M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, dajte pánovi poslancovi nový čas. Pán podpredseda vlády, nikto nemá takú možnosť pristúpiť k mikrofónu ako vy, skúste potom, keď na to bude čas. Teraz dáme priestor pánovi Haleckému.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Aby som reagoval na pána poslanca Slafkovského, ale súčasne aj na principiálnu otázku, ktorá tu odznieva, to znamená, symetria - asymetria moci starostu, primátora alebo zastupiteľstva, ja by som sa skôr prikláňal ku stanovisku pána ministra Kaliňáka alebo, by som povedal, jednoznačne mám skúsenosti, lebo som v mestskom zastupiteľstve a v regionálnom niekoľko rokov a je potrebné povedať, že teraz je v mnohých situáciách, hlavne keď väčšinové zastúpenie majú poslanci z iného politického zoskupenia, deštruktívne a nevytvára podmienky pre rozvoj obce alebo rozvoj mesta. Takže toto, čo povedal dosť mrazivo pán minister Kaliňák, že je za asymetrický model, ja som tiež za asymetrický a myslím, že je to správne, funkčné, efektívne a ukazuje to prax zrejme aj ZMOS-u, ale aj tých, ktorí tento vládny návrh zákona pripravovali. A aký je starosta, taká je obec. Aký je primátor, také je mesto. A samozrejmá vec, že poslanci majú za úlohu kontrolovať, majú za úlohu dávať návrhy, pripomienky a vytvárať opozíciu k názorom a k snahám primátora. Ale to ešte neznamená, že hlavne, keď zástupcovia - poslanci sú vo väčšine, aby brzdili rozvoj činnosti mestského úradu, vytvárali nové štruktúry v zastupiteľstvách a tým pádom deštruovali rozvoj a činnosť dediny a mesta. Preto principiálne skutočne prax ukazuje, aj keď to vyzerá trošku nedemokraticky a nelogicky, ale mierna asymetria v jednoznačný prospech niektorých právomocí starostu a primátora prospieva obciam a mestu. Ja myslím, že... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Čas vám vypršal, pán kolega. Teraz bude reagovať pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne za faktické poznámky. Debata o tom, či asymetria, alebo neasymetria, predovšetkým ide o to, že v dnešnej podobe aj starostovia, aj poslanci sú rovnako volení tými istými občanmi a všetci poslanci spolu majú obyčajne viacej hlasov, ako má víťazný primátor. Na to, aby sa v našom systéme primátor tváril ako pánboh alebo starosta v obci, kde máme jednoduchý volebný systém, ktorý jednoduchou volebnou väčšinou, kde veľakrát za starostom stojí 14 - 15 % obyvateľov, ale zastupiteľstvo tvorí názory všetkých a účasť býva okolo 50 %, zavádzať tu nejakú zásadnú asymetriu, si myslím, že je absolútne neprimerané. Pokiaľ by sme mali dvojkolový volebný systém na starostov a primátorov, tak si viem predstaviť, že by jeho pozícia alebo oprávnenie bolo silnejšie, pretože by mal oveľa silnejší mandát. Ale dnes, keď máme starostov, ktorí ani nie desatinou hlasov voličov sú zvolení a tvária sa, že nad nich niet, tak to si myslím, že dávať im zbytočnú veľkú silu do rúk, nie je dobré. Tendencia v Európe je všeobecne zavádzať priamo volených starostov... (Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, prepáčte. Pán minister, hádam vás nebudem učiť, že ste navrhovateľ. No tak poprosím, naozaj zaujmite miesto v sále a môžeme pokračovať. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: ... takže tá kontrola zastupiteľstvom, ktoré často má oveľa voličsky aj občiansky oveľa silnejší mandát ako starosta bez toho, aby bolo náležite informované, to nemôže fungovať. Preto si myslím, že návrh je pozitívny v tom, že odstraňuje nezro... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Slafkovský bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne.

A teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Pavol Kubovič, Ľubomír Petrák, Pavol Goga, Monika Gibalová, Alexander Slafkovský.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže máme spolu 5 poslancov prihlásených do rozpravy. A slovo má pán poslanec Pavol Kubovič. Chcel by som vás všetkých upozorniť, viem, že je pokročilá doba, máme za sebou náročný deň, ale skúsme ešte rešpektovať tých, ktorí vystupujú v rozprave a všetko ostatné buď cez mikrofón, alebo mimo sály. Ďakujem pekne.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno nadviažem na to, čím ste skončili, že skúsme rešpektovať jeden druhého, tak asi by to patrilo povedať v tejto chvíli aj na pána predkladateľa, teda pána ministra, lebo potom sa môžeme prekárať v takých veciach, ako keď on povie, že ozývajú sa neúspešní starostovia a podobne, tak, pán minister, raz a navždy, aby sme si to vyjasnili. Ja som bol starostom 8 rokov. Vy ste ministrom ešte ani nie celé 4, keď budete aspoň 8, tak si dovoľte hovoriť takéto poznámky. Dobre? Vyjasnime si nejaké veci hneď na úvod a na začiatok. A keď už mám pokračovať v tom, čo som začal, tak by som sa vás veľmi rád opýtal, kedy ako minister vnútra konečne zariadite, aby na polícii došetrili po 3,5 roku môj podnet na falšovanie volieb v mestskej časti Ružinov. Mali ste na to 3,5 roka. Dodnes sa bojíte povedať pravdu v tomto prípade. Takže poprosím vás, aby ste s týmito nezmyselnosťami prestali, a keď dokážete urobiť to, čo dokázali urobiť druhí, tak potom môžeme o tom hovoriť. Neviem, načo takýmto štýlom tu začínate hovoriť, keď preberáme. Ja som nezačal, vy ste tu robili takéto invektívy. Takže, keď chcete, budeme kľudne v tomto tóne pokračovať. (Hlasy z pléna.) To si potom povieme, ale veď áno, môžeme pokračovať. Budem veľmi rád.

Takže vrátim sa k tomuto návrhu zákona, pán minister, ktorý predkladáte. Iste dobre viete, a keď si prečítate aj úvod, tak hovoríme o zákone, ktorý bol schvaľovaný v roku 1990. V roku 1990, presne tak ako to povedala pani poslankyňa Tóthová a plne súhlasím s jej slovami, ktoré hovorili, boli určite iné trendy v rámci samosprávy, ako sú v roku 2010. Celkom určite samospráva v tých rokoch, keď sa vytvárala, keď začínala existovať, hovorili sme a poznali sme oveľa menej vecí, ako poznáme dnes. Celkom určite tie predstavy boli nejaké.

Treba otvorene povedať, máme za sebou istý vývoj a ja som predpokladal, že keď prídeme alebo bude predkladať niekto, nazvem to, pomerne veľkú novelu, prípadne príde s nejakým novým zákonom, tak to bude nejaká systémová zmena, o ktorej budeme môcť diskutovať, o ktorej budeme hovoriť, či je pre budúcnosť samosprávy na Slovensku vhodná, alebo nie je vhodná. Mňa to mrzí, mňa to naozaj mrzí, že za tri a pol roka táto vláda nič takéto vlastne do Národnej rady nedoniesla a takáto diskusia tu vôbec neprebehla, pretože v samospráve je tých problémov naozaj dosť, je ich veľa.

Mne to tak pripadá, že v tejto chvíli touto novelou ideme riešiť možno 20, 30 prípadov, ktoré vznikli v samospráve, ktoré sa dostali do stavu rôzne neriešiteľných postupov. Ja súhlasím s tým, že niektoré z týchto úprav, ktoré sú tu, majú tieto veci vyriešiť, aby v tej samospráve v niektorej obci, meste nastal kľud. Ale môžeme naozaj takýmito zásahmi riešiť problémy takých samospráv, ktoré, ja neviem, majú 200, 500 občanov a riešiť ich takým istým spôsobom ako miest, ktoré majú 50, 60 tisíc občanov? Ja hovorím, že nie. To sú diametrálne rozdielne problémy a celkom určite možno by stálo na zamyslenie, keď už vy ste tu dneska začali s tým, že vy ste zato, aby starostovia mali silné postavenie, pomaly boli v úlohe akýchsi vládcov v území a nepotrebujú zastupiteľstvo, veď môžeme aj na túto tému diskutovať, ale potom musíme rozlišovať. Musíme rozlišovať malé obce, musíme rozlišovať pri mestách a myslím si, že tie pohľady budú celkom určite rozdielne aj podľa veľkosti jednotlivých obcí a miest.

Ja som očakával, že keď vláda príde s nejakým návrhom, tak ten návrh bude hovoriť a bude poukazovať, ktorým smerom vlastne aj vláda v týchto veciach chce ísť. Bohužiaľ, tá novela nakoniec tak, ako boli všetky doteraz predkladané novely, ktoré, či sa týkali zákona o Bratislave, či sa týkali zákona o Košiciach, vždy boli do slova a do písmena a nemôžem si odpustiť povedať slovo, účelové a šité niekomu na mieru. Jednoducho boli takto robené tie novely. Môj osobný názor je, že to je proste cesta, ktorá nevedie k ničomu, keď budeme takýmto spôsobom upravovať vždy podľa toho, ja to poviem otvorene, toho, kto bude pri moci a kto si bude chcieť vyriešiť svoje konkrétne problémy v niektorom území. Určite to nie je to, že budeme riešiť systémovo problémy, ktoré sa vyskytujú jednoducho v samospráve.

Ja napríklad v tejto súvislosti mám otázku, a tu so spravodajcom sme sa o tom neraz bavili, keď sme spolu hovorili na túto tému, že by bolo dobré, aby napríklad zákon o Bratislave, zákon o Košiciach, zákon o vyšších územných celkoch, zákon o obecnom zriadení, aby sme napríklad systém voľby zástupcov, starostov, primátorov, županov, ja neviem, systém schôdzovania, systém rôznych vecí, ktoré sú rovnaké na všetkých týchto úrovniach, dostali v našej legislatíve do jednotného rázu. Ja sa teraz pýtam, toto má byť začiatok? Podľa tohto budeme robiť aj tie ostatné? Ako to vlastne bude s tými ostatnými zákonmi, ktoré sa týkajú aj tých, o ktorých som hovoril? A zase prichádzam k jedinému, že vlastne ten, kto to predkladá, nevie, ako chce, aby vyzerala ucelená samospráva a nepovie nám, akú má predstavu. Pán minister, veď keď bude vaša predstava odlišná od mojej, tak budeme o tom diskutovať, s tým nemám problém. Ale jednoducho v tejto chvíli si naozaj kladiem otázku: Týmto spôsobom budeme riešiť aj všetky ostatné samosprávne zákony, ktoré tu máme v našej legislatíve? Budeme to prispôsobovať tomu, čo ste tu navrhli? Ja napríklad vytiahnem z toho jeden úplne, úplne konkrétny príklad.

Váš návrh bod č. 31 ods. 5. Dovolím si ho prečítať, a potom vám položím jednu konkrétnu otázku. "Obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a jeho zmenu na začiatku zasadnutia. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia a obecného zastupiteľstva alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný, alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec, poverený obecným zastupiteľstvom." A čo keď sa ten starosta z tej stoličky od toho mikrofónu nezdvihne? Čo urobíte? Čo urobíte? Povedzte mi vážne, čo v takomto prípade urobíte. Veď ste videli a boli zábery v televízii z nie jedného takého rokovania zastupiteľstva, že k takýmto konaniam došlo. Na tomto papieri to vyzerá úplne O. K. Absolútne by som s vami súhlasil. Ale ako to bude vykonané? Zamyslel sa niekto, ako niektoré z týchto bodov, o ktorých tu hovoríme, ktoré dávate vy do návrhu, vykonáte. To k nám pošlete políciu a tá ho vynesie, toho starostu? Ja neviem. Ja sa fakt pýtam, ako to zabezpečíte. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Nie, ja sa to pýtam vážne. Pán minister, ja sa to pýtam vážne, ako to chcete zabezpečiť. Tak ja si myslím, že robíte zákony nielen preto, aby boli urobené, ale aj preto, aby boli v praxi používané. (Hlas z pléna.) Aha a vás naučil? Z ktorej kancelárie? Ja som tam sedel do poslednej chvíle.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán podpredseda a pán poslanec, toto je rozprava, ktorá je verejná, poprosím, keby ste pokračovali spôsobom, ako určuje rokovací poriadok. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Takýchto bodov by som tu mohol čítať viac, pán minister.

A zase sa vraciam k tomu, čo som povedal na začiatku. Ide o to, čo tým chcete dosiahnuť. A keďže som na to stále nikde nenašiel odpoveď, tak môžem skonštatovať len jediné, opäť ďalšia účelová zmena zákona, ktorá má niekomu poslúžiť, ktorá niekomu vyhovuje. Ale myslím si, že vaše ministerstvo a vaša sekcia, ktorú tam máte, by mala aj o tom hovoriť, ako sa vysporiadať s problémami, ktoré naozaj existujú na Slovensku v rámci samosprávy, a vy ste v tomto smere za tri a pol roka neurobili vôbec nič. A preto takýto návrh novely, ktoré aj návrhy mojich kolegov možno zjemňujú túto novelu a robia ju aspoň trocha takou, že sa dá použiť, jednoducho nebudú prijaté, tak v žiadnom prípade takúto novelu podporiť nemôžeme.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ján Podmanický ako jediný. Moment, pán minister, vy môžete ísť do rozpravy. S faktickou? Tak prvý je pán Podmanický, pán poslanec - spravodajca sa hlási tiež, nemáte zrejme kartu pri sebe, ale ja evidujem vašu prihlášku do faktických poznámok. Takže dajte na druhé miesto pána ministra a na tretie pána spravodajcu, prosím vás, na tabuľu. Takže máme troch prihlásených s faktickou poznámkou a uzatváram tým pádom možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, práve ten príklad, ktorý ste uviedli, svedčí o tom, že predložená novela zákona o obecnom zriadení je vyvážená, pretože rieši práve situáciu, keď starosta chce nejakým spôsobom zmariť konanie obecného zastupiteľstva. Takže tá navrhnutá úprava, ktorú ste spomínali, je prínosom, je posunom dopredu. No a na tú praktickú otázku, ktorú ste položili, veď nikde nie je napísané, že starosta vedie rokovanie obecného zastupiteľstva zo svojho miesta. Takže zákon určuje, ktorý poslanec bude v takomto prípade viesť obecné zastupiteľstvo a môže ho kľudne viesť aj zo svojho miesta v poslednej lavici. Takže je to úplne v poriadku a snažíte sa tu len zbytočne vytvárať nejaký dojem, že niečo nie je v poriadku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej, zapnite, prosím, mikrofón pánovi ministrovi.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ty si určil úroveň diskusie tým, keď si povedal, že sekcia verejnej správy, ktorá sa, mimochodom, predovšetkým zaoberá štátnou správou, teda len, aby sme vedeli, kto čo robí, preto neriešila tento zákon, lebo tam sa nič nenakupuje. Čiže úroveň... (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Prosím? Však ja o tom nepochybujem, ale.... No nie, lebo on povedal, že preto sme sa tomu nevenovali. No tak, pán poslanec, ja som nechcel ísť do tejto úrovne, ale keďže opäť si mal nekonečnú potrebu zaútočiť, tak ja ti môžem položiť len dve otázky.

Prečo po tých ôsmich rokoch, úspešných, si nakoniec teda skončil? Rovnako tak, vieš čo, to ani nepoviem, lebo ja budem korektnejší. Nebudem vyťahovať naozaj špinavé prádlo, lebo to si myslím, že by ťa zabolelo. To písali noviny a ja sa už tomu nebudem venovať.

A už len také poučenie, keď pán Minárik hovorí, že všetko vie, tak treba si uvedomiť, že trestné konanie vedie predovšetkým prokuratúra. To znamená, pardon, pán poslanec, teda, že viete o tom, čo robí sekcia, tak teraz ešte hovorím, že trestné konanie vedie prokuratúra, a keď sa nepáči, ako je vedené trestné konanie, treba ho dávať do prokuratúry. Ak by som tú možnosť mal, prvé, z čoho by ste ma obvinili, že kumulujem moc. Takže ešte raz sa k tomu vrátim. Nikto nenaučí ľudí slušnému správaniu prostredníctvom zákona. Ja nechápem a to som sa pýtal tu, keď si bol za mikrofónom, prečo si odišiel zo stoličky starostu po voľbách? Nuž preto, lebo si nebol zvolený. Ale nemusel si odísť, zákon ti neprikazuje odísť. Keby si tam ostal sedieť, čo s tebou urobíme? Pozveme na teba políciu? Tak prečo si odišiel? Veď je predsa normálne správanie, čo určuje zákon, akým spôsobom sa kto má správať a keď ten zákon nerešpektuje, no tak potom sa na to pristúpi s ostatnými vecami. Ale keď si ty povedal, že a čo keď starosta.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Nechcel som reagovať, pretože tri a pol roka na výbore sme sa venovali odbornej robote a žiadne politizovanie. Na rozdiel od pána poslanca Kuboviča, jeho dvaja kolegovia z jeho poslaneckého klubu intenzívne pracovali v tomto výbore a venovali sa tejto odbornej problematike so všetkými plusmi, mínusmi, všetko sa prediskutovalo. Nechcel som sem zaťahovať politiku, pretože, ak by sme to robili tak, ako tento parlament funguje, tak už nám skape samospráva. Bohužiaľ, tento parlament je vizitkou. Ja verím, že mnohí starostovia, ktorí sú aj volení za SDKÚ, si toto v noci pozrú, aby vedeli, ako ich reprezentanti ich tu skutočne zastupujú, ako zhadzujú ich robotu, keď vy ich tu považujete za nejakých samozvancov, ktorí prídu na snem ZMOS-u, a tam oni vystupujú takýmto spôsobom. Tiež majú svojich poslancov, s nimi fungujú. Ak tento zákon sme pripravovali, pripravoval sa preto, že ten, ktorý bol prijatý v roku 1990, doznal 37 noviel a na sneme ZMOS-u bolo rozhodnuté o tom, že nepôjde sa do nového zákona, ale že sa bude hľadať možnosť ako doriešiť určité problémy. Tých problémov sa rozberalo asi 150. A keď bol pán minister prvýkrát na výbore, keď sme sa touto otázkou zaoberali, nikdy nevedel, ktorý poslanec je z ktorej politickej strany. Tam žiadne politické tričká neboli. Tam sa hovorilo o problémoch, o návrhoch na riešenie. Bohužiaľ, ako všetko dokážeme v tomto parlamente spolitizovať, aj toto. Ak sa budeme uberať týmto smerom, môžeme, ale potom riešenie bude trochu iné.

M. Hort, podpredseda NR SR: Súhlasím aj ja s tým, že tu má sedieť. Ale rešpektujem, ak si niekto potrebuje odskočiť na pol minúty, tak nebudem tu robiť policajta na navrhovateľov, ako som to nerobil ani dosiaľ. Súhlasím aj ja s pánom kolegom, že tento parlament je vizitkou.

Teraz mám možnosť dať slovo pánovi Kubovičovi v záverečnej reakcii. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Budem v krátkosti reagovať na rečníkov od konca. Pán poslanec Cabaj, my sme nič nespolitizovali, my si starostov vážime oveľa viac ako vy. My sme im dali kompetencie a dali sme im peniaze. Vy im dávate len nezmyselné novely, ktoré, ktovie, či im pomôžu k tomu, čo potrebujú. Takže, aby bolo jasno.

Pán Podmanický, veď ja som nepovedal, že všetko je vyvažované tak, že by to malo byť len v jedných rukách, ale všetky tie prvky, ktoré sa tam idú meniť, sa tak naznačujú a ja aj si viem predstaviť diskusiu na to, že poďme mať postavenie silného starostu, ale poďme o tom potom verejne diskutovať a povedzme, že to je vôľa. Nerobme to takouto skrytou formou. Ja som to neodmietol, ja som povedal, že to nerobme touto formou. Potom prijmime nový zákon, v ktorom to jasne pomenujeme, že účelom tohto zákona je, že chceme mať silných a oveľa silnejších starostov oproti zastupiteľstvu. Ja nenamietam. A k tomu konkrétnemu výkonu, no tak naozaj, ako sa to má udiať? Veď naozaj ste svedkami aj v televízii zasadnutí zastupiteľstiev, kde tieto veci naozaj prebiehajú tak, ako som to povedal. A zase je rozdiel medzi zastupiteľstvom obce, ktoré má riešiť problémy pre 200 obyvateľov a pre mesto, ktoré má 50 tisíc. Tak prečo neurobíme dva separátne zákony? Prečo to nerozdelíme? Prečo aj na nad týmto neporozmýšľame? Nemôžeme to všetko šiť jednou horúcou ihlou.

A k pánovi ministrovi chcem len k tomu trestnému konaniu povedať. Áno, viem, že to vedie prokurátor, ale vyšetrovateľov na tomto prípade za to obdobie trikrát vymenila polícia, čiže policajný zbor a ten je pod jeho vedením, preto som mu to pripomínal.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz by mal vystúpiť pán poslanec Petrák, len o slovo požiadal v súlade s rokovacím poriadkom pán spravodajca. Nech sa páči, pán predseda výboru.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Vystupujem preto v rozprave, pretože zastával som názor, že tri a pol roka sme diskutovali, tak ja mám záujem diskutovať, aby sa dalo aj na mňa reagovať a nehovoriť iba v záverečnom slove.

Idem od konca. Pán poslanec Kubovič hovorí, že sme dali starostom peniaze. Celý život v tejto oblasti robím a som jeden z tých, ktorý to veľmi dobre pocítil, aké peniaze sa dali starostom a bol som ten, kto tu v tomto parlamente vyhlásil, keď sa presúvali kompetencie, že môj primátor povedal, že on nepotrebuje presun kompetencií, on potrebuje dostať financie a kompetencií si vytvorí, koľko bude treba. On už pán Kubovič asi zabudol, ako sa to robilo s presunom kompetencií a tak, ako sa robila decentralizácia, preto aj tie niektoré reakcie boli takéto.

Samozrejme, nedá mi nereagovať aj na ďalšie veci v súvislosti, ako kolega Slafkovský, pretože on je členom nášho výboru a mali sme možnosť o mnohých veciach diskutovať, nebudem sa teraz k tým pozmeňujúcim návrhom vyjadrovať, pretože, aby som ctené plénum informoval, že ako predseda výboru som sa rozhodol, že v pondelok o 16.00 hodine bude opätovne sedieť výbor pre verejnú správu a bude sa zaoberať všetkými pripomienkami, ktoré odznejú v tejto rozprave, aby sme znovu posúdili to, čo vieme dostať ešte do tejto novely, pretože veľkým dielom sme sa práve podieľali na tom, že vôbec táto novela mohla ísť do rokovania Národnej rady, ako to už on spomenul a prejdeme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré bude možné takýmto spôsobom posunúť.

Nedá sa polemizovať, pretože mnohé veci sú politické. Politický názor nikomu neberiem, pretože napríklad, hovorí sa tu o tom, tri pozmeňujúce návrhy smerujú k zmene zasadnutí minimálne raz za tri mesiace, doteraz bolo minimálne raz za dva mesiace. Ale to, čo sme museli riešiť v priebehu troch rokov, reagujeme aj na to, aké sťažnosti a podnety sme do nášho výboru pre verejnú správu dostávali a to, čo sme v rámci poslaneckých prieskumov po Slovensku riešili a vyšiel tento zákon, ktorý je nielen tak ako 369-ka, ktorá by mala akože reagovať na pekné počasie, musí reagovať aj na to, kde a aké vznikajú problémy, ako ich riešiť. Preto aj tie mnohé podnety sa tu objavili. Ja hovorím, to je vec diskusie, či tri alebo dva mesiace. Len pre poriadok treba povedať, že ak si celý zákon prečítate a dobre naštudujte, zistíte, že ak tretina poslancov požiada o zvolanie zastupiteľstva, toto sa musí uskutočniť. To znamená, že je tam stanovené, že minimálne raz za tri mesiace. A úplne otvorene poviem aj praktickú vec, ktorá sa objavila, zasadnutia, ktoré sú okolo leta, ak nechceme povedať, že porušujú tým zákon, že nie je zvolané zasadnutie zastupiteľstva, pretože tam to obyčajne tie dva mesiace prekročí, tak jednoducho toto bola snaha hľadať riešenie a následne z toho sa odvíja potom aj rada. Keďže rada je poradný, iniciatívny orgán, tak to je otázka toho, že kedy sa zíde, kedy sa tými návrhmi zaoberá a akým spôsobom k tomu pokračuje.

A nedá mi nereagovať na poznámku, keď sa tu veľa hovorilo o tom, ako je zvolený starosta. Starosta je volený priamo. Ale že dostane 10 % hlasov? Prepáčte, celý život sa tomuto venujem a takým mojím koníčkom sú voľby. A doteraz, keď som sa pozeral, myslím, že v tomto parlamente viacerí už zabudli, ako to celkom dolu vyzerá, pretože ak ideme do volieb v obci, dostaneme jeden lístok, na ktorom sa volí starosta a dostaneme druhý lístok, na ktorom sa volia poslanci. A môžem vám povedať, že tak ako sledujete zápisnice, na 99,9 % je počet tých hlasovaní, čo volili starostu a tých, čo volili poslancov, zhodný, to znamená, že ak 10 % zvolený starosta, obyčajne tými 10 % boli zvolení aj tí poslanci, navyše, keďže poslanci sú v rozptyle, tí dostali ešte zákonite menej. Ale to bola len účasť tých 10 %, viac ich nebolo. Aj to je realita, že takáto mizerná účasť je tam, ale to tiež treba možno si vstúpiť do svedomia, prečo to je tak. Sú obce, kde je väčšia účasť, kde je menšia. Takže nedá sa odlišovať, že ten dostal len 10 %, tak potom všetci v tej obci dostali takú legitimitu, že tí ďalší do toho neprišli a jednoducho nechali to na rozhodnutie tých, ktorí do volieb prišli. Takže aj to je realita, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku.

Pán Kubovič tu spomenul zákon o Bratislave. Odkedy vediem tento výbor, vždy sme vytvárali priestor, aby skôr, ako prídeme na rokovanie sem do pléna, sa tá otázka prediskutovala vo výbore. Špeciálne zákon o Bratislave sa riešil tak, že bol prítomný zástupca primátora, neprišiel primátor, poslal svojho zástupcu a boli tu starostovia mestských častí. Až po konzultácii a dohadovačkách s nimi sme potom s návrhom prišli do pléna, to znamená, plnili sme len to, čo tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, potrebovali, ako sa oni vedeli dohodnúť. Nie som Bratislavčan, aby som im hovoril do toho, ako to v Bratislave má fungovať. Boli to tí zástupcovia, ktorí sú zvolení v Bratislave a až po konzultáciách s nimi sme sa posunuli potom a prišlo to do rokovania.

Takže hovorím, ak chceme spolitizovať, dá sa všetko spolitizovať, ale nie je to šťastné riešenie. A potom veľké polemiky sú o tom, či tí starostovia, už tu padol aj hneď prvý návrh, myslím, že pán poslanec Pázstor dal, otázka vzdelávania. Samozrejme, je to veľmi diskutovaná otázka a hľadáme riešenie. Kvantum kompetencií presúvame, len čuduj sa svete, nie na poslancov zastupiteľstva, ale na starostu. To znamená, že ak niekto robil na úseku štátnej správy nejaký výkon, musí si dokázať svoju odbornú spôsobilosť, aby toto vedel zabezpečovať. Starostu zvolia a naňho presúvame tie kompetencie štátnej správy a on ich musí vykonať.

Takže, ak sa hľadá pozícia, ja som zástanca toho, že áno, starosta a poslanci to sú dve koľaje, ktoré idú vedľa seba a fungujú, občas sa stane, že niečo medzi nimi zaiskrí, niektoré kompetencie sú také navzájom, keď jeden vstupuje druhému, či už v kontrolnej alebo v inej oblasti, ale takto to nejakým spôsobom funguje. A ja chcem skutočne poprosiť, že hľadajme riešenie toho, čomu vieme pomôcť, aby to mohlo fungovať. Ak sa tlačilo na to, aby sme tento zákon ešte riešili v tomto volebnom období, to najmä preto, že novela tohto zákona rieši aj niektoré veci, ktoré súvisia s voľbami a v novembri budú voľby poslancov a starostov obecných zastupiteľstiev. Ak to neurobíme v čase predtým, ako sú voľby vyhlásené, ťažko sa to bude v priebehu volebného obdobia riešiť. Preto je tam aj tá otázka postavená, pretože nejakých 25, 30 prípadov máme na Slovensku, kde voľby rozhodli, že starosta je iného zafarbenia, poslanci sú iného zafarbenia, starosta na polovičný úväzok, on robí vo svojej práci, keďže poslanci sú iného zafarbenia a radi by sa ho zbavili, tak zmenili rozhodnutie zastupiteľstva a povedali, nie na polovičný úväzok, u nás bude starosta na plný úväzok. S čistým, jasným zámerom, že ak on má svoju prácu, že jednoducho radšej odíde a tú svoju prácu bude vykonávať a nebude pokračovať v tom úväzku, ktorý bol. Preto je tu postavená otázka tak, že skôr, ako odovzdá niekto kandidatúru na starostu, vie, na aký úväzok v tom najbližšom volebnom období nastupuje. Aj to je jeden z dôvodov, ktorý sa tu objavuje, ktorý sa teda snažíme riešiť tak, aby sa to posunulo ďalej.

Takže, chcem veľmi pekne poprosiť, že skutočne sa budeme baviť o tom, hovorím, politicky, vec názoru dva či tri mesiace, tak alebo onak, všetky tieto veci. A ja musím povedať jednu vec, že z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené, ani jeden nie je pre mňa nový. To boli tie, ktoré už sa objavovali, ktoré v tej diskusii boli, a preto aj hovorím, nechávam ten priestor na tú diskusiu a v čom sa objavili, je väčšinovo zhodnúť sa vo výbore, to podporíme.

Ale neodpustím si jednu poznámku, prečo sa toto politizuje. Môj názor mnohí poznáte, keď som ja hovoril, poslanec Národnej rady by nemal byť v žiadnom inom zastupiteľskom zbore. Ak vykonáva poslanca, robí legislatívu, nech je. V opačnom prípade, ak by to bolo v normálne fungujúcej demokracii, tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, zákon o obecnom zriadení, by sa mali zdvihnúť a povedať, keďže by som mohol mať konflikt pri rozhodovaní o zákone, ktorý sa mňa bude dotýkať, prepáčte, nezúčastním sa. Ale toto je realita, keďže máme aj na troch pozíciách poslancov, často potom pristupujú z toho uhla pohľadu, ktorý momentálne majú a ktorý potrebujú.

Takže ja chcem veľmi pekne poprosiť, diskutujme, na to máme čas, na to je parlament, aby sa tu hovorilo, aby sa diskutovalo, aby sme si preberali veci, ktoré je potrebné riešiť a ja budem rád, keď sa nakoniec potom zhodneme. Nedá sa všetkým vyhovieť. Ale hľadáme ten väčšinový názor, ktorý by mohol podporiť a posunúť tento zákon k tej 38 novele, ktorý momentálne prerokúvame.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Alexander Slafkovský, ďalej pán poslanec Jaroslav Demian, Darina Gabániová, Katarína Tóthová, spolu 4 faktické. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Len chcem spravodajcu upresniť v tom, že ak je priemerná účasť na voľbách do samosprávnych, kde je okolo 48 - 49 % na Slovensku, tak to je predovšetkým účasť voličská, títo ľudia všetci musia voliť poslancov, ale volia zároveň aj starostov. Všetci, ktorí sa zúčastnili na voľbách a ich hlasy boli odovzdané a boli platné, tak, samozrejme, niektoré prepadnú, niektoré neprepadnú, ale určite je vyššie percento občanov zastúpených medzi poslancami v zastupiteľstve, ako je percentuálne zastúpený mandát starostu pred občanmi. Pretože v tom niekedy 1-, alebo 2-mandátovom alebo 10-mandátovom obvode sa dostane veľké množstvo ľudí do zastupiteľstva pomerne veľkým počtom hlasov. Ale tam, kde je 7 kandidátov na starostu v 1 500 člennej obci, tak nikdy nebude mandát starostu porovnateľný so spoločným mandátom toho zastupiteľstva. Preto si myslím, že sa treba opatrne na tomto ľade pohybovať a netlačil by som to tak nejako veľmi v prospech starostu, lebo máme viaceré diery v našom systéme. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Procedurálny návrh - pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, žiadala by som vás, aby ste prerušili rokovanie Národnej rady dovtedy, pokiaľ pán minister nebude prítomný ako navrhovateľ. Ja sa nepamätám, aby navrhovateľ nebol prítomný v Národnej rade pri prerokovaní zákona, ktorý sa ho týka. Keď nevie tu byť, tak nech za seba sem zavolá náhradu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie na 3 minúty a poprosím pána ministra. Priatelia, ale v súlade s rokovacím poriadkom, však sa nebudeme tu sporiť. Bavíme sa o tom, veď ja som doteraz toleroval častú neúčasť pána podpredsedu vlády, ani sme si neskákali do vlasov, ale naozaj, už je toho dosť. Ja ho žiadam, aby sa vrátil do sály.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, sadnite si, prosím vás, na svoje miesto. Budeme pokračovať, nech to má dôstojný priebeh. Poprosím, teraz zapnite tých, čo boli prihlásení s faktickými poznámkami.

Slovo má poslanec, pán poslanec Jaroslav Demian, nech sa páči.

J. Demian, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som chcel, samozrejme, reagovať svojou faktickou na pána poslanca Cabaja, na jeho vystúpenie a dá sa povedať, chcem sa mu poďakovať za jeho vystúpenie, lebo naozaj dochádza k spolitizovaniu celého návrhu, pričom tento návrh naozaj vecne rieši praktické skúsenosti zo života samosprávy. A chcem sa dotknúť ešte jedného problému diskusie - či dva, tri mesiace perióda medzi zastupiteľstvami. Viete, kto chce dodržiavať zákon, tak ho bude dodržiavať, kto nechce, tak ho nebude dodržiavať a ťažko sa s tým v niektorých mestách vysporadúvajú. U nás v meste, ja poviem príklad, rok 2007 - 10 zastupiteľstiev, 2008 - 9, 2009 - 10 zastupiteľstiev a v tomto roku sme stihli už dve. Jedno slávnostné a jedno pracovné. Tak si myslím, že je to vždy na vzťahu medzi primátorom a poslancami, vždy na tom, ako samospráva v danom meste, v danej obci funguje. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená Darina Gabániová, nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Ja chcem reagovať, samozrejme, na pána poslanca Cabaja, ale v podstate nadväzujem na to, čo povedal práve pred chvíľočkou pán poslanec Demian. Myslela som si, že komunálne voľby sú o osobnostiach, a nie o politických tričkách a od osobností sa očakáva, že im budú ležať na srdci veci verejné, veci, ktoré zlepšujú život občanov. A tam sa predpokladá spoločné racionálne konanie, čiže dohodnutie sa atď. Ak to tak nie je, tak potom treba nový zákon, ktorý presne určí jednotný spôsob napríklad rokovania, rozhodovania, kompetencií a prípadne aj viazania financií a môžeme sa zamyslieť nad zrelosťou spoločnosti, ktorá môže a do akej miery fungovať na princípoch demokracie alebo prísnej byrokracie alebo inej -kracie. Myslím, že prvým krôčikom na zvýšenie participácie občanov na moci by bola povinnosť voliť a z toho potom vyplývajúci aj záujem o veci verejné občanov atď.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz bude vystupovať s faktickou pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči. Poprosím vás, kolegyne a kolegovia, tak trošku sa rešpektujme. Pani profesorka, máte slovo, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Prosím si nový čas. Teda nie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Dajte nový čas pani poslankyni Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem reagovať na pána poslanca Cabaja a to tak, že sa pripájam k jeho názoru, že výkon funkcií verejných by nemal byť kumulovaný. Malo by byť právne zakotvené, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá byť ani poslancom VÚC-ky, ani poslancom obce, ani starostom, primátorom a podobne. Má to veľa dôvodov, ktoré vo faktickej poznámke nemôžem uviesť. Je to môj názor, ktorý už taktiež ako pán poslanec Cabaj dlhšie vyjadrujeme.

Ďalej chcem potvrdiť, že skutočne pri presune kompetencií na samosprávu za bývalej vlády a Dzurindu neboli vyriešené financie a viackrát som pri prerokúvaní kompetenčného zákona k tejto otázke vystúpila, že skutočne neboli doriešené otázky pokrytia financií, presunutých kompetencií, napriek tomu, čo ustanovenie ústava, že tak musí byť. A navyše chcem len dodať, že som aj kritizovala, že niektoré kompetencie nenáležite boli presunuté na obce, pretože už vývoj preukázal, že naspäť boli zákonom posunuté na orgány štátnej správy. A ja si myslím, že je dobré, že sa dáva možnosť, aby starosta, poprípade primátor svojím rozhodnutím presunul určitú kompetenciu na konkrétnu osobu, pretože napríklad pri predaji bytov takéto haldy museli starostovia podpisovať... (Vystúpenie automaticky prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Ľubomír Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov k predkladanému vládnemu návrhu zákona o obecnom zriadení. Po predchádzajúcich slovách pani profesorky a pána spravodajcu ani neviem, či mám vystupovať, lebo úprimne musím povedať, že podľa ich slov som v konflikte záujmov, lebo som súčasne aj starostom obce a som aj poslancom Národnej rady. Ale napriek tomu, že tieto slová tu odzneli, ja osobne sa nedomnievam, že si idem hájiť svoje starostovské tričko a že idem robiť niečo na úkor zastupiteľstva, takže berte slová, ktoré poviem, ako slová človeka, ktorý vykonáva túto funkciu takmer 18 rokov a ak by som túto funkciu nevykonával zodpovedne a ak by som si hájil len svoje tričko, a nie záujmy obyvateľov obce, v ktorej žijem, tak určite by som päť funkčných období na mieste starostu nevydržal.

Ja osobne, vážené dámy a páni, by som sa odpichol od tézy, ktorú vyslovil pán poslanec Kubovič vo svojom vystúpení, keď povedal, že dnes je iná samospráva, ako bola samospráva v roku 1990, keď sa prijal zákon o obecnom zriadení. Ja s ním plne súhlasím a chcem povedať, že práve preto je tu aj táto novela zákona o obecnom zriadení. V roku 1990 obecné samosprávy nemali rozsiahly výkon preneseného výkonu štátnej správy. V roku 1990 nemali samosprávy programové rozpočty a programovo orientované hospodárenie, v roku 1990 sa samosprávam ani nesnívalo o čerpaní prostriedkov z eurofondov a o ich veľkej administratívnej náročnosti a zodpovednosti, ktorá leží predovšetkým na pleciach starostu alebo primátora, ktorý musí zabezpečovať všetky tieto funkcie.

Takže, ak hovoríme o tom, že dnes je iná situácia ako v roku 1990, rozhodne je iná, a preto je tu aj tento iný návrh zákona, ktorý svojím spôsobom prerozdeľuje alebo inak mení kompetencie starostu a zastupiteľstva. Ak dovolíte, ja sa oslobodím od nejakého politikárčenia a politizovania a osobne nerozumiem tomu, že tento problém sa spolitizoval. Lebo tento problém je výsostne odborný a ak došlo k zhode ZMOS-u, aj keď mnohí môžete tvrdiť, že je to organizácia, kde sú zastúpení starostovia a primátori ako predstavitelia obcí a miest, ale je to organizácia obcí a miest, kde starostovia a primátori reprezentujú aj názory samospráv, nielen svoje názory. Takže, ak budeme hovoriť o presune kompetencií, tak sa dotknem tých najviac frekventovaných pripomienok, ktoré tu zaznievajú zo strany opozície.

Prvý problém pri presune kompetencie je posilnenie pozície starostu pri menovaní zástupcu. Ja sa vás pýtam, v dnešnom ponímaní výkonu funkcie starostu je starosta nástrojom obecného zastupiteľstva alebo je to manažér, ktorý má riadiť chod obce. Podľa môjho názoru nikdy ani v znení zákona z roku 1990 nebol starosta nástrojom obecného zastupiteľstva, ale bol samostatným orgánom tak, ako je orgánom samostatným obecné zastupiteľstvo. Čiže, boli to dva samostatné orgány s rovnakou váhou, ktoré boli volené priamymi voľbami, aj jeden orgán, aj druhý orgán. Takže z tohto pohľadu, ak to hodnotím, funkcia, kompetencia starostu menovať svojho zástupcu je podľa mňa v súvislosti s tými aktivitami, ktoré prešli na plecia obcí a miest, úplne samozrejmá.

Ak by sme išli do logiky vášho výkladu, no tak potom by sme mali povedať, že funkcia štátneho tajomníka na ministerstve patrí opozícii. Dobre, ale ja to priťahujem za vlasy, ja to priťahujem za vlasy, súhlasím s tým, ale jednoducho, ak je niekto manažérom, ak je zodpovedný za chod úradu, tak podľa môjho názoru by mal právo si navrhnúť svojho zástupcu. To je ad jedna.

Druhá vec, ktorá je tu často namietaná, je vydávanie organizačného poriadku, pracovného poriadku a poriadku odmeňovania zamestnancov. Aj v súvislosti s tým, čo som povedal, to znamená, čerpanie eurofondov, prenesené kompetencie, ktorých rozsah činností je neuveriteľne široký a o ktorých sa mnohým poslancom ani nesníva, čo je obsahom a náplňou týchto činností, tak opätovne si myslím, že je potrebné, aby starosta ako manažér, ktorý riadi chod úradu, mal právo zadefinovať, ako ten úrad má fungovať. Ja osobne nepovažujem za správne, ak zastupiteľstvo v tom stave, ak chce robiť obštrukcie, navrhne takú štruktúru úradu, ktorá de facto znemožní plnenie zákonom stanovených povinností. Jednoducho to nepovažujem za správne a myslím si, že princíp, že starosta si môže vybrať svojho zástupcu, je absolútne namieste.

Tretia otázka, ktorá tu veľmi často zaznieva, je otázka frekvencie zasadnutí. Opätovne, nikto nemá záujem, aby sa obmedzila miera demokracie v Slovenskej republike, pokiaľ ide o počet zasadnutí obecných zastupiteľstiev, ale tu si jednoducho uvedomme, že opätovne riešime problém, ktorý sa týka veľkých miest, od Bratislavy, ktorá má vyše 500 tisíc obyvateľov po malé obce, ktoré majú 20 až 50 obyvateľov. Ak si povieme, aká je štruktúra zloženia obcí, tak obcí do 500 obyvateľov je viac ako tisíc, to znamená, tretina obcí, tretina obcí je do 500 obyvateľov a my ideme dávať rovnaké kritériá pre jedno zastupiteľstvo, ktoré má 3 až 5 členov a ideme dávať rovnaké kritériá na prácu zastupiteľstva, ktoré má 20 alebo 30 členov.

Jednoducho, podľa mňa, ak budeme hovoriť o týchto problémoch, tak diferencujme a skúsme riešiť fakticky problém, ale nie je problémom to, ako často alebo aká je minimálna frekvencia zasadnutí. Určite so mnou budete súhlasiť, že v obciach, ktoré majú 100, 200, 300 obyvateľov, aby bola frekvencia zasadnutí jeden mesiac, asi to nemá logiku, lebo ten obsah zasadnutí nemôže byť taký ako v meste, ktoré má 20, 30 tisíc a viac obyvateľov. Takže, znovu, skúsme sa na tento problém pozerať odborne a neskúsme ho riešiť iba z hľadiska politického.

Posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, je otázka väčšej otvorenosti k verejnosti, a to je v podstate aj návrh, ktorý podal, teraz neviem, či pán poslanec Slafkovský alebo pán poslanec Ivančo, ktorý sa týkal, ktorý vychádza z dielne Via Iuris a dotýka sa ľubovoľného vystupovania každého obyvateľa obce na obecnom zastupiteľstve. V princípe návrh, ktorý má svoju logiku a z hľadiska veci, pokiaľ by nebol zneužitý na obštrukciu rokovania obecného zastupiteľstva, je určite správny. Ale na druhej strane musím povedať, poznajúc skupinu predkladateľov, nemyslím v tejto chvíli priamo poslanca Ivanča, ale ľudí, ktorí mu tento návrh posunuli, že skôr ide o záujmové obštrukcie zo strany environmentálnych organizácií, ďalších občianskych združení, ktoré jednoducho tým, že tam príde 20, 30 50 alebo 100 ľudí k jednému bodu programu, tak budú to isté opakovať donekonečna. Osobne to z vecnej stránky nepovažujem za vhodné, ani dobré, lebo to problém nevyrieši, skôr znechutí celé zastupiteľstvo, ktoré nedospeje k vecnému riešeniu problému. Ak by sme navrhovali riešenie, ktoré bude znamenať, že obecné zastupiteľstvo je povinné sa zaoberať vecným problémom ako-takým, určite nájdeme spoločnú reč a môžeme o tomto rozprávať.

Takže, pokiaľ budeme hovoriť o väčšej otvorenosti, už iba jedna poznámka na záver, nikto nemôže obviniť túto vládnu koalíciu, že v prípade samosprávy nechce väčšiu otvorenosť a transparentnosť a poukážem na prijatý zákon o majetku obcí a vyšších územných celkov, kde sme absolútne jednoznačne stransparentnili nakladanie s obecným majetkom a majetkom vyšších územných celkov, ktoré je najväčším problémom z hľadiska transparentnosti, korupcie a ďalších negatívnych javov, ktoré sa vyskytujú v samosprávach. Takže z toho pohľadu myslím si, že vládnu koalíciu nemožno z ničoho obviňovať.

A nadviažem na to, čo povedal pán spravodajca v úvode a to, čo som povedal aj ja vo svojej faktickej poznámke, na tomto zákone sa pracovalo 3,5 roka. Je to zhoda všetkých zainteresovaných, ktorí sa podieľali na príprave toho zákona, je to dohoda všetkých zainteresovaných, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, chcem podotknúť, naprieč politickým spektrom, od nezávislých cez predstaviteľov opozície, aj predstaviteľov koalície, takže ak po 3,5 roku došlo k zhode všetkých zainteresovaných, ja dneska nerozumiem tomuto politickému útoku, ktorý zo strany opozície je na tento zákon.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)