu voči tomuto štátu, nie bez príčiny, viete, na začiatku roku 1998 predstavitelia dvoch menšinových strán, ktoré pôsobia dnes v parlamente, zložili sľub vernosti vo Švajčiarsku, pretože situácia bola taká vyhrotená, že bola tu reálna pochybnosť, áno, že vtedajšia Strana maďarskej koalície nie je lojálna voči tomuto štátu. A za súčinnosti medzinárodných inštitúcií na prvom mieste je podpísaný Béla Bugár pod sľubom vernosti Slovenskej republike. Už je otázne, ako sa dodržiaval z ich strany a ako sa dodržiava.

Hovoríme teda o vlastenectve ako legitímnej súčasti európskej kultúry. Už Voltaire a Rousseau počas Francúzskej revolúcie definovali a sformovali chápanie ideálu vlasti ako spoločenstva slobodných občanov rozhodujúcich o svojej krajine a o svojom štáte a vlastenectva ako pocitu slobody práv a šťastia, že človek patrí k takémuto spoločenstvu. To je, prosím, vyše dvestoročný citát. Neskôr, samozrejme, prišla nemecká škola, skúsenosť cez Herdera, Fichteho a ďalších na rozvoj identity. My sme malý národ, a preto voči nám sa skôr uplatňuje viac ako dvetisícročný citát Senecu mladšieho, ktorý povedal: "Vlasť nemilujeme preto, že je veľká, ale preto, že je naša" čiže pocit svojeti, ako by povedal Sládkovič.

Chcem zdôrazniť, že predovšetkým predmet navrhovaného zákona, teda vlastenectvo udržiava a prehlbuje politickú a sociálnu integráciu spoločnosti, zabezpečuje lojalitu občanov, získava ich pre rôzne štátne projekty, činnosti a opatrenia, ale aj očakávania a ich potreby, napr. pri povolaniach, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie každého moderného štátu, ako je napr. vojenská služba čiže profesionálna služba v profesionálnej armáde, policajtov, štátnych úradníkov, ale napr. aj učiteľov.

To, že je návrh v súlade so širšou legislatívnou praxou a očakávaniami, dokazuje aj nedávno novelizovaný Trestný zákon, kde v čiastke o extrémizme sa rozšíril trestný skutok aj o poškodzovanie štátneho symbolu, pretože tento zákon rieši aj sféru štátnych symbolov napriek tomu, že už máme jeden taký zákon, ale je veľmi starý a, dnes môžeme povedať, možno už aj zastaraný a nedošlo k jeho novelizácii, a to je zákon o štátnych symboloch, pretože máme za to, že štátne symboly Slovenskej republiky majú mať také isté prirodzené miesto a vytvorený priestor, aký je bežne v iných vyspelých štátoch. A nechcem rovno hneď hovoriť o Spojených štátoch amerických. Čiže rozširuje sa priestor na umiestňovanie štátnych symbolov aj na školy, kde chcem zdôrazniť, že zákon, o ktorom hovorím a ktorý bol prijatý v roku 1993, je predovšetkým, a to jeho výkon, implementovaný cez právne predpisy nižšej právnej sily, ako sú vyhlášky alebo smernice.

A keďže sme aj kresťanská krajina, nedá mi, aby som nespomenul aj dôležitú súčasť kresťanskej identity. Už svätý Tomáš Akvinský konštatoval, že národniarstvo alebo vlastenectvo vychádza z prirodzenej lásky ku koreňom našej vlastnej, teda ľudskej bytosti. Môžeme spomenúť vlastencov, ktorí obetovali svoj život a ktorí predovšetkým nosili cirkevnú sutanu, pretože mali istú mieru imunity v časoch Uhorska a tvrdej maďarizácie. Pápež v roku 1980 na kongrese v UNESCO v Ženeve obhajoval aj pravú podstatu národov a zasadzoval sa za základnú zvrchovanosť spoločnosti, ktorá podľa neho sa prejavuje zásadne v kultúre národa. Podľa pápeža ide o zvrchovanosť, ktorou je zároveň aj človek výsostne zvrchovaný, a túto vlastní každý národ silou svojej vlastnej kultúry. Lenže akú máme my vlastnú kultúru, keď cez médiá a cez iné nosiče dnes všetci konštatujú, že negatívne dôsledky globalizmu sa premietajú aj do kultúry, keď analytik amerického analytického domu Freedom House vyslovene povedal, že svetová, tzv. americká, kultúra deformuje základné princípy národov a civilizácie, ale je údajne podľa tohto analytika nutná, aby sa presadila tzv. pluralitná demokracia amerického typu čiže aby sme vytvorili občanov financií, to asi o 20 rokov neskôr sa konštatovalo v inej správe, kde ľudia nebudú cítiť nijakú identitu tam, kde sa narodili ich rodičia, kde ich vychovali, kde dostali vzdelanie, ich vlasťou bude tá, kde pôjdu ich financie? Chceme, aby sme sa stali všetci občanmi financií, aby sme zabudli, odkiaľ patríme a kde máme naše vlastné dlhy voči našej vlastnej kultúre a našim predkom?

Ostatne, aj katechizmus katolíckej cirkvi, ktorý rozvíja štvrté prikázanie, hovorí, je to vydanie z roku 1999, žiada, aby sme preukazovali úctu voči starým rodičom, ale aj predkom, ďalej, občanov voči svojej vlasti a voči tým, ktorí ju spravujú a v nej vládnu. Čiže máme tu legitimizáciu princípu, o ktorom hovorí predložený zákon aj z autority cirkví. "Povinnosťou občanov," podľa článku 2239, citujem, "je prispievať spolu s občianskou mocou k dobru spoločnosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody. Láska k vlasti a služba vlasti vyplývajú z povinnosti vďačnosti a z poriadku lásky." Toľko hovorí katechizmus svätej cirkvi. Mohli by sme ešte ďalej citovať aj ďalší článok, ktorý hovorí o povinnosti brániť krajinu, pretože vlastenectvo priamo súvisí aj s ochotou brániť krajinu, a to nielen pri živelných pohromách, ale aj pri napadnutí krajiny, pri ohrození demokracie, ústavného poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Tí, ktorí majú za sebou základnú vojenskú službu, vedia, o čom hovorím bez ohľadu na formu alebo štátny útvar, ktorý v podstate tieto danosti u vojakov rozvíjal. Ďalej, som ešte stále pri katechizme, článok 1900 hovorí: "Povinnosť poslušnosti ukladá všetkým, aby si náležite vážili autoritu a aby osoby, ktoré autoritu vykonávajú, zahŕňali úctou a podľa ich zásluhy aj vďačnosťou a láskavosťou." Tu chcem povedať, že, bohužiaľ, naša mediálna sféra pri informovaní o tomto návrhu preukázala, že si mýli pojmy s dojmami. Jasne sme s konkrétnymi novinármi hovorili, že sa hovorí o ústavnom orgáne, a nie o ústavných činiteľoch. A preto som povedal, ak si niekto mýli ústavný orgán s ústavným činiteľom, musí sa vrátiť na začiatok toho svojho tvrdenia, a možnože sám je orgánom, ale asi schválne, keď niekto nemá takú kompetenciu, aby rozlíšil základné veci, pričom dezinformuje verejnosť a rovnako tak straší, že na školách vraj ideme nútiť deti, aby spievali hymnu, nejde tu o žiadne spievanie, ale o odznenie štátnej hymny.

Toto sú základné spoločenské rámce, ktoré predchádzali mediálnej vojne pred týmto naším zdôvodnením, a preto aj moje vystúpenie je takto širšie poňaté.

Chcem povedať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s jej preambulou a ďalej s článkami 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 14, 19 a s článkom 23. Teda, vážení kolegovia, celkovo s 13 článkami ústavy, najvyššieho zákona štátu je plne v súlade, pričom nie je v nesúlade s nijakým iným článkom ústavy. To je podstatné uviesť.

Pokiaľ sme porovnávaní a sú otázky dopredu, či nie sme nejakým unikátom, tak hovorím, že ním nie sme. Pozrime si napr. ústavy iných členských štátov Európskej únie, spomeniem len dve. Francúzska ústava hovorí nie o občianskom princípe, o občanoch, ale hovorí, že národ zabezpečuje jednotlivcovi i rodine podmienky potrebné na rozvoj. Dôležitá je španielska ústava, ktorá je založená na nezlučiteľnej jednote španielskeho národa spoločnej a nedeliteľnej vlasti všetkých Španielov. Dobre vieme, že španielsky národ neexistuje, sú tam len Katalánci, Kastílčania, Aragónčania a tak ďalej a tak ďalej. Ale v írskej ústave článok 9, bol by som rád, keby ste pozorne počúvali, pokiaľ budete chcieť namietať proti tomu, čo poviem, v odseku 2 definuje, citujem. "Základnými politickými povinnosťami všetkých občanov sú vernosť národu a oddanosť štátu."

Mohli by sme prejsť aj k rovine hodnotovej alebo kultúrnej. Ale myslím a verím, že všetci slovutní členovia tejto snemovne sú dostatočne inteligentní a kultúrne vzdelaní, aby pochopili, že hodnota ako zložitý fenomén sa dotýka aj vlastenectva a je vecou naozaj našej vnútornej cti, ale predovšetkým aj občianskeho postoja, pretože napriek tomu, že hovoríme o zákone na podporu vlastenectva, mám za to, že mohol by sa skôr volať zákon na podporu občianstva, občianskeho správania sa.

A keď sme už pri tých vnútorných hodnotách, ktoré možno podľa niektorých z vás by nemali byť súčasťou v upravenom zákone. No tak náboženská viera je asi tiež iba vnútornou záležitosťou každého jedinca a jeho svetonázoru. Napriek tomu máme systém cirkevných škôl. Napriek tomu tam visia tradičné kresťanské symboly a Slovenská národná strana podporí vyhlásenie a podporí aj Talianov v tom, aby tam viseli ich tradičné kresťanské symboly. Rovnako vlastenectvo presahuje tiež ten rámec vnútorný smerom navonok, pretože sú tam identifikačné znaky, keď sa hrá hymna, tak slušní ľudia stoja a vlastenci možno aj spievajú. Takže nevidím nijaký rozdiel medzi tým, ak by niekto namietol, že je to len otázka vnútornej hodnoty.

Pokiaľ niekto bude tvrdiť, že je to len záležitosť školstva. No, vážení, z októbra 2010 bol som zhrozený prieskumom vo Veľkej Británii. Tri štvrtiny britských učiteľov veria, že ich povinnosťou je, počúvajte veľmi dobre, varovať žiakov pred nebezpečenstvom patriotizmu. Veľká Británia už ide varovať na školách pred nebezpečenstvom patriotizmu čiže vlastenectvom. Už takto hlboko klesli, pretože idú hlásať akési univerzálne bratstvo.

Na jednej strane tu preferujeme symboly Európskej únie a na druhej strane by sme najradšej naše vlastné slovenské symboly niekde videli inde než na žrdi, stožiari alebo stene, hoci paradoxne aj tie symboly modrej farby, ktoré visia pred touto budovou, nadobudli právoplatnosť toť nedávno, dva týždne dozadu, keď nadobudla právoplatnosť Lisabonská zmluva. To všetko ostatné bolo len odporúčanie. Veľmi dobre o tom viete.

V roku 1995 sa uskutočnil pomerne rozsiahly sociologický prieskum International Social Survey Programme v 23 vybraných krajinách, kde bolo hodnotené aj Slovensko. A predmetom bol prieskum národnej identity a národnej hrdosti. No pokiaľ poznáte výsledky, viete, že v dvoch sledovaných líniách sme sa v jednej umiestnili na poslednom mieste, 23. A v tom druhom hodnotenom sme sa umiestnili 4. odzadu, sú to vynikajúce výsledky, naozaj. Čiže chcem zdôrazniť, že návrh tohto druhu, typu alebo predmetu zákona je opodstatnený.

Pokiaľ hovoríme o občianskom princípe. Nuž Nemecko vyžaduje na priznanie občianstva plynulé ovládanie nemeckého jazyka. V Dánsku pokiaľ chcete získať občianstvo, môžete ho získať piatimi rôznymi spôsobmi, ale ak ste cudzinec, nakoniec vám ho musí odobriť samotný parlament. Inak ho nedostanete. A Španielsko podmieňuje udelenie občianstva dobrým občianskym správaním a dostatočným stupňom integrácie do španielskej spoločnosti. Takže vidíte, že vyspelé štáty Európskej únie majú zakomponovaný vo svojich zákonoch alebo aj v ústavách národný princíp alebo predmet vlastenectva. Takže tento návrh je plne v súlade s európskou tradíciou. Len pripomeniem, že v Spojených štátoch deti nepočúvajú ich štátnu hymnu, ale každé ráno skladajú sľub vernosti (Pledge of Allegiance). A to isté sa deje aj na prakticky každom neformálnom verejnom zhromaždení a pri vstupe do rovnako štátnej správy alebo štátnej služby. V Izraeli v máji 2009 strana ministra zahraničia Avigdora Liebermana pripravila a predložila zákon, ktorý viaže izraelské občianstvo na sľub vernosti, dokonca na sľub vernosti nie štátu, ale priamo vláde. Nebudem ďalej citovať, aby som nerozdráždil túto snemovňu. Myslím, že toľkoto k daným príkladom bude stačiť.

Návrh, vážení kolegovia, chcem zdôrazniť, je v súlade s programovým vyhlásením vlády, preto verím, že celá vládna koalícia zahlasuje tak, aby návrh posunula do druhého čítania, pretože v programovom vyhlásení vlády sa konštatuje, že je postavené tak, aby podporovalo súlad postupujúcej európskej integrácie s dôslednou obhajobou národných a štátnych záujmov. Rovnako v čiastke 5. 1 Výchova a vzdelávanie sa konštatuje, že: "Dominantnú úlohu pri vzdelávaní zohráva štát. Vláda vytvorí podmienky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl k národným, historickým a kultúrnym hodnotám a k vlastenectvu." Toľko citácia programového vyhlásenia vlády.

Nakoniec mi nedá, aby som nespomenul aj Francúzsko, kde v októbri francúzsky minister pre národnú identitu, to je jedna z jeho funkcií, odštartoval diskusiu o národnej identite a povedal, citujem ministra Erica Bessona: "Musíme znovu zdôrazniť hodnoty národnej identity a hrdosti byť Francúzom." Ďalej povedal: "Bolo by dobré, keby mali všetci mladí Francúzi raz do roka príležitosť zaspievať si francúzsku hymnu." Takže vidíme, že vo Francúzsku prebehne niekoľkomesačná, možno búrlivá diskusia o francúzskej identite a francúzskom vlastenectve a dospeje podľa tých informácií, ktoré máme, rovnako tak k legislatívnym výstupom.

Prierez zákona má 8 paragrafov, pričom v § 1, 2, 3 sa ustanovuje samotný predmet zákona, a je to skôr deklaratívny charakter vzťahu k štátnym symbolom a Slovenskej republike, v § 4 sa upravuje výchova k vlastenectvu vo výchovno-vzdelávacom procese, v § 5 sa ustanovuje sľub vernosti Slovenskej republike, možno obdobný, aký majú v Spojených štátoch amerických alebo kdekoľvek inde, viete, že aj my ako poslanci skladáme sľub vernosti, že nie je to nejaký nový inštitút, len sa rozširuje a precizuje sa na vernosť štátu, a, samozrejme, oprávnenými osobami sa stanú všetci volení funkcionári alebo poslanci, starostovia, primátori, tí, ktorí nastupujú do stálej štátnej služby a tak ďalej a tak ďalej, § 6 sa dotýka orgánov samosprávy, tam sú povinnými osobami, ako som už spomínal, volení predstavitelia obcí a miest, § 7 upravuje hranie štátnej hymny aj na športových podujatiach a súťažiach organizovaných národnými športovými zväzmi a nakoniec § 8 dáva povinnosť verejnoprávnym médiám, aby v rozmedzí okolo polnoci čiže v rozmedzí pol hodinu pred polnocou alebo v rozmedzí pol hodinu po polnoci zahrali na svojich programových okruhoch štátnu hymnu Slovenskej republiky.

Takže zhrniem dôvody. Je toto prierezová norma, netýka sa len školstva alebo len hrania hymny, alebo len štátnych symbolov, týka sa napr. aj rezortu vnútra. Ide o spomínaný sľub vernosti, ktorý by mal povýšiť vstup mladého občana do zväzku so štátom. A je, myslím, dosť trápne, keď mladému človeku sa len tak hodí zaliaty občiansky preukaz, možno po novom to už bude nejaká elektronická kartička, bez toho, že by vlastne chápal alebo bolo mu vysvetlené, aké má práva, napr. že štát sa o svojho občana aj postará, že mu dáva vzdelanie zadarmo na stupňoch rôznych škôl až po vysokoškolské vzdelanie, že mu garantuje zdravotnú starostlivosť a ďalšie benefity, ktoré štát, prirodzene, poskytuje. Čiže chceme týmto spôsobom povýšiť občiansky vzťah medzi občanom, štátom, kde vzniká akási neformálna zmluva a záväzok, obojstranný, samozrejme.

Takže, dámy a páni, som presvedčený, že predmet návrhu zákona vzbudil prirodzenú pozornosť. Ja budem pozorne očakávať všetky vaše pripomienky, sme otvorení ako predkladatelia a Slovenská národná strana, pretože toto je zákon, ktorý vyšiel z dielne všetkých poslancov Slovenskej národnej strany, že nájdeme pochopenie a možno aj tzv. tie spoločné prieniky. Len nebol by som rád, keby sme zákon pretvorili na niečo úplne iné, než je jeho princíp a jeho filozofia. Takže ja som o tom presvedčený. A budem pozorne počúvať všetky pripomienky za návrhy aj proti návrhom. A verím, že sa po posunutí do druhého čítania stretneme na nejakých pracovných skupinách a podobne ako napr. pri návrhu na reakciu voči rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva voči Talianskej republike nájdeme aj v tomto zákone širšiu zhodu a dohodu. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, určil svojho predsedu za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Teda dávam slovo pánu predsedovi výboru Pavlovi Abrhanovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona na podporu vlastenectva.

Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V zmysle priloženej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je v práve Európskej únie upravená.

Podľa navrhovateľa návrh nebude mať zvýšené nároky na verejné financie, nebude mať vplyv na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 16. novembra 2009 č. 1382 navrhujem, aby v prípade jeho postúpenia do druhého čítania návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Rydlo, pán poslanec Slota.

Vzhľadom na to, že je 11.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O 11.05 hodine budeme hlasovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosil by som vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, je 11.05 hodín, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch.

Ešte predtým, kým začneme, s procedurálnym návrhom, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Ľudovej strany - HZDS a Slovenskej národnej strany, navrhujem, aby sme zaradili do programu bod a o 11.00 hodine hlasovali o tlači 1365, návrhu, aby Národná rada odvolala poslanca Milana Urbániho z funkcie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a ďalej z funkcie náhradníka a člena Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentom zhromaždení Rady Európy.

A ďalej navrhujem, aby sme dnes o 17.00 hodine zaradili do programu tlač 1366, aby Národná rada zvolila tajným hlasovaním poslanca Jána Kovarčíka za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a vymenovala poslanca Jána Kovarčíka za náhradného člena Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentom zhromaždení Rady Európy. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, áno.

Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, hlasovať o odvolaní pána Urbániho môžeme len s rozpravou. Čiže dať nejaký návrh k bodu programu, kde budeme hlasovať, prepáčte, to teda nie, ak sa nikto neprihlási, prosím, ale rozprava je povinná.

M. Číž, podpredseda NR SR: Nepochybne musí sa uviesť ten návrh, je to parlamentná tlač. Čiže môže byť k tomu aj rozprava, samozrejme. Čiže zaradíme na koniec hlasovaní tento bod s tým, že, samozrejme, sa uvedie návrh a bude k nemu rozprava možná, to je nepochybné. Dobre.

Ešte niekto, prosím? Nie.

Takže ak dovolíte, by sme teraz pristúpili k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch zákonov, potom budeme hlasovať o námietke pána poslanca Lišku a potom pristúpime k rokovaniu o návrhu na odvolanie pána poslanca Urbániho.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1351).

Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Anton Bobrík. Poprosím ho, aby hlasovanie uvádzal. Najskôr logicky budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Máte slovo.

A. Bobrík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený zákon v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) bude postúpený do druhého čítania.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 50 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem spravodajcovi.

Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pána poslanca Petra Miššíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Kataríny Cibulkovej a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že tento návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 134, za návrh 59 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem spravodajcovi.

Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, poslanca Martina Fronca, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jaroslava Ivanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1353).

Máte slovo, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi vyplývajú ako spravodajcovi podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona Tatiany Rosovej a Jaroslava Ivanča, ktorým sa mení zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c). Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 52 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že o návrhu zákona na zmenu zákona č. 317/2009 Z. z. nebude Národná rada v rokovaní pokračovať.

Ďakujem spravodajcovi.

Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Spravodajkyňa je pani Jana Laššáková, ktorú navrhol gestorský výbor, ústavnoprávny výbor. Máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. V rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste podľa § 73 ods. 3 písm. c) dali hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 71 poslancov, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem pani spravodajkyni.

Tým sme vyčerpali, vážené kolegyne, kolegovia, hlasovania o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokúvali.

Procedurálny návrh pán podpredseda Hort. Pripomínam všetkým, že prebieha hlasovanie, prosím, takže naozaj nech sú k priebehu hlasovania aspoň tie návrhy. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ja uplatním procedurálny po hlasovaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, na pravé poludnie máme drobné stretnutie. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať o námietke poslanca Juraja Lišku, ktorú podal včera 8. decembra bezprostredne po hlasovaní, a to proti výsledku hlasovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Palka a Mikloška na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky. Nebolo to celkom bezprostredne, ale, prosím, budeme o tomto návrhu hlasovať. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 56 poslancov, zdržalo sa 17, nehlasovali 2.

Pán poslanec, vašu námietku Národná rada neprijala.

Nech sa páči, procedurálne návrhy.

Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Pán predsedajúci, podobnú námietku ako kolega Liška som vzniesol aj ja včera, bolo to o 18.30 hodine, resp. o 18.45 hodine. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Rydlo, v tom je ten problém, že hlasovali sme o 17. 00 hodine. Bezprostredne to nie je o 18.45 hodine, musí sa využiť rokovací poriadok.

Pán poslanec Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Dávam procedurálny návrh, aby sa do konca volebného obdobia už nehlasovalo o poslaneckých návrhoch z radov opozície. Svoj návrh odôvodňujem tým, že by nemuseli poslanci z vládnej koalície, ktorí ho v rozprave podporia, hlasovať proti svojmu vedomiu a svedomiu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Predpokladám, že stačila deklarácia, nežiadate hlasovať, pán podpredseda.

Pani poslankyňa Biró, prosím.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja len malú pripomienku. Chcem pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že budeme mať schôdzu o 12.30 hodine. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rydlo opäť.

J. Rydlo, poslanec: Pán predsedajúci, ja trvám na tom, aby ste dali hlasovať o mojej námietke. Ďakujem. (Smiech v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o návrhu pána poslanca Rydla. (Smiech v sále.)

(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za návrh 73 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Rydla sme schválili.

Takže vzhľadom na to teraz budeme hlasovať, prosím, v opakovanom hlasovaní o tlači 1350, teda o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1350).

Poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru, že by uviedol hlasovanie v prvom čítaní. Páni poslanci, najskôr budeme teda v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Pán spravodajca.