P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Pani poslankyňa, čas pre pána premiéra vypršal, nemôžete položiť doplňujúcu otázku.
Budeme pokračovať otázkami, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých ministrov, členov vlády.
Prvá je od pani poslankyne Ágnes Biró, je tu, je na pána ministra školstva a podpredsedu vlády Jána Mikolaja: "Vážený pán minister, podľa zákona o štátnom jazyku celá pedagogická a ostatná dokumentácia škôl s vyučovacím jazykom národností sa vedie dvojjazyčne. Plánujete toto náročné pracovné zaťaženie pedagógov týchto škôl finančne ohodnotiť?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, používanie jazykov národnostných menšín v školstve je výsledkom požiadaviek menšín v Slovenskej republike a uplatňovanie svojho ústavného práva, taktiež záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a z Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín. Špecifickosť dvojjazyčnosti v školách s iným vyučovacím jazykom ako štátnym spočíva zákonite aj v ústnej, aj v písomnej forme.
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 11 ods. 2 ustanovuje, že pedagogická dokumentácia v školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Novelou zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku, zákonom č. 318/2009, ktorý predkladalo ministerstvo kultúry, sa rozšírila povinnosť viesť dvojjazyčne aj ďalšiu dokumentáciu. Pedagogickou činnosťou sa rozumie súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví vo svojom pracovnom poriadku.
Podľa zákona č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je pedagogický zamestnanec povinný podieľať sa aj na vypracovaní a vedení pedagogickej dokumentácie a inej dokumentácie. Plnenie povinností každého pedagogického zamestnanca, teda aj pedagogického zamestnanca pôsobiaceho na škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín, pri výkone svojho povolania, vrátane rešpektovania všeobecnozáväzných právnych predpisov, je ohodnotenie podľa platnej stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov. Okrem iného mzdový normatív a normatív na výchovno-vzdelávací proces na žiaka školy s iným vyučovacím jazykom ako slovenským je 108 % zodpovedajúceho normatívu, čiže je o 8 % vyšší.
Dovoľujem si tiež pripomenúť, že zásady vlády Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009, uznesením č. 933, pri výklade ustanovení zákona o štátnom jazyku, vrátane postupu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pri výkone dohľadu, uvádzajú, že zladenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie škôl a školských zariadení so zákonom o štátnom jazyku bude predmetom dohľadu ministerstva kultúry až od 1. septembra 2010 a za porušenie zákona o štátnom jazyku sa považuje stav, ak sa dokumentácia školy alebo školského zariadenia vedie len v inom jazyku.
Pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Biró, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Á. Biró, poslankyňa: Pán minister, neodpovedali ste mi na otázku. Toto všetko viem. Ten normatív 108 % znamená to, že na základných školách s vyučovacím jazykom národností je naviac vyučovacích predmetov. Predmety, ktoré sú teda materinský jazyk a literatúra, to znamená, preto je tých 8 %. Vy ste hneď povedali, že ako sme schválili zákon o štátnom jazyku, sa aj ostatná pedagogická dokumentácia vedie v jazyku školy. Je to, ja som to spočítala, len v tých zásadách 56 dokumentov. Bola som na škole a máme také školy, že žiaden učiteľ nevyučuje len jeden predmet. Vyučuje viac predmetov. To znamená, že oni aj tie interné veci, ktoré sa týkajú len školy, píšu dvojjazyčne a pre jeden predmet je to asi taká "buchľa" niekoľko sto strán. Každý učí dva, tri predmety, takže sa to znásobuje až na tisíce strán, a keď máme školy so spojenými ročníkmi, tak neviem, či si viete predstaviť, aká je záťaž paralelné vedenie. Ja ešte raz položím otázku, či nejakou formou príplatku mienite ohodnotiť túto záťaž pedagógov, ktorí vyučujú na školách národností.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR: Nech sa páči, pán minister.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Pani poslankyňa, neviem, či si rozumieme dobre. Doteraz tá právna úprava bola taká, že sa táto ďalšia pedagogická dokumentácia musela viesť iba v štátnom jazyku. Kvôli vám sme vyhoveli, nie ako osobe, kvôli požiadavkám, ktoré boli, sme to doplnili a povedali sme, že, áno, aj táto ďalšia pedagogická dokumentácia naviac sa bude viesť dvojjazyčne. A teraz sa nás pýtali, kto to zaplatí. To je po prvé.
Po druhé, pokiaľ si pamätáte. (Hlasy z pléna.) Akože nie? Ďalšia dokumentácia je v štátnom jazyku. Tak to bolo doteraz. (Hlasy z pléna.) Taká bola legislatíva. Áno. No v akom jazyku? Nie, nie.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, skončili ste?
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ešte nie. Pokiaľ ide o tých 8 %, veď to bolo ešte za vás, teda keď vy ste boli vo vláde, ale pokiaľ ste si všimli, medzičasom začala reforma a my sme v rámci reformy znížili počet povinných hodín jazyka národnostných menšín z 9 na 5, alebo, pán Bugár bude vedieť, na 6 v prvom ročníku a posunuli sa hodiny slovenského jazyka z 5 na 6, takže sú teraz rovnaké. Čiže klesol počet vyučovacích hodín v tom povinnom školskom štátnovzdelávacom programe, ale 8 % ostalo. Takže tam je, povedzme, tá rezerva, na základe ktorej sa môže táto pedagogická dokumentácia doplatiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, koľko eur vyplatilo ministerstvo financií sociálnym podnikom z rozpočtu SR?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, v súlade s platným systémom finančného riadenia Ministerstvo financií Slovenskej republiky nevypláca prostriedky priamo prijímateľom. Na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a prijímateľom uskutočňuje prevod finančných prostriedkov za schválené výdavky priamo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo financií ako certifikačný orgán schválilo v súhrnných žiadostiach o platbu pre sociálne podniky celkovo 3 mil. 409 261,76 eur, z toho za zdroj Európskeho sociálneho fondu 2 mil. 751 376,54 eur. Na Európsku komisiu bolo z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky deklarovaných 365 143,33 eur, z toho za zdroj Európskeho sociálneho fondu 294 370,15 eur.
Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Sárközy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, poznám kompetencie ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja som sa túto otázku pýtala okrem iného aj kvôli tomu, že teraz prebieha hĺbková kontrola vo všetkých sociálnych podnikoch zo strany ministerstva financií, aspoň mám takéto informácie, keď sú nepravdivé, tak to povedzte. Ale mňa zaujíma, 11. decembra 2009 pani ministerka zrušila zmluvu so sociálnym podnikom Arvik. Tomuto sociálnemu podniku už boli vyplatené peniaze. Moja otázka znie, ako sa tieto peniaze dostanú naspäť, zrejme do štátneho rozpočtu, kto ich zaplatí. A pýtam sa to okrem iného aj preto, lebo Arvik za nájomné platil mesačne neuveriteľných 400 tis. korún, teda 13 tis. eur. Myslím si, že sociálne podniky mali byť financované kvôli niečomu inému, malo sa tam vytvoriť aspoň podľa pani ministerky 10 000 pracovných miest. Podľa čísel, ktoré máme k dispozícii, vytvorilo sa do decembra 370 pracovných miest, teda zamestnalo sa 370 ľudí a preškolilo sa nejako 320 ľudí. Takže, je to necelých 800 ľudí, k tým 10 000 je to ešte veľa. Myslím si, že je to drahý špás. A prebiehala tu hĺbková kontrola z Európskej komisie. Pán minister, ešte raz otázka, ako sa dostanú naspäť peniaze zo zrušeného sociálneho podniku Arvik a či ste si istý tým, že tie peniaze, ktoré mala Slovenská republika dostať na sociálne podniky z Európskeho sociálneho fondu, budú týmto sociálnym podnikom aj preplatené z Bruselu. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ja by som k tomu dodal asi toľko, že môžem potvrdiť, že prebieha hĺbková kontrola zo strany ministerstva financií ako certifikačného orgánu, ktorému predchádzala kontrola zo strany Európskej komisie. Tieto kontroly ešte nie sú uzavreté, čiže je predčasné akýmkoľvek spôsobom uzatvárať tie výsledky, pretože ich ani ja sám nepoznám, keďže tie kontroly ešte neskončili. A hypotetické otázky typu, koľko bude korekcií alebo či vôbec nejaké, sú dnes predčasné. Musíme si počkať najprv na výsledky kontroly, taktiež hlavne na závery, ktoré prídu zo strany Európskej komisie.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jana Vaľová. Otázku položila ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, na Slovensku rapídne klesli smrteľné dopravné nehody - pripisujete to aj pozitívnemu vplyvu nového cestného zákona?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Minárik, od vás špeciálne oceňujem toto uznanie, veľmi som rád, že ste to uznali, veľmi sa mi to páči, že viete byť aj objektívny.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ja som dnes v súvislosti s dopravnými štatistikami robil tlačovú konferenciu, tak si dovolím zopakovať základné závery, ktoré pre nás boli. Od roku 2006 polícia intenzívne pracuje na tom, aby sa nám podarilo dopraviť domov viacej zdravých a nezranených ľudí z našich ciest. Vývoj našich opatrení prešiel viacerými rokmi, ale až rok 2008 ukázal, ako sa dá ísť správnou cestou a v roku 2008 sa podarilo po 13. rokoch zabezpečiť najlepšie výsledky za obdobie fungovania Slovenskej republiky a podarilo sa nám dosiahnuť číslo 558 obetí na cestách, čo bolo dovtedy najnižšie číslo. Záväzok, ktorý prebrala Slovenská republika od Európskej únie v roku 2002, však hovoril o tom, že v porovnaní s rokom 2002 máme znížiť počet obetí na cestách do roku 2010, do konca tohto roku až o 50 %. Ukazuje sa, že v mnohých krajinách tento záväzok je nerealizovateľný, a to predovšetkým z toho dôvodu, že výrazne stúpa počet vodičov, výrazne stúpa počet motorových vozidiel, a preto vlastne udržovanie zhruba tej úrovne obetí na cestách je aj tak úspechom, pretože napriek zvyšujúcemu sa počtu áut a vodičov úmrtnosť na cestách nestúpa.
Slovensko od roku 1993 zaznamenalo zhruba takúto krivku, kedy roky 1996 a najmä rok 1998 zaznamenal historicky najvyššie čísla, a to až 819 usmrtených na cestách, a potom sa plus-mínus držalo to číslo po dobu 10 rokov zhruba okolo 600. Rok 1999 - 647, rok 2007 - 627, takže plus-mínus tá krivka oscilovala na tomto úseku. Preto sme sa rozhodli, že aj keď rok 2008 bol mimoriadne úspešný, je potrebné razantne s týmto fenoménom bojovať, a preto sme vlastne prijali tak nový cestný zákon, za ktorého prijatie ďakujem aj vám, poslancom Národnej rady, a ktorý sa ukázal naozaj ako rozhodujúci pri výsledku, ktorý prekonal všetky očakávania.
Napriek tomu, ako som už povedal, rok 2008 bol najúspešnejší za históriu Slovenskej republiky, ale počet 558 mŕtvych na cestách nemohol nikoho nechať úplne chladným. Preto som veľmi rád, že rok 2009 prekonal naozaj všetky očakávania, ktoré sme pri príprave tohto zákona doň vkladali. Osobne sa priznám, že keď sme zostavovali ciele na rok 2009, povedal som, že by som bol mimoriadne rád, keby sa nám podarilo prelomiť hranicu 400 obetí. Skutočný výsledok však dopadol naozaj, naozaj mimoriadne dobre. Celkový počet obetí za rok 2009 bol 347. (Potlesk.) Ďakujem. To znamená o viac ako 200 živých ľudí, teda v tomto prípade 211, sa mohlo tešiť zo svojho ďalšieho stretnutia so svojimi rodinami. To znamená, že za 211 ľuďmi, ktorí oproti roku minulému sa dostali domov, sú konkrétne osudy, je to konkrétnych 211 rodín, ktoré sa môžu tešiť zo svojich blízkych.
Ale čo je podstatné, čo je podľa mňa na tomto výsledku aj tak najlepšie, sú ďalšie čísla ťažko a ľahko zranených. Pokiaľ teda v prípade obetí na cestách je mínus 211, v prípade ťažko zranených sa nám podarilo znížiť toto číslo o viac ako 400. Z roku 2008, ktorý bol aj tak najúspešnejším tiež historicky, sme teda klesli na 1 400, teda o 406 ľudí bolo menej ťažko zranených, resp. s trvalými následkami. Keď to porovnám napríklad s rokom 1997, tak je to trojnásobne menej. V roku 1997 bolo 3 879 ťažko zranených a referenčný rok 2002 bol 2 213, to znamená, oproti tomu referenčnému roku došlo k zníženiu dokonca o 800 ťažko zranených. Keď sa budeme baviť o ľahko zranených, tak minulý rok bolo 9 234, teda rok 2008, ľahko zranených a tento rok iba alebo teda 7 127, to znamená, o viac ako 2 000. Je teda evidentné, že dopravná nehodovosť a správanie našich vodičov na cestách znamenalo zásadný obrat tak u ľahko zranených, tak u ťažko zranených a, samozrejme, aj u obetí dopravných nehôd.
Často sa hovorí o tom, čo všetko môže mať vplyv na tieto výsledky. Samozrejme, ministerstvo pripravilo tak zákon, ktorý ste schválili vy tu, v tomto pléne, ako aj sériu bezpečnostných opatrení. Ale bez porozumenia vodičov, bez toho, aby samotní vodiči pochopili, o čo nám v skutočnosti ide, bez toho, aby cyklisti alebo aj chodci pochopili, že reflexné prvky sú úplne nevyhnutnou súčasťou pri záchrane ich života, by sme sa ďalej nedostali. Preto moje ďakujem v súvislosti s týmito výsledkami patrí predovšetkým vodičom, cyklistom a chodcom, ktorí pochopili účel tohto zákona a prispôsobili sa potrebám, ktoré sú, a to je záchrana ľudského života.
Môžeme hovoriť o ďalších faktoroch. Môžeme hovoriť o dopravnej infraštruktúre, o tom, že sa otvorilo v poslednom období niekoľko diaľničných úsekov, ktoré práve obchádzajú rizikové miesta. Môžeme hovoriť o obchvate Tornale, ktorá bola známa, alebo Ožďany, ktoré boli známe svojimi tragickými nehodami. Môžeme hovoriť o Hronskom Beňadiku, resp. Žarnovici alebo Novej Bani, kde dochádzalo veľmi často k dopravným nehodám, alebo čerstvo otvorený úsek okolo Svitu, ktorý bezpochyby, napríklad v roku 2008 práve na tomto úseku bola zaznamenaná jedna z najtragickejších nehôd s počtom mŕtvych viac, s počtom mŕtvych 4 a niekoľko ťažko zranených. Verím, že práve diaľničné a rýchlostné komunikácie budú mať aj v budúcom období ďalší podiel na zvyšovaní bezpečnosti.
My sme sa rozhodli hneď po nástupe, že urobíme skúšobný úsek medzi Bratislavou a Trnavou, kde zakážeme predbiehať kamiónom. Ukázalo sa, že toto opatrenie bolo opodstatnené, pretože za prvý rok, kedy fungovalo toto opatrenie, na tomto úseku nebola spôsobená žiadna dopravná nehoda so smrteľným následkom alebo ťažkým zranením, ktorej príčinou by bol samotný kamión. Preto vlastne aj v novom zákone sme si dovolili nákladným autám nad 7,5 tony zakázať predchádzanie na celom území Slovenskej republiky, čo sa týka rýchlostných ciest a diaľničných úsekov.
Pripravujeme, samozrejme, ďalšie opatrenia, ale predovšetkým sa chceme zamerať ešte viac na chodcov a ešte obnoviť, resp. posilniť doterajšiu aktivitu súvisiacu s akciou "byť videný", kde z celkového počtu 347 bolo viac ako 100 mŕtvych chodcov. Čiže máme ešte rezervy, máme priestor, v ktorom treba špeciálne voči chodcom urobiť ešte ďalšie aktivity.
Rád by som možno porovnal ešte tieto výsledky aj s okolitými krajinami. Často za vzor dostávam od mojich opozičných kolegov napríklad Rakúsko. Nuž, tak treba povedať úprimne, že v roku 2002 bolo v Rakúsku 956 mŕtvych a v roku 2009 630, to znamená, podarilo sa im klesať k záväzku "iba" 34 %. Je to napriek tomu veľmi dobrý výsledok, ale my sme veľmi radi, že Slovensko predbehlo takmer o 10 % Rakúsko v tom, pretože my sme klesli o 43 %. V Českej republike sa podarilo znížiť nehodovosť na cestách o 41 %. A najhoršie z našich kolegov sú kolegovia na tom v Poľsku, kde v roku 2002 na cestách zomieralo 5 827 ľudí a v roku 2009 4 564, čo znamenalo len 20-percentné zníženie úmrtnosti na cestách za týchto 8 rokov. Myslím, že Poľsko je toho tiež dôkazom, že infraštruktúra by určite pomohla zachrániť ďalšie životy.
Spomedzi našich susedov teda patríme, alebo v rámci Európskej únie určite patríme medzi špičku, predbieha nás Maďarsko, kde zaviedli ešte prísnejší cestný zákon, kde zaviedli aj objektívnu zodpovednosť tých, čo prekračujú rýchlosť, to znamená, majú tam tisícky nových meračov a neriešia, kto auto šoféruje, ale za priestupky je zodpovedný predovšetkým majiteľ auta. Ten má šancu, samozrejme, sa vyviniť tým, že sa prizná šofér k tomu a pokuta pôjde naňho. U nás sa často stáva, a to je vlastne hlavná zábrana proti stacionárnym radarom, že my iba vyhodnotíme auto, ktoré porušilo rýchlosť, ale všetci, ktorí s tým autom prišli do styku, tvrdia, že ho v tom čase nešoférovali. Je preto na nás, aby sme možno v tomto prípade nasledovali aj maďarský príklad, kde majiteľ vozidla by mal byť zodpovedný, komu auto požičiava a hlavne mal by vedieť, v ktorom čase kto auto šoféruje a je dosť pravdepodobné, že by sme spoločne mohli takýto návrh ešte v parlamente pripraviť.
Verím, že rovnako tak popri cestnej infraštruktúre často sa hovorí o počasí. Ale toto by som si dovolil trošku spochybniť. Počasie robí týždenné výkyvy v nehodovosti, už nie mesačné, a už vôbec nie ročné. Pretože napríklad minulý rok, keď bolo 558 mŕtvych, teda v roku 2008, tak, samozrejme, niektoré pekné, nádherné slnečné dni boli dni zároveň najtragickejšie. Takže toto asi nie je možné uplatniť. Ale čo je možné uplatniť, je prístup miest a obcí, kde aj starostovia, aj primátori v niektorých našich mestách urobili vlastné dopravno-bezpečnostné akcie a preventívne vo vzťahu k školákom, vo vzťahu k deťom, a to je pre nás do budúcna aj najpodstatnejšie, že chceme s jednotlivými starostami a primátormi spolupracovať práve na osvete tej najmladšej, najmladšej generácie, kde sa nám opäť môžu rozvíjať dopravné ihriská. Naozaj, každý z nás si pamätá, že tie základné pravidlá máme v krvi už od detstva a je to dobrá cesta, na ktorú netreba zabúdať.
Chcem sa preto poďakovať najmä vám, dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ste aj svojou mierou prispeli k novému zákonu o pravidlách cestnej premávky, že Slovensko sa môže radiť teraz k tým hrdým krajinám, ktoré sa výrazne približujú k záväzku, ktorý Európska únia dala. Naozaj, každého z nás môže tešiť, že toto je jeden z mála konkrétnych výsledkov, kedy konkrétnou prácou parlamentu boli zachránené konkrétne ľudské životy a v tomto prípade nie málo, nie jeden, nie dva, ale celých 211, že o 406 ľudí trpí menej trvalými následkami po ťažkých haváriách a že o 2 100 máme menej ľahko zranených. Počul som, že poisťovne často ešte spochybňujú, koľko bolo nehôd, či viac, alebo menej. Tento údaj úmyselne nehovoríme, pretože sme zmenili metodiku v tomto prípade, čo je dopravnou nehodou a čo je škodovou udalosťou. Ale zachovali sme si metodiku v počte dopravných nehôd so zranením. A tých je menej o 22,6 % oproti roku minulému, čo je údaj, ktorý vieme naozaj korektne spočítať.
Možno by som na záver ešte trochu do našej kuchyne zaviedol, že určite pri ľahko a ťažko zranených a ich rýchleho prevozu do nemocníc má zásadnú zásluhu aj integrovaný záchranný systém. Spôsob, akým dnes môžu zasahovať hasiči, či už som to spomínal pred niekoľkými dňami v parlamente, modernou a rýchlou zásahovou technikou, ale predovšetkým, čo už nie je zásluha ani ministra, ani ministerstva, výborným prístupom hasičov a záchranárov k ich práci dokážeme určite zachrániť viacej životov. Som presvedčený že aj na tomto veľmi nízkom čísle obetí na cestách sú podpísaní konkrétni hasiči a konkrétni záchranári, lekári, ktorí svojou profesionalitou a rýchlou pomocou dokázali ľudí, či už oživiť, alebo zmierniť následky tejto dopravnej nehody. Za to tým anjelom na cestách, ktorí nás chodia zachraňovať v prípade problémov, patrí určite vďaka.
Všetkým vám veľmi pekne ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Vaľová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juhász. Otázku položil ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, pánovi Ľubomírovi Vážnému. Otázka znie: "Pán minister, čím zdôvodňujete spoplatnenie cesty I/79 zo Slovenského Nového Mesta do Čiernej, ak sa jedná o jedinú prístupovú cestu 1. triedy do ťažko skúšaného regiónu Medzibodrožia a nie je súbežná so žiadnou diaľnicou? Prispeje tento krok k ďalšiemu prílevu investícii do regiónu?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, v zmysle Smernice 2006/38ES členský štát môže rozhodnúť, že zavedie mýto na transeurópskej cestnej sieti, tzv. TEN-T, Trans-European Networks koridory alebo jej časti s možnosťou uplatňovať mýto aj na cestných komunikáciách, ktoré nepatria do siete TEN-T. Ide nielen o paralelné cesty, do ktorých sa môže odkloniť doprava z TEN-T, ale aj o cestné ťahy, ktoré priamo konkurujú určitým častiam siete TEN-T.
Ďalším hľadiskom sú priemerné denné intenzity. Okrem TEN-T existujú v Slovenskej republike ďalšie ťahy s vysokou hodnotou ročných priemerných denných intenzít, a preto je nevyhnutné uvažovať aj o týchto ťahoch. Ďalším dôvodom sú nehodové lokality. Komunikácie s vysokou nehodovosťou sú taktiež súčasťou rozsahu spoplatnenia. Rozsah spoplatnenia eliminuje riziko obchádzania spoplatnenej cestnej siete, eliminuje aj takzvané kilometre jazdy naviac, ktoré zvyšujú dopady na životné prostredie.
Významným faktorom je taktiež udržanie dopravy na spoplatnenej infraštruktúre. Väčší rozsah spoplatnenia povedie k udržaniu vozidiel na spoplatnenej ceste a nie je zámerom umožniť využívanie nespoplatnenej cesty. Dopravcovia prevádzkujúci vozidlá na nespoplatnenej cestnej sieti zaťažujú životné prostredie rovnako, ako používatelia spoplatnenej infraštruktúry. Spravodlivejší systém poplatkov za používanie cestnej infraštruktúry, založený na princípe užívateľ platí, a schopnosť uplatniť zásadu znečisťovateľ platí, napríklad odlíšením mýta, ktoré by zohľadnilo zaťaženie životného prostredia vozidlom, sú rozhodujúce pre podporu trvalo udržateľnej dopravy v Európskom spoločenstve.
Cesta I/79 nie je spoplatnená celá a z uvedeného dôvodu už bola na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky doručená žiadosť starostov obcí známeho regiónu, obce Čerhov, Velatín, Zemplínsky Branč, Vojčice, Hriadky, Dvorianky, Parchovany a tiež primátora mesta Trebišov, aby došlo k spoplatneniu aj tohto úseku alebo tej časti, ktorá nie je spoplatnená na danej ceste I/79, nakoľko kamiónová doprava cez obce je prehustená, nie sú dodržané dopravné predpisy o maximálne povolenej rýchlosti a využívajú túto trasu namiesto spoplatneného úseku cesty I/68 s pripojením na D1 na Prešov, alebo naopak.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Gy. Juhász, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za odpoveď. Pán minister, tá cesta momentálne nespĺňa kritériá nadradenej cestnej komunikácie 1. triedy a celkovo by bolo treba v súvislosti s cestami 1. triedy zvýšiť aj výdavky na opravy a bežnú údržbu ciest 1. triedy, ktoré sú. Tieto výdavky sú stále na úrovni roku 2008, kedy sa ešte elektronické mýto nevyberalo. Moja doplňujúca otázka je, kedy plánujete zvýšiť tieto výdavky na údržbu a opravu ciest 1. triedy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Keď budeme mať príjmy z mýta.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister, ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Fronc. Otázku položil podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: "Pán podpredseda vlády, na základe informácií z médií Európska komisia vzhľadom na nedodržovanie pravidiel pohrozila, že nám skráti pridelené prostriedky. Čo urobíte, aby Slovensko o tieto finančné prostriedky neprišlo?"
Nech sa páči, odpovedajte, pán podpredseda vlády.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vzhľadom na vašu otázku si dovolím vás podrobnejšie informovať o vzniknutom probléme, ako aj o konkrétnych krokoch vlády Slovenskej republiky a jednotlivých ministerstiev, teda dotknutých ministerstiev, a, samozrejme, aj aktivít z mojej strany.
Po doručení listu Európskej komisie, v ktorom Európska komisia okrem iného uvádza, že ak nedôjde k urýchlenej náprave v uplatňovaní smerníc Európskej únie alebo Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia, pristúpi ku skráteniu zdrojov z prostriedkov Európskej únie. Táto problematika bola predmetom aj koordinačnej porady členov vlády Slovenskej republiky zodpovedných za čerpanie eurofondov, ktorá sa konala 25. januára tohto roku, zo záverov ktorej vyplynuli pre jednotlivé rezorty úlohy zamerané na okamžité odstránenie nesúladu nášho práva s príslušnými predpismi Európskej únie.
Ako dobre viete, tak ako môj predchodca Pál Csáky, tak predsedáme tejto koordinačnej porade. V mojom mene boli obratom rozoslané listy zainteresovaným ministrom, teda ministrovi životného prostredia, dopravy, pôšt a telekomunikácií, hospodárstva a výstavby a regionálneho rozvoja, v ktorom som ich požiadal o urýchlené prijatie opatrení v rámci ich rezortov tak, aby bol čo najskôr dosiahnutý súlad s príslušnými predpismi Európskej únie, s ktorými je Slovensko, ako sa konštatovalo aj v liste generálneho riaditeľa DG Regio Dirka Ahnera, v nesúlade. Na vedomie som poslal listy aj ministrovi financií, zdravotníctva a školstva, keďže sa spolupodieľajú na čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie, aby o tejto aktivite vedeli.
V minulom týždni sa uskutočnili dve pracovné porady, ktoré aktívne zvolal minister životného prostredia na úrovni generálnych riaditeľov sekcií a riaditeľov odborov dotknutých ministerstiev, pretože ministerstvo predkladá a musí novelizovať strešný zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Súčasťou novely tohto zákona bude aj novela zákona o priemyselných parkoch, banského zákona, energetického zákona, stavebného zákona a zákona o mierovom využívaní jadrovej energie, v skrátenej forme sa používa atómový zákon. Môžem vás uistiť, že robíme všetky kroky preto, aby sme zabezpečili systematický priebeh čerpania eurofondov pre Slovensko a jeho občanov.
Vážený pán poslanec, keďže podpredseda vlády má v tomto smere len koordinačnú úlohu v rámci zodpovednosti za európsku politiku a nie priamo je zodpovedný za súlad právnych predpisov, ktoré sú v gescií jednotlivých ministerstiev, hlavné úsilie na odstránenie tohto nesúladu spočívalo v dennodennom monitorovaní postupu prác na jednotlivých rezortoch. A môžem vás ubezpečiť, že keby - a teraz to musím povedať - za vašej vlády v tejto funkcii nezlyhal môj predchodca Pál Csáky, a vy viete, vy ste boli členom tej vlády, ktorý mal pôvodne v portfóliu aj Centrálny koordinačný orgán, dnes by bola situácia iná. Z toho dôvodu, že on nevedel zvládnuť tieto procesy na úrovni CKO pri Úrade vlády Slovenskej republiky, sa tohto orgánu vzdal a presunul ho na svojho straníckeho kolegu na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pána Gyurovszkeho, vtedajšieho ministra a, samozrejme, bolo to aj posvätené vládou a bolo to posvätené predovšetkým predsedom vlády, vtedajšej vlády, Mikulášom Dzurindom.
A táto rozdvojenosť pretrváva dodnes. De facto, koordinačné úlohy zabezpečuje na pravidelných poradách každé dva týždne podpredseda vlády a de jure pretrval Centrálny koordinačný orgán na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pod gesciou ministra. Napriek tomu som podnikol všetky potrebné kroky pri riešení tohto neľahkého problému tak, aby do 15. februára bola Európska komisia informovaná o našich aktivitách a môžem povedať, že aj predseda vlády na rokovaniach vlády veľmi jednoznačne vystúpil preto, aby sme tieto zabezpečili v tom termíne a presadzoval to, aby v tom termíne, na ktorý sa na nás obrátili zástupcovia Európskej komisie, aby sme ich splnili. Súčasne vás môžem informovať, že už 11. februára sa stretnem s generálnym riaditeľom DG Regio, pánom Dirkom Ahnerom a oboznámim ho podrobne o uskutočnení konkrétnych krokov. V danej veci budem po 9. februári informovať aj nového komisára pre regionálnu politiku, pána Johannesa Hahna, ktorému som už poslal informačný list pred dvoma týždňami v súvislosti s týmto na jeho ešte terajšie pracovisko, kým nastúpi do Európskej komisie, ministra pre vysoké školy a vedu Rakúskej republiky.
Toľkoto z mojej strany. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Fronc, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za odpoveď. V prvom rade chcem, aby ste pochopili, že to nie je nič osobné. Ja si uvedomujem, že máte, takpovediac, obmedzené kompetencie, ako ste povedali, čiže váš priestor je podstatne menší. Ale faktom je, že 3,5 roka sme počúvali, ako sme nedokázali riešiť predvstupové fondy a viete, že išlo o začínanie, o učenie sa ako to robiť, že teraz ide o oveľa väčšiu čiastku. Ohrozených je podľa niektorých odborníkov až 8 mld. A naozaj, ak ste povedali, ten termín, ktorý dostala vláda, je 15. február, pritom viete dobre, že to nie je prvé upozornenie, že už predtým boli nejaké listy. Čiže, v tomto smere si myslím, že ten problém je naozaj vážny. Chcem vás popýtať, aby ste sa tomu venovali a chcem sa opýtať doplňujúco, pretože to sa týka aj mnohých legislatívnych krokov, ktoré treba urýchlene riešiť, na ktoré tu bolo v parlamente upozorňované. Napriek tomu takéto legislatívne kroky boli urobené, čiže chcem vás požiadať a opýtať sa, či aj v tomto prípade prídu legislatívne návrhy do parlamentu a v tomto prípade sa opýtam rovno, či v skrátenom konaní, pretože teraz si myslím, že hrozia hospodárske straty a tento dôvod je v takomto prípade objektívny, čiže to skrátené konanie by malo svoje opodstatnenie.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Veľmi stručne. Predvstupové fondy boli do roku 2004 a každý, samozrejme, aj ja som chápal, že sa aj predchádzajúca vláda, najmä tí ľudia, ktorí tam robili, na tom učili a, samozrejme, potom boli prvé povstupové fondy v rokoch 2004, 2006, kde sa učila predchádzajúca vláda, kde sme sa učili aj my v podstate, aby sme to naplnili tak, ako to je naplnené teraz 107,4 % čerpania, čiže sme nadkontrahovali a nadčerpali prostriedky, ktoré budú hodnotené potom, samozrejme, v rámci auditoru a audit bude prichádzať z Európskej komisie. Ale snažili sme sa, a musím povedať, tie tri roky boli rokmi aj učiacej sa skupiny ľudí, tímov ľudí, ktorí dnes potom môžu oveľa lepšie a kvalitnejšie pracovať v tom novom období. Ide o to, aby sme zabezpečili tú kvalitu a efektívnosť a tí ľudia, ktorí sú zaškolení, a to bol problém predchádzajúcej vlády, aby nám neodchádzali, aby ďalej pracovali, aby boli dobre zaplatení, aby tieto veci riešili.
Čo sa týka tej druhej časti a tej podstatnej časti vašej otázky, musím povedať, že zajtra u premiéra bude zasadnutie, mimoriadne zasadnutie vlády, a pôjde tento návrh zákona, vrátane tých ďalších zákonov v skrátenom konaní na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Simon. Otázku položil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky, pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Prosím, uveďte, aké traťové alternatívy existujú pre výstavbu ropovodu Bratislava - Schwechat. Prečo rakúska strana počíta len s výstavbou cez Žitný Ostrov?"
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem takisto pekne, pán poslanec, za otázku. Ropovodné spojenie s Rakúskom zatiaľ nemá navrhnutú konkrétnu trasu, a preto ani zo strany ministerstva hospodárstva nebola ešte špecifikovaná žiadna konkrétna trasa plánovaného projektu. No zároveň z pohľadu energetickej bezpečnosti musím dodať, že ministerstvo hospodárstva podporuje výstavbu takéhoto ropovodného prepojenia, ale hovorím o potrebe ropovodného prepojenia z hľadiska energetickej bezpečnosti, a nie o trase ropovodu.
Chcem pripomenúť, že jedným z cieľov stratégie energetickej bezpečnosti je zabezpečiť zásobovanie Slovenska ropou z bezpečných a ekonomicky najvýhodnejších zdrojov. Za týmto účelom je potrebné podporovať rozvoj vzájomných prepojení ropovodných sietí medzi krajinami EÚ s cieľom zvýšenia stability ekonomiky krajín Európskej únie. Tento cieľ nie je len prioritou stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, ale aj jednou z priorít európskej energetickej politiky a návrhu Akčného plánu energetickej bezpečnosti, ktorý predstavila Európska komisia v jeseni roku 2008. A tu mi nedá nespomenúť, že významné projekty ropovodných, ale aj plynovodných prepojení sa nebudujú na krátkodobé ciele, ale pre strategické dlhodobé ciele.
V súvislosti so samotným projektom ropovodného prepojenia s Rakúskom bude rozpracovaný aj projekt druhej trasy, ktorý obíde Žitný ostrov. Chcel by som vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že ministerstvo hospodárstva bude podporovať len takú trasu ropovodu, ktorá bude realizovaná na základe vypracovanej projektovej dokumentácie, posudzovanej v zmysle platnej legislatívy všetkými zainteresovanými subjektmi, ktorá bude zohľadňovať ochranu životného prostredia, zvyšovať energetickú bezpečnosť oboch krajín, spĺňať prísne bezpečnostné a environmentálne aspekty. Táto trasa nesmie byť budovaná na úkor ochrany životného prostredia a ochrany zdrojov pitnej vody. Konkrétna trasa ropovodu bude témou, ku ktorej sa vyjadrí odborná verejnosť a po jej stanovisku môže byť táto konkrétna ropovodná trasa predmetom verejnej diskusie. Tento priestor bude daný s cieľom, aby všetky plánované kroky boli v súlade so záujmami Slovenskej republiky.
Čo sa týka vašej otázky, prečo rakúska strana počíta len s výstavbou cez Žitný ostrov, vážený pán poslanec, na túto otázku sa musíte opýtať v Rakúsku. Ja neviem. Môžem však povedať, že voľba konkrétneho riešenia prepojenia musí byť výsledkom konsenzu oboch strán, t. j. slovenskej aj rakúskej. Zároveň riešenie musí byť v súlade s legislatívnym rámcom oboch krajín. Pri voľbe riešenia budú brané do úvahy názory kompetentných odborníkov k technickým a ekonomickým aspektom, ale aj k ekologickým dopadom. Obidve strany deklarujú, že pri projektovaní výstavby a prevádzkovaní budú klásť veľký dôraz na environmentálne aspekty projektu.
Vážený pán poslanec, ešte raz zdôrazňujem, že v súvislosti s ropovodným prepojením Slovenskej republiky s Rakúskom nebudú v žiadnom prípade ohrozené zásoby vody na Žitnom ostrove.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete ešte položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Pán minister, ako je možné, že predstavitelia rakúskej spoločnosti ÖMV verejne deklarujú, že trasa bola stanovená slovenskou stranou a je to aj listom. Takže vás žiadam, aby ste čím skôr predostreli občanom Slovenskej republiky inú trasu, inú alternatívu možného riešenia a iný prípojný bod pre Rakúsko, pretože Rakúšania už vykúpili pôdu. Ako vysvetľujete, že vykúpili 50 km pôdy na túto trasu.... (Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, čas určený na hodinu otázok uplynul. Takže si môžete vypočuť odpoveď pána ministra len súkromne.
Končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku technickú 3-minútovú prestávku.
A ešte jeden oznam. Našiel sa dámsky prsteň. Takže, kto ho stratil, nech si ho vyzdvihne na organizačnom odbore. Prestávka.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)