P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou - pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Nemyslím si to, čo povedal pán poslanec Lipšic a nakoniec aj pán predseda vlády, že by ten návrh bol jednoznačný, nekontroverzný, pozitívny. Myslím si, že kontroverzný je. Napriek tomu si myslím, že je potrebný. A chcem povedať, že napriek jeho kontroverznosti, možnému zneužitiu za tento zákon hlasovať budem. Ale chcel by som aj odcitovať slová pána predsedu vlády spred niekoľkých minút, keď povedal, že túto legislatívu navrhuje a teraz budem citovať, "proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých existuje dôvodné podozrenie, že ich príjmy pochádzajú z trestnej činnosti", koniec citátu. Tak chcel by som, pán predseda vlády, vám dať dva typy. Sedíte s nimi pravidelne na úrade vlády, máte ich vo vládnej koalícii, volajú sa Vladimír Mečiar a Ján Slota.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja vám gratulujem k vašej argumentácii. V prvom vystúpení ste povedali, ktoré bolo pred malou chvíľou, že ste veľmi rád, že sudca Ústavného súdu JUDr. Orosz vyjadril názor ten a ten. A teraz ste povedali, že teda pán sudca Ústavného súdu Orosz vlastne vyjadril váš názor, čiže vy sám seba podporujete a vytešujete sa z toho. K tomu vám gratulujem. To je logika!
P. Paška, predseda NR SR: Skončili ste, pani poslankyňa? Áno. Pán poslanec Lipšic, chcete reagovať? Zapnite pána poslanca.
D. Lipšic, poslanec: Pani poslankyňa, máte pravdu v tom, že sudca Orosz vo svojom odlišnom stanovisku, ktoré máte preštudované, sa odvoláva na stanovisko ministerstva spravodlivosti ako vedľajšieho účastníka, ja som povedal, a ktoré som inak nevypracúval ja, vypracúval ho niektorý z ústavných právnikov, pokiaľ si dobre spomínam doc. Procházka, čiže to po prvé. Ja som ho len podpisoval, môj kolega a asi najväčší talent v ústavnom práve na Slovensku, si ja myslím, mladý talent. No možnože máte lepších, v poriadku, čiže to po prvé.
Po druhé by som chcel ešte poprosiť pána premiéra, keby mohol, pokiaľ sa dá, vystúpiť v rozprave s reakciou na tú moju žiadosť o odborné rokovania s predstaviteľmi daňového riaditeľstva, atď., kde by sme vedeli ešte vychytať problémy toho zákona. Lebo bolo by fajn, keby sme tu mohli aj diskutovať a nielen nejaké heslá rozprávať pred kamerami.
P. Paška, predseda NR SR: Takže dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán premiér.
R. Fico, predseda vlády SR: Pán poslanec Lipšic, tomuto vášmu návrhu sa vôbec nebránim. Sú dve možnosti, buď sa to zorganizuje na pôde ústavnoprávneho výboru, ktorý sa bude týmto zákonom zaoberať, kde budem prítomný na prerokovaní, určite. Preto, ak môžem požiadať pána predsedu ústavnoprávneho výboru o pozvanie takýchto ľudí, ja som naozaj na takúto diskusiu pripravený na pôde ústavnoprávneho výboru.
Ešte raz vítam podporu tohto zákona, pretože, ako som uviedol, bez spolupráce opozície a vlády takýto zákon nie je možné prijať. Mrzí ma jedno, že vždy, keď vystúpite, to sa týka väčšiny poslancov za opozíciu, tak urobíte aj taký, by som povedal, subjektívny, osobný pohľad na naše vlastnosti, že kto sme, akí sme, či sme statoční, odvážni, či máme guráž. Pamätám sa na to, ako ste obviňovali podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka, že na to, aby sa chránil, si pozval policajtov a hasičov alebo že pani ministerka Tomanová má viacej guráže a podobne.
Pán poslanec, v rokoch, ak si dobre pamätám, 1994 až 2000, som zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva ako vládny agent. Dúfam, že som povedal presné roky. V roku 2000 som už bol predsedom politickej strany Smer - sociálna demokracia, a keďže aj kancelária išla veľmi dobre a vy ste vtedy boli vedúcim úradu na ministerstve spravodlivosti, tak ste došli k záveru na ministerstve spravodlivosti, že nie je vhodné, aby som túto prácu vykonával ďalej, lebo vraj to bolo také nejaké PR a podobne. Tak teraz dobre počúvajte tú odvahu predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia. Minister mi podpísal za súčinnosti pána vedúceho úradu odvolací dekrét. Po tichu prišli k mojej kancelárii a vopchali mi ho pod dvere. Ani ma nezavolali na pohovor, ani nemali tú odvahu mi povedať - viete čo, nemôžete to robiť, lebo je to agenda, ktorá vám politicky pomáha. "Odvážny s plnom gurážou" potichu po špičkách niekto prišiel, počujúc, že v kancelárii niekto je, tak nám hodili obálku pod dvere a takýmto spôsobom som bol odvolaný. (Hlasy z pléna a potlesk.)
A chcem ešte povedať aj druhú vec. Pán Mikloš, tak nám teda porozprávajte, ako je to teda s tými vrtuľníkmi na Aljaške, ako sa tam lyžuje, koľko to stojí, keď tam tak prídete. Ste uviedli vo svojom majetkovom priznaní, že máte hypotekárny úver a 300 tis. Sk, veď len tá cesta na tú Aljašku vás musela stáť pol milióna korún, prosím vás, netvárte sa. (Potlesk.) Netvárte sa.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Smiech v sále).
Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
Je to tlač 1315. Spoločná správa je pod č. 1315.
Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby uviedol vládny návrh.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prepáčte, to je tá rýchla chôdza. (Ruch v pléne.)
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, poprosím vás, prepáčte, pán podpredseda vlády, prepáčte, chvíľočku vás poprosím. Nech a páči, pán podpredseda, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Príliš veľa kyslíku v krvi škodí, takže ešte raz.
Dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely zákona o obecnom zriadení a s ním súvisiacich noviel niektorých ďalších zákonov je navrhnúť úpravu, ktorá zdokonalí jestvujúci mechanizmus výkonu obecnej samosprávy bez zásahu do základných princípov jeho činnosti a to predovšetkým vzhľadom na poznatky získané z vykonávania zákona v posledných rokoch. Predložený návrh zákona predovšetkým spresňuje kompetenčné vzťahy medzi obidvoma ústavnými orgánmi obce, teda obecným zastupiteľstvom a starostom obce.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť najmä precíznejšiu úpravu zvolávania vedenia obecného zastupiteľstva v záujme jeho plynulého priebehu aj s ohľadom na to, že nie všetky mestá a obce majú rovnaký počet, rovnakú kultúru, tak, aby nám tá samospráva ostala funkčná. Navrhovaná právna úprava taktiež rozširuje problematiku organizácie hlasovania obyvateľov obce v miestnom referende, pričom podrobnosti ponecháva na všeobecne záväzné nariadenie obce.
Starostovi obce ako štatutárnemu orgánu sa umožňuje zveriť rozhodovanie o právnych pomeroch fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy zamestnancovi obce. Týmto spôsobom sa starosta obce môže odbremeniť od bežnej administratívnej činnosti. Sprísňujú sa podmienky zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a odvolania hlavného kontrolóra obce z funkcie. Vymedzujú sa základné pravidlá poskytovania odmien poslancov zastupiteľského zboru obce so zreteľom na racionálnejšie vynakladanie prostriedkov rozpočtu obce.
Navrhovaná právna úprava obsahuje ďalšie spoločensky žiaduce úpravy platného zákona o obecnom zriadení. Súčasťou návrhu sú aj nevyhnutné zmeny súvisiacich zákonov, ktoré sa týkajú problematiky obecnej samosprávy. Predložený návrh zákona je výsledkom širšieho odborného konsenzu, pretože na jeho vypracovaní sa zúčastnili aj zástupcovia reprezentatívnych záujmových združení územnej samosprávy, a to Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy príslušných výborov Národnej rady vyplývajúce z ich spoločnej správy možno akceptovať, keďže z formálnoprávneho hľadiska vylepšujú návrh novely.
Vzhľadom na tieto skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto zákona, a to hlavne z dôvodu, že ako jeden z mála zákonov vznikol naozaj zdola, vznikol naozaj na základe pripomienok starostov, vznikol naozaj na základe pripomienok primátorov, preto si myslím, že aj my by sme si mali ich názory a ich vôľu v tomto smere vypočuť.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločnú správu máme pod tlačou 1315a. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda tlač 1315, vám podáva túto spoločnú správu.
Po prvé Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1776 z 2. decembra 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1315, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Po druhé poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol pridelený návrh zákona, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po tretie výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanovisko:
- Ústavnoprávny výbor uznesením č. 794 z 26. januára 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 642 z 27. januára 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 334 z 29. januára 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Pod bodom IV máme napísané: Pripomienky, ktoré prijali tieto výbory, všetkých pripomienok je 5, gestorský výbor odporúča o týchto pripomienkach výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené pod IV v spoločnej správe hlasovať takto: teda o bodoch 1 až 5 s odporúčaním hlasovať spoločne a všetky schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prípadne v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe a prednesených v rozprave, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 342 z 29. januára 2010. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť túto správu na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a zároveň o predmetnom návrhu hlasovať ihneď po skončení rozpravy, zároveň po ukončení druhého čítania ma zmocnil predložiť návrh pokračovať v treťom čítaní ihneď.
Toľko, pán predseda, spoločná správa výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý momentálne prerokúvame. Poprosím, keby ste otvorili rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Skôr ako otvorím rozpravu, žiadam podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pán minister, nech sa páči, miesto pri vami predkladanom zákone pre vás je vedľa "kecpultu", z môjho pohľadu na ľavej strane. Nech sa páči.
Otváram rozpravu. Chcel by som konštatovať, že do rozpravy sa prihlásili písomne traja poslanci: pán poslanec Pásztor z SMK, pán poslanec Ivančo z SDKÚ - DS, pán poslanec Slafkovský z SDKÚ - DS. Po ich vystúpeniach a prípadných faktických poznámkach bude možné sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Pásztor. Nech sa páči.
I. Pásztor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní rokuje o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 1315. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na niektoré otázky tohto návrhu zákona, ktoré považujem za dôležité a tieto je potrebné podľa môjho názoru zmeniť.
Z tohto vládneho návrhu zákona vyplýva záujem o posilnenie právomoci starostu, a to na úkor obecného zastupiteľstva. Je jednoznačné, že predkladateľ nezobral do úvahy názory poslancov obecných zastupiteľstiev. Je síce chvályhodné, že tento návrh bol prekonzultovaný so ZMOS-om, ale ako je každému zrejmé, v ZMOS-e zastupujú jednotlivé obce primátori a starostovia. V každom prípade sa treba usilovať o rovnováhu medzi orgánmi obce. Súčasne platný zákon o obecnom zriadení vyžaduje uskutočniť zasadnutie obecného zastupiteľstva raz za dva mesiace. Návrh počíta s predĺžením tejto doby na tri mesiace a je to podľa môjho názoru nesprávne a nie je to ani dostatočne a presvedčivo odôvodnené v dôvodovej správe. Uskutočnenie štyroch zasadnutí obecného zastupiteľstva za jeden kalendárny rok považujem za nedostačujúce.
Zákon o obecnom zriadení v tomto návrhu počíta s vydaním pracovného poriadku, organizačného poriadku obecného úradu a poriadku odmeňovania zamestnancov obce starostom obce, pričom obecné zastupiteľstvo má byť iba informované. Z uvedeného je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo bude môcť iba zobrať na vedomie to, s akým počtom zamestnancov obecný úrad pracuje bez toho, aby do takej závažnej otázky mohol zasiahnuť, najmä, ak ide o otázku, ktorá ma značný dopad aj na rozpočet obce. Nie je mi zrejmé, na čo má slúžiť navrhované ustanovenie § 13 ods. 12 o prehlbovaní si vedomostí starostu, ktoré sú potrebné na výkon funkcie starostu. Je to jediné také ustanovenie, ktoré požaduje od legitímne zvoleného funkcionára, ktorý bol zvolený občanmi, prehlbovanie si vedomostí. V Slovenskej republike nepoznám podobné ustanovenia zákona, ktoré by vyžadovali niečo také od funkcionára zvoleného v priamych voľbách občanmi.
Za vážny dosah do pôsobnosti obecného zastupiteľstva považujem odňatie práva zvoliť na návrh starostu obce jeho zástupcu. Táto otázka si v súčasnej dobe vyžaduje konsenzus medzi starostom a obecným zastupiteľstvom, čo v mnohých prípadoch nutne vedie zvolených zástupcov k tomu, aby spolupracovali a dohodli sa na vhodnej osobe. Podľa tohto návrhu sa obecné zastupiteľstvo stáva štatistom toho, čo robí starosta.
Dôvodová správa túto zmenu odôvodňuje vyhnutím sa zbytočnému napätiu medzi orgánmi obce. Som však tohto názoru, že prijatím tejto zmeny sa napätie bude častejšie zvyšovať, ako znižovať.
Súčasná zákonom vyžadovaná frekvencia zasadnutia obecnej rady je jedenkrát za mesiac. Návrh zákona chce túto lehotu predĺžiť až na tri mesiace. Vychádzajúc z úloh obecnej rady s navrhovanou frekvenciou jej zasadnutí nemôžem súhlasiť. Podľa tohto návrhu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy za neplatné, alebo zruší ich výsledok, úkony orgánu územnej samosprávy, ktorého sa rozhodnutie týka, a ktoré vykonalo do tohto rozhodnutia, sa považujú za úkony vykonané oprávneným orgánom. V právnom štáte, za ktorý sa tento štát deklaruje, nič neodôvodňuje zlegalizovanie úkonov orgánu, ktorý nebol legitímne zvolený, za platné. Je to zlegalizovanie nezákonnosti, čo je podľa môjho názoru neprípustné a neodôvodnené.
Z vyššie uvedených dôvodov predkladám moje pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení.
Bod 30: "§ 12 v odseku 1 sa mení v prvej vete "3 mesiace" na "2 mesiace"."
Odôvodnenie. Vládny návrh zákona počíta so znížením počtu zasadnutí obecného zastupiteľstva z pôvodných raz za dva mesiace na najmenej raz za tri mesiace. Nie je v záujme občanov, ktorých zastupujú poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, aby sa zasadnutia obecného zastupiteľstva konali iba raz za tri mesiace. Takto z pôvodných minimálne 6 zasadnutí za jeden kalendárny rok sa zníži počet zasadnutí na 4 zasadnutia za jeden kalendárny rok.
2. Bod 31: "§ 12 ods. 6 sa vypúšťa."
Odôvodnenie. Otázka spôsobu prerokovania jednotlivých bodov programu rokovania obecného zastupiteľstva by sa mala naďalej riešiť v rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva.
3. Bod 35: "§ 13 ods. 4 písm. d) sa vypúšťa."
Odôvodnenie. Vládny návrh zákona o vydaní pracovného poriadku, organizačného poriadku obecného úradu a poriadku odmeňovania zamestnancov obce sa prenáša na starostu obce, čím sa odníma toto právo obecnému zastupiteľstvu. Starosta obce iba informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní organizačného poriadku obecného úradu. Ide o dôležité otázky, o ktorých by malo naďalej rozhodovať obecné zastupiteľstvo, nakoľko tieto majú dopad aj na rozpočet obce.
4. Bod 44: "§ 13 ods. 12 sa vypúšťa."
Odôvodnenie. Ak žiadna súčasná platná právna úprava v rámci Slovenskej republiky nevyžaduje prehlbovanie si vedomostí u žiadneho občanmi voleného funkcionára, nie je to teda opodstatnené ani u starostu obce.
5. Bod 45: "§ 13b ods. 1 sa vypúšťa a k pôvodnému § 13b ods. 1 sa na konci pripája nasledovná veta: "Ak obec má viac ako 20 000 obyvateľov, obecné zastupiteľstvo môže zvoliť dvoch zástupcov starostu."."
Odôvodnenie. Ničím nie je odôvodnené odňatie práva voliť zástupcu starostu obce na návrh starostu obce obecným zastupiteľstvom. Tým, že zástupca starostu môže voliť obecné zastupiteľstvo iba na návrh starostu obce, je to dostatočným prostriedkom slúžiacim na dosiahnutie konsenzu medzi starostom a obecným zastupiteľstvom.
6. Bod 45: "§ 13b ods. 3 sa vypúšťa."
Odôvodnenie. Tento návrh súvisí s predchádzajúcim odôvodnením uvedeným v bode číslo 5 tohto návrhu.
7. Bod 50: "§ 14 ods. 4 sa vypúšťa "tri mesiace"."
Odôvodnenie. Frekvencia zasadnutí obecnej rady z jedného mesiaca až na tri mesiace nie je ničím odôvodnená a nie je ani potrebná.
Na záver osobitné hlasovanie navrhujem o nasledovných bodoch: o bode č. 1, 2, 3, 4 a č. 7. Spoločné hlasovanie navrhujem o nasledovných bodoch: o bodoch č. 5 a č. 6.
Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, ja som si pozorne vypočula a ten bod 1, ktorý ste uvádzali, že navrhujete, aby sa nemenili frekvencie zasadnutí, aby neboli z dvoch mesiacov lehoty zmenené zákonom na tri mesiace, táto otázka bola veľmi diskutovaná aj v ústavnoprávnom výbore a viacerí sme zdieľali ten istý názor ako vy. Preto vás chcem požiadať, či by ste v reakcii na moju faktickú poznámku neuviedli, že žiadate o tomto prvom bode hlasovať osobitne, pretože, myslím, že je to bod, ktorý by sme radi už aj viacerí podporili, lebo si myslíme, že nie je možné, aby v obci, kde vždy sú problémy, nebolo o čom štvrťroka diskutovať a čo riešiť. A keď aj nie sú problémy, tak si myslím, že možno diskutovať o tom ako zlepšiť situáciu v obci, čo prehĺbiť v právnom vedomí členov zastupiteľstva a čo si dať do plánu budúcich úloh. Preto jednoznačne považujem zmenu na minimálne raz za tri mesiace za nie dobrú, aj keď, samozrejme, to nevylučuje, aby sa obecné zastupiteľstvo častejšie schádzalo. Ale máme obce, kde teda využijú len ten krajný termín a budú sa schádzať. To je právo, ale keď zákon dá raz za dva... (Vystúpenie automaticky prerušené časomerom.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, pán spravodajca, využiť rokovací poriadok na diskusiu s poslancami.
Teraz má slovo pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pán poslanec Pásztor poukázal na niektoré veci, ktoré by sa mali zmeniť v predloženom návrhu. Ja sa stotožňujem najmä s tým, že hovoril o tom, že sa posilňuje právomoc starostu, resp. primátora na úkor zastupiteľstva. A takisto hovoril, že je to pochopiteľné, lebo vlastne tie pripomienky prichádzali od zástupcov ZMOS-u, kde sú iba starostovia a primátori. Ja si myslím, že samotný zákon 369 určuje jednoznačne rovnocenné postavenie orgánov, keď v paragrafe konštatuje, že orgánmi obce sú mestské, resp. obecné zastupiteľstvo a starosta, resp. primátor. A tam, si myslím, že je postavený základný problém, teda základné postavenie obidvoch orgánov na rovnocennú úroveň, dokonca mestské, resp. obecné zastupiteľstvo, teda poslanci sú postavení na prvé miesto. Ale ja to beriem ako rovnocenné. Tak teraz si myslím, že aj tu "v týchto návrhoch" by mali byť tieto veci vyvážené a že doterajší stav postavenia starostu, keď napríklad navrhuje zástupcu starostu, je postačujúci na to, aby sa našiel konsenzus medzi poslancami a samotným starostom, resp. primátorom. Takisto sa stotožňujem s tým, že malo by byť zo strany starostu, resp. primátora niečo viac, než iba informovať poslancov, prípadne občanov o tom, že sa zmení organizačný poriadok, pracovný poriadok, poriadok odmeňovania, keďže tieto veci majú skutočne dopad na rozpočet obcí. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať teraz na tých, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou, bude pán poslanec Pásztor. Nech sa páči.
I. Pásztor, poslanec: Ďakujem pekne za faktické poznámky. Chcel by som ubezpečiť pani poslankyňu Tóthovú, ja som dal hlasovať o bode 30, čo sa týka počtu zasadnutí - prvý bod. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej sa prihlásil písomne do rozpravy pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní vystúpil pár poznámkami k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení.
Chcem uviesť, že som členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a sám som sa zúčastnil na niekoľkých rokovaniach, spoločných rokovaniach, a to chcem zdôrazniť, na spoločných rokovaniach rady ZMOS-u, nášho výboru a zástupcov ministerstva vnútra. Musím povedať, že boli vecné rokovania, avšak nepodarilo sa všetko, čo sa nachádza v zákone aj poslancom, teda každému poslancovi výboru pre verejnú správu presadiť do zákona. Keďže sme ako poslanci výboru rokovali o tom, nedá sa neprihlásiť čiastočne k danému textu a nedá sa uprieť snaha riešiť čiastkové problémy, ktoré vznikli v samospráve od účinnosti zákona a jeho jednotlivých zmien. Chýba, a to chcem zdôrazniť a sám som to presadzoval na stretnutiach, chýba mi však väčšia otvorenosť voči verejnosti, chýba mi ako-taká otvorenosť voči niektorým komplikovaným otázkam vzťahu starostu a poslancov zastupiteľstva.
Treba uznať, že mnohé pripomienky ZMOS-u sa nachádzajú v tomto návrhu zákona, ale zároveň musím a nedá mi, aby som to nepovedal, že ZMOS je organizácia, ktorá je v princípe postavená hlavne na reprezentantoch, ktorí sú starostovia a primátori. A či sa nám to páči, alebo nie, toto postavenie ZMOS-u samo osebe ovplyvňovalo aj podstatu tohto znenia navrhovaného zákona a tým nechcem ZMOS kritizovať, len hovorím, v svojej podstate ZMOS je zložený zo starostov a z primátorov, a to myslenie starostov a primátorov cítiť v tomto návrhu zákona.
Obecný úrad prestáva byť výkonným orgánom zastupiteľstva, ale podľa písm. d) tohto paragrafu je stále výkonným orgánom pre výkon uznesení zastupiteľstva. Vychádza mi to tak, že za celé riadenie obecného úradu je zodpovedný len starosta, ale keďže úrad nie je výkonným orgánom zastupiteľstva, v podstate alfou a omegou toho je to, že poslanec sa dostáva mimo priameho pôsobenia, mimo priameho vzťahu so zamestnancami, úradníkmi, vedúcimi odborov na obecnom úrade, pretože, čo i len trošku zbehlý a "otrlejší" úradník poslanca týmto odbije.
Ak hovoríme o tom, že zákon vznikol zdola, tak opätovne musím pripomenúť to a už poslednýkrát, že vznikol zdola, ale len na základe podnetu primátorov a starostov. A bolo by veľmi zaujímavé zvolať jedno stretnutie, kde by bola reprezentatívna organizácia možno mnohých poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktoré majú problémy v komunikácii priamo so starostom alebo s primátorom mesta. Najviac sa to ukazuje práve v tej snahe, a bola to snaha ZMOS-u, znížiť periodicitu zasadnutí obecného zastupiteľstva.
Plne súhlasím s pani poslankyňou Katarínou Tóthovou, že my dnes na Slovensku máme pomerne širokú škálu obcí. Je pravdou, že máme malé obce a ja som z východného Slovenska, kde skutočne tie problémy si tá obec ani mnohokrát nerieši oficiálnym zastupiteľstvom, ale doslova a do písmena kontaktom na ulici poslanci si to vedia so starostom vyriešiť.
Ale my dnes na Slovensku, a tento zákon sa vzťahu aj na veľké mestá, kde sú tie problémy vypuklejšie, kde sú oveľa závažnejšie, kde je oveľa väčší balík nielen problémov, ale aj peňazí a myslím si, že je na škodu veci, že táto periodicita sa znižuje len na tri. A ono je pravdou aj to, že pri normálnom fungovaní zastupiteľstva, pri normálnych vzťahoch to zastupiteľstvo môže byť aj každý mesiac. To je fakt. Avšak pri akomkoľvek probléme, ktorý sa ukáže, je teraz momentálne sústredená moc v rukách starostu, že bude tento problém odďaľovať a ťahať na tie tri mesiace. A dokonca už sú takí primátori, že ani teraz nedodržujú tú dvojmesačnú lehotu na to, aby sa problémy riešili. Takže v tomto smere súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou a dávam to aj vo svojom pozmeňujúcom návrhu a ja to vyberiem od tohto rečníckeho pultu na osobitné hlasovanie.
Zaráža ma trošku aj skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo stále zostáva orgánom a v podstate by malo byť až na základe kompetencií skoro rovnocenným orgánom mesta, ako je starosta a primátor a obecné zastupiteľstvo, ale stráca aj vplyv na organizáciu útvaru hlavného kontrolóra. Pretože, ak teraz má primátor a starosta možnosť urobiť organizačný poriadok, tak v tomto návrhu sa vylučuje z toho aj to, že doteraz si mohlo obecné zastupiteľstvo aspoň svojho, ak to mám tak povedať, reprezentanta na úrade nezávislého kontrolóra, ktorého si poslanci zvolili, jeho útvar postaviť tak, aby bol plne funkčný aj pre potreby zastupiteľstva.
Keďže už len organizáciu obecného úradu robí starosta a primátor, vzťahuje sa naňho presne to, že aj útvar hlavného kontrolóra musí byť postavený organizačným poriadkom primátora a starostu, čo pri všetkej úcte ku každému kvalitnému primátorovi znamená aj to, že on sa bude prirodzene môcť snažiť o to, aby útvar hlavného kontrolóra bol čo najmenej funkčný, čo najviac oslabený, aby ten kontrolór zostal v podstate na výkon kontrolných funkcií sám, bez akejkoľvek úradníckej podpory, bez akejkoľvek úradníckej, takpovediac, infraštruktúry.
Poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania. Dosť dobre si to neviem predstaviť v praxi, pretože aj teraz máme zásady odmeňovania poslancov. Ak je snaha dať poslancom aj nejaký obsah práce, myslím si, že to nevyriešime žiadnym zákonom. Zodpovednosť za prácu poslanca je vždy voči svojim voličom. Môže to viesť k tomu, že väčšinové zastupiteľstvo si presadí taký poriadok odmeňovania a také zásady odmeňovania, že len činnosti, ktoré budú osobitne honorované, budú honorované u poslancov, ktorí sú na strane primátora, na strane väčšiny. Myslím si, že by to malo zostať ako doteraz, len a len na rozhodovaní, na vzájomných dohodách, na tom vnútornom mechanizme aj politickom, aj tom pracovnom v obecnom zastupiteľstve. Z mojej strany je to snáď toľko ku komentáru návrhu zákona.
Chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na niektoré moje poznámky. A chcem osobitne zdôrazniť aj to, že do môjho pozmeňujúceho návrhu je zakomponovaná nielen zmena dva na tri periodicita zastupiteľstiev, ale je tam zakomponovaný aj návrh, ktorý máte v e-mailoch a to je návrh občianskeho združenia Via Iuris. Viem, že pri podpise tohto pozmeňujúceho návrhu hlavne ľudia, ktorí pôsobia vo väčších mestách, vyjadrovali mi aj niektoré obavy z toho. Napriek tomu mám tam 15 podpisov a tento návrh podávam, ale každý bod môjho pozmeňujúceho návrhu, pán spravodajca, chcem dať na osobitné hlasovanie.
Takže k článku 1, bod č. 1 pozmeňujúceho návrhu: "Za bod 18 návrhu sa vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú: Bod 19: "V § 6 ods. 8 sa za slová "na úradnej tabuli v obci" dopĺňajú slová "a na internetovej stránke obce, ak ju obec prevádzkuje."."
Odôvodnenie. Zavedením povinnosti zverejňovať informácie aj na internetovej stránke sa zvyšuje informovanosť občanov.
Bod 20: "V § 9 odsek 2 sa navrhuje nové znenie takto: "Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej 15 dní spôsobom v obci obvyklým a na internetovej stránke obce, ak ju obec prevádzkuje, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť. To platí aj o záverečnom účte obce, ako aj o návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky. Na rokovanie obecného zastupiteľstva sa predkladá len návrh rozpočtu, ktorý bol zverejnený podľa prvej vety."."
Odôvodnenie. Zavedením povinnosti zverejňovať informácie aj na internetovej stránke sa zvyšuje informovanosť občanov. Skúsenosti z práce mnohých zastupiteľstiev, ako aj podnety od občanov a mimovládnych organizácií ukazujú, že sa na rokovanie zastupiteľstiev predkladá iný návrh rozpočtu, ako bol zverejnený. Preto sa zavádza povinnosť predložiť na rokovanie len návrh rozpočtu, ktorý bol zverejnený na vyjadrenie občanom. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 2 návrhu: "V bode 30 sa v navrhovanom znení § 12 ods. 1 sa v prvej vete slovo "tri" nahrádza slovom "dva"."
Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať pôvodná periodicita zasadnutí zastupiteľstiev.
Bod 3: "V bode 31 v navrhovanom znení v § 12 ods. 4 sa slovo "tri" nahrádza slovom "päť"."
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa predĺžila doba zverejnenia programu na päť dní. Ide o zlepšenie informovanosti a prípravy poslancov a obyvateľov obce na rokovanie.
V bode 33 sa navrhuje nové znenie § 12 ods. 10: Odsek 10 v novom znení:
"(10) Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo iného štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Ak obyvateľ obce, ktorý dosiahol vek 18 rokov, požiada o slovo za účelom vyjadriť stanovisko k prejednávanej veci, slovo sa mu udelí a to ešte pred hlasovaním zastupiteľstva o veci. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek inému obyvateľovi obce."
Návrh smeruje k tomu, aby obyvatelia obce mali právo vyjadriť na zasadnutí obecného zastupiteľstva stanovisko k prerokovaným bodom programu. Ide o legitímnu požiadavku aj vzhľadom na to, že podľa článku 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štátna moc pochádza od občanov a teda občania by mali mať zabezpečenú možnosť vyjadriť na rokovaní zastupiteľstva svoj názor. Podľa návrhu zastupiteľstvo musí udeliť slovo aj občanovi, ktorý dosiahol vek 18 rokov, pričom podľa svojho uváženia môže udeliť slovo aj mladšiemu obyvateľovi obce.
Bod 5 návrhu: "V bode 35 predloženého návrhu sa navrhované znenie nového odseku d) dopĺňa takto: Za slová "o vydaní" sa vkladajú nové slová "a zmenách"."
Odôvodnenie. Ukladá sa povinnosť starostovi nielen informovať zastupiteľstvo o vydaní organizačného poriadku, ale aj o zmenách v organizácii obecného úradu.
Bod 6: "V bode 37 predloženého návrhu sa navrhuje nové znenie. § 13 odsek 6 znie: "Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Takže ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6. Starosta je povinný uviesť dôvody, v čom vidí rozpor so zákonom alebo zjavnú nevýhodnosť pre obec a tieto dôvody v lehote podľa § 12 ods. 6 písomne oznámiť na úradnej tabuli obce alebo internetovej stránke obce, ak ju obec prevádzkuje, inak je pozastavenie výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva neúčinné. Dôvody musia byť zverejnené najmenej po dobu 15 dní. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný."."
Odôvodnenie. Návrh reaguje na prax, kedy v niektorých obciach starostovia využívali právo pozastaviť uznesenie zastupiteľstva, sistančné právo pri každom uznesení schválenom zastupiteľstvom a tým blokovali jeho činnosť, napriek tomu, že k tomu nemali žiadny dôvod a tento dôvod ani nevedeli uviesť. Návrh požaduje, aby starostovia boli povinní zdôvodniť, v čom vidia rozpor so zákonom alebo nevýhodnosť pre obec. Táto povinnosť vychádza zo základnej požiadavky demokracie, že verejní činitelia musia vedieť verejne zdôvodniť svoje rozhodnutia. Zverejnenie dôvodov na úradnej tabuli obce posilňuje informovanosť obyvateľov obce o dianí v obci a tiež posunie zodpovednosť starostu pri používaní práva pozastaviť uznesenie zastupiteľstva. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Chcem na záver povedať, že okrem spracovania Via Iuris som predkladal návrhy v podobnom duchu aj na rokovanie z radov ZMOS a zástupcami z ministerstva vnútra. Ešte raz hovorím o tom, že osobitné hlasovanie o každom bode a ďakujem vám za podporu aspoň toho jedného bodu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Ivančovi.
S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásil Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Tento návrh pána poslanca Ivanča som podporil medzi poslancami aj ja. Myslím si, že je potrebné, aby sa predovšetkým zvyšovala verejná kontrola a transparentnosť tak, ako je to potrebné aj na najvyššej úrovni v jednotlivých rezortoch a v exekutíve a vidíme to v týchto dňoch veľmi výrazne. Takisto je potrebné aj v rámci samosprávy miest a obcí zvyšovať možnosť verejnej kontroly a transparentnosti pri rozhodovaniach o veciach verejných a o prostriedkoch verejných.
Preto podporujem tieto návrhy, ktoré sa týkajú predovšetkým zverejňovania na internetovej stránke, včasného zverejňovania vážnych dokumentov, ako sú rozpočet, či záverečný účet alebo zbierky. Ale takisto aj zvyšovanie informovanosti občanov, čo sa týka jednotlivých predkladaných materiálov, ale zvlášť, keď ide o prípravu programu zastupiteľstiev. To znamená, samotného programu i jednotlivých bodov, aby sa dostatočne včas dali pre občanov i poslancov. Tam kolega Ivančo navrhuje päť dní pred konaním zastupiteľstva. Ja si myslím, že by bola vhodnejšia aj väčšia lehota, napríklad sedem dní. Lebo si myslím, že keď sa tieto lehoty neúmerne skracujú, tak je to na úkor kvality prípravy zastupiteľstiev.
Chcel by som ešte takisto podporiť aj tú vec, ktorú uviedol v závere. Aby bolo právo vyjadriť sa, jednotlivých obyvateľov, na zastupiteľstvách, i keď si uvedomujem, že tam ide aj o časový problém, ale radšej umožniť občanovi... (Vystúpenie automaticky prerušené časomerom.)