P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní programu 48. schôdze.
Teraz sme upravili program 48. schôdze a budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ústavného zákona máte pod číslom tlače 1414. Môj návrh na pridelenie na prerokovanie do výborov má číslo 1440.
Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby uviedol ústavný zákon, návrh ústavného zákona.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ako je všeobecne známe, Národná rada Slovenskej republiky sa už niekoľkokrát zaoberala zákonom o preukazovaní pôvodu majetku a v roku 2005 tento zákon Národná rada aj prijala. Ale Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom pod spisovou značkou PL Ústavný súd 29/2005 z 3. septembra 2008 rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku č. 335/2005 Z. z. nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s článkom 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky si však do svojho programového vyhlásenia dala záväzok, že vyvinie maximálne úsilie, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol v Národnej rade Slovenskej republiky prijatý a aby sa jeho mechanizmy začali v praxi uplatňovať čo najskôr. Sme presvedčení vo vláde, že naďalej existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov.
Predložený návrh ústavného zákona vytvára ústavný rámec pre riešenie vyššie uvedeného naliehavého verejného záujmu formou zákona. Na citovaný nález Ústavného súdu nie je možné reagovať prijatím rovnakého znenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku v podobe ústavného zákona. Išlo by o vedomé obchádzanie postavenia Ústavného súdu a jeho rozhodnutia. Predloženým vládnym návrhom sa teda vytvára ústavný základ, aby zákonodarca mohol v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zákonným spôsobom riešiť problematiku dovolenej kontroly používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.
Cieľom tohto ústavného zákona, v tejto dobe návrh ústavného zákona, je chrániť vlastnícke práva a majetok, ktorý je nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom. V návrhu ústavného zákona sa táto skutočnosť výslovne ustanovuje. Iné zásahy do vlastníckeho práva môžu byť zákonom dovolené iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Ústava teda chráni iba legálne nadobudnuté vlastníctvo, t. j. vlastnícke právo nadobudnuté lege artis. Siahnuť na takéto vlastníctvo je možné len podľa tých článkov ústavy, ktoré hovoria o vyvlastňovaní, kde sú presne stanovené podmienky. V prípade majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov ide o nadobudnutie vlastníctva v rozpore s právnym poriadkom, ktoré nie je chránené ústavou. Taktiež sa vytvára ústavný základ aj pre iné štandardne a ústavne nespochybňované právne nástroje ochrany vlastníckeho práva, či už ide o trestnoprávne nástroje, napríklad inštitút prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, predstavujúc jeden z druhov trestov ukladaných v trestnom konaní, alebo inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku.
Predkladaný návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, ani na životné prostredie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu ústavného zákona s tým, že sme, samozrejme, pripravení v rámci druhého a tretieho čítania urobiť, ak to bude potrebné, nevyhnutné zmeny, ak si myslíme, že niektoré veci je naozaj potrebné upraviť. Ale zdá sa, že to, čo vláda navrhla, by mohlo byť slušným ústavnoprávnym základom pre prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Spravodajcom návrhu zákona, ústavného zákona, je pán predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka. Poprosím ho o informáciu.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy s tým, že návrh predmetného ústavného zákona predkladá vláda v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2008 pod spisovou značkou PL ÚS 29/05 s cieľom chrániť vlastnícke práva a majetok nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom a vytvoriť ústavný rámec pre riešenie prípadov, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov.
Pripojená doložka zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu I. stupňa Európskych spoločenstiev, avšak v práve Európskej únie upravená je.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Dovoľte mi tu len niekoľko myšlienok. Pán premiér naznačil intenciu a obsah zmeny ústavy s tým, že vo väzbe na nález Ústavného súdu sa tu teraz vytvára ústavný rámec v článku 20 ods. 1 a potom v novom článku 20 ods. 5 preto, aby bol vydaný potom zákon, ktorý bude upravovať detaily, čo v doterajšej právnej úprave právneho poriadku absentovalo. Ďalej si možno treba uvedomiť, že tento ústavný zákon a potom následný zákon veľmi prísne diferencuje legálne a nelegálne zdroje majetku. Je tam dôkazné bremeno. Ja som sám hodne nad tým uvažoval. Je tam do značnej miery dôkazné bremeno na občanovi, ale prokurátor musí dokázať, či ten majetok nadobudnutý z nelegálnych zdrojov, alebo nie, presahuje 1 500-násobok majetku, ktorý je nadobudnutý prípadne nelegálnym spôsobom, to znamená, je tam dôkazné bremeno na prokurátorovi, aby dokázal ten 1 500-násobok neoprávnene nadobudnutého majetku.
Je tu aj značný etický rozmer tohto právneho predpisu, pretože čím viac etických pravidiel hry obsahuje právny poriadok, tým je právny poriadok efektívnejší. Pretože morálne pravidlá hry a právne pravidlá hry by sa mali viac-menej prekrývať a čím sa prekrývajú viac, tým sú akceptovateľnejšie jednoducho adresátom práva. Isteže, ak bude tento zákon prijatý, bude potrebné sledovať aj súdnu prax, ktorá môže byť zaujímavá. Uvidíme, v prípade, ak bude podanie, ako sa zachová Ústavný súd, ale to sú všetko otázky hypotetické do budúcna.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1440 zo 14. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.
Ďakujem za slovo a, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub Kresťanskodemokratického hnutia - pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, milé kolegyne, vážení kolegovia, na úvod chcem povedať, že podporím návrh novely ústavy, aj návrh súvisiaceho zákona a budem presviedčať aj mojich kolegov z opozície, aby tento návrh podporili.
Vyjadrím sa vlastne k dvom veciam v mojom vystúpení. Vyjadrím sa k otázke, z akého dôvodu sa tento návrh dostáva do parlamentu až teraz ako vládny návrh, a potom sa vyjadrím aj k obsahu tohto návrhu, či novely ústavy alebo aj samotného zákona a prečo ho považujem za dôležitý, aj keď predpokladám, že ten návrh, aby bol jednak ústavne nepriestrelný, ale aby bol aj prísny a vykonateľný, bude musieť doznať nejakých zmien v druhom čítaní.
Najskôr ten dôvod, pre ktorý sa tento návrh dostal sem dnes. Ja si myslím, pán premiér, že vy ste prerokovanie a schválenie tohto návrhu v parlamente blokovali tri a pol roka. Poviem taký príbeh a nech si z toho urobí každý názor akoby sám. V roku 2005 prijal parlament, ako ste spomínali, zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Prijal ho nakoniec ako konsenzus koalície a opozície. Ústavný súd okamžite po jeho prijatí pozastavil jeho účinnosť. Tento zákon nikdy nebol realizovaný. V čase, keď prebiehalo konanie na Ústavnom súde, ste dostali koniec koncov ako navrhovateľ zákona ponuku za parlament tento zákon na Ústavnom súde obhajovať od vtedajšieho predsedu Hrušovského. Túto ponuku ste odmietli. Nakoniec som tento zákon zastupoval na Ústavnom súde ja a tento zákon Ústavný súd nakoniec v roku 2008 zrušil.
Hovorím skôr faktické veci, nehovorím o svojom názore. V roku 2008, keď Ústavný súd tento návrh zrušil, bola iniciatíva prelomiť nález Ústavného súdu ústavným zákonom. To bola úplne legitímna iniciatíva, dokonca vy v minulosti sám ste mali v pláne, aj ste to verejne deklarovali, prijať tento zákon formou ústavného zákona, najmä vtedy, keď sa ukázalo, že aj pôvodný zákon bol prijatý ústavnou väčšinou. Tento návrh zákona teda mal šancu byť v parlamente schválený a parlament, tento parlament aj za účasti vašich hlasov, teda bývalý parlament, ale za účasti hlasov poslancov Smeru prelomil nález Ústavného súdu ústavným zákonom. A to bol ústavný zákon, ktorý zriadil odvolací výbor pre rozhodovanie NBÚ. Vy ste sa obrátili na predsedníčku Ústavného súdu v pomerne neštandardnom type korešpondencie, kde ste sa jej opýtali, či môže parlament prijať ústavný zákon, ktorý je obsahovo totožný so zákonom, ktorý zrušil Ústavný súd. Neviem o tom, že by predsedníčka Ústavného súdu mala kompetenciu sa vyjadrovať k návrhom ústavných zákonov. Ja rešpektujem Ústavný súd, aj jeho predsedu pri výkone jeho kompetencií. Ale pri všetkej úcte, názor predsedu Ústavného súdu o návrhu ústavného zákona je rovnako relevantný ako názor ktoréhokoľvek občana tohto štátu. Nič viac a nič menej.
Predsedníčka Ústavného súdu v tejto bizarnej komunikácii pokračovala a odpovedala vám. Urobila tak napriek tomu, že v samotnom konaní o tomto zákone na Ústavnom súde, keď som ako zástupca odporcu navrhol Ústavnému súdu, aby sa v rámci dikta vyjadril Ústavný súd k tomu, aká úprava by ešte rešpektovala ústavné mantinely, Ústavný súd to zamietol. A môžem citovať z odôvodnenia Ústavného súdu v tejto veci: "Nie je právomocou Ústavného súdu vyslovovať sa k otázke, akú podobu by mala mať ústavne konformná úprava problematiky, ktorá je predmetom napadnutého zákona, ako navrhol na ústnom pojednávaní zástupca Národnej rady poslanec Daniel Lipšic." Čiže Ústavný súd v odôvodnení povedal, že to nie je v kompetencii sa vyjadrovať, ani v rámci dikta, aká potenciálne by mohla byť právna úprava, napriek tomu pani predsedníčka sa vyjadrovala k návrhu ústavného zákona. To považujem za veľmi neštandardné konanie, ktorého, nech si urobí záver každý, či bolo cieľom zmariť prijatie ústavného zákona v parlamente. Ešte raz hovorím, aj vy ste boli v minulosti zástancom prijatia ústavného zákona.
Čo sa dialo ďalej? Ďalej sa dialo to, že ste poverili ministerstvo spravodlivosti v gescii HZDS pripraviť nový návrh zákona. V gescii strany, ktorá od samotného začiatku bola jedným z najväčších oponentov prijatia prísneho zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Čo sa dalo očakávať? Ministerstvo spravodlivosti, samozrejme, pracovalo, ale nie na návrhu zákona, ale na legislatívnom zámere, ktorý podľa vašich slov bol absolútne nefunkčný, neefektívny a bol zmietnutý zo stola. Len plynul čas a nič sa nedialo. Následne, začiatkom januára, keď som ohlásil tlačovú konferenciu, kde som chcel médiá informovať a dať im aj návrh novely ústavy a zákona, ste ohlásili o dve hodiny tlačovú konferenciu vy, kde ste informovali o svojej iniciatíve. Toto sú fakty. Nech si urobí každý názor sám, či svedčia o úprimnej snahe zákon prijať, trvalej a úprimnej snahe zákon prijať alebo skôr o tom, že tento zákon prichádza do parlamentu v tomto okamihu až preto, že máme do volieb 4 mesiace. Je to vec na posúdenie našich voličov a našich občanov. Toľko k vášmu úmyslu, nech si urobia názor ľudia.
Teraz k samotnému návrhu novely ústavy a zákona a prečo ho považujem za dobrý a prečo ho podporím, a prečo si myslím, že rozhodnutie Ústavného súdu bolo v tejto veci chybné a budem v tomto trošku citovať Ústavný súd. Súhlasím s tým, že ak má byť ten návrh zákona účinný, tak musí ísť aj do minulosti po prvé a po druhé musí prenášať časť dôkazného bremena na odporcu, čo koniec koncov nie je žiadna neštandardná právna situácia. Už včera som hovoril o tom, že takúto situáciu mnohé naše právne predpisy stanovujú aj dnes napríklad v oblasti pracovného práva, kde tiež odporca musí znášať dôkazné bremeno. Inak ešte na záver k tej prvej téme. Vaši poslanci včera odmietli návrh novely ústavy a návrh zákona o opatreniach proti nelegálnym príjmom. Mnohí boli proti tomu, napriek vašej deklarovanej snahe dohodnúť sa a získať na vašu stranu opozíciu. To je tiež krok, ktorý môže navodzovať alebo smerovať, či ide o úprimný úmysel alebo skôr o marketingové gesto.
Ale späť teda k tým dvom ťažiskovým záverom, teda k bodom toho návrhu zákona. Samotný Ústavný súd vo svojom rozhodnutí citoval z judikatúry Štrasburského súdu, ktorá umožňuje, aby dokonca aj v trestnom konaní boli aplikované skutkové alebo právne prezumpcie, ktoré však musia byť vyvrátiteľné. V skutočnosti tento návrh zákona nezavádza nič iné, iba vyvrátiteľnú prezumpciu, ktorú môže odporca vyvrátiť tým, že poskytne dôkazy o legálnosti svojho príjmu. Nechcem citovať rozhodnutia Štrasburského súdu. Spomeniem len ich názvy, či to bol prípad Philips proti Veľkej Británii alebo prípad Salibi proti Francúzsku. Čiže Štrasburský súd povedal, že skutkové a právne prezumpcie, pokiaľ sú vyvrátiteľné, sú súladné s čl. 6 dohovoru, ktorý zakotvuje právo na spravodlivé súdne konanie.
Vo vzťahu akoby k spätnej účinnosti Ústavný súd povedal, že toto je absolútne neakceptovateľné a dokonca ani podoba zákona, ktorá by stanovovala nejakú konkrétnu hranicu, napríklad rok 1990, po ktorú by zákon išiel, by nebola v súlade s ústavou. Čiže tam nemalo zmysel žiadnu hranicu určovať, lebo aj tá by bola podľa väčšiny pléna protiústavná.
Čo je však inšpirujúce v tejto súvislosti na rozhodnutí Ústavného súdu a hádam najinšpirujúcejšie, je odlišné stanovisko sudcu Orosza, z ktorého budem teraz citovať, pretože ten sa vydal cestou v rámci dikta, kde zdôvodňoval, aká úprava by podľa jeho názoru mohla byť kompatibilná s ústavou. Vo vzťahu k retroaktivite sudca Orosz napísal: "Vo vzťahu k napadnutej právnej úprave sa žiada poukázať na skutočnosť, že všeobecná povinnosť nadobúdať majetok len legálnym spôsobom a preukazovať to rôznymi formami, napríklad daňové priznanie, bola a je súčasťou právneho poriadku každého štátu, vrátane Slovenskej republiky, pričom jej porušenie je sankcionovateľné, t. j. nelegálne nadobudnutý majetok právny poriadok v zásade nikdy a nikde nechráni. Vychádzajúc aj z uvedeného ide v danom prípade podľa môjho názoru o nepravú retroaktivitu, čo umocňuje aj skutočnosť, že napadnutý zákon do právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho účinnosti, priamo nevstupuje, t. j. neruší ich, ani ich nemení. Nad rámec ústavnej argumentácie sa žiada brať na zreteľ, že ak by podľa napadnutého zákona neboli dotknuté osoby povinné preukazovať legálnosť nadobúdania majetku aj v minulosti, tak by nebolo možné naplniť jeho účel, keďže dotknuté osoby by v prípade pochybnosti o legálnosti nadobudnutia svojho majetku mali k dispozícii jednoduchú možnosť vyviniť sa odkazom na jeho nadobudnutie v období pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona."
Aj to je dôvod, pre ktorý žiadna hranica v tom zákone by nemala byť a je fajn, že tam nie je, lebo taký zákon by bol okamžite ľahko obíditeľný. V tejto súvislosti ale chcem poukázať aj na to, že považujem vstup do čl. 20 ods. 1 za zbytočný. My tým vlastne priznávame, že doteraz ústava chránila aj majetok získaný z nelegálnych príjmov. Pričom sudca Orosz má pravdu, že naša ústava nikdy taký majetok nechránila, a preto sa mi zdá, že je rozumnejšie novelizovať len čl. 20 ods. 5 ústavy, pretože nikdy naša ústava majetok získaný z nelegálnych príjmov nechránila. Sudca Orosz následne formuluje svoje názory ako precizovať ustanovenia zákona, aby spĺňali znaky právnej istoty vyžadované našou ústavou.
Ešte sa vyjadril sudca Orosz k otázke prenosu dôkazného bremena. "Aj keď argumentácia vlády ma nesporné racionálne jadro, zostáva faktom, že v zmysle dikcie poslednej vety § 9 napadnutý zákon aspoň čiastočne presúva dôkazné bremeno na dotknuté osoby a vyvoláva tak neľahkú ústavnú otázku, či je takáto konštrukcia rozdelenia dôkazného bremena akceptovateľná v demokratickom a právnom štáte aj v kontexte s tým, že ide o novú povinnosť dotknutých osôb, zavedenú až týmto zákonom a vzťahujúcu sa aj na majetok nadobudnutý pred jeho účinnosťou."
Na záver sudca Orosz napísal: "Na rozdiel od väčšiny pléna Ústavného súdu si ale myslím, že ide o nedostatky, ktoré sú pri väčšej dôslednosti zákonodarcu odstrániteľné. Ide o to, aby procesné mechanizmy zákona boli založené na transparentnom a podrobne upravenom postupe príslušných orgánov verejnej moci, ktorý by zabezpečil, aby predmetom sankcie prepadnutia majetku podliehal len majetok, ktorý bez akýchkoľvek pochybností dotknutá osoba nemohla nadobudnúť z legálnych príjmov."
Keďže ťažiskovým prvkom tejto úpravy aj podľa vášho názoru je prenos dôkazného bremena, tak si myslím, že je dôležité, aby sa táto skutočnosť objavila v čl. 20 ods. 5. Preto si myslím, že v druhom čítaní bude potrebné precizovať odsek 5 tak, aby umožňoval prenos dôkazného bremena na osobu, ktorá by mala svoje príjmy preukazovať. V opačnom prípade riskujeme, že Ústavný súd opäť pozastaví účinnosť zákona a následne ho zruší a tento zákon znovu by nebol ani v jednom prípade aplikovaný.
Úplne na záver, lebo možno ešte vystúpim potom k samotnému návrhu zákona stručne, čo je ďalší bod rokovania. Bol by som rád, keby ste, pán premiér, ešte vystúpili v rozprave, chcel by som ešte reagovať na vás, či by pripomienky, ktoré by precizovali ústavný text, boli prijateľné v druhom čítaní. Ich text, samozrejme, je vecou rokovania a ich jediným zmyslom je, aby následný zákon, o ktorom budeme rokovať, bol ústavne nespochybniteľný. Čiže precizujme tie ustanovenia tak, aby Ústavný súd nemal šancu pozastaviť účinnosť alebo zrušiť návrh zákona.
Vrátim sa do úvodu. Napriek tomu, že výrazne pochybujem o úprimnom úmysle vládnej koalície takýto zákon prijať, za tento zákon aj novelu ústavy budem hlasovať. Tento zákon totiž nie je ani o vás, ani o mne, ale o tom, že by mohli aj vďaka tomuto zákonu mať slušní ľudia znovu o niečo navrch.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Boli ste jediný písomne prihlásený.
Dámy a páni, má niekto záujem vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán premiér, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Hlasy z pléna.) Tak končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec sa hlásil predtým, ako som uzatvoril rozpravu, nevšimol som si to, takže otváram rozpravu ešte raz.
Nech sa páči, pán poslanec.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, úvodom chcem úplne jasne povedať, že tak ako som v roku 2005 hlasoval za zákon o preukazovaní pôvodu majetku, tak budem aj dnes hlasovať aj za zmenu ústavy, aj za zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Toto chcem, aby bolo úvodom úplne jasné.
Čo mi ale nedá, je, v akom čase sa tento návrh zákona predkladá. V roku 2005 Ústavný súd vyriekol, že zákon prijatý v roku 2005 je v rozpore s ústavou. V roku 2005 pozastavil účinnosť zákona, ktorý sme prijali a v roku 2008 vyriekol nejaký ortieľ, definitívny, ale definitívny ortieľ bol už v roku 2005.
Programové vyhlásenie vlády v júli 2006 hovorí o naliehavom verejnom záujme, aby bol prijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku v súlade s ústavou a toto bolo v programovom vyhlásení vlády. V auguste 2006 začal plynúť čas naliehavosti prijatia tohto ústavného zákona a zákona o preukazovaní pôvodu majetku. V roku 2007 zrazu nebol naliehavý verejný záujem prijať takýto zákon zo strany vládnej koalície. V roku 2008 ešte stále nebol naliehavý verejný záujem prijať takýto zákon. V roku 2009 ešte stále nebol naliehavý verejný záujem, taký, ako bol v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica v roku 2006, aby sa prijal zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Ten naliehavý verejný záujem z júla 2006 nebol ani v roku 2007, ani v roku 2008 a dokonca ani v roku 2009. V roku 2010, štyri mesiace pred voľbami je tu zrazu opäť naliehavý verejný záujem, presne taký istý naliehavý verejný záujem, ako bol v roku 2005. Od roku 2006, pán predseda vlády, vládnete tu v tejto Národnej rade 85 hlasmi. Máte tu 85 hlasov vládnej koalície a dobre viete, pán predseda vlády, že SDKÚ - DS tak, ako zahlasovala v roku 2005 za tento zákon, zahlasovala by za tento zákon aj v roku 2006, 2007, 2008, 2009, len by ste ho museli predložiť. Lenže vy ste ho, pán predseda vlády, nepredložili a opozičné návrhy, ktoré tu boli a myslím, že boli dva, na prelomenie ústavy, vaša vládna koalícia, pán predseda vlády, neprijala.
Vy Smer, ste novelu ústavy, ktorá tu bola ako reakcia na rozhodnutie Ústavného súdu, neprijali. Zahlasovali ste proti. Prečo? Viete prečo? Lebo ste sa báli, že ten návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku prejde a vy ste vedeli, že prejde, lebo my sme stále vraveli, že ho podporíme a podporíme ho aj dnes, pán predseda vlády, aj napriek tomu, že vaši súputníci tri a polroční ho nepodporia. My ho podporíme.
Robíte tak na začiatku roku 2010, štyri mesiace pred voľbami, nie z poctivosti prijať tento návrh zákona, nie z poctivosti vysporiadať sa s minulosťou. Viete, prečo ho prijímate? Lebo veríte v jedno a dúfate, že ten návrh zákona neprejde, že za ten návrh zákona zahlasuje len Smer, zákon neprejde a vy vyjdete ako víťazi, morálni víťazi Slovenska, že ste jediní, ktorí ste to chceli a my, všetci ostatní zlí to nechceme, tento zákon.
Pán predseda vlády, my sa tohto zákona nebojíme. A kebyže máte úprimnú snahu a čisté svedomie, tak ho v priebehu tohto volebného obdobia predložíte ako na bežiacom páse. Báli ste sa, že prejde. Báli ste sa, že, nedajbože, bude ešte aj účinný, a preto ste s tým zákonom neprišli, a preto s ním prichádzate až teraz, štyri mesiace pred voľbami, a dokonca nie ako vládny návrh, že ho predkladá minister vlády, a to je jedno, či váš podpredseda vlády pán Kaliňák alebo ministerka spravodlivosti, ale kvôli PR agende Smeru ho predkladáte rovno vy, predseda vlády. Nezažil som v parlamente a ani moji starší kolegovia, aby predseda vlády sedel na predkladateľskej stoličke. To má dať punc tomu, že to ozaj chcete. Ale pravda je úplne niekde inde, pán predseda vlády. Vy ten zákon nechcete. Hráte tu divadlo. Ale dobre, hrajte divadlo, my za ten zákon ako v roku 2005 zahlasujeme aj v roku 2010.
(Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete k rozprave? Nech sa páči.
R. Fico, predseda vlády SR: Chcem sa poďakovať opozičným poslancom za to, že chcú tento návrh zákona podporiť, pretože je úplne zrejmé, že pokiaľ sa nespoja opozičné a koaličné hlasy, tak nikdy tento zákon nemôže byť schválený, pretože potrebujeme prijať ústavný zákon a nikto nemá v tejto Národnej rade žiadnu väčšinu ústavného charakteru.
Chcem sa vyjadriť k niektorým pripomienkam pána poslanca Lipšica a potom na záver si nechám niekoľko osobných poznámok na pána Janiša.
Po prvé by som chcel povedať, že určite je vláda Slovenskej republiky pripravená hovoriť o definitívnej podobe návrhu ústavného zákona, ak sú jednoducho návrhy, ktoré môžu túto novelizáciu ústavy vylepšiť. Tomu sa nikto nebráni. Takisto sa domnievam, že je potrebné schváliť takú novelizáciu ústavy, ktorá zagarantuje, že aj v prípade, ak sa niekto obráti na Ústavný súd, či to budú poslanci, alebo tak napríklad urobí všeobecný súd, keď bude rozhodovať o konkrétnej veci podľa tohto zákona, alebo tak napríklad urobí generálny prokurátor, aby bola väčšia šanca, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku obstojí pred Ústavným súdom.
Chcel by som ale niektoré veci dať do správneho svetla, pretože nezdá sa mi, že všetko, čo povedal pán Lipšic, bolo úplne presne pomenované. Predovšetkým si treba uvedomiť, že - a to odpovedám aj pánovi poslancovi Janišovi - v roku 2005 Ústavný súd Slovenskej republiky iba pozastavil predbežným opatrením účinnosť tohto zákona. Pán Janiš, vám odporúčam, aby ste si prečítali veľmi presne programové vyhlásenie vlády, ktoré znie takto: "Vláda sa zaväzuje, že vyvinie maximálne úsilie, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku nadobudol účinnosť." Pretože zákon bol prijatý, schválený v Národnej rade, ale predbežným opatrením Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť, zákon sa nemohol vykonávať v praxi.
Definitívny ortieľ o ústavnosti, alebo protiústavnosti Ústavný súd vydal až v roku 2008. Okamžite potom dostalo ministerstvo spravodlivosti pokyn, aby začalo tento zákon pripravovať v novej podobe a aby zohľadnilo aj pripomienky, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky vyriekol vo svojom náleze. Chcem podotknúť, že ministerstvo spravodlivosti nezanedbalo, opakujem, nezanedbalo prípravu tohto zákona, pretože prizývalo aj zahraničných odborníkov. Napríklad na návrhu, ktorý ministerstvo spravodlivosti spracúvalo, pracovali aj právnici z Talianska, ktorí majú veľké skúsenosti, pokiaľ ide o boj proti organizovanému zločinu a požitky, ktoré organizovaný zločin so sebou prináša.
Trochu mi pripadá také zvláštne, ak sa vyčíta mojej osobe alebo mojej vláde, alebo Smeru, že vraj my brzdíme prijímanie tohto zákona. Pán poslanec Lipšic, pán poslanec Janiš, vládli ste od roku 1998 do roku 2006. Prečo ste ani raz nepredložili tento zákon? A nám vyčítate, že my sme nepredložili zákon?
Pokiaľ ide o poslanecký návrh zákona, tento bol predložený v roku 2005, v roku 2005 tento návrh zákona prešiel po dohode medzi opozíciou a koalíciou, a potom opäť na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo potrebné tento zákon pripravovať. Preto, ak niekto tu vyčíta vláde Slovenskej republiky neúprimnosť alebo nezáujem takýto návrh zákona pripravovať a predkladať, tak si myslím, že to nie je celkom korektné.
Vážený pán poslanec Janiš, na vás iba jednu, jedinú poznámku. Nečudujem sa, že keď boli komunálne voľby v Martine, že pri tejto rétorike, ktorú máte, vás nevolili ani vaši blízki príbuzní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.
M. Mamojka, poslanec: Ja mám len jednu reakciu na to, čo povedal pán poslanec Lipšic, na ten článok 20 ods. 1, že by tam byť nemusel. Ja myslím, že je veľmi dôležité, v tomto prípade je to zákon iste dôležitý a citlivý, to nikto nepopiera, mať čo najlepší a najširší, len obsahovo kvalitatívny rozmerom ústavný rámec. V tej časti o základných právach a slobodách v ústave, kde je aj čl. 20, je "x" viet, ktoré možno sú, akože samozrejmé a navyše, ale všade je, napríklad listové tajomstvo sa zaručuje, obydlie je nedotknuteľné, čo je samozrejmé. Takže ja si myslím, že aj tu platí ten princíp všeobecne uznávaný, aj právny, čo navyše neškodí v práve, ak je to myšlienka pozitívna, rozumná. Takže čl. 20, keby tam bol ten dôvetok, že len majetok z nelegálnych zdrojov, myslím, neuškodí veci vonkoncom.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Je to parlamentná tlač pod číslom 1415, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1441.
Pán premiér, poprosím vás, o odôvodnenie zákona.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, predkladaný návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám neschopným hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku.
Trestný zákon síce umožňuje uložiť trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku, ale ich uloženie predpokladá najskôr uznanie viny osoby vinnou zo spáchania trestného činu, čo kladie na príslušné orgány činné v trestnom konaní veľké nároky pri znášaní dôkazného bremena. Postup podľa trestného práva je preto absolútne neúčinný. Rovnako sa neosvedčil ani postup podľa Občianskeho zákonníka a jeho ustanovení o bezdôvodnom obohatení, či podľa iných právnych predpisov, osobitne daňových. Navrhovaná právna úprava je preto spoločensky žiaduca a potrebná.
Vládny návrh zákona nadväzuje na vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, aby sa tak vytvoril ústavný základ, aby zákonodarca mohol v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zákonným spôsobom riešiť problematiku dovolenej kontroly používania majetku v súlade so všeobecným záujmom. Vychádza z predpokladu, že každý vie preukázať pôvod svojich majetkových prírastkov. Ak to tak nie je, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku. Pokiaľ žalovaná strana takto nepreukáže pôvod a spôsob nadobudnutia sporného majetku, súd rozhodne, že takýto majetok pochádza z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak však súd návrh prokurátora sčasti alebo celkom zamietne, pretože žalovaná osoba dostatočne vysvetlí pôvod svojho majetku, štát bude niesť zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla na majetku žalovaného v dôsledku postupu podľa tohto zákona.
Chcel by som pripomenúť, že zákon obsahuje aj množstvo iných garancií. Napríklad podanie v danom zákone môže urobiť osoba len vtedy, ak ho podpíše. Príslušné policajné orgány preverujú totožnosť tejto osoby. Je tam stanovená pomerne vysoká suma peňazí alebo hodnota majetku, ktorá prichádza do úvahy na preverenie, aby nedochádzalo k vybavovaniu si susedských vzťahov alebo medziľudských vzťahov použitím ustanovení tohto zákona.
Civilné konanie je v porovnaní s trestným konaním, ktoré vyžaduje rešpektovanie prezumpcie neviny, zákazu retroaktivity a dôkazného bremena na strane štátu, podstatne pružnejšie. Rozhodnutie civilného súdu odňatím majetku, ku ktorému nie je majiteľ schopný uspokojivo vysvetliť jeho pôvod, nie je ani rozhodnutím o vine osoby zo spáchania trestného činu, ani trestom. Aj preto orgány Európskeho dohovoru o ľudských právach považujú obdobné civilné právne úpravy za zlučiteľné s požiadavkami dohovoru, pretože ich hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.
Vládny návrh zákona rovnako zohľadnil viaceré pripomienky Ústavného súdu k zákonu č. 335/2005 o preukazovaní pôvodu majetku. Pre výšku majetku zavádza limit 1 500-násobku minimálnej mzdy, doplňuje sa ustanovenie o postupe orgánov pri odnímaní majetku a boli urobené viaceré legislatívnotechnické upresnenia a aktualizácia poznámok pod čiarou.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky vás chcem požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.
Určeným spravodajcom je pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, tlač č. 1415, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené zákonné podmienky v zmysle zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie 15 dní pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v zmysle legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona o rokovacom poriadku a z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh rieši závažnú problematiku.
Vážený pán predseda, skončil som, poprosím otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za Klub Kresťanskodemokratického hnutia - pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, už sa budem snažiť byť stručný, zareagujem aj na vystúpenie pána predsedu vlády k predchádzajúcemu bodu, keďže ide v zásade o spojené body.
Ja som dúfal, že vystúpite v rozprave, aby sa dalo reagovať, no niekedy guráž stúpa, keď sa nedá reagovať. Ale mrzí ma to, lebo si myslím, že ak máte úprimný záujem, aby opozícia hlasovala za, tak tento spôsob rokovania tomu až tak nenasvedčuje - ale urobte si však, pán poslanec, urobte si názor vy sám a tak.
Ale takto, aby sme si rozumeli, pán poslanec. Opozícia podporí vládny návrh zákona. Vy ste včera ako hlasovali, pán poslanec? Ak by sme sa správali ako vy, tak neprejde nič. Vy zablokujete opozičný, my zablokujeme vládny. My sa nesprávame ako vy. Rozumiete tomu? A boli by sme potom najväčší králi a hovorili, nechce parlament zákony prijať, dohadovali sa, kto má väčšiu vinu. Lebo ešte raz hovorím, vy ste včera, mnohí z vašich poslancov hlasovali proti môjmu návrhu. A tento návrh je takmer, pán poslanec, identický. Pozrite si tento nález Ústavného súdu, kde zistíte, že zrušený zákon v roku 2005 je rovnaký, ako je ten predložený dnes vládou. A viete, kde sa ten návrh tvoril? Na ministerstve spravodlivosti v roku 2005, keď sme sa dohodli, že celý text návrhu pánov poslancov, myslím, Fica, Madeja a Kaliňáka, sa vlastne zmenil v druhom čítaní, čo inak tiež Ústavný súd vytkol, môžem to tu citovať a nahradil sa text, na ktorom sme sa dohodli a na ktorom pracovali legislatívci ministerstva spravodlivosti. Čiže, aby sme hovorili o tom korektne. Ale nikto nemá patent na návrhy právnych predpisov, čiže je to úplne v poriadku, len teda hovorme o tom lepší, horší, premyslime si to.
Teraz pán premiér spomínal, že vláda má vo vládnom programe niečo s tým, že zabezpečiť účinnosť zákona? No, očakával by som, keďže bola pozastavená účinnosť zákona a Ústavný súd teda o tom konal, že vláda bude tvrdo obhajovať záujmy tohto zákona na Ústavnom súde. Vládu zastupuje v každom konaní o súlade právnych predpisov ako vedľajší účastník ministerstvo spravodlivosti. A ja sa pýtam: Vaše ministerstvo spravodlivosti obhajovalo ústavnosť tohto zákona, obhajovalo to, aby bol tento zákon znovu účinný? Nie, ministerstvo spravodlivosti nebolo ani na jednom pojednávaní a Ústavný súd, aj sudca Orosz vychádzal ešte zo stanoviska, ktoré som Ústavnému súdu poslal ešte ako minister spravodlivosti ja. Čiže vláda nijakým spôsobom nekonala tam, kde má zákonné kompetencie konať. Ak ministerstvo spravodlivosti potom, ako dostalo od vás úlohu na zákone pracovať, pracovalo, fajn, ich legislatívny zámer bol nepoužiteľný. Ak niekto v tejto sále, až na možno pár kolegov, má pocit, že zveriť úlohu pripraviť tento zákon ministerstvu v gescii HZDS znamená naozaj úprimnú snahu ho prijať, fajn, ja nikomu názor neberiem, ale podľa mojej mienky to veľmi o úprimnej snahe prísny zákon prijať nesvedčí. Ale nech si urobí názor, hovorím znovu, každý sám.
Spomínali ste, pán premiér, ale jednu nepravdu. Spomínali ste alebo ste sa pýtali, prečo sme my za našej vlády takýto návrh nepredložili. Ale viete, že predložili, dobre viete, že v roku 2003 vláda predložila návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý som vzal späť potom, aj na vaše výzvy, ako boli v parlamente prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré výrazne oslabovali jeho účinnosť, konkrétne pozmeňujúci návrh, ktorý stanovil dôkazné bremeno výlučne na prokurátora. Čiže, povedzme celý príbeh a hovorme ho pravdivo, nielen to, čo sa nám zdá byť správne, alebo nesprávne.
Ešte jedna poznámka k právnej úprave. Myslím si, že túto právnu úpravu by mala dopĺňať aj novelizácia Trestného zákona, o ktorú sme sa pokúšali aj v minulosti pri rekodifikácii a aj potom v tomto parlamente, ale bezúspešne. Novelizácia, ktorá by zakotvila trest obligatórneho prepadnutia majetku v prípade odsúdenia pre kvalifikované trestné činy, konkrétne aj pre korupciu. Toto je veľmi štandardná úprava, ktorá trošku kombinuje trestné a civilné konanie v tom, že akonáhle je odsúdený právoplatne uznaný za vinného pri nejakom druhu trestnej činnosti, musí preukázať, odkiaľ pochádza celý jeho majetok, pretože vzniká domnienka, že je z nelegálnych príjmov, a pokiaľ to nepreukáže, v takom prípade ten majetok prepadne v prospech štátu ako sankcia prepadnutia majetku, obligatórne. Je smutné, že aj hlasmi Smeru to z kodifikácie bolo vypustené a Národná rada ani v tomto období tento návrh, ktorý tu bol, neprijala. Čiže, bolo by dobré možnože aj tento návrh doplniť o takúto novelizáciu Trestného zákona.
Posledná poznámka alebo skôr aj návrh. Určite bol by som rád, keby tu bola úprimná snaha prijať zákon, ktorý bude aj veľmi ťažko obíditeľný, teda nebude ľahko obíditeľný. Málokto z nás je odborníkom na financie, dane. Kto by sa v tom vyznal? Ale už sú informácie alebo názory odborníkov, že tento zákon môže byť ľahko obíditeľný napríklad cez zahraničné dary. Ale sú tu aj iné všelijaké právne úkony, nejaké postupovanie práv a tak podobne, ktoré vystavajú otáznik, či tento zákon sa bude aj na takéto pofiderné právne úkony vzťahovať, alebo nie. A navrhujem toto. Síce schôdza, kde to bude v druhom čítaní, je už v marci, lebo sa posunula skôr, čiže máme len niekoľko týždňov, ale či by ste vy vedeli zabezpečiť, zorganizovať stretnutie odborníkov na dane, financie, kde by sme si vedeli prejsť konkrétne právne úkony využívané aj politikmi v tejto krajine, ktorých účelom bolo v roku 2005 a bude podľa mojej mienky aj teraz obísť akýmkoľvek spôsobom ustanovenia tohto zákona. Lebo ak by sme ho urobili ľahko obíditeľným, tak nemá význam ho prijímať. Preto by som navrhoval, ak tento zákon bude schválený v prvom čítaní, aby sme si dohodli aj konkrétny termín, aj zloženie na odbornej úrovni, aby sme vedeli diskutovať s odborníkmi na dane a financie ako absolútne minimalizovať riziko ľahkého obídenia tohto zákona.
To je všetko, ďakujem.