M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo chce reagovať na rečníka, ktorý vystúpil s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pánovi Kahancovi za reakcie. Len krátka poznámka z mojej strany k tým dňom, o ktorých hovoril. Iste, pán poslanec, aj viacej dní by sa mohlo dať, ale myslím si, že pri racionálnom uvažovaní tých päť dní stačí na to, aby bol program zastupiteľstva predložený, aby sa poslanci mohli pripraviť. A takisto som presvedčený o tom a verím, že aj ostatní poslanci, že tri dni je málo, tak ako je to vo vládnom návrhu.

Ku komplikovanej časti môjho návrhu týkajúceho sa vystúpenia občanov na zastupiteľstve, uvedomujem si, že to môže spôsobiť naťahovanie zastupiteľstva. Plne si to uvedomujem, avšak musím povedať, že v záujme veci by sme mohli zniesť aj to, v záujme veci aj to. Pretože predpokladajme, že ľudia uvažujú pozitívne a prídu na to zastupiteľstvo skutočne vtedy, ak chcú riešiť so zastupiteľstvom nejaký problém. Preto, prosím vás, aby sme si trošku odmysleli tú logiku, že zastupiteľstvo, aj keď nie prvý deň skončí, skončí druhý deň, ale stojí za to, aby sa tí ľudia na tom zastupiteľstve mohli vyjadriť. A ja som presvedčený, že to bude len vtedy, ak skutočne ten problém bude vážny a len vtedy tí ľudia tam prídu a budú chcieť hovoriť. A čo je dôležité, mali by hovoriť vtedy, keď ešte nie je odhlasované. Lebo aj ja som poslancom mestského zastupiteľstva a stáva sa to, že my síce dáme slovo občanom, ale až vtedy, keď je všetko odhlasované. Teda názor si vypočujeme, ale už ho nemôžeme zmeniť. Takže, prosím vás aj o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcem sa spýtať teraz, pán poslanec Slafkovský, predpokladám, že vaše vystúpenie je dlhšie ako nejaké dve minúty, pretože nechcem, aby sme znova o 17.00 hodine improvizovali, máme schválené tri návrhy zákonov, o ktorých budeme hlasovať, z toho jeden ústavný a preto vyhlasujem teraz.... (Hlasy z pléna.) Do rozpravy? Úha, tak to je veľmi dobré, pán minister. To vás za to chválim. Pán minister sa prihlásil do rozpravy v súlade s § 28. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja len, aby ste zbytočne tri minúty nemali prestoje v činnosti (Ruch v sále). Ja by som rád povedal iba toľko, že sa ukazuje, žiadna nejaká konkrétna poznámka na nejaký pozmeňujúci návrh, len sa ukazuje, že je zásadnou chybou zastupiteľstiev, že nemajú vlastnú asociáciu alebo združenie, alebo čokoľvek. Je, je, lebo by ste mohli byť súčasťou vlastne toho celého procesu, lebo obviňujete starostov a primátorov z toho, že si sami napísali zákon a že je proti tým, čo sú v zastupiteľstvách. A je to tak, že vlastne nakoniec sú výčitky, že sa posilňujú primátori a obmedzujú sa práva zastupiteľstvám. Ja si myslím naozaj súkromne, že zastupiteľstvá majú príliš veľa právomocí na to, akým spôsobom je volený primátor.

To znamená, keď porovnávame a chcete porovnávať veľkú, a už som to hovoril minule, ja som de facto ako minister, keď to poviem zjednodušene a prenesene, volený parlamentom a je mi vyslovená dôvera a vy ma aj odvolávate, čo ste prednedávnom aj ukázali. Naproti tomu starosta má vlastný individuálny mandát od občanov a v tom je ale zásadný rozdiel. A preto si myslím, na to, že občania si volia starostu a on sa im raz za štyri roky zodpovedá, jednoducho je kontrola zo strany zastupiteľstva priveľká z pohľadu tej, a teraz nemyslím kontroly, z pohľadu toho, akým spôsobom môžu obmedzovať. Idete proti voličom, pretože voliči povedali, že chcú mať tohto človeka za starostu.

A veď nakoniec si myslím, že keď vy hovoríte, že zastupiteľstvo má jednu farbu a starosta má inú, tak podľa mňa vo väčšine prípadov je to presne tým, čo by mohlo vyhovovať vám. Ale on má mandát od občanov a zastupiteľstvo ho nemôže v niektorých funkciách obmedzovať. To, si myslím, že je proti duchu toho, čo bolo myslené. Radšej zmeňte, že starostu volí zastupiteľstvo, a potom je to v poriadku. Potom kontrola starostu je plnohodnotná. Ale toto sa proste zmiešava na súboj medzi tými, čo sú zastupiteľmi a to je evidentne vidieť podľa toho, kto ako hovorí, či je zástupca alebo starosta, to je úplne identické, a každý si obhajuje svoj piesoček. Tak si ale uvedomme, že tým, čo hovoríte, popierate práva voličov, ktorí volia svojho starostu a chcú, aby ich on zastupoval a občan mu to má raz za 4 roky spočítať.

Veď dobre, veď vykonávajte kontrolnú funkciu, to všetko je, ale tie nároky, teraz si ja nepamätám presne, čo sa týka nejakých personálnych právomocí na úrade, ktoré predtým zastupiteľstvo nejakým spôsobom riešilo, potom starostovia, ja si už nepamätám, čo tam boli za problémy, ako bol starosta podľa mňa výrazne podhodnotený do terajšieho zákona, výrazne. Výrazne! (Hlasy z pléna.) To znamená, ja si len myslím, že sa nehádajme medzi zastupiteľmi a starostami. Ja nie som ani jedno, ani druhé. Len sa ako čisto nestranný pozorovateľ pozerám na to, čo hovoríte a pozerám, ako fungujú niektoré mestá a obce. V niektorých obciach je to tak, že vaši opoziční sú zástupcovia, niekde sú starostovia, a zase naopak. Jednoducho, starosta je volený občanmi a od toho sa to celé odvíja. Preto musí mať adekvátnu mieru svojich právomocí a nemôže byť neadekvátne obmedzovaný zastupiteľstvom, ak sa má zodpovedať pred voličom z toho, čo za 4 roky urobil. Lebo on dá svoj program a nemôže realizovať plnohodnotne svoj program, lebo mu zastupiteľstvo v mnohých oblastiach v tom bráni. A podľa mňa tie zmeny, ktoré sa tu dejú, sú naozaj iba minimálne, minimálne v tom, čo ako ja by som osobne, keby som naozaj mal byť čistým autorom tohto zákona, išiel výrazne, výrazne ďalej.

Ďakujem. (Hluk v pléne.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, ste si určite všimli, že vaším vystúpením v rozprave ste vzbudili naozaj skutočný záujem o rozpravu v tejto sieni.

Teraz sa pýtam tu prítomných poslancov, či súhlasíme s tým, aby sme dobehli faktické poznámky. (Hlasy z pléna: Nie.) Vyhlasujem prestávku. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ale chcem len skonštatovať, že je prihlásených spolu 7 s faktickou poznámkou a posledný je pán poslanec Rudolf Bauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Prestávka do 17.05 hodiny. Žiadam všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na hlasovaní, aby sa dostavili do rokovacej sály.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním. Chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

Ako o prvom budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Simona, Bugára, Bastrnáka, Gála a Nagya na vydanie zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, je to tlač 1390.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona, Bélu Bugára, Tibora Bastrnáka, Gábora Gála a Lászlóa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

Poprosím pána poslanca Jureňu, aby uvádzal hlasovanie.

M. Jureňa, poslanec: Pán predseda, budeme hlasovať o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania - o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 36 za, 27 proti, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Pán predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., je to tlač 1414.

(Hlasovanie o vládnom návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.)

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 121 prítomných, 109 za, 10 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

M. Mamojka, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a napokon Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho pridelenia.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 121 za, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili a pridelili zákon do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku,

je to tlač 1415.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 123 prítomných, 112 bolo za, 8 proti, 3 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

J. Burian, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Poprosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 123 bolo za, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

To boli 3 body, ktoré sme prerokovali a odhlasovali.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

je to tlač 1315. S faktickými poznámkami... Takže krátka 2-minútová prestávka. Počkáme, dámy a páni. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, je 17.16 hod., keby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby mohli kolegovia s faktickými poznámkami oboznámiť Národnú radu. Poprosím, kolegovia, minútku. Kolegovia, poprosím, viem, že je to emotívne hlasovanie, na chvíľočku predložte veľký zmysel pre poriadok, ktorý všetci máme, ale teraz poprosím zaujať predsa len miesta v laviciach, aby sme mohli pokračovať. Ďakujem vám pekne.

Takže, pokračujeme faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, budem len v krátkosti na vás v tejto chvíli reagovať, ale potom vystúpim aj v rozprave a tam budem mať viac času. Zameriam sa len na to, čo ste povedali, že zastupiteľstvá majú veľkú právomoc a starosta má mandát od občanov. Aj tí poslanci majú mandát od občanov a dokonca od tých istých, od ktorých má starosta. Takže tá moc by naozaj mala byť asi vyvážená. To je prvá vec.

Druhá vec, vy ste sám vo svojom vystúpení povedali, že ste vlastne nikdy neboli poslancom. Povedali ste doslova, nie ste ani jedno, ani druhé a vy sa pozeráte len z diaľky. Ja musím konštatovať, že za celé toto volebné obdobie sa ministerstvo vnútra, aj keď pod jeho gesciu patrí tento rezort, alebo tieto problémy, na tieto veci naozaj pozerá len z diaľky a mne to pripadá tak, že na tejto sekcii v rámci ministerstva sa nič nenakupuje, tak nebol o ňu záujem, jednoducho. A na záver toho ste vyprodukovali to, čo tu dnes predkladáte a sám neviete, čo predkladáte. A je to smutné, že ste v reforme verejnej správy dokázali za štyri roky alebo tri a trištvrte roka urobiť len to, čo tu dnes predkladáte.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ja som vás počúval a musím povedať, že mi je veľmi ľúto, ale naozaj, o zákone 369 o obecnom zriadení nemáte ani šajnu. A rovnako tak nemáte ani šajnu o tom, ako funguje samospráva. Len jedna poznámka na okraj, pán minister. Priamo volený je nielen starosta obce a primátor mesta, ale aj poslanci obce a mesta, isteže, vo svojich volebných obvodoch, ale sú rovnako tak priamo volení a majú kompetencie, ktoré starosta obce a primátor mesta potrebuje na to, aby mohol vykonávať svoju funkciu zodpovedne vo vzťahu k spravovaniu obecného majetku, vo vzťahu k prijímaniu všeobecne záväzných nariadení a iné záležitosti. Takže, problém je vždy v komunikácii, pán minister, medzi starostom, medzi poslancami a problém je vo vyváženosti kompetencií jednej aj druhej strany. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja vôbec si nemyslím, že by bola chyba, že je to prerokúvané so ZMOS-om a podobne. Ja si myslím, že kardinálna otázka by mala byť otázka posúdenia vývojových trendov miestnej samosprávy a vývojových trendov, ako má byť rovnomerne rozvrstvený monokratický a kolektívny princíp vo výkone samosprávy. Jednoznačne, v prenesenom výkone štátnej správy má dominovať monokratický princíp a pri originálnej pôsobnosti má prevažovať kolektívny princíp rozhodovania. Myslím, že v tom by sme sa mali zhodnúť a skutočne, aj to zastupiteľstvo je takisto volené tými istými občanmi ako starosta. Takže ja si myslím, že pred samosprávou ešte stojí určitá problematika vyjasnenia si, akým smerom má ísť vývoj samosprávy, pretože už ja som upozorňovala, že aj taký prenos výkonu štátnej správy na samosprávu obce a VÚC-ky spraví z nich orgány štátnej správy, pretože prevažná časť aktivity determinuje aj charakter toho orgánu. Možno to znelo teoreticky, ale to má ďalekosiahle praktické dôsledky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som sa pridal k predrečníkom, čo hovorili, že zrejme ste, pán minister, fakt ďaleko od problémov samosprávy. Poznám tieto veci zblízka, poznám ich ako poslanec na úrovni mesta i na úrovni regionálnej a myslím si, že takýto váš postoj, sám ste sa nazvali "nestranný pozorovateľ", tak potom asi ťažko je vám rozprávať o tom, ako funguje samospráva a čo tam treba robiť. Treba poznať problémy samosprávy, ale treba mať aj určitý záujem. A ten záujem by mal byť, aby samospráva fungovala dobre, transparentne. A myslím si, že práve neúmerné posilňovanie právomocí starostov či primátorov túto transparentnosť a tento čistejší systém fungovania samosprávy kazí.

Keď zoberieme štátnu úroveň a pozrieme sa na problémy s mýtom, s emisiami, nástenkovým tendrom a ďalšími tendrami, tak podobné problémy sú aj v samospráve. I u nás v Prešove, a prebehlo to cez celoštátnu úroveň, bol napríklad problém s výberom dodávateľa na nakladanie s odpadom mesta. A tento tender sa zastavil. Lebo tiež bol robený potichu, narýchlo. A nebyť médií, poslancov a predovšetkým poslancov, ktorí na to poukázali, tak tento tender veselo prebehne. Predsa, ak by sa hovorilo o tom, že poslanci nemajú zasahovať do toho a do toho a do toho, no tak potom tam sú úplne zbytoční. Ich volili takisto voliči a takisto sa im zodpovedajú. A ak to dáme do pozície, že rozhoduje iba jeden človek, tak to potom je predpoklad na zneužívanie pozície.

Na druhej strane plne chápem starostov, že majú na krku veľa starostí, preto sa aj volajú starostovia a že často im aj poslanci robia zbytočné problémy. Ale to je druhý problém. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja na rozdiel od predrečníkov, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, chcem oceniť prístup ministerstva vnútra pri príprave tohto zákona. Chcem podotknúť, že tento zákon nevznikal úplne náhodne, nevznikal ani krátku dobu, pracovalo sa na ňom vyše dvoch rokov a je to konsenzus, ktorý vznikol medzi ministerstvom vnútra, samosprávami a aj názormi občanov. Jednoducho, môj názor je ten, že zákon bol pripravovaný poctivo, seriózne, boli v ňom zohľadnené všetky racionálne pripomienky, ktoré v procese legislatívneho konania do tohto procesu vstúpili. A ja sa osobne trošku čudujem kolegom, ktorí na základe parciálnych informácií z pocitov z toho alebo oného miestneho zastupiteľstva chcú meniť a prispôsobovať zákon, ktorý sa týka takmer 2 900 samospráv, tomu alebo onému konkrétnemu prípadu. Ja osobne si myslím, že ten zákon je vyvážený a tak, ako je postavený, jednoznačne napomáha sfunkčneniu a zefektívneniu činnosti obcí a miest v Slovenskej republike a myslím, že sa ďalej k tomuto vyjadrím v rozprave. Takže, pán minister, ministerstvu vnútra z môjho pohľadu patrí pochvala za prípravu tohto zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, súhlasím s tým, že zákon bol pripravovaný dlho a dobre, zohľadňovali sa všetky pripomienky. ZMOS sa angažoval, je to úplne v poriadku. Chcem povedať, myslím si, že mandát poslanca je rovnako silný a dôležitý ako mandát starostu. Tak ako má mandát starosta od svojich voličov, od obyvateľov, takisto majú mandát poslanci. A princípom tohto zákona od začiatku je, že tie dva orgány - starosta a zastupiteľstvo - by mali byť vyvážené v rozhodovaní. A to je vlastne podstata posudzovania aj tohto návrhu. Možno niektoré veci ukáže až prax, či sa tá vyváženosť dodržala, alebo nie. Napríklad zmena organizačnej štruktúry, že už ju neschvaľuje zastupiteľstvo, aj na úrovni obce, aj na úrovni regionálnej samosprávy dochádza k tomu, že niekde ani nevedia, nie sú informovaní tí poslanci, čo sa udialo. Áno? A keď nemá starosta alebo župan povinnosť ani informovať, tak už má proste nielenže informačný náskok, ale ešte ako keby nemal povinnosť poskytovať informácie. Neviem, či to je dobrá zmena. Takisto ďalšia zmena, ktorá, neviem, či tu bola spomínaná, v tomto zákone, že starosta bude sám môcť menovať svojho zástupcu. To až prax ukáže, či je to dobrá zmena, či ten zástupca bude naozaj plniť tú funkciu a ako poslanec, či bude môcť hlasovať slobodne a zodpovedne, to sa ukáže. Čiže, z tohto pohľadu si myslím, že poznámky, ktoré tu boli, faktické poznámky, či sa nenarušuje vyváženosť medzi týmito dvoma hlavnými orgánmi obce, ale verím, že až prax možno ukáže po niekoľkých rokoch, či je to dobré alebo bude treba opäť korigovať zákon.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky - pán minister. Zapnite mikrofón, prosím, pánovi poslancovi na pôde navrhovateľa.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Ja som nechcel do tejto roviny skĺznuť, ale niektorí v reakcii do tej miery skĺzli, tak musím povedať, že tie reakcie, samozrejme, na zákon sú predovšetkým zo strany neúspešných starostov a primátorov. Ja chápem, že proste to bolí, ale treba sa prispôsobiť tomu, že primátor má naozaj z môjho pohľadu silné postavenie. Má mať silné postavenie. A neviem, a to je môj názor, a dovoľte, aby som ho mal, za neho si zodpovedám aj pred vami, aj pred každým, že jednoducho aj z pohľadu toho občana za veci, ktoré sa dejú v obci alebo v meste, je väčšinou či v médiách regionálnych alebo inak vždy označovaný predovšetkým primátor alebo starosta. A ja si vôbec nemyslím, že to má byť vyvážené. To teda neviem, kde ste k tejto teórii došli. Ale tak ja si myslím, že nesprávne, keď sa o tom bavíme, pretože, keď sa o tom bavíme, potom by to malo platiť, že vy v parlamente by ste mali schvaľovať organizačný poriadok úradu vlády a mali by ste schvaľovať podpredsedu vlády osobitne od toho, ako si voliči rozhodli predsedu. To sú tak podľa mňa... (Reakcia z pléna) ... čiže, pán poslanec, ty na mňa nekrič, teba nevolila ani vlastná rodina v Martine, tak už sa k tomu nevracajme neustále. To znamená, rád by som, kto je "out" a kto je "in", o tom rozhodnú voliči a v tvojom prípade rozhodli, že si "out".

Takže, ešte raz sa k tomu vrátim. Zodpovednosť, ktorú nesie starosta, je neporovnateľná s kolektívnym orgánom zastupiteľstva. A toto je minimálna úprava, ktorá sa v tomto zákone upravila v záujme, aby bolo veľmi silné postavenie aj v zastupiteľstvách. Keby to bolo čisto na tom, ako si ja myslím, že by mali fungovať obce, tak by to bolo silnejšie. Ale vzhľadom na... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, uplynula lehota. Pokračujeme v rozprave.

Ako posledný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Slafkovský. Má slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do debaty o zákone, s ktorým som dlhé roky žil, ktorý stále vnímam ako jeden zo zákonov, ktorý bol prijatý medzi tými základnými piliermi, ktoré budovali demokraciu na Slovensku po roku 1989. Ten zákon bol prijatý nadčasovo a bol prijatý v takej podobe, ktorá za dvadsať rokov jeho existencie zaznamenala pomerne málo zmien v tých podstatných veciach.

Život priniesol problémy, ktoré treba riešiť a odrazom toho je aj vlastne návrh tejto novely zákona, pretože tu treba povedať, že výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj sa problematikou tohto zákona zaoberal mnohokrát. Tri roky sme pracovali na tomto projekte s tým, že sa do tejto práce zapojili, predovšetkým Združenie miest a obcí Slovenska, ale aj názory jednotlivých starostov, poslancov a Únie miest a obcí Slovenska. Takže výsledok je určitým kolektívnym dielom, na ktorom sa niektoré názory podpísali viacej, niektoré sa podpísali menej a je možno na škodu, že sa na rokovanie dostáva až teraz na konci nášho mandátu, pretože už zásadné body boli pripravené pomerne dávno a bol to predovšetkým tlak poslancov z výboru, ktorý primal ministerstvo k tomu, aby tento návrh spracovalo a predložilo do parlamentu.

Tie základné teoretické postuláty o tom, či má byť vyváženosť medzi zastupiteľstvom a primátorom, ja si myslím, že určitá vyváženosť tam má byť, pretože jeden aj druhý je volený priamo voličmi, priamo svojimi občanmi a nie je dobré povyšovať jedného nad druhých, pretože už aj tak kompetencie a silu, ktorú má post primátora dnes, sú mimoriadne veľké. Prejavuje sa to v tom, čo som sa snažil svojím spôsobom troška obmedziť, keď som predkladal návrh, ktorý mal regulovať náklady na voľby do samospráv. Pretože pokiaľ porastie sila týchto starostov, porastie aj vôľa určitých skupín ľudí mať za každú cenu svojho starostu. A pokiaľ títo starostovia nebudú dostatočne slobodní v rozhodovaní, tak budú často rozhodovať nie nestranne, ale záujmovo. A to nie je záujmom našej krajiny, aby sme mali starostov, ktorí rozhodujú podľa záujmov malých nátlakových skupín. Chceme mať samosprávu, ktorá bude naďalej rešpektovaná, a keď dlhé roky bola považovaná za jednu z oblastí, kde je tej korupcie na Slovensku najmenej, tak bolo by dobré, keby sa k tomu étosu vrátila. Bohužiaľ, posledné roky nám ale dávajú za pravdu, že veľa vecí aj na samosprávach nie je celkom v poriadku a preto je potrebná aj novela tohto zákona.

Nebudem viacej teoretizovať, prejdem skôr k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré mám pripravené a len jednou, dvoma vetami ich troška viacej ozrejmím.

V mojich pozmeňujúcich návrhoch navrhujem v bode 1, aby sme vypustili v § 5 vetu, ktorá podľa môjho názoru je tam nadbytočná, pretože vzťah štátu a obce je zadefinovaný v § 1 ods. 2, kde sa hovorí o tom, že obci je možno prikazovať len zákonom. A my v § 5 máme aj takú vágnu vetu, ktorá hovorí, že "v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy". Ja viem, že je to myslené na prenesenie výkonu kompetencií, teda na prenesený výkon štátnej správy, ale v titulku to nikde nie je a nikde to nie je jednoznačné. Len je taký zvyk, že sa to takto aplikuje a zatiaľ s tým nevznikli alebo nebolo príliš veľa problémov.

Ako bod 2 v mojom pozmeňujúcom návrhu je niečo podobné, čo tu už zaznelo z úst kolegu Pásztora, a to je, aby sa zastupiteľstvá schádzali v rytme minimálne každé dva mesiace. Ja osobne mám veľmi dobrú skúsenosť s tým, keď sa zastupiteľstvá schádzali každý mesiac a zásadne sa schádzali po 16.00 hodine tak, aby sa všetci poslanci, ktorí majú svoje pracovné zaradenie, to nie sú uvoľnení ľudia ako my, aby sa mohli na zastupiteľstvách zúčastniť. Považujem za neprípustné a úplne nemorálne, keď si dovolí starosta alebo primátor zvolať mimoriadne zastupiteľstvo na 9.00 hodinu doobeda. A takýchto prípadov sa deje hrôza. Potom raz, dva naskáču poslancom absencie, aj možnosť vylučovať poslancov zastupiteľstva a podobne. Takže, preto sa prikláňam k tomu, aby sme do zákona vložili tú časť, ktorá hovorí o tom, aby boli zastupiteľstvá každé dva mesiace.

Prejdem potom k bodu 3, ktorý sa dotýka predovšetkým § 12, a to je spôsobu zvolávania zastupiteľstva a jeho riadenia a chodu zastupiteľstva samostatného, keď už funguje. Tu navrhujem predovšetkým to, aby bolo jasné, kto zastupiteľstvo povedie, pokiaľ ho odmietne viesť starosta, pokiaľ ho odmietne viesť zástupca starostu. V európskych inštitúciách je bežné, že keď zasadá prvýkrát nejaká inštitúcia, tak ju otvára takzvaný doyen, to znamená, najstarší člen toho spoločenstva. Preto si myslím, že je pomerne jednoduché a dá sa to dobre ošetriť, aby zastupiteľstvo, ktoré bude zvolané z podnetu jednej tretiny poslancov, v návrhu máme napísané toľko, že ho má viesť poverený poslanec, ale nikde nie je napísané, kto ho poverí a ako ho poverí. Preto ja navrhujem, aby tam bola zmena, aby sme tam mali text, ktorý bude hovoriť o tom, že zastupiteľstvo vedie najstarší člen skupiny poslancov, ktorí sa uchádzali o zvolanie takéhoto zastupiteľstva.

Podobne, pokiaľ starosta počas rokovania zastupiteľstva odmietne dať slovo poslancovi, v návrhu zákona máme to, že ak odmietne dať slovo poslancovi, stráca právo viesť takéto zastupiteľstvo. Nastane problém. Kto ho teda má viesť, keď ho nebude viesť starosta? Keď to odmietne aj zástupca? Ja navrhujem, aby to bol najstarší prítomný poslanec. Ak naraz odmietne najstarší, tak je tam za ním ďalší vekovo, ktorý to môže urobiť. Takže nájde sa tam určite niekto, kto to bude schopný viesť. Ale povedať, že ho bude viesť poverený poslanec, tak to by sme museli povedať na začiatku funkčného obdobia, že pre prípad, že starosta odmieta viesť zastupiteľstvo, tak každý jeden z poslancov je povereným poslancom. A takto sa to nedá asi stanoviť, preto navrhujem, aby to bolo v polohe toho najstaršieho a myslím, že by to bolo úplne jasné, kto z tých tridsiatich, poviem, z tej jednej tretiny poslancov povedie zastupiteľstvo, pokiaľ starosta to odmietne.

V § 13, tam navrhujem, aby sme doplnili v oblasti informovanie, informovania verejnosti aj poslancov, to, že pokiaľ starosta alebo primátor dostáva v tejto novele zákona právomoc poveriť, aby v podstate vo funkcii štatutára, (ktorý podpisuje stavebné povolenia a daňové príkazy), aby to podpisoval úradník. Má právo preniesť túto kompetenciu na úradníka. Dobre, súhlasím s tým, myslím si, že je to praktické ustanovenie, ktoré pomôže riešiť veci, ale myslím si, že by bolo vhodné, aby o tom, ktorý úradník má takéto poverenie, starosta bol povinný informovať poslancov, aj verejnosť na verejnej tabuli a internetovej stránke obce, aby to nezostávalo v tom, že jeden týždeň je to jeden, druhý týždeň je to druhý, proste informovať o tom, kto je takto poverený.

V bode 5 môjho pozmeňujúceho návrhu je, to sa týka § 13b, týka sa voľby zástupcu starostu, tam navrhujem, aby zostala v podstate súčasná úprava, kde zástupcovia sú volení na návrh primátora, ale zastupiteľstvom. Čiže nejde tam o spôsob menovania. Počet je tam ponechaný tak, ako je vo vládnom návrhu. Podobne v bode 5 doplňujem povinnosť starostu informovať o tom, akými kompetenciami poveril svojich zástupcov, aby to bolo na internete a na tabuli zverejnené, aby vedeli aj poslanci, aj občania, aké zmeny sa tam budú konať.

§ 13b sa dotýka predovšetkým zástupcov starostu. Tu je dosť veľký problém, ktorý sme zatiaľ v našej krajine dobre neriešili, a to sú zástupcovia, ich odmeňovanie, ich nárok na dovolenku, nemocenské a podobne. Tak ja si tam dovoľujem urobiť takú úpravu, ktorá hovorí o tom, že zástupcovi starostu patrí plat podľa zákona súčasne platného, to je 253/1994 do výšky 80 % primátora, a pokiaľ je zástupca starostu poverený len nejakým čiastočným úväzkom, tak sa mu plat primerane k tomu prirovná.

V bode 7 môjho pozmeňujúceho návrhu je, to sa týka § 14 ods. 2, kde navrhujem, aby sa vložili slová "za nezávislých poslancov, ak tvoria minimálne štvrtinu poslancov". A tu chcem upozorniť, poprosím, to je preklep, tam nemá byť 50 ale 49. Siedmy bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka bodu 49 vládneho návrhu. Ide tu o zloženie rady, kde navrhujem, aby nezávislí poslanci mali v mestskej rade svoje zastúpenie vtedy, pokiaľ tvoria jednu štvrtinu poslancov, aby sa nestalo to, že z 50, zo 45 poslancov mestského zastupiteľstva sú tam dvaja nezávislí a budú požadovať mať svojho zástupcu v rade. Takže je tam určité početné obmedzenie. Poprosím aj preklep potom.

Pozmeňujúci bod č. 8 návrhu... (Hlasy v sále.) Prosím? (Hlasy v sále.) Aha, som sa tak zaujal, že, ale no už prednesiem aj pána ministra. Svedčí to o všeobecnom záujme o túto problematiku. Bohužiaľ, ja viem, že zbrane a hra na vojakov a podobne sú oveľa zaujímavejšie ako bežný život občanov, ale ja ako občan potrebujem, aby aj správa vecí verejných bola dobrá. Ale to už takto chodí.

Čiže poprosím bod 51 označiť ako bod 50. Tam sa to dotýka obecnej rady, kde navrhujem, aby obecná rada sa schádzala v rovnakom rytme ako zastupiteľstvo. Má to opodstatnenie, ak sa zastupiteľstvo bude schádzať každé dva mesiace, aby sa aj obecná rada schádzala každé dva mesiace.

V bode 9 - to sa dotýka § 25 ods. 8, kde navrhujem, že za poslanca uvoľneného na výkon funkcie sa doplní "zástupcu starostu". To by znamenalo to, že rôzni takzvaní uvoľnení poslanci, ktorých si vytvárajú často zastupiteľstvá a primátori podľa svojej vôle len preto, aby uspokojili potreby svojich politických partnerov, aby mali kľud v politickom klube, vytvárajú funkcie uvoľnených poslancov, ktoré sú nezlučiteľné s tým, čo máme v zákone napísané na inom mieste, kde je napísané, že poslanec nesmie byť zamestnancom obce. Ak poslanec nesmie byť zamestnancom obce, tak dávať mu miesto, kanceláriu, plat v polohe uvoľneného poslanca, to si myslím, že si protirečí.

No a v bode 10 hovorím o tom, čo sa vlastne dotýka zástupcov starostov. Je to tak troška dlhšie napísané, ale princíp je jednoduchý, že aby pokiaľ je zástupca starostu plne menovaný a vykonáva si svoje povinnosti, aby sa naňho vzťahoval Zákonník práce v oblasti dovolenky a nemocenskej podobne, ako sa vzťahuje na starostu.

Takže ja si dovolím teraz môj pozmeňujúci návrh prečítať ešte raz celý.

Pozmeňujúci návrh poslanca Alexandra Slafkovského k tlači 1315.

Bod č. 1: "Vložiť nový bod 16 a nasledujúce body 16 - 80 prečíslovať. Vypustiť v § 5 ods. 2 text za bodkočiarkou: "v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy."."

Bod 2 pozmeňujúceho návrhu - je to k bodu 30: "V prvej vete nahradiť slovo "tri" slovom "dva"."

Bod 3. Je to k bodu 31: "a) navrhovaný odsek 2 znie:

"(2) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa ods. 1 prvej vety, zvolá ho zástupca starostu alebo najstarší poslanec z poslancov žiadajúcich o zvolanie zastupiteľstva. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho ten, kto zvolal obecné zastupiteľstvo."

"bod b) v navrhovanom odseku 3 sa nahradí text "vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom" slovami "vedie ho najstarší prítomný poslanec obecného zastupiteľstva z tej tretiny, ktorá žiadala o jeho zvolanie."

"bod c) v navrhovanom odseku 5 sa nahradí text "vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom" slovami "vedie ho najstarší prítomný poslanec obecného zastupiteľstva, ak zastupiteľstvo hlasovaním nerozhodne inak."

"bod d) v navrhovanom odseku 6 sa nahradí text "vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom" slovami "vedie ho najstarší prítomný poslanec obecného zastupiteľstva, ak zastupiteľstvo hlasovaním nerozhodne inak."."."

Bod 4 k bodu 36: "V navrhovanom v znení § 13 ods. 5 na koniec doplniť vetu tohto znenia: "Poverenie ihneď zverejní na verejnej tabuli na internetovej stránke obce a informuje poslancov, ako aj verejnosť obce obvyklým spôsobom."."

Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Je to k bodu 45: "V § 13b ods. 1 - 3 znejú: "Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého volí obecné zastupiteľstvo na návrh starostu na celé funkčné obdobie. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže navrhnúť zastupiteľstvu, aby zvolilo dvoch zástupcov starostu, pričom určí ich poradie. Zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, urobí tak aj bez návrhu starostu."

Bod 2: "Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom."

Bod 3: "Zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení. Poverenie ihneď zverejní na verejnej tabuli, na internetovej stránke obce a informuje poslancov ako aj verejnosť obce obvyklým spôsobom."."."

6. bod pozmeňujúceho návrhu je k bodu 48: "§ 13 b) ods. 5 znie: "Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa ods. 4 alebo úlohy v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení, patrí plat do výšky 80 % ročného príjmu starostu podľa osobitného zákona, ak mandát starostu zanikol, prvý zástupca má nárok na plat určený podľa výšky zákona v plnej výške."."

Bod 7, je to k bodu 49, tam je oprava: "V navrhovanom znení § 14 ods. 2 doplniť za slová "nezávislých poslancov" vložiť slová "ak tvoria minimálne štvrtinu poslancov"."

Bod 8 pozmeňujúceho návrhu je k bodu 50: "V navrhovanom znení § 14 ods. 4 nahradiť slovo "tri" slovom "dva"."

Bod 9 pozmeňujúceho návrhu: "Vložiť nový bod 81 a nasledujúce body prečíslovať. V § 25 ods. 8 doplniť za slová "výkon funkcie" slová "zástupcu starostu"."."

Bod 10: "Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie: Čl. VIII: Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení zákona č. 374/1994 Z. z., zákona č. 172/1998 Z. z, zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 289/2002 Z. z. a zákona č. 460/2008 Z. z. sa mení takto: "V § 2 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "(5) Ustanovenia odsekov 1 - 4 platia rovnako pre zástupcu starostu." Doterajšie čl. 8 a 9 sa označujú ako články 9 a 10."."

Ďakujem za vypočutie a prajem starostom, aby sa im s novým zákonom dobre pracovalo. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Slafkovského sa hlási pán poslanec Stanislav Janiš, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Prišiel pán minister. Ja poviem k filozofii zákona, že mestá a obce nie je policajný zbor. Tá samospráva a filozofia samosprávy je nejako úplne ináč. V samospráve nemôže platiť to, čo v polícii, kde jeden velí a všetci ostatní poslúchajú.

Čo sa týka prípravy a angažovanosti v tomto zákone, treba sa otvorene spýtať, kto zastupoval samosprávu. Samozrejme, ZMOS. Ale ZMOS sú starostovia, nie poslanci, to značí, že tá druhá strana, ktorá je rovnako volená ako ten starosta, v tom vyjadrovaní a pripomienkovaní chýba. Čudoval by som sa starostom zo ZMOS-u, aby protestovali proti tomu, keď im dávate gubernátorské právomoci. No to by som sa čudoval, keby povedali, že ich nechceme. Ale ak dávate niekomu skoro gubernátorské právomoci, tak ja hovorím tomu, že to je kumulácia moci do rúk jednotlivca a toto tu už bolo pred rokom 1989 - predseda miestneho alebo mestského národného výboru. A treba otvorene povedať, že každá kumulácia moci do rúk nesie v sebe riziko klientelizmu a korupcie. Ak sa pozrieme na dnešné Slovensko, tak ste dotiahli Slovensko na 9. miesto zo 180 krajín v oblasti korupcie a týmto zákonom vytvárate ďalšiu pôdu na postúpenie Slovenska ešte na vyšší rebríček, ešte na vyššie miesto, možnože budeme 8., možno 7. a možno, že sa dostaneme na čelo. Toto je filozofia tohto zákona a filozofia tohto zákona vytvára takéto predpoklady. Ja si myslím, že treba ísť opačne - transparentnosťou, zverejňovaním a rozdelením moci. Aj tí poslanci sú volení presne tými istými občanmi ako ten starosta.