T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto sa do rozpravy nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Keďže žiadna rozprava nebola, nemajú sa k čomu ani pán navrhovateľ, ani spravodajca vyjadriť. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je uvedený ako tlač 1463, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1496.

Opäť poprosím pána poslanca Gaburu, aby svoj návrh ústavného zákona predložil.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika je podľa svojej ústavy zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Zároveň sa však v preambule svojho základného zákona hlási ku kultúrnemu dedičstvu svojich predkov a dovoláva sa cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Súčasťou oboch dedičstiev je mravný základ opierajúci sa o morálne pravidlá pre konanie človeka uvedené v biblických textoch a označované ako Desatoro. Bez akceptácie jeho prikázaní by dedičstvo našich predkov a duchovné cyrilo-metodské dedičstvo stratilo akýkoľvek obsah a akýkoľvek zmysel. Mravné normy obsiahnuté v Desatore patria k morálnym základom našej civilizácie. A aj ak ich nie vždy ako ľudia chybujúci a nedokonalí dokážeme plne dodržiavať, spochybňovanie ich všeobecnej platnosti viedlo vždy k veľkým ľudským tragédiám. Posledná svetová vojna a neľudské totalitné režimy minulého storočia boli toho varujúcim príkladom.

Príkaz zasvätiť siedmy deň v týždni Bohu je tretím príkazom Desatora. Toto základné mravné pravidlo, na ktorom vyrástla celá kresťanská civilizácia, učí, že šesť dní má človek pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň však vyhlasuje za Deň Pánov: "Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach."

Náš právny poriadok by mal z dedičstva, ku ktorému sa v ústave hlási, vychádzať aj zo svojho mravného a prirodzeného základu vrátane učenia o Dni Pánovom, ktorým je v kresťanskej tradícii nedeľa.

V praxi stále pretrvávajú prípady, keď sú zamestnanci nútení pracovať i počas nedele, napriek tomu, že im pracovné právo zaručuje platené pracovné voľno. Zamestnanci vykonávajúci prácu napr. v predajniach sa počas nedele nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Pritom Ústava Slovenskej republiky sľubuje i ochranu manželstva, rodičovstva, zvlášť rodiny, osobitne detí a mladistvých. Práca, ktorou je počas nedele napr. predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať, napriek tomu, že platené pracovné voľno im sľubujú viaceré právne predpisy platné v Slovenskej republike.

Keďže štát má i podľa medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúladenia rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve Európskej únie vytvárať predpoklady na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa sformulovať nové základné pravidlo o nedeli ako o dni pracovného pokoja určenom na duchovné povznesenie človeka a konštatovať ho priamo v Ústave Slovenskej republiky ako jedno zo základných ľudských práv. Takúto ústavnú úpravu obsahuje napr. aj platná nemecká ústava, ktorá článkom 140 preberá staršiu ústavnú úpravu z roku 1919.

Navrhovanou úpravou sa konštatuje, že nedeľa a štátom uznané sviatky sú dňami pracovného pokoja a slúžia na duchovné povznesenie ľudí. Toto pravidlo sa ustanovuje ako základné ľudské právo, ktoré je možné obmedziť len zákonom, a to len v prípadoch, keď sú vo verejnom záujme, aj to len v nevyhnutnej miere. Takýmito prípadmi je napr. služba v nemocnici, v policajných zboroch, v ozbrojených silách, ale i zabezpečenie dostupnosti liekov, príp. základných potravín, verejnej dopravy, fungovanie energetických sústav, čerpacích staníc a podobne. Tam však kde o takéto prípady verejného záujmu nepôjde, umožní navrhovaná úprava ústavnú ochranu práva na nedeľu.

Navrhovaná úprava je v súlade s článkom 2 Európskej sociálnej charty, ktorá garantuje zamestnancom platené sviatky, a v súlade so smernicou o pracovnom čase, ktorou sa zamestnancom garantuje nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnanci majú zaručené platené voľno vo sviatok podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Zákonník práce len výnimočne umožňuje v dňoch pracovného pokoja výkon prác, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je možné vykonávať len v pracovných dňoch. Ide o práce najmä v nepretržitých prevádzkach alebo napr. o práce, ktoré sú tak nevyhnutné, že ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život alebo zdravie občanov. Tieto práce sú vyslovene vymedzené v § 94 Zákonníka práce. Napriek dlhoročnej právnej úprave sviatkového práva v Zákonníku práce a v osobitnom zákone o sviatkoch a dlhoročným tradíciám pracovného voľna počas sviatkov a v nedeľu v Slovenskej republike sa neustále predajný čas počas nedele rozširuje. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa zákaz práce v nedeľu dodržuje v podstatne širšom rozsahu. Len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy zamestnávatelia, hlavne obchodné reťazce toto pravidlo nedodržujú.

V úsilí zastaviť komercializáciu nedieľ, ktoré sú v Európe striktne dňami pracovného voľna, navrhuje sa povýšiť ochranu nedele na ústavnú úroveň.

Takže toľko by som povedal úvodom, čo je vlastne hlavnou pointou navrhovanej ústavnej zmeny. Jednak sa blíži obedňajšia prestávka, v ostatnom vystúpim v rozprave. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

Gestorský výbor, v tomto prípade Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, určil za spravodajcu pána poslanca Mariana Záhumenského. Pán poslanec, poprosím o spravodajskú informáciu.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Návrh ústavného zákona, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, neodporuje medzinárodným zmluvám a nebude mať vplyv na štátny rozpočet. O vplyvoch na ostatné zložky rozpočtu verejnej správy sa navrhovateľ nevyjadruje.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie a ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1496 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej republiky Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Pána navrhovateľa registrujem, ale nikto ďalší nemá záujem. Takže ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Gabura.

Vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Len pripomínam, že o 14.00 hodine budeme pokračovať termínovanými dvomi bodmi. To je návrh poslankyne Národnej rady Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch a takisto návrh pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pôvodné poradové čísla 116 a 117. A potom by sme pokračovali v rozprave o návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá pán poslanec Peter Gabura.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, prajem všetkým dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 48. schôdze Národnej rady budeme pokračovať podľa schváleného programu prvým čítaním o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1452, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1485.

Dávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, ktorá návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka parlamentu, vážené dámy, prichádzajúce dve, a páni, prajem vám príjemné popoludnie. Dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Poslanci, ktorí končia svoje prvé funkčné obdobie v parlamente, a takýmto som aj ja, so mnou určite budú súhlasiť v tom, že iba postupne sme prichádzali na to, čo sa skrýva za prácou poslanca Národnej rady. Jednou z prvých úloh nováčikov bolo preštudovať zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady a zákon o rokovacom poriadku. Zákon č. 45/1989 Z. z. o poslancoch Slovenskej národnej rady sa pri čítaní v roku 2006 zdal byť rovnakou raritou ako živý dinosaurus na hradnom vrchu. V platnom znení zákona dodnes prežívajú orgány Národného frontu a organizácie v ňom združené, výbory ľudovej kontroly, národné výbory na všetkých úrovniach, vedúci socialistických organizácií, pracovné kolektívy, Česká národná rada a Federálne zhromaždenie, Slovenská socialistická republika a na záver ako zlatý klinec podpisy Šalgoviča a Knoteka. Celkom chápem, že je to úsmevné, ale je to fakt.

Dodnes celkom nechápem, prečo nebol tento pre poslancov parlamentu základný zákon už dávno zrušený a nahradený novým. Platné znenie zákona o poslancoch Slovenskej národnej rady naozaj nie je dôvodom na hrdosť. Možno aj preto by ste ho márne hľadali medzi základnými dokumentmi na internetovej stránke Národnej rady. A je na nej všeličo od Ústavy Slovenskej republiky a ústavných zákonov cez zákony, volebné poriadky a informácie až po spôsob podávania a doručovania materiálov Národnej rade. Iba zákon o poslancoch tam chýba. To však nie je dôvod pre podanie tohto návrhu mojej novely, pretože ide o viac-menej formálne nedostatky.

Dôvodom pre podanie novely sú moje 3,5-ročné skúsenosti v poslaneckej funkcii. Počas tohto obdobia som urobila niekoľko komplexných hĺbkových prieskumov, pri ktorých som spolupracovala s mnohými štátnymi orgánmi a zozbierala množstvo informácií potrebných na to, aby som si mohla vytvoriť objektívny pohľad na problém, ktorý mi ústredný orgán štátnej správy nebol schopný poskytnúť v požadovanom rozsahu. Spomeniem napr. prieskum o stave vybavovania žiadostí uplatnených podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorý pokrýval všetky obvodné pozemkové úrady na Slovensku a spracovával informácie o cirka 650 žiadateľoch. Spoločným menovateľom problémov, ktoré som zaregistrovala a ku ktorým možno prispelo aj to, že som opozičná poslankyňa, bola občasná, mierne povedané, neochota úradníkov štátnej správy k spolupráci s odôvodnením, že mi k tomu chýba zákonná legitimácia.

Jedným zo základných práv poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je interpelovať vládu Slovenskej republiky a členov vlády a požadovať od nich, od vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a od vedúcich ostatných štátnych orgánov informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie v zmysle § 12 písm. g), h) a ch) zákona. Získavanie poznatkov od orgánov verejnej správy je možné z hľadiska obsahu činnosti zákonodarcu považovať za jeho "individuálny poslanecký prieskum", ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie rutinne vykonáva a bez ktorého by jeho činnosť nemala zmyslel alebo by bola neúplná, lebo by nemohol dôjsť k nejakým konečným relevantným záverom.

A § 12 písm. j) zákona dáva poslancovi možnosť zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky, avšak zabúda na skutočnosť, že základným právom poslanca je aj vykonávanie individuálneho prieskumu. Cieľom predloženého návrhu je sprehľadniť znenie príslušných ustanovení zákona a zahrnúť osobný poslanecký prieskum do znenia § 12 písm. j), aby bolo v zákone formálne zakotvené to, čo objektívne existuje. Tento návrh vyplýva zo skutočnosti, že v § 45 ods. 3 písm. d) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa možnosť vykonania poslaneckého prieskumu výbormi považuje za jednu z foriem činnosti výborov Národnej rady Slovenskej republiky. O to viac je potrebné, aby sa individuálny poslanecký prieskum považoval za zdroj poznatkov potrebných pre iniciatívny výkon a skvalitnenie činnosti poslanca parlamentu. A ja toto ako nováčik v parlamente po prvom volebnom období vidím ako veľmi nutnú vec, prijať takúto novelu tohto zákona.

Vážený poslanecký zbor, domnievam sa, že návrh, ktorý predkladám, naozaj uľahčí prácu nás všetkých poslancov v prospech voličov, ktorých tu zastupujeme, bez ohľadu na to, do ktorého tábora patríme. Preto rovnako ja ako vy, pomaly keď treba robiť odpočet z práce poslanca smerom navzájom k sebe, ale najmä k voličom, vás prosím o podporu tejto novely zákona. Ďakujem vám pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jánovi Babičovi. Nech sa páči.

J. Babič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa nerieši otázku súladu navrhovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi ani medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

V doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie predkladateľka konštatuje, že návrh predmetného zákona nezakladá nároky na rozpočty verejnej a správy a neovplyvní podnikateľskú sféru, životné prostredie ani zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1485 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila predkladateľka pani poslankyňa Gibalová, ďalej pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Gibalová, máte slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja len krátko predtým, ako budete uvažovať o hlasovaní nad touto novelou, by som vám chcela len odcitovať § 12 zo zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, je to veľmi krátke a stručné: "Poslanci sú oprávnení najmä podávať návrhy vo všetkých veciach, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, podávať Slovenskej národnej rade návrhy zákonov Slovenskej národnej rady a podnety na vypracovanie návrhov zákonov Slovenskej národnej rady, predkladať Slovenskej národnej rade podnety na podanie návrhu zákona Federálneho zhromaždenia, predkladať Slovenskej národnej rade a jej orgánom návrhy, podnety a pripomienky k predloženým návrhom zákonov, požadovať od Predsedníctva v Slovenskej národnej rade pomoc a informácie potrebné pre výkon poslaneckej funkcie a požadovať informácie od predsedu Slovenskej národnej rady, zúčastňovať sa s poradným hlasom na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, interpelovať vládu Slovenskej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti, požadovať od členov vlády Slovenskej socialistickej republiky, ako aj od vedúcich ostatných ústredných orgánov Slovenskej socialistickej republiky informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie, požadovať od vedúcich ostatných štátnych orgánov a vedúcich socialistických organizácií informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie, na základe poverenia Slovenskej národnej rady alebo jej orgánov zúčastňovať sa na spolupráci s Českou národnou radou a Federálnym zhromaždením a ich orgánmi a zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Slovenskej národnej rady, ak sú na to pripravení." K tomu sa dá dodať len toľko, že obuvník chodí bosý a krajčír chodí nahý. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Keďže nie sú reakcie na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa v krátkosti k predkladanej novele zákona, ktorú predkladá pani poslankyňa Gibalová, ktorá sa týka nás všetkých, teda zákona o poslancoch.

Najprv môj osobný zážitok, ktorý som mala asi podobný ako ona vtedy, keď som tu bola v prvom volebnom období. To isté sa stalo mne ako jej. Pripravila som si nejaké vystúpenie v Národnej rade a mala som pred sebou zákon o rodine. A dozvedela som sa niekedy v roku 2000, že zákon o rodine, ktorý bol platný v roku 2000, bol z roku 1961. A zarazila ma tam jedna veta: "O výchovu detí sa stará Socialistický zväz mládeže." No vtedy som si uvedomila, aké zákony sú ešte v platnosti. A musím povedať, že s nebohým pánom poslancom Langošom sa nám vtedy vydarila krátka novela zákona o rodine. A dovolím si tvrdiť, že po tom to odštartovalo tú veľkú novelu, ktorú potom parlament prijal niekedy v roku 2004, ak si dobre pamätám, ktorý je v platnosti dodnes. To je len prvá poznámka k tomu, čo povedala pani poslankyňa na úvod, teda v predkladacej správe.

A tá druhá poznámka, ktorú chcem povedať a ktorá sa týka tej druhej časti dôvodovej správy, kde hovorila o tom, že poslanci robia odpočet pred voličmi a, myslím si, aj pre seba. A sú situácie, keď sa poslanci nevedia dostať na poslanecký prieskum. To sa stalo nám na výbore pre sociálne veci a bývanie. Päťkrát sa nám nepodarilo vo výbore odsúhlasiť, aby sme mohli ísť na poslanecký prieskum do sociálnych podnikov, do tých sociálnych podnikov pilotných, o ktorých teraz rozprávame takmer každý deň, kde máme list z Európskej komisie. A z médií sa o tom dozvedáme deň čo deň viac informácií. Preto hovorím, že je to z médií, pretože poslanci výboru sa to nemohli dozvedieť ani dnes, pretože poslanci koalície neprišli na rokovanie výboru, tým pádom výbor nebol uznášaniaschopný. Pokúsili sme sa viackrát dostať na poslanecký prieskum, ale, žiaľbohu, takisto ako povedala pani poslankyňa, na poslanecký prieskum môže ísť poslanec len vtedy, keď to odsúhlasí výbor. A to sa v našom prípade nestalo. Určite takýchto situácií je viac, ale pretože s pani poslankyňou sme spoločne vo výbore pre sociálne veci a bývanie, touto situáciou sme sa zaoberali posledné mesiace viackrát. Dokonca ten posledný prieskum, ktorý sme chceli uskutočniť, bol asi v tom zmysle, že nepovieme, do ktorého sociálneho podniku chceme ísť, ale nech sa to vyžrebuje a nech žreb určí, ktoré budú tie dva sociálne podniky, ktoré chceme navštíviť. Žiaľbohu, poslanci koalície nám to neodsúhlasili.

Takže vítam túto novelu. Myslím si, že sa týka nás všetkých, lebo dnešný opozičný poslanec môže byť koaličný a dnešný koaličný poslanec môže byť čo nevidieť opozičný. Ide tu o nás všetkých, ide tu o poslancov. Myslím si, že tu by sme sa nemali hrať na koaličných, opozičných poslancov. Pani poslankyňa, ja aj moji kolegovia z klubu SMK, Magyar Koalíció Pártja tento váš návrh podporíme. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Takisto nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1453, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1486.

Opäť dávam slovo pani poslankyni Gibalovej, ktorá návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne a vážení poslanci, dámy a páni, predkladám na rokovanie 48. schôdze parlamentu návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý rieši valorizáciu dôchodkových dávok tak, že odstraňuje trvalé a výrazné roztváranie nožníc medzi dávkami rôznych príjmových skupín, čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní sumy navýšenia vysokých a nízkych dôchodkových dávok.

Valorizácia dôchodkov by mala kompenzovať zvýšenie výdavkov v dôsledku rastu životných nákladov aj poberateľom s najnižšími dôchodkovými dávkami. Žiaľ, mechanizmus uplatňovaný od roku 2004 tento predpoklad nespĺňa a ľudia so značne podpriemernými dávkami sú po každej valorizácii chudobnejší, pretože prírastok dávky je nižší ako suma zodpovedajúca medziročnému rastu životných nákladov. Zároveň dochádza k tomu, že valorizačný prírastok značne nadpriemerných dôchodkových dávok je niekoľkonásobne vyšší, ako je minimálna suma potrebná na pokrytie zvýšených nákladov spôsobených medziročným rastom cien, čo je celkom oprávnene najčastejší dôvod kritiky súčasného systému valorizácie dôchodkov u poberateľov s nižšími dôchodkami.

Návrh, ktorý predkladám, spočíva v tom, že dôchodkové dávky sa valorizujú výlučne pevnou sumou, ktorá sa rovná výške predpokladanej priemernej mesačnej sumy percentuálneho navýšenia dôchodkovej dávky zohľadňujúcej medziročný rast spotrebiteľských cien. Ak vetu, ktorú som pred chvíľou prečítala, by som maximálne zjednodušila, potom navrhujem, aby sa dôchodkové dávky valorizovali tak, že každý rok vzrastú o pevnú sumu závislú iba od výšky inflácie za predchádzajúci rok bez ohľadu na výšku dôchodku.

Na prvý pohľad vyzerá tento návrh ako vystrihnutý z učebníc marxizmu-leninizmu a z teórií populizmu. Pokúsim sa dokázať, že to tak nie je. A zameriam sa pritom najmä na starobné a predčasné starobné dôchodky, ktoré pohltia podstatný objem prostriedkov vyplatených Sociálnou poisťovňou na dávky.

Viacpilierové systémy dôchodkového zabezpečenia vo svete fungujú tak, že predstavujú kombináciu zásluhového a solidárneho prvku. V novembri 2008 sme sa pri návšteve partnerského sociálneho výboru Folketingu dozvedeli, že v Dánsku jestvuje obdoba rýdzo solidárneho piliera, ktorý poskytuje každému občanovi po 65. roku veku dávku v jednotnej výške. Táto dávka postačuje na pokrytie najzákladnejších životných potrieb, ale na prilepšenie v starobe slúžia prostriedky zo zásluhového piliera vo forme doplnkového pripoistenia a súkromného poistenia.

Ako by mal fungovať náš 1. pilier pre osoby, ktoré sú účastníkmi sporenia v 2. pilieri, a aký by mal byť 1. pilier pre dôchodcov a pre tých, ktorí pracujú a nie sú alebo už nemôžu byť v 2. pilieri, aby zabezpečoval vyváženú kombináciu zásluhového a solidárneho princípu? Náš systém dôchodkového zabezpečenia kríva na jednu nohu. Od roku 2004 má 1. pilier mimoriadne výrazné prvky zásluhovosti. A popri ňom jestvuje 2. pilier ako výlučne zásluhový. Spytujem sa, kde sme nechali jej veličenstvo solidaritu, keď valorizačné navýšenie podpriemerných dávok v 1. pilieri nestačí ich poberateľom pokryť ani rast životných nákladov alebo keď valorizačné navýšenie vysokého dôchodku po niekoľkých rokoch je vyššie ako celý nízky dôchodok. Náš 1. pilier okolo zásluhovosti iba prefrčal. Nebudem sa teraz zaoberať tým, ako by mal fungovať 1. pilier pre osoby, ktoré sú dnes zároveň poistencami v 2. pilieri. Na to je ešte čas.

Uvažovala som nad tým, ako dosiahnuť to, aby bol 1. pilier vyváženou kombináciou solidarity a zásluhovosti pre osoby, ktoré nie sú účastníkmi poistenia v 2. pilieri. Výsledkom úvah je predložená novela, ktorá predstavuje jednu z ciest, ako to dosiahnuť. V tomto ponímaní návrh rešpektuje prvok zásluhovosti charakteristický pre 2. pilier, pretože nadpriemerný príjem sa pri vymeraní výšky napr. starobného dôchodku zohľadní ako nadpriemerná dávka, ktorú bude poberateľ dostávať trvale po celý čas svojho života. To isté, ale v obrátenom garde sa vzťahuje na výšku dôchodku vymeraného spod priemerného príjmu.

Zároveň však tento návrh novely zákona vychádza zo zásady, že uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To je základná pointa tejto novely zákona, ktorú v tejto chvíli predkladám. Uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To znamená, že v období vyplácania dávok sa už výhradne uplatňuje prvok solidarity v tom zmysle, že valorizačné navýšenie pevnou sumou je rovnaké pre každého, kto sa v systéme nachádza. Podľa tejto predstavy každému patrí rovnaké valorizačné navýšenie, ale nie rovnaký dôchodok, pretože rozdiely vo výške dávok, ako boli určené pri vymeraní dôchodku, zostanú nezmenené. A tak poberatelia dôchodkov zostanú trvale na rôznych stupienkoch rebríčka dávok a po valorizácii sa všetci posunú vyššie o rovnakú vzdialenosť. To je rozdiel v porovnaní s terajším stavom, keď sa po valorizácii poberatelia na spodných stupienkoch posunú iba o malilinký krôčik a tí, ktorí majú vyššie dôchodky, urobia velikánsky skok.

Aký je praktický dopad tohto návrhu na jednotlivé príjmové kategórie osôb? Pokúsila som sa to vysvetliť včera v článočku vo včerajšom vydaní Hospodárskych novín. Valorizácia pevnou sumou predstavuje mierny nárast príjmu pre nízko príjmové kategórie občanov, mierny pokles pre vysoko príjmové skupiny a nemá žiadny alebo má iba veľmi nevýznamný vplyv na tých, ktorí poberajú dôchodok na priemernej úrovni, na úrovni priemernej dávky. Valorizácia starobného a predčasného starobného dôchodku pevnou sumou cielene oslabuje princíp výlučnej zásluhovosti 1. piliera, ktorý v rozsahu podľa platného zákona nemá svoje opodstatnenie, avšak zároveň, ako to vyplýva z predchádzajúceho výkladu, nespôsobuje nivelizáciu dávok, pretože zachováva pôvodnú diferenciáciu ich výšky. Navrhovaný model úpravy výšky dôchodkových dávok vnáša do 1. piliera princíp solidarity a zároveň rešpektuje princíp zásluhovosti, vďaka čomu poberatelia s nadpriemerným príjmom majú zabezpečenú vyššiu úroveň dávok po celý čas ich poberania. V tomto prevedení je teda istou obdobou kombinácie 1. a 2. piliera aj pre tých, ktorí nie sú zúčastnení v 2. pilieri dôchodkového sporenia. A to je cieľ, ktorý si kladie táto novela zákona dosiahnuť.

Návrh má ešte jeden dopad, ktorý nebol zohľadnený pri tvorbe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Predložený valorizačný mechanizmus neberie do úvahy medziročný rast priemernej mzdy. A je teda predpoklad, že očakávaný trvale vyšší rast priemernej mzdy ako inflácie má potenciál prispieť k zmierňovaniu nerovnováhy v základných fondoch poistenia Sociálnej poisťovne.

Dámy a páni, to, čo mi chýba v súvislosti so systémom dôchodkového zabezpečenia, je diskusia a na jej základe rozhodnutie pre optimálne riešenie. Tento návrh splní svoj účel, ak prispeje k otvoreniu diskusie o opatreniach smerujúcich k dosiahnutiu finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, čo vychádza aj z tohto návrhu, ale aj pomoci pre nízkopríjmové skupiny poberateľov dôchodkových dávok. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1486 z 18. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovateľka zákona odôvodnila predložený legislatívny návrh.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

Pani predsedajúca, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1463).

Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána Mariana Záhumenského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, navrhovateľa tu máme.

Pán navrhovateľ je prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v úvode som predstavil dôvody, prečo podávam v ústavnej forme tento návrh. Teraz by som sa rád dostal k tomu, čo je gro, čo sa vlastne deje v našej spoločnosti, či máme ozaj takú deravú legislatívu a či ozaj naša legislatíva si nedele nectí alebo im neprikladá svoj význam.

Ako som už predtým uviedol, na spracovanie návrhu ústavného som vychádzal z nemeckej ústavy. A v Nemecku sa rešpektuje nedeľa ako deň pracovného pokoja. My našimi zákonmi, a by som sa priblížil troška k analýze, ktorú som si dal urobiť, platnej legislatívy, a hlavne Zákonníkom práce sa tiež približujeme k tomuto. A v jeho znení v podstate tieto veci sú uvedené.

Teda zoberiem Zákonník práce § 94. Odsek 1 hovorí: "Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni a vo sviatky." Odsek 2 hovorí: "Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov." Odsek 3 hovorí: "V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v iných dňoch," a teraz je tá definícia pomerne rozsiahla, "naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojenie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín." Odsek 4 hovorí: "Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa." Odsek 5 hovorí: "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a, ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužívajú."

Sviatkom podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sú štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Podľa tohto zákona sú štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a 17. november, dňami pracovného pokoja okrem nedieľ sú sviatky 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september a 24. až 26. december. Ak teda vychádzame z dikcie § 94 ods. 1 Zákonníka práce, že dňami pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni, a sviatky, a podľa odseku 2 tohto ustanovenia, že možno prácu v dňoch pracovného pokoja, teda vo sviatok a počas nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, znamená to, že na dni 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november a 26. december, do výpočtu dní patrí, samozrejme, aj 1. január a Veľkonočná nedeľa, a 24. až 26. december, tieto dni sú však dobre ošetrené, by zamestnávateľ mohol nariadiť len takú prácu, ktorá je uvedená v § 94 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, pričom to by mohol urobiť len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnávateľa. Ak je teda v Zákonníku práce v § 94 ods. 2 a 3 dané, že prácu možno v dňoch pracovného pokoja nariadiť len výnimočne, a to sú taxatívne vymenované činnosti, znamená to tiež, že ju možno dohodnúť aj počas týchto dní. Zamestnávatelia ju však nedohadujú, je to pre nich bežný pracovný deň, čo je podľa nášho názoru v rozpore so zákonom. Zákonom č. 200/2008 Z. z., ktorý novelizoval Zákonník práce a ktorý zaviedol v § 94 ods. 5, sa stanovili jasné pravidlá po počiatočných problémoch, v prvom roku od účinnosti sa toto ustanovenie až na malé výnimky dodržiava. Stálo by teda za uváženie, či by jestvujúci odsek 5 § 94 nemal byť novelizovaný podobne, ako to bolo v roku 2008. A mohol by mať napr. takéto alebo podobné znenie: "Počas dní pracovného pokoja upravených v § 1, 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dojednať prácu, ktorou je predaj konečnému spotrebiteľovi s výnimkou predaja podľa prílohy č. 1a." Týmto vlastne vytvárame určitú duplicitu v zákone.

Ďalší problém v praxi robí § 94 ods. 5 termínom či slovným spojením "predaj konečnému spotrebiteľovi", teda "maloobchodný predaj". Problémom je to preto, lebo nadnárodná spoločnosť METRO tvrdí, že jej sa toto ustanovenie odseku 5 netýka, lebo nepredáva konečnému spotrebiteľovi, nerobí maloobchodný predaj, ale len veľkoobchodnú činnosť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky však na písomné dotazy odpovedá tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na METRO a na ostatné veľkosklady. Pravdupovediac nie sme jednoznačne presvedčení, že teraz platné ustanovenie odseku 5 jeho výklady potvrdzujú. Ak by v tomto ustanovení bolo vynechané slovné spojenie "predaj konečnému spotrebiteľovi", teda "maloobchodný predaj", tak niet už o čom ďalej polemizovať.

Posledným problémom sa javí písmeno f) § 94 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia sa v deň nepretržitého odpočinku v týždni môžu nariadiť len práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojenie životných potrieb. Slovíčko "životných" sa vykladá tak, že do životných potrieb patrí predaj. Ministerstvo však tvrdí, že pod životné potreby nemožno zahrnúť predaj tovaru, ale neexistuje žiaden relevantný výklad, čo je to životná potreba.

Máme za to, že ak by sa jednoznačne v Zákonníku práce vymedzili nami načrtnuté problémy z praxe, nemohlo by dochádzať k porušovaniu týchto ustanovení, resp. ich rôznorodého výkladu.

V konečnom dôsledku dňa 18. 12. 2000 nadobudla platnosť Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, kde v článku 9 Slovenská republika sa zaviazala, že bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a okrem toho aj dni: 1. január a 6. január, Veľkonočný pondelok, 5. júl, 15. september, 1. november a 24. až 26. december. Ak sme sa k tomu zaviazali, tak je to potrebné aj dodržiavať, že nedele a uvedené dni by mali byť dňami pracovného pokoja. Tú realitu poznáme sami a vieme k čomu dochádza, že namiesto využitia nedele na šport, odpočinok, kultúru, relaxovanie my bohatí Slováci potrebujeme chodiť po obchodoch a nakupovať. Ďakujem pekne.