V. Palko, poslanec: Ďakujem. Tento problém má svoj závažný ekonomický rozmer. Ekonomický rozmer problému spočíva v tom, že dôjde k výraznému nárastu počtu dôchodcov a k znižovaniu počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Takéto zmeny, takáto zmena pomerov medzi aktívnymi, ekonomicky aktívnymi a ekonomicky neaktívnymi obyvateľmi so sebou prinášajú závažnú otázku. Aká je finančná udržateľnosť systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia? Zásluhu na udržaní systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia, na finančnom udržaní, majú rodiny s deťmi. Rodiny s deťmi, ktoré vychovávajú budúcich pracovníkov, financujúcich zo svojich odvodov poistného tieto systémy.
Nepriaznivé demografické prognózy viedli pred niekoľkými rokmi k reforme dôchodkového zabezpečenia a k zavedeniu II. piliera. Zavedenie II. piliera je logickým opatrením, vyplývajúcim zo skutočnosti, že kvôli demografickej kríze nemožno očakávať udržanie medzigeneračnej solidarity, na ktorej je založený priebežný systém v doterajšom rozsahu.
II. pilier však nie je riešením demografickej krízy a jej ekonomických dôsledkov. Rovnako ako princíp I. piliera, tak i princíp II. piliera má tiež antipopulačné účinky. Čím viac detí má žena, tým je menší jej vlastný dôchodok. Tento paradox je potrebné odstrániť.
Predkladaná právna úprava preto zavádza rodičovský pilier dôchodkového zabezpečenia. Princíp rodičovského piliera spočíva v tom, že pracujúci občan časťou svojich odvodov poistného prispieva na dôchodok vlastných rodičov. Týmto sa zohľadňuje doteraz zanedbávaný, ignorovaný ekonomický prínos rodičovstva pre udržateľnosť systémov dôchodkového i zdravotného zabezpečenia.
Popri súčasnom starobnom dôchodku sa zavádza nový starobný rodičovský dôchodok. Starobný dôchodok a starobný rodičovský dôchodok budú od seba nezávislé v tom zmysle, že výška jedného nesmie ovplyvniť výšku druhého. Návrh znie tak, že na starobný rodičovský dôchodok občanovi prispievajú jeho deti, pracujúce deti, časťou odvodov poistného. Sadzba odvodov na starobný rodičovský dôchodok sa navrhuje 4 %, a to 2 % na každého z rodičov. Povinnosť prispievať rodičom na starobný rodičovský dôchodok by začínala vstupom do pracovného procesu a trvala by 30 rokov. V prípade úmrtia jedného z rodičov sa celé 4 % majú odvádzať na starobný rodičovský dôchodok druhého rodiča. V prípade úmrtia oboch rodičov alebo po uplynutí 30 rokov pracujúci občan odvádza poistné ako doteraz.
Treba zdôrazniť, tento návrh nemení celkovú výšku všetkých odvodov poistného do všetkých poistných systémov. U osôb, ktoré odvádzajú rodičom na ich starobný rodičovský dôchodok a ktoré nie sú v II. pilieri, sa odvod do I. piliera znižuje o 4 %. U osôb, ktoré odvádzajú rodičom na ich starobný rodičovský dôchodok a sú v II. pilieri, sa odvod do I. piliera znižuje o 1 % a odvod do II. piliera znižuje o 3 %. Podľa návrhu občania odvádzajú poistné na starobné rodičovské poistenie rodičom do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa vedie registre rodičov potrebné na výkon starobného rodičovského poistenia.
Dámy a páni, zákon tiež upravuje podmienky, za ktorých rodič stráca nárok na dávku starobného rodičovského dôchodku. Ide napríklad o situácie, kedy sa dopustil trestného činu voči svojmu dieťaťu. Treba zdôrazniť, že rovnaké právo ako rodič má mať i osvojiteľ. Návrh zákona takisto poisťuje občana automaticky proti niektorým udalostiam, ktoré ho môžu ukrátiť o starobný rodičovský dôchodok. Ide napríklad o prípad úmrtia dieťaťa, o prípad postihnutého dieťaťa a tak podobne. V takýchto prípadoch sa to občanovi kompenzuje istým zníženým poistným, ktoré platí Sociálna poisťovňa.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, demografická kríza vedie i v zahraničí k úvahám i k realizácii podobnej myšlienky uzákoniť časť dôchodku, ktorá by sa odvíjala od skutočnosti, či občan vychovával deti, alebo nie. Zdôrazňujem, deti, ktoré ako dospelé platia do systémov dôchodkového a zdravotného poistenia. Ako príklad chcem uviesť napríklad Ruskú federáciu. Táto pri narodení dieťaťa garantuje rodičom značne vysokú finančnú sumu, myslím, že to je až štvrť milióna rubľov, túto sumu môžu rodičia použiť na viacero účelov a jedným účelom je aj prilepšenie k vlastnému dôchodku.
Podobne by som sa chcel ešte zmieniť o správe Starke Familie z roku 2005, ktorú vypracovala nadácia Roberta Boscha, skupinu jej expertov viedol bývalý saský premiér Kurt Biedenkopf. V tejto správe sa tiež odporúča ako reakcia na demografický vývoj, aby občania mali istú časť dôchodku, ktorá sa odvíja od skutočnosti, či vychovávali deti, alebo nie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh je istým spôsobom revolučný, ale domnievame sa, že je logickou a rozumnou reakciou na demografický vývoj, ktorý už nemôžeme prehliadať a smeruje k zásadnému posilneniu rodiny a má aj svoj závažný morálne ozdravujúci rozmer.
Pani poslankyne, páni poslanci, v mene Konzervatívnych demokratov Slovenska vás prosím, aby ste podporili tento zákon do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, zaujmite, prosím, miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Jánovi Golianovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou, ktorou ho poveril gestorský výbor. Nech sa páči.
J. Golian, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o starobnom rodičovskom poistení a výsluhovom rodičovskom zabezpečení), tlač č. 1472, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1505 z 18. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovatelia zákona odôvodnili predložený legislatívny návrh. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.
A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy a tak sa pýtam teraz, či je niekto z prítomných, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Evidujem pána poslanca Františka Mikloška ako jediného prihláseného.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo dávam pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi. Pán poslanec, nech sa páči, rečnícky pult je váš.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja nie som rozhodne odborník na dôchodky, ale myslím si, že ako matematik som alebo vyznám sa, nechcem povedať, že som odborník na systém, na systémové riešenia a na to, čo znamená nejaký nový pohľad na veci. Tento návrh zákona, táto novela zákona znamená úplne nový pohľad na systémové riešenie dôchodkov, najmä systémové riešenie rodinných dôchodkov. My môžeme, samozrejme, donekonečna pokračovať v tom systéme, v ktorom sme teraz, že budeme zvyšovať každý rok nejaké dôchodky, že budeme dávať akýsi minimálny dôchodok, ale to všetko je len vylepšovanie niečoho, čo vidíme nakoniec vo svojom okolí, že je slabé a najmä v prípade matiek a otcov viacdetných rodín je to nespravodlivé.
Teda tento návrh zákona znamená úplne nový prístup k riešeniu dôchodkov, najmä rodín s viacerými deťmi. Treba povedať, že to je systémovo naprosto jednoduchý prístup, naprosto jednoduchý iný pohľad, ktorým by sa dali veci riešiť. Treba povedať, že je to spravodlivé. Pretože, ak nejaká matka, poviem teraz príklad, na severnej Orave, má 10 detí a teda musí byť pri nich a nepracuje, tak prečo by jej deti, tie, ktoré ona vychovávala, nemohli prispievať na jej dôchodok, aby jej staroba bola rovnako dôstojná ako staroba iných ľudí, ktorí nakoniec nemajú vôbec deti, nie sú ženatí, atď. Čiže v tomto smere je to naprosto spravodlivé, naprosto humánne a utužuje to navyše aj rodinné vzťahy. To znamená, vytvára sa akýsi nový princíp toho, čo niekedy existovalo za starých čias a to je solidarita v rámci rodiny. Čiže každé z tých detí cíti, že nejakým spôsobom sa podieľa, aj takýmto spôsobom, vďakou na tom, že tá matka alebo otec sa pre ne obetovali, pokiaľ ich je viac. Čiže, prosím, v tomto zmysle, aby ste si všimli tento nový návrh zákona a aby ste ho nehodili len tak, lebo nepasuje do toho myslenia, ktoré tu doteraz funguje už desaťročia a vždy fungoval, aj nakoniec za komunizmu, aj za prvej republiky.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Mikloška musím dodať, aj k predkladateľom tohto zákona, že je to téma skutočne zaujímavá, originálna, takže to musím vychváliť, povedať pochvalne. Avšak chcem len pripomenúť, že je to zložitá téma, a preto prijímať zákonné účinné opatrenie musí byť po dlhšej analýze odbornej, finančnej analýze, to znamená, aby to opatrenie bolo predovšetkým univerzálne. Rodinný starobný dôchodok zavádza síce zásluhový princíp, ale neviem, či neoslabuje významnou mierou ten solidárny princíp, čiže v závislosti od finančnej, sociálnej situácie niektorých detí, niektorých rodín by tie prvky rodinného starobného dôchodku mohli byť výrazne diferencované, výrazne rozdielne, niekoľkonásobné. Otázka je, ako by mal celý systém vyzerať v súčinnosti aj s II. dôchodkovým pilierom, ktorý je u nás už etablovaný trvalo, je všeobecne uznávaný v zahraničí aj doma, takže aj tá nadväznosť a potom aj sumačný charakter I. piliera, ktorý musí zostať kvôli sociálne slabším. II. pilier, ako sme hovorili, musí tiež zostať a k tomu ešte keď prirátame aj rodičovský, čo má svoju logiku a myšlienku, myslím, že všetky tie momenty väzieb, finančné dôsledky a hlavne celkový účinok musí byť prepočítaný pri hlbších analýzach a postojoch aj relevantných štátnych a možno aj mimovládnych inštitúcií. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať ešte bude pán poslanec František Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Súhlasím s vami, pán kolega Halecký. Stále len chcem zopakovať, je to zaujímavá myšlienka, zaujímavý prístup, veľmi jednoduchý. Netreba na to veľké vzorce, je to nový pohľad a navyše pohľad, ktorý je podľa mňa spravodlivý. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný. Uzatváram rozpravu.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce využiť záverečné slovo. Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už len krátko. Vzhľadom na to, že ideme hlasovať, chcem reagovať na pána poslanca Haleckého. Chcem sa poďakovať za to, že ocenil originalitu myšlienky. Je originálna, je to naozaj úplne iný pohľad, pritom je to myšlienka veľmi jednoduchá. Chcem pripomenúť, že ak hovoríte, že to treba nejako rozdebatovať, tak na debatu je úplne ideálne druhé čítanie, čiže stačí podporiť zákon do druhého čítania.
Zdôrazňujem, vzhľadom na to, že financovanie tejto myšlienky je založené na znížení odvodov do II. piliera na 6 %, tak platí to, že tento návrh by znamenal zvýšenie dôchodkov pre úplne všetkých občanov Slovenskej republiky a pre občanov, ktorí majú deti, by to bolo veľmi výrazné zvýšenie. O detailoch som ochotný komunikovať aj osobne. Prosím ešte raz o podporu zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.
Pán spravodajca nechce využiť právo vystúpiť v závere v rozprave.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pretože sa naplnila 11.00 hodina, vyhlasujem prestávku do 11.05 hodiny. Žiadam všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na hlasovaní, aby sa dostavili do rokovacej sály. Hlasovať budeme 11.05 hodine.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o programe. Dovoľte na úvod niekoľko informácií. Pán spravodajca vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti Róbert Madej ma požiadal, aby sme o tomto návrhu hlasovali až o 17.00 hodine a takisto ma požiadalo vedenie klubov Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS, aby sme opakovanú tajnú voľbu členov Rozhlasovej rady a člena Správnej rady Ústavy pamäti národa vykonali po hlasovaní o 17.00 hodine.
Takže budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.
Poprosím pána poslanca Petráka, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Tatiany Rosovej, pána poslanca Pavla Freša a pani poslankyne Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona č. 300/2005 Z. z., je to Trestný zákon.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.)
Ľ. Petrák, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 prítomných, 68 za, 7 proti, 52 sa zdržalo, 6 nehlasovali.
Nebudeme pokračovať v rokovaní. (Hlasy z pléna.)
Ľ. Petrák, poslanec: Budeme. Schválené.
P. Paška, predseda NR SR: Pardon. (Smiech v rokovacej sále.) Takže ešte raz, opakovanie je matka múdrosti.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 68 za, 7 proti, 52 sa zdržalo.
Budeme hlasovať o pridelení výborom a o lehotách.
Ľ. Petrák, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona v druhom čítaní prerokujú výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pričom výbory prerokujú tento návrh do 30 dní a navrhujem, aby gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor a ten prerokuje návrh zákona do 31 dní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 prítomných, 127 za, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Bastrnák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Novotného a pána poslanca Markoviča na vydanie zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.)
T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie) 138 prítomných, 46 za, 46 proti, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Pani poslankyňa Szögedi uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Novotného, Slafkovského a Markoviča na vydanie zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, je to tlač 1469.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie) 138 prítomných, 59 za, 39 proti, 40 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní.
Pán poslanec Bobrík uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Milana Géciho na vydanie zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, je to tlač 1471.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.)
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie) 138 prítomných, 108 bolo za, 1 proti, 29 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v zmysle vášho rozhodnutia bude pridelený na prerokovanie tento návrh zákona: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre zdravotníctvo s tým, že gestorským výborom bude výbor pre zdravotníctvo, ktorý prerokuje toto do 31 dní po obdržaní návrhu a ostatné výbory do 30 dní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie) 135 prítomných, 127 bolo za, 8 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
O vládnom návrhu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti budeme hlasovať o 17.00 hodine na základe požiadavky pána spravodajcu, pána poslanca Madeja.
Teraz pán poslanec Golian uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 1472.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o starobnom rodičovskom poistení a výsluhovom rodičovskom zabezpečení).
J. Golian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie) 138 prítomných, 61 za, 22 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady a člena Správnej rady Ústavu pamäti národa vykonáme o 17.00 hodine po hlasovaniach.
Odhlasovali sme všetky prerokované body. Vyhlasujem prestávku do 11.20 hodiny a budeme pokračovať v rozprave.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Lászlóa Kötelesa, Miklósa Duraya a Pála Csákyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, tlač 1474.
Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Kötelesa, Miklósa Duraya a Pála Csákyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších zákonov.)
Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie výborom je pod číslom 1507.
Poprosím za skupinu navrhovateľov pána poslanca Kötelesa, aby uviedol návrh zákona.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predseda, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým by sme chceli riešiť jeden z neuralgických bodov nášho bezpečnostného prostredia, resp. bezpečnostnej politiky.
Minulý týždeň, presnejšie 1. februára 2010, uplynulo 20 rokov od zrušenia politickej polície, konkrétne Štátnej bezpečnosti, teda spravodajskej služby, ktorá bola desaťročia zneužívaná v prospech jednej politickej strany. Aj z týchto dôvodov predkladatelia návrhu zákona, ktorí inak boli vedení na zoznamoch ŠTB ako nepriateľské osoby, teda už majú konkrétne a vlastné skúsenosti so zneužívaním právomoci spravodajských služieb, vychádzajú z presvedčenia, že kontrola tajných služieb má byť efektívna až na takej úrovni, aby jednoznačne garantovala, že prostriedky týchto služieb nemôžu byť protizákonne zneužívané voči občanom Slovenskej republiky, či politickým konkurentom.
Vážená Národná rada, v súčasnosti, keď z jednej strany by sa reálne hrozby ako napríklad organizovaný zločin, ilegálna migrácia, globálny terorizmus, atď., atď., vyžadovali ďalšie prostriedky finančné, technické, kompetenčné pre efektívnu prácu spravodajskej služby, z druhej strany narazíme na oprávnené obavy možného neefektívneho využívania týchto prostriedkov. Chcem podotknúť, že aj v minulosti, ba aj v súčasnosti takmer z každej politickej strany odzneli obavy alebo obvinenia, že voči nim bola spravodajská služba zneužívaná, viď posledné kauzy.
Tým, že kontrolná úloha verejnosti v tejto oblasti je vylúčená, túto úlohu má splniť Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Podotýkam, že návrh zákona sme prerokovali ešte v minulom roku v osobitnom kontrolnom výbore pre kontrolu SIS spolu s návrhom pána poslanca Prokopoviča. Niektoré výhrady, ktoré tam odzneli, boli akceptované a do návrhu zapracované. Napríklad návrhy pána poslanca Jasaňa v tom zmysle, že všetci poslanci sú rovní a nie sú medzi nimi tzv. rovnejší, ktorí by mali prístup k iným dôvernejším informáciám ako ostatní členovia kontrolných výborov.
Teraz konkrétnejšie k návrhu. Slovenská republika v posledných rokoch dostala značnú finančnú podporu zo strany Európskej únie vo výške niekoľko desiatok miliárd. Popri tom sme sa nijakým spôsobom nezaviazali, ani sme nevytvorili legislatívne možnosti, že aj v spravodajskej oblasti budeme chrániť bezpečnosť a záujmy únie. Dodal by som, že voči tomuto bodu mali výhrady odborníci zo Slovenskej informačnej služby z dôvodu, že v súčasnosti európske spravodajské služby chránia skôr tie tzv. národné záujmy. Napriek tomu apriórne túto možnosť nevylúčili ani oni. Zo zákona Slovenskej informačnej služby vyplýva, že osobitný kontrolný výbor je politickým orgánom zloženým z poslancov, ktorý nemá vyšetrovacie právomoci. V súčasnosti nespokojnosť parlamentného výboru, resp. parlamentu s činnosťou Slovenskej informačnej služby je možné účinne nastoliť iba dvoma spôsobmi:
a) vyvolaním politického tlaku Národnej rady na odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby,
b) vyslovením nedôvery predsedovi vlády, čo je však krajný ústavný prostriedok a v podmienkach väčšinového zastúpenia je navyše skoro nereálny.
Z tohto dôvodu odporúčame zaviesť inštitút vypočúvania pri vymenovaní a odvolaní riaditeľa služby. Konkrétnejšie, riaditeľa informačnej služby vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky po prerokovaní v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Sme presvedčení, že aj riaditeľ takého dôležitého štátneho inštitútu, ktorý navyše má k dispozícii špeciálne prostriedky, musí mať dôveru aj koalície, aj opozície a nielen úzkeho kruhu vyvolených.
Vážená Národná rada, súčasný parlamentný systém kontroly Slovenskej informačnej služby tak ako je zákonom stanovený, sám osebe nie je spôsobilý zabrániť zneužitiu tejto spravodajskej organizácie, ani následne, ak by k zneužitiu došlo, urobiť kroky vedúce k náprave. Reálna kontrola v zmysle terajšieho chápania uplatnenia zákona o Slovenskej informačnej službe je nemožná, žiaľ, aj vylúčená. Napríklad, keď ako podpredseda výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby som sa obrátil na pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby s otázkou, či SIS sa zaoberá problémom tzv. obchodovania emisných kvót, riaditeľ mi odmietol odpovedať z dôvodu, že mu to neumožňuje zákon o Slovenskej informačnej službe. Teda ústavní činitelia vyčlenení na kontrolu špeciálnej organizácie sa nemajú právo dozvedieť ani toľko, či nimi kontrolovaná organizácia s rozpočtom viac ako miliarda korún sa zaoberá problematikou, ktorá výrazne ohrozuje ekonomiku a medzinárodnú prestíž Slovenskej republiky.
Tretia oblasť návrhu len legislatívne zafixuje súčasnú prax, t. j. že v osobitnom kontrolnom orgáne je zastúpený každý parlamentný poslanecký klub a predseda kontrolného orgánu je z opozičného poslaneckého klubu. Podotýkam, že by bolo žiaduce znížiť počet členov výboru na možné minimum. Na rozdiel od kolegov som presvedčený, že členovia výboru by nemali byť špeciálne preverovaní, veď by toto znamenalo zásadné protirečenie, kým členovia osobitného kontrolného výboru by mali byť najprísnejšie preverovaní a kontrolovaní, dovtedy tí ústavní činitelia, ktorí riadia spravodajskú službu alebo využívajú spravodajské informácie, takúto previerku už nepotrebujú, ani prezident Slovenskej republiky, ani predseda vlády, ani predseda Národnej rady. Zároveň by som chcel odporúčať zosúladenie kontrolných právomocí s Osobitným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského obranného spravodajstva. Veď tieto výbory plnia skoro tie isté úlohy.
Vážená Národná rada, som presvedčený, že spravodajské služby si jedine vtedy môžu nárokovať možnosť uplatnenie výnimiek z bežných zákonných noriem a potrebné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ak efektívna kontrola garantuje ich zákonnosť a efektívnosť.
Na záver mi dovoľte konštatovať, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi. Realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na rozpočty obcí, ani na rozpočty vyšších územných celkov.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Spravodajcom je pán poslanec Vestenický, poprosím ho, aby nás informoval o priebehu rokovania.
E. Vestenický, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Kötelesa, Miklósa Duraya a Pála Csákyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších zákonov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj určené náležitosti z legislatívnych pravidiel.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára tohto roka č. 1507 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, dámy a páni, či má niekto záujem vystúpiť k tomuto návrhu v rozprave. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Rafaj uvedie teraz v prvom čítaní návrh poslancov Slotu, Belousovovej, Rafaja a Šaška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369 Zb. o obecnom zriadení.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja a Ivana Šaška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.)
Je to tlač 1475. Je tu pán poslanec Rafaj? Poprosím o chvíľočku strpenia, pán poslanec Rafaj sa vráti. A je tu. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte za skupinu poslancov návrh.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu navrhovateľov odôvodnil v druhom čítaní novelu zákona o obecnom zriadení č. 369/1990, ktorá sa dotýka rozšírenia možnosti umiestňovať sochy, pamätné tabule, súsošia alebo iné umelecké predmety, ktoré sa viažu k národným dejateľom Slovenska alebo súvisia s históriou Slovenska, alebo históriou obce a to z toho dôvodu, že v praxi sa často stávalo, že obecné zastupiteľstvo nebolo ochotné reagovať jednak na vôľu občanov alebo umeleckej obce, alebo inštitúcií umiestniť vo svojej obci alebo meste sochu, súsošia, alebo iný umelecký artefakt, a to z rôznych dôvodov, vrátane politických, náboženských alebo etnických. Také prípady boli napríklad v minulosti v obci Tešedíkovo, v obci Nové Zámky napríklad zastupiteľstvo, resp. starosta odmietol umiestniť pamätnú tabuľu československým legionárom, ktorí Nové Zámky oslobodzovali v roku 1919 spod okupácie vojsk Béla Kúnu. Myslíme si, že toto je nenáležitý zásah do slobody umiestňovania pamätných tabúl alebo sôch tým osobnostiam, ktoré si to evidentne zaslúžia, a to už nehovoríme o prípade, a to je asi ten najznámejší, najvypuklejší, prípad Komárno a súsošie Cyrila a Metoda, ktoré po dlhých naťahovačkách boli nakoniec umiestnené navrhovateľom svojpomocne, ak tak môžeme povedať, a nedôstojne na priečelie budovy.
Oproti minulosti, keď už tento návrh, podobný, bol v tejto sále, sme urobili revíziu a ústretový krok v tom, že sa vkladá nielen odsek 6, ktorý hovorí, že obec nemôže obmedziť alebo zakázať využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúl, sôch, súsoší, štátneho symbolu Slovenskej republiky alebo jeho časti, alebo iných umeleckých diel vyjadrujúcich pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo národným buditeľom a osobnostiam viažucim sa k národnej histórii Slovenska budovaných alebo vytváraných prirodzene vo verejnom záujme, ak žiada o to petíciou aspoň 10 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce. Čiže, toto je to nóvum, že sa to opiera aj o legitímne ústavné právo občanov žiadať v petícii zastupiteľstvo o zmenu.
Takže, ak o to aspoň 10 % obyvateľov obce požiada a petícia bude spĺňať ustanovenia, ktoré určuje osobitný zákon, to znamená, zákon o petičnom práve, tak v tom prípade si myslíme, že tých 10 % aktívnych obyvateľov obce, ktorí svojím podpisom vyjadria svoj podpis, je dostatočne legitímnym na obmedzenie časti právomoci práve z titulov, o ktorých som hovoril, a to sú dôvody politické, etnické alebo náboženské, alebo nejaké iné a ktoré sú nenáležité, pretože môžu v konkrétnej obci alebo meste podľa jeho etnického, náboženského alebo politického názorového zloženia eliminovať napríklad umiestnenie sochy Štúra, Tešedíka, Cyrila a Metoda, Hlinku alebo ktoréhokoľvek iného významného predstaviteľa, o ktorom sa naše deti učia v dejepise a ktorý, alebo udalosť aj historická, priamo súvisí, povedzme, aj s danou obcou alebo má celoslovenský rozmer.
Vkladá sa aj nový odsek 7, ktorý konštatuje, že obec nemôže využiť verejné priestranstvo na umiestnenie pamätníkov, pamätných tabúl, sôch, súsoší, ak sa udalosť alebo osobnosť spája s potláčaním národných práv Slovákov, čiže to je ten prvý moment, ktorý to znemožňuje a aspoň 5 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce sa vysloví proti umiestneniu pamätníkov, pamätných tabúl, sôch a súsoší v petícii. Obec je v takom prípade povinná požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o súhlas s ich umiestnením.
Čiže riešime aj druhú stránku problematiky a to sú, povedzme, kontroverzné osobnosti. Opäť sa dáva priestor občanom obce. V tomto prípade 5-percentné kvórum sme navrhli a to z toho dôvodu, že predsa len ten negatívny alebo brzdiaci moment jednak sa vždy ťažšie dosahuje u občanov ako pozitívna aktivita za niečo, preto je tu rozdiel v kvóre, že 10 % je uvedených v bode 6 za niečo a 5 % v bode 7, kde sa vyjadruje časť obyvateľov obce proti niečomu. A v spornom prípade sa dáva ešte konečná možnosť požiadať ministerstvo kultúry v prípade, ako to už obyčajne býva pri kontroverzných osobnostiach, aby v konečnom dôsledku práve ministerstvo kultúry dalo tento súhlas.
To znamená, že doterajší odsek 6 sa v danom zákone prečísluje na odsek 7 a novelizačný bod 2 znie: "V § 17 ods. 4 písm. a) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová, citujem: "Na rozhodovanie sa vzťahuje obmedzenie podľa § 8 ods. 5 druhej vety."." To znamená, že sa upravuje aj stav, ktorý sa zavádza v § 8 v prípade náležitostí, o ktorých môže zastupiteľstvo rozhodnúť zamietavo.
Dámy a páni, myslím, že táto problematika je každému zrejmá. Návrh zákona je, myslím, transparentný a umožňuje vypĺňať buď biele miesta, ktoré ešte stále sú v niektorých obciach alebo miestach s umiestňovaním pamätných tabúl alebo sôch naozaj tým osobnostiam slovenskej histórie, ktoré si to zaslúžia a ktoré nemôžu za to, že už nie sú medzi nami, že svoj osud dokonali, že svoj život v minulosti obetovali pre dobro veci, pre šírenie základných ľudských práv, vrátane, povedzme, práv národných, boja za slovenčinu. A, bohužiaľ, politické rozvrstvenie ich nasledovníkov v niektorej obci je také, aké je a môže brzdiť umiestnenie a uctenie si ich pamiatky.
Takže myslím, že problematika je zrozumiteľná a že nájde u vás podporu. Ďakujem pekne.