K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, buďte taký dobrý, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený legislatívny návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 64 za, 67 proti, 5 sa zdržali.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán poslanec Glenda v prvom čítaní uvedie hlasovanie o návrhu výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona č. 569 o geologických prácach, tzv. geologický zákon, tlač 1374. (Ruch v pléne.) Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť.
(Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.)
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, všetci boli za.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa ich pridelenia.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 133 bolo za, 2 sa zdržali.
Pridelili sme návrh výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán Peter Pelegrini teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona č. 44 o ochrane a využití nerastného bohatstva.
Je to tlač 1376.
(Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.)
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, všetci boli za.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa ich pridelenia.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 133 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Ešte vás poprosím, pán poslanec, o hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Mariana Záhumenského, Miroslava Jureňu, Jozefa Ďuračku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Je to tlač 1379.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského, Miroslava Jureňu, Jozefa Ďuračku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.)
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Simon, ktorý dal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Tak prosím, dajte hlasovať o jeho procedurálnom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 54 bolo za, 77 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Tento procedurálny návrh sme neschválili.
Budeme hlasovať.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte teda hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme teraz o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 79 bolo za, 11 proti, 44 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa ich pridelenia.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 112 bolo za, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrhy sme schválili.
Pán poslanec Farkas uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Pavla Minárika na vydanie zákona č. 171 o hazardných hrách.
Je to tlač 1389.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.)
I. Farkas, poslanec: Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 64 bolo za, 39 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia, všetky prerokované body.
Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Chcem len pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes máme zasadnutie výboru a mikrobus bude pripravený pod schodmi o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že zasadnutie výboru sa uskutoční dnes o 12.30 hodine na Západnej terase na mínus dvojke. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, že rokovanie výboru sa uskutoční dnes o 13.00 hodine v našej zasadacej miestnosti s programom Správa o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem krátku prestávku do 11.20 hodiny. Chcem vás len, dámy a páni, upozorniť, že poobede, po obedňajšej prestávke budeme pokračovať pravidelným bodom hodina otázok a o 15.00 hodine alebo po skončení tohto pravidelného bodu uvedie pán predseda vlády návrh zákona, ústavného zákona a návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať po prestávke. Chcem poprosiť všetky debatné krúžky, aby sa presťahovali do klubov, na to sú klubové priestory, aby sa tam diskutovalo, aby sme mohli v rokovaní pokračovať.
Ešte raz vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, ktorí si majú čokoľvek potrebu povedať, aby odišli do svojich poslaneckých klubov a aby tam diskutovali.
Budeme pokračovať, a to prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona, Bélu Bugára, Tibora Bastrnáka, Gábora Gála a Lászlóa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má tlač 1390, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1416.
Dávam slovo pánu poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil.
Takže, panie poslankyne, poslanci, poprosím, keby ste vytvorili priestor svojmu kolegovi, aby návrh mohol odôvodniť.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám... (Ruch v sále.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, hovorím po slovensky? Radi by sme pokračovali, aj keď za rečníckym pultom je poslanec, ktorý zastupuje inú menšinu.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám aj s mojimi kolegami návrh novely zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Týka sa reštitúcií a ich plnení Slovenským pozemkovým fondom.
Cieľom tohto návrhu je odstránenie korupčného prostredia zo Slovenského pozemkového fondu a procesu vysporiadania reštitučných nárokov. Opäť zopakujem, cieľom tohto návrhu je odstránenie korupčného prostredia zo Slovenského pozemkového fondu a procesu vysporiadania reštitučných nárokov. Nie je to snaha prestať alebo útočiť na reštituentov, ktorí sa právom domáhajú svojich nárokov, ale je to sprehľadnenie a odstránenie korupcie, zneužitie informácií o mieste a výhodnosti parciel pozemkov, ako aj ľubovôle rozhodovacieho procesu niektorých úradníkov na Slovenskom pozemkovom fonde.
Tento návrh nie je nováčikom v Národnej rade Slovenskej republiky. Už na 42. schôdzi bol raz predložený, a to v apríli 2008. Vtedy po vypuknutí kauzy Veľký Slavkov I. Z tejto kauzy Veľký Slavkov sa dalo poučiť, ale aj naučiť. Poučenie pre mňa bolo veľmi jednoznačné, že je potrebné reagovať na korupčné prostredie v Slovenskom pozemkovom fonde, ktoré sa vytvorilo vo Veľkom Slavkove. Systematickým opatrením zmeniť systém z náhradných pozemkov v rámci celého Slovenska na finančný, kde úradník nemôže špekulovať a subjektívne rozhodovať, že kde reštituentovi poskytne alebo kde reštituentovi neposkytne pozemok, resp. zneužiť údaje o výhodnosti parciel a pozemkov.
Vláda a jeho predstavitelia prišli v tom čase s iným riešením. S veľkou pompéznosťou a ešte lepšou rétorikou o správnosti a náprave, ktorý mal odstrániť opätovný výskyt kauzy typu Veľký Slavkov. Už vtedy som upozornil, že vládne riešenie neodstráni korupčné prostredie na Slovenskom pozemkovom fonde a kauza sa zopakuje. Je len otázka času kedy. Však čas ukázal, že Veľký Slavkov sa zopakoval.
Čo zmenila vtedy vláda? Odstránila správnu radu 11-člennú, dozornú radu 5-člennú a nahradila ho 11-člennou radou fondu. To znamená, ešte menej ľudí v dozorných orgánoch. Procesne a systematicky absolútne žiadna zmena, ba čo viac, prijala nariadenie vlády, ktoré ustanovilo spôsob vydávania reštitúcií, podľa ktorého sa Veľká Lomnica, alebo pre tento prípad by som uvádzal, kauza Veľký Slavkov II zopakovala.
Dnes opäť Národná rada rozhoduje o tom, či zmení systémovo riešené reštitúcie a zrovnoprávni reštituentov. Táto vláda urobila rozdiel medzi reštituentom a reštituentom, pretože reštituent, ktorý má vlastníctvo alebo reštitučný nárok do 5 000 korún, tak má nárok len na finančnú náhradu. Reštituent, ktorý má nárok na 5 001 korún a viac, môže si vybrať, či to budú financie alebo či to bude náhradný pozemok niekde na území Slovenskej republiky. Aj túto disparciu chceme odstrániť.
Preto podstatou nášho návrhu je dať každému finančné plnenie bez rozdielu výšky jeho nároku. Ďalej navrhujeme a sme prístupní v druhom čítaní doplniť do nášho návrhu poskytnúť náhradný pozemok reštituentom, ale len výhradne v katastri nehnuteľností, v ktorom katastri reštitučný nárok vznikol. Pokiaľ v tomto katastri sa nenájdu vhodné pozemky alebo s nimi reštituent nebude súhlasiť, tak zostáva finančné plnenie.
Dovoľte, aby som tu upozornil, že aj v laviciach máme vládny návrh zákona, ktorý smeruje práve do týchto oblastí. Podstatou vládneho návrhu je, že posun alebo premiestňovanie týchto reštitučných nárokov je možné v rámci okresu. Dovoľte, aby som sa opýtal: Bude lukratívny presun pôdy z okrajovej malej dedinky reštitučný nárok do okresného mesta? Bude lukratívnejší ako tam, kde pôvodný nárok bol? No, určite áno.
Zoberme si konkrétny prípad. Okres Poprad, obec Hranovnica alebo ktorákoľvek iná, reštitučný nárok tam je a dáme plnenie vo Veľkom Slavkove. Bude to pozitívna zmena? No, určite áno. Čo sa zmení? Len miera lukratívnosti oproti súčasnému stavu klesne mierne, ale proces zostane zachovaný.
Návrh, ktorý predkladá vláda, je takmer identický s postupom, ktorý zaviedla samotná vláda svojím uznesením v minulom roku, ktorý platí od 1. apríla minulého roku. Len vtedy to bolo v nižšej právnej norme a dnes navrhuje do samotného zákona. Preto my predkladáme návrh o riešeniach, ktorý systémovo odstráni raz a navždy problematiku korupcií v tejto oblasti.
Dovoľte, aby som poznamenal ešte malú poznámku. Bol som udivený a som udivený nad tým, že ešte aj v súčasnosti niektorí vládni predstavitelia sa vyjadrujú na vrub nášho návrhu, že sa dotýka štátneho rozpočtu a že nevedia vyčísliť jeho finančný dopad a to je napísané aj vo finančnom alebo v stanovisku ministerstva financií. Ale vo vládnom návrhu zákona sa konštatuje, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, bude mať vplyv na rozpočet Slovenského pozemkového fondu, ktorý ale nie je napojený na štátny rozpočet. Chcem vás, vážené dámy a páni kolegyne, kolegovia, ubezpečiť o tom, že ani tento návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, len na rozpočet Slovenského pozemkového fondu. Toto považujem tiež za potrebné uviesť pred rozhodovaním vás, kolegov pred vládnym návrhom zákona.
Preto, kolegyne a kolegovia z koalície a opozície, žiadam vás o podporu tohto návrhu, aby sme skutočne odstránili korupčné prostredie a možnosti z prostredia Slovenského pozemkového fondu a náhradných pozemkov, a to zmenou systematickou.
Ďakujem pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Miroslavovi Jureňovi, aby nás informoval o spravodajskej informácii.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 519 z 20. januára 2010 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Zsolta Simona, Bélu Bugára, Tibora Bastrnáka, Gábora Gála a Lászlóa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil.
Panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Registrujem, pán spravodajca. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán spravodajca, môžete vystúpiť v rozprave.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, každá snaha na zmiernenie korupcie, ako bolo prezentované, je určite vítaná a určite môže prospieť dobru veci. Ja len však uvediem niektoré príklady, ktoré, alebo jeden príklad možno postačí, že na základe tejto legislatívy si uplatňoval reštitučný nárok aj Mikuláš Dzurinda so svojím bratom Miroslavom v čase, keď tu kolega, ktorý predkladá tento návrh, pán Simon bol ministrom pôdohospodárstva. Čiže podľa tohto mechanizmu si bývalý dvojnásobný premiér pán Mikuláš Dzurinda uplatnil reštitučný nárok v meste Spišská Nová Ves, presne podľa tohto mechanizmu. Musím uviesť tento príklad, pretože tento náš kolega, pán poslanec Mikuláš Dzurinda vyhlásil presne ten istý mechanizmus, podľa ktorého bol urobený Slavkov, za bohapusté rozkrádanie Slovenskej republiky. Musím tento príklad uviesť, pretože v prípade reštitúcie pána Mikuláša Dzurindu prišlo k porušeniu zákona. Je to vydokladované na Slovenskom pozemkovom fonde, a k takému porušeniu, že pozemky, ktoré boli vydané, boli ocenené ako poľnohospodárska pôda, ale boli vydané v katastri mesta Spišská Nová Ves, čiže nebol vydokladovaný z mesta územný plán, čo je povinnosťou zo zákona a z príslušných legislatívnych vykonávacích predpisov.
Takže schválne som vybral tento príklad, aby som týmto pánom, ktorí tu neustále hovoria o kauze Veľký Slavkov, povedal, ako oni realizovali túto legislatívu v čase, keď boli pri moci. A musím pripomenúť, že v čase, keď bol ministrom pán Koncoš, tak sa reštitučné nároky realizovali a vydávali sa len v krajoch, v ktorých vznikli, čiže neprenášali sa do iných krajov a do iného priestoru v rámci Slovenskej republiky.
Čiže, kto tu zaviedol vydávanie reštitučných nárokov, že občanovi z oblasti Komárna bol vydaný v oblasti Bratislavy, v oblasti Tatier? Musím povedať, že tí, ktorí dnes predkladajú tento návrh zákona a ktorí dnes nám hovoria o boji proti korupcii. Toto musím pripomenúť, pretože títo páni, ktorí tu dnes hovoria o boji proti korupcii, túto korupciu v tom čase naplno a plným dychom realizovali a neurobili nič proti tomu.
V čase môjho pôsobenia na úrade som ako prvý zaviedol, aby to, čo vlastne je dnes navrhované, aby sa použil mechanizmus finančných prostriedkov riešenia prostredníctvom finančných prostriedkov. Bolo to v tom čase do sumy 5 000 slovenských korún a bolo to z toho dôvodu, že v tom balíku reštitučných nárokov je pomerne veľké množstvo takých, že je tam zopár metrov štvorcových, aby sa to očistilo. Som ochotný uvítať tento mechanizmus, aby možno sa to navýšilo. Ale je tu jedna základná podmienka, s tou predkladatelia ako pán navrhovateľ vo svojom úvodnom slove povedal, je tu jedna základná podmienka, ktorá súvisí s našou ústavou, že musí s tým súhlasiť reštituent. Čiže bez jeho súhlasu to jednoducho nejde, pretože je to jeho vlastníctvo a keď mu raz boli odobraté pozemky, tak asi má nárok na to, čo mu bolo odobraté. Čiže, ak niekomu odoberiete nejakú vec, musí súhlasiť s tým, že mu to vyriešite finančným plnením a otázka je potom, podľa akých cien a akých trhových cien sa to bude celé realizovať.
Takže pochopiteľne, pripúšťam to, pretože sám som realizoval do 5 000 korún, ale musel som uviesť tieto niektoré momenty v celej histórii, už čo sa týka Slovenského pozemkového fondu. Svoje stanovisko som nemenil a nemením ho ani teraz. Jediným výsledkom toho, čo sa dialo okolo Slovenského pozemkového fondu, boli, žiaľ, dopady na občanov Slovenskej republiky, pretože sa určitým spôsobom výkon tohto úradu znefunkčnil a nepôsobil tak, ako by pôsobiť mal.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave.
S reakciou na vystúpenie s faktickými poznámkami - pán poslanec Marian Záhumenský, pán poslanec Gábor Gál.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je nepochybné, že treba urobiť maximum opatrení pre to, aby sa zamedzilo nejakým špekuláciám z hľadiska reštitúcií a reštitučných nárokov pri vydávaní pozemkov. Ale je úsmevné to počúvať od človeka, ako si ty, pán Simon, ktorý sa pozeral na to alebo sa spolupodieľal, keď si bol vo funkcii ministra, ako sa kšeftovalo na pozemkovom fonde s pozemkami. Ja verím, že raz sa dostane na svetlo a do verejnosti, koľko reštituentov z južného Slovenska dostalo pozemky po celom Slovensku, vrátane Tatier. Koľko pôdy dnes tvoji známi, kamaráti a tvoja partia zreštituovala v rôznych podivných reštitúciách v obrovských množstvách pozemkov? Treba sa len pozrieť do výpisov z obchodných registrov a do väzieb, ktoré sú medzi tebou a týmito ľuďmi. Ale verím, že raz dôjde doba, keď sa tieto veci dostanú na verejnosť, aby si sa nemusel stavať do polohy určitého záchrancu čistoty, hlavne ty nie.
A to, čo tu povedal pán poslanec Jureňa, áno, je úsmevné sa pozerať na to. Za tvojho pôsobenia, pán Simon, premiér tejto krajiny za jeden, jediný deň, za jeden, jediný deň si vybavil reštitúciu a pritom žiadal pozemkový fond, aby mu bola pridelená niekde pri Bratislave! Potom ju dostal ako ornú pôdu pri Spišskej Novej Vsi, ktorá vzápätí bola preklasifikovaná ako stavebný pozemok a prestali sa vydávať na tomto pozemku náhradné pozemky a reštitučné pozemky, kde sa niekoľkonásobne zhodnotila cena tohto pozemku. Nebolo to za tvojho pôsobenia na ministerstve? A nebol to premiér tejto krajiny, ktorý sa nestaral o 70 000 reštitúcii, ktoré mali požiadavku na pozemkovom fonde, ale staral sa o svoju reštitúciu, ktorú si vybavil za jeden, jediný deň? A ty máš ešte aj tú odvahu prísť a robiť sa, že si čistý a dávať návrhy na zlepšenie prostredia? Táto vláda urobila strašne veľa preto a stále to aj robí. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Gábor Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán Jureňa, ja si vyprosím v mojom mene, aj v mene mojich kolegov, aby ste nás podozrievali z nejakej korupcie, že predkladajú tento návrh zákona ľudia, ktorí v minulom období práve presadzovali korupčné správanie, to si vyprosím. A keď si už spomenul, že práve tie vydávania reštitučných nárokov v iných okresoch sa začali za éry predchádzajúcej vlády, tak buď nemáte dobré informácie, alebo si ich mýlite, alebo zavádzate. Práve pred rokom 1998, a to budem rozprávať len z okolia Galanty, odkiaľ pochádzam, dostávali najlepšie, najlukratívnejšie pozemky ľudia spätí s vtedajšou vládnou koalíciou, kde bol premiérom váš súčasný stranícky šéf pán Vladimír Mečiar. Pán Záhumenský odišiel a predsa len zo slušnosti. Páni, keď šušlete a neviete meno vysloviť, meno vášho kolegu, pán Simona, tak vám odporučím dobrého logopéda.
T. Cabaj, poslanec: S reakciou na faktické - pán poslanec Jureňa.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že sú veci jasne vydokladované a nachádzajú sa v Slovenskom pozemkovom fonde. Takže, ak vy hovoríte, že tu nehovoríme niečo, čo nie je v súlade, tak môžete kľudne ísť na Slovenský pozemkový fond ako poslanec Národnej rady a pozrieť si ten prípad pána Mikuláša Dzurindu, kľudne si ho môžete pozrieť a môžete si pozrieť všetky prípady, ktoré sa realizovali počas vášho výkonu, koľko pôdy, koľko hektárov sa vydalo reštituentom z oblasti Dunajskej Stredy, Komárna tu, v Bratislave. Kľudne si to môžete pozrieť, je to tam vydokumentované, takže máte na to ako poslanec právo. Presvedčte sa o tom, dobre? Lebo neviete, možno nemáte informácie, neviete potom, o čom hovoríte. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ sa chce k rozprave vyjadriť, nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, v Národnej rade som očakával pri prerokovaní tohto návrhu zákona trošku viac účasti.
Ale najskôr s reakciou na predrečníka pána Jureňu a faktické poznámky, ktoré tu odzneli.
Pán kolega Jureňa, pokiaľ vy máte informácie, že niekde niekto porušil zákon pri reštitučnom procese, tak, prosím, konajte tak, ako vám to kážu zákony a Ústava Slovenskej republiky a podajte trestné oznámenie, a nie s veľkými slovami a veľkým podozrením a oznámením tak ako je to vo zvyku v tejto vládnej koalícii, že prídeme s dôkazmi, predbiehame čas, poukazujeme či v prípade Hedvigy alebo v iných kauzách s dôkazmi, a potom zrazu miznú, tak mizne dôkaz, nahrávka na futbalovom zápase, ktorá dokazuje opodstatnenosť, alebo neopodstatnenosť. Takže, keď máte informácie, prosím, treba konať, netreba brať ohľad na nikoho, ani ja neberiem v tomto ohľade na nikoho.
Musím súhlasiť s vaším tvrdením, že reštituentov ste rozdelili do dvoch kategórií. Povedali ste, že reštituent musí súhlasiť s nárokom, že dostane v peniazoch. Pán kolega Jureňa, vy ste boli ministrom pôdohospodárstva. Predložili ste návrh novely zákona č. 571/2007, ktorá je účinná od 1. januára 2008. Tento zákon rozdelil reštituentov do dvoch kategórií. Do kategórie, ktorých sa nepýtate, či chcete pôdu, alebo nie, ale len peniaze. A do kategórie, ktorí si môžu vybrať pozemok alebo môžu si vybrať peniaze. Nie vy ste boli ten, ktorý ste rozdelili reštituentov? Pýtam sa, pred ústavou občan s reštitúciou do 5 000 korún a nad 5 000 korún je si rozdielny? Alebo je taký istý? Pretože, pokiaľ je taký istý, tak by mal mať nárok na taký istý spôsob riešenia, a nie rozdielne. Preto navrhujeme, aby každý bol finančne riešený.
Dopad na občanov ste spomínali tiež, že Slovenský pozemkový fond vďaka tým kauzám a všetkému bol znefunkčnený. No nedá mi, aby som nepripomenul obdobie roku 2006, keď ste preberali moc v tejto vládnej koalícii. Nastúpili ste 4. júla 2006. Vzápätí veľmi rýchlo ste menili vyhlášku, aby ste mohli pred časom odvolať členov správnej aj dozornej rady.
Vláda po zmene tejto vyhlášky tak učinila 9. augusta 2006. Od 9. augusta do polovice januára 2007 vláda sa nevedela dohodnúť a táto vládna koalícia sa nevedela dohodnúť na obsadení správnej a dozornej rady, a preto Slovenský pozemkový fond bol nečinný a nemohol riešiť usporiadanie reštitučných nárokov pre tých 70 000 reštituentov.
Ale to nie je všetko. Však vy ste boli ministrom pôdohospodárstva od januára do mája 2007. Neodovzdali ste členom, ktorých vláda nominovala do týchto funkcií, menovacie dekréty a preto ďalších 5 mesiacov nemohla správna rada a dozorná rada zasadať. Ale pokiaľ sa pozriem aj na ďalšie obdobia, keď som to spočítal, tak vláda Roberta Fica vládne 43 mesiacov a Slovenský pozemkový fond pri tejto vláde bol nečinný 24 mesiacov. Zo 43 mesiacov vládnutia 24 mesiacov fond je nečinný. Toto je vizitka tejto vlády a toto je obraz a tieto informácie podľa mňa majú nárok, aby vedeli aj občania tejto krajiny.
Som rád, že aj pán kolega Záhumenský sa vyjadril. Veľmi rád sa vyjadruje, a potom zmizne z rokovacej sály. No, však to poukazuje na charakter človeka. Ale čo už sa dá očakávať od takého morálneho človeka, ktorý bez problémov ide do Štátnych lesov ako štátny tajomník a odloví jeleňa za 300 000 korún? Ale taktiež to patrí aj na oblasť tabaku. Takže od takýchto ľudí beriem kritiku s mierou, kto to vyslovuje.
Dovoľte, aby som mal ešte pár pripomienok alebo porovnal tento náš návrh s návrhom, ktorý predkladá vláda. Bola odvolaná správna rada, dozorná rada po vypuknutí kauzy Veľký Slavkov. Vláda vymenovala radu fondu, začala pracovať. Prijala nariadenie vlády č. 142/2009, ktoré je účinné od 1. apríla 2009, ktoré ustanovilo postup pri vydávaní reštitúcií pozemkov: musí podpísať generálny riaditeľ, nominant Smeru a námestník generálneho riaditeľa, nominant HZDS. Len s týmito dvomi podpismi je reštitučný nárok vydaný právoplatne.
Čo sa zmenilo teda v prípade Veľký Slavkov II oproti Veľkému Slavkov I? To, že Veľký Slavkov I bolo čisto v réžii HZDS a Veľký Slavkov II pod kuratelou politickej strany SMER. Nebolo teda treba ani dlho čakať na túto kauzu, pretože táto kauza vznikla v septembri minulého roku a od apríla to je pár mesiacov. Takže metodika bola daná a riešenie tiež.
Preto, kolegyne, kolegovia, opäť apelujem na to, aby sme nebrali ohľad na politické tričká, ale hľadali riešenia. A s týmto návrhom, s takýmto riešením som prišiel hneď po vypuknutí Veľkého Slavkova a hneď po tom, čo táto kauza alebo kauza reštitúcií bol problém na slovenskej politickej scéne alebo v slovenskej verejnosti, alebo v procese pri vydávaní reštitučných nárokov. Vtedy ste odmietli, alebo vládna koalícia odmietla toto riešenie. Dnes apelujem na každého. Keď chceme odstrániť korupciu, sfunkčniť Slovenský pozemkový fond, tak vás žiadam, podporte tento návrh. Áno, v tomto návrhu nie je doriešená ešte jedna vec, s ktorou ako predkladateľ a moji kolegovia tiež súhlasia, že dajme možnosť náhradných pozemkov, ale len v katastri, v ktorom katastri nárok vznikol a žiadne presunutie. Lebo teraz kričíme, že je problém s presunutím z jedného kúta Slovenska do druhého. A potom o mesiac budeme hovoriť, že z jedného okresu do okresného mesta alebo do nejakej inej lukratívnejšej zóny v rámci okresu a to bude problém. Takže, predbehnime čas, poučme sa z toho, aké chyby sa stali a napravme to.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vy, keby ste zaviedli tento návrh, ktorý tu predkladáte, ako minister prvý rok mali ste príležitosť. Vtedy ste mohli predbehnúť dobu. To, čo hovoríte dnes, že treba predbehnúť dobu, táto vláda urobila veľa protikorupčných opatrení v úrade Slovenského pozemkového fondu. Vy si dovolíte tu hovoriť o korupcii, kto ste štyri roky tam korupčne pôsobili a koľko je tam humusu a špiny? Toto si vy tu dovolíte dnes sa postaviť a dávať tieto návrhy? No skúste si, pán kolega, zájsť na Slovenský pozemkový fond a naberte, nadýchnite sa a pozrite sa do tej špiny, čo tam po vás za štyri roky zostala. Prosím vás, skúste a urobte to. Máte na to ako poslanec právo. Pozrite sa do tej špiny, dobre? Pozrite sa do tej špiny a potom nám tu predkladajte protikorupčné návrhy.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec Fronc, stihnete do 12.00 hodiny? Vzhľadom aj na skutočnosť, že popoludní začíname pevnými bodmi, aby nám nezostal tento bod rozrokovaný, ja navrhujem teraz prerušiť na obedňajšiu prestávku, a ten bod by sme začali samostatne, pretože javí sa to ako problém. Zostane rozdiskutovaný a neviem, kedy sa k tomu dostaneme, pretože po dvoch bodoch, ktoré má pán predseda vlády, ide minister vnútra s ďalšími piatimi bodmi.
Takže je reálne, že pokračovať by sa mohlo niekedy, neviem kedy, pretože v utorok od rána zase máme ministra pôdohospodárstva. Pravdepodobne v utorok budú aj druhé čítania, takže skutočne navrhujem, aby sme teraz nepokračovali.
S procedurálnym - pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Chcela som len do zápisu dať hlasovanie o hazardných hrách, o zákone o hazardných hrách som vykázaná, že som hlasovala proti tomuto zákonu. Prosím teda ešte raz do zápisu uviesť, že som chcela zahlasovať za tento zákon. Mrzí ma, že som tam nevykázaná. Som len omylný človek. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Prajem všetkým dobrú chuť. Stretneme sa o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 11.54 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Tretí deň rokovania
48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
4. februára 2010 o 14.00 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu schôdze pravidelným bodom, ktorým je
hodina otázok.
Včera poslanci do 12.00 hodiny položili 21 otázok na predsedu vlády a 39 otázok na členov vlády.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie, podľa ktorého bude najprv v určenej lehote 15 minút odpovedať na otázky, ktoré boli položené naňho, pán premiér vlády Slovenskej republiky, a potom ostatní ministri podľa vyžrebovaného poradia.
Pán premiér, poprosím vás teraz, aby ste nám oznámili, kto bude zastupovať neprítomných ministrov.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.
Neprítomný bude minister obrany pán Baška, ale nie sú naňho postavené žiadne otázky. Rovnako je neprítomný minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Štefanov, na ktorého takisto neboli postavené žiadne otázky.
Pán predseda, som pripravený odpovedať v stanovenom termíne na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Máte teraz 15 minút na odpovede.
Prvú otázku vám položila pani poslankyňa Darina Gabániová a znie: "Pán predseda vlády SR, zostane spoplatnenie ciest 1. triedy v súčasnom rozsahu? Žiadajú to aj starostovia a primátori viacerých miest a obcí."
Nech sa páči, pán premiér.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, zvyčajne sa opozícia sťažuje, že mi nemôže klásť otázky, ale keď pozerám na otázky, ktoré ste mi postavili, tak mi vlastne ani žiadne nepostavila, preto mi dovoľte, aby som v tejto komornej atmosfére odpovedal na otázku pani poslankyne Gabániovej.
Ešte v piatok minulý týždeň 29 starostov obcí z okresov Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, ale aj primátor mesta Krupina, adresovali ústavným činiteľom, médiám a autodopravcom výzvu, v ktorej podporujú spoplatnenie ciest 1. triedy. Vláda je dnes medzi dvoma kameňmi. Na jednej strane nás tlačia starostovia a primátori, čo najrýchlejšie spustiť spoplatnenie ciest 1. triedy, na druhej strane sú neregistrovaní, politicky motivovaní autodopravcovia, ktorí hovoria niečo úplne iné.
Starostovia a primátori argumentujú tým, že cez ich obce a mestá denne prejdú stovky kamiónov, často preťažovaných, a preto vraj majú rozbité cesty a navyše, ich obyvatelia sú nútení žiť v hlučnom a prašnom prostredí. Kto vie, čo spôsobí kamión v meste, tak týmto argumentom musí uveriť, nehovoriac už o zníženej bezpečnosti občanov a väčšej nehodovosti. Výzvu podporili ďalšie desiatky starostov a primátorov, ktorí dokonca chcú ísť ďalej. Nielenže spustiť spoplatnenie ciest 1. triedy, ale žiadajú spoplatniť ešte väčšiu časť úsekov ciest 1. triedy a chodia nám ďalšie a ďalšie petície od starostov a primátorov, ďalšie a ďalšie, naozaj, mám pocit, že samospráva v tomto má rovnaký názor a uvedomuje si, v čom je význam elektronického mýta.
Pre vašu informovanosť chcem uviesť, že dnes je z celkovej dĺžky ciest 1. triedy 3 275 km spoplatnených mýtom iba 44 %. A zbytočne argumentujú tí, ktorí porovnávajú Slovenskú republiku s Českou republikou, že v Českej republike je menej. Odpoveď na otázku, prečo je v Českej republike menej ciest 1. triedy spoplatnených, spočíva v tom, že majú inak technicky vybavené mýto. Je postavené na bránach a spoplatnenie asi 1 300 alebo 1 400 km ciest 1. triedy v Českej republike by znamenalo obrovské finančné náklady. Náš systém je iný. Je založený na komunikácii medzi satelitom a tzv. OBU jednotkami, a preto mohlo dôjsť k realizácii toho, čo kvôli peniazom Česká republika, hoci by chcela, dnes nemôže urobiť.
Starostovia a primátori na Slovensku poukazujú na to, že ak vláda bude naďalej ustupovať alebo komunikovať s autodopravcami a neustále sa bude odkladať termín spoplatnenia úsekov ciest 1. triedy, kamióny budú čím ďalej, tým viac obchádzať diaľnice a budú na prepravu tovarov využívať cesty 1., 2. a 3. triedy, čo situáciu rapídne zhorší. Paradoxom pritom je, že ak by sa mýto na cestách 1. triedy nevyberalo, ich opravu by neplatili tí, ktorí na nich podnikajú a navyše ich poškodzujú, ale zložili by sa na to všetci daňoví poplatníci v Slovenskej republike.
Vláda Slovenskej republiky si za svoju prioritu vytýčila dohnať modernizačný dlh v cestnej infraštruktúre a chce transparentným spôsobom získavať finančné prostriedky na to od tých, ktorí z toho profitujú. Pri všetkej úcte, ja naozaj uznávam prácu autodopravcov. Myslím to smrteľne vážne. Nikdy by som nepovedal to, čo povedal jeden opozičný predstaviteľ, že v noci robia iba zlodeji. Títo ľudia ťažko robia. Na druhej strane musia ale uznať, že na kamiónoch a nákladných autách nechodia na návštevu k rodine alebo nejdú si vybavovať svoje súkromné veci, ale na týchto nákladných autách vykonávajú podnikateľskú činnosť. A ak niekto využíva cesty na podnikateľskú činnosť, musí rátať s tým, že bude platiť určité finančné prostriedky, aby sa mohli opraviť všetky škody, ktoré sú používaním ťažkej dopravnej techniky na týchto cestách spôsobované.
Starostovia a primátori dokonca idú ďalej a hovoria, že ich mrzí, keď sa stále hovorí len o ziskoch a požiadavkách majiteľov niektorých dopravných firiem, ale že sa málo hovorí o tom, ako kamionisti strpčujú život obyvateľom regiónov a aký vplyv to má na cestnú infraštruktúru.
Vážené dámy a páni, zastávam názor, že ak by sa nemali spoplatniť cesty 1. triedy, tak sme nemali vôbec ani spúšťať mýtny systém, lebo by sme dosiahli pravý opak toho, čo chceme dosiahnuť. Nákladnú dopravu by sme vyhnali na cesty nižšej kategórie a po diaľnicach by jazdili najmä osobné autá.
Dovoľte mi teraz veľmi zaujímavé údaje, ktoré zverejnil Výskumný ústav dopravný v Žiline. Asi nemáme dôvody tomuto ústavu neveriť, pretože je to nezávislá profesionálna inštitúcia. Tento ústav vo svojej analýze tvrdí, že ak by sa na Slovensku nevyberalo mýto aj na cestách 1. triedy, došlo by k 10 až 30-percentnému odklonu práve na ne. Prejazd jedného nákladného vozidla s hmotnosťou 18 ton zanechá na cestnej infraštruktúre také následky ako prejazd 20 tisíc osobných motorových vozidiel. Čiže, jeden kamión, ktorý má 18 ton, urobí také následky na ceste ako prejazd 20 tisíc osobných motorových vozidiel. Toto číslo sa zdvojnásobí pri prejazde 44-tonového kamióna. Pri jazde nákladných vozidiel na cestách 1. triedy pri rýchlosti 50 km/h je opotrebovanie vozovky dvojnásobne väčšie ako pri rýchlosti 90 km za hodinu. A dovoľte ešte jeden údaj. Nákladné vozidlo s hmotnosťou 46 ton pri rýchlosti 30 km môže vytvoriť koľaje na asfaltových cestách v rozsahu až stokrát väčšom ako jedno 19-tonové vozidlo pri rýchlosti 90 km za hodinu.
To sú odborné údaje, to nie sú politické výmysly. Opierame sa jednoducho o čísla, ktoré nám poskytujú relevantné inštitúcie. Mýtny systém spoplatnenia dopravnej cesty je najspravodlivejší. Áno, chápem, že je to tlak na autodopravcov, pokiaľ ide o náklady s výkonom podnikateľskej činnosti, to všetci, samozrejme, dobre vieme. Aj preto vláda Slovenskej republiky uznajúc, že mýtny systém by mohol vytvárať tlak na infláciu, na zvyšovanie cien, pristúpila k dôležitým rozhodnutiam, o ktorých ešte budem hovoriť.
Aby bol najspravodlivejší, musí byť v takom rozsahu, aby zamedzil únik ťažkej nákladnej automobilovej dopravy na komunikácie nižšej triedy, ktoré na to nie sú určené a predovšetkým tieto cesty nižšej triedy nie sú na to ani vybudované. Preto stanovisko predstaviteľov samosprávnych orgánov je pochopiteľné a ja sa s ním, samozrejme, stotožňujem.
Vláda nemôže regulovať dopravné prúdy reštrikčnými opatreniami, ale nepriamymi nástrojmi a mýtny systém sa pokladá všeobecne za najefektívnejší. Chcel by som využiť túto príležitosť a povedať, že vláda Slovenskej republiky sa veľmi citlivo správa k tým, čo používajú diaľnice a cesty 1. triedy. Spýtajme sa týchto pánov, ktorí sem pravidelne nechodia, koľkokrát zvýšili cenu diaľničnej známky pre fyzické osoby pri vozidlách do 3,5 tony. Každý rok. Každý rok zvyšovali. Vláda Slovenskej republiky, ako nastúpila v júli v roku 2006, sa ani raz nedotkla ceny diaľničnej známky pre fyzické osoby a motorové vozidlá do 3,5 tony. Toto je politika, a nie špekulácie a rôzne výmysly. (Potlesk.)
Možno je to náhoda, ale dnes som sa stretol pred rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky o 12.30 hodine s registrovanými zástupcami autodopravcov. Ide o Česmad a ide o Asociáciu autodopravcov a s týmito ľuďmi, ktorí majú záujem korektne komunikovať, vedie vláda Slovenskej republiky dialóg, ktorý prináša výsledky pre obidve strany. Hovorili sme na tomto stretnutí najmä o funkčnosti fakturácie a systému neplatenia neprejazdených úsekov. Chcem vám, vážené dámy a páni, povedať, že od 1. februára tohto roku je funkčný systém, ktorý garantuje, že ten, kto dostane faktúru, tak na faktúre bude nielen číslo úseku, ktorý je spoplatnený a ktorý prešiel autodopravca, ale bude tam aj presné označenie začiatku úseku a konca úseku s použitím zemepisných názvov. Ukázali nám výpisy. Autodopravcovia konštatovali, že tento systém je funkčný a každý si ho bude môcť kontrolovať.
Po druhé od 1. februára platí systém, že ak vojde autodopravca na úsek, ktorý je spoplatnený, ale z tohto úseku zíde skôr, ako ho celý prejde, za tento úsek nebude vôbec platiť. Tým sme vyriešili veľký problém rôznych hádok, či náhodou niekto neplatí viac, alebo menej v prípade, že príde na úsek a prejde z neho iba primeranú časť. Toto všetko uznali dnes autodopravcovia, že to je funkčné. Odstraňujú sa ešte nejaké maličké technické detaily, ale teraz chceme, aby faktúry, ktoré sa vydali 1. februára a ktoré sa vydajú 15. februára, boli skontrolované, či naozaj zodpovedajú realite, či naozaj to zodpovedá tomu, čo prešiel autodopravca, či sú tam presne označené úseky a či všetko funguje tak, ako má fungovať. Hneď potom, a ďalšie stretnutie je vo štvrtok budúci týždeň, predpokladám, by malo dôjsť k spusteniu spoplatnenia aj ciest 1. triedy, ktoré sú dnes zastavené od 14. januára 2010. Chceme, aby to bol dôveryhodný systém, ktorý funguje perfektne a vtedy môžeme tento systém spustiť, aby sme vyšli v ústrety aj našim občanom, lebo tí sú naozaj z dôvodu ťažkej nákladnej automobilovej dopravy veľmi, veľmi poškodzovaní. Teda bude to presne tak, ako je to v Rakúsku, či Nemecku. Budú potrebné výpisy, bude to jasné, čisté a transparentné.
Dovoľte mi ešte pripomenúť, že výber mýta sa na hlavných cestách pozastavil, ako som povedal, od 14. januára, od februára počet spoplatnených úsekov vzrástol na 1 000, ale stále sú tie isté, len sme porozdeľovali existujúce úseky, aby toho bolo čo najmenej, pokiaľ niekto chodí po spoplatnených úsekoch a stane sa, že z tohto úseku v nejakom okamihu zíde. Ministerstvo v tomto maximálne vyšlo v ústrety. Potvrdzujem aj to, že 30. júna 2010 budú všetky spoplatnené úseky označené dopravnými značkami na začiatku, aj na konci. Vodič si bude môcť skontrolovať, keď mu pípne OBU jednotka, že vstupuje na spoplatnený úsek a bude to vidieť aj vizuálne cez dopravnú značku aj na začiatku a potom aj na konci.
Preto sa opäť pýtam, vážené dámy a páni, o čo ide neregistrovaným autodopravcom, keď protestujú. Všetko, čo bolo treba urobiť na sfunkčnenie tohto systému, sme urobili v korektnom a riadnom dialógu. Inak to jednoducho ani nie je možné. A najlepšia správa dňa je dnes to, keď sa pozriete na stojan na benzínovej pumpe. Nafta na Slovensku sa dostala s cenou, ktorá je výhodnejšia ako v Českej republike alebo Maďarsku, sme na úrovni Rakúska. Preto skončila tzv. tankovacia turistika a nebudú musieť autodopravcovia, keďže to lacnejšie bolo niekedy v Rakúsku, tankovať v Rakúsku, Maďarsku alebo v Českej republike. Dokonca zahraniční autodopravcovia budú môcť tankovať na Slovensku, lebo cena je primeraná. Budeme sa pohybovať približne na tej istej cenovej úrovni. Žiadna krajina, nemám takú informáciu, ak takáto informácia je, prosím, dajte mi ju, v čase svetovej hospodárskej krízy nepristúpila k znižovaniu spotrebných daní na naftu. To je krok, ktorý je jedinečný, ale urobili sme ho preto, aby sme minimalizovali riziko, že elektronické mýto môže mať negatívny vplyv na rast cien produktov a potravín. Ale je to dobrá správa. Dnes je nafta na Slovensku lacnejšia. (Potlesk.) Títo páni šesťkrát zvýšili spotrebné dane na pohonné hmoty, šesťkrát, o 83 % vzrástla za nich spotrebná daň. Vláda Slovenskej republiky nepristúpila ani raz k zvyšovaniu spotrebných daní, naopak, významným spôsobom sme znížili spotrebnú daň z nafty a dnes to robí na cene takmer štyri koruny, ak to porovnáme s predchádzajúcimi cenami.
Je zaujímavé, sú tu určité analýzy, že v niektorých regiónoch, kde je problém s vysokou nezamestnanosťou, ako je Brezno, Lučenec, Rimavská Sobota, Trebišov či Michalovce, kde dopravca využíva spoplatnenú cestnú infraštruktúru maximálne v rozsahu 30 % jazdného výkonu, dôjde vplyvom zníženia spotrebnej dane na naftu k celkovému poklesu nákladov dopravcu približne o 1 %. Jasné, je to daň, že tam nie je taká cestná infraštruktúra, aká by mala byť, no ale to spúšťame. Zajtra ideme otvárať výstavbu tunelov pri Žiline. Podarilo sa dosiahnuť dohody. (Potlesk.) To je obrovský úspech pre Slovenskú republiku. Okamžite začínajú stavebné práce, ktoré majú začať.
Chcem zaprotestovať, vážené dámy a páni, proti vandalizmu a proti tomu, ako sa niekto snaží poškodzovať niektoré mýtne brány, ktoré sú na Slovensku. Stalo sa tak v Hlohovci, stalo sa tak v dunajskostredskom okrese, kde niekto narezal kovovú konštrukciu zariadenia, ktorá ohrozovala potom aj cestujúcich. Toto je, vážené dámy a páni, obyčajné záškodníctvo a hrubé porušovanie zákonov Slovenskej republiky. Možno, že niekomu to z opozície vyhovuje. Chaos, anarchia, to je tá alternatíva, ktorú nám vždycky opozícia ponúkala. Na nič iné jednoducho nemajú. A je dnes úplne evidentné, že dvaja najvýznamnejší predstavitelia autodopravcov, neregistrovaných, sú napojení na SDKÚ. Jeden tajne rokuje v Bratislave večer s predsedom poslaneckého klubu SDKÚ, druhý kandidoval do vyšších územných celkov za SDKÚ. Je to úplne jasné, že je to politicky motivovaný protest a my pod takýmto politicky motivovaným protestom nebudeme ustupovať. (Potlesk.)
Posledná veta. Chcem sa poďakovať aj podnikateľským združeniam. Napríklad Klub 500 nesúhlasil s prebiehajúcou formou protestu registrovaných autodopravcov, lebo blokáda ciest podľa nich poškodzuje podnikateľov, aj ostatných občanov Slovenskej republiky a sú za rokovania. A tie rokovania priniesli uspokojujúce výsledky pre všetkých.
Veľmi pekne vám ďakujem za podporu aj pri prijímaní príslušnej legislatívy, ktorá bola nevyhnutná na zavedenie elektronického mýta. Ďakujem pekne. (Potlesk.)