P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Spravodajcom je pán poslanec Dubravay.
P. Dubravay, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja a Ivana Šaška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1508 a podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od dňa ich pridelenia.
Pán predseda parlamentu, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Kolegyne, kolegovia, má niekto záujem vystúpiť v rozprave?
Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať návrhom pánov poslancov Slotu, Rafaja a pani poslankyne Belousovovej v prvom čítaní na vydanie zákona o štátnom jazyku.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.)
Je to tlač 1476. Pán poslanec Rafaj uvedie tento návrh.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 370, 357, opravujem sa, z roku 2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Súčasná jazyková prax jednoznačne ukazuje, že zákon o štátnom jazyku, ktorý bol pred rokom prijatý, nereagoval ešte na nové trendy, ktoré ohrozujú používanie slovenčiny, najmä v názvoch a pojmoch. Predkladatelia sa návrhom snažia eliminovať predovšetkým nadmerné preberanie cudzojazyčných výrazových prostriedkov, najmä anglicizmov a amerikanizmov a ich neodôvodnené používanie v slovenských textoch, najmä v názvoch a pomenovaniach predovšetkým verejných priestranstiev a budov alebo bytových komplexov, namiesto vhodných alebo vhodnejších adekvátnych domácich výrazov.
Podobný trend, chcem zdôrazniť, ochrany domáceho štátneho jazyka pred nadmerným používaním inojazyčných výpožičiek už nastúpili v Poľsku či vo Francúzsku. Myslím tým aj legislatívnou úpravou ochrany.
Jednou z priorít kultúrnej politiku štátu, chcem zdôrazniť, je aj starostlivosť o jazyk. Na zreteli, prirodzene, máme nielen jazyk ako prostriedok s osobitnou spoločenskou úlohou, ale aj ako najvýznamnejšou súčasťou národného kultúrneho dedičstva v ére, ktorú ovplyvňujú predovšetkým negatívne javy globalizácie. Najvypuklejším trendom v tomto prípade je nadbytočné krivenie slovenčiny anglickými názvami aj tam, kde na to naozaj nie je opodstatnenie. Ide podľa nás o názvoslovné barličky alebo pomôcky rôznych v úvodzovkách "parkov, sideov, taurov, gateov" a podobne. Čiže, ako príklad by som mohol uviesť len v Bratislave tie najvypuklejšie, ktoré sú všeobecne určite známe nielen Bratislavčanom, ale aj ostatným občanom Slovenska.
Bývalé Presscentrum alebo vydavateľstvo Pravdy, budova sa dnes volá Tower 113. Novopostavený komplex pri Dunaji, ktorý bije do očí a je pod historickou časťou Bratislavského hradu a máme ho napravo od nás dole, sa nazýva, River Side Park. V Petržalke, na druhej strane Dunaja je komplex nových troch budov s názvom Digital Park. Bývalá budova Všeobecnej úverovej banky sa dnes nazýva City Gate. Obytný komplex na začiatku Petržalky dostal honosný názov Vienna Gate. Pri istom nákupnom centre v Bratislave a vedľa jazera Kuchajda máme Like Side Park. A podobné ďalšie honosne znejúce názvy.
Iste, všetci cestujeme a žijeme v 21. storočí a vieme, že, povedzme, v Spojených štátoch amerických, v Kanade je takáto prax, že developer chce zvýrazniť adresu a honosnosť istej adresy alebo sídla a je tam istá zaužívaná prax v tých parkoch, sideoch a gateoch a všetci vedia, čo to znamená.
Úpravou jazykových pomerov na vlastnom území však štát zabezpečuje politickú a sociálnu integráciu všetkých svojich občanov a efektívny výkon aj štátnej správy a zrozumiteľnosť aj v orientácii. Navrhovatelia sa preto snažia návrhom ochrany štátneho jazyka sfunkčniť informačný tok v tejto konkrétnej názvoslovnej oblasti, ktorá sa dotýka verejných priestranstiev a pomenovania verejných budov a obytných komplexov.
Čiže, vieme si predstaviť, aj keď nemôžeme radiť, ale City Gate neviem, prečo niekto má problém nazvať mestskou bránou alebo River Side Park preložiť ako jednoducho sídlo pri rieke, či Like Side Park ako sídlo pri jazere. Už samotný pojem v slovenčine sídlo znamená istý honos. Ale my nie sme oprávnení radiť, v našom prípade riešime to, čo riešia aj iné, predovšetkým európske národy, ktoré majú pocit, že preberanie anglicizmov je často už neúmerné a nepatrí tam, kde ide o verejný styk. Tým, samozrejme, nemáme na mysli rozširovanie korpusu jazyka o novotvary, vrátane preberania cudzích slov. To je jednoducho trend, ktorému podliehajú všetky jazyky sveta.
Návrh teda neobmedzuje terminologickú slobodu, ani budovanie terminologickej databázy nových názvov, pretože už aj na uvedených príkladoch je zrejmé, že v prípade označovania budov či bytových komplexov anglicizmami ide najmä o marketingový ťah.
Návrh je v súlade so schválenými zásadami a trendmi koncepcie starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky. Táto koncepcia bola prijatá ešte v roku 2001 a rieši taktiež túto problematiku. A tento dokument je prirodzene živý, je otvorený, flexibilne a pružne reaguje na neustále prebiehajúci vývoj v jazykovej oblasti. Je preto legitímnym legislatívnym prostriedkom prebiehajúcim v procese globalizácie a kultúrnej unifikácie. Samotná Európska únia na každom kroku zdôrazňuje potrebu chrániť jednotlivé jazyky kvôli kultúrnej rozmanitosti, kvôli bohatstvu, ktoré je nenahraditeľné a myslíme si, že to, čo reálne najviac ohrozuje práve tieto špecifiká nielen slovenčiny, ale aj ďalších jazykov, je nadmerné používanie a preberanie cudzích názvov predovšetkým anglicizmov práve v tej oblasti, ktorú sa snažíme riešiť.
Takže chcem zdôrazniť, že nevstupujeme do iných oblastí, ktoré by sa možno mohli riešiť a inde ich, povedzme, aj riešia. Spomeniem napríklad v Poľsku, kde riešili veľmi striktne názvy dokonca obchodov. Chcem zdôrazniť aj pre médiá, aj pre kolegov, aby boli v jasnom informačnom obraze. Neriešime nič iné, len obmedzenie používania názvov budov, bytových komplexov presne tým, že v § 8 ods. 6 pridávame už do existujúceho paragrafu, možno to vidíte, to, čo je podčiarknuté, my len dopĺňame k už existujúcemu stavu alebo opatreniu ochrany. Čiže, pridávame tam okrem nápisov aj názvy a označenia predajní, športovísk, názvy budov alebo bytových komplexov s výnimkou tých, to je dôležité, ktorých označenia, názvy alebo pomenovania sú totožné s názvami sídiel tam sídliacej firmy alebo obchodnej spoločnosti alebo ide o názov zmluvného partnera alebo sponzora. Toto sa dotýka práve športovísk, kde je všeobecný trend a vývoj mať pri veľkých športových stánkoch, ako je, povedzme, národný futbalový štadión alebo národný hokejový štadión sponzora, podľa ktorého je pomenovaný, pretože vyžaduje si prevádzkovanie takéhoto mamutieho stánku obrovský prísun finančných prostriedkov. Takže, toto chápeme a tu umožňujeme používať vo výnimočných prípadoch tieto cudzojazyčné názvy, ktoré, povedzme, kopírujú názov niektorej firmy.
Prínos Slovenska zjednotenej Európe sa môže, to chcem na záver zdôrazniť, najvýraznejšie prejaviť cez kultúrne dedičstvo, do ktorého patrí aj slovenský jazyk. Slovenský jazyk ako štátny jazyk Slovenskej republiky je schopný plniť všetky spoločenské, aj individuálne komunikačné úlohy ako každý iný moderný suverénny, či už európsky jazyk, alebo jazyk ktoréhokoľvek vyspelého národa sveta. Nepotrebujeme preto v tejto oblasti podľa nás cudzie terminologické výpožičky tam, kde dokážeme plniť spoločenskú a integrujúcu a predovšetkým zrozumiteľnú funkciu spoločnosti.
Pretože, dámy a páni, mám pocit, že je to ako v tom zlom filme, keď ešte bežala reklama na coca-colu a dedko s babkou prišli do Bratislavy a on ju opravuje, že coca-cola sa číta ako kokakola a babka potom, že ideme do kentra, on jej hovorí, nie, to je centrum a nakoniec sa babka zamyslí a rozmýšľa, že či má kecky alebo cecky, prepytujem, áno. Takže, to tak na záver a na pobavenie, aj keď ide o vážnu vec. A ja verím, že nájde pochopenie u vás.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, ďakujem. Nevidím tu pani spravodajkyňu. Je tu, prosím vás, niekto z výboru pre kultúru, ktorý by mohol predniesť spravodajskú informáciu? Lebo pani poslankyňa Vášáryová mala byť spravodajkyňou a nie je tu. (Hlas z pléna.)
Janko, poprosím ťa, poď urobiť spravodajskú informáciu. Sme v prvom čítaní, takže je veľmi jednoduchá a aby sme mohli tento bod uzatvoriť. Takže pán poslanec Podmanický uvedie spravodajskú informáciu.
J. Podmanický, poslanec: Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh. Predložil ho na rokovanie výborov, pričom za gestorský výbor určil výbor pre kultúru a médiá.
Predložený návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne požiadavky. Nemá dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Kto chce vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Rydlo, pán poslanec Palko. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Rydlo, nech sa páči. A aké máte dlhé? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.)
Tak, dámy a páni, prerušujem rokovanie.
Budeme pokračovať po pravidelných bodoch otázky a interpelácie. Ďakujem pekne. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom.
Pán poslanec, ďakujem pekne.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
(Prestávka do 14.15 hodiny.)
Siedmy deň rokovania
48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. februára 2010 o 14.15 hodine
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, poslanci, vo štvrtok popoludní býva pravidelná hodina otázok, takže pristúpime k tomuto bodu programu. Týmto zároveň
hodinu otázok
otváram. Ja len chcem pripomenúť členom vlády, že po hodine otázok je ďalší bod - písomné odpovede na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov na členov vlády, takže, keby ste po hodine otázok zotrvali na svojich miestach, pretože tieto dva body sa konajú za účasti členov vlády.
Panie poslankyne, poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som konštatoval, že poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 23 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 30 otázok.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam tým poslancom, ktorí položili otázky, že v prípade, ak nie sú v rokovacej miestnosti a je položená otázka, na tieto otázky sa neodpovedá.
Panie poslankyne, poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode ospravedlnil. Je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, ktorí členovia vlády budú odpovedať na otázky za chýbajúcich členov vlády.
Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, páni a dáma ministri, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pán minister kultúry Marek Maďarič. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny má pracovné stretnutie, zastúpi ho pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Minister obrany Jaroslav Baška - nie sú na neho otázky. A takisto pán minister výstavby a regionálneho rozvoja Igor Štefanov prijíma komisára Európskej komisie, ale naňho tiež nie sú uvedené otázky.
Skončil som, pán predsedajúci.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím vás teraz, keby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli položené predsedovi vlády.
Podľa vyžrebovania ako prvú otázku položil pán poslanec Glenda, ale ho nevidím, takže na prvú otázku sa odpovedať nebude. Pán poslanec Glenda nie je prítomný.
Druhú otázku položila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová a znie: "Vážený pán premiér, čo prináša novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja pre občanov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, spotrebné dane predstavujú v každej ekonomike na jednej strane významný prínos do verejných financií štátu a na druhej strane aj nástroj na regulovanie spotreby určitých druhov tovarov, v tomto prípade pohonných látok.
Táto vláda prevzala tie úrovne spotrebných daní za pohonné látky, ktoré nastavila vláda predchádzajúca, pričom sme za celé štvorročné obdobie ani raz nezvýšili spotrebnú daň na naftu tak, ako sa to často robilo za prechádzajúcich vlád. Nedá mi, aby som v tejto súvislosti nereagoval na kritiku našich opozičných kolegov, najmä z SDKÚ - DS. Podľa nich sme mali k zníženiu spotrebných daní pristúpiť už dávno, vraj vzhľadom na výraznejšie prekročenie minimálnej úrovne stanovenej Európskou úniou, ako aj vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v predchádzajúcich rokoch. Ja sa pýtam, prečo tak neurobili oni, keď boli vo vláde. Prečo tak neurobili v čase hospodárskej konjunktúry, ktorú zažívala ich vláda rovnako niekoľko rokov? Aké morálne právo majú vykrikovať tí, ktorí za roky svojho pôsobenia šesťkrát zvýšili spotrebnú daň na naftu v celkovej výške až o 83 %?
Podľa celosvetového rebríčka cien pohonných hmôt spoločnosti Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit ešte v roku 2006 bola napríklad cena nafty na Slovensku ôsma najvyššia zo 171 krajín. Občania Slovenska platili spotrebnú daň vyššiu, ako vyžaduje legislatíva Európskej únie. Čo vtedy robili tí, ktorí dnes majú politické problémy, populisticky vyhlasujú, že nielen daň z nafty, ale aj z benzínu by sa mala znížiť? Už zrejme zabudli na to, že Smer - sociálna demokracia ešte v opozícii päťkrát predložil návrh na zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov, na základe ktorého by došlo k zníženiu cien pohonných hmôt. Táto naša snaha však bola stranami vtedajšej vládnej koalície vždy zmarená.
Teda táto vláda je kritizovaná, že neznížila skôr túto daň, ale vraj až pod akýmsi tlakom dopravcov. Často sa aj v tejto poslaneckej sále hovorí o zodpovednosti. Mohla vláda znížiť daň skôr? Z hľadiska svojej zodpovednosti za stav verejných financií nemohla.
Rok 2007 bol referenčným rokom pre plnenie konvergenčných kritérií na zavedenie eura. Ak sme si postavili ako jednu z priorít zavedenie eura, nemohli sme si v čase posudzovania zrelosti Slovenska zaviesť euro dovoliť dvoj-, či trojmiliardový výpadok verejných príjmov.
V roku 2008 sa začala a v roku 2009 naplno prebiehala finančná a hospodárska kríza. Mohli sme si to dovoliť v týchto rokoch? Toto je o tej zodpovednosti, ktorou často argumentuje najmä opozícia. Splnili sme sľub, ktorý sme dali svojim voličom - návrh na zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov sme dostali do Národnej rady a parlament ho schválil. Dnes si Slovensko môže dovoliť znížiť spotrebnú daň z nafty z 0,48 eura za liter na 0,36 eura aj preto, že tento výpadok bude kompenzovaný mýtom, ktoré však nie je náš výmysel, ale širšia európska požiadavka.
Z hľadiska občanov ide o neutrálny krok. Cenou nafty by sa mal vynulovať dopad zavedenia nového mýtneho systému na ceny tovarov a služieb v Slovenskej republike. Zamerali sme sa teda na to, aby sa zvyšné náklady autodopravcov neprejavili negatívne v peňaženke občanov. Zároveň chceme eliminovať aj vysoké ceny nafty pre domácnosti. Pri vypracovaní vládneho návrhu sme vychádzali z ceny nafty v zahraničí a súčasne sme rešpektovali aj politiku Európskej únie. Od začiatku februára vďaka tomuto nášmu kroku už tankujú motoristi naftu lacnejšie zhruba o 13 centov za liter, čo v starých korunách znamená približne 4 koruny.
Na Slovensku tak podľa údajov Európskej únie klesla cena nafty najviac spomedzi všetkých členských krajín únie, pričom táto pohonná látka v 8 štátoch dokonca ešte, naopak, zdražela. Kým donedávna slovenskí motoristi, keď tankovali naftu napríklad v Českej republike, ušetrili na litri jednu až dve české koruny, teraz sa karta obrátila. Nafta je dnes u nás lacnejšia, nielen ako v Českej republike, ale aj ako v Maďarsku a dostala sa na úroveň cien v Rakúsku. Slovnaft začal predávať lacnejšiu naftu na svojich vyše 200 čerpacích staniciach už od 3. februára, hneď, ako vyčerpal staré zásoby, na ktoré sa vzťahovala ešte pôvodná spotrebná daň. Predpokladáme, že takto bude postupovať každý distribútor a predajca a celý proces sa ešte urýchli a čoraz viac našich motoristov bude tankovať túto pohonnú látku na Slovensku.
Vážené dámy a páni, po tom, čo vládny návrh na zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov prešiel hladko legislatívnym procesom na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, lacnejšia nafta sa začína premietať i do znižovania cien prepravy. Jednou z prvých kuriérskych spoločností na Slovensku, ktorá na to reagovala, bola firma DPD, Direct Parcel Distribution SK, s. r. o. Podľa mojich informácií od 1. marca 2010 pristupuje táto spoločnosť k zavedeniu degresívnej palivovej prirážky, čo bude mať priamy vplyv na zníženie ceny prepravných a doručovateľských služieb. Považujú totiž, ako sa vyjadrili, za férové znížiť náklady svojim zákazníkom, keďže znížením spotrebnej dane došlo k takému významnému poklesu ceny nafty. Možno očakávať, že tento krok bude nasledovať aj ich konkurencia. Znížená cena nafty by sa mala odraziť aj na nižšej cene cestovných lístkov v autobusovej doprave. Autobusová firma Slovak Lines Bratislava už oznámila, že plánuje ceny upraviť smerom dole po prvých faktúrach za mýto, kedy prepočítajú presné dopady na ich náklady a porovnajú ich s úsporou na spotrebnej dani. Zníženie cien lístkov by sa malo týkať diaľkových liniek, prímestské spoje nezlacnejú, pretože po zavedení mýta ani nezdraželi. Lacnejšiu naftu ocenia aj v tisíckach domácností, kde touto surovinou kúria, čo mnohým našim občanom v čase globálnej hospodárskej krízy určite pomôže.
Na druhej strane treba poukázať na to, že zníženie spotrebnej dane z nafty sa odrazí v príjmovej časti štátneho rozpočtu. V žiadnom prípade však vláda Slovenskej republiky nedopustí, aby sa to prejavilo v redukcii sociálnych programov. Dnes sotva možno dať presný odhad výpadku. Zatiaľ to vychádza tak, že výpadok by mohol dosiahnuť 60 až 102 mil. eur v tomto roku, 70 až 117 mil. eur v roku 2011 a 85 až 132 mil. eur v roku 2012. Či to tak bude naozaj, záleží aj od toho, či a v akom množstve budú našu lacnejšiu naftu kupovať autodopravcovia z okolitých štátov a či predovšetkým aj naši dopravcovia budú do zásoby tankovať hlavne u nás doma.
Českí autodopravcovia napríklad už avizovali, že kupovať lacnejšiu naftu nebudú už len v Španielsku, Luxembursku, v Poľsku či v Rakúsku, ale, samozrejme, na rade je teraz aj Slovensko. Niečo z výpadku pokryjú aj prvé výnosy mýta. Chýbajúce peniaze v rozpočte chceme ale rozhodne nájsť úsporami v spotrebe štátu. Určite k tomu prispeje aj zlúčenie viacerých ministerstiev a zmenšenie ich počtu o dve. Pripomeniem len, že 1. júla tohto roku zanikne ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo životného prostredia. Ich agendy prejdú pod iné rezorty, ktorých bude po novom 12. Redukciou počtu ministerstiev by sa malo ušetriť zhruba 11,6 až 13,3 milióna eur, ale aj ostatné ministerstvá budú musieť šetriť na vládnej spotrebe, aby sme deficit verejných financií udržali na stanovenej úrovni. Predpokladaný výpadok financií považujeme však iba za konzervatívny odhad. Konečný dopad na verejné financie môže byť aj pozitívny.
Vážené dámy a páni, napriek tomu, že celosvetová hospodárska kríza, s ktorou nikto v čase nášho nástupu do vlády nerátal, nám mnohé veci skomplikovala, nikto nemôže povedať, že by táto vláda ľuďom znižovala sociálny štandard. Aj v tom je novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja prínosom pre občanov. Zodpovedne musím povedať aj to, že nehádžeme krátko pred parlamentnými voľbami populistické udičky takého charakteru, že treba zmeniť celý daňový a odvodový systém. Vláda Slovenskej republiky už niekoľkokrát pritom vyhlásila, že reformu samotného daňového systému, predovšetkým jeho zjednodušenie, v zásade nevylučuje. To ale už bude úlohou pre budúci vládny kabinet, pričom všetko sa bude odvíjať predovšetkým od stavu a vývoja ekonomiky Slovenska v nasledujúcich rokoch.
Skončil som, pán predsedajúci.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Chcem sa spýtať, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Poprosím, keby ste pani poslankyňu zapli. Máte na to dve minúty.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Nie, ďakujem. Nebudem mať doplňujúcu otázku, jednak je už málo času a jednak pán minister a podpredseda vlády veľmi vyčerpávajúco na túto otázku odpovedal. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Tretiu otázku položil pán poslanec Boris Hradecký: "Pán predseda vlády, ako sa plní 11 bodov spoločného vyhlásenia premiérov Maďarska a Slovenska zo septembra 2009?"
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Koncom minulého roka vstúpila do platnosti novelizovaná zmluva Európskej únie, známa aj pod menom Lisabonská zmluva. Znamená novú etapu v procese utvárania užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia, čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.
Zmluva obsahuje aj nový článok 3a, kde v bode 2 sa konštatuje: "Únia rešpektuje rovnosť všetkých členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv." S takouto úpravou vzťahov medzi členskými štátmi sa vláda Slovenskej republiky plne stotožňuje a prijíma konkrétne opatrenia na ich rozvoj. Je to tak aj v prípade našich vzťahov s Maďarskom. Záleží nám na dobrom a vyslovene susedskom partnerstve. Dokazuje to aj skutočnosť, že Maďarsko patrí medzi našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Podľa obchodného obratu za prvých 10 mesiacov minulého roka je na šiestom mieste s výškou takmer 3,8 mld. eura. Pritom sa jeho výška pohybuje takmer v rovnakom objeme ako s Ruskou federáciou, Francúzskom a Poľskom, ktoré sú tesne pred ním a predbieha našu obchodnú výmenu s takými krajinami, ako sú Taliansko, Rakúsko či Veľká Británia. Áno, na dobrých susedských vzťahoch s Maďarskom nám určite veľmi záleží.
V polovici minulého roka sa však veľmi vyhrotili slovensko-maďarské vzťahy. Dezinformačná a lživá kampaň voči novele zákona o štátnom jazyku priniesla aj sériu fyzických útokov voči zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v Maďarsku. Vyhrotená situácia prinútila vládu v záujme Slovenskej republiky, ale aj v záujme Maďarskej republiky, aby aj predseda vlády si sadol za rokovací stôl a riešil stav, ktorý negatívne vplýval na bilaterálne vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou.
10. septembra 2009 sa stretol predseda vlády s maďarským partnerom Gordonom Bajnaiom v Szecsény a naše stretnutie prinieslo okamžité upokojenie situácie a odštartovalo dialóg v konštruktívnej a pragmatickej atmosfére. V tomto kontexte si dovoľujem oceniť plnenie tam prijatého 11-bodového programu, ktoré sa stretlo s pozitívnym ohlasom na slovenskej, a verím, že aj na maďarskej strane. A okrem pár problematických momentov prebiehajú stretnutia, kde spolupráca s maďarskými partnermi sa uskutočňuje obojstranne úspešne. V záujme zníženia napätia v súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku sa uskutočnili tri expertné rokovania. Všetky relevantné námety slovenská strana využila a zohľadnila v procese vypracúvania návrhu zásad vlády na vykonanie zákona o štátnom jazyku. Samotná príprava zásad bola konzultovaná s Úradom vysokého komisára pre národnostné menšiny s Knutom Vollebeakom, ktorý vyjadril s týmto aj spokojnosť.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, 15-minútový limit uplynul.
Podľa vylosovania, tak ako to urobili overovatelia, prvú otázku na ministra dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, ktorého zastupuje pán minister Jahnátek, položil pán poslanec Iván Farkas a znie: "Pán minister, v akom štádiu sa nachádza príprava stavby rýchlostnej komunikácie R7? Došlo k dohode s Bratislavským samosprávnym krajom a samosprávou MČ Bratislava - Vrakuňa ohľadom napojenia komunikácie na obchvat Bratislavy?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, bohužiaľ, budete musieť byť uspokojený len s odpoveďou, ktorú som dostal pripravenú, vzhľadom na to, že nie som odborník v tejto oblasti.
Príprava stavieb jednotlivých úsekov trasy rýchlostnej cesty R7 medzi Bratislavou a Lučencom je v štádiu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Najpotrebnejšia časť tejto stavby, úsek rýchlostnej cesty R7 Bratislava - Dunajská Lužná má ukončený proces posudzovania EIA so záverečným stanoviskom. Na stavbu bude v roku 2010 vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie. V súčasnosti sa pripravuje vypísanie verejnej súťaže na zhotoviteľa dokumentácie stavebného zámeru a dokumentácie pre územné rozhodnutie. O pripojení na obchvat Bratislavy rozhodol rezort dopravy po ukončení procesu posudzovania EIA úseku rýchlostnej cesty R7 Bratislava - Dunajská Lužná určením zeleného variantu stavby, čím je rozhodnuté o spôsobe pripojenia na pripravovanú diaľnicu D4 v križovatke Rovinka. Spolu so súvisiacimi úpravami na cesty I/63 bude zabezpečená distribúcia cieľovej a zdrojovej dopravy medzi Šamorínom a Bratislavou. Dohodu s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky neinicioval ani Bratislavský samosprávny kraj, ani samospráva MČ Bratislava - Vrakuňa.
Pán predsedajúci, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Farkas chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte na to 2 minúty.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Vy ste prečítali odpoveď napísanú pánom ministrom dopravy Vážnym. Vzhľadom na to, že nemám pochybnosti o tom, že vy ste fundovaným odborníkom, čo sa týka priemyslu a hospodárstva, ale keďže nemáte skúsenosti, čo sa týka dopravy a infraštruktúry, nebudem mať doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, aj, pán minister.
Druhú otázku položil pán poslanec Rudolf Bauer, áno je tu. Položil ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi: "Pán minister, myslíte si, že financovanie neštátnych škôl a školských zariadení na úrovni 88 %, resp. menej v porovnaní so štátnymi školami je v súlade s ústavou a medzinárodnými právnymi záväzkami SR?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedať.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, financovanie cirkevných základných a umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení ustanovujú § 6 ods. 12 písm. g) a § 9 ods. 12 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predpisov a jeho ostatná novela.
Zákon ustanovuje, že v období rokov 2010 a 2011 poskytnú obce a samosprávne kraje na žiaka cirkevnej základnej a umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa materskej školy a školského zariadenia dotáciu vo výške 88 % z dotácie na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo samosprávneho kraja. Rozdiel vo výške dotácie je ustanovený z toho dôvodu, že obce si z prostriedkov získaných z výnosu dane vyčleňujú približne tých 12 % na kapitálové výdavky potrebné napríklad na rekonštrukcie a opravy existujúcich budov základných škôl, teda i škôl, ktoré sú v povinnej školskej dochádzke, základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, teda všetkých škôl, ktoré majú vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, takisto VÚC, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ako viete, stredné školy. Zatiaľ čo cirkevní zriaďovatelia základných umeleckých škôl a školských zariadení nezabezpečujú kapitálové výdavky z výnosu tejto dane, ktorú má obec. Čiže preto je to o tých 12 % menej, lebo z tejto dane si aj súkromný sektor, aj cirkev nemôžu uvádzať kapitálové výdavky, lebo majú iné spôsoby financovania, či už cirkev cez ministerstvo kultúry, alebo, súkromné tam nefinancujeme vôbec, pretože je to ich súkromný majetok. Ak sa odpočíta tých 12 %, tak tá dotácia je rovnaká u všetkých školských zariadení.
A ešte jedna poznámka. V súlade s čl. 42 ods. 3 ústavy v iných školách ako v štátnych sa môže vzdelanie poskytovať za úhradu, čiže na rozdiel od verejných škôl, samosprávnych, tieto školy môžu vyberať školné.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Poprosím dve minúty pre pána poslanca Bauera.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Vyzerá to celkom logicky, ale ja si osobne myslím, že tá dotácia je na prevádzku a na mzdy a v rámci bežných výdavkov je možné financovať aj opravy, aj rekonštrukcie a na kapitálové výdavky majú nárok štátne školy aj z kapitálového rozpočtu, zatiaľ čo cirkevné a súkromné školy nemajú nárok na kapitálové výdavky zo žiadnych rozpočtov, verejných rozpočtov, čiže tam už je takýto rozdiel. Je pravdou, že môžu vyberať úhradu, ale pravdou je tiež, že cirkevné školy takmer žiadnu úhradu nevyberajú, žiadnu dotáciu navyše na prevádzku, na mzdy a ani neboli zriaďované na to, aby vyberali takúto dotáciu. Čiže tam, kde sú, tie školy fungujú tak, že nevyberajú dodatočne nejaké peniaze od rodičov, tak tam si myslím, že je to nespravodlivé. Pretože jednak naša ústava hovorí o poskytnutí bezplatného vzdelávania na základných a stredných školách a takisto Zmluva pre katolícku cirkev so Svätou stolicou hovorí o poskytovaní rovnakého finančného zaobchádzania, ako je to na iných školách. Čiže, keď je to dotácia na prevádzku a na mzdy, tak vlastne by mala byť rovnaká aj na štátne školy, aj na cirkevné, aj na súkromné. A keď pripustíme, že vlastne majú nárok na kapitálové výdavky štátne školy a neštátne nemajú, tak tam je zohľadnené to, čo ste hovorili, tých 12 %, lebo zaujímalo by ma, ako sa k tým 12 percentám vôbec dospelo. Pretože nejde o dotáciu na prevádzku a na mzdy a v tom sú aj rekonštrukcie a také bežné opravy, ktoré je potrebné robiť a na to, si myslím, že majú nárok aj neštátne školy.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za doplňujúce otázky.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Pán poslanec, toto sa už zmenilo minulý rok zákonom o financovaní základného a stredného školstva, kde sme dali, že aj cirkevné školy, len cirkevné, nie súkromné, môžu požadovať od štátu navyše dotáciu aj na kapitálové výdavky. To tam je. To je po prvé.
Po druhé, nie je pravda, že nevyberajú peniaze, pretože treba rozdeľovať, či ide o povinnú školskú dochádzku, alebo, či ide o dobrovoľnú školskú dochádzku a toto sa týka dobrovoľnej. Čiže materské školy, školské zariadenia, jedálne, družiny a tak ďalej, školské kluby - tam sa vyberá. Ja vám môžem dať tisíce príkladov, kde vyberajú ani, povedzme, nie tak od tých detí, ale od rôznych sponzorov. A tam tie peniaze sú, čo verejné nesmú. Nesmú.
A po tretie, fakt je ale ten, že my za peniaze, ktoré dávame na výchovu a vzdelávanie, nemôžeme dovoliť, aby si kupovali budovy, nemôžeme dovoliť. Čiže my sme dali aj do zákona, že aj súkromné školy, ktoré vyberajú školné, nesmú použiť tieto prostriedky na nič iné ako na vzdelávanie, čiže nesmú investovať do svojho súkromného majetku. A majetok cirkvi je majetok cirkvi. Ona má ďalšie zdroje na to, aby tento majetok zveľaďovala. Čiže zákon hovorí tak, že samospráva rozhoduje bez rozdielu zriaďovateľa, komu dotáciu poskytne. Musí byť tá dotácia rozdielna, len hovorím, nemôžeme dovoliť, aby z peňazí, ktoré má samospráva v originálnych kompetenciách, im niekto bral. To by ste ani vy ako bývalý predseda VÚC nikdy nedovolili, aby vám do týchto originálnych kompetencií, vrátane štátu, niekto zasahoval. A preto je to tak.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová. Položila ju ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jozefovi Medveďovi: "Koľko spoločností má na Slovensku vydané povolenie na prieskum zásob uránu a pre ktoré lokality?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sabolová, v súčasnosti je určených 160 prieskumných území, z toho na vykonávanie ložiskového prieskumu je na energetické suroviny 22, na rudy 32, na nerudy 24 a na vykonávanie hydrogeologického prieskumu termálnych vôd je 73 a minerálnych vôd 9 prieskumných území. Z tohto počtu je 14 prieskumných území určených na ložiskový geologický prieskum na rádioaktívne nerasty. Menovite ide o Spišské Vlachy, Kluknava, Kluknava 1, Vikartovce, Zemplín, Košická Belá, Jaklovce, Vikartovce - Vyšná Šuňava - Spišská Teplica, Hôrka nad Váhom, Čermeľ, Jahodná, Chrasť nad Hornádom, Spišská Nová Ves, Spišská Teplica, Víťaz, Kalnica, Selce.
V súčasnosti evidujeme šesť spoločností, ktoré realizujú prieskum na vyhľadávanie uránovej mineralizácie v Slovenskej republike.
Všetko k otázke.