A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky ako reakcie na vystúpenie pána poslanca Gaburu majú pani poslankyňa Damborská, pán poslanec Rydlo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Damborská, máte slovo.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Gabura, keby som sa na vás nepozrela a nevidela by som, že ste muž, tak by som si myslela, že ste žena. Tak dôkladne sa dokážete vciťovať do situácie tehotnej ženy, až ste z toho bledý.

Nehovoríte, prosím vás pekne, o takých prípadoch, čo má žena robiť vtedy, keď ide o ohrozenie života ženy alebo o jej zlý zdravotný stav, ktorý jej bráni, aby dieťa vynosila a porodila. Mnoho je prípadov takých, že žena zomrie pri pôrode, doma nechá štyri-päť detí. O týchto prípadoch, ktoré sú skutočne prípady zo života, vôbec nehovoríte. A v tomto prípade, keď je žena v takomto ohrození, tá interrupcia musí nutne prísť.

Ja som aj v minulosti argumentovala na tento váš návrh zákona tým, že nechajme to na ženy a na lekárov. Bola som mnohými veľmi nepochopená, vlastne ma roznášali v médiách a v tlači a tak ďalej, že teda, aký ja vlastne mám názor na interrupciu. Nuž mám taký istý názor na interrupciu ako vy. My sme tu mnohé ženy matky, mnohé sme prišli k deťom veľmi ťažko, ťažko sme deti vynosili, porodili a tak ďalej. Ale jednoducho zo života viem, že ten život aj to tehotenstvo a výchova toho dieťaťa a ten pôrod nie sú také vždy jednoznačné a také čiernobiele, ako to presadzujete a preferujete vy. Možnože týmto návrhom zákona by ste vyšli v ústrety jednej tretine obyvateľstva. A čo tie dve tretiny? Nad tým ste sa nezamysleli? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Len krátka poznámka, pán Gabura. V programe Slovenskej národnej strany sa hovorí o kultúre života, a nie o kultúre smrti. Takže ja vám ďakujem za to, čo ste hovorili o kultúre života. A dúfam, že naša spoločnosť si viac bude ctiť kultúru života ako kultúru smrti. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete reagovať pán poslanec Gabura? Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem. K pánu Rydlovi nemám čo reagovať, je spriaznená duša.

A chcem povedať, pani kolegyňa, aj minule ste vystúpili, ja si myslím, že lekári majú Hippokratovu prísahu, že to, čo vy beriete ako hlavný argument, aby sme mohli húfne zabíjať nenarodené deti, je nezmyselný argument, pretože lekár vždy na tomto špecifickom prípade rozhodne, čo pre ženu je menej rizikové alebo viac rizikové. Ale na to nepotrebuje mať zákon, ktorý mu to povolí, má Hippokratovu prísahu, má svoju lekársku česť a svoju lekársku zodpovednosť. Ak to my lekárom berieme, ak robíme zákon, ktorý umožňuje ľuďom si zľahčovať život, tak potom do dopadá tak, ako to dopadá teraz, je cez 13 500 potratov ročne. Čo mi poviete na to vy?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Predpokladám, že pán navrhovateľ, keďže vystupoval v nej ako jediný, nechce k nej zaujať stanovisko.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1466, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1499.

Slovo dávam pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám stručne priblížila novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Dôvodom predloženia novely Trestného zákona a Trestného poriadku je neúčinnosť existujúcej úpravy, keď napriek masívne narastajúcej trestnej činnosti súdy Slovenskej republiky ku dnešnému dňu za týranie zvierat neuložili ani jeden nepodmienečný trest odňatia slobody, a to ani v medializovaných prípadoch týrania obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom.

Navrhovaná novela má za cieľ nielen tvrdšie postihy pre páchateľov, vzhľadom na znižujúcu sa vekovú hranicu páchateľov počíta i s prevenciou proti páchaniu týchto trestných činov.

Práve edukatívny zámer je jedným z kľúčových dôvodov sprísnenia trestu. Pýtam sa: Veď kto je schopný spôsobovať fyzickú bolesť, ničiť zdravie a ubližovať iným? Nie je náhodou takýto človek hrozbou i pre ostatných ľudí a pre spoločnosť? Ak je niekto schopný živú bytosť znetvoriť, upáliť či iným spôsobom ublížiť živej bytosti, nie je takýto človek hrozbou i pre naše deti? Som presvedčená, že takouto hrozbou, bohužiaľ, je. Platná právna úprava v našej republike má však skôr potenciál trestnú činnosť zvyšovať. V praxi totiž umožňuje beztrestnosť aj za mimoriadne zavrhnutiahodné týranie zvierat. A ako som už spomínala, práve deti a mladiství, ktorí tieto trestné činy páchajú, nemajú dôvod svoje konanie zastaviť, resp. nie je dostatočná právna sila, aby ich zastavila v ich konaní.

Súčasná právna úprava sankcionuje jednorazové utýranie zvieraťa na smrť len ako priestupok peňažným trestom, aj keď bolo zviera utýrané obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom. Súčasné znenie zákona síce umožňuje uložiť trest odňatia slobody, avšak s podmienečným odkladom výkonu trestu pri najnižšej trestnej sadzbe a len v prípade, že bol páchateľ za tento trestný čin už v minulosti postihnutý či odsúdený, čo je pri obtiažnosti dokazovania a vzhľadom i na absenciu výpovede poškodeného takmer nemožné. Slovenské súdy k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody od účinnosti ustanovenia § 378 Trestného zákona do dnešného dňa nepristúpili, napriek tomu, že prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami veľmi rýchlo pribúda. Sankcionovanie týrania zvieraťa len peňažným trestom alebo trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom preto absolútne neplní svoju preventívnu ani represívnu funkciu a nechráni spoločnosť pred páchaním týchto trestných činov.

Predkladaný návrh sprísňuje tresty za trestný čin týrania zvierat, ako i sprehľadňuje spôsob ich ukladania. Návrh zavádza zákaz propagácie týrania zvierat na internete a priameho či nepriameho navádzania na spáchanie takéhoto trestného činu. Zákazom propagácie a odstránením možnosti uložiť podmienečný trest návrh jednoznačne odrádza páchateľov od pokračovania v tejto trestnej činnosti.

V novelizovaní Trestného poriadku pojem "poškodený" sa pri týraní zvierat rozširuje. A v prípade zvieraťa, ktoré nemá majiteľa, sa poškodenou môže stať i organizácia, ktorá sa zaoberá ochranou zvierat, v prípade, že sa sama prihlási do konania.

Zároveň tento návrh upresňuje pre účely tohto zákona pojem "zviera" na spoločenské a hospodárske zviera a zviera chránené osobitnými predpismi. A vylučuje z neho hmyz okrem prípadov, ak je hmyz chránený osobitným zákonom. Definuje sa tiež, aké usmrtenie zvieraťa nie je v zmysle tohto zákona týraním zvierat. Vylučujú sa tak pochybnosti, pre ktoré i časť tohto poslaneckého zboru nepodporila návrh podobného zákona, ktorý sme predložili v predchádzajúcom období.

Vážené kolegyne, kolegovia, pevne verím, že zapracovaním našich pripomienok, resp. vašich pripomienok do tejto novely už nebude prekážka, aby ste hlasovali naprieč politickým spektrom. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Ľubovi Petrákovi. Má slovo.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil so spravodajskou informáciou v prvom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma svojím uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrh zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, dávam do pozornosti, že navrhovaný zákon nie je podľa môjho názoru podaný v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dôvodu, že návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku je vecne zhodný s návrhom novely Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorom Národná rada uznesením č. 1832 z 9. decembra 2009 rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o ňom. Oba návrhy boli podané tou istou skupinou poslancov. Majú síce určitý formálny rozdiel v dvoch odsekoch, avšak majú vecnú zhodu, pokiaľ ide o predmet podávaného návrhu zákona.

Poznajúc vyhlásenia predovšetkým predkladateľa pána Freša o potrebe dodržiavať rokovací poriadok, s čím sa, samozrejme, stotožňujem, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Rosová, pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. V prvom rade mi dovoľte, vážený pán predsedajúci, zareagovať na stanovisko spravodajcu. Nepovažujem ho totižto za korektné. To, že návrh podala rovnaká skupina poslancov, nie je podľa môjho presvedčenia a podľa mojej znalosti rokovacieho poriadku žiadnym dôvodom na to, aby sme ho považovali za identický, keď je v ňom zásadný vecný rozdiel oproti tomu návrhu, ktorý sme podávali v minulom kalendárnom roku. Myslím si napokon, že to, že predseda Národnej rady zaradil tento náš návrh na rokovanie Národnej rady, svedčí o tom, že ani on nedospel k takémuto záveru. Takže z toho dôvodu dávam procedurálny návrh na to, aby sa ďalej rokovalo o našom návrhu aj v druhom čítaní.

No a teraz teda k obsahu toho nášho návrhu.

Áno, je pravda, že podobným návrhom sme oslovili už túto snemovňu v nedávnom čase, ale je tiež pravda, že v tom dnešnom návrhu sme reagovali zásadným spôsobom na niektoré výhrady, ktoré vtedy bránili zákonodarcom, aby tento návrh zákona podporili, v čom teda, opätovne opakujem, vidím zásadný rozdiel. Zavádzame totižto určenie a spresnenie pojmu "zviera". Účelom tohto zákona nie je ochrana všetkých živočíchov, ale iba tých, ktoré sú pre človeka a ľudstvo významné z hospodárskych, environmentálnych, sociálnych či spoločenských dôvodov. Doteraz definícia pojmu "zviera" absentovala. A to sa týka aj dnešného znenia zákona, podľa ktorého vlastne by sa nevylučovalo trestné stíhanie za usmrtenie akéhokoľvek živočícha. Takže v tom je jeden z podstatných rozdielov tejto predkladanej novely oproti tej, ktorú sme predložili minule.

Tú novelu sme predložili v novembri. Diskutovali sme o nej, pokiaľ sa nemýlim, v decembri a odvtedy sa odohrali rôzne príbehy. Väčšina z tých, o ktorých vám teraz poviem, sa odohrala iba v tomto kalendárnom roku čiže od začiatku roku 2010.

Napríklad dve šteniatka ktosi vyhodil z auta pri ceste pri Žiline v 15-stupňovom mraze. Keď ich záchrancovia našli, navzájom sa zahrievali telíčkami. V obci Vajkovce pri Košiciach celé dni ležal vyhodený ťažko zranený psík v priekope vo veľkých bolestiach. Napriek tomu, že okolo chodilo množstvo ľudí, nikto mu nepomohol. Dokonca starostka údajne okolo neho prechádzala bez povšimnutia. Vďaka neposkytnutiu pomoci a vďaka mrazu alebo kvôli týmto okolnostiam, lepšie povedané, psík napriek enormnej snahe ochranárov o pár dní na veterine zahynul. Dve mačiatka sa našli vyhodené v priekope pri ceste na strednom Slovensku. Niekto ich vyhladoval, zbil a napokon ich jednoducho vyhodil z auta. Pri zadočku na chvoste, na chrbte mali nakladené vajíčka nejakého hmyzu. Zapáchali, hýbali sa len trocha. Mali zahnisané oči, udreté nosy a papuľky, špinavé ušká, boli vychudnuté, napriek enormnému úsiliu a piplaniu záchrancov nakoniec zraneniam podľahli. Opäť, v januári ročná fenka bola nájdená v priekope pri ceste. Okrem chvostíka sa vôbec nehýbala, telo bolo vychudnuté, kosti pretŕčali aj spomedzi dlhej srsti. Pravdepodobne bola držaná na krátkej reťazi, bez pohybu, medzi svojimi výkalmi a bez pravidelnej stravy. Niekoľko týchto prípadov mám, žiaľ, pretože sa odohrali, dokumentovaných aj fotograficky. Tento štvorročný psík bol nájdený v bolestiach, blúdiac centrom mesta s vypichnutým očkom. Zadnú labku mal v časti, kde sú vankúšiky a pazúriky, čiastočne odrezanú. Psík sa volá Ajko, zatiaľ žije. V dedine blízko Trebišova sa na ulici hŕstka detí hrala tak, že mlátili lopatou a kopali tohto malého hnedého psíka, ktorý bol strachom schúlený do klbka. Psík je apatický, má postrelenú zadnú nohu. Nemá už ani vôľu, ani snahu utekať niekam do bezpečia. Od ľudí sa nedočkal ničoho dobrého. Medzi Cinobaňou a Točnicou na strednom Slovensku sa našiel v priekope psík. Jeho predná labka bola hnisavá guča. Trčal z nej úlomok kosti a tržnú ranu mal aj na boku tela. Ležal niekoľko dní v mraze bez pomoci. Zatiaľ vďaka pomoci veterinárov tento psík žije.

To spôsobili ľudia často neznámi, nepotrestaní páchatelia. Ale mnohé z týchto prípadov majú páchateľov, známych páchateľov, ktorí taktiež vďaka dnešnému zneniu zákona ostávajú beztrestní.

Napríklad tento obrázok dokumentuje chov kráv, ktoré sú roky držané vo výkaloch, bez jedla, bez výbehu. Regionálna veterinárna a potravinová správa chodí síce na kontrolu, ale tento stav ostáva stále rovnaký. Podobne je na tom toto prasa držané taktiež len vo vlastných výkaloch a bez dostatočnej stravy. Tento poník mal byť atrakciou pre turistov. A v skutočnosti teda bol, ale veľmi smutnou atrakciou. Na jeho stav podal podnet až český turista. Čiže je to naša reprezentácia v zahraničí. Po tomto podnete však poník záhadne zmizol. Majiteľom tohto koníka bol alkoholik, ktorý mu nedopriaval žiadnu starostlivosť ani stravu. Tento kôň zahynul a rieši sa to ako priestupok. Takto ako je držaný tento pes na reťazi a bez možnosti akéhokoľvek výbehu, drží jeho majiteľ sedem rovnakých zvierat. Z reťaze ich nikdy nepúšťa, celý život sa živia prakticky len trávou. Je známa kauza siedmich kaukazských ovčiakov, ktorým majitelia dávali jesť iba jedenkrát týždenne. A tie psy mali namiesto 50 kg iba 20 kg. Nemohli chodiť. Kým začali normálne prijímať potravu, trvalo to mesiac intenzívnej starostlivosti. Jeden z nich svojmu stavu podľahol. No a napokon tento vlčiak tiež je jeden zo siedmich, ktorých choval majiteľ na malom obojku, ktorým spôsobil takéto poranenia. Myslím, že k tomuto obrázku niet čo dodať.

Sú to príbehy, ktoré sa stali po tom, ako v tejto snemovni neprešiel náš návrh na sprísnenie trestov za takéto brutálne činy.

Hovorili sme alebo ja som teraz hovorila najmä o zvieratách, ale som presvedčená, že tento návrh novely trestného zákona je najmä návrhom o ľuďoch. Ak majú ľudské dejiny nejaký vyšší zmysel, myslím, že ním je umenšovanie zla, umenšovanie násilia. A násilie je len jedno, násilie konané na slabších je vždy násilím. V našich dejinách, hoci pomaly, a nie lineárne, sa znižuje tolerancia k takémuto násilnému správaniu, či už násiliu na ľuďoch alebo násiliu na zvieratách. Kedysi bolo bežnou zábavou kráľov a kráľovien pozerať sa na upaľovanie a trýznenie mačiek v 16. storočí. Dnes, samozrejme, je ťažko predstaviteľné, že by sa takto v civilizovanej krajine bavili akíkoľvek panovníci alebo čo len normálni ľudia. Kedysi biť dieťa bola legitímna výchova, priam právo rodičov. Dnes sa na to pozeráme celkom inak. Napriek tomu tolerujeme násilie, ktoré sa deje na zvieratách, a nedokážeme ho potrestať. Som presvedčená, že násilie, ktoré nenarazí na odpor, je násilím bez hraníc, ktoré sa stupňuje a ktoré môže ohroziť možno dnes mačiatka, zajtra deti, manželku, starých ľudí. Preto vás prosím, nebuďme k takémuto násiliu tolerantní, podporte náš návrh zvýšenia trestných sadzieb pre páchateľov takéhoto násilia. Ďakujem vám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pani poslankyňa? Ďakujem pekne.

Vaše vystúpenie bolo jediné v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chce zaujať stanovisko k vystúpeniu pani poslankyne pani navrhovateľka? Nie. Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Máte slovo.

So súhlasom, ak došlo k technickému výpadku, takže ešte, ak dovolí pán spravodajca, faktickú poznámku v rozprave, čiže ešte otváram rozpravu, považujem ju za otvorenú, bude mať pán Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za vašu láskavosť. Pani Rosová, pripomína mi to našu takú diskusiu, čo sme mali tuším na decembrovom zasadnutí tejto snemovne. Po tom, čo tu povedal pán Gabura o ľuďoch, teraz vy hovoríte tuná o zvieratách. Ja som jednoducho zhrozený tým, ako sa ľudia môžu chovať k ľuďom, ako sa ľudia môžu chovať k zvieratám. Osobne podporujem zvýšenie akejkoľvek trestnej sadzby v našom Trestnom zákonníku za to, ako sa ľudia správajú, ale sa mi veľmi páčil váš postreh, keď ste povedali, že tento zákon nie je o zvieratách, ale je o ľuďoch. A bolo by potrebné, aby sme sa postarali o to v našej spoločnosti, aby sme vychovávali mladých ľudí k tomu, že majú rešpektovať nielen ľudský život, ale aj vzťah k zvieratám. A preto ľudia, ktorí nerešpektujú ľudský život, a ľudia, ktorí nerešpektujú ani život zvieraťa, nehovorím, že si nezasluhujú existenciu, ale si zasluhujú to, aby boli primeraným spôsobom primätí k tomu, že sa majú správať ako ľudia, nie ako ľudia, ktorí nemajú ani cit, ani dušu, ani vzťah k tomu, čo je v ľudskom živote to podstatné. A to je to dobré. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou pani poslankyňa Rosová má slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Chcem sa poďakovať, pán poslanec Rydlo, za to, že ste porozumeli nášmu posolstvu. A pevne verím, že vy aj vaši kolegovia tak ako v predchádzajúcom prípade podporíte tento náš návrh zákona. Ďakujem vám za to.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre.

Takže ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, definitívne uzatváram rozpravu.

So záverečným slovom vystúpi spravodajca pán poslanec Petrák. Má slovo.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem ctených predkladateľov ubezpečiť, že tomu odkazu porozumeli, myslím si, viacerí. Otázka stojí možno tak, či ľudia, ktorí vykonávajú tieto činy, sa vôbec majú právo nazývať ľuďmi. Ale to by bola asi pravdepodobne širšia debata. A nie je úlohou spravodajcu, aby vo svojom záverečnom vystúpení reagoval na všetky tieto vecné záležitosti.

Pani poslankyňa Rosová, ja k vášmu stanovisku, pokiaľ ide o môj prednesený návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona, chcem len uviesť takú krátku štatistiku. Pokiaľ ide o znenie vašej novely zákona, pokiaľ ide o Trestný zákon, v § 378 je celkovo pomenených alebo dopĺňaných sedem odsekov. Z toho, chcem povedať, päť odsekov je absolútne identických, doslova identických s tým, čo bolo predložené v decembri, dva odseky sú nové. Pokiaľ ide o znenie novely Trestného poriadku, znenie, ktoré je predkladané teraz v januári, je absolútne identické s tým, ktoré bolo predložené alebo o ktorom (návrhu) sa rokovalo v decembri. Takže tieto faktické záležitosti ma viedli k tomu, aby som vyslovil úvahu, že neuplynulo šesť mesiacov a rokuje sa o tej istej veci. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme nasledujúcim bodom, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máte ako tlač 1467 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1500.

Máte slovo, pán poslanec Brocka, uveďte tento poslanecký návrh zákona.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som v úvode svojho vystúpenia zareagoval krátkou poznámkou na predchádzajúce body, o ktorých sme rokovali. A vlastne inšpiroval ma aj pán poslanec Rydlo, keď spomenul ten paradox, že najprv sme rokovali o návrhu poslanca Národnej rady o zvýšenej ochrane ľudského života a hneď na to rokujeme o zvýšenej ochrane zvierat. Pán kolega Rydlo, pre mňa je to zaujímavá aj historická paralela. Vy si to možno nepamätáte, lebo ste vtedy nežili v tejto krajine, v roku 1986 za komunistického režimu stará Slovenská národná rada rokovala o liberalizácii interrupčného zákona. Vtedy proti tomu zákonu bola na Slovensku jedna veľká petícia. Ale čo bolo okrem toho ešte zaujímavé, bolo to, že hneď po rokovaní o tomto interrupčnom zákone SNR rokovala o zvýšenej ochrane storočných líp na Kolibe. Prvý zákon prešiel, ktorého výrazom bola znížená ochrana ľudského života, aj ten druhý zákon o zvýšenej ochrane niekoľkých stromov prešiel. A teraz o 24 rokov neskôr zhodou okolností rokujeme v Národnej rade o zvýšenej ochrane ľudského života, nerobím si ilúzie, ako dopadne ten návrh, a hneď na to rokujeme o zvýšenej ochrane zvierat. A nechcem predbiehať, ako dopadne ten druhý návrh, ale keby som to tak chcel zjednodušene a veľmi skratkovito porovnať, ako sa zmenila doba, komunistický režim cez komunistický parlament, demokratický režim cez demokratický parlament k týmto dvom otázkam za tých 26 rokov, pýtam sa: Zvýšila sa citlivosť spoločnosti napr. v otázke ochrany ľudského života? K otázke citlivosti a zvýšenej ochrany zvierat si dovolím povedať, že áno.

Teraz dovoľte, aby som prešiel k tomu návrhu, ktorý predkladám s mojou kolegyňou Monikou Gibalovou.

Dámy a páni, hospodárska kríza, nezamestnanosť, to je téma, ktorej sa venujeme v tomto návrhu. Nezamestnanosť je jedným z najväčších ekonomických a sociálnych problémov Slovenska. Výrazne sa zvýšila v čase globálnej hospodárskej krízy a v posledných dňoch prekračuje úroveň 13 %. To sú oficiálne štatistiky. Ale reálny počet ľudí bez práce v produktívnom veku je vyšší. Myslím si, že je viac ako 15 %. Táto nezamestnanosť pre spoločnosť predstavuje na jednej strane obrovské straty z nevyužitia potenciálu pracovnej sily a na druhej strane zvýšené sociálne výdavky štátneho rozpočtu pre túto skupinu občanov.

Osobitne zložitá situácia je u mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce. Absolventi stredných a vysokých škôl akoby najviac doplácali na hospodársku krízu. Zamestnať sa dnes pre nich je takmer nemožné. Dokazujú to aj štatistiky vývoja nezamestnanosti u nás. Minulý rok ku koncu septembra bolo v evidencií úradov práce viac ako 33 000 absolventov škôl, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 72 %. Nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku vo veku od 15 do 24 rokov teda už po prvom štvrťroku v minulom roku bola na úrovni 22 %, čo je oveľa viac ako je priemer Európskej únie a aj priemer eurozóny. Ich nevýhodou oproti ostatným uchádzačom o prácu je absencia praxe a nerozvinuté pracovné návyky.

Rizikom tejto skupiny z nezaradenia do pracovného procesu po ukončení školskej dochádzky sú možné deformácie v osobnostnom vývoji s negatívnymi prejavmi, nevynímajúc asociálne správanie i kriminalitu.

Absolventi škôl sú na tom najhoršie za posledných šesť rokov. Nik ich nechce zamestnať. Na úradoch práce ich je dnes dvakrát viac ako pred krízou. Aktuálne voľné pracovné miesta pre absolventov nedosahujú ani 3 000. Firmy ak chcú niekoho zamestnať, tak sú to ľudia s praxou. Absolventi sa pohybujú v začarovanom kruhu, bez zamestnania nemajú prax a bez praxe nemôžu získať zamestnanie. Absolventi sa stávajú stratenou generáciou.

Táto vláda sa pokúsila pomôcť tejto skupine uchádzačov o zamestnanie tzv. absolventskou praxou. Z toho počtu evidovaných nezamestnaných absolventov asi jedna pätina uchádzačov využila túto možnosť, ktorá pre nich predstavuje vyradenie z evidencie na pol roka.

Bublina zamestnávania, rýchleho zárobku v zahraničí tiež praskla, preto prichádzame s návrhom, ako hľadať pomoc a riešenie doma. Navrhujeme oslobodiť zamestnávateľov od platenia poistných odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnanca, ktorý je absolventom školy po dobu jedného roka od skočenia prípravy na povolanie. Ide o zníženie nákladov na strane zamestnávateľa, rádovo skoro o 30 %. Týmto opatrením sa absolventi môžu stať veľmi atraktívnymi uchádzačmi o zamestnanie, veľmi atraktívnymi na trhu práce.

V doložke finančných a ekonomických výhod uvádzame, že tento návrh zákona má pozitívny dopad na verejné financie. Ja som tam použil príklad, že ak by po prijatí tohto zákona 20 000 nových pracovných miest vzniklo na strane zamestnávateľov pre absolventov škôl s priemerným hrubým zárobkom 15 000, teda v korunách ešte, keď sme ten návrh robili na konci minulého roka, tak by to znamenalo úsporu v štátnom rozpočte takmer 300 mil. korún alebo v eurách skoro 10 mil. eur a príjmy štátneho rozpočtu na druhej strane by sa zvýšili prostredníctvom nepriamych daní o takmer 450 mil. korún alebo 15 mil. eur, samozrejme, s rovnakým výhľadom rozpočtovým aj na roky 2011 a 2012.

Dámy a páni, táto úprava je v súlade s ústavou.

Návrh bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a na vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi a bude viac motivovať občanov k prijatiu zamestnania. Ďakujem za to, že ste ma vypočuli.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Kláre Sárközy. Ja ju tu nevidím. Je tu? Nie. Ak je tak, ak je poverenie predsedu výboru, nech sa páči. Takže v zastúpení asistovať bude pán kolega. Takže máte slovo a poprosím vás, keby ste predniesli správu gestorského výboru. Máte slovo.

J. Golian, poslanec: Pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1467), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1500 z 18. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovatelia zákona odôvodnili predložený legislatívny návrh.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluva a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1469).

Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1502.

Uvedie zákon pán poslanec Novotný? (Reakcia z pléna.) Len ho neregistrujem v sále. Je tu pán poslanec Novotný? (Odpoveď z pléna.) Pán kolega Slafkovský... (Reakcia z pléna.) Áno, dobre. O minútku budeme pokračovať v uvedení predkladacieho prejavu.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máme trošku problém. Vy ste začali uvádzať ďalší bod, ktorým je v prvom čítaní

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 1470).

Takže so súhlasom, vážení kolegovia, prehodíme to tak, že najprv by sme teda rokovali o tomto bode programu.

V. Novotný, poslanec: Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, reaguje na problémy, ktoré sprevádzajú výkon lekárskej služby prvej pomoci.

Zavedenie povinných služieb lekárskej služby prvej pomoci pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľov špecializovanej zubnolekárskej ambulantnej starostlivosti na základe rozpisu samosprávneho kraja je dlhodobo predmetom kritiky lekárskych združení a asociácií. Lekári sa bránia nedobrovoľným službám, ktoré sú navyše v riedko osídlených oblastiach veľmi nevýhodne odmeňované. Tvorba rozpisu služieb na samosprávnom kraji je netransparentná a môže viesť k diskriminácii vybraných poskytovateľov.

Rozsah neriešených problémov viedol nespokojných lekárov k petícii, ktorou sa na jar 2009 obrátili na Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v tejto veci požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby predložil výboru analýzu problematiky lekárskej služby prvej pomoci s návrhom riešení. Návrhy riešenia, ktoré Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sformulovalo, mali spoločné jedno: zrušenie nepretržitého poskytovania lekárskej služby prvej pomoci. Znenie návrhu zákona v tomto duchu (obmedzenie lekárskej služby prvej pomoci do 24.00 hodiny) bolo i predmetom poslaneckej zákonodarnej iniciatívy. Novelu zákona predkladateľ na jeseň 2009 stiahol z rokovania, identifikované problémy lekárskej služby prvej pomoci tak zostali naďalej neriešené.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušenie povinnosti poskytovateľov slúžiť lekársku službu prvej pomoci, zrušenie kompetencie samosprávnych krajov vydávať rozpisy týchto služieb a liberalizácia úhrad za zdravotnú starostlivosť poskytovanú v rámci lekárskej služby prvej pomoci. Tieto zmeny umožnia rozvíjať dobrovoľný kontraktačný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Za zabezpečenie geograficky i časovo dostupnej zdravotnej starostlivosti nesie zodpovednosť zdravotná poisťovňa. Poskytovatelia získajú možnosť v rámci negociácie o kontrakte so zdravotnou poisťovňou vyrokovať také podmienky, ktoré považujú za uspokojujúce. V opačnom prípade majú právo dobrovoľne kontrakt odmietnuť.

Na ochranu poistencov má vláda k dispozícii nástroj v podobe regulácie verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá je pre zdravotné poisťovne záväzná.

Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja.

Problém je len, že spravodajcom k uvedenému návrhu je pán poslanec Tibor Bastrnák, ktorého potrebujeme teraz k tomuto návrhu zákona. Zase ho v sále nevidím. (Reakcie z pléna.) Áno? Takže ak je náhradný spravodajca, ktorý má oprávnenie, nech sa páči, poprosím ho, môže uviesť spravodajskú správu.

A. Bobrík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predseda výboru Národnej rady ma určil ako spravodajcu k tomuto predloženému návrhu zákona a na základe uvedeného podávam v prvom čítaní túto informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe, právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predložený návrh nemá dopad na verejné financie a má pozitívny vplyv na zamestnanosť.

Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanoviskom ministerstva financií.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1503 z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.