A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať v bode interpelácie poslancov.

Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási ústne v rámci tohto bodu. Prihlásil sa pán poslanec Berényi. Takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

Moja interpelácia bude veľmi krátka a stručná. Chcel som pôvodne túto otázku predložiť aj v rámci bodu hodina otázok, ale uprednostňujem odpoveď aj písomne, takže z toho dôvodu radšej predložím interpeláciu ústne teraz. A týka sa to návštevy vysokého komisára OBSE, ktorý absolvoval návštevu Slovenskej republiky tento týždeň. A na základe rokovaní, či sa už týkali výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien alebo politických rokovaní, vieme, že pán vysoký komisár odporúča vláde Slovenskej republiky novelizovať zákon o menšinových jazykoch. A preto by som to chcel vedieť, resp. sa spýtať na to, akým spôsobom mieni pán minister kultúry postupovať v tejto veci, či chce pripraviť túto novelu ešte do júna, to znamená, do volieb alebo prípadne uprednostňuje už povolebné obdobie. Ale ak začnú pripravovať túto novelu, akým spôsobom chce zapojiť do tohto procesu jednak Radu vlády pre menšiny a jednak ďalšie inštitúcie, či už menšinové strany, alebo organizácie? A akým spôsobom chce vo všeobecnosti v tejto veci postupovať, čo sa týka vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky?

Ďakujem pekne a, samozrejme, túto interpeláciu predložím aj písomne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Chcem sa opýtať členov vlády, či niekto z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď.

Nikto, vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ďakujem členom vlády za účasť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

tlač 1476. Poprosím pána poslanca Rafaela Rafaja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána Jána Podmanického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem.

Do rozpravy sú ústne prihlásení páni poslanci Rydlo a Vladimír Palko.

Slovo má pán poslanec Rydlo, nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ctená pani podpredsedníčka, ctený pán predkladateľ, ctený pán spravodajca a slávna snemovňa, bol už najvyšší čas, ak nie je už neskoro, reagovať na masívne prenikanie anglicizmov a amerikanizmov do slovenčiny, a to najmä do názvov na uliciach, vo štvrtiach, na a vo verejných budovách. Natoľko, že občan, obyvateľ či užívateľ sa už necíti byť doma, nieto ešte vo zvrchovanom štáte. S oslabením jazykovej zvrchovanosti ako piliera štátnej zvrchovanosti ide ruka v ruke aj degradácia štátneho jazyka ako hodnoty.

Postavenie štátneho jazyka treba však posilňovať nielen v globalizujúcom sa svete, ale predovšetkým v integrujúcej sa Európe, ktorá k tomu priam vyzýva. Nehovoriac už o tom, že slovenčina je jedným z úradných jazykov Európskej únie.

Okrem v dôvodovej správe v spomínaných "-izmov" sa možno stretnúť aj s germanizmami: Aucafé, Aupark (Au = pri, na, nábrežie). V tomto prípade ide väčšinou o anachronizmy. Rozmohlo sa vôbec používanie cudzieho slova café, čo znamená káva, vo význame kaviareň. Zásadou by malo byť vychádzať zo slovenských chotárnych názvov a pri nových názvoch situácie, napríklad "pri divadle", "na brehu", "pri brehu", "pri sade (J. Kráľa), "pri mestskej bráne" (City Gate) alebo "nad divadlom" (je tam divadlo Pavla Országha-Hviezdoslava), "pri jazere". Slovenské miestopisné názvy spravidla vychádzajú z predložkových a predponových väzieb. Pre Bratislavu, kde je predmetný neduh najrozšírenejší, by ako pramenná báza mohol poslúžiť Bratislavský topografický lexikón Vladimíra Horvátha, čo ešte v roku 1990 pre Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky vydalo nakladateľstvo Tatran skôr, ako sa stalo obeťou privatizačnej likvidácie.

Aký však bol dôvod premenovať historickú kaviareň Tulipán na Tulip House a predajňu obuvi na Footwork? Je to nielen dôkaz toho, že hra o Bratislavu pokračuje, ktorá hra mala po prinajmenšom storočných národno- a štátnoemancipačných snahách našich predkov dávno prestať.

O potrebe predmetnej novely ako aj o jej verejnej podpore - "je to vo vzduchu" - svedčí fakt, že už podnet skupiny obyvateľov Bratislavy stačil na to, aby sa v podstatnom počte smerových tabúľ v Starom Meste zmenilo poradie názvov v angličtine a slovenčine v prospech slovenčiny.

Možno si ešte položiť otázku, či je rozsah aplikácie zákona dostatočne vymedzený a či by sa nemal rozšíriť a spresniť doplnením takých výrazov a termínov ako: smerové tabule, hotely, prístavy, rezidencie, sídliská, vývesky.

Tiež nie je v novele "ošetrená" náprava doterajšieho stavu - otázka retroaktivity je tu bezpredmetná, keďže názvy majú byť jednoznačné a pôvodné - nie je v nej reč o osobitnom personálnom zabezpečení (na pôde Ministerstva kultúry či inde) dodržiavanie zákona (tzv. "monitoringu"), pričom žiadatelia, podnikatelia, obchodníci a ďalší používatelia slovenského jazyka by mali mať povinnosť obrátiť sa s novým návrhom najskôr na príslušný odbor či sekciu, ktoré by poradili a v konečnom rozhodli vo veci správnosti nejakého nového termínu či pomenovania.

Kto nevdojak namieta proti tejto novelizácii, nuž nech si pozrie štúdiu Aleny Štulajterovej K problematike adaptácie nových anglicizmov v systéme slovenského jazyka, rozpravu Petry Jesenskej Jazyková situácia na Slovensku v kontexte EÚ s ohľadom na anglicizmy v slovenskej dennej tlači spred 3 rokov, alebo nech si prečíta prednášku Juraja Dolníka Ohrozujú anglicizmy slovenčinu?

S prenikaním anglicizmov sa boria aj iné, väčšie jazyky, aj nemčina, aj francúzština, aj taliančina. Jedni hovoria o anglicizmoch, iní o internacionalizmoch, Taliani o forestierizmoch a Francúzi namiesto otázky: Parlez-vous français? kladú sarkastickú otázku: Parlez-vous franglais? Avšak nikde nenájdete na jednom mieste toľko nevkusných až bridivých, hlúpych a primitívnych komerčných pomenovaní protiviacich sa miestnym názvom ako v hlavnom meste Slovenska.

Slávna snemovňa, dávnejšie som dostal od jedného svojho voliča krátky vinš k meninám. S ním krátky text, vlastne blog, nazvaný Mať niečo v trúbkach alebo ako prežiť bez anglicizmov s požiadavkou: "Robte s tým niečo, prosím vás, pán poslanec!" Dovoľte mi tento krátky text prečítať.

"Je to tak. Náš rodný jazyk je čím ďalej tým viac ´prznený´ anglicizmami. Ráno sa ponáhľame do ofisu, aby sme stihli míting, na ktorom nás bos nabrífuje o tvorbe indajrekt badžetu pre ápečko.

A pritom by sa to dalo povedať aj inak, krajšie, ľúbozvučnejšie: Ráno sa ponáhľame do kancelárie (prípadne administratívnej budovy), aby sme stihli pracovnú schôdzku, na ktorej nám pán vedúci dá inštrukcie o tvorbe rozpočtu nepriamych nákladov pre ročný plán. Nechcem tu moralizovať o čistote jazyka, nepovažujem to za najpodstatnejšiu vec na svete. Aj keď občas sa na tých mítingoch v duchu smejem, akým smiešnym jazykom tu všetci okolo stola rozprávame. A to ešte nehovorím o rôznych skratkách, z ktorých sa stali v tej ktorej firme bežne používané slová. Tak napríklad tušíte, aké mala naša spoločnosť za minulý rok júesdží, a koľko z toho predstavovalo júpídží a koľko júesdží? A to ani nehovorím o tíemáj drifte a raste ejendpí, s ktorými už definitívne treba niečo urobiť.

Objektívne ale treba povedať, že pri niektorých termínoch biznis lengvidžu je dosť ťažké nájsť "rozumné" slovenské ekvivalenty. Ja osobne vždy zápasím so slovami ako challenge (slovo výzva mi znie v ušiach príšerne), outsourcing alebo supply chain organisation. A doslovné preklady môžu byť niekde a niekedy pekne zavádzajúce.

Na jednej obchodnej schôdzke som s kolegom z marketingu diskutoval projekty na tento rok. Ďuri bol veľmi zhovorčivý a náruživo mi rozprával najmä o jednom špecifickom projekte, ktorý bol zjavne jeho srdcovou záležitosťou. Na záver nášho stretnutia sme si ešte raz zhrnuli všetko, čo sa na tento rok chystá, pričom práve pri projekte, ktorý tak ospevoval, povedal: "A tento projekt už máme v trúbkach."

- Čože? Máte ho v trúbkach? Veď si o ňom pred chvíľou básnil ako Hviezdoslav. Ten chlap je vari ožratý. Alebo som to celé zle pochopil? Alebo mám na neho taký negatívny vplyv? ... a vtedy mi trklo.

- Počkaj, Ďuri. Máte to v trúbkach, ako v trúbkach, alebo ako v pipeline? - vychrlil som zo seba otázku.

Jasné, že správna odpoveď bola možnosť bé."

Potiaľto bloger Peter Marončík.

Akosi nevdojak si spomínam na návštevu v Detroite spred vyše tridsať rokov, keď jeden náš rodák, Jožko Fečík, pred tamojším slovenským kostolom sv. Cyrila a Metoda írečito povedal: Ja lajkujem drajvovať do čurču. Vtedy sa mi ani len nesnívalo, že raz bude na jednej strane Dunaja zohyzďovať jeho nábrežie akýsi River Park a na druhej špatiť Aupark Tower, aj keď robiť Petržalku škaredšou je umenie...

Takže: Thank you for your attention...

Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte, prosím, iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne...

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla - pán poslanec Švidroň. To je všetko, uzatváram možnosť, pardon, ešte pán poslanec Kotian, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Švidroň, máte slovo.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Ako vieme, nikdy ako spoločnosť sme nechceli byť uzavretým systémom. Pretože taký systém podľa všetkých možných vedných disciplín degeneruje. Preto sme otvorení a otvorení sme stále viac a viac. A toto nás nesmie nájsť nepripravených. Takže, ak sme v legislatíve riešili napríklad nové skutkové podstaty, ktoré si vyžiadali nové zmeny v Trestnom zákone, rôzne procesy zvonku, ktoré si vyžiadavali zmeny školských zákonov, zmeny v tvorivej činnosti, zákon o práve duševného vlastníctva atď., tak takisto teraz treba pripraviť pôdu na to, aby sme sa prispôsobili, ale nie pasívne, ale pripravene na tie zmeny, ktoré nás vlastne prekvapili. Pretože mne to pripadá ako zvrhlosť tie cudzojazyčné názvy, ktoré zjavne neslúžia a nemajú slúžiť na informovanie, ale na akúsi štafáž a podobne som sa presvedčil neraz, že sami autori týchto názvov nevedia, čo v skutočnosti tie názvy znamenajú. Mohol by som uviesť príklad jedného obchodníka, ktorý mal reklamy na "risívre" a kde "risíver", tam "risíver", ktorý treba zamerať na vysielač a tak ďalej, a tak ďalej, no chudák nevedel, že receiver je obyčajný prijímač, ktorý možno ešte jeho dedo aj doniesol z Ameriky a ktorý vymyslel pôvodne predchodca toho prijímača. Bol autor Slovák, takže.. (Vystúpenie automaticky prerušené časomerom.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Hneď v úvode mojej faktickej poznámky by som chcel povedať, že podporujem legislatívny návrh predkladateľov na zmenu jazykového zákona. Som veľmi rád, že v úvodnom slove predkladateľ jasne a transparentne povedal, o čo v tomto návrhu jazykového zákona ide. A ja som veľmi rád, že sa vyvrátili všetky dezinformácie, ktoré zazneli v elektronických médiách na zosmiešňovanie tohto legislatívneho návrhu. Viete také niečo, akože klavír sa má volať nejaké drevené brnkadlo atď. a tie ďalšie zosmiešňovacie názvy len dezinformujú slovenskú spoločnosť. Keď si spomenieme na niekoľko rokov naspäť, ako Francúzi prijímali jazykový zákon na ochranu jazyka, ako sa snažili určité anglicizmy odstrániť. No a ja si myslím, že to je normálna záležitosť aj pre nás, aby sme takéto kroky robili aj my. Pochopiteľne, že sa neubránime všetkým názvom, resp. ktoré by obohacovali slovenský jazyk. Tá doba ide ďalej a prienik tých slov, ktoré, ja myslím, by bolo kladné s prínosom pre slovenský jazyk, tomu sa brániť nebudeme. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, predsedníčka NR SR: Chcete, pán poslanec Rydlo, reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za tie dve faktické poznámky. Iba to chcem povedať, že chudák Hviezdoslav by sa asi v hrobe obracal, keby čítal dnešnú tlač a čítal dnešných slovenských spisovateľov, novinárov, novinárky a aj niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Palko, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, poviem úprimne, že v niečom zdieľam názory predkladateľov a tiež sa až tak úplne zásadne nebránim tomu, že by snáď štátny jazyk mohol byť chránený aj zákonom. Naozaj, prežívame takú nejakú jazykovú inváziu. Tiež som trošku v rozpakoch z tých "gejtov" a "river parkov" a "kondomini" a tak ďalej. Len chcem sa spýtať pána predkladateľa, či ste si istý tým, že konzistentne postupujete pri presadzovaní vášho návrhu zákona.

Lebo keď som počúval vaše úvodné slovo pred hodinou, zrazu som zistil, aké slová vlastne používate. Vy ste použili strašne veľa cudzích slov vo vašom vystúpení. Hviezdoslav by takýto spôsobom určite v sneme nerozprával. Možno ste si toho neboli vedomý a to práve kladie otázku, či sa nesnažíte zabrániť niečomu, pred čím ste už dávno sám nejako ustúpili a rezignovali. Slovo legitímny, pokojne ste mohli použiť slovíčko oprávnený. Jedným z tých slov, ktoré sme spoznali, ktoré v rámci tej invázie, pred ktorou nás chránite, prišli, je aj slovo developer, ktoré ste použili vo svojom vystúpení. Pýtam sa, či by nebolo možné, povedzme, použiť slovo rozvíjač alebo vyvíjač, alebo také niečo. Použili ste vo svojom vystúpení slovo korpus, to má svoje krásne synonymum telo v slovenskom jazyku. Potom tam zaznelo slovíčko marketingový vo vašom vystúpení - trhový, trhovnícky. Načo používate slovo, ako je striktný, keď je na to krásne ľúbozvučné slovenské, írečité slovo presný, resp. dôsledný? Tí sponzori, sponzori ma už tiež trošku štvú, mňa osobne, ako vás "gejty" a "river parky". To slovo sponzor ste načo použili? Mohli ste pokojne povedať, že darca, po slovensky je to darca.

Nechcem vám vyčítať, že ste používali slovo futbalový, lebo tam už sme to všetci vzdali pred desaťročiami. Česi si uchránili svoje slovo kopaná, Poliaci majú pilku nožnú, ale my už sme to vzdali, čiže to je v poriadku, môžeme hovoriť o futbalovom. Miesto štadióna sa dalo hovoriť o normálnom slovenskom slove ihrisko. Spomínali ste niečo, že individuálny, už neviem presne čo, ale to individuálny mi tak zaznelo, to je osobný, osobný, týkajúci sa jednotlivca. Použili ste slovo integrujúci. No načo, keď existuje naše krásne slovenské slovo spájajúci? Veď to je krásne spájať, stále len integrujeme.

Čiže, pán poslanec Kotian, na vás som pôvodne nechcel reagovať, ale ak mňa niečo dráždi, tak to je neustále používanie slova transparentný. Transparentný to je priehľadný, tomu každý rozumie. Čo je to ten transparent? Však s ním sa chodilo na 1. mája. A slovo transparentný ste použili vo svojej faktickej poznámke. Čiže, prosím vás, priehľadný.

Chcem sa spýtať, aká je tá vaša filozofia, či teda anglicizmy nie, ale veľmi veľa latinizmov áno, možnože v tom to je. Ale ak je to tak, že anglicizmy nie, latinizmy áno, tak potom ste v rozpore s vaším ministrom školstva, ktorý zrušil v gymnáziách označenia tried, že prima, sekunda, tercia a tak ďalej.

Čiže, chcel som sa len spýtať, ako to teda vlastne celé je. A tak vás trošku poprosiť, že nabudúce, naozaj, nebojte sa načrieť do tej hlbokej a priezračnej studnice nášho slovenského jazyka. Čerpajte z jeho zurčiacich bystriniek a potôčikov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Palka - pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Sárközy, Biró, pán poslanec Švidroň, Rydlo, pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Kotian. To je všetko, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Palko, veľmi sa mi páčila vaša ľúbozvučná slovenčina. Máte obrovskú slovnú zásobu, len rád by som vám pripomenul, že slovenčina skôr ako používa slovo konzistentný by ste mohli používať slovo vnútorne vyrovnaný. Čiže trošku ste tiež začreli pod vplyvom zrejme poslancov Národnej rady do tých cudzích slov.

Pánovi poslancovi Rydlovi, ale nadväzujem na vás, keď ste spomínali pána, nie pána, ale Pavla Országha Hviezdoslava, nuž, pán poslanec Rydlo, aj pán poslanec Palko, dneska neviem, či by ste rozumeli básniam Pavla Országha Hviezdoslava a neviem, kto by im tu rozumel a to je práve dôkaz, že aj tá najkrajšia slovenčina, akú má v sebe Hviezdoslav, a obohacujúca, sa vyvíja. A teda niečo chcieť zákonom uškrcovať, znamená, že budeme jednoducho stagnovať. Jazyk sa vyvíja, prepáčte, že som použil také hnusné slovo stagnovať, ja sa ospravedlňujem, ale teraz mi nenapadá ekvivalent, stáť na mieste, stáť na mieste, ako kôl v plote, čiže to je stagnovať.

Čiže, páni poslanci, my si vážime vašu snahu obohacovať slovenčinu, ale viete, ako to je v Písme, že začnite od seba. Človek musí nejakou katarziou a konverziou prejsť najprv sám a potom môže poučovať druhých o krásnej slovenčine. (Hlasy a smiech.) Katarzia, pane Bože, čo to je? Očista. Pán poslanec Palko mi poradil, že je to očista. Prepáčte, už nikdy v živote nepoužijem žiadne cudzie slovo. (Smiech v sále.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Hovoríte o ochrane štátneho jazyka. Dovoľte mi, aby som zacitovala dve alebo tri vety z dôvodovej správy, ktorú predkladáte k tomuto návrhu zákona. "Návrh neobmedzuje terminologickú slobodu, ani budovanie terminologickej databázy nových názvov, pretože už na uvedených príkladoch je zrejmé, že v prípade označovania budov či bytových komplexov anglicizmami ide prevažne o marketingový ťah s bombastickým efektom. Návrh je v súlade so chválenými zásadami a trendmi koncepcie starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky. Je legitímnym legislatívnym prostriedkom v prebiehajúcom procese globalizácie a kultúrnej unifikácie." (Smiech v sále.)

Takže, to je dôvodová správa. Fakt treba začať od seba a "do tých tankoch" až potom, keď bude ten slovenský jazyk ľúbozvučný, aký má byť. Ďakujem (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som pokračovala v tomto. Ja som si vždy myslela, pán predkladateľ, že kto si ctí vlastný jazyk, ten vie si ctiť aj jazyk iných a netreba k tomu vôbec žiaden zákon. Dokazujú to vaši kolegovia. Mne však vadí to, čo pánovi poslancovi Palkovi, tá vaša nedôslednosť. Totiž prečo len obchody a názvy vám vadia na ulici? Prečo nezačnete hneď od rezortov? Ministerstvo školstva, akú má webovú stránku? Ministerstvo cultury. Prečo treba tam použiť anglické slovo government, justice. Mohli ste tie skratky odvodiť zo slov slovenských. A potom, čo také firemné názvy ako Avocat a Ikores? Ja by som bola rada, keby ste pomenovali ako dobrí vlastenci a bolo by "bača s. r. o." Ja by som s tým súhlasila.

Ďakujem. (Reakcie z pléna.).

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Palko, no aj mňa ste potešili, pretože z toho vášho vystúpenia vyplynulo, že chcete vylepšiť ten zákon. Aj keď novela zákona sa momentálne týka nadpisov a nie nejakej hovorovej reči alebo prípadne listinného nejakého pravopisu a podobne. Takže môžem tomu rozumieť tak, že dávate šancu predkladateľom pojať aj vaše návrhy do rokovania v druhom čítaní? Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Priznám sa, že keď niečo píšem, tak na mojom stole po mojej ľavici je Slovník slovenského jazyka a po pravici mám Slovník cudzích slov a mnoho ráz mi skôr príde na um slovo cudzie ako slovenský ekvivalent, prepáčte, slovenské rovnocenné slovo. Jednoducho vývoju jazyka sa zabrániť nedá. Ale to neznamená, že musíme tento náš materský jazyk "przniť" zbytočnými názvami, ako máme, som povedal ten River Park alebo ja neviem, Aupark Tower a tak ďalej. Ide o jednu vec a to je tá, aby sme si slovenský jazyk ctili a cenili. A pochopiteľne potom, keď je aj taká dôvodová správa napísaná, je napísaná preto, aby jej každý rozumel. Kto už tú slovenčinu neovláda tak, ako by ju mal ovládať, no tak mu musíme napísať v takej reči, aby jej porozumel.

Takže, nič v zlom. Ja si cením naozaj každého, kto po slovensky rozpráva. A napríklad, keď počúvam pani bývalú štátnu tajomníčku hovoriť po slovensky, som udivený, ako človek inej národnosti vie tak krásne a veľmi pekne po slovensky rozprávať. Nuž, však tu mi šepkajú, že je slovenčinárka, tak musí vedieť po slovensky. Ďakujem za tento návrh zákona. Ja tento zákon, pochopiteľne, podporím. Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Palko, klasicky znova ste nešli k podstate riešenia problému, ale snažili ste sa zosmiešniť predkladateľov. Ja si myslím, naopak, na rozdiel od vás, že pán poslanec Rafaj použil aj v svojej dôvodovej správe len výrazy, ktoré sú v pravopise slovenského jazyka ukotvené alebo zakotvené, ukotvené. Na rozdiel od vás. Keď už chcete teda kritizovať, tak ste mali používať aj vy výrazy, ktoré sú v pravopise slovenského jazyka, pretože budem vás citovať: "jaká je vaša filozofia", miesto aká, "jako to teda vlastne je, miesto ako to vlastne je. A nebojte sa načrieť do studnice nášho ľúbozvučného jazyka, toto ste na záver použili po tom, keď ste povedali, "jaká je vaša filozofia". Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Palko, je mi ľúto, že ste pokračovali takou istou formou, ako aj jedno elektronické médium, ktoré som spomínal vo svojej faktickej poznámke. Je mi ľúto, že aj vy zosmiešňuje a snažíte sa túto novelu zákona dostať do nejakej inej polohy a je to na škodu veci, lebo všetkým by nám v tejto snemovni malo ísť o to, aby tá čistota jazyka, slovenského jazyka, štátneho jazyka bola adekvátna, toto si zaslúži. Áno, veď som povedal, tiež otvorene, aj vo svojej faktickej poznámke, že sa nebránime novým slovám, ktoré obohatia štátny jazyk. Ale pochopiteľne hľadajme na to riešenie, hľadajme nejakú cestu, ktorá momentálne aj týmto určitým legislatívnym návrhom pôjde ďalej. No a sám ste zaregistrovali aj vystúpenie pána poslanca Mikloška, vidíte, akou formou sa vyjadroval vo svojej faktickej poznámke. Takže je to viacej faktov, ktoré v tomto smere je nutné jasne povedať, aby sa to posunulo ďalej.

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci zo SNS, to je strašne zlé, že vy nedokážete prijať pomocnú ruku. Pozrite sa, áno, ja niekedy hreším, som človek hriešny, občas hreším aj proti slovenskému jazyku. Ale viete, ja nepodávam zákon o ochrane tohto jazyka, ako ho podávate vy. No, tak jednoducho vy to podávate, vy sa cítite toho hodní, no tak musíte ísť nejakým spôsobom príkladom aj nám ostatným, aby ste nás viedli.

Čo sa týka podpory tohto návrhu zákona, viete čo, ja som ochotný, ochotný rozmýšľať o všetkom, ale teda pod jednou podmienkou, že tá dôvodová správa, z ktorej citovala pani kolegyňa Sárközy, že tá dôvodová správa bude nanovo, prosím pekne, preložená, že bude preložená do skutočného slovenského jazyka a že to bude rozdané poslancom, že bude dôsledne slovakizovaná. Pod touto podmienkou som ochotný rozmýšľať aj o podpore tohto návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže vyčerpali sme všetky vystúpenia rečníkov v rámci rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Pán navrhovateľ chce k nej zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pôvodne som chcel šetriť čas, ale keďže, ako sa hovorí, múdremu povedz a hlúpemu napovedz, tak cítim povinnosť pripomenúť tým, ktorí si pravidelne mýlia pojmy a dojmy, že opäť tak urobili. A ja len rozmýšľam, či sú povolené podľa týchto inkvizítorov - akože by sme to nazvali teraz po slovensky - páličov bosoriek alebo ako to bolo, čiže akýchsi krížikárskych vyšetrovateľov, či sú povolené biblizmy a vôbec neologizmy a zovšeobecnené slová v ich prísnosti? Pretože opäť potvrdili a nepoznám lepší výraz, ako je z Biblie, že sú to len obyčajní farizeji. A keď poviem na Slovensku farizej, tak deviatim z desiatich ľudí sa objaví Palko, Mikloško a ďalšia spoločnosť. (Potlesk.) To je štatistika, no.

Možno dlho som rozmýšľal, čo mal ten človek na mysli, keď napísal na to auto, že Palko je orgán, či tam bolo treba niečo preložiť, alebo nie, ja som myslel, že ani nebolo treba. A, pán Palko, nebudem až taký osobný, ak dovolíte, čiže nevrátim vám rovnako kameňom, ale ak by váš predaj požiarnických áut, nie ako ste vy uvádzali hasičských striekačiek, bol predobrazom čistoty a priehľadnosti, tak (so smiechom) Transparency International asi by vám musela platiť veľmi veľa peňazí za svoju existenciu, pretože tam by bolo čierne od bieleho jednoznačne číro a priehľadne oddelené ako plevy od zrna.

Pokiaľ ste nepochopili, chápem a snažím sa pochopiť vašu tvorivosť. Ale asi nepoznáte dostatočne problematiku, pretože o korpuse hovoria samotní jazykovedci zo Slovenskej akadémie vied, teda Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, pretože máme oficiálne schválený korpus národného jazyka, čiže slovenčiny. To len na margo toho, aby ste nás nemuseli poúčať. Ono niekedy, viete, my, tí národniarski žiačikovia oproti vám géniom niekedy, ako to aj v praxi býva, objavíme niečo možno viac ako vy, páni profesori.

Chcem zdôrazniť opäť, že neriešime štruktúrnu adaptáciu anglicizmov. Dúfam, že rozumejú aj poslanci za SMK. Igen? Nem? Z pohľadu jazykovo štruktúrnej, v jazyku jazykovedcov puristickej... (Reakcie z pléna.).

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Poprosím, aby ste zachovali ticho v rokovacej sále.

R. Rafaj, poslanec: Tak ako sa vyjadrujú jazykovedci... Nevykrikujte, pán Bugár, dobre? Veď vy nie ste Maďar, vy ste Most. Vy ste Most, nie? Niečo medzi. Vy ste niečo medzi. Niečo medzi, tak poprosím vás, nevykrikujte tam zo zadnej lavice a nejedzte. Dobre? (Smiech v sále.) Ešte keď aj hovoríte s plnými ústami, lebo vám nie je rozumieť, ani keď nemáte... (Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ja poprosím pánov poslancov, aby nediskutovali medzi sebou a dodržiavali rokovací poriadok.

R. Rafaj, poslanec: Čiže neriešime túto problematiku z pohľadu jazykovo štruktúrnej čiže puristickej, ani pragmatickej predstavy jazykového systému. Áno, to vám citujem, to vám citujem z materiálov slovenských jazykovedcov, keď sa tak sprosto rehocete.

Nuž, a mám pocit, keďže mám povinnosť zhrnúť diskusiu, že naša predchodkyňa, ktorá sedávala v týchto laviciach, pani Dana Podracká mala veľkú pravdu vo svojom motte v jednom článku, citujem ju: "Najťažší útlak je útlak jazykom a ešte keď sa k tomu pridajú hlupáci, tak to je totálny útlak." (Potlesk.)

A pozrime sa, pozrime sa teda do zahraničia, keď tu máme takých zakomplexovaných ľudí, ktorí farizejsky vyčítajú smietku z oka iného a tie veľké brvná, ktoré im trčia tak, že keď idú cez dvere, tak sa nemôžu ani otočiť, musia ísť kolmo k dverám, tak tie nevidia. Takže, pre vaše vlastné poučenie. Nielen tu už toľko citovaný tzv. francúzsky jazykový zákon, zákon Toubonov z roku 1994, ale ešte jeho predchádzajúci zákon z roku 1975 začal riešiť problematiku prenikania anglicizmov. Čiže vo Francúzsku s touto problematikou prišli pred 25 rokmi. Asi ste podrobne nepočúvali alebo nečítali tú správu, ale sú tam aj príklady z Poľska, ktoré sme my odmietli, pretože nemyslíme si alebo momentálne ešte nie sme presvedčení, že by sme mali vstupovať do slobody pomenúvania obchodov a možno firemnej komunikácie, ako tu bolo povedané. Možno raz príde aj na to, ale najskôr vždy treba tie dvere otvoriť.

Na čelo národnej kampane proti vpádu angličtiny - takto sa volala oficiálne tá kampaň - do francúzskeho jazyka sa postavil vtedajší samotný premiér francúzskej vlády, ktorý dokonca založil osobitný orgán na očistenie francúzskeho jazyka od anglicizmov a ktorý obranu francúzskeho jazyka pokladal za akt viery Francúzov v budúcnosť ich krajiny a za príklad pre štáty ostatné. Toto sa dialo v roku 1994. A tak si len pripomeňme pre tých puristov, aby bolo zrejmé, že vo Francúzsku zákon ukladá povinnosť používať francúzsky jazyk v nápisoch určených na informovanie verejnosti, to znamená všetky nápisy. Určuje zásadu, podľa ktorej je francúzština vyučovacím jazykom a jazykom audiovizuálnej komunikácie. Nie tak, ako je to na Slovensku, páni poslanci z SMK. Ukladá, aby vnútorné pravidlá hygieny a bezpečnosti, služobné záznamy, oficiálne záznamy pre pracovníka a podobne, potrebné na vykonávanie jeho práce boli výlučne vo Francúzsku vo francúzskom jazyku. Do takýchto detailov, maličkostí išli vo Francúzsku. Dokonca sa tam zakazuje, aby sa vo Francúzsku zakazovalo používanie francúzštiny na kongresoch a požaduje, aby aspoň program týchto verejných podujatí bol publikovaný vo francúzštine. A to sa myslí, alebo má sa na mysli aj medzinárodné kongresy, kde väčšinou je zvolený istý komunikačný jazyk, prevažne angličtina, kvôli dostupnosti.

Jazyk má veľa rôznych postavení a my sme si pri riešení problematiky vybrali predovšetkým národno-reprezentatívnu funkciu jazyka, o ktorej sa tiež môžete dočítať, pokiaľ máte záujem. Mimochodom, pani exštátna tajomníčka kultúry, pokiaľ viem, www.culture.gov.sk bola už za vašej éry, nie? Alebo sa mýlim? Čo tam bolo napísané za vašej éry? (Reakcia z pléna.) Hm. Ale ono to tak býva, že niekto si myslí, že pamäť je krátka. Takže by som poprosil, aby sme pochopili predovšetkým zmysel a podstatu navrhnutého riešenia.

Pre SNS je to veľmi jednoduché a priehľadné. Spomeňte si na naše heslo z roku 1994: "Cudzie nechceme, ale svoje si nedáme". A možno keby ste mali lepšiu pamäť (reakcie z pléna), možno keby ste mali lepšiu pamäť... (Reakcie z pléna.) Ale ako ste sa prebudili, poslanci z SMK? Čo sa stalo, preboha? Celý deň tu čušíte, nič nerobíte a zrazu tu vykrikujete, ako keby vám niekto ihlami niekam pichal. Nechápem. Ale možno keby, to nie vy, ale tuto určite páni kresťansky založení poznajú jedenástu modlitbu Kyjevských listov, kde je v podstate to isté povedané v staroslovienčine.

Takže ja verím, že slovutná snemovňa posunie náš návrh do druhého čítania. Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračovať budeme prvým čítaním o návrhu

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1479. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1451.

Slovo dávam pánovi poslancovi Berényimu, aby návrh zákona uviedol. Zároveň poprosím pána poslanca Bugára, aby nerušil kolegu pri vystúpení. (Smiech v sále.) Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Navrhujeme s pánom kolegom Bárdosom, aby zákaz viesť vozidlo po požití alkoholu neplatil pre cyklistov pri jazde v obci, ešte raz zopakujem, pri jazde v obci, ak množstvo alkoholu v ich organizme nepresiahne 0,5 g/l.

Tento predkladaný návrh sme vypracovali na základe podnetu občanov. Som presvedčený, že nielen ja a môj kolega, pán Bárdos tejto snemovne sme boli v minulosti kontaktovaní viacerými občanmi Slovenskej republiky ohľadom toho, že príslušníci Policajného zboru najmä v obciach priam poľujú na cyklistov, ktorí práve opustili miestne podniky.

Na úvod vás však chcem ubezpečiť, že vôbec nechceme chrániť opilcov na bicykloch. To vôbec nie. Ale tí, ktorí si dajú jedno alebo dve pivá, teda 0,5 g/l a odchádzajú domov, ešte neohrozujú účastníkov cestnej premávky a nepredstavujú hrozbu ani pre seba. Napriek tomu sú však tvrdo pokutovaní políciou, často vo výške niekoľko stoviek eur. Opakujem ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, určite ste sa už aj vy stretli s podobnými sťažnosťami. Veď návšteva podniku chlapmi, ktorí sa napríklad v letných mesiacoch vracajú domov zo žatvy, je takmer súčasťou miestneho folklóru, miestnej kultúry.

Preto sa obraciam na vás, vážené kolegyne, kolegovia, so žiadosťou, aby sme pomáhali týmto občanom. Umožníme jednu malú výnimku z doteraz platného zákona, čo sa týka požitia malého množstva alkoholických nápojov pre cyklistov. Umožníme občanom tejto republiky, aby sa chlapi mohli zastaviť na dve pivá alebo na pohárik vína po práci aj s bicyklami. Zdôrazňujem, táto malá výnimka by sa týkala len a výlučne jazdy na bicykli v obciach.

Poprosím vás, aby ste pri tejto príležitosti zalistovali do dôvodovej správy nášho návrhu, kde zistíte, že maximálna povolená koncentrácia alkoholu v krvi v iných európskych štátoch je v porovnaní so Slovenskou republikou dosť vysoká. My nechceme, aby šoféri mohli požiť alkohol, tak ako je to v mnohých krajinách Európskej únie, my navrhujeme len toľko, aby to, čo je možné pre šoférov, pre šoférov v 20 členských štátoch Európskej únie, bolo tolerované pre cyklistov v obciach v Slovenskej republike.

Na záver mi ešte dovoľte poznamenať, že s kolegom pánom Bárdosom sme nezorganizovali žiadnu tlačovú besedu a neinformovali sme médiá o tomto návrhu. A v prípade ich otázok sme boli maximálne struční preto, aby sme tému nespolitizovali a aby nikto k tejto téme nepristupoval z pozície politickej prestíže. Nami navrhovaný maximálny strop povolenej prítomnosti alkoholu v krvi cyklistov je, samozrejme, len návrh, ktorý síce vychádza z odbornej literatúry, ale ak sa tento materiál dostane do druhého čítania, sme otvorení akceptovať vami predložené a vyargumentované iné návrhy.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aspoň v malej miere uľahčime život dospelým cyklistom v obciach.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Kovarčíkovi. Nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 1479.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1451 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Otvorte, prosím, rozpravu.