T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Gestorský výbor pre hospodársku politiku určil pána poslanca Pavla Pavlisa za spravodajcu. Prosím ho, aby predložil spravodajskú informáciu.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Ďalej za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Ústne sa nikto neprihlásil.

O slovo požiadal v rozprave pán podpredseda Národnej rady, pán Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, najskôr mi dovoľte len jednu poznámku, lebo pozorne sledujem rozpravu k týmto štyrom bodom, aj v skrátenom konaní, aj teraz v prvom čítaní, a nemôžem nezareagovať, aj keď tu nie je pán minister Kaliňák, ale predsa len, keďže mám ako podpredseda parlamentu priestor v súlade s § 28, predsa len na jednu vec.

Pán minister Kaliňák nás informoval vo svojom vystúpení, že on koná vždy v súlade so zákonom. Nie je tu, ale ja predpokladám, že sa k tomu vyjadrí. Naozaj, aj po tom, čo bolo medializované, aj po tom, čo si myslíme, že by sme mali vedieť ako poslanci Národnej rady, že občanovi je dovolené konať všetko, čo mu zákon nezakazuje. Ale štátnemu úradníkovi alebo akémukoľvek štátnemu úradu je dovolené konať iba to, čo mu zákon umožňuje. Ja som sa chcel spýtať pána ministra, že podľa akého zákona bola tá výbušnina daná do batožiny občana Slovenskej republiky a ktorý zákon mu toto umožňuje? Lebo všetko možné som sa dozvedel, len toto zatiaľ nebolo nikdy a nikomu vysvetlené.

A teraz by som sa chcel venovať zákonu, ktorý prerokovávame. Dovoľte mi upozorniť vás, z dôvodovej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, na nasledujúcu skutočnosť.

"Predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, má za cieľ zabezpečiť vnútornú reštrukturalizáciu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorá spočíva v reorganizácii vnútornej štruktúry fondu, najmä jeho personálnych a organizačných zložiek."

Keď si pozorne prečítate, o čo vlastne v tomto zákone ide, tak každý musí prísť - a to tu ešte nebolo povedané - pri skrátenom konaní na skutočnosť, že tento vládny návrh ide nad rámec uvedeného predsavzatia a cieľa, nakoľko v predloženom návrhu dochádza k zásadnej zmene orgánov Fondu národného majetku a zrušenia väzby zákonodarnej, kontrolnej a výkonnej zložky. To by som chcel upozorniť, že hlavným meritom tohto zákona, pán minister, ktorý sa nepomenoval ani vo vašom vystúpení, ani pri ostatných vystúpeniach, je a ešte raz to budem citovať, ruší sa väzba zákonodarnej, kontrolnej a výkonnej zložky vo vzťahu k Fondu národného majetku.

Predložený vládny návrh ruší najvyšší orgán Fondu národného majetku Prezídium, ktoré bolo volené Národnou radou Slovenskej republiky, to znamená nami, a jeho kompetencie presúva na Výkonný výbor, ktorý bol, v súčasnosti ešte stále je, pokiaľ tento zákon neschválime, menovaný Prezídiom Fondu národného majetku. Čiže tým istým Prezídiom, ktoré my volíme a ktoré potom má právo menovať Výkonný výbor. Vládny návrh v zásade mení tento mechanizmus a posúva Výkonný výbor ako vrcholný orgán Fondu národného majetku do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, čiže vláda volí, skôr alebo správne by malo byť, menuje členov Výkonného výboru. V odôvodnení dokonca priznáva, že "právne úkony za zamestnávateľa voči členom Výkonného výboru bude robiť vláda Slovenskej republiky".

Vážené kolegyne, kolegovia, ak niekto neporozumel, o čom tento návrh zákona je, tak by som chcel ešte upozorniť na jednu skutočnosť.

Do dnešného dňa však proces transformácie ukončený nie je, a ak návrh predchádzajúcej vlády pri zrušení Fondu národného majetku predpokladal ukončenie procesu transformácie, v roku 2010 je potrebné konštatovať, že hoci sa v súčasnosti privatizačný proces z pohľadu uzatvárania nových privatizačných zmlúv nerealizuje, nemožno ho považovať za skončený. Aj z dôvodovej správy, z vašej dôvodovej správy, pán minister, vyplýva okrem iného, že - a teraz dobre počúvajte, kolegyne, kolegovia: "Fond národného majetku disponuje majetkovou účasťou v obchodných spoločnostiach, ktorých akcie, obchodné podiely sú v portfóliu Fondu národného majetku, pričom veľkú časť z týchto akciových spoločností možno považovať za spoločnosti strategické. Ide o energetiku, spoje, dopravu a podobne. Nominálna hodnota akcií alebo obchodných podielov, ktoré vlastní Fond národného majetku, je 2 354 163 046 eur." Ešte raz, takmer 2,5 mld. eur.

A ďalej. "V súčasnosti existuje približne 250 privatizačných zmlúv, ktorých záväzky nadobúdateľov privatizovaného majetku ešte neboli splnené, a teda je potrebné sledovanie plnenia týchto záväzkov, prípadne vymáhanie vzniknutých pohľadávok." Toto je konštatácia zo správy, a keď si uvedomíme, že máme tu za sebou už toľko všelijakých káuz, a nebudem ich všetky menovať, na našej internetovej stránke sa k nim môžete dopracovať, myslím si, že ste si ich aj preštudovali. Ale ak si myslím, že je to veľmi solídne podelené vo vládnej koalícii, kto má na starosti pozemky pod Tatrami, kto má na starosti nástenkové tendre, tak dnes už je takmer každému jasné a vrabce o tom čvirikajú, že ten tzv. teplý vzduch nie je kauza SNS, ale že to je kauza SMER-u.

Ak v tom návrhu, ktorý máme pred sebou, je evidentné, že Prezídium, ktoré malo 9 členov, z toho malo 5 SMER, 3 SNS a 1 HZDS, sa ruší. To znamená, už žiadne Prezídium nebude. Už my tu nič voliť nebudeme v tejto Národnej rade. A Výkonný výbor, ktorý mal 11 členov, ako má zatiaľ, je 6 SMER, 3 SNS, 2 HZDS a ten sa ide zmeniť na 5 a bude to menované vládou a Národná rada s tým nič nebude mať spoločné. A Dozorná rada, kde doteraz je 7 členov, traja sú z opozície a štyria z koalície, kde ešte aspoň aká-taká kontrola existuje, a tá bude mať už iba troch, no tak je jasné, že absolútne sa ruší dozor Národnej rady - a dobre počúvajte - nad takmer 2,5 mld. majetkových účastí štátu.

Priatelia, to nástenka, majetky pod Tatrami či pozemky, ale aj teplý vzduch, to je úplná smiešna kauza oproti tomu, čoho sme tu teraz svedkami. Tu sa ide takmer 2,5 mld. korún dať do kompetencie Úradu vlády bez dozoru Národnej rady. (Reakcia z pléna). Tak som povedal korún. Pardon, bavíme sa o eurách. O eurách.

Takže aby bolo každému jasné, že ak tu budeme hovoriť o iných nedostatkoch tohto zákona, keď tu budeme hovoriť o tom, že pán premiér sľuboval, že oni nič privatizovať nemusia, lebo podľa neho "vláda nebude získavať potrebné zdroje z privatizácie, lebo štát, pokiaľ je dobre riadený, je tým najlepším vlastníkom", tak je každému jasné, že privatizácia sa zastavila, aby sa mohlo o týchto majetkoch v budúcnosti rozhodovať nie v súčinnosti so zákonodarným zborom.

Mohol by som hovoriť ešte veľa o tom, čo by tu asi malo byť povedané, lebo viete, tri a pol roka neprivatizovať a držať sa tohto hesla a živiť tam 110 ľudí na Fonde národného majetku, keď sme my konečne urobili pokus, jeden z tisícov, čo sme s tým prišli, s návrhom zákona, no keď sa neprivatizuje, tak to treba zrušiť, tak ste to, samozrejme, hodili do koša. A ja som si myslel, pretože ten zákon bol nedokonalý alebo nechceli ste sa o tom baviť, alebo ste tam mali svojich nominantov veľmi slušne platených, veď sú známe aj kauzy okolo nákupu áut, kauzy okolo zvyšovania si odmien. No nikto nevedel, čo vlastne ten fond robí.

No a dnes sa dozvedáme, že prečo táto taktika a táto filozofia vlastne bola zvolená. Bavíme sa o 2,5-miliardovom, v eurách, národnom majetku. To nie je štátny majetok. To je národný majetok, ktorý sa tu za nejaké obdobie vybudoval, a dnes nikto na to nemá mať dosah, iba Úrad vlády. Tak si, chlapci a dievčence, povedzme pravdu.

No a chcel by som ešte, pán minister, k vám, keď tu vystupovali pán Kužma a pán Brocka, tak ste hovorili, aby sme tu nepoužívali invektívy, aby sme sa neurážali. No ja myslím, že vysvetliť o takomto niečom dôvod na skrátené konanie je mi už teraz teda osobne jasný. Treba to velice rýchlo vybaviť, lebo tam je pes zakopaný, o čom som doteraz rozprával. O nič iné tu nejde, iba o koncentráciu moci a o to, aby na to jednoducho nebol dosah, aby ste si to mohli robiť potichu, aby všetky tie kšefty, na ktoré sme vám doposiaľ prišli, aby sa nerozšírili o ten najväčší kšeft možno storočia.

No ak ste sa teda urážali a hovoríte o skrátenom konaní kvôli tomu, že treba ušetriť 1,6 mil. eur, tak vo vzťahu k tomu, o čom sa rozprávame, tak to naozaj vyvoláva taký bolestný úsmev. Keď si to všetko dáme dohromady, pán minister, sedeli ste na vláde, ste hospodársky minister, ak sa rozprávalo o teplom vzduchu, tam sa nejednalo o 1,6 mil. eur, tam sa rozprávalo o takmer 2,8 mld., čo sa vypočítalo, že keby sme to boli predali za ceny ako v okolitých krajinách, tak sa nebavíme o 1,6 mil. eur ani vtedy, keď si dáme pohár dobrého vína, lebo by to bolo o to smiešnejšie. Vtedy ste sa na vláde neozvali, že je treba nakoniec naozaj do toho vstúpiť a povedať: "Prepánakráľa, 2,8 mld. nám uteká komínom a my prídeme s návrhom 1,6 mil. eur!" Myslím si, že to je nekorektné a vtedy by ste mali sa prejaviť ako národohospodár, keď pod vašimi rukami a pred vašimi očami vláda nereaguje, keď by reagovať mala a keď strana SMER zatĺka jeden z najväčších podvodov za vašej vlády.

Chcel by som ešte upozorniť len tak na, úsmevne, pán kolega Pelegrini tu nie je, ale v predchádzajúcom zákone som sa dozvedel, že treba Kahancovi, pánovi kolegovi Kahancovi vysvetliť cez sekciu vládnej legislatívy to, čo je nepriama novela a čo je priama novela, tak opäť budem iba citovať vo vzťahu k tomuto návrhu zákona z predkladacej časti správy. Konštatuje sa, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a teraz citujem, "nie je predkladateľom legislatívno-technicky zvládnutý". Okrem toho v predkladanom materiáli chýba vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, vyhlásenie predkladateľa o bezrozporovosti predkladaného návrhu zákona a stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k finančným dôsledkom návrhu zákona na štátny rozpočet.

Poprosil by som, že ak chceme teda hovoriť o čistote legislatívy a o tom, čo by ten-ktorý návrh mal obsahovať, aby sme sa aspoň na základe toho, čo nám naši ľudia sú schopní ešte pri tom stave demokracie napísať, aspoň toho držali.

Takže z uvedených dôvodov si myslím, že takýto návrh nie je možné podporiť, a vyzývam všetkých, ktorí majú vzťah k tomu, aby aj to materiálne dedičstvo otcov tu bolo zachované, aby sme tento návrh nepodporili.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. S faktickými poznámkami pán podpredseda Číž, pán poslanec Pavlis ako spravodajca. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nie je jednoduché reagovať, pretože pravda je v úžase, čo všetko ste, vážený pán kolega, boli schopný a skompilovať a navyprávať v súvislosti s relatívne veľmi útlou novelou príslušného zákona o Fonde národného majetku. To, že lož, lož a neuveriteľné konštrukcie, ale objektívne od základu neodôvodniteľné a vedomé sú trvalou súčasťou práce, to je dobré, ale naozaj pravdepodobne toto vystúpenie si vyžaduje hlbšiu analýzu, pán podpredseda.

Ja teraz len veľmi krátko, chcem vás vážne poprosiť, týmto spôsobom už vlastne diskusia nemá zmysel. Jediné, čo sa stáva v parlamente, že prídete a urobíte bez ničím neodôvodnené konštrukcie, ktoré ako bez problémov s maximami, ktoré sa hádam najviac dajú použiť, sa hodia do pléna a je. Ten politický zápas sa nesmierne vulgarizuje a stáva sa nezmyselným. Ja, malá výzva, skúsme sa vrátiť ako k elementárnej racionalite a k elementárnej konštruktívnosti diskusie, toto ako nabudúce ja si dám pozor, či to budem vôbec počúvať.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. S faktickou poznámkou pán spravodajca, pán poslanec Pavol Pavlis.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda Hort, ja naozaj nechápem vaše rozhorčenie nad tým, že vláda bude riadiť fond. Ale ak sa dobre pamätám, vo vašom návrhu, ktorý tu bol asi pred pol rokom na zrušenie Fondu národného majetku, ste navrhovali preniesť kompetencie na ministerstvá. Pýtam sa, kto riadi tieto ministerstvá? Národná rada alebo vláda? Takže naozaj nechápem to vaše rozhorčenie. Na jednej strane vám to vyhovovalo, teraz vám to nevyhovuje.

Zároveň ako, ak ste si dobre prečítali tú dôvodovú správu, v tej dôvodovej správe je napísané, že Fond národného majetku naďalej bude spadať pod Národnú radu a pod hospodársky výbor.

No ale nakoniec ako už tu je naozaj smiešne, keď ste už apelovali na to, že aby sme chránili majetok ako našich rodičov. Tak kde ste boli vtedy, keď ste ho rozdávali? (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán podpredseda Milan Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Najviac, pán kolega Číž, v takýchto zákonoch, kde naozaj ide o veľa, tiež fascinuje ich útlosť. Niekedy si ich treba viackrát prečítať, aby človek porozumel, o čo tam ide. Vziať kompetenciu nám ako Národnej rade v takejto veci, tak si myslím, že naozaj treba, aby sme sa všetci nad tým seriózne zamysleli aj po tých skúsenostiach, ktoré máme s vaším takmer štvorročným vládnutím.

Ja som myslel, že zareagujete na niektoré veci, pán kolega, vecne. Ja som, myslím si, dosť jasne vysvetľoval, prečo mám ten názor a prečo je treba na to upozorniť. Nie je z toho dobrý pocit pri tom všetkom, akým spôsobom aj váš predseda, teda v jednej osobe aj predseda vlády zatĺka a kryje veci, ktoré sú nad slnko jasnejšie, že boli pre túto republiku nevýhodné. Ale to je vec, ktorú si asi ešte povieme viackrát v tomto parlamente do volieb.

Pokiaľ pán kolega spravodajca hovorí o rozdávaní majetku, tak vás chcem upozorniť, že majetok sa v tejto republike brutálnym spôsobom rozdával, pokiaľ tu bola vláda pred nami, museli sme to naprávať. Keď sme my boli pri moci, pán kolega, sa majetok cez medzinárodné tendre predával. Do dnešného dňa z toho žijete.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpili všetci prihlásení. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister, chcete sa vyjadriť rozprave? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorý predkladá pán podpredseda vlády Kaliňák, nie je tu momentálne, vyhlasujem krátku technickú prestávku.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím zaujať miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Parlamentná tlač 1478, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1511.

Slovo má podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák a uvedie v prvom čítaní tento vládny návrh.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na základe programového vyhlásenia vlády a z dôvodu racionalizácie verejnej správy sa navrhuje vykonať v zákone č. 575 o organizácii činnosti vlády nasledovné úpravy.

Navrhuje sa znížiť počet ministerstiev o ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a o ministerstvo životného prostredia. Pôsobnosť ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja prechádza na ministerstvo hospodárstva a výstavby, a to v oblasti stavebnej výroby, stavebných výrobkov, v oblasti tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a v oblasti poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Pôsobnosť ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja prechádza aj na ministerstvo vnútra, a to v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov a v oblasti verejných prác. Pôsobnosť ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja však prechádza aj na ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia a regionálneho rozvoja, a to v oblasti regionálneho rozvoja okrem koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, ktoré prechádza priamo na Úrad vlády.

Zlúčením ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia prechádzajú doterajšie kompetencie ministerstva životného prostredia na Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Okrem toho sa navrhuje, aby doterajšia pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti cestovného ruchu prešla na Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje zmena názvu ministerstva školstva na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.

V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť Úradu vlády o koordináciu využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ a o koordináciu prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Predkladaný návrh rovnako reaguje aj na reformu EÚ zrealizovanú Lisabonskou zmluvou.

Vzhľadom na uvedené prosím o podporu tohto vládneho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda aj pán minister vnútra, za uvedenie.

Teraz má slovo predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý bude spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Máte slovo.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

Tým, že sme rozhodli, teda súhlasili so skráteným legislatívnym konaním, na dnešnom rokovaní teda prebieha aj prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti, ktoré ukladá rokovací poriadok a legislatívne pravidlá. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Obsahuje všetky náležitosti, teda zhodnotenie súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, predkladám návrh, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. januára 2010 č. 1511 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny právny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote ihneď.

Pán podpredseda, poprosím, keby ste otvorili rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Za poslanecký klub sa neprihlásil nikto, písomne do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Urbáni, takže má slovo ako prvý.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán podpredseda, predsedajúci parlamentu, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v prvom rade by som chcel povedať hurá a zagratulovať, že niekto mal odvahu a zatriasol byrokratickým monštrom a snaží sa znížiť administráciu štátnu. Na druhom mieste ale má prekvapuje trošku rýchlosť, akou táto zmena prichádza. A chcem sa opýtať, či bola vyprovokovaná naozaj len tým, že sa znížila spotrebná daň. To ma potom uspokojuje menej, pretože mi to zaváňa slabou prípravou, slabou diskusiou o týchto jednotlivých zlučovaniach a chýbajú mi vykonávacie projekty, kde ako trošku, ktorý som robil aj do manažmentu v živote, mám rád, že čo mi to aj prinesie, aké dopady. A viem si živo predstaviť aj zlučovanie iných ministerstiev. Stále som bol za to a hlásal som toto, a preto to musím aj teraz podporiť.

Viem si predstaviť zlúčiť aj ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny, kde sú spoločné peniaze, ktoré by sme vedeli lepšie možno alokovať, ako keď je to oddelené. Viem si predstaviť, že bude na ministerstve školstva aj taký podrezort športu s vážnejšími dosahmi a dopadmi a organizáciou, ako to je dneska, keď sú tam len nejaké sekcie. Takisto si viem predstaviť, že vytvoríme na ministerstve jednom alebo druhom podministerstvo, ktoré sa bude zaoberať menšinami s akcentáciou aj na rómsku menšinu. Skrátka dalo by sa hovoriť ešte veľa, čo by sa dalo a ako by sa dalo, a preto hovorím, že to obdobie prípravy by bolo snáď bývalo lepšie, keby bolo, ale zaplať Pánboh.

Hovoríme o redukcii, nikto na ňu nemal odvahu. Chcem ale upozorniť jedno, že samotné krátenie financií neznamená šetrenie. To by sme mali mať na pamäti a myslieť, keď budeme realizovať tieto štrukturálne zmeny. Ale ako som povedal, odvaha, pozitívny krok vpred, to ja vysoko hodnotím.

Takisto sa mi páči myšlienka pričleniť starostlivosť o eurofondy pod Úrad vlády. (Ruch v sále.) Neviem, či kolegovia budú diskutovať, alebo mám ja pokračovať. Pod Úrad vlády, pretože museli ste ma počuť opakovane, verejne som to vyhlasoval a možno aj na tomto mieste, že fondy by mali byť kontrolované špeciálnym štátnym úradom, ktorý by mal byť dobre profesionálne obsadený s dobrými odborníkmi s dobrými platmi z dôvodu toho, aby nám neunikol ani jeden cent. Chýba mi v tomto predkladanom materiáli, kto na Úrade vlády sa o to bude starať. Či sa vytvorí tento úrad špeciálny, alebo to bude spadať pod niektorého podpredsedu. Ale ja verím, že to sa ešte postupne doladí, pretože je naším cieľom a musí byť naším cieľom, aby nám neušiel ani cent z eurofondov, ktorý môžeme na Slovensko dostať na to, aby sme si budovali našu republiku. A je čo budovať, je čo robiť hlavne v tejto situácii, kde sa zvyšuje nezamestnanosť, treba nám zlepšiť zamestnanosť, treba nám podporovať domácich podnikateľov.

A máme aj niektoré projekty, ktoré sú, myslím, veľmi dobré, o ktorých sa aj dosť diskutuje v poslednej dobe, na ktoré je treba, na všetky, peniaze. Je to otázka dostavby Rázsoch, nemocnice v Bratislave. Ja by som ju nazval takou slovenskou centrálnou, kde by mali byť tie najšpičkovejšie veci. Ja roky to presadzujem a za bývalej vlády už v roku 2002 som to napadal, že sa to nepostavilo a nepokračovalo a že sa zastavila táto výstavba. Samozrejme, súhlasím aj s tými, ktorí oponujú, že nielen Rázsochy. Áno, Rázsochy nech sú v plnom rozsahu, ale to, čo niektorí kolegovia hovorili, za tie peniaze pár menších špitálov na Slovensku, nebol by to ten efekt. Ale ja myslím, že je treba vyčleniť 70 až 100 mil. eur na obnovenie dvoch veľkých a veľmi dôležitých centrálnych nemocníc fakultných v Košiciach a v Banskej Bystrici, ale pokračovať aj s Rázsochami.

Ja si myslím, že Bratislava by mala do budúcna ostať obchodným centrom a možnože administratívnym hlavným mestom by mohlo byť aj súmestie metropola do budúcna Bystrica aj Zvolen, ale napriek tomu si myslím, že Bratislava by mala mať metro a treba o tom začas silno hovoriť. Čo necháme pre budúce generácie? Hovoril som tu, keď sa bojovalo proti dostavbe Národného divadla. Dostavme Národné divadlo, postavme metro v Bratislave. Nechajme niečo pre budúce generácie. Ja som za to, že sa aj Hrad rekonštruuje. Sme povinní niečo nechať budúcim generáciám!

Čiže si myslím, že, dámy a páni, keď začneme rozmýšľať a šetriť, že treba tento návrh podporiť, ja ho osobne podporím a treba pokračovať v tom, v čom táto vláda ide a to je dokončenie diaľnic. Vybudovanie nových diaľnic, ja to tu opakovane hovorím, aj južnej vetvy, aj prepojenia. Je to potrebné pre rozvoj Slovenska.

A jednu poznámku by som rád povedal k projektom, ktoré sa kontrahujú a kontrahovali. Robíme jednu strašne veľkú chybu. Dávame všetko, všetky veľké kontrakty jedným veľkým kolosom. Špatne. Malí, v tom pavúku, ak poznáte, ako sa to rozdeľuje, ktorí nakoniec tie stavby vykonávajú, nemajú zisk, ak vôbec majú niečo zaplatené. Treba to prehodnotiť, nechám to na ekonómov, na hospodárov, nesmie to takto do budúcna pokračovať, pretože Slovensko sa nedostane z krízy, do ktorej sme sa dostali vďaka globálnej kríze. Nie je to kríza slovenská.

Dámy a páni, máme predložený návrh, ktorý je nový. Zopakujem, obdivujem odvahu a som rád, a preto dvihnem ruku a prosím progresívnych a rozumných kolegov, aby tiež zdvihli za tento návrh ruku, aj keď nie je dokonalý, ale myslím, že sa v budúcnosti vylepší a bude dochádzať k ďalšej redukcii aj na nižších úrovniach.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky - pán poslanec Zelník, Rusnák. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem len podporiť kolegu a tiež súhlasím s dostavbou Rázsoch. Myslím si, že to bola veľká chyba, že nemocnica Rázsochy išla do útlmu. Bohužiaľ, od roku 2000, keď nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu, dostali sa Rázsochy to útlmu. Som presvedčený, že nielen Bratislava, ale Slovensko si zaslúži jednu modernú nemocnicu, kde bude nielen výučba medikov, ale aj diagnostika a liečba pacientov. V Bratislave sú skutočne medicínske centrá, ktoré robia nielen diagnostiku a liečbu, ale robia aj pregraduálnu a postgraduálnu výchovu nielen medikov, ale aj lekárov. Teda naozaj Rázsochy si to zaslúžia a dostavba by sa mala urobiť čo najskôr. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má teraz pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. O Rázsochách rozprávať nebudem... Samozrejme, že som za metro v Bratislave, keďže odznelo, ale dosť mi bolo divné, že to nebolo v téme, ale chcem zdôrazniť jednu dôležitejšiu vec.

Pán poslanec Urbáni povedal, že bolo tam, je tam málo koncepčnosti a ja na to nadviažem. Povedzte mi, ako naložíte s budovami, ktoré ostatnú prázdne, keď jednoducho zrušíte ministerstvá? Alebo mám tomu tak rozumieť, že len tabule sa prehodia, lebo tam všetci na teplých miestach ostatnú sedieť? Keď zostanú tam všetci sedieť, tak nechajme to tak, ako to je.

Chcem ale zdôrazniť, že ministerstvo životného prostredia, každá slušná krajina, ktorá si hovorí demokratická, si vysoko ctí. Ja by som bol veľmi rád, keby sa na ministerstvo životného prostredia nesiahalo a jednoducho toto ministerstvo získalo ešte vyššie postavenie v tejto spoločnosti a docielili sme model, aby to nebolo politické ministerstvo, ale bolo to vysoko odborné ministerstvo, aby minister, ktorý tam sedí, bol vyložený odborník, aby jednoducho sme si začali ekologické dlhy všímať viacej. Keď sa stratí niekde na pôdohospodárstve, je to katastrofa. Čiže ja práve naopak pokladám toto za obrovskú chybu, ku ktorej sa iste vrátime a napravíme túto chybu.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky má slovo pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Ja by som len k tým ministerstvám ešte jednu vetu rád povedal.

Nemalo by to ostať tak, že by niektorý rezort alebo tie rezorty, ktoré zlučujeme, trpeli, ja myslím túto obavu, aj pán poslanec Rusnák, čo povedal, mám ju aj ja, nám vyvrátia tí, ktorí budú chystať potom konkrétne tú koncepciu. A ja si to osobne predstavujem tak, že by mal byť, to je moja osobná predstava, jeden veľký minister a na úrovni ani nie tak štátnych tajomníkov, ale spravme potom na tých dôležitých rezortoch malých ministrov pre tie jednotlivé rezorty, ktoré budú zlúčené, a myslím si, že šetriť sa dá.

Ďakujem aj kolegovi Zelníkovi, len mu chcem povedať, že nielenže Rázsochy to si zaslúžia, aby boli dostavané, ja myslím, že občania Slovenska si zaslúžia, aby tie Rázsochy boli dostavané, aby im slúžili.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Abrhana, pán poslanec Hrušovský sa hlási, poslankyňa Tkáčová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Poprosím tam uviesť ešte aj pána poslanca Hrušovského.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, veľmi pozorne som počúval pána kolegu Urbániho, ale stále hľadám súvislosť Rázsochy a predložený návrh zákona. Ja ho nevidím. (Reakcia z pléna.) Ale prosím vás pekne. No už trošku buďme triezvi a pozerajme sa na veci naozaj tak, ako sa žiada od ústavných činiteľov.

Spomíname tu nejakých malých ministrov. Nerobme si žarty z tak vážneho rozhodnutia, ako je redukcia ústredných orgánov štátnej správy. Veľmi by som chcel poprosiť o porozumenie, naozaj ja som tým posledným, ktorý by chcel generovať nejaký konflikt na takomto vážnom rozhodnutí, ako je zrušenie ministerstiev. Môžeme sa s tým pohrávať ako s nejakou emóciou, ktorú chceme preniesť do slovenskej verejnosti a získať na nej politickú sympatiu, ale tento postoj a tento prístup nepovažujem za zodpovedný. Pol roka, už ani nie, pred parlamentnými voľbami pripravovať novú pozíciu pre budúcu vládu, to sa mi zdá byť nekorektné voči budúcemu politickému vývoju, ktorý po parlamentných voľbách, už keby som nemal iný dôvod, toto považujem za trošku prehnaný postoj, takýto návrh, ktorý tu pripravujeme, pravdepodobne aj schválite.

Ja na rozdiel od pána spravodajcu, ktorý hovoril o tom, že sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby sme o zákone rokovali, som presvedčený, že nie sú splnené zákonné podmienky, aby sme prerokovali tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Nie sú a my to dobre vieme, minimálne tí, ktorí sa s rokovacím poriadkom potýkame a máme aj istý vzťah k právnemu vedomiu väčší ako tí, ktorí rozmýšľajú technicky, ale tým nechcem nikoho autoritu znižovať. Len by som chcel poprosiť, naozaj rešpektujme sa. Rešpektujme aj rokovací poriadok. Ja viem, že sa môžeme vracať do minulosti aj do predchádzajúceho volebného obdobia. Môžeme si vyčítať jeden druhému, robili ste to aj vy, prečo by sme nemohli robiť aj my, keď ste to robili vy.

Dámy a páni, toto nie je tá dobrá cesta, ktorou by sa mal uberať slovenský parlamentarizmus, kde by sme mali obhajovať naozaj ten najvyšší princíp zastupiteľskej demokracie cez nás, volených zástupcov, ústavných činiteľov, ktorých tu občania poslali na nejaké časovo vymedzené obdobie.

Už aj to, čo som povedal v mojom prvom vystúpení, ma presvedčilo o tom, že musím podať procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku a navrhnúť Národnej rade nepokračovať v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona. To nevylučuje, že môžeme rokovať o ňom na najbližšej ďalšej schôdzi. Čiastočne súhlasím s tvrdením pána podpredsedu a teraz vo funkcii spravodajcu, že musíme, lebo už inokedy nemôžeme.

Môžeme, dámy a páni, pán predseda Národnej rady z pozície predsedu a jemu vyplývajúcich právomocí z Ústavy Slovenskej republiky môže do konca tohto volebného obdobia kedykoľvek, ak sú na to dané dôvody, či už politické, alebo iné, zvolať niekoľko rokovaní Národnej rady. Nie mimoriadnych, ako sme si ich zvykli nazývať, ale normálnych, riadnych v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a kedykoľvek rokovať o akomkoľvek návrhu, nehovoriac o tom, prioritne o návrhoch zákonov, ktoré vláda chce prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá kompetencia a právomoc z ústavy nevyplýva, pre nás, poslancov Národnej rady, preto tento argument, tento dôvod, ktorý si, Tibor, použil, neobstojí ako vecný dôvod, prečo rokovať. A pán podpredseda vlády, myslím, že rozumie veľmi dobre, o čom hovorím.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Urbáni. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť s faktickou.

Slovo má pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem uistiť pána poslanca Hrušovského, že môj názor som vyslovil absolútne triezvo a čisto triezvo. A či bol múdry, ja myslím, že bol múdrejší ako vaše rozhodnutia zastaviť Rázsochy, zastaviť budovanie diaľnic na Slovensku a zastaviť rozvoj Slovenska. Čiže myslím si, že progres je to, čo Slovensko potrebuje. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan. Pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som si najprv odôvodnenie vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie, kde sa píše: "Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je racionalizácia a zoštíhlenie organizácie ústrednej štátnej správy, pričom sa predpokladá úspora verejných financií." Tak som išiel do návrhu zákona, aby som pozrel, akým spôsobom je tam kvantifikované to zoštíhlenie, akým spôsobom je kvantifikovaná úspora štátnej správy.

V dôvodovej správe som našiel text: "Predpokladaný dopad návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke o posúdení vplyvov." Tak mi neostávalo nič iné, len prejsť na doložku Odhad dopadov na verejné financie a tam sa zrazu píše: "V súčasnosti nie je možné vyčísliť mzdové náklady v súvislosti s poskytnutím odstupného, keďže nie je známy počet zamestnancov, ktorí v rámci presunov pôsobnosti prejdú na iné ministerstvá a Úrad vlády, ale všeobecne je možné konštatovať, že prijatie tohto návrhu zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet." Posúdiť to nevedia, ale už vedia, že to bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet v podobe zníženia jeho výdavkov z dôvodu racionalizácie a zoštíhlenia organizácie ústrednej štátnej správy.

Pán minister, prosím vás, keby ste mohli kvantifikovať v tomto vašom návrhu, lebo len zlúčením ministerstiev nepríde k šetreniu v štátnej správe, ani k zoštíhleniu, o koľko zamestnancov uvažujete, že týmto prijatým zákonom sa zoštíhli štátna správa? Aký objem finančných prostriedkov, v dôvodovej správe by to malo byť uvedené. Ináč ten návrh zákona, je bezpredmetné o ňom rokovať. A potom môžem len podporiť to, čo tu predniesol pán poslanec Hrušovský, aby sme v tomto návrhu zákona, v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovali. By som vás poprosil, keby ste mohli doplniť tú dôvodovú správu o tieto čísla, o tieto údaje, aby sme mohli reálne rokovať o tomto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som neplánovala vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Myslím si, že podstatné veci som povedala v svojom prvom vystúpení, ale zostali tu otvorené niektoré otázky, pretože pán minister vystúpil tak, ako to má stále vo zvyku, až po skončení rozpravy, aby sme naňho nemohli reagovať, takže nech je mi dovolené zareagovať teraz a rozobrať ešte niektoré aspekty tzv. zoštíhľovania štátnej správy.

Zaznelo viackrát z úst vládnych poslancov aj z úst pána ministra Počiatka, že sme proti zoštíhľovaniu štátnej správy. Tak toto je, prosím, ale základný omyl. My nie sme proti zoštíhľovaniu štátnej správy. My sme proti spôsobu, akým sa to teraz deje. Však Dzurindova vláda znížila počet ministerstiev z 22 na 16, keď toto nie je zoštíhlenie štátnej správy, tak potom vaše zo 16 na 14 dupľom nie je. Chcem povedať, že ak niekto má iný názor na spôsob vykonania určitej úpravy, neznamená, že proti tej úprave je. Čiže mať iný názor neznamená byť proti.

Po prvé si myslím, že to je úloha pre novú vládu, čo je úplne môj legitímny názor. Ďalej si myslím, že mať názor na to, ktoré ministerstvá sa javia ako prebytočné, je tiež legitímne. Hovoril kolega Urbáni, už uvádzal niektoré prípady. Ja si viem predstaviť, že ministerstvo kultúry by bolo súčasťou ministerstva školstva alebo ministerstvo hospodárstva by sa zlúčilo s ministerstvom regionálneho rozvoja. No ale pozor, to sú ministerstvá SMER-u. Bibi, kam by sme potom dali našich ľudí na ministerské posty?

Ďalej si myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia ministra. Smiech rečníčky.) Pán minister ma uisťuje, že ich majú všade. Dobre.

Po tretie si myslím, že samostatná existencia ministerstva životného prostredia má svoje opodstatnenie. My sa môžeme baviť, že či nemáme oddeliť producentov od ochrancov životného prostredia. Môžeme sa baviť, čo má byť náplňou, ale tá samostatná inštitúcia je opodstatnená. A najviac mi na tom vadí, že taký návrh na zlúčenie prichádza bez diskusie s odbornou verejnosťou. To sa ozaj nemajú odborné združenia, odborníci právo vyjadriť k takémuto návrhu? To naša vláda je ozaj najmúdrejšia, nepotrebuje sa radiť?

Vrátim sa k argumentácii, pán minister, keď ste sa mi snažili zdôvodniť, že nie je to krok späť, ste hovorili, že životné prostredie bolo súčasťou všeobecnej vnútornej správy. My vás nepodozrievame, že až niekde do dôb Márie Terézie nás chcete zaviesť, ale sám ste povedali, že vznikli dôvody na osamostatnenie ministerstva životného prostredia. Však? A teraz, keď vy ho znovu chcete niekam začleňovať, pre mňa je to krok späť. Vy sám ste mi dali argument do ruky, že to krokom späť je.

Takže zhrniem. Návrh je neoprávnený a nelegitímny z pohľadu blízkosti volieb. Návrh je neodborný, bez diskusie s odbornou verejnosťou. A návrh je ozaj krycím manévrom na zakrytie nepríjemností, aby som ich tak jemne naznačila, ktoré sa začali objavovať medzi obyvateľstvom a na ktoré tieto vláda zatiaľ nie je zvyknutá. A všetky tie podráždené reakcie, ktoré tu v diskusii zazneli, mi dávajú za pravdu, že sme sa dotkli ozaj citlivého miesta.

A celkom na záver, pán minister, ozaj nemáte argumenty, pretože keď sa snažíte argumentovať pri takomto vážnom návrhu zákona mojou účasťou vo voľbách do VÚC, musím povedať, že tú vašu gratuláciu beriem úprimne, ona aj tak určite bola myslená, a chcem vám povedať časť môjho životného kréda, že "nie je hanbou so cťou prehrať, ale je hanebné vyhrať podvodom". (Potlesk.)