T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte dve minúty.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že, pán minister, dostali ste aj ešte ďalšie otázky, budete určite vedieť odpovedať na moje podotázky. Chcem sa spýtať, kedy ste rozhodli o tom, že ste predĺžili pre niektoré banské spoločnosti povolenie na prieskum, keď viete veľmi dobre - a preto ma ten deň alebo termín zaujíma -, že je tu petícia, v ktorej občania vyjadrili nesúhlas s ťažbou uránu. Čiže bolo by dobré ukončiť aj isté prieskumné práce a v Národnej rade máme zákony, ktoré predkladá výbor pre životné prostredie v danej veci. Chcem sa vás opýtať, pán minister, či ste spokojný s tým, že prieskum na Slovensku robia, dá sa povedať, všetko zahraničné firmy so zahraničným kapitálom. Prečo ste predĺžili povolenie na prieskum, aj keď viete to, čo som spomínala, že nechceme túto ťažbu? A dokedy, akú lehotu na predĺženie prieskumu na ťažbu uránu ste týmto spoločnostiam a koľkým a ktorým predložili? Určite tieto otázky viete zodpovedať, lebo boli v mojich podotázkach neskoršie.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za položené podotázky.

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

J. Medveď, minister životného prostredia SR: Ja predpokladám, ďakujem pekne za podotázky, ja predpokladám, že k otázkam, ktoré sú, nasledujú, sa dostanem, pretože majú nízke číslo. Čo sa týka rozhodnutia, tie rozhodnutia na predĺženie som nevydával ja ako minister, ale vydávali to moji predchodcovia. To po prvé.

Čo sa týka ukončenia prieskumných činností, tie, ak zákon a nadväzujúce predpisy, normatívne úpravy zadefinujú, že to treba ukončiť, tak sa tak stane.

Čo sa týka spoločností, ktoré tieto prieskumy vykonávajú, myslím si, že aj v súlade s právom Európskej únie alebo skrátka s normatívmi Európskej únie nemôžeme rozlišovať spoločnosti, ktoré sú domáce alebo ktoré sú európske, alebo zahraničné. V každom prípade to, že robí spoločnosť nejaký prieskum, nezakladá nárok na to, že by mala dostať povolenie na ťažbu. Takže v zásade prieskum sa vykonáva na náklady týchto spoločností a v podstate prieskum môžu vykonávať spoločnosti s výdavkami zo štátneho rozpočtu, slovenské spoločnosti, kapitálové spoločnosti zo Slovenska alebo zo zahraničia, zdôrazňujem, bez nároku na to, že by mali dostať licenciu na ťažbu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Darina Gabániová. Adresovala ju ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi: "Pán minister, bolo by možné zmeniť spôsob financovania vysokých a stredných škôl a upustiť od normatívu? V praxi sa prejavuje negatívne - školy preferujú kvantitu pred kvalitou prijatých študentov."

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, financovanie stredných škôl sa vykonáva normatívnym spôsobom od 1. januára 2004 v súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 630/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia. Normatívne financovanie vnieslo do systému škôl podľa nášho názoru prehľad a poriadok. Normatívny systém financovania upevnil existenciu tých škôl, ktoré majú dostatok žiakov. Predpokladáme, že to budú tie lepšie školy, pretože žiaci a najmä rodičia si môžu vybrať školu. V prípade, ak školy nemajú dostatok žiakov, motivuje ich to k spájaniu alebo k nejakým iným racionalizačným krokom, čiže je to aj určitý nástroj sily. Zriaďovateľom škôl poskytuje dostatok priestoru, aby v súlade so zákonom č. 597 mohli uplatňovať svoje kompetencie.

Prvoradým cieľom ministerstva školstva je sledovať, aby sa prostredníctvom koeficientov personálnej a prevádzkovej náročnosti čo najpresnejšie určila potreba finančných prostriedkov pre základné školy, ako aj pre jednotlivé kategórie stredných škôl. S účinnosťou od 1. januára tohto roku sú v nariadení vlády č. 630 ustanovené kategórie pre stredné školy. Tieto kategórie boli, dá sa povedať, odsúhlasené aj rôznymi stretnutiami stavovských organizácií, ktoré ich zastupujú.

Podľa samostatného normatívu sú financované gymnáziá, športové gymnáziá a konzervatóriá. Podľa finančnej náročnosti je odlíšených ďalších 27 kategórií stredných odborných škôl. Ministerstvo školstva preto neuvažuje so zrušením normatívneho spôsobu financovania. Problematiku počtu škôl na úkor kvality vedomostí žiakov je potrebné riešiť v súlade s ich potrebou v rámci jednotlivých regiónov. V tejto oblasti je veľmi dôležitý aj prístup zriaďovateľov škôl k sieti škôl v rámci územnej spôsobilosti.

Chcel by som k tomu ešte dodať, že ak by sme chceli zaviesť iný spôsob financovania, ako je normatív, vrátane koeficientov, my v súčasnosti nemáme ani nijaký nástroj, pretože je len jedna možnosť a to je taká, že by sme školy začali rozdeľovať podľa kvality. Ale teraz podľa kvality čoho? Kvality žiakov alebo kvality výsledkov, alebo kvality pedagogického zboru? Kvalita pedagogického zboru je riešená zákonom o pedagogických zamestnancoch, ako-tak. Ale zatiaľ nemáme nástroje, okrem externej časti maturity, kde by sme si mohli trúfnuť, že táto škola je lepšia ako tá, tá bude mať viac peňazí ako tá. Ja osobne som za, aby sme zaviedli aj koeficient, podľa ktorej časti maturity a možnože podľa testovania v deviatej triede. Ale je to citlivá vec a treba ju odkonzultovať a možno nejaký pilotný projekt v rámci základných a stredných škôl.

Pokiaľ ide o vysoké školy, vysoké školy nemajú normatívne financovanie. Rozpis dotácií pre vysoké školy vychádza z metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám schválenej vždy na každý rok. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu sa každoročne novelizuje a zavádzajú sa nové princípy rozpisu rozpočtu, nové postupy, ako aj nové podporné mechanizmy na efektívne fungovanie vysokoškolského systému. Výška dotácie pri vysokých školách závisí od pedagogického výkonu vysokých škôl, čo je zhruba 60 % a od vedecko-výskumnej činnosti odvodenej od výkonových parametrov, to je 40 % bez toho, že by sa bral do úvahy počet žiakov, 40 %.

Pedagogický výkon je odvodený od počtu študentov, koeficientu odboru, vyjadruje náročnosť študijného odboru, koeficientu kvalifikačnej štruktúry vysokoškolských učiteľov, koeficientu začlenenia vysokej školy na základe komplexnej akreditácie. Ďalej sa zaviedla podpora činností laboratórnych, technických, prírodovedných a informačných odborov, doplňujúceho pedagogického štúdia a podobne. Zaviedli sa aj ďalšie nové podporné mechanizmy na rozvoj informatizácie vysokých škôl, ako je podpora registrov a akademických informačných systémov.

Pri nápočte rozpočtu sa zohľadňujú aj ďalšie ukazovatele o vysokej škole, ako je napríklad aktivita v mobilitách, atraktívnosť pre zahraničných študentov, úspešnosť v medzinárodných súťažiach študentov a to, čo je nové, je uplatniteľnosť absolventov v praxi, aby sa nám nestávalo, že nám školy, čo sa nám aj sem-tam stáva, produkujú absolventov, ktorí okamžite skončia na úrade práce, ale tam si takisto v súčasnosti pripravujeme so Štatistickým úradom podklady, na základe ktorých by sme takýto mechanizmus mohli zaviesť.

V rámci výkonu vo výskume sa zohľadňujú hodnoty, hodnotenie kvality výskumnej činnosti vysokej školy, napríklad podiel vysokej školy na objeme finančných prostriedkov získaných na výskumné granty a granty zo zahraničia, podiel vysokej školy na počte doktorandov, podiel vysokej školy na počte absolventov doktorandského štúdia, podiel vysokej školy na počte publikácií, monografií a kritérií, na základe ktorých sa aj v zahraničí hodnotí úroveň vedy a výskumu.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Gabániová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Takže ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová. Otázku adresovala ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu. Otázka znie: "Dali ste súhlas na uzatvorenie kúpnej zmluvy na nákup sanitiek pre Záchrannú a dopravnú zdravotnícku službu Bratislava, aj keď nebolo ukončené preverovanie tendra na sanitky?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odpoveď je: Nie. A poviem aj prečo. Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava je samostatná právnická osoba, ktorá si všetky záležitosti ohľadom verejného obstarávania vykonáva sama vo svojom mene prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, ktorý uzatvára zmluvy a nepotrebuje na to predchádzajúci súhlas ministra zdravotníctva, ani ministerstva zdravotníctva, pretože pre potreby uzatvárania zmluvných vzťahov sa vzťahuje pre Záchrannú a dopravnú zdravotnícku službu Bratislava zo zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu súhlas pri nakladaní s majetkom štátu.

Na druhú časť otázky, teda, aj keď nebolo ukončené preverovanie tendra na sanitky, máme informáciu z bratislavskej záchranky, že najprv bola uzatvorená zmluva o kúpe a až následne začala kontrola z Úradu pre verejné obstarávanie.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za tú odpoveď, pán minister. Áno, tieto náležitosti sú jasné. Ale vedeli ste o tom, že bez toho, aby bolo ukončené preverovanie na Úrade pre verejné obstarávanie, bol tento nákup urobený alebo prevedený? Viete a poznáte námietky, ktoré poslanci vzniesli na poslaneckých prieskumoch, že bratislavská záchranka nemala dostatok sanitných vozidiel, napriek tomu, že vyhrala neskutočné množstvo bodov a bez sanitiek by nemohla túto prevádzku vykonávať. Čiže obávam sa, že došlo k porušeniu výberového konania. A chcem sa spýtať, vy hovoríte, že máte informácie od riaditeľa z bratislavskej záchranky. Pýtam sa, či máte už stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, či viete ich stanovisko, či poznáte náležitosti, aj veľmi citlivé a interné, či poznáte námietky, ktoré zazneli voči výberovému konaniu a či viete aj povedať alebo prípadne mi potom na interpeláciu odpovedať lehoty v čase, kedy boli vznesené námietky a kedy bola uzatvorená zmluva na nákup sanitiek? Hlavne ma zaujíma v tejto mojej doplňujúcej otázke nielen to, čo riaditeľ tvrdí, lebo pre mňa pán riaditeľ bratislavskej záchranky nie je dôveryhodnou osobou, možno pre vás áno, pán minister, ale či máte informácie z Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré by mali byť tie základné a ktoré by vás mali utvrdiť v tom, že nedošlo k porušeniu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, tak ako vždy vám na všetky otázky zodpoviem, len táto otázka neobsahovala tieto podotázky a k domnienkam o dôveryhodnosti a nedôveryhodnosti sa vyjadrovať nebudem. Ani ja nespochybňujem dôveryhodnosť a nedôveryhodnosť nikoho v tejto sále.

Ešte raz opakujem, že zmluva o kúpe sanitiek bola uzavretá a až potom začalo preverovanie z Úradu pre verejné obstarávanie. Vtedy začala kontrola, čiže nemohla sa zmluva neuzavrieť v priebehu kontroly, keď kontrola začala až potom. Akékoľvek otázky ohľadom tendra, ktorý robil tento samostatný právny subjekt, vrátane výsledkov Úradu pre verejné obstarávanie, keď ma budete interpelovať alebo sa pýtať, zistím a všetko vám predložím, veľmi rád.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík. Otázku položil ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, ako hodnotíte v súčasnosti opatrenia vlády a vášho rezortu v boji proti hospodárskej kríze?"

Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky reagovala na aktuálnu ekonomickú situáciu v II. polovici roka 2008, ktorá nastala v spoločnosti v dôsledku postupujúcej globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy. Postupne v záujme zmiernenia negatívnych dopadov krízy na trh práce a zamestnanosť prijala návrh opatrení vlády Slovenskej republiky na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy z novembra 2008 a následne jeho aktualizáciu opatrení vlády Slovenskej republiky na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy z decembra 2008.

Pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynuli najmä tieto úlohy.

Zefektívniť aktívne politiky trhu práce a modernizáciu služieb zamestnanosti prostredníctvom realizácie nasledovných národných projektov. Išlo o projekt začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce, stratégiu aktívneho starnutia, národný systém felxiistoty, národná sústava povolaní, štatistické zisťovanie u živnostníkov a prognózovanie potrieb trhu práce, hodnotenie efektívnosti aktívnych opatrení na trhu práce, zabezpečiť realizáciu Národného projektu podpory uplatnenia občanov ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy, zabezpečiť vyhlásenie výzvy na predkladanie dopytovo orientovaných projektov na podporu tvorby nových pracovných miest, vrátane podpory vytvárania nových pracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania a zabezpečiť realizáciu vzdelávania a prípravy pre trh práce s cieľom podporiť zamestnanosti a rastu kvality pracovnej sily pre potreby zamestnávateľov.

Plnenie všetkých úloh pre rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa pravidelne vyhodnocuje a štvrťročne sa predkladá gestorovi, t. j. Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý tento odpočet predkladá na rokovanie vlády a na rokovanie sociálnych partnerov, teda Hospodárskej a sociálnej rady.

Následne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo návrh opatrení na zmiernenie dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy na zamestnanosť, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky vo februári 2009. Tieto opatrenia boli zamerané predovšetkým na podporu udržania zamestnanosti, na podporu vytvárania nových pracovných miest, na podporu motivácie pri hľadaní a prijatí zamestnania, na podporu a vytvorenie priaznivejších podmienok pre samostatnú zárobkovú činnosť a na zefektívnenie, zintenzívnenie medziregionálnej pracovnej mobility.

Právny rámec pre aplikáciu uvedených opatrení vytvoril zákon č. 49/2009, ktorým sa novelizoval zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým boli prijaté nové nástroje aktívnej politiky trhu práce určené tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov, ale dokonca na riešenie aj lokálnej i regionálnej zamestnanosti, teda pre obce, vyššie územné celky, avšak s obmedzenou účinnosťou, a to na obdobie od 1. marca 2009 do 31. decembra 2010. Ide napríklad o príspevok na podporu udržania zamestnanosti, ďalej príspevok na podporu vytvárania nových pracovných miest a pre uchádzačov o zamestnanie napríklad o príspevok ku mzde zamestnanca, príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti.

Aspoň príkladom uvediem, že za obdobie realizácie uvedených nástrojov, t. j. od marca do 31. decembra 2009 bolo celkovo prijatých 3 587 žiadostí na vytvorenie alebo udržanie 49 465 pracovných miest, resp. zamestnanosť uchádzačov o zamestnanie v dohodnutej výške 34,1 mil. eur. Zo strany zamestnávateľov pretrváva stále najväčší záujem o príspevok na podporu udržania zamestnanosti. Uvedeným opatrením bolo podporené udržanie takmer 43 000 pracovných miest v celkovej dohodnutej sume 13,1 mil. eur. Priemerná výška finančných prostriedkov na udržanie jedného pracovného miesta predstavuje zhruba 307 eur pri tomto prostriedku. Vysoký záujem prejavujú zamestnávatelia aj o príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta. Prostredníctvom tohto príspevku sa podarilo vytvoriť 6,5 tisíca nových pracovných miest v celkovej dohodnutej sume 20 mil. 800 000 eur. Priemerná výška finančných prostriedkov taktiež u tohto prostriedku, tohto nástroja, na vytvorenie jedného pracovného miesta je 3 174 eur. Okrem toho sa novelou na prechodné obdobie vytvorili priaznivejšie legislatívne podmienky pre vznik sociálnych podmienok, najmä v podmienkach obecných sociálnych podnikov. Uvoľnili sme podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci na vytváranie nových pracovných miest aj v regiónoch s nižšou mierou evidovanej nezamestnanosti. Zvýšila sa mesačná výška príspevku na dochádzku za prácou, a to v priemere o 35,3 eura. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa na prechodné obdobie do konca roku 2011 dala zamestnávateľovi možnosť, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prekážku na strane zamestnávateľa, ktorou sú vážne prevádzkové dôvody, poskytnúť zamestnancovi po dohode s odborovou organizáciou pracovné voľno, za ktoré mu patrí mzda. Ide o tzv. flexikonto.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne reagoval na aktuálnu ekonomickú situáciu aj ďalšou novelou o službách zamestnanosti, tiež s obmedzenou účinnosťou od 1. decembra 2009 do konca roku 2010, a ktorou sa vytvorili priaznivejšie podmienky na podporu vstupu a zotrvanie na trh práce pre absolventov, opätovného vstupu na trh práce pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa stali nezamestnanými z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

Aktuálny vládny návrh novely zákona o službách zamestnanosti s predpokladanou účinnosťou od 1. marca tohto roku taktiež obsahuje okrem iného aj zavedenie nového príspevku na podporu regionálnej a miestnej samosprávy, účelom ktorého je podpora vstupu a opätovného vstupu vybraných skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ako sú napríklad absolventi škôl, mamičky po ukončení rodičovskej dovolenky, občania mladší ako 25 rokov, teda absolventi, ktorí si nenašli prácu, občania starší ako 50 rokov, dlhodobo nezamestnaní občania, občania dlhodobo vzdialení od trhu práce z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní rodinného pracovného života, občania so zdravotným postihnutím, občania, ktorí sa stali nezamestnanými z organizačných dôvodov na trh práce a podpora rastu regionálnej miestnej zamestnanosti, a to s obmedzenou účinnosťou do 31. decembra 2011. Na prechodné obdobie do 31. decembra 2010 umožniť opätovné opakovanie vykonávania aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec a tak podporiť plynulé udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a peňažných príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

Ďakujem. Skončila som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Ďakujem.

Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Izák. Pán poslanec Izák nie je v sále.

Takže ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, tá takisto nie je prítomná v sále.

A ďalšiu otázku, deviatu položila pani poslankyňa Sárközy, tá je tu. Otázku položila pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, Sociálna poisťovňa v januári 2010 vyzvala listom všetkých rodičov, ktorí majú nárok na rodičovský príspevok a majú uzatvorenú prácu na dohodu, aby to zahlásili Sociálnej poisťovni, pretože po zmene zákona štát za nich nebude platiť dôchodkové poistenie. Tento týždeň Sociálna poisťovňa zmenila svoj názor. Pani ministerka, ktorá verzia je správna?"

Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, páni poslanci, štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa riadne starajú o dieťa, ak nie sú povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa na účely platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za osoby starajúce sa o dieťa do 6 rokov veku preberá zákon o sociálnom poistení zo zákona o rodičovskom príspevku. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa je splnená vtedy a teda len v tom prípade, ak starostlivosť je poskytovaná dieťaťu oprávnenou osobou osobne podľa zákona o rodičovskom príspevku bez ohľadu na skutočnosť, či je, alebo nie je poberateľom rodičovského príspevku.

Ak je ale starostlivosť o dieťa v čase výkonu činnosti na základe dohody zabezpečená inou fyzickou osobou, podmienka riadnej starostlivosti na účely platenia poistného štátom nie je splnená. Nemožno ju považovať teda za splnenú. Z uvedeného dôvodu je pri výkone prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru potrebné sledovať, či je splnená podmienka osobnej starostlivosti o dieťa oprávnenou osobou. V tomto duchu odo dňa 4. januára 2010 aj Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke informuje rodičov, ktorí pracujú na základe dohôd. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa z uvedeného dôvodu stotožňuje s predmetným výkladom Sociálnej poisťovne.

Ďakujem. Skončila som, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Potvrdili ste, že príspevok môže dostať len ten rodič, ktorý sa celodenne stará o svoje dieťa. To znamená, nie je možné, aby matka, ktorá robila na dohodu a, povedzme, po večeroch si privyrábala dve hodiny, niekedy sa stane, že si pritom aj odpočinie, nehovoriac o tom, že zarobí nejaké peniaze pre rodinu, za ten čas sa o to dieťa môže starať otec. Tým pádom poruší tú verziu a nebude za ňu platiť štát. Dobre som to pochopila? Pýtala som sa na túto otázku preto, pani ministerka, pretože Sociálna poisťovňa sa obrátila listom na tých rodičov, aby navštívili pobočky a zahlásili to, že robia na dohodu. Lenže tento týždeň hovorca Sociálnej poisťovne, zrejme nehovorí svoj názor, ale hovorí názor pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorý ten predchádzajúci list dementoval. On hovoril o tom, ja som to osobne videla v televízii, hovorca Sociálnej poisťovne povedal to, že nie je to pravda, pretože matky, ktoré robia na dohodu a starostlivosť o ich dieťa je zabezpečená a nezveria svoje dieťa opatrovateľovi alebo nezveria svoje dieťa do jasiel alebo do škôlky, túto podmienku spĺňajú, to znamená, štát za nich platí dôchodkové poistenie. Preto som vám dala túto otázku. Vy ste v tej predchádzajúcej odpovedi povedali, že matka sa musí o svoje dieťa starať 24 hodín denne, keď chce, aby za ňu štát platil dôchodkové poistenie. Zrejme som to dobre pochopila. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Odpovedajte, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: V tomto duchu odo dňa 4. januára, ako som uviedla vo svojej odpovedi, je na webovej stránke Sociálnej poisťovne, je teda na internetovej stránke informácia, ktorá informuje rodičov, ako sa postupuje, ktorí pracujú na základe dohôd. Ministerstvo práce sa plne stotožňuje s týmto vyveseným legislatívnym, resp. právnym názorom Sociálnej poisťovne.

V tejto chvíli treba rozlišovať aj to, či ide o prechodné obdobie, pani poslankyňa, či je to rodičovský príspevok, kde ešte matka pracuje na základe dohody a podobne. Ale Sociálna poisťovňa to má presne uvedené v intenciách právneho, platného právneho stavu.

Ďakujem. Skončila som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Berényi. Pán poslanec Berényi, ak dobre vidím, nie je v sále. Nie.

Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Szigeti. Ten tu je prítomný. Otázku adresoval ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Kedy predložíte návrhy na vymenovanie za profesorov prezidentovi SR z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety podľa § 102 ods.3 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z.?"

Nech sa páči, pán minister.

 

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 26. januára tohto roku bolo na gremiálnej porade ministra prerokovaných 20 návrhov na vymenovanie za profesorov. Tie odišli k pánovi prezidentovi. Ďalších 33 návrhov na vymenovanie profesorov, ktoré schvaľovali vedecké rady príslušných vysokých škôl a boli predložené rektormi vysokých škôl, nespĺňali podľa nášho názoru minimálne kritériá akreditácie daného práva vysokej školy.

V uvedenom počte 33 návrhov bolo 20 návrhov z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Vzhľadom na to, že legislatíva nám umožňuje, aby sme v prípade určitého spochybnenia návrhov, ktoré prichádzajú, požiadali Akreditačnú komisiu o prehodnotenie, či návrhy profesorov, ktoré prídu, sú v súlade s akreditáciou príslušnej vysokej školy. Viete, že v máji 2008 ministerstvo školstva vydalo kritériá v rámci hodnotenia komplexnej akreditácie aj na to, ako by mali vyzerať, alebo, aké sú kritériá na menovanie profesorov s tým, že opakujem, Akreditačná komisia posúdi, či tie návrhy, ktoré prichádzajú, sú v súlade s kritériami, ktoré sú povinné. Čiže, v súčasnosti je toto na Akreditačnej komisii a čakáme na stanovisko Akreditačnej komisie.

Ďalej by som chcel povedať, že Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety podala na generálnu prokuratúru na ministerstvo školstva sťažnosť, takže v súčasnosti všetkých 20 návrhov je na generálnej prokuratúre.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne. Áno, chcem jednoznačne. Totiž nechcem počuť výhovorky zo strany pána ministra, prečo ministerstvo školstva, resp. minister školstva v súlade s vysokoškolským zákonom § 102 ods. 3 písm. a) jednoznačne je to tam uvedené, že minister je povinný predložiť návrh prezidentovi Slovenskej republiky na menovanie profesorov. Je to jeho povinnosťou. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety získala počas akreditácie jednoznačne súhlas a teda má riadne priznané práva na inaugurácie. To znamená, že jednoznačný postup z vašej strany, pán minister, by bol posunúť tieto návrhy pánovi prezidentovi a nech sa k tomu pán prezident vyjadrí. To znamená, že to, čo ste povedali, sú výhovorky z vašej strany, a nie argumenty.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Pán poslanec, od mája roku 2008 minister školstva už nie je poštár. Už nie je poštár. Tak to bolo za vás, že keď príde návrh, tak pán minister to pošle pánovi prezidentovi a to je celá jeho funkcia a úloha.

Chcel by som vám povedať niekoľko ďalších vecí, lebo vidím, že vás to detailne zaujíma. Je zápis z Akreditačnej komisie, takže nie je pravda to, čo ste povedali, z 3. a 4. decembra 2009 v Bratislave, kde pod uznesením č. 49. 5.2.3 sa konštatuje, Akreditačná komisia konštatuje: "Na základe údajov, ktoré sú k dispozícii, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave nespĺňa kritérium KZU-6, nespĺňa kritérium KZV-3 a spĺňa kritérium KZO-3."

Z toho jasne vyplýva, že táto vysoká škola zatiaľ maximálne môže byť odbornou vysokou školou.

Ďalej musíte vedieť, že v zákone je jasne napísané, že odborná vysoká škola nemôže, nemôže uskutočňovať štúdium alebo vykonávať štúdium magisterské, ani doktorandské a ani nemôže vykonávať habilitačné konania, ani konania na menovania profesorov. Má rok, je pravda, má rok na to, aby tieto nedostatky odstránila a na základe toho postupovala.

Vzhľadom ale na to, že toto prišlo, my sme požiadali Akreditačnú komisiu a teda, keď už ideme do zákonov, zákon definuje podmienky spôsobilosti uskutočňovať habilitačné a konanie na vymenovanie profesorov. Čiže zákon definuje podmienky. Na základe § 82 ods. 7 kritériá schvaľuje ministerstvo školstva. To je v zákone.

V máji 2008 ministerstvo školstva vydalo svojím rozhodnutím kritériá, čiže kritériá sú platné z mája roku 2008. Na základe § 83 ods. 11 ministerstvo školstva môže kedykoľvek požiadať Akreditačnú komisiu na kontrolu, či skutočnosť odpovedá, teda tie návrhy, ktoré idú, sú v súlade s akreditáciou. Vzhľadom na to, čo sa stalo na Akreditačnej komisii, som požiadal Akreditačnú komisiu, aby posúdila, či tie návrhy, ktoré sú podané, sú v súlade s kritériami, ktoré dalo ministerstvo školstva.

Ďalej by som chcel povedať, pán poslanec, pre ďalšiu orientáciu, táto škola má 250 denných študentov, 250 denných študentov, 13 tisíc externých. Je 27 návrhov na menovanie profesora za ostatné tri roky z tejto školy. Napríklad vysoká škola alebo Ekonomická univerzita, ktorá má 10 800, má 11 návrhov. Žilinská univerzita, ktorá má 10 tisíc študentov, má 18 návrhov. Univerzita Mateja Bela - 9, Konštantína Filozofa - 6, Prešovská univerzita - 10. A táto škola - 27.

Ak zoberieme pomer menovania profesorov k počtu denných študentov, tak nám vychádza na tejto škole 1 : 10. To je absolútny svetový unikát. Na ostatných vysokých školách týchto nových je 1 : 500 až 1 : 1 000. To je celoslovenský priemer.

Takže sú dôvody na to, aby sme posúdili, či to nie je ako na bežiacom páse, či je všetko v poriadku, lebo výsledky hovoria niečo úplne iné. Je to inflácia profesorov z tejto školy v jednom študijnom alebo vednom odbore.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister, čas vymedzený na hodinu otázok uplynul.

Preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem prestávku do 15.30 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Otváram bod

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 30. decembra 2009, tlač 1380.

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1380 nachádza.

Skôr ako otvorím rozpravu, poprosím tých poslancov, ktorí si majú čo povedať a nesledujú rokovanie, aby opustili rokovaciu sálu. Môžem vám dať prestávku, je to váš čas.

Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, nech sa páči k tomuto bodu, písomné odpovede členov vlády na interpelácie. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

Otváram teraz bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomne sa do bodu interpelácie prihlásila len pani poslankyňa Sabolová, ktorej teraz odovzdávam slovo. Je prítomná? Áno je. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, niekoľko pánov ministrov, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, že odišiel pán minister školstva, ak je tu, bolo by vhodné, keby zaujal miesto a vypočul si interpeláciu, ktorá nadväzuje na poslednú odpoveď z hodiny otázok, a to je vymenovanie profesorov.

Na začiatok prednesiem text interpelácie a potom by som mu rada ešte povedala pár skutočností, aby túto snemovňu nezavádzal.

Vážený pán minister školstva, interpelujem vás vo veci návrhov na vymenovanie profesorov, ktoré vám boli doručené v priebehu rokov 2008 a 2009 a ktoré ste do dnešného dňa nepredložili Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na vymenovanie. Na neoprávnenosť takéhoto postupu vás upozornil aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka svojím listom č. VI/1GD 480/09-9 zo dňa 26. januára 2010, v ktorom konštatuje, že ide o porušenie zákona a o neoprávnené prieťahy v konaní.

Vážený pán minister, interpelujem vás, prečo neboli z rezortu ministerstva školstva odoslané všetky návrhy na vymenovanie profesorov do kancelárie prezidenta? Koľko žiadostí z roku 2008 a roku 2009 na menovanie za profesorov zostalo na ministerstve školstva neodoslaných prezidentovi na menovanie? A žiadam vás o menovité zverejnenie kandidátov, ktorých ste nepredložili prezidentovi Slovenskej republiky do januára 2010 na menovanie za profesorov, ako aj uvedenie dôvodov prečo ste zadržali návrhy na ministerstve.

Vážený pán minister, mám tu list generálneho prokurátora z 26. januára adresovaný vám, pán minister, v ktorom vás upozorňuje, že je potrebné opätovne sa zaoberať návrhmi vysokej školy. Je to upozornenie práve na tú časť, ktorou kolega Szigeti vás na hodine otázok žiadal o vysvetlenie, kde vás zároveň žiada, aby ste neodkladne, najneskôr do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora v danej veci, ho informovali a prijali opatrenia a žiada vás, aby ste ho informovali o termíne prejednania upozornenia, nakoľko sa mieni na tomto zúčastniť. Vo svojom liste generálny prokurátor vymenúva kandidátov na vymenovanie za profesorov, ktorí sú tu z 31. 10. 2008, z 22. 12. 2008, z 30. januára 2009, mená z 20. mája 2009, z 27. mája 2009, z 9. septembra 2009 a zároveň tu je citácia: "Takýmto konaním", to píše vám, pán minister, "takýmto konaním ministerstva došlo k porušeniu zákona a neodôvodneným prieťahom v konaní o vymenovaní vyššie uvedených profesorov".

Darmo hovoríte, pán minister, že to máte, ale táto snemovňa to nemá, títo poslanci nepoznajú také vážne upozornenie na porušenie zákona vami, pán minister školstva, pretože nezáleží od vás, či sa vám páči, alebo nepáči, že jedna škola habilituje 20 alebo len 3, alebo 5, to nie je závislé od vás. Ak ste mali výhrady voči tomu, že títo ľudia nemôžu byť menovaní za profesorov, mali ste vrátiť návrhy, mali ste aspoň odpísať, mali ste upozorniť. Ale vy sa správate ako mŕtvy chrobák, pán minister. A tu je jasný dôkaz, v tomto liste, čerstvom liste, potom, kedy ste dokonca na menovanie za profesorov zaradili alebo odoslali prezidentovi aj habilitovaných kandidátov úplne na konci roka 2009. Čiže je tu nejaký protekcionizmus? Koho preferujete? Ako si vy dovoľujete robiť výber alebo rozhodnutie, či ten alebo onen človek je vhodným kandidátom na profesora, keď ste nesedeli vo vedeckej rade, ktorá ich habilitovala? Pán minister, nesedeli ste v tejto, ktorí ich posudzovali a bola by som rada, keby ste aj vy pokojne počúvali, ako sa my snažíme počúvať niekedy aj vaše nepravdy, ktoré tu zazneli na hodine otázok.

Moja ďalšia interpelácia je na ministra dopravy. Je to viac-menej konkrétna a praktická interpelácia.

Vážený pán minister dopravy, na základe podnetu z regiónu vás interpelujem vo veci obchvatu mesta Svidník. Podľa mediálne dostupných informácií obchvat mesta Svidník je už dokončený a mal byť sprejazdnený na jeseň 2009. Ale nakoľko došlo k zosuvom pôdy a tým aj poškodeniu niekoľkých častí cesty, obchvat nemôže slúžiť prevádzke, a to aj napriek vašim prísľubom, že sa tak stane do konca novembra 2009. Informácie z ministerstva dopravy, konkrétne cez info som zisťovala, hovoria o ílovitých podložiach v miestach zosuvu pôdy a nedodržanej technológii počas výstavby a taktiež hovorí len o pravdepodobnom otvorení obchvatu, a to na jar 2010.

Vážený pán minister, interpelujem vás, kto je menovite zodpovedný za nedodržanie termínu sprevádzkovania obchvatu, aké opatrenia ste voči nemu prijali a aký je konečný termín sprevádzkovania. Na dovysvetlenie tejto interpelácie. Obrátili sa na mňa občania, ktorí žijú vo Svidníku pri komunikácii, ktorá je síce štvorprúdovkou, ale je pri zástavbe, kde skutočne to ohrozuje nielen životné prostredie, bezpečnosť, ale je tam aj hluk, prach, praskliny na domoch, a preto by som bola rada, pán minister, keby ste v tejto veci nielen odpovedali, ale vykonali aj nápravu.

Moja druhá interpelácia, pán minister, je ešte na vás, pán minister dopravy - a to je na základe podnetu tiež z regiónu - interpelujem vás vo veci platenia daní z motorových vozidiel. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke § 51 hovorí, že pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej nápravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť pripojeného vozidla, ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v § 87 stanovuje základ dane, ktorá vychádza pri úžitkovom vozidle a autobuse z ich celkovej hmotnosti v tonách a počtu náprav. Nariadenie vlády z 8. júla 2009 č. 349/2009 stanovuje najväčšiu prípustnú hmotnosť motorových vozidiel so 4 a viacerými nápravami na 32 ton. Pán minister, interpelujem vás, prečo sa majiteľovi úžitkového vozidla, ktorý má v technickom osvedčení uvedenú celkovú prípustnú hmotnosť 40 ton, ukladá platiť daň vypočítanú podľa zákona o miestnych daniach práve z tejto hmotnosti, keď nariadenie vlády obmedzuje najväčšiu prípustnú hmotnosť motorových vozidiel so 4 a viacerými nápravami na Slovensku len na 32 ton. Viete o tejto skutočnosti a chcete ju riešiť? Lebo táto diskrepancia zákona a nariadenia vlády je sociálne nespravodlivá a rozdiel nevyužitých 8 ton medzi 32 prípustnými a 40 ton, ktoré sú v technickom preukaze, je rádovo cca 400 eur pre jedno motorové vozidlo. Môžete túto skutočnosť zapracovať do vládneho návrhu zákona o cestnej premávke, ktorý je v druhom čítaní?

Moje tri interpelácie ešte, krátke, sú na ministra zdravotníctva. Jedna nadväzuje na hodinu otázok.

Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci nákupu sanitiek pre Záchrannú dopravnú a zdravotnícku službu Bratislava. Bolo výberové konanie po kontrole Úradu pre verejné obstarávanie uzatvorené? Ako vyhodnotil Úrad pre verejné obstarávanie výberové konanie po námietkach iných dodávateľov? Vedeli ste o uzatvorení kúpnej zmluvy na nákup sanitiek pre Záchrannú zdravotnícku službu Bratislava aj napriek tomu, že nebola ukončená kontrola výberového konania z ÚVO? Ako je možné, že v prípade neukončenej kontroly výberového konania štátna záchranka uzatvorila zmluvy na nákup sanitiek?

Druhá interpelácia na vás, pán minister zdravotníctva, je vo veci tendra na výber poskytovateľov na záchrannú zdravotnú službu. Kedy umožníte poslancom zdravotníckeho výboru nahliadnuť do spisov z výberového konania na výber poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby vo všetkých troch kolách? Umožníte aj jednotlivým poslancom z výboru pre zdravotníctvo nahliadnuť do spisov? Koľko žiadostí na stanice záchrannej zdravotnej služby bolo vyradených z výberového konania u štátnej záchranky, záchrannej zdravotnej a dopravnej služby Bratislava v jednotlivých kolách, pretože nesplnili podmienky na zaradenie do komisie? Je tu dôvodné, poviem, až podozrenie, že boli to len fiktívne žiadosti, aby predložili niekoľko desiatok žiadostí, pretože jedna z podmienok bol aj počet žiadostí a aby sme vyradili desiatky žiadostí, ktoré nespĺňali náležitosti z výberového konania a vybrali len tie, na ktoré doručili overené doklady. Mňa by veľmi zaujímali tie krabice na ministerstva zdravotníctva, ako sú naplnené tým množstvom dokumentov, ktoré by pri tých záchrankách mali byť.

A ešte jedna krátka interpelácia je vo veci zlučovania zdravotných poisťovní: Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pri zlučovaní zdravotných poisťovní malo dôjsť k prechodu zamestnancov Spoločnej zdravotnej poisťovne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Na akých pozíciách ostali riaditelia pobočiek Spoločnej zdravotnej poisťovne vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni?

Toľko moje interpelácie. Ďakujem.