T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán spravodajca.

Nech sa páči, pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len naozaj v krátkosti chcem povedať pár konkrétnych údajov, pretože pani poslankyňa tu predniesla nejakú sťažnosť jednotlivca, jedného dopravcu o nefunkčnosti jeho palubnej jednotky a aby sme teda naozaj hovorili o konkrétnych faktoch.

Dovolím si povedať dve čísla a to mám teda priamo verifikované čísla zo systému, ktoré hovoria, že k 14. januáru 2010 bolo aktivovaných presne 100 812 palubných jednotiek. Opakujem, 100 812 palubných jednotiek. A k 14. 1. bolo funkčných a plne funkčných bez akýchkoľvek reklamácií 99,63 % a 0,370 % palubných jednotiek bolo identifikovaných ako nefunkčných. Tak ja len toto konkrétne číslo, aby sme nevytvárali dojem, že nefunguje už vôbec nič.

A jednu malú otázku, lebo dosť dobre som nepochopil to vyjadrenie pani poslankyne, že treba a vyzvala pána ministra, aby odložil spoplatnenie alebo výber mýta o dva mesiace do marca, aby sa potom spustilo až od 1. apríla alebo do 1. marca, a na druhej strane hovorí, že tým sa zabráni tomu, aby neskrachovali prepravcovia, nepadli do sociálnej siete. Tak som sa jej chcel len spýtať, že prečo už potom 1. apríla nespadnú, keď sa to len posunie o dva mesiace, že čo ich to v tom zachráni? Toto som nejako neporozumel.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať? Poprosím, keby ste sa prihlásili.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. No keď nechcete pochopiť, nepochopíte, pán poslanec. Čiže potom žiadam dve minúty na faktickú. Ale chcem povedať, že áno, tieto veľké čísla môžu zakryť mnohé nedostatky možno aj z toho, že tie palubné jednotky boli vydané, neboli ešte spustené, nikto ich nepoužíval. Ale to nejde, aj keď bude sa to dotýkať len pár ľudí, aj to je vážny problém.

Chcem ale povedať, pán poslanec, k tej druhej téme, že ako to máte rozumieť. Chcem nájsť vhodné slová. Ak sa systém odskúša, ak sa systém nastaví tak, aby sa neplatilo za to, čo sa neprejde, ak sa systém nastaví tak, že budeme spoplatňovať to, čo skutočne je potrebné, my sme nikdy nehovorili, že sme proti mýtu, ale že treba, aby bol transparentný. Tak ako je transparentný vo všetkých krajinách. Ako sa zastavila jeho realizácia, pozastavila a odskúšala aj v iných krajinách a s oveľa väčšou cestnou premávkou, ale s oveľa väčším množstvom diaľnic. Ja nemám výhrady, že spoplatníme hlavné ťahy sever - juh, pretože nemáme inú komunikáciu, ale my pri tom počte diaľnic sa nemôžeme porovnávať s výberom mýta v krajinách, kde je krajina poprepájaná diaľnicami a kde to urýchli aj cestnú premávku, kde to zjednoduší život ľuďom. A ja by som poprosila, aby sme možno aj verejnosti nevtláčali niečo, že tu okolité krajiny idú spoplatňovať, napríklad vo Francúzsku, aj cesty I. triedy. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi, pán... Už boli dve minúty, pani poslankyňa. Vystúpi pán poslanec Kahanec z klubu KDH.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, môžem povedať, že áno, včera boli pánom ministrom konečne po veľmi dlhom čase odporu ohlásené významné zmeny na tlačovej besede, ktorú pán minister mal. Ale je normálne, že tieto zmeny boli ohlásené až včera a my dnes už máme schvaľovať zákon v skrátenom konaní a následne v prvom a druhom čítaní?

Elektronické mýto charakterizuje na začiatku pochybný tender na prevádzkovateľa mýtneho systému, ale o tom viac hovoriť nebudem, ale pri jeho spustení ho charakterizoval veľký chaos. A bez ohľadu na to, že tu niekto chce robiť z komára somára alebo spolitizovať tento problém. Nie je to o spolitizovaní. Je to o vážnych problémoch, ktoré tam vznikli. A to, že boli vážne, potvrdzujú slová pána ministra na včerajšej tlačovke, keď sa úplne zmenil systém merania, zmenili sa úseky a dokonca sa budú meniť ešte k aprílu ešte na kratšie úseky, lebo dovtedajší systém bol nespravodlivý. Nespravodlivý predovšetkým preto, lebo množstvo vozidiel, ktoré by len nabehlo do úseku, by platilo za neprejdený úsek, za neprejdenú vzdialenosť. A to nehovorím o špeciálnych vozidlách, ktoré tam mali ďalšie problémy pri križovaní, pri vychádzaní z úseku a vracaní sa do úseku a podobných veciach, a pritom celý systém je nastavený na technológiu GPS. To znamená, mal by dávať šancu merať prejdenú vzdialenosť.

A ten chaos nebol iba v tom. Ten chaos bol, začal na hraniciach, spôsoboval meškanie dopravcov, boli tam dovolenky zodpovedných práve pri štarte, bola tam poruchovosť palubných jednotiek. Aká bola teda príprava toho systému? Prečo nebola žiadna skúšobná prevádzka? Veď takýto náročný systém, ak ho berieme vážne, tak asi to bude náročný systém, by mal mať skúšobnú prevádzku, kde by sa mohli vychytať, povedal by som, nie systémové, ale drobné chyby, resp. chyby, ktoré vyskočia v tejto prevádzke. Ale tam vyskakovali zásadné chyby. Že napriek tomu, že zákon hovoril, že sa bude merať prejdená vzdialenosť, sa toto nerealizovalo. Samozrejme, že na to príde argumentácia, že po novelizácii nepriamou novelou sa toto zmenilo a elektronický výber mýta bol už meraný podľa vymedzeného úseku ciest na základe elektronicky získaných údajov. Čiže zmenilo sa to, čo bolo na začiatku v zákone, s tým, že vtedy malo byť nastavené na spravodlivý systém, lebo takto sa to hovorilo, aby bol systém spravodlivý, voči, samozrejme, diaľničnej nálepke je to určite spravodlivejší systém, lebo rozlišuje, či vozidlá chodia, alebo nechodia. Ale na druhej strane, keď tam máme možnosť merať vzdialenosť, tak by mal byť spravodlivý aj v tom, že všetci užívatelia budú platiť podľa prejdenej vzdialenosti a že sa tam zohľadnia aj ich ďalšie parametre, či sa týkajú emisií, alebo náprav, alebo, neviem, ďalších technických parametrov.

Čiže keď sa pozrieme na skúšobnú prevádzku, tá vôbec nebola. Tá beží naostro, beží tak, že teraz sa čiastočne vylúčilo spoplatňovanie ciest na I. triede. Uvidíme, aká bude reakcia na ten návrh, ktorý tu pred chvíľou zaznel, aby sa odsunulo platenie mýta až od 1. apríla. A nie je to len o tom, že malí dopravcovia si vyriešia problém. Ale tieto systémové chyby a tieto chyby, ktoré nespravodlivo umožňujú vykonávať nespravodlivé vyberanie mýta, tie by mali byť odstránené a mal by nabehnúť ten systém, ktorý bol na začiatku plánovaný, to znamená s meraním vzdialeností.

Neviem, aké sú technické problémy vzhľadom na členenie na tie malé úseky, či sa nemôže merať plynule, dobre, toto nechám tak. Každopádne beriem za výrazný pokrok, keď sa zmenili úseky na 5 km s plánom zmeniť na 700 m. A hlavne to beriem za výrazný pokrok predovšetkým preto, lebo boli úseky, keď vozidlo, ktoré išlo napríklad z Prešov do Hanisky, urobilo 200 m a platilo za, myslím, 9,6 km až po ďalší výjazd. A to nebola len Haniska, to bol aj výjazd do obce Malý Šariš pri Prešove a podobne. Proste urobilo pár stoviek metrov a platilo za celý výjazd, napríklad v smere do Malého Šariša až po výjazd, myslím, že v Chminianskej. Tiež to bolo zhruba okolo 10 km namiesto pár sto metrov. Proste toto nemohol byť spravodlivý systém. A toto nemohol byť ani dobre nastavený systém na začiatku a už aj preto bolo potrebné, aby na začiatku bola skúšobná prevádzka s tým, že by nie dopravcovia a nie obyčajní ľudia na seba preberali riziko týchto chýb, ale ten, kto to zavádza, a zavádza to štát. To znamená, štát mal na seba prevziať aj toto riziko počas skúšobnej prevádzky.

A že to nie je len o týchto problémoch, to hovoria aj ďalšie otázniky. Spýtam sa, pán minister, pred chvíľou tu bol uvedený jeden príklad, keď sa vodičovi pokazí palubná jednotka. Čo má robiť vodič, ktorému palubná jednotka indikuje poruchu podľa mýtneho systému, resp. pravidiel tohto systému by mal okamžite zastaviť a žiadať si kód, aby mohol ísť ďalej, a z hľadiska pravidiel cestnej premávky zastaviť nemôže - čo má robiť? Kolegyňa tu upozornila na to, že nacúval, dostal za to pokutu. Ale ja sa spýtam bez ohľadu na to, či nacúval, alebo nenacúval. Čo má robiť vodič, ktorému trojuholníkom na palubnej jednotke, teda červeným trojuholníkom je indikovaná porucha a na jednej strane má dodržať, že má okamžite zastaviť a nahlásiť, a na druhej strane je, z pravidiel cestnej premávky zastaviť nemôže. Zlizne si pokutu jednu alebo druhú? Od mýtnej polície či od dopravnej polície? Je postavený medzi dve možnosti, buď z jednej strany pokutu, alebo z druhej strany pokutu.

Či je odstránené križovanie miestnych komunikácií, bolo síce povedané, že by malo byť, ale boli aj prípady, že keď prechádzal ponad križovanie ciest cez nejaký nadjazd, indikovalo takisto úsek. Či to ešte teraz bude, neviem, to ukáže ďalšia prax. Či budú vyriešené problémy zásobovacích vozidiel alebo iných špeciálnych vozidiel, ktoré zabezpečujú rôzne služby, kde dajme tomu musia vybehnúť z úseku a nabehnúť do úseku alebo sa otáčajú v obci a podobne, lebo môže to byť zásobovacia služba alebo napríklad vývoz komunálneho odpadu, alebo, čo ja viem, služby o zeleň a podobne. Čiastočne to asi vyriešil problém, že keď nedokončí úsek, nebude platiť. Toto predpokladám, že čiastočne to vyriešil. Neviem, či úplne.

Čiže ak by to malo byť seriózne, malo by byť to riešené tak, že spoplatnená musí byť prejdená vzdialenosť. Na začiatku to bolo absolútne nesprávne nastavené, že akonáhle vstúpil, platil za celý úsek. Toto určite spravodlivé nebolo.

Nie som si istý, ale do určitej miery očakávam, že v tomto zhone v skrátenom konaní bez priestoru pre riadne pripomienkovanie zákon č. 25/2007 a tento mýtny poriadok, ktorý je definovaný vyhláškou ministerstva dopravy č. 388/2009, možno bude aj naďalej v rozpore. On totiž bol v rozpore s tým, že na jednej strane zákon hovoril jedno a vyhláška druhé, teda spoplatnenie až po prejazde.

A keď sa odvolávame na to, že aké máme dobré pomery, tak si porovnajme štáty. Mýtny systém na Slovensku podľa analytikov aj po znížení spotrebnej dane na naftu vychádza stále drahší ako napríklad v Česku, Rakúsku či Nemecku a v reálnej doprave o tom, koľko ušetrí dopravca, bude záležať predovšetkým na tom, po akých cestách bude jazdiť. To znamená, či bude jazdiť iba po spoplatnených úsekoch, alebo bude mať kombinované úseky aj po spoplatnených, aj po nespoplatnených cestách.

Pred časom zaznelo v médiách po rokovaniach koaličných partnerov, jeden z nich skonštatoval, že včera nebolo, bolo to po určitých rozporoch, včera nebolo. No ja som rád, že tu pre zmenu pri elektronickom mýte včera bolo. Lebo včera sa tie zásadnejšie zmeny začali diať. Predovšetkým rozčlenením na tie kratšie úseky a dúfam, že sa to dotiahne až do tých 700 m úsekov v čo najkratšom čase. Na druhej strane to bolo, samozrejme, podané aj v peknom balení, že vláda pomáha kompenzovať problém elektronického mýta, že našla riešenie v spotrebných daniach a že aj úplne spravodlivé spoplatnenie. No, na začiatku bol úplne iný postoj, že všetko je pripravené bez problémov, že na vine sú iba tí dopravcovia, ktorí odmietajú platiť. Až potom, keď prišiel veľmi tvrdý odpor a oprávnený protest týchto dopravcov, lebo to len potvrdzujú tie kroky, ktoré sa teraz dejú, oprávnený protest, a to zdôrazňujem, až potom sa začali diať zmeny. Nebyť týchto protestov, tak si myslím, že veselo ideme s tými chybami a dopravcovia by potom s úžasom zisťovali, koľko platia. Lebo za čo platia, by celkom asi nezistili.

Poviem jeden konkrétny prípad, aby sme nehovorili len vo všeobecnosti. Jeden z dopravcov mal na začiatku potvrdenia o prijatí platby na faktúru. Toto tvorilo niekoľko strán, ja tu mám len kópiu prvej a poslednej strany, bolo tam strašne veľa položiek, jednotlivých položiek za mýto. Ale čo platili? Mýto, merná jednotka, jeden, dva, jeden, dva, tri, nejaká cena, suma a konečný sumár. Keď chcel vedieť, že za čo vlastne platí, prišlo riešenie. A prišlo riešenie v novej faktúre. Akurát, že nová faktúra už bola, že všetky položky vypadli a dopravca dostal fakturáciu od Národnej diaľničnej spoločnosti: názov položky už iba jedna, mýto jedna a celková suma. Všetky podpoložky vypadli. Čiže kde si skontroluje, že čo prešiel a koľko platil za aké úseky? Nikde. A dokonca na tejto ďalšej faktúre vypadlo aj evidenčné číslo vozidla, čiže keď dopravca má viacero vozidiel, ani nevie presne, ku ktorému vozidlu táto faktúra platí. Pre mňa ako nie je to celkom pochopiteľné riešenie zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá by mala dať tým, ktorí platia, aj relevantnú informáciu, za čo platia. To je jeden príklad.

Druhý príklad už spomínala kolegyňa ohľadom iných požiadaviek, napríklad od Únie miest a obcí. Týkalo sa to verejnej dopravy, takže nie je to len o tom, že nikto nemá nijaké požiadavky. Únia miest a obcí vyzvala všetkých poslancov, prišlo im to v mailoch a chcela by presadiť zmenu, aby od mýta boli oslobodené vozidlá mestskej verejnej dopravy a verejnej pravidelnej autobusovej dopravy, teda aby sa riešil problém zdražovania miestnej a regionálnej autobusovej dopravy. To, že sa to prejaví v zdražovaní, to nikto veľmi nechce povedať nahlas, lebo je oveľa lepšie povedať, že vláda rieši tieto veci, čo som pred chvíľou hovoril, aby problémy boli kompenzované, štát sa postará, pomáha kompenzovať, rieši problém spotrebnej dane. Ale nepovedal, že všetky tieto zmeny sa prejavia na cenách cestovného aj mestách, aj v príslušnej doprave autobusovej.

Je otázka, že akým spôsobom sa to dá dosiahnuť. Prvá informácia, ktorú som dostal, že toto nie je možné. Mnoho vecí na začiatku možných nebolo, ale teraz sme už relatívne blízko pred voľbami a možno, že budú možné. Keď budeme bližšie pred voľbami, možnože príde nejaká novela a upraví sa to aj pre mestá, aby sa nezdražovala miestna a regionálna doprava. Ona sa totiž zdražuje pravidelne s tým, čo nabieha rok čo rok, vykrývanie výkonov vo verejnom záujme, o tom som už tu niekoľkokrát hovoril, a pravidelne sa tieto výkony cvakajú s väčšími sumami a s väčšími nulami.

No, druhá vec, čo by chceli. Chceli by prehodnotiť zrušenie mýtom spoplatnených úsekov na území miest. O tom sa tu tiež hovorilo, že to bol iba problém miest, ale ak by bola seriózna analýza pred spustením tohto systému, tak by sa muselo prísť na to, že mestá majú nejaké problémy so svojimi intravilánmi, ale nemyslím si, že je to len problém miest. Je to aj problém celého mýtneho systému, ktorý sa pripravoval a ktorý niektoré veci asi neregistroval. Mohol urgovať tie mestá už tri roky, ako čo mali urobiť. Takže to je druhý príklad.

Ten tretí príklad som pred chvíľou hovoril. To bol predovšetkým prípad, keď vodič má registrovanú poruchu jednotky a na jednej strane má zastaviť vozidlo a riešiť to okamžite pre mýto a na druhej strane by mal nezastaviť z dôvodu pravidiel cestnej premávky. Dobre.

Čiže pokračujem ešte k záveru a spýtam sa. Bolo by to včera, ak by nebol ten radikálny protest dopravcov a všeobecný odpor, ktorý sa niesol cez celú spoločnosť? Samozrejme, organizované predovšetkým dopravcami, ale aj zo strany médií, aj zo strany opozície z hľadiska pravidiel a spravodlivého elektronického systému mýta? Neviem, či by bolo včera. Neviem. Odvčera je tá zmena možná, ale prišla až včera. A celé týždne bol tvrdý odpor proti tomu, čo si dovoľujú niektorí dopravcovia a že vlastne nechcú nič iné, iba to, aby neplatili. Tak do určitej miery ich chápem aj z hľadiska platenia. Neviem, či niekto počítal, ale keď ten dopravca má vedieť, koľko zaplatí, tak by mal mať aspoň nejakú skúšobnú prevádzku, ktorá mu nabehne a povie mu, toľko za mýto platí. A to predpokladám, že tam nebude mať nacvakávané úseky niekoľkonásobne, ktoré predtým akože v pôvodnom návrhu bolo. Po oprave už to nebude mať, ale tak by vedel, že vyjde ho to na nejakú sumu.

Ja som rozprával s konkrétnymi dopravcami a jeden z nich mi napríklad hovoril, že bežný malý dopravca, s ktorým rozprával, mu za určitý krátky čas, neviem teraz, či to bolo desať dní, či ako na začiatku systému, nabehlo asi 1 200 eur na mýtny systém a 1 500 na naftu. Ale ten dopravca, ktorý zabezpečoval tie zvláštne služby, napríklad ten zvoz odpadu, tak tomu dokonca nabehol opak, 1 500 eur na mýtny systém a 1 200, zhodou okolností to boli opačné sumy, a 1 200 na naftu. Proste sú to výrazné položky. Už len keď ten dopravca si musí kúpiť palubné jednotky a keď ich montáž so všetkými nákladmi aj zábezpekou vychádza zhruba na 800 eur, keď dobre hovorím, tak keď má 50 vozidiel, tak tiež musí rátať, že potrebuje nejakú tú slušnú sumu, aby mohol tieto zmeny zrealizovať.

O tom, či bola, alebo nebola informačná kampaň, sa dá tiež dlho debatovať. Podľa mňa nebola táto kampaň náležitá, lebo tie bilbordy, ktoré na konci vyzývali k tomu, aby sa zaregistrovali, to bola jedna vec. Druhá vec bolo, že niektoré veci sa dozvedeli tí, ktorí sa začali o to podrobnejšie zaujímať, až vtedy, keď zistili, že dokonca neplatí pôvodný návrh v zákone, ktorý mal merať vzdialenosť, ale že platí vymedzenie úsekov, ktoré bolo novelizované v inom zákone nepriamou novelou.

Takže aj tí dopravcovia ešte stále si dovoľujú niečo žiadať ďalej. A žiadajú si upraviť rozsah spoplatnenia ciest I. triedy. Ja ich chápem z viacerých dôvodov prečo. Prečo máme taký veľký počet kilometrov spoplatnených ciest I. triedy? V Rakúsku, v Česku, v Nemecku majú hlavný rozsah spoplatnených ciest orientovaný na diaľničné úseky a rýchlostné komunikácie. U nás výraznou položkou sú práve cesty I. triedy. No jednu výhodu to má pre ten mýtny systém. Že máme perfektnú cenu, ktorá vychádza, že nás stál tento mýtny systém iba málo peňazí na kilometer ciest. No keď tam prihodíme cesty I. triedy, tak potom fakt na kilometer budeme mať dobrú cenu. Otázka je, že či by v takom rozsahu mali byť spoplatnené. Ďalšia otázka je, či by mali byť spoplatnené takou vysokou položkou, ktorá nie je ďaleko od ceny na diaľnici. Poskytujú cesty I. triedy taký komfort ako diaľnica? Asi nie. Čiže aj tam by som povedal, že sa dá uvažovať o tom, jednak o redukcii spoplatnenia ciest I. triedy, jednak o výške spoplatnenia ciest I. triedy, lebo keď niečo neposkytuje komfort, tak by nemala mať takú cenu ako toto, čo poskytuje ten komfort. A iné sú nároky na údržbu diaľnic a iné sú nároky na cesty I. triedy.

To, že niektorí hovoria, že by mali byť spoplatnené všetky, aby sa neobchádzalo, no tak toto je fakt riešenie postavené na hlavu, lebo to nie je žiadny argument. Argument je napríklad to, že ako sa to rieši v iných štátoch, keď nechcú mať, aby sa obchádzalo po nejakých súbežných cestách I. triedy, tak zakážu tranzit dopravnými značkami. My to odmietame, no ale neviem prečo. Je pravda, že možno tých súbežných ciest až tak veľa nemáme.

Dobre. Takže to možno boli tie niektoré uvedené príklady z problémov, ktoré sú, a myslím, že tie problémy ešte budú vyskakovať a budú vyskakovať predovšetkým preto, lebo sme nevytvorili priestor pre riadne pripomienkovanie, pre normálne zapojenie verejnosti. Ideme v skrátenom režime a ideme v režime, že áno, možnože tie najzásadnejšie problémy budú odstránené, ale na druhej strane zostane ešte množstvo nevyjasnených vecí a neviem, koľkokrát ešte budeme novelizovať tento zákon a vyhlášky, aby sme ich odstránili. A aj preto všetko, čo som povedal, si dovolím tvrdiť, že tento systém nebol dobre pripravený. Na začiatku bol nespravodlivo nastavený, nebol pripravený systémovo, a keď to zoberiem celkove, tak nebolo to ani zodpovedné zo strany tých, ktorí tento systém spustili. Všetku tú ťarchu totiž tých problémov si brali ľudia. Išlo to na vrub dopravcov. A keďže išlo to na vrub dopravcov, to je jedno, či nákladnej, či osobnej dopravy, tak sa to pekne prenesie na chrbty a peňaženky všetkých ľudí.

Ja chápem, že takéto veci určite sa nemôžu spustiť tak, že sa spustia a všetko stopercentne funguje. Toto chápem. Ale nechápem, prečo sa neurobila žiadna skúšobná prevádzka na odstránenie základných nedostatkov. Toto už nechápem.

Takže keď budeme mať trošku uši aj pre vypočutie iných dopravcov než tých dopravcov, s ktorými chceme rokovať, lebo jedni sú tí, s ktorými sme ochotní rokovať, lebo tí sú akože s nami dobrí dopravcovia, a tí, ktorí sú nie poslušní dopravcovia, tak s tými nechceme rokovať. Lenže aj tí dopravcovia môžu mať dobré podnety, dobré návrhy a môžu mať dobré pripomienky na odstránenie nedostatkov v tomto elektronickom mýtnom systéme. Myslím si, že tento dialóg a tento priestor aj na rokovanie, aj na pripomienkovanie by mal byť. Bohužiaľ, v tomto skrátenom režime a v tomto narýchlo vlastne schvaľovanom zákone a úprave to bude len ťažko dosiahnuteľné.

Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec bol posledný prihlásený písomne. Pán spravodajca chce reagovať? Takže nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ja chcem poprosiť len pána kolegu, lebo s obľubou sa používa výraz nepriama novela a vo svojom vyjadrení, vo svojom prejave to povedal dvakrát, že bol zákon o mýte alebo elektronickom výbere mýta menený nepriamou novelou. Ja by som ho chcel upozorniť, nech si pozrie tú novelu. Bola to novela zákona o železničnej polícii, ktorá sa týkala vyslovene mýta, pretože sa v tej novele zriaďovala mýtna polícia. A samozrejme, že keďže ten zákon ako taký bol celý o mýte, tak sa upravovali aj v ďalších článkoch všetky ďalšie zákony, ktoré s mýtom súvisia.

Takže nerozprávajte o žiadnej nepriamej novele, poprípade ak, odporúčam vám naozaj, ja som to spravil, a preto asi potom viem, čo je nepriama novela. Choďte za našimi kolegami z úseku legislatívy a aproximácie práva a tí vám presne vysvetlia pojem, čo je to nepriama novela a čo to je novela v článku zákona, aj keď je článok 2, 3, 4. Či to je nepriama novela, alebo niečo iné. Tak prosím, toto si overte. A keď budete výraz nepriama novela používať, tak aspoň budete vedieť, že či hovoríte správne.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za faktickú poznámku. S reakciu na faktickú predrečník Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Tak bolo to novelizované v inom zákone, nie v tom zákone, ktorý riešil začiatok. To je po prvé.

Po druhé nie je podstatné, či je to nazvané nepriama novela, alebo či to bolo riešené tak alebo tak. Podstatné je, že tam boli vecné nedostatky. Podstatné je, že tento systém bol nespravodlivo nastavený na začiatku. A bol nastavený tak, že mal strašne veľa vážnych nedostatkov. Na toto ste, pán spravodajca, nereagovali. Čakal by som reakcie práve na to, že prečo tam boli také vážne nedostatky pri spustení a štarte tohto systému, prečo nebola testovacia prevádzka a prečo tento systém pri tak náročnom finančnom objeme 850 mil. eur, teda neviem, či som to povedal dobre, ale dúfam, že dobre, tak že za túto cenu nedal lepšie pripravený systém.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie kolegyne, kolegovia, teraz je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Registrujem, pán poslanec Pado. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Pado.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán minister Jahnátek, dámy a páni, pôvodne som neuvažoval vystúpiť k tomuto bodu programu, ale čím ďalej viac uvažujem nad tým, čo prinesie mýto tejto krajine. Nemôžem byť ticho, pretože som pôvodne z východného Slovenska, som z Michaloviec, a chcem hovoriť trochu aj o spravodlivosti tohto mýtneho systému, o ktorej sa veľmi veľa rozpráva.

Už od začiatku bol tento systém vyhlásený za veľmi spravodlivý a veľmi objektívny. Po zmenách, ku ktorým dochádza na základe tlaku dopravcov, sa hovorí o tom, že tento systém je ešte spravodlivejší. Hádam už ani spravodlivejší nemôže byť. No, dovolím si pochybovať, dovolím si vyjadriť nesúhlas s tvrdením o spravodlivom systéme. A netýka sa to len Košického kraja, patrí to aj pre iné regióny, ale ja budem hovoriť za môj kraj.

Dopravcovia v našom kraji, v Košickom kraji, majú k dispozícii akurát tak približne 20 kilometrov diaľničného prepojenia medzi mestami Košice a Prešov. Všetko. Ani kilometer navyše. Či ich je 20, či 22, to nie je podstatné. No a teda nemôžu si vyberať na rozdiel od mnohých iných. A ak majú na výber, tak majú len to, či pôjdu po jednotkách, cestách, ktoré sú spoplatňované, alebo sa budú točiť po dvojkách a určite budú spôsobovať obrovskú radosť všetkým obyvateľom žijúcim v tých malých dedinkách, cez ktoré tieto cesty II. triedy vedú.

Pán minister, považujete to za správne? Za spravodlivé? Pýtam sa vás najprv, pýtam sa poslankýň a poslancov, či to považujete za spravodlivé, a pýtam sa aj ľudí, ktorých sa to dotkne, či toto je pre nich spravodlivý systém. Či toto je ten najspravodlivejší systém. Kde je konkurencieschopnosť ciest, kde je možnosť výberu pre autodopravcov?

Pán minister, vy ste v Národnej rade pri schvaľovaní zákona o elektronickom mýte 13. decembra 2006 povedali, citujem okrem iného, "že sa bude spoplatňovať elektronicky zhruba 420 km diaľnic na Slovensku, zhruba 120 km rýchlostných ciest a okolo 400 km ciest I. triedy, ktoré sú paralelné s týmito cestami nadradenej dopravnej infraštruktúry". Reálne spoplatňujeme cca 1 400 km ciest I. triedy. No tak mi povedzte, kde je tá nadradená infraštruktúra pri tých ostatných cestách I. triedy? Zoberte mapu a nakreslite na trase Vyšné Nemecké - Rožňava, kde je rýchlostná komunikácia alebo diaľnica, keď spoplatňujeme cesty I. triedy?

Dámy a páni, chcem upozorniť na jednu vec. Tento systém nie je spravodlivý a ešte viac zvýši regionálne rozdiely v našej krajine. Zníži konkurencieschopnosť podnikateľov na tomto území. Ak sme sa nádejali a boli tu reči o tom, že po znížení spotrebnej dane z minerálnych olejov dôjde k zvýšeniu čerpania pohonných hmôt na slovenskom území, ja sa obávam, že toto zavedenie mýta a spoplatnenie všetkých ciest I. triedy vyženie autodopravcov za hranice územia našej republiky. Časť na sever do Poľska, časť na juh do Maďarska.

Pán poslanec, ak budete podnikať v autodoprave, možno na to prídete, čo sa stalo.

Takže chytá ma triaška, keď si pomyslím, že príde rok 2013 a dôjde k schváleniu zavedenia mýta aj pre osobné automobily. To všetkým, ktorí potrebujú sa presúvať na ceste medzi východným Slovenskom a Bratislavou alebo západným Slovenskom, treba už dnes poradiť, nech si hľadajú bydlisko na západnom Slovensku. To bude ešte horšie, ako je to teraz. Pán minister, upozorňujem vás na to a chcem vás požiadať, aby ste pripravili také zmeny, ktoré túto nespravodlivosť odstránia.

Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podporiť svojho kolegu v jeho vystúpení, hlavne v tej časti, keď hovoril o malých podnikateľoch. Ja pociťujem ten nárast nákladov práve pre nich ako nespravodlivý, pretože veľké firmy majú kapitálové vybavenie, vedia určitým spôsobom aj v čase krízy alebo nejakého chýbajúceho počtu zákazníkov finančne si vykryť potrebné náklady, ale títo malí dopravcovia nemajú žiadne finančné rezervy. A keď budete pristupovať k vyberaniu tohto mýta, alebo resp. tá firma, ktorá to má na starosti, spôsobom nezaplatíš - exekúcia, tak podľa môjho názoru to znamená likvidáciu malých dopravcov. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola jediná s faktickou. Pán poslanec nereaguje. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pretože vystúpili všetci písomne aj ústne prihlásení. Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

Nech sa páči, máte záverečné slovo.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Myslím, že k tým technickým problémom sa budeme baviť ako repete v ďalšom konaní a, samozrejme, aj pri konaní o mojom odvolávaní. Ja len pár nejakých postrehov.

Keby som bol neseriózny, pán poslanec Pado, tak poviem, že v tej predkladacej správe som si zle všimol číslo 1 400 kilometrov a povedal som 400 kilometrov. Jednoducho dúfam, že vnímate rozdiel medzi predkladacou správou a zákonom. V predkladacej správe sa povie všeličo a je to určite, aj možno som to nepostrehol, ale nie je to tak, keby som bol neseriózny, tak sa vyhovorím na to, ale nie je to tak. Až keď sme začali tvoriť systém, vtedy sme jednoducho prichádzali na to, že bude nevyhnutné spoplatniť väčšie siete, tie, ktoré priamo konkurujú TEN-T koridorom, pretože slovenské cesty I. triedy by boli v krátkom čase úplne zdemolované. Takže chcem len poukázať na rozdiel medzi predkladacou správou a úvodným slovom pri zákone a rozdiel medzi ustanoveniami v zákone. O tých ďalších veciach budem hovoriť potom.

Emotívne tu odznelo, že čo má robiť ten chudák vodič a ako sa má rozhodnúť, že mal poruchu na palubnej jednotke, odstavil kamión a cúval 50 metrov. V prvom rade moja odpoveď na to je, že ten chudák vodič sa musí naučiť to, čo potrebuje pre prevádzkovanie vozidla na cestných komunikáciách, to znamená poznať zákon o prevádzke na pozemných komunikáciách, aspoň v tých základných rysoch poznať aj príslušnú vyhlášku, ktorá ho oprávňuje získať vodičské oprávnenie. Čiže prvýkrát urobil chybu tú, že cúval s kamiónom, nedajbože, s návesom, ja ani neviem si predstaviť, ako cúva na diaľnici 50 metrov. Za to by som mu osobne odobral vodičský preukaz, lebo toto je absolútny nezmysel a porušil zákon a vyhlášku a v podstate nemá právo takýto vodič prevádzkovať vozidlo na diaľnici. Druhú chybu urobil ten, že nepoznal mýtny poriadok, pretože keby poznal mýtny poriadok, tak v prvom rade telefonuje na kontaktné miesto, že má poruchovú jednotku a reklamuje ju. V druhom rade v mýtnom poriadku je, že má na najbližšiu čerpaciu stanicu, ktorá je kontaktným miestom, alebo na osobitné kontaktné miesto prísť a reklamovať palubnú jednotku ako vadnú. Ak má vadnú palubnú jednotku, tak mu vydá kontaktné miesto novú palubnú jednotku, resp. ak takú nemá, tak mu vydá tiket, ktorý ho oprávňuje bezplatne infraštruktúru používať, pretože chybu spôsobil prevádzkovateľ tým, že mu dal poruchovú palubnú jednotku. Čiže dva tieto základné predpisy porušil tento vodič, ja neviem, či sa taký prípad stal, ale ak sa stal, tak vám odkazujem, povedzte tomu vodičovi chudákovi, čo má robiť. Musí poznať veci, ktoré súvisia s prevádzkou vozidla na pozemných komunikáciách a na diaľniciach.

Čo sa týka pána Kahanca, postrehol som to, pána poslanca Kahanca, postrehol som to, že my sme mali urgovať mestá a obce, že ideme zavádzať mýtny systém. Áno, my sme komunikovali aj so ZMOS-om, ale zas ak ste to nepostrehli a platí určitý legislatívny proces a trvám na tom a pozrite si to, ja vám to potom v tom ďalšom, lebo opakujem, to budeme komunikovať ako repete, presne poviem, kedy bol schválený zákon, kedy boli úseky, a trvám na tom, že tri roky všetci vedeli pri schvaľovaní zákona, že to máme rozdelené na úseky aj na počty úsekov a takisto - a zdokumentujem to v ďalšom konaní presne, mám to tu, len to nechcem zdržovať. A jednoducho nepamätám sa, že by KDH, ktoré bolo v minulej vláde členom tejto vlády, urgovalo mestá a obce o tom, že ide päťkrát zvyšovať spotrebné dane. Ja sa na toto nepamätám. Ak je to tak, tak sa vám ospravedlním.

Alebo aký režim legislatívy a tvorby zákonov mi tu chcete podsúvať? Však to sú absolútne nezmysly, čo tu hovoríte! Každý občan tejto republiky, nie ešte ZMOS a ČESMAD a združenia, ktorým priamo zasielame zákony na pripomienkovanie, ale každý občan tejto republiky má právo pripomienkovať zákon tzv. verejnými pripomienkami. A stále zdôrazňujem, že tri roky sa nič neudialo, ale 30. 12. mi prišli povedať, zrušiť, zrušiť, lebo je zle. A toto sú tie nezmysly a toto sú podľa mňa aj veci, ktoré si opozícia nezmapovala, pretože to rozvráti celý legislatívny poriadok. Ak pristúpim na to, čo hovoril pán poslanec Kahanec, že my sme mali urgovať mestá a obce, že ideme zavádzať mýto, ja, toto je nonsens, čo tu odznelo.

Takže toľko zatiaľ k tomu, myslím, že - ako som už povedal - repete bude v ďalších konaniach.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pán spravodajca.

P. Pelegrini, poslanec: Ja len veľmi krátko k pánovi poslancovi Padovi. Ja len chcem pripomenúť, pretože on hovoril len o osobnej doprave a tak emotívne o tom východnom Slovensku, chcem dať len do pozornosti, že v dnešnej dobe a už niekoľko rokov aj každý vlak, ktorý ide aj na východe, aj v tom najkrajnejšom úseku východného Slovenska, každý vlak, keď prejde čo i len kilometer po koľajniciach, platí za použitie týchto koľajníc poplatok bez ohľadu na to, či to je na úplnom východe Slovenska, alebo v strede Slovenska, alebo v Bratislave, každý. Takže, takže... (Reakcia z pléna.) Dobre, u pána Prokopoviča vlak nie je, ale ak, toto chcem len dať do pozornosti, to je žiadne nóvum nie v doprave, teraz hovoríme o kamiónoch, ale chcem pripomenúť, aj vlak, a tam je to už dlhé roky, takže teraz sa len zrovnoprávni spôsob výpočtu úhrady nákladov za používanie dopravnej cesty akejkoľvek.

A tak emotívne ste, pán kolega, rozprávali o tej spravodlivosti a ja takisto hľadám ten spôsob, ako nájsť čo najväčšiu spravodlivosť v tom celom, a verte, že to nie je jednoduché, a to uznáte aj vy, lebo by ste určite prišli s nejakým úplne, úplne dobrým riešením. Ja vám dám taký jeden príklad, nebude sa týkať Slovenska, nech mi je odpustené, ale zabehnem do Štokholmu a skúste o ňom porozmýšľať a možno do druhého čítania vymyslíte, ako by sa to dalo riešiť a či to je spravodlivé.

Hlavné mesto Švédska Štokholm, je jeho vstup do centra mesta spoplatnený mýtom, nie diaľničným, ale tým vstupom do mesta, a aby sa zabránilo špičkám raňajším a poobedňajším, tak najdrahšie mýto sa platí od ôsmej, príklad, od ôsmej do desiatej ráno a od štvrtej do šiestej večer, aby tí, čo idú ráno do mesta, platili viac za to, že vstupujú do mesta. A teraz kde je tá spravodlivosť? Na ôsmu hodinu alebo na deviatu musí prísť do práce sestrička, ktorá zarába, vymyslím, 800 eur a nemôže prísť ani skôr, ani neskôr, pretože presne má predpísané, že v nemocnici musí byť na zmene o deviatej. Platí najdrahšie mýto. Ale právnik, ktorý má v centre Štokholmu kanceláriu a zarába 5-tisíc eur mesačne, si môže dovoliť ísť až na desiatu a platí lacnejšie. Je toto spravodlivé? A Švédsko, si myslím, nie je krajina, ktorá je povestná nejakým zdieraním občanov. (Reakcia poslanca.) Ja vám hovorím len príklad, ako zložité to je a ako nie jednoducho sa to rieši. Takže skúste mi na tento príklad, ako by ste to vyriešili napríklad v tomto prípade, aby tá sestrička teda nemala pocit, že je ukrivdená oproti tomu právnikovi, ktorý zarába 20-krát tak viac a môže si dovoliť do toho centra chodiť aj inokedy.

Ďakujem. (Reakcia poslanca.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vystúpili všetci k tomuto návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1448, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu 1450.

Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zabezpečiť vnútornú reštrukturalizáciu Fondu národného majetku Slovenskej republiky so zámerom zefektívniť jeho činnosť.

Zákonom vymedzené základné okruhy činností fondu v oblasti privatizácie, reštitúcií a činností v oblasti správy majetkových účastí doteraz zabezpečovali orgány fondu a 13 odborných útvarov, a to v rozsahu a počte ako pri jeho založení. Okruhy činností fondu sa podstatným spôsobom zredukovali. Fond v súčasnosti vykonáva najmä činnosti súvisiace s ukončením uspokojovania reštitučných nárokov, s prebiehajúcimi súdnymi spormi, s plnením všetkých doposiaľ otvorených privatizačných zmlúv vrátane vysporiadania súvisiacich záväzkov, resp. pohľadávok.

Veľká časť ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. sa postupom času ukázala ako prekonaná a v mnohých smeroch neaplikovateľná, a preto je potrebné tomuto stavu prispôsobiť aj vnútornú štruktúru fondu. Navrhovaná vnútorná reštrukturalizácia fondu spočíva hlavne v redukcii orgánov fondu a súčasne i v redukcii počtu ich členov. Navrhuje sa zrušenie Prezídia fondu s tým, že jeho kompetencie bude kontinuálne zabezpečovať Výkonný výbor fondu, pričom počet členov Výkonného výboru sa navrhuje znížiť z 11 na 5 členov. Počet zamestnancov odborných útvarov, ktorých má fond v súčasnosti 90, sa po vnútornej reorganizácii rovnako zredukuje na cca 50 zamestnancov. Navrhované personálno-organizačné zmeny prispejú nielen k úspore mzdových nákladov a nákladov na činnosť orgánov fondu, ale nepriamo budú viesť aj k ďalšej úspore finančných prostriedkov v rámci zabezpečovania jeho prevádzky.

Podľa rozpočtu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na rok 2009 náklady na vnútornú prevádzku fondu predstavovali výšku 4,9 mil. eur, na rok 2010 5,1 mil. a predpoklad na rok 2011 5,2 mil. eur. Z toho náklady na personálny aparát predstavujú približne 1 mil. eur. Zníženie nákladov na vnútornú prevádzku môže byť efektívne zabezpečené práve znížením prevádzkového personálu. Vyčíslená úspora v tomto prípade predstavuje cca 1,6 mil. eur.

Predloženým návrhom zákona v súvislosti so zrušením Prezídia fondu sa mení aj ustanovenie § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem.