T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, odpovedali ste v zastúpení predsedu vlády. Čas vyhradený na otázky pre predsedu vlády uplynul.
Teraz budeme pokračovať otázkami, ktoré položili poslanci na jednotlivých členov vlády.
Ako prvú otázku vylosovali overovatelia otázku pani poslankyne Magdy Košútovej. Adresovaná je ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Vážený pán minister, v predvolebnom období do VÚC v Trenčíne veľmi rezonovala otázka výstavby druhého mosta. Nemáte dojem, že sa tento problém vysoko spolitizoval v prospech SDKÚ? Je to skutočne zásluha politikov tejto politickej strany? Aká je skutočná situácia vo výstavbe?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a, samozrejme, pani dokazujúca sa poslankyňa, vo vašich otázkach sa vyskytuje dopyt, či celá problematika Trenčín - most nie je a nebola spolitizovaná. Celá problematika zaujíma Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predovšetkým z odborného hľadiska, ako aj posúdenia potrebnosti a opodstatnenosti celého riešenia. K irelevantným regionálnym politickým diskusiám o záležitostiach, ktoré jednoznačne presahujú právomoci a vplyv vyššieho územného celku alebo aj mesta Trenčín, sa ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nemôže vyjadrovať. Všetci zainteresovaní rozpoznajú reálny význam podobne prezentovaných regionálnych úspechov.
Cieľom projektu 1/61 Trenčín - most je realizovať výstavbu mestského obchvatu v meste Trenčín, ktorého súčasťou bude výstavba nového mosta cez rieku Váh. Obchvat mesta bol navrhnutý z dôvodov vážnych kapacitných problémov v centre mesta a zhoršenia životného prostredia, ktoré spôsobuje skutočnosť, že celý objem dopravy, ktorý prechádza z jednej časti mesta do druhej, musí prechádzať cez jeden dopravný uzol, cez východné predmostie existujúceho mosta cez Váh. Trasa mestského obchvatu je navrhnutá ako preložka cesty 1/61, ktorá prechádza v súčasnosti centrom mesta Trenčín. Cesta 1/61 tvorí hlavnú os cestnej siete v území a pripája sa na diaľnicu D1 diaľničným privádzačom Trenčín, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2002. Cesta 1/61 však aj po vybudovaní diaľnice D1 zabezpečuje tranzit na kratšie vzdialenosti a hlavne privádza cieľovú dopravu do a z Trenčína.
Navrhovaná stavba nového cestného úseku s celkovou dĺžkou 2,763 km je projektovaná v nadväznosti na existujúci diaľničný privádzač v polohe cca 2 km južne od jestvujúceho mesta, mosta, s prepáčením, a s pokračovaním úzkym priecestím medzi Leteckými opravovňami a Biskupicami až po mimoúrovňovú križovatku s cestou 2/507. Vybudovane obchvatu už v tomto rozsahu bude mať pozitívny vplyv na odľahčenie existujúceho mosta cez Váh a centra mesta a zároveň umožní preloženie cesty 1/61 na kapacitne vyhovujúcejšiu cestu 2/507 až po súčasnú križovatku ciest 1/61 a 2/507. Súčasná trasa cesty 1/61 smeruje od diaľničného privádzača, vedúca k existujúcemu mostu bude naďalej využívaná, pričom bude preradená ako cesta nižšej kategórie ako mestská komunikácia. Stavebné povolenie na stavbu bolo vydané 4. 2. 2008. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na stavebné práce na 1/61 Trenčín - most bolo uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 216/2009 dňa 10. 11. 2009. Predpokladaný dátum ukončenia verejného obstarávania je vo februári 2010. Predpokladaný začiatok realizácie projektu je v marci 2010 a predpokladaný termín ukončenia realizácie je v decembri 2012.
Vzhľadom na celkový rozsah prác a finančnú náročnosť si projekt 1/68 Trenčín - most vyžaduje aj financovanie z vonkajších zdrojov. Mimoriadnu úlohu v tomto procese majú aj zdroje finančnej pomoci z ERDF, preto Slovenská správa ciest v spolupráci s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravuje žiadosť o finančnú pomoc z ERDF. Nakoľko ide o tzv. veľký projekt, to znamená, projekt nad 50 mil. eur, musí prejsť schvaľovacím procesom Európskej komisie. V týchto dňoch sa pracuje na finálnej podobe žiadosti o nenávratný finančný príspevok a predpokladáme zaslanie na Európsku komisiu do konca tohto roku.
Toľko, pani poslankyňa, k technickým otázkam tejto stavby.
Na záver, pani poslankyňa, povedal som v úvode, že začatie predmetnej stavby je jednoznačne mimo kompetencií samosprávy či už obecnej, to znamená mesto Trenčín, alebo aj krajskej, to znamená Trenčiansky samosprávny kraj. Ale úprimne, ak pripustím fakt regionálnej zásluhovosti v procese začatia tejto stavby, čo je legitímny proces v polohe lobovania alebo aj tlaku z regiónov, najväčšiu zásluhu na začatí tejto stavby máte, pani poslankyňa, vy.
Ďakujem. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.
Pani poslankyňa Košútová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, máte na to dve minúty.
M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister, ten záver, to som nemusela počuť. Ale chcem vám veľmi pekne poďakovať, že ste ozrejmili tieto postupy pri výstavbe mosta, pretože skutočne v predvolebnom období do VÚC to bolo veľmi silne spolitizované, môže si o tom myslieť, kto chce, čo chce. Verím, že Trenčania budú veľmi spokojní a už sa nevedia dočkať, kedy ten druhý most cez Váh bude, pretože situácia, ktorá je momentálne v meste, je silne traumatizujúca. Verím, že sa to podarí čoskoro. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, nebola doplňujúca otázka. Ďakujem pekne aj za odpoveď.
Môžeme pristúpiť k druhej otázke, ktorú vylosovali overovatelia. Položil ju pán poslanec Iván Farkas a adresoval ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi: "V programovom vyhlásení vlády ste sa zaviazali, že vláda odškodní klientov nebankových subjektov. Splníte toto predsavzatie do konca tohto volebného obdobia?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, na základe úlohy B1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 866 z 26. novembra 2008 k informácii o postupe prác pri plnení záväzku vyplývajúceho z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky o čiastočnom odškodnení poškodených klientov nebankových subjektov vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky materiál s názvom Analýza stavu prebiehajúcich konkurzov nebankových subjektov a predpokladaných výťažkov. Analýza hodnotí právny stav prebiehajúcich konkurzných konaní tzv. nebankových subjektov, pričom sa zameriava na priebeh konkurzných konaní, počet a nároky veriteľov, ktorí sa prihlásili alebo ktorí si prihlásili svoje pohľadávky doterajšie, doterajšie uspokojenie veriteľov a predpokladanú možnosť uspokojenia prihlásených pohľadávok v konkurzných konaniach.
Z predloženej analýzy vyplýva, že v jednotlivých konaniach si uplatnilo v 16 spoločnostiach pohľadávky 208 896 veriteľov v celkovej sume 48 mld. 421 mil. 593 430,77 Sk na základe rôzneho právneho základu a to zmluvami o úvere, zmluvami o pôžičke, kúpne zmluvy, peňažné vklady, úroky z omeškania a podobne. V niektorých prípadoch konajúci súd a správca konkurznej podstaty aj v prípade, že poškodení boli v predmetnej spoločnosti tichými spoločníkmi, nepopreli ich pohľadávky, ale posúdili ich ako bežnú zmluvu o pôžičke alebo bežný peňažný vklad, nakoľko títo klienti nemali byť podľa zmluvy o tichom spoločenstve vyplatení podľa hospodárskeho výsledku, ale pevne stanovenou sumou.
V analýze sa uvádza, že celkovo bolo vyplatené veriteľom týchto nebankových subjektov 3 mil. 824 289 Sk. V analýze sa konštatuje, že konkurzné konania nie sú ešte ukončené. Ich skončeniu bránia excindančné, čiže vylučovacie žaloby, žaloby, ktorými sa proti správcovi na súde uplatňuje skutočnosť, že vec bola zaradená do súpisu podstaty neoprávnene, o ktorých dosiaľ nebolo rozhodnuté, ako aj veľký počet incidenčných konaní, to sú konania, ktorými sa veriteľ, ktorému bola pohľadávka popretá, domáha, naopak, na súde svojho práva a v neposlednom rade aj náročnosť a rozsiahlosť konkurzného konania, čo bráni vymedziť rozsah odškodnenia z ďalších zdrojov. Ak by došlo k odškodneniu alebo aj čiastočnému odškodneniu klientov skôr, ako sa ukončia konkurzné konania, odškodnenie by mohlo znamenať duplicitné plnenie.
Výpočet nárokov klientov nebankových subjektov podľa jednotlivých prihlášok pohľadávok v konkurzných konaniach nie je úplný a presný vzhľadom na to, že do konkurzného konania sa prihlásili aj iní veritelia, ktorí vyplývali z viacerých súvislostí, ako napríklad z obchodného styku, ale aj štát, obce, vyššie územné celky alebo poisťovne. Aj podľa informácií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky presné údaje by bolo možné získať iba individuálnym posúdením každej prihlášky, pretože zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov nerozlišuje medzi veriteľmi a poškodenými klientmi a z toho dôvodu ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nedisponuje úplnými údajmi o počte tzv. poškodených klientov.
V tejto problematike sa zadefinovali viaceré otvorené otázky, ktoré bude treba pred pristúpením, keď aj k čiastočnému odškodneniu, vyriešiť.
1. Je potrebné jednoznačne zadefinovať, na základe čoho sa spoločnosť bude považovať za nebankový subjekt, ktorý poškodil svojich klientov, čím sa určí ich celkový počet.
2. Je potrebné jednoznačne vymedziť pojem "poškodený klient", najmä s cieľom vylúčiť osoby, ktorých kapitálový vstup do nebankových subjektov mal charakter štandardnej účasti na podnikaní.
3. Na základe bodov 1 a 2 je potrebné získať adresný zoznam nebankových subjektov a presný zoznam poškodených klientov, výšku ich oprávnených nárokov, čím by sa mala získať úplná informácia o celkovej výške vložených peňažných prostriedkov do nebankových subjektov.
4. Je potrebné jednoznačne vymedziť predmet odškodnenia, či sa bude čiastočne odškodňovať suma vložených peňažných prostriedkov, alebo aj suma očakávaného sľúbeného výnosu a výšku odškodnenia, resp. čiastočného odškodnenia, je potrebné súčasne analyzovať, či boli vyplatené výnosy a preskúmať, či tieto boli zdanené a daň odvedená.
5. Stanoviť kritériá na selektívne, resp. čiastočné odškodnenie, napríklad odškodnenie podľa sumy vložených prostriedkov.
6. Je potrebné určiť časové hľadisko čiastočného odškodnenia z iných zdrojov ako z konkurzného konania, kde treba zohľadniť názor, že čiastočné odškodnenie by sa malo uskutočniť až po uspokojení klientov v konkurzných konaniach na majetok nebankových subjektov.
7. Zabezpečiť administratívny postup, spôsob preukazovania a doklady, ktoré by sa vyžadovali pri predložení žiadosti o čiastočné odškodnenie.
Bude nevyhnutné ustanoviť zodpovednú a zodpovedajúcu inštitúciu, ktorá bude technicky samotný proces realizovať. Ministerstvo financií sa obrátilo na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou o doriešenie vyššie uvedených skutočností.
Vzhľadom na uvedené sme prijali nasledovný postup:
1. Analyzovať detailne právny stav a možnosti riešenia prednesených otázok.
2. V súvislosti s prípravou návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 analyzovať možnosť vyčleniť zdroje a navrhnúť časový harmonogram prípadného čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť a brať na zreteľ aj dôsledky globálnej finančnej krízy, ktorá začala v II. polovici roku 2007 a výrazne zasiahla európsky hospodársky priestor, počnúc IV. štvrťrokom 2008. V záujme zachovania fungovania finančného trhu a udržania finančnej stability sú podľa nášho názoru v súčasnej dobe prioritnejšie otázky zmiernenia vplyvu svetovej finančnej krízy na reálnu ekonomiku Slovenska. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie sú v zákone o štátnom rozpočte na rok 2010 rozpočtované finančné prostriedky na čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Farkas chce položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec, máte na to dve minúty.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, opýtajte sa poškodených, či sú spokojní a či sú spokojní s terajšou vašou odpoveďou. Je mi jasné, Slovensko je právny štát a môžeme konať len v rámci právnych noriem a zákonov. Ale neboli sme to my, opoziční politici opozičnej strany, ktorí sme sa takýmto spôsobom predsavzali, že uspokojíme nároky týchto poškodených. Boli to predovšetkým politici, špičkoví politici vládnych strán. Myslím si, že nenapísali programové vyhlásenie správcovia konkurznej podstaty, ale napísali to politici terajších vládnych strán. Ja si myslím, že nielenže sa toto predsavzatie dostalo do programového vyhlásenia vlády, ale aj do volebného programu strany Smer. Pán minister, bolo to vaše predsavzatie, váš cieľ. Ich hlasy vo voľbách ste láskavo prijali, hlasy vlastne týchto poškodených, ale teraz, keď sa im treba odvďačiť, tak vám sa to vlastne nejako nechce. Nechcete nejakým spôsobom splniť tento cieľ, toto vaše predsavzatie v programovom vyhlásení vlády.
Pýtam sa, pán minister, čo ste robili za tie tri roky. To, čo ste teraz urobili, ten odpočet, to je pramálo. Spýtajte sa tých poškodených, či sú spokojní a na základe toho sa rozhodnite, akým spôsobom chcete tento sľub, tento cieľ programového vyhlásenia vlády a cieľ zakotvený do volebného programu Smeru splniť do konca volebného obdobia.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, som veľmi prekvapený vašou až emotívnou, emotívnym prednesom na túto tému, pretože ja vám hneď to opätujem tiež sadou otázok.
A to po prvé: Či sú spokojní? Samozrejme, že spokojní nie sú. Ale pýtam sa, kto tento stav zavinil. Kto bol vo vláde vtedy, keď umožnil takýmto tzv. podnikateľským subjektom voľne, beztrestne, bezmedzne podnikať na trhu a často klamlivou mediálnou kampaňou zavádzať občanov tak, že sa na tejto, dá sa nazvať, pyramídovej hre zúčastnili. Kto to bol? Nie asi táto vláda, ale vaša vláda. Čo ste urobili vy pre to, aby sa to nestalo? Táto vláda má aspoň ambíciu nejakým spôsobom nájsť tých zodpovedných, ktorí tento stav spôsobili. Čo ste urobili vy? Nič. Teraz tu niečo tliachate, ale to nemá vôbec žiadny význam k tejto veci. Podľa vás bolo úplne všetko v poriadku za vašej vlády tak, ako bol systém nastavený? Urobili ste všetko pre to, aby sa to nestalo? Cítite vôbec nejakú zodpovednosť, že má vláda v súvislosti s tým, ako bol systém nastavený a monitorovaný a kontrolovaný? Naozaj sa urobilo všetko? Koľko mal z toho štát? Koľko zarobil štát na tom, že tieto subjekty podnikali? Všetky tie reklamy, všetky tie spoločnosti mali obraty, nejakým spôsobom podnikali, odvádzali dane. To vám neprekážalo vtedy?
A ako som už spomenul v detailoch, vláda má jednoznačnú ambíciu vyriešiť tento problém, ale nie je to jednoduché a predniesol som tu prečo, pretože to naráža na množstvo právnych a technických problémov, ale určite sa s tým vysporiadame, ak budeme mať tú možnosť. Istotou je pre týchto poškodených klientov v rámci toho systému nebankových subjektov jedine to, že pokiaľ by ste vládli vy, tak určite budete považovať tento problém za vyriešený, pretože vám nevadilo, ani keď existovali tieto spoločnosti. A som si istý, že ani vy osobne ste neurobili nikdy nič pre to, aby sa tento stav dal do nejakého normálneho stavu.
Ďakujem. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Tretiu otázku, ktorú vyžrebovali overovatelia, položil takisto pán poslanec Iván Farkas, adresoval ju ministrovi výstavby, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Igorovi Štefanovi: "Pán minister, v programovom vyhlásení vlády je zakotvené, že vláda chce dosiahnuť efektívne a lepšie využitie fondov EÚ. V tomto smere je výkon vlády a ministerstva výstavby katastrofálny. Ako chcete toto predsavzatie splniť do konca volebného obdobia?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
I. Štefanov, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, ja by som túto otázku rozdelil zhruba na tri časti a odpoviem na všetky tri.
V prvom rade by som sa dotkol tej poslednej časti: - ako chcete toto predsavzatie splniť do konca volebného obdobia? Ja by som rád len upresnil, že fondy je potrebné vyčerpať do konca roku 2015, nie do konca tohto volebného obdobia, to znamená, na to má táto vláda, a nielen táto vláda, ale ďalšie dve vlády ešte asi šesť rokov času.
Pokiaľ ide o vašu kritiku výkonu vlády a ministerstva výstavby a považujete ho za katastrofálny, dovoľte mi, aby som informoval toto ctené fórum a urobím to veľmi rád, totižto 6 operačných programov z 11 k dnešnému dňu čerpá už na 100 % eurofondy, k dnešnému dňu. To znamená, s ročným predstihom, s ročným predstihom. Podľa môjho názoru to nie je katastrofálny výsledok, ale skôr excelentný výsledok riadiacich orgánov, ktoré dosiahli takýto výsledok.
K tomuto poviem pár čísel. Do súčasnosti boli vyhlásené výzvy, kde bolo alokovaných viac ako 45 % prostriedkov z celkovej alokácie rokov 2007 až 2013. 45 - to znamená, takmer až polovica výziev. Samozrejme, všetci dobre vieme, že pokiaľ nebudú výzvy, nebudú schválené projekty, nie je čo implementovať a nie je možné čerpať. Čiže, v prvom rade je potrebné mať dostatok projektov, aby boli možné tieto veci, aby mohli prebehnúť. Z prostriedkov na roky 2007 až 2013 je nakontrahovaných 23, vyše 23 %, to tiež nie sú žiadne katastrofálne čísla a čerpanie záväzku v roku 2007 dosiahlo úroveň takmer 63 %. Podotýkam, že z hľadiska pravidla M+3 je potrebné túto alokáciu, ktorá je určená, alebo tento záväzok určený na rok 2007 vyčerpať do konca roku 2010. Ja som presvedčený, že táto alokácia na rok 2007 bude hravo vyčerpaná a bude splnený tento záväzok.
Keďže sa vyjadrujete aj o ministerstve výstavby, tak by som rád povedal, že v rámci ministerstva výstavby bolo schválených už dneska vyše 1 400 projektov v úhrnnej hodnote 1,23 mld. eur, to znamená, to je 73 % celkovej alokácie regionálneho operačného programu na celé programovacie obdobie, zazmluvnených po verejnom obstarávaní, lebo ako iste viete, po komisiách je potrebné, aby žiadatelia urobili verejné obstarávanie a až potom je možné podpísať v rámci regionálneho operačného programu zmluvu, je už 390 projektov v objeme 330 miliónov eur, to je 20 % z celkovej alokácie na roky 2007 až 2013.
Len veľmi stručný prehľad ďalších operačných programov, ktoré sa týkajú ministerstva výstavby. Doteraz bolo schválených 770 projektov na rekonštrukciu materských, základných a stredných škôl. 480 projektov na regeneráciu sídel. Boli schválené projekty na 840 km ciest II. a III. triedy, 130 projektov na rekonštrukciu budov hasičských a záchranných zborov, vyše 50 malých a stredných podnikateľov a v spolupráci so susednými štátmi bolo podporených spolu 333 projektov cezhraničnej spolupráce.
Je tu ešte jedna časť otázky, kde konštatujete, že vláda chce dosiahnuť efektívne lepšie využitie fondov a pýtate sa ako. Ministerstvo výstavby je centrálny koordinačný orgán, ktorý metodicky riadi všetky ostatné riadiace orgány, podotýkam, že metodicky. Koordinuje subjekty zapojené do riadenia implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 - 2013, a to prostredníctvom tvorby metodiky, to znamená, dokumenty, usmernenia, pokyny, výklady, výnimky, stanoviská a podobne, ďalej prostredníctvom realizácie školení, seminárov, konferencií, koordinačných stretnutí, zasadnutí pracovných skupín a podobne. Zároveň ministerstvo výstavby zabezpečuje prípravu schválenia realizácie komunikačných stratégií prostredníctvom realizovaných aktivít a opatrení zameraných na zabezpečovanie širokej informovanosti o problematike implementácie štrukturálnych fondov na Slovensku.
V rámci programového obdobia 2007 až 2013 bol vypracovaný a schválený Národný strategický referenčný rámec. Ďalej boli vydané: základná verzia a ďalšie štyri verzie Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, Metodické usmernenia a pokyny, súbor výkladov a výnimiek zo systému riadenia. Ministerstvo výstavby ako riadiaci orgán pre Operačný program Technická pomoc ďalej vypracovalo a zabezpečilo schválenie Operačného programu Technická pomoc a jeho následnú implementáciu, ktorá priebežne pokračuje.
Ministerstvo výstavby ako významný partner pri tvorbe a zabezpečovaní regionálneho rozvoja vypracovalo zákon č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára tohto roku, zabezpečilo vypracovanie Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Samozrejme, pri uplatnení partnerstva a v spolupráci so sociálno-ekonomickými partnermi bol vypracovaný zákon č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce atď., atď., mohol by som pokračovať ešte ďalšími predpismi.
Ministerstvo výstavby zabezpečilo a zabezpečuje poskytovanie finančnej podpory na realizáciu činnosti v oblasti regionálneho rozvoja regionálnym rozvojovým agentúram, ktoré sú zaradené do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr a podporu euroregionálnych združení prostredníctvom projektov zameraných na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce. Ministerstvo výstavby aktívne spolupracuje s OECD v rámci spoločného projektu OECD a ministerstva výstavby Rámec ekonomického sociálneho plánovania pre vyššie územné celky Slovenskej republiky. Ďalej ministerstvo pri príprave nového programového obdobia, hovorím o programovom období 2014 - 2020, pretože už dnes je potrebné sa zaoberať aj týmto obdobím, pripravilo Návrh rámcovej pozície Slovenskej republiky k budúcnosti politiky, súdržnosti Európskej únie a vypracovalo Návrh predbežného stanoviska Slovenskej republiky k Zelenej knihe o územnej súdržnosti.
Toto je z mojej strany len stručný výpočet a odpoveď na to, akým spôsobom chce vláda dosiahnuť efektívnejšie čerpanie fondov. Podľa môjho názoru táto vláda zabezpečuje veľmi efektívne čerpanie fondov a bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, čerpanie, predpokladám, že do konca polovičky budúceho roka bude pri všetkých operačných programoch blížiace sa k 100 %. To znamená, predbehneme termín budúceho roka určite o pár mesiacov v niektorých programoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím, keby ste pána poslanca Ivána Farkasa zapli, máte na to 2 minúty.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, čo charakterizuje vašu vládu na poli čerpania fondov Európskej únie? A to nielen podľa nás, podľa opozície, ale aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu. Ja teraz urobím taký krátky výpočet, dobre? Korupcia, politický klientelizmus, provízie, škandály, kontroly Európskej komisie, iných orgánov Európskej únie, OLAF-u na bežiacom páse. A vy tvrdíte, že váš výkon, vaša efektivita čerpania je v poriadku? Vy ste povedali, pán minister, že z hľadiska efektivity čerpania regionálneho operačného programu alokácia na úrovni 73 %, zazmluvnených 20 % projektov, ale ja poviem iné číslo. My sme vlastne už, čo sa týka prelomovacieho obdobia 2007 až 2013, síce platí pravidlo M+2, sme vlastne už, uplynulo vlastne 40 % tohto obdobia a máme vyčerpaných 1,5 % disponibilných prostriedkov pre Slovensko vo výške 11,4 mld. eur. Toto je podľa vás uspokojivý výkon, pán minister? Toto je hanba. Ja si myslím, že po 40 % uplynutia obdobia, programového obdobia, by ste mali byť niekde na úrovni 10, možno až 15, 20 %. Je toto veľmi slabý výkon a, pán minister, opätovne sa pýtam, ako som sa pýtal pôvodne: Ako chcete naplniť vaše predsavzatie v prvom vyhlásení vlády, že chcete radikálne zlepšiť efektivitu čerpania prostriedkov z fondu Európskej únie? Povedzte, aké kroky chcete konkrétne urobiť do júna do uplynutia tohto volebného obdobia, lebo ten čas sa kráti a čas je neúprosný. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za doplňujúcu otázku.
Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
I. Štefanov, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za otázky. No hovoríte o kauzách, samozrejme, máte zase na mysli nástenkový tender, ktorý tak donekonečna omieľate. Ak ste počúvali, čo som hovoril, tak vám musí byť jasné, že ministerstvo výstavby zabezpečuje množstvo, množstvo iných funkcií, a to nie je len o tom škandalizovanom nástenkovom tendri, kde niekto niečo vymyslel a donekonečna sa to omieľa. Ja by som rád len pripomenul, že infringement, ktorý bol zo strany Európskej únie vedený v tejto súvislosti, bol 20. 11. zastavený, ale, samozrejme, o to nie je veľký záujem to počuť, o tom sa nedočítate ani v médiách.
Pokiaľ ide o čerpanie, zabudol som skutočne - a vy ste mi to pripomenuli a ďakujem za to - zabudol som ešte povedať, čo robí ministerstvo výstavby. Bojuje v Bruseli za to, aby sme nedostali také korekcie, ktoré zostali po vašej vláde. To znamená, aby Slovensko neprišlo o 120 miliónov eur, ale vybavili sme korekcie len vo výške 38 miliónov eur a vybavili sme to ešte takým spôsobom, že ak nájdeme projekty, ktoré sú vhodné z hľadiska príslušného obdobia, ešte ich budeme môcť dokonca uplatniť a túto korekciu znížiť. Čiže, ďakujem za pripomienku.
Pokiaľ hovoríte o celkovom percente, samozrejme, každý hovorí to, čo mu vyhovuje. Vy dookola hovoríte, že celkové čerpanie je 1 %. Dovoľte, aby som vás trošku poopravil, to čerpanie za celkové obdobie, keď už teda chceme hovoriť aj o tomto čísle, je momentálne 4,26 %. Len si treba uvedomiť jednu vec, vážení, v prvom rade bolo treba schváliť Národný strategický referenčný rámec. Z neho sa odvíjali a odvíjalo schválenie operačných programov, keď sa schválili operačné programy, bolo treba pripraviť výzvy. Tie výzvy sa museli vypísať a musela sa s nimi verejnosť oboznámiť. Na tie výzvy sa prihlásili žiadatelia. Bolo treba vyzbierať projekty, tie projekty sa musia vyhodnotiť, keď sa vyhodnotia, musí zasadnúť výberová komisia, keď zasadne výberová komisia, úspešní žiadatelia musia urobiť verejné obstarávanie. Toto sa nedá spraviť zo dňa na deň. Nemôžete prirovnávať toto obdobie k predchádzajúcemu obdobiu, kde Slovenská republika v roku 2004 naskočila na idúci vlak programovacieho obdobia rokov 2000 až 2006, kde nám komisia umožnila celú túto, tento počiatok implementačnej tortúry preskočiť a vlastne prvé výzvy sa vypísali hneď v januári v roku 2004. Napriek tomu sme zdedili čerpanie v roku 2006 na úrovni 13 % a mali sme čo robiť, aby sme to dobehli, aby Slovenská republika neprišla o peniaze. To znamená, pripomenuli ste mi, a to by som chcel teda pripomenúť, že vďaka predchádzajúcej garnitúre sme zdedili obrovský schodok a museli sme ho doháňať a zdedili sme korekcie, ktoré sme museli za vás v Bruseli žehliť.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedníčke vlády pani Viere Petríkovej: "Pani ministerka, postupoval Ústavný súd SR pri odmietnutí informácií o rozhodnutí o pezinskej skládke občanom Pezinka podľa vášho názoru správne a dôveryhodne?"
Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády, môžete odpovedať.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení páni, panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, hneď na úvod chcem uviesť, že mi neprináleží ako podpredsedníčke vlády hodnotiť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. V demokracii, ani vo vyspelých krajinách Európskej únie sa rozhodnutia Ústavného súdu nehodnotia a nekomentujú. Navyše, dnes, pani poslankyňa, Ústavný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Ak považujete dnešné znenie infozákona za zlé a nedostačujúce, máte možnosť ho zmeniť.
Ďakujem. Skončila som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Máte na to 2 minúty, nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pani ministerka, za odpoveď. Musím vám prezradiť, že včera pán podpredseda Cabaj mi povedal, že vám poradí takto mi odpovedať. Ja som sa pýtala totižto na váš názor, či to je správne, pretože nie vždy všetko zákonné je aj správne a hlavne spravodlivé a vy ste ministerka spravodlivosti. Zákony robia ľudia, zákony realizujú a aplikujú ľudia. Dnes nám pani poslankyňa Tóthová - a ja s ňou v tomto súhlasím - povedala, že zákony o ochrane prírody sú dobré, ale aplikujú ich ľudia a často ich aplikujú bez srdca a bez znalosti veci. Preto táto moja otázka na váš názor.
Samozrejme, rozhodnutia Ústavného súdu sa rešpektujú, ale neznamená to, že by sme na to nemohli mať vlastný názor. Ja som členka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a my sme v tomto výbore od počiatku s kauzou oboznámení. Ideme krok za krokom spolu s Pezinčanmi, aj spolu so všetkými štátnymi inštitúciami, ktoré majú čo povedať do tohto problému. A ten základný problém ja vidím v tom, že je spor o právoplatnosti stavebného povolenia a Pezinčania chcú vedieť, či na skládku, o ktorej spornosti stavebného povolenia sú otázniky, ktoré rieši Najvyšší súd a ktoré by vlastne nemalo mať kolaudačné rozhodnutie, môže jedna osoba navážať odpad. Už nech je tá odpoveď alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu akékoľvek, tie škody sú ireverzibilné. Preto sa domáhajú podľa môjho názoru aj správne Pezinčania toho, prečo takto Ústavný súd rozhodol a hlavne ich zaujíma - a ja vám to poviem slovami pani doktorky Čaputovej - tento prístup Ústavného súdu neumožňuje odpovedať na otázku, či sa stovky ton odpadu vozia do Pezinka na základe jeho rozhodnutia alebo iba na základe svojvôle podnikateľa. A my, keď ctíme zákony a keď ctíme, že súčasťou právneho poriadku je aj spravodlivosť a morálka, mali by sme im tieto odpovede dať.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Keďže ja vám nemôžem odpovedať, tak poprosím teraz pani podpredsedníčku vlády na tie vaše doplňujúce otázky.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Bez ohľadu na to, pani poslankyňa, o čom ste rozprávali s pánom podpredsedom, moja odpoveď aj tak by bola len taká, ako znela.
A čo sa týka toho, čo ste povedali, ja nemám žiadne výhrady voči tomu, čo uvádzate. V súvislosti s tým, že sa domáhate nejakého môjho stanoviska, ja tu môžem prezentovať stanovisko iba ako podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti. Pokiaľ by sme boli v nejakom osobnom rozhovore, môžem prezentovať svoje stanovisko ako radového občana, ale v tomto prípade nemôžem povedať iné, než som povedala.
Ak chcete poznať môj osobný názor, na tejto pôde môžem povedať, že ja som proti neekologickým skládkam a tiež by som sa bránila a protestovala všetkými zákonnými prostriedkami, ak by mi pod oknom vyrástla skládka.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Džurina, nie je prítomný v rokovacej sále. Nebude sa odpovedať. Ďalej pani poslankyňa Magda Košútová - tiež nie je prítomná. Pani poslankyňa Sabolová nie je prítomná.
Prítomný je pán poslanec Ivan Štefanec. To je otázka č. 8. Adresoval otázku pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej: "Pani ministerka, koľko eur ste doteraz poskytli na sociálne podniky? Aké je vyjadrenie Európskej komisie na túto tému?"
Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, sociálnym podnikom boli k 9. 12. 2009 poskytnuté zálohové platby v sume 10,8 milióna eur a uhradené certifikované výdavky v sume 0,3 milióna eur. Vyjadrenie Európskej komisie k sociálnym podnikom nemáme. Európska komisia, ktorá tu bola, prišla k systémovému auditu plánovanému celý rok dozadu.
Skončila som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď.
Pán poslanec Štefanec chce položiť doplňujúcu otázku. Máte na to dve minúty, nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pani ministerka, aj za odpovede. Pravdou je, že tú otázku som písal ešte pred včerajším prieskumom, kde sme na tú tému hovorili tiež, kde boli tieto čísla takisto uvedené. Tam sme sa aj dozvedeli, že Európska komisia začne kontrolovať dva sociálne podniky od budúceho týždňa, od 14. decembra. Preto si vás dovoľujem požiadať vzhľadom na nezrovnalosti a nejasný výklad európskych pravidiel minimálne v tom, že môj názor je taký, že sa malo požiadať o výnimku. Vy ste prezentovali iný názor. Tak minimálne z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o zastavenie, o okamžité zastavenie štátnych dotácií do sociálnych podnikov až do skončenia kontroly zo strany Európskej komisie.
Ďakujem pekne.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec, odporúčam vás na nariadenie Komisie Európskeho spoločenstva č. 800/2008 zo 6. augusta 2008. Hovorím o článku č. 40 - Pomoc a prijímanie znevýhodnených pracovníkov vo forme mzdových dotácií. Schémy pomoci na prijímanie znevýhodnených pracovníkov atď. - čl. 1 a následne na čl. 2 Záverečných ustanovení a odporúčam, pán poslanec, nemať k tomuto vlastný názor, ale poznať dôsledne smernicu.
Ďakujem za pozornosť. Skončila som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Džurina, nie je prítomný. Nebude sa odpovedať.
Pani poslankyňa Sabolová nie je prítomná. Nebude sa odpovedať. Ďalšiu otázku má tiež pani poslankyňa Sabolová.
Otázku č. 12 položila pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Položila ju ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Vladimírovi Chovanovi. Podľa informácie podpredsedu vlády zastupovať ho bude pán minister Medveď. Dovoľte, aby som prečítal otázku: "V súvislosti s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus SR malo MP SR pripraviť návrh novely zákona č. 64/1997 Z. z. a zaslať ho na posúdenie Výboru ministrov RE. Kedy MP SR zaslalo tento návrh a aké stanovisko k nemu prijal výbor RE?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo pôdohospodárstva na základe uznesenia vlády 567 ešte v októbri 2008 vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády materiál pod názvom Návrh ďalšieho postupu v súvislosti s výkonom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovenská republika.
V prílohe predmetného návrhu bol obsiahnutý návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 816 z 12. novembra 2008 zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva predložil predmetný materiál v termíne do 15. novembra 2008 na posúdenie Výboru ministrov Rady Európy. Vyjadrenie Sekretariátu Rady Európy bolo doručené zástupcovi Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva 12. októbra 2009. Následne dňa 19. októbra 2009 bol ministerstvu pôdohospodárstva doručený list zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva spolu s predmetným vyjadrením.
Na základe žiadosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva definitívny legislatívny návrh riešenia otázky užívania pozemkov v záhradkárskych osadách a vysporiadania vlastníctva k nim, ktorý s termínom 30. novembra 2009 mal opätovne predložiť zástupcovi Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva. Predmetný definitívny legislatívny návrh riešenia bol odoslaný zástupcovi Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dňa 26. novembra 2009.
Predkladaný materiál obsahuje návrh dvoch všeobecne záväzných právnych predpisov, a to: Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vysporiadanie vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
Predkladaným návrhom vyhlášky sa najmä mení spôsob stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch zriadených v záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania.
Právna úprava obsiahnutá v predkladanom návrhu zákona mení spôsob určovania výšky ročného nájomného za užívanie pozemkov a tiež spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade. Okrem uvedeného sa presnejšie definuje aj charakter náhradného pozemku za pozemok v zriadenej záhradkovej osade. Všetko.