M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca aj pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Na základe toho, čo sme hovorili pri schvaľovaní programu, teraz vyhlasujem trojminútovú prestávku a po nej budeme hlasovať o štyroch bodoch o návrhoch vlády na skrátené konanie. Takže trojminútová prestávka.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda, NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme hlasovať o štyroch prerokovaných bodoch.

Budeme teraz hlasovať, dámy a páni, o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, je to tlač 1443.

Pán predseda výboru Jozef Burian uvedie hlasovanie.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, vážený pán predseda. Poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí so skráteným legislatívnym konaním návrhu zákona č. 98/2004 Z. z. o minerálnych olejoch.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

Máme súhlas na prerokovanie v skrátenom konaní.

Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 25 o elektronickom výbere mýta, je to tlač 1445.

(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1445.)

P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

Aj tento návrh získal súhlas na prerokovanie v skrátenom konaní.

Pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu, je to tlač 1447.

(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1447.)

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. (Ruch v sále.) Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 84 prítomných, 81 za, 3 proti.

Aj tento návrh získal podporu.

Pán podpredseda Národnej rady Tibor Cabaj uvedie hlasovanie o návrhu na skrátené konanie o zákone č. 575 o organizácii činnosti vlády, je to tlač 1477.

(Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1477.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 81 za, 55 proti, 2 sa zdržali.

Aj tento návrh získal podporu.

Podľa schváleného programu, kolegyne, kolegovia, budeme teraz pokračovať prvými čítaniami o návrhoch v skrátenom legislatívnom konaní, na prerokovanie ktorých sme vyslovili súhlas. Pán poslanec Nagy? Nie, to je omyl.

Poprosím teraz pána ministra financií Jána Počiatka, aby v prvom čítaní uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 98 o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je to tlač 1444.

Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás upozorňujem, schválili sme program, že budeme rokovať v prvom čítaní o týchto štyroch návrhoch, potom vyhlásim prestávku jeden a pol hodiny, aby sa mohli zísť výbory, prerokovať návrhy a potom budeme pokračovať druhým a tretím čítaním.

Nech sa páči, pán minister Počiatek.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1444.)

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu zákona, je eliminácia vysokej ceny nafty pre domácnosti a najmä pre podnikateľský sektor, a tým udržanie cenovej úrovne prepravovaných tovarov a prepravných služieb. Taktiež sa očakáva eliminácia objemov nákupov nafty v okolitých štátoch, a tým aj zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia v oblasti prepravy tovarov.

Predložený návrh zákona predpokladá zníženie spotrebnej dane na naftu zo 481,31 eur na 1 000 litrov na novú úroveň 368 eur na 1 000 litrov. Takéto zníženie sadzby dane by malo v konečnom dôsledku predstavovať zníženie konečnej ceny nafty o 13 centov na liter, čo je rádovo 4 slovenské koruny.

K nastaveniu sadzby spotrebnej dane na úroveň 368 eur na 1 000 litrov sme pristúpili pri podrobnej analýze dlhodobého vývoja konečných cien nafty v Slovenskej republike a v okolitých krajinách a po zohľadnení daňových úľav, ktoré poskytujú jednotlivé krajiny na primiešavanie biogénnych látok do nafty.

Týmto krokom by sa mal dosiahnuť stav, kedy nafta v Slovenskej republike bude lacnejšia ako nafta v Maďarsku, Českej republike a vo veľkej a v prevažnej miere aj v Rakúsku. S cenami nafty v Poľsku nie je možné realizovať žiadne porovnávanie vzhľadom na to, že Poľsko si stále uplatňuje dočasnú výnimku na dodržiavanie minimálnych sadzieb, ktoré stanovuje Európska únia.

Prijatie navrhovaného zákona predpokladá výpadok daňových príjmov štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 vo výške 60 až 102 mil. eur v roku 2010.

Ďakujem za slovo. Skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý je určeným spravodajcom k tomuto návrhu zákona.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala tento návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Výbor so skráteným legislatívnym konaním súhlasil a prijal uznesenie č. 638 zo dňa 20. januára 2010.

Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti zákona a rieši závažnú spoločenskú problematiku.

Poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa v mene poslaneckého klubu KDH prihlásil pán poslanec Brocka. Má slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, spotrebná daň z nafty bude nižšia. Konečne. Ale to už som hovoril aj pri skrátenom konaní, a preto sme hlasovali, poslanci KDH, za tento návrh zákona, pretože je to jedno zmysluplné protikrízové opatrenie. V kríze sa menej vyrába, mnohí dopravcovia menej vozia, menej tankujú a do štátneho rozpočtu potom ide menej peňazí napríklad zo spotrebnej dane z nafty alebo vôbec zo spotrebnej dane. Ale menej peňazí do štátneho rozpočtu ide aj od tých, ktorí jazdili, lebo mali čo voziť, ale pretože u nás bola nafta drahšia, tak ju tankovali v zahraničí a tak profit z tohto nemal slovenský štátny rozpočet, ale štátne rozpočty okolitých krajín - Rakúska, Česka, Maďarska, Poľska.

Dámy a páni, ako to je so spotrebnou daňou dnes? Na Slovensku je drahšia ako v okolitých krajinách, je nafta drahšia preto, lebo je vyššia spotrebná daň, a tak Slovensko má dnes jednu z najvyšších daní v Európe. Z tlače som sa dozvedel, že po Veľkej Británii druhú najvyššiu. A dôsledkom toho je potom, že slovenskí dopravcovia tak tankovali, a odhady sú, v zahraničí, že to robí až 600 mil. litrov ročne. Naši slovenskí dopravcovia natankovali v zahraničí okolo 600 mil. litrov nafty. Samozrejme, že v zahraničí tankovali aj tí, ktorí cez naše územie len prechádzali. Tí, ktorí tankovali na Slovensku, štatisticky je to 1,5 mld. litrov ročne.

Inými slovami, znížená spotrebná daň o 9 centov znamená, a teda len o spotrebnej dani chcem teraz hovoriť, ak budú tankovať doma tí, ktorí tankovali vonku, tak to pre štátny rozpočet môže robiť zvýšenie príjmov o viac ako 50 mil. eur. To je takmer 1,5 mld. korún. Ak by tranzit zahraniční prepravcovia cez naše územie rovnako, teda sprevádzali aj tankovaním na našich čerpacích staniciach, tak je to ďalších takmer 50 mil. eur. Čiže inými slovami, po tomto opatrení, ak by sa začali správať racionálne tí, ktorí dnes tankovali vonku, tak pre štátny rozpočet by vlastne to nemala byť táto zmena žiadna tragédia a bola by to, samozrejme, pre autodopravcov aspoň symbolická kompenzácia za vysoké a drahé mýto.

Dámy a páni, ľudia sa správajú väčšinou rozumne, to je taký bonmot a hovorí sa, že vláda iba vtedy, keď musí. U nás to však, na Slovensku, pri tejto vláde neplatilo, pretože ona sa v čase hospodárskej krízy, myslím si, musela alebo mala správať rozumne a toto opatrenie by sme mohli mať už na Slovensku dávno za sebou a mohli z toho mať osoh cez štátny rozpočet všetci občania. Takže je mi ľúto, že to pre túto vládu bolo tak ťažké pochopiť.

Pozrite sa, aký konkrétny profit je z toho tankovania len pri jednom kamióne. Keď kamionista s jeho 400-litrovou nádržou alebo nádržami natankuje do plnej nádrže, tak on už len týmto faktom odvedie do štátneho rozpočtu na spotrebnej dani takmer 5 000 slovenských korún. Tí kamionisti, tá stovka kamiónov, ktoré čiastočne blokovali dopravu v Bratislave, tak oni jedným natankovaním odviedli do štátneho rozpočtu pol milióna korún. Alebo inak by som to povedal, že jeden kamionista, keď dvakrát za mesiac natankuje do svojho kamióna, tak vlastne cez spotrebnú daň utiahne jedného starobného dôchodcu na Slovensku cez priemerný starobný dôchodok. Ale to sú možno pre niekoho naivné počty.

Ale chcem povedať, že aj pre iných to bude motivácia, resp. bude to sprevádzať profit aj pre iných, nielen pre tých, čo prepravujú po Slovensku tovary, bude to znamenať aj pre slovenskú rafinériu, že bude môcť viac vyrábať a tá bude takisto generovať vyšší zisk, čiže aj daň zo zisku bude vyššia.

Jednoducho celé toto funguje tak ako pri iných daniach. Možno si spomínate viacerí diskusie pri rovnej dani, akokoľvek sa to niekomu zdalo nepochopiteľné, že keď sa znižuje daň, ako môžu rásť príjmy štátneho rozpočtu. No bolo to tak. A myslím si, že aj v tomto prípade sa nemusíme obávať a dokonca si myslím, že tie ďalšie návrhy, ktorými najmä predseda vlády, lebo to bol návrh predsedu vlády, nie ministra financií, tlačiť akože do úsporných opatrení a ja si myslím, ako to už povedali aj viacerí predrečníci, že to bol taký trucpodnik predsedu vlády, keď si autodopravcovia dávajú podmienky a on evidentne im musel ustúpiť, alebo im ustúpil, tak aj on si dal nejakú podmienku. A je to skôr také divadielko, lebo ani minister financií nevedel na prvé otázky odpovedať, že čo bude, aké úspory v štátnom rozpočte alebo vo verejných financiách bude znamenať napríklad projekt zoštíhlenia vlády, tak ako to navrhuje vláda aj na tejto schôdzi.

Keď si uvedomím, že vláda použila 50 mil. eur, viac ako 50 mil. eur na šrotovné, čo slovenskej ekonomike - ekonomike, nie tým jednotlivcom pred dôchodkom, ktorí si kúpili to najlacnejšie auto vďaka tejto, by som povedal, pasci, ale slovenskej ekonomike to nijako nepomohlo. Typický občan, ktorý využil šrotovné, vraj je 57-ročný východniar pred dôchodkom, človek, ktorý by skôr mal šetriť si peniaze, lebo možnože je on ten, ktorý bude dostávať nízky dôchodok, aby sa mu jeho úspory zišli, ale títo ľudia, toto je priemerný občan, ktorý sa dal nachytať slovenskej vláde. Je mi ľúto, že susedia, že česká vláda takéto opatrenie nepotrebovala urobiť, ale očakával by som od nich, keby aspoň tým susedným krajinám alebo na Slovensko poslali slovenskej vláde ďakovný telegram, ako slovenská vláda prispela k tomu, že českej ekonomike istým spôsobom pomohla cez šrotovné.

Takže KDH podporí návrh na zníženie spotrebnej dane.

To ďalšie sa týka možno iných návrhov, ktoré budeme prerokúvať neskôr, ale predsa len ešte jedna myšlienka. Priznám sa, že mi nenapadlo (povedané so smiechom), že by protest, teda skôr ako tento návrh prišiel do parlamentu, že by aj protest, v tomto prípade protest autodopravcov, mohol byť protikrízovým opatrením. Vláda ho môže pokojne zaradiť medzi jedno z tých niekoľko desiatok protikrízových opatrení. Je to rozumné stimulačné opatrenie, ktoré niekoľkonásobne pomôže slovenskej ekonomike, a to už nemyslím len, že bude lacnejšia nafta a že bude Slovensko viac konkurencieschopnou krajinou v súťaži s okolitými. Ja si myslím, že toto opatrenie bolo potrebné prijať oveľa skôr, pretože nafta patrí medzi náklady výroby, medzi náklady prepravcov a tieto ovplyvňujú hospodársky rast. Na Slovensku sa takmer 80 % tovarov prepravuje nákladnou cestnou dopravou, čiže znížiť náklady dopravy stimuluje ekonomický rast.

Treba, samozrejme, urobiť aj iné opatrenia, aby Slovensko bolo viac konkurencieschopnou krajinou. V jednom z tých opatrení vlastne v skrátenom konaní o tomto zákone sa aj hovorí, že vláda si uvedomuje, že treba prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia. A ja si myslím, že tie spotrebné dane, to nestačí.

Slovensko by malo byť atraktívnejšou krajinou aj pre domácich, aj pre zahraničných prepravcov, ale tak, že treba urobiť ešte ďalšie opatrenia a ďalšiu zásadnú zmenu v oblasti výšky spoplatnenia ciest a diaľnic, aby sa nestalo, že síce tí dopravcovia budú tankovať na Slovensku, aj tí zahraniční, ale na prepravu budú viac používať cesty alebo diaľničnú sieť cudzích alebo susedných štátov. Ale to už je takisto predmetom iného zákona.

Takže Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh zákona podporí.

Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Brocka sa jediný prihlásil za poslanecký klub do rozpravy písomne. Pán poslanec Mikuš, čo to má byť? (Reakcia poslanca.) Do rozpravy, dobre. Takže teraz otváram, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Mikuša. Ešte niekto, prosím? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pán poslanec Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na začiatok prečítam niečo, čo prijalo Združenie predsedov samosprávnych krajov presne pred týždňom jednomyseľne, teda aby nevznikol dojem, že opakujem to, čo už tu bolo povedané. V prvom rade: "SK 8 s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie predsedu vlády o znížení spotrebnej dane na naftu. Je to správne a zodpovedné rozhodnutie, ktoré vytvára podmienky na zníženie nákladov dopravcov, stabilizáciu cien cestovného v autobusovej doprave, zlepšuje podmienky na udržanie mobility občanov, podporuje domácu produkciu a spotrebu nafty, znižuje náklady malých a stredných podnikateľov. SK 8 považuje návrh na zlúčenie ministerstiev za správny príklad racionalizácie verejnej správy a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. SK 8 súhlasí s vyjadrením predsedu vlády, že samosprávy nebudú mať v roku 2010 priestor na zníženie sadzieb daní."

Toto bolo prijaté jednomyseľne všetkými ôsmimi županmi, absolútne jednomyseľne. A teraz si dovolím to trošku komentovať.

Pozrite sa, niekto znižuje kvalitu tohto rozhodnutia znížiť spotrebnú daň tým, že dopravcovia protestovali. Ja si dovolím povedať, a je to môj súkromný názor, že dopravcovia protestovali na hranici zákona a ich protest predstavoval ohrozenie občanov a nielen tých, ktorí sa pohybovali po komunikáciách, ale aj tých, ktorí niekde čakali na pomoc. Chvalabohu, že sa nič nestalo. Som presvedčený, že protest má mať svoje rámce. Určite protest, pokiaľ nejde o ľudský život, o zdravie, o ľudskú dôstojnosť, nemá ohrozovať iných. V tomto prípade to tak bolo, za tým si stojím.

Ďalšia vec. Predseda vlády rozhodol a rozhodol správne. Isteže, bolo to vyvolané vonkajším tlakom, ale dovolím si zopakovať to, čo už bolo povedané, keď som citoval, ale aj čo si myslím, platí ďalej, o tomto rozhodnutí.

Zníženie nákladov dopravcov je jednoznačné, 9 centov je veľká suma, ak si uvážime, koľko je to kilometrovného, koľko dopravcov, koľko automobilov bude využívať cesty.

Stabilizácia cien cestovného v autobusovej doprave. Pre mnohých ľudí je veľmi dôležité, koľko zaplatia za cestovný lístok, či sa dostanú do školy, či na to budú mať, či budú môcť ísť k lekárovi alebo či sa môžu dostať do práce. To súvisí s mobilitou. Čiže je to vynikajúce opatrenie. Župani si to uvedomili všetci.

Takisto podpora domácej produkcie a spotreby nafty, jednoznačne. Áno, nebude sa tankovať, ani turisti, ani dopravcovia nebudú v takej miere tankovať v zahraničí a určite to bude znamenať podporu tohto priemyselného odvetvia, ale nepochybne aj zvýšenie zamestnanosti v tomto priemyselnom odvetví. Čiže by som povedal, že toto opatrenie má aj ten rozmer, ktorý smeruje k podpore zvyšovania zamestnanosti.

Znižovanie nákladov malých a stredných podnikateľov. Malí a strední podnikatelia naozaj musia počítať s každým centom. Častokrát, samozrejme, vykonávajú to svoje povolanie, podnikanie tak, že musia sa sami dopravovať k zákazníkovi a toto je mimoriadna, si myslím, významná pomoc pre malých a stredných podnikateľov. Lebo ich náklady a ich práca, ktoré, kde marža, je zisk, je na úrovni naozaj jednotiek percent, môže byť významne posilnený alebo môžu lepšie vyjsť v ústrety občanovi. Zvyšuje to ich konkurencieschopnosť.

Ďalšia vec. To sme síce neprijali, ale som presvedčený, že toto rozhodnutie môže mať - a závisí to aj na nás, aj na vláde - ale pozitívny vplyv na ceny tovarov, u ktorých prepravné náklady predstavujú významnú položku. Viete, obchodníci, podnikatelia sú veľmi silní lobisticky, ale toto je argument, ktorý môžeme uplatniť, pokiaľ budeme hovoriť o cenách tovarov s vysokým podielom prepravných nákladov.

Určite bude mať tento krok významný podiel, pozitívny vplyv aj na cestovný ruch, a teda aj na regionálny rozvoj, na miestne podnikanie. Určite áno. Prídu skorej turisti, lebo vedia, že natankujú lacnejšie, že, samozrejme, sa môžu ubytovať, znižuje to náklady na dovolenky. Určite to znamená pozitívny krok smerom k zvýšeniu atraktivity a konkurencieschopnosti Slovenska voči susedom aj v oblasti cestovného ruchu a malého podnikania.

Čiže celkovo by som povedal, že tento krok smeruje k oživeniu ekonomiky. Impulz, ktorý bolo treba urobiť, ktorý má niekoľko rozmerov, ktorý bolo treba urobiť, aby sa ekonomika oživila, aby sa zvýšila zamestnanosť, a teda je to impulz, ktorý jednoznačne smeruje k opatreniam protikrízovým a predstavuje to určite efektívne protikrízové opatrenia.

Preto, samozrejme, úplne logicky ja a verím, že aj mnohí ďalší nezávislí poslanci, aj poslanci opozície bez problémov toto podporia.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpenie pána poslanca bolo jediné v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister?

Má slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Áno, jedinečné, pán poslanec.

Chcem by som teda aj ja krátko zareagovať na to, čo tu bolo povedané k tejto téme. Po prvé som teda rád, že tu cítim akúsi celoplošnú zhodu na tom, že to je správne a veľmi dobré opatrenie.

Teraz, čo sa týka samotného dopadu tohto opatrenia na štátny rozpočet, pán Brocka sa tu snažil o nejakú čiastkovú analýzu, my máme tiež svoje prepočty, ktoré sme konfrontovali aj s prepravcami a touto témou sme sa zaoberali naozaj dlhší čas. Nie je to nová téma, ako je tu častokrát podsúvané, a niektorí poslanci opozície sa tu snažia navodiť dojem, že k tomuto opatreniu a vôbec o úvahách o tomto opatrení sme pristúpili len pod nejakým tlakom.

Viete veľmi dobre, že predseda vlády vytváral na nás tlak už dlhšie obdobie, aby k tomuto opatreniu došlo. Problémom, prečo sme k nemu nevedeli alebo neboli schopní pristúpiť skôr, bol proces zavádzania eura. Totižto ten výpadok, ktorý to spôsobí, je naozaj možné len odhadnúť nahrubo, preto aj odhad ministerstva financií je pomerne málo presný, pretože ten rozptyl je od 60 do 102 mil. eur na rok 2010. A ja sám osobne považujem tento odhad za najviac konzervatívny. Keby som zobral optimistické nápočty, ktoré vychádzajú naozaj z nejakých matematických základov, tak niektorým vychádza dokonca pozitívny dopad na rozpočet. Ale myslím si, že je zodpovednejšie prijať konzervatívny výpočet a pripraviť sa na to, že ten výpadok bude niekde v rozmedzí od 60 do 102 mil. eur, preto, aby sme prijali aj ďalšie opatrenia, ktoré tento eventuálny výpadok kompenzovať budú. Bodaj by ten výsledok bol taký, ako je tu častokrát optimisticky deklarované. V tom prípade bude o to pozitívnejší dopad tých ostatných opatrení, ktoré boli prijímané so zámerom kompenzovať tento výpadok.

Chcel by som sa ešte pristaviť pri tom, ako tu opozícia momentálne už veľakrát zopakovala, že výška tejto spotrebnej dane bola dlhodobo problém, tak by som im rád pripomenul, prečo sa tá daň dostala na tú úroveň, na ktorej bola, a koľkokrát práve bývalá vláda túto daň zvyšovala. A nie je vôbec pravdivý argument ten, že sa zvyšovala táto daň v minulom období len preto, že to vlastne žiadala legislatíva Európskej únie. Dá sa presne rozanalyzovať po dátumoch obdobia a výška dane a aké boli úrovne minimálnej sadzby v rámci Európskej únie a z toho jasne vidieť, že toto nie je pravda.

Čiže keď sa vrátim okľukou k tomu, čo už som načal, nad týmto opatrením sme rozmýšľali už naozaj oveľa dlhší čas a zavedenie mýta a potenciálny vplyv na zvyšovanie cien tovarov alebo prepravy bolo len katalyzátorom k tomu, aby sme k tomuto kroku nakoniec pristúpili. A pristúpili sme k tomu veľmi zodpovedne, čiže nezobrali sme optimistické, čo sme kľudne mohli, optimistické výpočty, aj ktoré tu niektorí poslanci prednášali, ale zobrali sme konzervatívny odhad a snažili sme sa vykompenzovať tento potenciálny výpadok inými racionalizačnými opatreniami práve v podobe reštrukturalizácie štátnej správy.

Nechápem úplne dobre, lebo som tu počúval, nie je to síce k tomuto zákonu, ale rozpravu o skrátenom konaní súvisiacom práve s reformou alebo reštrukturalizáciou štátnej správy a niektoré tie argumenty sa mi teda nezdali moc logické. A nechápem, prečo sa bránite tomu, aby sa štátna správa zoštíhľovala a do maximálnej možnej miery zracionalizovala.

Čiže v tom úplne najširšom rozmere, čo je zarážajúce pre mňa, je, že na jednej strane tvrdíte, že je to správny krok znižovať spotrebnú daň na naftu a že vy by ste boli urobili okamžite, potom nechápem, prečo ste to neurobili za vašich čias, práve naopak, ste tú daň len zvyšovali.

Po druhé veľmi dôležité v tej celej úvahe je, nedávno sme tu mali rozpravu o štátnom rozpočte, kde som čakal, ako odhalíte tie veľké neefektivity, diery a to množstvo peňazí, ktoré je tam neefektívne vynaložených. Nenašli ste nič. Všetky vaše pozmeňujúce návrhy viedli len k vyšším výdavkovým titulom v jednotlivých položkách, čiže eventuálne ešte k väčšiemu deficitu.

A znášate na nás množstvo kritiky, pritom si myslím, že práve, naopak, veľmi zodpovedne pristupujeme k tomu, že toto opatrenie sme veľmi detailne alebo snažili sme sa veľmi detailne prepočítať práve dopady a urobiť sadu opatrení, ktoré budú garantovať, že deficit verejných financií v budúcom roku nebude prekročený a zostane na stanovenej miere, čo je veľmi dôležitá vec.

Čiže cítim takú logickú chybu v celej tej vašej argumentácii, na jednej strane dobré opatrenie, na druhej strane tvrdíte, že neskoro; na jednej strane nás kritizujete za to, že údajne vláda míňa neefektívnym spôsobom prostriedky v rozpočte, ste tu nevedeli preukázať, dnes z nejakého dôvodu prijímate skôr optimistickejšie výpočty ako tie konzervatívne, čo vašou zodpovednosťou, keď nás chcete kritizovať, by mala byť tá kritika nesená na báze konzervatívnych výpočtov, nie optimistických.

Asi len toľko. Ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pokračujeme rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Parlamentná tlač 1446, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1448.

Slovo má minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomír Vážny a uvedie tento vládny návrh zákona.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vláda predmetný návrh zákona prerokovala dňa 15. januára 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 38/2010. Účelom novely zákona je zabezpečiť zmiernenie sankčného postihu vodičov a prevádzkovateľov vozidiel, ktorí nezadajú údaje alebo zadajú neúplné alebo klamlivé údaje do palubnej jednotky, ktorou sú povinní svoje vozidlá vybaviť. Vzhľadom na malý rozdiel sadzieb mýta, t. j. rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou mýta podľa počtu náprav, je v súčasnosti platná sankcia neadekvátna.

Predkladaný návrh zákona taktiež rozširuje okruh motorových vozidiel, ktoré sú oslobodené od mýta, to znamená nielen základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ale aj ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie.

Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.

Ďakujem za pozornosť. Pán podpredseda, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením z 20. januára 2010 č. 630 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1446). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Mám tu trošku jeden problém, v mene poslaneckého klubu KDH sa písomne prihlásili dvaja poslanci, takže predpokladám, že ide iba o omyl s tým, že teraz v mene poslaneckého klubu na prvom mieste je uvedená a vystúpi pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Kahanec bude prihlásený do rozpravy písomne, ak tomu takto môžem rozumieť. Dobre?

Takže teraz dávam slovo pani poslankyni Sabolovej, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, krátko chcem vystúpiť aj v prvom čítaní, pretože vždy po záverečných vystúpeniach pánov ministrov nie je možné reagovať na niektoré ich vyjadrenia, a preto by som bola veľmi rada, aby som mohla tlmočiť pánu ministrovi, že sme ho na niektoré skutočnosti konkrétne informovali. Nejde o to, či ho informovala politická strana, ale informovali ho aj tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka. A myslím si, že v tom prípade, keď ide o prelomovú udalosť na spoločnosti v spoplatňovaní využívaní ciest na Slovensku, si myslím, že prvou chybou pri celom systéme bolo to, že sme totálne, alebo vláda, minister totálne zabudol na nejaké prechodné obdobie na nejakú skúšobnú prevádzku, ktorá by mala byť v primeranom časovom úseku, čo si myslím, že sú minimálne tri mesiace.

V druhej fáze sme vás vyzvali, pán minister, aby ste prehodnotili aj s ministrom vnútra vyberanie pokút a tvrdé sankcie, ktoré pri tomto neodskúšanom systéme sa dotkli dopravcov. A vzhľadom aj na tie skutočnosti celých firiem, ktoré tieto dopravné služby majú, bolo to vo vašej kompetencii, pán minister, zaviesť túto skúšobnú prevádzku, pretože termín spoplatnenia alebo spoplatnenie úsekov nastáva v čase, kedy vyšla vyhláška ministerstva dopravy, ktorá bola upravená až s platnosťou od 15. decembra konca roka, čiže nemôžete povedať, že bol dostatočne časový priestor na to, aby všetci dopravcovia za dva týždne alebo posledný mesiac decembrový, kedy bola vyhláška v nejakom pripomienkovom konaní, keď vôbec bola, sa mohli na toto spoplatnenie a na takéto spoplatnenie pripraviť.

Pán minister, vy ste mali výnimočnú príležitosť ako minister vstúpiť do úpravy vyhlášky a zabrániť totálnemu chaosu, ktorý 1. januárom zavedením mýtneho systému nastal. Nebolo potrebné konanie vlády, nebolo potrebné rokovanie parlamentu, vy jediný ste túto možnosť mali v rukách a mohli ste konať a upraviť vyhlášku tak, aby jej účinnosť začala napríklad 1. marcom, 1. aprílom tohto roku, aby spustenie systému začalo, aby sme odskúšali systém najdrahší v Európskej únii, ale aby sme ho skúsili, dúfam, že raz po preskúšaní bude aj najlepší. Očakávam to, čo to prinesie po nejakom období.

Myslím si, pán minister, že aj dnes máte ešte v rukách, ak teda večer vás táto vládna koalícia podrží, máte v rukách to, aby ste lehotu do konca januára 2010 predĺžili minimálne o dlhšie obdobie dvoch mesiacov, kedy ten systém nadobudne skutočne overenú skúšobnú prevádzku.

Chcem, pán minister, vám pripomenúť, že ste si tak protirečili vo svojom vyjadrení, že my sme vôbec nereagovali, ale však snáď bol nejaký list pani poslankyne. Ja som vám v tom liste, pán minister, konkretizovala výhrady, ktoré sú viac-menej z kontaktu konkrétneho, a môžem hovoriť o Košiciach, v meste, v ktorom žijem, a ako poslanec som vám tlmočila vážne výhrady jedného veľkého mesta na Slovensku, ktoré je najviac postihnuté týmto mýtnym systémom. Pretože pri prehodnocovaní úsekov sa urobili ústupky v Bratislave, úseky spoplatnené sa týkali len veľmi malého počtu spojov, pričom v Košiciach tie tri spoplatnené úseky sa týkali 200 spojov. Tým, že mesto je rozdelené na mestské časti a že sa musí prechádzať troma úsekmi, ktoré veľmi zvláštnou formou pri kalkulácii naskakovali, si myslím, že toto je vašou možnosťou tieto tri úseky, tak ako ste niečo prisľúbili na včerajšej tlačovej besede, vyňať, aby neboli postihnutí občania pri úhradách na cestovnom.

Od začiatku zavedenia mýta sa stretávala verejnosť cez médiá s informáciami, že nie je možná kontrola prejazdených úsekov, že dnes platia dopravcovia za úseky neprimerané, neprimerané zdroje. Vy dobre viete, pán minister, že bola novela a upravili ste zákon tak, že nepôjde o prejazdené kilometre, ale spoplatnené úseky, čo je zásadnou chybou a dotkne sa hlavne občanov nielen mesta Košice, Bratislavy, krajských a okresných miest, ale hlavne ich, pretože sa spoplatňujú úseky, poviem príklad, Banská Bystrica, veď tu máme poslanca z Banskej Bystrice. Ak prejde autobus z centra mesta, z Huštáku, a ide smerom na Fončordu, musí zaplatiť za celý úsek, pričom prechádza len možno nejakých dvesto, tristo, päťsto metrov po spoplatnenom úseku a platí kilometre, to je ďalší konkrétny príklad.

Čiže, pán minister, je veľmi veľa chýb, ktoré sú výlučne na vašej hlave, pretože vy ste túto možnosť mali, vy ste ju nevyužili, alebo platí vaša veta, že "Pán Boh mieni, premiér mení", to, čo ste povedali pred časom pri nastúpení do svojej funkcie. To ste vy tu, v parlamente, pri... (Reakcia ministra.) Nie teraz, myslím, pri mýtnom systéme, tak si zalistujte dva-tri roky dozadu, keď boli isté novely zákonov, kedy ste vy mali logický názor a veľmi logické požiadavky a v tom čase zaznelo "Pán Boh mieni, premiér mení". Takže... Alebo človek mieni. Tak ako to nie je veľký rozdiel, lebo podľa mňa zásadná premisa je "premiér mení".

Takže toľko k tomu všeobecnému.

A ešte by som rada počas tejto rozpravy sa dotknúť dvoch alebo troch konkrétnych vecí, aby sme nehovorili len všeobecne. Konkrétne e-maily, ktoré prichádzali na adresy určite všetkých poslancov, minimálne tých, ktorí ste ich cez voľné obdobie otvárali, hovorí jeden príklad: "Oznamujem vám, že pri prihlásení a prebratí palubných jednotiek ste mi", píšu SkyTollu, "palubných jednotiek ste mi poslali logina a heslo pre kontrolu stavu konta pre poplatky elektronického mýta. Z dôvodu ekonomického riadenia nevyhnutne potrebujem vstup na naše konto pre zistenie sumy mýtneho za jednotlivé úseky. No, žiaľ, internetové pripojenie nám oznamuje nesprávne použitie hesla a nespojí nás do informačného systému. Z tohto dôvodu vás žiadam o oznámenie, či je náš vstup zablokovaný, alebo aký nedostatok sa vyskytol. Nedostatok informácií môže spôsobiť neefektívnosť našej prevádzky, ktorú budeme musieť uplatniť. Na zákazkovej linke", teraz je tu číslo, "odkazovač hovorí, že najbližší voľný operátor sa vám bude venovať, ale po 10 minútach som to musel vzdať, pretože sa nikto neozval."

Dotyčný pán píše, je to konateľ firmy, má tri motorové vozidlá, na ktoré mal palubné jednotky. Po prvom výjazde na komunikáciu jedna palubná jednotka odišla a na druhý deň mu odišla druhá. Myslím si, že toto tiež je dôvod na to, aby bola tu skúšobná prevádzka, pretože sám prevádzkovateľ, sám dodávateľ nemal mnohé jednotky overené, čo ste aj vy neskôr, pán minister, zistili, a preto dnes alebo včera prichádzate s istými úľavami.

Pred časom a pred niekoľkými hodinami mi prišiel podobný e-mail a práve s tým, že dnes ideme do úpravy pokút. Konkrétny príklad z D 2, kde pri poruche na systémovej jednotke kamión odstavili, ale keďže blokovali jazdný pruh, a my veľmi dobre vieme, že ak by sa stala taká porucha na D 1, tak nemáme odstavný pruh už vôbec, sa pokúsil kamionista z tejto cesty zísť, aby neblokoval premávku. Samozrejme, že prvý, kto vyjadroval svoje postrehy z fungovania mýtneho systému, bola mýtna polícia, tá mala prvá tlačovku k mýtnemu systému a, bohužiaľ, tohto kamionistu pokutovala, pretože si dovolil nacúvať nejakých 50 metrov na odstavnú plochu. Netvrdí, že neurobil chybu, ale mal jedinú šancu, aby mohol odstaviť kamión, aby mohol ho odstrániť a nebrániť prevádzke.

Pýtam sa, toto je v prospech občanov? Týmto chcete povedať, že sa chceme tým občanom priblížiť? Alebo ďalej rozvádza svoju situáciu, kde prišiel na kontrolné miesto s palubnou jednotkou, ktorá mu ale, jemu signalizovala poruchu, ale keď prišiel na kontrolné miesto, zistil, že palubná jednotka mu stiahla poplatok za celý úsek, ktorý ani vlastne nemohol prejsť, lebo ten kamión musel odstaviť.

Pýtam sa, nie sú toto vecné dôvody a dôkazy o tom, že ste mali byť na to pripravení? Že Národná diaľničná aj SkyToll nemali byť veľkí hrdinovia 1., 2. januára, že všetko je OK, lebo každý deň, aj dodnes, sa vyskytujú tieto vážne problémy.

Pýtam sa, pán minister, ešte a verím a bola by som veľmi rada, keby ste nám umožnili v rámci rozpravy diskutovať, aby sme mohli v druhom čítaní sa možno aj adresnejšie vyjadriť, či bude dnes známe a jasné prevádzkovateľovi, aby si mohol zistiť a napočítať, koľko kilometrov prešiel, za čo bude platiť? Pretože súčasné predloženie vzorca na výpočet výšky mýta, síce je tam kalkulačka a vypočíta si mýto, ale zverejniť, bolo by vhodné zverejniť metodiku, ako sa to mýto vypočítava, a to bola jedna z tých požiadaviek prepravcov. Myslím si, že včera ste deklarovali, a verím, že to bude skutočnosťou, že sa tie krátke úseky 200-, 300-metrové pri prejazdoch hlavných komunikácií nebudú spoplatňovať. Verím, že to čoskoro vo vyhláške bude, že sa nebudú zdvojovať spoplatňovania, že ten systém začne fungovať, že sa budete venovať oveľa viac mestskej hromadnej doprave vo verejnom záujme a tá, ktorá je pravidelnou dopravou. A bolo by vhodné, ak je len trochu možné, a ten návrh zrejme príde aj do výboru, aby sme mestskú hromadnú dopravu, ktorá je pravidelnou dopravou, nielen krátkodobou autobusovou dopravou v mestách, nebola spoplatňovaná.

Pán minister, je tu absolútna neprehľadnosť v systéme platieb, a preto by bolo dobré, aby tí, ktorí platia, aby vedeli, za čo platia. A možno by bolo vhodné do budúcnosti rozmýšľať aj nad tým, ak my spoplatňujeme prepožičanie jednotky za pomerne vysoké čiastky, a pri veľkom prepravcovi to ide o veľký depozit, aby tie peniaze boli transparentne uložené, aby sa nestalo to, že ony sú v depozite a že ich točí firma, ktorá ich v depozite má. Niekto na nich vyrába a zarába a dopravca, ktorý ich zloží ako pasívne zdroje, na nich stráca.

Je veľmi veľa otáznikov, ktoré ešte vyvstanú možno aj za ten týždeň, a preto, pán minister, vzhľadom na prísľub byť naklonený tejto veci pomôcť, vás chcem vyzvať, aby ste lehotu na skúšobnú prevádzku a neplatenia, nevyberanie mýta predĺžili minimálne do konca marca tohto roku.

Táto krajina, pri tom ako nešetríme v iných rezortoch, nepríde skrátka, ale minimálne nezrušíme a nezlikvidujeme množstvo podnikateľských subjektov, kedy sami vidíme, koľko ľudí sa dostáva do siete nezamestnaných, a sami vidíme, akým možným spôsobom sú títo dopravcovia ohrození a následne v druhej fáze budú ohrození zvýšením cien aj všetci občania, pretože to niekde budú musieť premietnuť.

Preto vás chcem, pán minister, požiadať, aby ste v tejto veci, ktorá je kompetenciou vás a zrejme aj ostane, a viac politicky budem vystupovať pri večernej schôdzi alebo kedy tá schôdza vyjde, ale chcem vás požiadať, aby ste v tejto veci konali rozumne a aby to neboli len dojmy, že konáte, ale aby to boli aj vecné argumenty.

Chcem povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie podporí návrh do druhého čítania, ale tieto výhrady, ktoré sú a ktoré rezonujú po troch rokoch schváleného zákona, ste mali šancu upraviť skôr.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)