M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky majú poslanci Zelník, Rydlo, Slafkovský, Belásová, Mikloško, Vestenický, Kovarčík. Áno, ešte poprosím ďalej to posunúť, nech to vidím. Desiata je pani Damborská, nevieme ešte, kto je deviatka. (Hlasy v sále.) Aha, pardon, to je do rozpravy, dobre. Takže všetci sa videli na tabuli. Áno? Ďakujem pekne. (Hlas z pléna.) Ty sa môžeš kedykoľvek, pán navrhovateľ, prihlásiť. Dobre? Takže ešte raz opakujem prihlásených do faktických, teda máme ich na tabuli. Sú to Zelník, Rydlo, Slafkovský, Belásová, Mikloško, Vestenický, Kovarčík. Pán poslanec Abrhan a Damborská sa prihlásili do rozpravy. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ja sa nerád vraciam do histórie, ale musím to povedať, vtedy, keď sa rozhodovalo o tom, či Slovensko bude alebo nebude mať vlastnú republiku, vtedy KDH urobilo jasný postoj. Postavilo sa a ako jeden muž ste odmietli slovenskú ústavu. Teraz zrazu ste sa zobudili, niekoľko rokov ste nám otrepávali o hlavu, že pokiaľ sme boli v koalícii, Slovenská národná strana, HZDS, že sme sa nemohli dostať do Európskej únie. Zrazu dneska bijete na poplach, že sme schválili Lisabonskú zmluvu. Prosím vás pekne, a čo chcete povedať tej mladej generácii, že čo bude robiť tá nová generácia? Aký chcete pripraviť osud tejto republike? Sme tu jediní? Ako ostrov zostaneme? Nie je iná cesta, len ako cesta integrácie. A preto je tento zákon o vlastenectve, ktorý pripravila Slovenská národná strana. Prosím vás pekne, pozrite sa na svoje činy, čo ste robili, tabuľový zákon. Kto urobil tú roztržku na Slovensku? Komu za to môžeme vďačiť? Nepamätáte si už, kto bol predseda parlamentu a kto bol iniciátorom tabuľového zákona? Kto napr. podporil jazykový zákon v parlamente? Prečo museli byť takéto nešváry v tejto republike? Spytujte si svoje svedomie a robte pokánie. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Pán Palko, ja mám taký názor na Lisabonskú zmluvu ako väčšina občanov Európskej únie, aby sme si rozumeli. Ale ste si položili jednu otázku, koľkokrát by tento parlament musel hlasovať, koľkokrát, opakujem, aby tá zmluva bola prijatá, koľkokrát Írov by donútili hlasovať v referende, aby táto zmluva bola prijatá. Jednoducho treba povedať, že smer, ktorým sa Európa uberá, nie je možno taký ideálny, ale ideálne štáty, ideálne zoskupenia jednoducho neexistujú. Ja sa priznám, že mám svoj pohľad na to, ako sa európske štruktúry vyvíjajú, akým spôsobom sa uberajú, aké miesto má európska byrokracia. Preto aj Slovenská národná strana zastáva politiku Európy národov, a nie nejakého európskeho superštátu. A treba si jednoducho povedať, Slovensko je 5,5-miliónová krajina. To je jedna vec.

Druhá vec. Zahraničná politika, akákoľvek politika jednej krajiny je daná jej geografickým postavením. My si nemôžeme dovoliť luxus, jednoducho na to nemáme, aby sme robili Alleingang v Európe. Teoreticky je všetko možné, prakticky tieto veci možné nie sú.

Čudujem sa, že takú tému, ako je vlastenectvo a postoj k vlastenectvu, sa tuná jednoducho snažia niektorí poslanci hlúpo, primitívne politizovať. Nehnevajte sa, ja som z toho sklamaný.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Bohužiaľ, som tu nebol, keď vystupoval pán kolega Rydlo, ale rád si prečítam zápis z jeho vystúpenia, takže môžem len reagovať v krátkosti na kolegu Palka v tom zmysle, že ma mimoriadne potešilo to, čo citoval, ak to teda bolo tak presne povedané, z výrokov pána kolegu Rydla, že nacionalizmus ako útočisko darebáctva, toto asi nikde tak dobre neplatí ako súčasne na Slovensku, lebo pod najväčšími darebáckymi kúskami, aké boli predvedené na Slovensku, sú podpísaní ľudia zo Slovenskej národnej strany. Váš pán predseda má za sebou také kúsky pokrytectva, ako ich ani jeden z poslancov v Národnej rade nemá za sebou. Takže pokiaľ budú takíto ľudia predkladať návrh zákona o vlastenectve, tak ho nikdy nemôžem podporiť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, znova ste vystúpili tak, ako ste zvyknutý, bohorovne a arogantne. Podľa môjho názoru tu splietate veci, hrušky s jablkami, pretože spomínate v tomto kontexte Lisabonskú zmluvu, ale, nuž viete, niekedy aj to je určitým spôsobom prejav vlastenectva, pretože niekedy treba urobiť krok dozadu, aby sme potom mohli urobiť dva kroky dopredu. (Smiech v sále.) No to je pravda, pán poslanec, len si to musíte zoširoka trošku dať do súvisu. (Ruch v sále.)

Viete, a budem hovoriť o principiálnej veci, ak dovolíte, reagujem na vás, pán poslanec, tak poprosím teda, aby ste ma počúvali, aj ja som vás pozorne počúvala, vy, poviem z principiálneho hľadiska, jedným dychom rozprávate o otázke a kritizujete otázku postoja krížov v Taliansku, kde nehovorím, že vás nepodporujeme, ale na druhej strane vám vadia štátne symboly na školách našich na Slovensku a spievanie hymny. Tak, viete čo, fakt tomu nerozumiem. Čiže nieže my sme rozpoltení, zrejme ste asi vy rozpoltení. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Veľmi stručne doplním pána Palka v tom, že, po prvé, naozaj zdá sa, že SNS a SMK majú naozaj spoločný program do budúcnosti, lebo ak pán poslanec Rydlo tvrdí, že pre SNS Európa je Európou národov, no tak nič viac si nikto nemôže priať. Pán poslanec, revidujte nejako ten program SNS. V Európe národov, tam rýchlo začnú platiť iné hranice.

A pokiaľ ide o pána poslanca Palka, tak naozaj to treba doplniť len v tom, že sú podobné všetky izmy, marxizmus, leninizmus, komunizmus, nacionalizmus. Nacionalizmus viedol tabuľovú vojnu a jazykový zákon. A komunizmus, chcem to povedať v súvislosti so sľubom vernosti Slovenskej republike, komunisti na sľube vernosti republike lámali katolíckych a evanjelických biskupov a kňazov. To bol kľúčový moment v rokoch 1950 a 1951, že to musel lámať. To je ten najprimitívnejší chmat, ako to, o kom si myslím, že je nepriateľ, tak ho chcete nejako zlomiť. Koho chcete lámať týmto sľubom vernosti republike? Maďarov? Veď tu žijú a plnia zákony. Ak ich neplnia, tak ich naháňajte. Nás tak chcete lámať za to, že sme nehlasovali za ústavu? Za to nás chcete lámať, aby sme to znovu a znovu opakovali pri každej príležitosti? Keď stratím občiansky, tak to bude znovu. A keď ho zase stratím, tak to bude znovu. Ešte aj moja žena na mojom pohrebe bude musieť zložiť nejaký sľub vernosti, aby ma pochovali vôbec. (Smiech v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Ďakujem. Páni, sme v prvom čítaní. A koľko emócií prevláda nad racionalitou? Je mi ťažko v tom, čo teraz poviem, ale pripojím sa. Pán poslanec Palko, pre každého máte svoje pomenovanie aj svoje obvinenie, ktoré vždy vyhovuje vašim záujmom. Ste kedykoľvek pripravený zosmiešniť aj najposvätnejšiu vec, len ak z toho máte nejaký propagačný prospech. Kto ste ale vy? Koho naháňate? Alebo naháňajú vás? Koho záujmy ste presadzovali, keď ste podpisovali pri organizovaní referenda o vstupe do Európskej únie fakticky biankozmenku. Myslím, že ste vypočítavý mystifikátor, za scénou Mefisto, na obrazovke Faust alebo hádam, ak to chcete, Orfeus v podsvetí alebo psí trojhlavý strážca brány do podsvetia? Žiaľ, vystupujete ako arogantný zlovoľnou mysľou hnaný pokrytec, autor technológie, ako vyrobiť z malého renegáta veľkého dešperáta. Narážam na váš odchod zo strany, ktorá vás zrodila. Viete, poviem vám ešte slová jedného kňaza, ktorého si nesmierne vážim, myslím, že sa to tu hodí: "Boh nájde mericu na každú opicu." Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Pán Palko, čierne obdobie, keď vy ste boli minister vnútra, bolo obdobím, kedy vládli v tejto republike strany, ktoré nevyhrali voľby. Vy ste horko-ťažko vtedy naškrabali na to, aby ste mali väčšinu v parlamente. Veľmi dobre sa na to pamätáte. A vy ste boli minister z politickej strany, ktorá vtedy získala okolo 8 %. Ja sa vás pýtam: A to sa chválite, že ste v Európe vetovali určité veci? A ja sa vás pýtam: Mali ste vy vôbec právo v mene Slovenskej republiky vystupovať ako minister, ktorý bol zo strany, ktorú títo voliči Slovenskej republiky nevolili? Takže od vás skutočne nikto neočakáva podporu tohto navrhovaného zákona. Ale, prosím vás, nespomínajte už obdobie, keď vy ste boli minister vnútra.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave, slovo má pán poslanec Abrhan. Jaj, pardon, ešte sa hlási do rozpravy v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ. Má slovo.

R. Rafaj, poslanec: Dámy a páni, nedá mi nevystúpiť, pretože pôvodne som chcel vystúpiť až na konci a nechcem zneužívať priestor, ale využijem to teraz, pretože táto diskusia po vystúpení pána Palka sa zvrhla na osobné útoky proti predkladateľom, takže je z toho Taliban, ak dovolíte.

Keďže ste citovali niečo o darebákoch a vlastenectve, vysvetlím vám váš citačný zdroj. Daný pán Samuel Johnson bol naozaj talentovaný. Angličania mu vďačia za prvý veľký slovník anglického jazyka. Alebo bol to človek, ktorý sa možno vám bytostne podobal. Bol až chorobne prudérny. A ste možno čítali, možno nečítali román Tom Jones. Tento román tiež vošiel do dejín. Je to prvý moderný anglický román. A viete, čo urobil tento váš citačný zdroj, pán Samuel Johnson, keď vyšiel tento román a keď sa mu istá anglická dáma priznala, ako sa dobre zasmiala na tomto dobrom románe? Tak jej povedal, a budem vám to citovať v češtine, ospravedlňujem sa, pretože nepoznám preklad jedného slova: "Jsem otřesen, že citujete z tak zlolajné knihy. Nerad se dozvídám, že jste ji četla. K tomu by se slušná dáma neměla vůbec doznat." Takto vytýkal prečítanie prvého moderného anglického románu Toma Jonesa tento prudérny zástanca anglickej koruny, ktorý pôsobil práve v tom čase, keď tí skutoční anglickí vlastenci, ktorí utekali pred náboženským útlakom z Anglicka do slobodného sveta a tam založili Spojené štáty americké, boli ním nazvaní darebákmi, ktorí si dovolili založiť slobodný štát. Vy si aspoň prečítajte, prosím vás, súvislosti, o čom hovoríte. Hanbím sa za vás. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky majú pán poslanec Mikloško a pán poslanec Palko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Rafaj, zostaňme vo vecnej rovine a skúste mi vypočítať za celé obdobie, čo je SNS v slovenskom parlamente od roku 1990, ktorý zákon priniesol niečo pre pozitívne vlastenectvo na Slovensku, čo ste vy napr. urobili pre zahraničných Slovákov, pre vydávanie literatúry zahraničných Slovákov. To sme my dali peniaze Matici slovenskej, že vychádza tam edícia Slovenský svet. My sme to rozbehli. Bola to naša vládna koalícia, minister Kňažko a minister Chmel. Čo ste vy urobili pre to, aby tu vyšli knihy Slovákov, veľkých básnikov spoza mora, Šprinca, Žarnova a ostatných? Nič. Ja som sa v tom 20 rokov angažoval. A vy nás tu stále plieskate. Povedzte mi, ktoré zákony ste vy priniesli také, aby tu vzniklo pokojné, sebavedomé, hrdé vlastenectvo, a nie nacionalizmus. Viete jedine dávať príkazy a jedine proste naháňať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Palko. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Palkovi, lebo nefunguje karta.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rafaj, ja sa nečudujem, že ste tak rozrušený, podobne ak aj celý váš klub po mojom prejave (Smiech a potlesk v sále.). Totiž ja som upozornil na to, že sa správate ako politickí podvodníci. Na jednej strane hovoríte o vlastenectve a posilňovaní štátnosti a na druhej strane, a sami ste to priznali, ste hlasovali za to, že veľká časť moci, ktorá bola v rukách Slovenskej republiky, z vašej vôle sa presunula inde, do Bruselu. A už nebudeme rozhodovať o významných veciach slovenského národného záujmu. Za toto ste hlasovali. A, samozrejme, keď vám to niekto pripomenie, tak ste z toho nervózni. Ja vám naprosto rozumiem v tejto veci. Pán poslanec Rydlo to povedal úplne jasne. Proste vy ste ustúpili. Vy ste povedali, pán poslanec, koľkokrát by Slovenská republika musela hlasovať o Lisabonskej zmluve. Nuž tak hlasovala raz a všetci ste boli za ňu. Keby sa hlasovalo desaťkrát, my by sme boli desaťkrát proti nej. Pani Belásová takisto hovorí v tomto duchu, že hlasovaním proti Lisabonskej zmluve ste postupovali úplne opačne, než hlásate. No tak jednoducho správate sa ako politickí podvodníci. Niečo hovoríte a konáte úplne opačne. A o tom sme ochotní kedykoľvek hovoriť.

A, samozrejme, keď ste ma, pán poslanec Rafaj, prirovnali k Samuelovi Johnsonovi, tak tým ste ma naozaj neurazili.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, ani vás nemožno uraziť. Ak ste si nevšimli, my väčšinou na rozdiel od vás argumentujeme. A argument môže uraziť len hlupáka, si myslím. Takže určite ste sa nemohli uraziť, pretože vy hlupák nie ste, vy ste inteligentný človek.

Ale mám pocit, že máme podstatný rozdiel vo fungovaní nášho denotačného trojuholníka, viete, to je ten pojem, význam, slovo. Každému sa niečo iné rozsvieti pri danom pojme v našich hlavách. To je skutočne pravda. A možnože keď tak často narábate s tými darebákmi, či to nebude náhodou ako s tým zlodejom, ktorý kričí, aby chytili zlodeja? Neviem, to si musíte vy vyriešiť.

Ale to podstatné, čo chcem povedať, je, pokiaľ ste taký veľký obhajca slovenskej štátnosti: Viete, ako sa stala najväčšia tragédia? Tak, že vy ste predali Slovensko kolaboráciou so Stranou maďarskej koalície za osem rokov. Toto bol najväčší úder od vzniku Slovenskej republiky, pretože nenájdete taký štát Európskej únie, kde by vo vláde spolu s legitímnymi regulárnymi stranami bola aj nejaká etnická strana, okrem Macedónska, kde sú albánski etnickí, no nazvime ich, ako chcete.

A pokiaľ by som reagoval na pána Mikloška. No je to veľmi jednoduché, Slovenská národná strana stojí za tým najzákladnejším zákonom tohto štátu, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné zákony, a to je Ústava Slovenskej republiky, na rozdiel od teba, pán poslanec.

A keď už teda hovoríš, čím si ty prispel. V poriadku, ale vy ste zrušili grantový systém Pro Slovakia, pretože ten podporoval slovenskú kultúru na Slovensku. A my nie sme takí farizeji ako vy, aby sme vám tu teraz zopakovali, že poslanci a ďalší členovia Slovenskej národnej strany vyzbierali 800 000 korún na decimovaných Slovákov do Mlynkov, to teda takíto nie sme.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan. Má slovo.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona na podporu vlastenectva.

V prvom rade chcem povedať, že som presvedčený, že je dôležité a dobré rozvíjať vlastenectvo zvlášť u mladých ľudí, a to budem opakovať stále pri tomto svojom vystúpení, je dôležité, aby sa podpora vlastenectva prejavovala formou výchovy, výchovy k vlastenectvu, je dôležité vo výchove ísť osobným príkladom. Súhlasíte s tým tiež, dúfam.

Pozrime sa ako rieši podporu návrhu vlastenectva tento návrh zákona. Hovorí o. i. o zavedení spievania hymny v školách, pri zasadnutiach samosprávy, obecných, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov, pri športových súťažiach, verejnoprávne médiá budú mať povinnosť denne hrať hymnu. Verejné zhromaždenia obce sa budú musieť začať hymnou. Na začiatku rokovania schôdze Národnej rady začneme rokovanie hymnou. Pán poslanec Rydlo povedal, spievaním hymny sa ešte nikto nestal vlastencom. To boli vaše slová, pán poslanec.

Keď som hovoril o osobnom príklade, páni poslanci. Koľko má Slovenská národná strana riaditeľov škôl? Koľko na koľkých obciach máte starostov? Na koľkých školách sa už spieva hymna? Zákon vám v tom bránil doteraz? Prečo to nikto z vás nenavrhol? Páni poslanci, prečo procedurálnym návrhom na začiatku každej schôdze doteraz ani jeden z vás nenavrhol spievať hymnu? Prečo ste nešli osobným príkladom? To je výchova. Mohli ste dať o tom hlasovať. Ani ste to nenavrhli. A to čo je môj problém. Nie je môj problém spievať hymnu. Ja sa hrdo hlásim k nej, aj k štátnym znakom. Ale môj problém je, ak to niekto chce nanútiť druhému násilím, v tomto je podľa mňa problém tohto návrhu zákona. To je jedna oblasť, o ktorej som chcel hovoriť.

Druhá oblasť.

V § 4 školy majú povinnosť, aby v každej miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, bol umiestnený štátny znak, štátny zástava, text štátnej hymny a preambula Ústavy Slovenskej republiky. Súhlasím s tým, len mi odpovedzte, či nebude tento zákon kontraproduktívny, keď mladým ľuďom budeme ukladať, aby spievali hymnu, vy máte ministra školstva, ale oni nebudú mať knihy, z ktorých sa majú učiť. Aj to je súčasťou hrdosti na svoju školu, nielen na maďarských, ale aj na slovenských školách, žiaľ, aj na slovenských školách.

V tom istom paragrafe odsek 1 hovorí, že súčasťou výchovy mladej generácie v celom systéme vzdelávania je aj ich výchova k vlastenectvu, výchova pre záujmy štátu. Prosím vás, kto zadefinuje záujmy, aké sú to záujmy štátu? Viete mi povedať, aké boli záujmy štátu pri predaji emisií? Aké boli záujmy štátu pri nástenkovom tendri? K tomuto máme vychovávať mladých ľudí. Je to tu napísané. Kto to zadefinuje.

To je § 4.

Paragraf 5 Sľub vernosti. Už tu boli spomenuté výhrady. A tu by som sa neobracal vôbec na poslancov Slovenskej národnej strany, lebo oni potrebujú konflikt, ale by som veľmi poprosil a požiadal poslancov Smeru, aby povedali, čo urobíme s mladými ľuďmi, ktorí či už z recesie alebo z iných dôvodov odmietnu zložiť takýto sľub pri preberaní občianskych preukazov. Čo urobíme s týmito mladými ľuďmi? Ako budete s nimi nakladať? Tento zákon to nijakým spôsobom nerieši.

Tento zákon na podporu vlastenectva mladých ľudí bude pôsobiť úplne opačne, odpudzujúco, rovnako, ako na nás pôsobilo násilné spievanie sovietskej hymny a internacionály.

Chcem povedať, že ja som hrdý vlastenec. V roku 1988 s mojím priateľom Jožom Sádovským sme slovenský znak niesli peši z Kmeťova na púť do Nitry. Vtedy nám ten slovenský znak príslušníci verejnej bezpečnosti zobrali. Mali sme hrdosť a úctu k tomuto znaku a verejne sme sa k tomu prihlásili, keď celá spoločnosť ho neuznávala. Veľmi vás prosím aby ste takto neznechutili slovenský znak dnešnej mladej generácie. Ako hrdý Slovák, hrdý vlastenec nemôžem takýto návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky majú poslanci Kramplová, Pučík, Mikloško, Švidroň, Rydlo, Slafkovský, Vestenický, Kahanec. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, hovorili ste o násilí, ktorým chcú predkladatelia vynútiť hranie hymny. Chcem sa vás opýtať: Vy si myslíte, že v iných štátoch, ako sú USA, Kanada, Izrael, a mohla by som menovať aj ďalšie, je hranie hymny a úcta k symbolom štátu len nejakými aktivitami riaditeľov škôl? Všade je to tvrdo riešené v zákonoch. Dokonca v kanadskom nariadení, ktoré je súčasťou školského zákona, je použité slovíčko "must". Teda predpokladám, že chápete, čo znamená v angličtine. To sa veľmi málo využíva práve v takýchto formách. Ale práve pri tomto procese hrania hymny je toto slovíčko využité. A je to "musieť". To znamená, že musia ho rešpektovať riaditelia škôl na začiatku alebo na konci vyučovania a musí sa hrať hymna.

Hovorili ste o štátnych záujmoch. Áno, tak ako nám doteraz chýbala nejaká definícia vlastenectva a ochrana štátnych symbolov a úcta k štátnym symbolom, chýba nám definícia štátnych záujmov. Viackrát sa o tom hovorilo. Zatiaľ sa nenašla politická vôľa na to, aby sme si sadli a aby sme spísali určité základné body a princípy štátnych záujmov Slovenska, ktoré by mala rešpektovať každá vláda, každý parlament, každá samospráva a každý občan Slovenskej republiky. A nemali by sa štátne záujmy meniť podľa typu vlád alebo podľa farby vlád. Toto by bolo už to, čo si želáme. Želám si to aj ja a predpokladám, že si to želáte aj vy a že si to želajú asi všetci, ktorí tu sedia.

A ešte jedna krátka poznámka. Táto dohoda by mala byť vtedy, keď nájdeme spoločnú reč. Ale tak ako ani predchádzajúcich osem rokov tu... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pučík.

R. Pučík, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Abrhan, páni poslanci Palko a Mikloško, vy ste sa už našim občanom štátu predstavili vo viacerých úlohách. Boli ste už disidenti, boli ste už revolucionári, boli ste už demokrati a už ste aj vizionári. Neboli ste a nie ste a nikdy nebudete národniari. Pochopil to aj váš volebný symbol z roku 2006 bocian Kristián, ktorý nevedel stráviť vaše hodnotové princípy. A aby si zachránil život, tak radšej odletel do teplejších krajín a už sa nikdy nevrátil.

V stanovách Konzervatívnych demokratov Slovenska sa v čl. 1 ods. 1 uvádza: "Konzervatívni demokrati Slovenska je politická strana založená na tradičných hodnotách ľudského života, spolunažívania, ktoré sa opierajú o stáročné zásady kresťanstva a humanizmu v Európe. Cieľom strany je šírenie týchto hodnôt vo verejnom živote. Strana podporuje stabilitu tradičnej rodiny, vlastenectvo, ktoré nie je nepriateľské voči iným národom, ekonomickú slobodu a solidaritu voči slabým a núdznym." Prosím vás, páni, aké tradičné hodnoty a vlastenectvo ste mali na mysli?

Pán Mikloško, ja veľmi dobre viem, že nebudete hlasovať za tento zákon, ale keď zajtra pôjdete do Budapešti a vrátite to maďarské vyznamenanie, bude vám odpustené.

Ešte by som na záver uviedol, páni kresťanskí, ale aj konzervatívni demokrati Slovenska, jeden výrok je na vás ušitý ako na mieru: "V ústach Bože, v rukách nože." (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja v tejto diskusii som dokonca dospel k názoru, že možno by som za to aj hlasoval, len v tom sľube vernosti keby tam bolo niečo aj o dodržiavaní zákonov. To tam nie je. Tam je len vlastenectvo a podobne. Keby v suverénnosti bolo napr., že budem dodržovať zákony, nekradnúť, nelietať cez hranice bez povolenia na lietadle, športovom, a podobné veci, viem si predstaviť, že by som zatlačil. Ale v takomto, by som povedal, všeobecnom objatí, kde si bude môcť robiť každý čo chce, prepáčte, to naozaj takto národniarstvo nechápem.

Ešte jedna vec. Pán poslanec Abrhan tu hovoril o výchove. Páni poslanci a pani poslankyne, dnes je veľký neurologický kongres na počesť nositeľa Nobelovej ceny, ktorý je Slovák. Je to Daniel Gajdusek. Jeho otec sa narodil v Smrdákoch, no on sa narodil v New Yorku. Vždy sa považoval za Slováka, zomrel v roku 2008 v Nórsku. V roku 1976 dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Prečo nehľadáte takéto veci? Celý nacionalizmus je postavený na frustrácii. Prečo nehľadáte pozitívne veci, ktoré ukážu, že Slovensko je aj Slovenskom a zároveň je aj európskym, aj svetovým národom, ktorý má svojich takýchto velikánov? To vás nezaujíma, to vás ani nenapadne. Proste, potrebujete len sekať po hlave.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Švidroň, faktická poznámka.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Abrhan, je známa vec, že čo nie je zakázané, to je povolené. Ale to platí pre občanov, pre fyzické, právnické osoby. Riaditelia škôl, starostovia, to je verejná správa. A oni konajú v medziach zákona a v zákonom stanovenom rozsahu. Čiže ukazuje sa, že aj tí riaditelia alebo starostovia, ktorí majú dosah cez prenesenú štátnu správu na školy, ktorých ste ešte menovali za vašich čias, privítajú aj legislatívnu úpravu v tejto oblasti, pretože sa im skutočne vytvorí priestor, aby sa mohli slobodne prejaviť aj po tejto stránke, pretože nálada skutočne aj v školách je taká, že vlastenecká výchova je potrebná.

Zmiešali ste aj iné body programu, ktoré budú prerokovávané neskôr. Tam, myslím, ste spomínali tie emisné kvóty a tak ďalej. Ono čas ukáže, že aj tam ste sa zmýlili. Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Čo ma, prosím vás, zaráža v tejto celej debate dnes poobede? Zaráža ma to, že nehľadáme nič, nič, nič, prepáčte, pozitívne, len každý každému hľadá nejaké blchy v kožuchu, blchy v kabáte. Prosím vás, nejestvujú ideálne zákony. Na to je prvé čítanie a má to ísť do druhého čítania, aby sa vychytali nedostatky, aby sa to, čo tam nie je, doplnilo, spresnilo. Prosím vás, Angličania hovoria: "Think positive." ("Myslite pozitívne.") Uvažujme pozitívne. Prosím vás, toto sú veci, ktoré idú ponad jednotlivé partaje, ale tuná niekomu oplieskavať stále o hlavu tú istú palicu, to jednoducho nie, no tak keď budete do tých čias trieskať, no tak mu tou palicou hlavu roztrepete. Prosím vás o niečo pozitívne, opakujem, pozitívne, pozitívne. A to je vlastne podľa môjho náhľadu vec naozaj veľmi pozitívna a potrebná pre tento štát, pre tento národ a pre týchto občanov, ktorí tu bývajú. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som sa vrátil k tej téme, čo spomínal pán kolega Abrhan, pretože tu je faktická pripomienka na faktickú pripomienku, a nie k tomu, čo hovoril kolega Abrhan, aj rokovací poriadok je potom trhací kalendár. Naozaj sa prikláňam k tomu, čo hovoril kolega, že tu takýmto návrhom zákona robíte vlastenectvu medvediu službu. Pokiaľ to nikto nebude mať v sebe, nebude za to ochotný aj niečo urobiť, tak z toho nikdy nebude pozitívny zákon, ale len zákon čisto politický, účelový, nakoľko sa blížia voľby. A to je všetko o tomto zákone, čo je možné o ňom povedať.

Aby sme niečo museli spievať, tak ako sme museli spievať Pieseň práce. Tak dodnes si ju pamätám. Ale nikdy si ju sám od seba nezaspievam, ako som si zaspieval pri 20. výročí 17. novembra, keď sme zapálili sviečky pri Jankovi Kráľovi. A stálo nás tam 300 a spievali sme o dušu a nikto nám to nekázal. Tomu hovorím vlastenectvo, nie papierovým drakom, čo tu púšťate na nás.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Abrhan, na rozdiel od iných kolegov chcem obsah vášho vystúpenia oceniť. Nedivte sa, nie je to preto, že by som súhlasil s jeho obsahom, ale je to preto, aký spôsob argumentácie ste použili. Vo vašom vystúpení ste ukázali cestu, cestu, ktorou sa od metódy zvanej škriepka dá prejsť k metóde zvanej diskusia. Len tak mimochodom nebudem sa opakovať, skonštatujem, že som rád, že vo svojej faktickej poznámke na vystúpenie pána prof. Rydla som predvídal reakcie mnohých. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Abrhan na začiatku povedal zásadnú vec, že určite podporuje rozvíjanie vlastenectva a že k tomu patrí výchova a že sa to dá presadzovať predovšetkým výchovou, ale že čo je nevyhnutné, je osobný príklad. A skúsme sa pozrieť na ten osobný príklad, ako rozvíjať vlastenectvo. Ono § 4 "Výchova k vlastenectvu" nestačí, § 3 "Podpora k vlastenectvu" tiež nestačí. Skúsme sa pozrieť, ako hlasuje koaličná väčšina v parlamente. V tomto parlamente, kde má vládna koalícia bezproblémovú väčšinu, nemá táto koaličná väčšina, čuduj sa svete, dosť hlasov na to, aby podporila zrušenie poslaneckej imunity. Jej návrh dal sám pán predseda Národnej rady. Teraz keď na tejto schôdzi ju predloží poslankyňa Smeru, pani poslankyňa Zmajkovičová, zasa tento návrh vypadne. Teda verbálne, proklamatívne a všetko možné deklarujete, že to chcete podporiť, len tie hlasy sa nejako nedajú nájsť. Hovoríte o úcte k štátnym symbolom. A čo tak úcta k dôstojnosti človeka, k zdrojom štátnym, ktoré používajú rezorty? Druhý zákon, ktorý ste takisto vy navrhli, teda z vašej koaličnej väčšiny, zákon, ktorý by posilnil dôstojnosť ľudského života a zabezpečil minimálny priestor pre informovanosť ženy, ktorá čaká dieťatko, čuduj sa svete, tiež v koaličnej väčšine podporu nenašiel. Ako to teda je s vašimi návrhmi? Jedno hovoríte a druhé robíte pri hlasovaní? Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne.

K pani poslankyni Kramplovej a pánovi poslancovi Švidroňovi k hraniu hymny. Ja som chcel poukázať na to, že aj tu v samosprávach sme už dávno mohli na začiatku každého zasadnutia hrať hymnu, proste ísť osobným príkladom, nič iné. Ak výchova má byť takouto formou najlepšie odovzdávaná, tak už sme to dávno mohli robiť. A potom, v predložení návrhu zákona, v tom ja cítim to násilie. Ak by sme sami už začínali s tým v každom zastupiteľstve v tomto volebnom období, no tak potom ku koncu volebného obdobia môžeme o takomto návrhu zákona diskutovať.

Chcel som aj reagovať na pána poslanca Pučíka, ale, žiaľ, nereagoval na mňa, ale na pána poslanca Mikloška a Palka, takže tam reagovať nemôžem.

Záverom by som chcel poďakovať všetkým, ktorí mali faktické poznámky, a zopakovať len to a pripojiť sa k pani poslankyni Tóthovej, aby sme podporovali vlastenectvo citlivo, nie násilím, ale citlivo, lebo ináč tento návrh zákona sa vám obráti proti záujmom, kvôli ktorým ho predkladáte. U mladej generácii tak nepodporíte vlastenectvo, ale bude sa vám z týchto aktov hraní hymien ap., odovzdávaní slávnostných sľubov vysmievať. Na to vás upozorňujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Damborská. Nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, vlastenectvo ako morálny princíp v sebe zahŕňa historický obsah. Je prepojené a zviazané s minulosťou národa, so stáročnými zápasmi o právo rozhodovať o vlastnom osude, vlastnom smerovaní a kreovaní vlastnej budúcnosti. Vlastenectvo je v podstate chrbticou národnej identity. V tomto kontexte je vlastenectvo úzko späté s kresťanskými tradíciami, ktoré sú hlboko a pevne zasadené do našej kultúry. Vlastenectvo je v prvom rade vzťah jedinca a skupiny k vlasti, ktorá je naším domovom. Súčasťou výchovy k vlastenectvu a národným a kresťanským tradíciám je preto aj úcta k symbolom nášho štátu, Slovenskej republiky. V tomto kontexte je potrebné ukázať na význam kultúrneho dedičstva, ktoré je súčasťou materiálneho a duchovného bohatstva Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je ľudová kultúra, kresťanské hodnoty, sú základom našej kultúry, kultúrnej identity, významným zdrojom historického vedomia a vzdelanosti a súčasne aj nástrojom tolerancie a občianskej súdržnosti, porozumenia medzi národmi. A preto výchova a vzdelávanie k vlastenectvu a národným a kresťanským tradíciám spolu s výchovou k demokracii a ľudským právam predstavuje významnú zložku vzdelávania z pohľadu profilovania morálneho a súčasne aj odborne spôsobilého a zodpovedného občana Slovenskej republiky.

Na formovanie, ako iste všetci dobre vieme, osobnosti žiaka aj v oblasti vlastenectva a výchovy k národným a kresťanským tradíciám vo veľkej miere vplývajú okrem rodiny a školy aj nasledovné subjekty, ako sú médiá, rozhlas, televízia, noviny a tak ďalej, reklamy, upútavky, kultúrne ustanovizne, múzeá, divadlá, galérie, cirkvi, náboženské spoločnosti a tak ďalej. Pritom pri mnohých subjektoch vnímame ich pozitívnu, ale aj negatívnu úlohu pri formovaní vzťahu k vlasti, k národu a kresťanským tradíciám. A preto súčasťou výchovy k vlastenectvu je aj rozvíjanie schopností žiakov hodnotiť a kriticky vnímať obsah mediálnych produktov.

Úcta k vlasti, k národu, ku kultúrnym hodnotám nie je výsadou, doménou len niektorých predmetov v škole, aj keď na strane druhej humanitné predmety majú k tejto problematike bližšie, napr. prostredníctvom vlastivedy, národných dejín, slovenskej literatúry ap., ale je ju aj možné rozvíjať na všetkých predmetoch tak, aby žiaci nenásilným spôsobom získali základné schopnosti vnímať a rozvíjať hodnoty.

Naša slovenská identita je príliš podceňovaná a zanedbávaná. Vidíme to aj tu, ako sa sami podceňujeme. Ak si vezmete príklad z Francúzov, uvidíte, že tí sú až príliš namyslení na svoj pôvod. Nám Slovákom, ako aj iným Slovanom je uberané sebavedomie, pretože všetci nám hovoria, že máme nudnú históriu, nie sme samostatní a tak ďalej. Ostatné národy si cenia svoj pôvod a všetky dejiny, ktoré sa odohrali.

Hrozilo by niečo Európe, ak by sa Slovania spojili a prezentovali by svoje názory a záujmy celému svetu? Jeden arabský cestovateľ raz na prelome 5. a 6. storočia napísal: "Slovania sú najmocnejší národ. Keby sa spojili, nebolo by na Zemi sily, ktorá by ich zastavila." Ak si pozriete na internete veľkú mapu, môžete vidieť obrovské územie, ktoré zaberajú len v Európe slovanské národy. O čo tu ide? Je skvelá taktika západnej Európy potlačiť našu hrdosť na to, že sme v Európe najsilnejší a najpočetnejší národ. Preto by sme sa mali viac vzdelávať o našej vlastnej histórii a prestať sa tak únavne zaujímať o iné dejiny a iné krajiny, ktoré sú možno o pár rokov popredu v ekonomike ako my, ale nie v myslení.

Mentalita Slovanov je odlišná od mentality iných štátov. Tak ako iné štáty môžu byť hrdé na svoje dejiny, môžeme byť aj my hrdí, pretože sme neboli agresívny národ. A na svete sa taký národ len tak ľahko nenájde.

Povedomie Slovanov sa zmenšuje, pretože sa už v školách učí viac o Západe než o nás. Ale kde je chyba? Táto vláda si stanovila za cieľ zvýšiť hrdosť Slovákov, uvidíme, či sa jej to podarí. Neznamená to, že ak sme boli pod Maďarmi 900 rokov, že sme o niečo menej. Práve ten dlhší čas sme si dokázali zachovať svoju vlastnú identitu, dokonca Maďari sa od nás mnoho naučili aj ohľadom poľnohospodárstva a nielen toho.

Ak si v dnešnej dobe uvedomíte, čo sa deje proti Slovanom, tak je toho dosť, najznámejšie bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 štátmi NATO, bývalý juhoslovanský štát, Juhoslávia bola pred zopár rokmi pre západ obrovským sústom a takto sa im to aj podarilo. Samozrejme, tieto štáty sa tam zas nemali nejako najlepšie, ale rozhodne o ľudí im nešlo, skôr tu vidíme mocenské záujmy a rozširovanie svojho vplyvu tam, kde ho ešte USA a Západ nemali. Ďalej je to Srbsko. Srbi sú taktiež Slovania. Vyhlásením samostatného štátu stratilo Srbsko provinciu Kosovo, kde boli obrovské náleziská drahých kovov, ako je zlato. USA si tu dnes stavia svoje základne a kontroluje túto provinciu. Podobne sa ako v Kosove deje aj v Macedónsku. Je to tak tiež slovanský štát, kde Albánci si chcú vytvárať svoj vlastný štát. Ďalšie slovanské štáty sú Bielorusko, Bosna, Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Česko, Chorvátsko, Poľsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Ukrajina. Takže naozaj nás je velikánska sila.

Vážení, nemôže predsa nikomu a možno ani pánovi Hrušovskému, ani iným vadiť ak v školách na začiatku vyučovacieho týždňa odznie slovenská hymna, a nemôže nikomu vadiť ani to, ak národné symboly budú umiestnené v triedach na dôstojnom mieste. Taktiež mám príbuzných v Kanade. Budem reagovať na pani Kramplovú. V školách začiatok vyučovacieho dňa symbolizuje štátna hymna, kto chce, spieva, kto nechce, nespieva, ale pokiaľ sú žiaci v pohybe, zastanú a vzdajú tomuto národnému symbolu patričnú úctu. Pozrime sa na Chorvátsko, nemusíme ísť vôbec ďaleko. V Chorvátsku svadobný sprievod vedie mladík, prvý družba, ktorý na niekoľkometrovej žrdi nesie chorvátsku zástavu a vedie svadobný sprievod k svadobným obradom.

Vážení, je to krásne a je to veľmi dojímavé. Som presvedčená, že zákon, ktorý by pozdvihol národné vlastenectvo v našom štáte, mal byť už veľmi dávno prijatý. Nemalú časť svojho pracovného života som strávila ako vychovávateľka v rôznych typoch, stupňoch škôl. Bola som vždy smutná, keď pedagógovia nacvičovali so žiakmi programy k určitým výročiam a predbiehali sa v tom, ktorá skupina detí zatancuje lepšie country tanec či hip-hopový tanec na text a hudbu cudzej kultúry. Pritom však deti často nevedeli, čo a o čom vlastne spievajú.

Milé kolegyne, kolegovia poslanci, áno aj to treba, ale je smutné, keď vychovávame deti k úcte k cudzej kultúre a našu vlastnú kultúru zanedbávame.

Ja osobne veľmi vítam návrh zákona na podporu vlastenectva predložený pánom Jánom Slotom a pánom Rafajom. Je najvyšší čas na jeho realizáciu a uvedenie do života. Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Damborskej majú pán poslanec Kahanec, Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Kahanec, máte slovo.