T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Poprosím zapnúť pani poslankyňu Sabolovú.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Mám doplňujúcu otázku. Chcem vám, pán minister, v prvom rade poďakovať, že ste včera prijali týchto občanov po skončení rokovania vlády a že ich cesta do Bratislavy splnila aspoň tento účel, že mohli osloviť kompetentných. Verím, že prísľub pána premiéra, ktorý tu zaznel v prvej odpovedi na otázku, by mal byť dostatočnou garanciou pre ľudí, že 30. jún snáď bude definitívny koniec kalvárie, ktorú títo ľudia 20 rokov po zmenách museli prežívať.
Pán minister, ja mám trošku obavu, keď ste hovorili, že môžu občania vstupovať na základe listu vlastníctva, že môžu kontrolovať, mnohokrát ale, bohužiaľ, videli drancovanie, ako sa v tých lesoch, aj keď mali listy vlastníctva, pracovalo. Ja sa chcem spýtať, pán minister, ako sa využili prostriedky, ktoré boli určené na sanáciu v tomto prostredí. Ako vyzerá, aké prostriedky ešte budú potrebné na sanáciu? Do akého času vypracete tento priestor, aby bol plne sprístupnený občanom po nadobudnutí účinnosti nariadenia? Chcem, pán minister, ale namietať jednu vec, že na rozhodnutie a o vydaní nariadenia vlády nebolo treba čakať do vyhlásenia volieb do samosprávy, pretože nález Ústavného súdu vyšiel síce 9. 12., ale Ústavný súd rozhodol už 9. septembra. Bolo úplne jasné, aký postup môže zaujať aj ministerstvo obrany, aj vláda Slovenskej republiky, čiže bolo možné konať skôr a pripraviť všetky náležitosti a možno ešte pred voľbami do Národnej rady, pred vyhlásením volieb rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať nariadenie vlády. Je to na škodu veci, ale zaujímali... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne. Tam tých otázok bolo viac. Ja by som možno začal tou pyrosanáciou. Je to aj otázka číslo 18 od vašej kolegyne Moniky Gibalovej, tak možno prečítam odpoveď teraz.
Pyrotechnická asanácia vojenského obvodu Javorina sa realizovala v rokoch 2005 až 2006, pričom vynaložené finančné prostriedky v roku 2005 predstavovali sumu 60 mil. korún ešte v starej mene a v roku 2006 to bolo 100 mil. korún. Ďalším rokom ministerstvo obrany vo vykonávaní asanácie nepokračovalo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočtovej kapitole a nemá finančné prostriedky na to ani teraz v čase finančnej a hospodárskej krízy.
Náklady na prevádzku výcvikových zariadení - a poviem vám aj tie náklady, koľko nás to stojí celý rezort, to už som odpovedal aj pani poslankyni Gibalovej v minulosti - na účely výcviku zložiek ministerstva obrany a ozbrojených síl možno na základe nevykonávania výcviku v rokoch 2006 - 2008 klasifikovať ako nulové. Vo vyčíslení však nie sú zahrnuté náklady na starostlivosť o objekty, ktoré sú vo vlastníctve štátu v správe ministerstva obrany bez ohľadu na existenciu vojenského obvodu. Tie predstavujú za uvedené obdobie sumu v starej mene takmer 100 mil. korún. Po uskutočnení zámeru z uznesenia vlády Slovenskej republiky dôjde k priemernej ročnej úspore vo výške viac 1 mil. eur ročne.
Ministerstvo obrany, ako som spomínal, je zaviazané uznesením vlády do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti zákona o obecnom zriadení predložiť do vlády návrh na zrušenie vojenského obvodu Javorina za predpokladu, že ten zákon, novela zákona o obecnom zriadení bude platiť od 1. apríla, tak od tohto termínu ministerstvo obrany bude pripravovať do vlády návrh na zrušenie vojenského obvodu Javorina. Nemôže skôr, pretože to uznesenie je až od účinnosti a platnosti zákona o obecnom zriadení.
Toľko asi z mojej strany.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Druhú otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec. Takisto adresoval ju ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jozefovi Medveďovi: "Pán minister, ako hodnotíte navrhovanú zonáciu Vysokých Tatier z vášho pohľadu? Aké kroky budete robiť pre ochranu životného prostredia vo Vysokých Tatrách?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Ivan Štefanec, proces zonácie prebieha postupnými krokmi v súlade s platnou legislatívou a zámermi vlády. Sme v etape oboznamovania verejnosti, v krátkej dobe bude nasledovať medzirezortné pripomienkové konanie. Všetky doteraz vznesené pripomienky vítame, pretože pomôžu kvalitne zvládnuť samotné medzirezortné pripomienkové konanie. Máme možnosť vidieť, ako zonáciu TANAP-u vníma zainteresovaná verejnosť, neštátni vlastníci lesov i mimovládni ochranári či podnikatelia v oblasti cestovného ruchu. Všetky tieto názory pozorne sledujeme a ich vyhodnoteniu dáme patričný priestor po ukončení pripomienkového konania.
Podstatu ochrany prírody v TANAP-e predstavujú najmä najcennejšie biotopy a lokality výskytu vzácnych živočíšnych a rastlinných druhov. Tie chránime v tzv. zóne A. Ide o celistvé, cestovným ruchom nedeformované územia zaberajúce viac ako 54 % celkovej rozlohy TANAP-u. Len pre porovnanie, územie, kde pripadá do úvahy udržateľný cestovný ruch, zaberá z územia tohto národného parku 3,11 %. Už tento pomer hovorí o tom, že robíme pre ochranu prírody v TANAP-e jednoducho, čo robíme, jednoducho sme nedovolili neprimeraný rozvoj turizmu tak, aby prevážil nad ochranou prírody. V zonácii TANAP-u sa podarilo udržať turizmus v rozsahu jeho súčasných vplyvov na prírodné prostredie.
Chcem ešte osobne doplniť, že zonačná komisia v súčasnosti finalizuje svoje aktivity a finalizácia týchto aktivít sa ukončí na úrovni rokovania ministrov. Zonačná komisia bola zostavená reprezentatívne z jednotlivých dotknutých ministerstiev a dnes a zajtra s ministrom pôdohospodárstva sa stretávame tak, aby sme zadefinovali záverečné koordináty pre zonačnú komisiu, aby sme určili alebo urobili určité kompromisy, ktoré sa dotýkajú aj názorov verejnosti prostredníctvom médií a podobne. Chcem v tejto súvislosti zdôrazniť, pán poslanec, že ako minister životného prostredia urobím všetko preto, aby sa moja pozícia prejavila v ochrane prírodného prostredia v TANAP-e a aby všetky možné pochybné priradenia území do socio-ekonomických aktivít v TANAP-e sa odstránili. Chcem vás presvedčiť alebo ubezpečiť o tom, že urobím všetko pre to pri dnešnom stretnutí a zajtrajšom stretnutí s ministrom pôdohospodárstva, aby sa tak stalo.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Poprosím pána poslanca Štefanca.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ďakujem, pán minister, za odpoveď, aj za to vaše ubezpečenie. Dovolím si pripomenúť, že zonácia Tatier, samozrejme, je dlhoročná a citlivá otázka. Sám som bol zainteresovaný do jej riešenia po veternej kalamite v roku 2004. Kým ale v tom čase fungoval výbor pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier a stretával sa mesačne, bohužiaľ, za súčasnej vlády, aj keď oficiálne existoval, stretol sa raz za toto funkčné obdobie, v tom čase, ešte za minulej vlády bola verejná súťaž na obnovu Tatier, z ktorej vyšiel všeobecný konsenzus a princíp, že sa bude stavať len na už zastavaných územiach. Vtedy, samozrejme, ochranu životného prostredia presadzovalo aj ministerstvo životného prostredia, ktoré, vieme, že už dlho existovať nemá. Ale chcem sa vás ešte opýtať, či bude existovať ten princíp, ktorý sme vtedy prijali, že sa bude stavať len na už zastavaných územiach. Lebo to bol princíp, ktorý si osvojili lesníci, ochranári, podnikatelia, miestna samospráva i predstavitelia štátnych inštitúcií. Podľa medializovaných informácií teraz nastáva všeobecne znepokojenie vzhľadom na to, že sa majú rozširovať zóny, v ktorých je možné stavať na úkor zón s najvyšším stupňom ochrany. Preto by bolo dobré znovu si pripomenúť tento základný princíp a ocenil by som aj vaše stanovisko, keby ste sa prihlásili k tomu, čo už bolo dohodnuté, že sa jednoducho bude stavať len na územiach, ktoré už zastavené sú. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, máte otázku.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Chcel by som najprv povedať, že tým, že ministerstvo životného prostredia bude fúzovať s ministerstvom pôdohospodárstva, neznamená, že sa jeho status, autorita nejakým spôsobom, čo sa týka ochrany životného prostredia, významne zmení. To po prvé.
Po druhé, čo sa týka práce komisie alebo výboru, chcem zdôrazniť, že komisia zonácie pracovala od počiatku alebo hneď po nástupe novej vlády s tým, že jej činnosť bola prerušená cca dva roky, rok a pol pred týmto obdobím. Po mojom nástupe som inicioval jej vznik, resp. jej pokračovanie s tým, že sa urobila reštrukturalizácia tejto komisie.
Čo sa týka vašej požiadavky, aby som dal garanciu, že sa na územiach bude stavať iba tam, kde v podstate už aktivity rozbehnuté boli, chcem zdôrazniť, že samotné zaradenie, zazónovanie jednotlivých území do kategórií A, B, C, D, samotné zaradenie určuje, čo v ktorej zóne možné robiť je. To znamená, že tam je ťažko nejako vplývať. V každom prípade vás chcem ubezpečiť, že aj zonačná komisia pristupuje k zonácii tak, aby sa jednak udržal princíp, alebo aby sa v princípe rozvojové aktivity realizovali tam, kde to je historicky známe, alebo tam, kde sú aktivity rozbehnuté v ostatných 20 rokoch. Prirodzene, môj záujem je, aby aj tam, kde historicky socio-ekonomické aktivity rozbehnuté boli, ale sú len lokalizované do veľmi koncentrovaného priestoru, aby sa to územie dostalo do vyššieho stupňa ochrany s tým, že v nariadení vlády sa umožní, aby tá koncentrovaná socio-ekonomická, to sú rôzne chaty alebo prístrešky, ktoré v podstate mali charakter určitého servisu pre turistov, aby boli, aj keď budú teda v tom vyššom stupni ochrany, aby bola umožnená aspoň ich jednoduchá sanácia. To je moja predstava a myslím si, že s tým idem aj na rokovanie dnes s ministrom pôdohospodárstva. Aby sme v podstate tam, kde bola nejaká, prepáčte za výraz, koliba, aby tam sa nerozvíjali veľké socio-ekonomické aktivity, aby sa na základe toho neposúvalo územie do nižšieho stupňa ochrany. Asi toľko.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.
Tretiu otázku položil pán poslanec Martin Fronc, opakuje sa: Kedy zrušíte vojenský obvod Javorina? Adresovaná je ministrovi Baškovi. Nie je potrebné odpovedať.
Štvrtú otázku pán poslanec Alexander Slafkovský položil ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu a znie: "Pán minister, uvažujete o zjednodušení ošetrovateľského procesu? Formálne chyby sú často zámienkou na udeľovanie pokút ÚDZS poskytovateľom bez efektu na reálne zlepšenie zdravotníckej služby."
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvažujeme a dokonca ošetrovateľský proces aj sme reálne začali zjednodušovať. Odpoviem ale veľmi stručne aj pre ostatných, aby vedeli, o čo ide.
K charakteristickým črtám moderného ošetrovateľstva patrí aj systematické hodnotenie a plánovanie uspokojovania potrieb chorého človeka tak, ako to deklaruje aj komora našich sestier a toto uspokojovanie potrieb realizujú prostredníctvom ošetrovateľského procesu, v ktorom sa sestry, pôrodné asistentky alebo iní zdravotnícki pracovníci zaoberajú človekom ako komplexnou bytosťou, t. j. z hľadiska bio-psycho-sociálneho a duchovného. Zjednodušenie ošetrovateľského procesu v rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v súčasnosti nie je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti sa už vedie zdravotná dokumentácia v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti už v zjednodušenej podobe, a to na základe vydaného odborného usmernenia ministerstva zdravotníctva o vedení zdravotnej dokumentácie, kde sestry, pôrodné asistentky alebo iní zdravotnícki pracovníci zaznamenávajú do zdravotnej dokumentácie len nasledovné, a to pri príjme osoby vyhotovujú zdravotný záznam vstupného posúdenia zdravotného stavu osoby do preddefinovaného zdravotníckeho tlačiva, zaznamenávajú údaje o zdravotnom stave, problémoch a potrebách osoby na základe celkového posúdenia stavu osoby, pozorovania alebo informácií získaných od blízkych osôb. A v závere tohto posúdenia zadefinujú sesterské diagnózy.
Po druhé rozsah poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti zaznamenávajú už len do spoločného dekurzu v chronologickej postupnosti. Pred vydaním tohto odborného usmernenia zaznamenávali rozsah poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti dvojmo, raz do zdravotnej dokumentácie pre lekárov a druhýkrát do ošetrovateľskej dokumentácie pre sestry alebo pôrodné asistentky. A taktiež sme v odbornom usmernení zadefinovali, čo má obsahovať konkrétny zápis sestry, pôrodnej asistentky alebo iného zdravotníckeho pracovníka, či už pri určitom výkone alebo v zmene zdravotného stavu osoby, aby bolo stručne zaznamenané to, čo sa u osoby zrealizovalo alebo zistilo.
A po tretie pri prepustení pacienta vyhotovujú ošetrovateľskú prepúšťaciu správu, teda v stručnosti zhodnotia výsledky ošetrovateľskej starostlivosti a táto správa je súčasťou lekárskej prepúšťacej správy. Čiže vydaním odborného usmernenia o vedení zdravotnej dokumentácie sa odbremenila činnosť sestier a teda snažíme sa, aby boli odbremenení od zvýšenej administratívnej byrokracie, čím na jednej strane sa umožní, aby sa viacej venovali pacientovi a na druhej strane aj poskytovaniu kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Pán poslanec Slafkovský chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Pán minister, ja viem veľmi dobre, že chápete, o čo ide. Uvediem len všeobecne jeden príklad, že kvôli jednému dekubitu dostala nemocnica pokutu 300 tisíc korún od úradu pre dohľad, pretože nemala v ošetrovateľskom procese zaznamenané to, čo je každodenná povinnosť sestry v rámci toalety okolo pacienta. Čiže vítam to, že sa v tomto smere bude niečo robiť, lebo sestier je relatívne málo a sú často zaťažované, vidím to v praxi, takými vecami, ktoré naozaj pre liečebný proces neprinášajú žiadny prospech. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ja len odpoviem. Vieme, o čom hovoríme, pretože naozaj, keď je sťažnosť a príde kontrola, tak sa kontroluje dokumentácia, pretože žiaden iný záznam o tom nie je. Pokiaľ sa stane takáto udalosť, že kvôli dekubitu je takáto výrazná pokuta, má sa nemocnica určite, až si je istá, hájiť. Ale každá byrokracia každého zdravotníka obmedzuje. Na druhej strane horšie sú súdy, ktoré prebiehajú a tam sa tie súdy vyhrávajú a prehrávajú práve na týchto zápisoch. Čiže na druhej strane tie sestry chránia aj seba. Takže, ja viem, keď sa nič nedeje, je to v poriadku, ale keď už je problém, tak tá dokumentácia ju vie zachrániť. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Abrhan, ale je totožná už s tou, na ktorú sa odpovedalo.
Otázku číslo 6 položila pani poslankyňa Klára Sárközy a položila ju ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi: "Pán minister, koľko vodičských preukazov bolo zadržaných pre neplatenie výživného a koľko sa ich vrátilo majiteľovi po tom, ako pominuli dôvody exekúcie?"
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Sárközy, dňa 1. apríla 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 84/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., tzv. Exekučný poriadok. Podľa tohto zákona exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného zboru, ktorý vodičský preukaz vydal, ďalej ho doručí aj oprávnenému a povinnému. Povinnému sa príkaz doručí do vlastných rúk. Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu. Príkaz doručí orgánu Policajného zboru, ktorý vodičský preukaz vydal a upovedomí o tom takisto povinného.
K číslam. Odo dňa nadobudnutia účinnosti citovaného zákona orgány Policajného zboru prijali od exekútorov 908 príkazov na zadržanie vodičského preukazu. Vo všetkých prípadoch predvolali držiteľa vodičského preukazu na odovzdanie vodičského preukazu. Na základe predvolania vodičský preukaz odovzdalo 255 povinných, 26 povinných nahlásilo stratu vodičských preukazov a 9 povinných nahlásilo odcudzenie vodičských preukazov. Policajti zadržali vodičské preukazy ďalším 123 povinným. Zostávajúcich 495 prípadov je v štádiu riešenia, t. j. povinní nereagovali na výzvu exekútora ani policajného orgánu. Príkaz na zadržanie vodičských preukazov realizujú policajti služby dopravnej polície i služby poriadkovej polície počas štandardných kontrol. K dnešnému dňu bolo zo zadržaných vodičských preukazov vrátených 6 vodičských preukazov po splnení povinnosti.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja som túto otázku položila práve kvôli tomu, pretože v Národnej rade sa prijímajú niekedy poslanecké návrhy zákonov a potom nevieme, aký je ich ďalší osud. Pamätám sa, že tu bol prijatý zákon o reklame, ktorý sa nemôže vykonávať. Zaujímali ma tieto čísla. No ale ja vám dám doplňujúcu otázku, či ste s týmito číslami spokojný. Samozrejme, môžeme povedať, že keď jeden prípad vyriešime, aj to je niečo plus, ale myslím si, že to, že sa vrátilo 6 vodičských preukazov, to znamená, že v 6 prípadoch pominula exekúcia, to je veľmi malé číslo. Chcem poznať váš názor a aj ten názor, či sa osvedčil tento zákon a keď áno, či ste s ním spokojný a keď nie, aké ďalšie kroky by boli potrebné na zmenu tohto zákona. Pretože, samozrejme, chceme pomôcť hlavne tým matkám, ktorých partneri neplatia výživné. Ale čísla, ktoré ste uviedli, aj keď ten zákon je v platnosti necelý rok, myslím si, že nie sú až také dobré. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za položenie doplňujúcej otázky.
Pán minister a podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Myslím si, že nie som ten správny, ktorý na túto vec má reagovať, pretože my sme len nástroj na vykonanie zákona a nemôžeme vyhodnocovať jeho efektivitu, alebo neefektivitu, pretože, nemôžem byť ja s ním spokojný, ja som spokojný, že máme menej mŕtvych a menej zranených na cestách, ale s tým, či sme zadržali dostatočné množstvo "vodičákov" tým, čo neplatia výživné, z pohľadu človeka, samozrejme, sa teším, že tento nástroj existuje, pretože naozaj to nie je 908 prípadov, ktoré sa stali v apríli alebo v máji minulého roku, ale sú tam aj zarátané veci, ktoré sa stali tento rok. Exekútori sa takisto museli určitú dobu naučiť používať tento zákon. Ja si myslím, že také komplexnejšie vyhodnotenie môže byť o rok. Ale, samozrejme, odobratie vodičského preukazu minimálne sťaží tým, ktorí si neplnia svoje povinnosti a mali by si ich plniť. Čiže ja by som túto otázku položil ešte raz možno v septembri, kedy asi sa dostane do takej plnej sily tento zákon a potom môžeme. Ale aj tých 6 prípadov je dobrých, ktoré by sa nikdy predtým nestali. Môžem povedať, že je ich málo, ale to je otázka, že odoberie sa, musí si splatiť výživné, môže sa k nemu vrátiť, na to treba zase nejaký časový priestor. Preto si myslím, že k takému objektívnemu hodnoteniu môže prísť možno v septembri a možno neskoršie, v jeseni tohto roku. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď, pán podpredseda vlády.
Otázku č. 7 položila pani poslankyňa Monika Gibalová, opäť ministrovi obrany, sťahuje, kedy bude zrušený obvod Javorina, už bolo odpovedané.
Ôsmu otázku položil pán poslanec László Miklós, adresoval ju ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jozefovi Medveďovi: "Vážený pán minister, je to naozaj pravda, že z najprísnejších stupňov ochrany v TANAP-e sa v rámci zonácie vypustilo väčšie územie, ako požadovali developérske firmy? Ak áno, z akého dôvodu?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený pán poslanec László Miklós, rokovania boli uskutočnené s množstvom podnikateľských subjektov a predstaviteľmi miest a obcí, ktorí reprezentujú v danom regióne aktivity cestovného ruchu. Ani v jednom prípade nešla komisia nad rámec požiadaviek kohokoľvek z nich, naopak, viedla nás snaha rozvojové územia vymedziť podľa reálnych vplyvov a stavu prírodného prostredia.
Nedávno medializované vyjadrenie niektorých developérov, z ktorých, predpokladám, vyplynula aj vami nastolená otázka, chápeme skôr ako nedorozumenie, osobitne, ak boli z ich strany použité celkom nereálne čísla. Tiež by som chcel v tejto súvislosti dodatok. Zisťoval som, na základe čoho sa objavili informácie v médiách o tom, že je ponúknutých viacej území. V zásade to bol istým spôsobom nástrel - a súvisí to s mojou predchádzajúcou odpoveďou na otázku pána poslanca Štefanca - bol urobený určitý nástrel a dnes možno povedať, že už v tom čase, keď sa informácia dostávala von, bol reálny stav plochy území, ktoré mali byť vo vyššom stupni ochrany, iný, ako to bolo medializované v novinách. Všetko.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán Miklós chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Poprosím zapojiť pána poslanca Miklósa.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Ja sa vám priznám, že mňa nevzrušovali ani tak tie čísla o plochách, lebo plocha je jedna vec a druhá vec je, kde to je. A tým, že som nemal možnosť do tohto momentu vidieť mapu toho najnovšieho stavu zonácie. Len tá argumentácia sa mi príliš nepáčila, že sa išlo aj podľa reálneho stavu. Totižto reálny stav je súčasný stav, ale súčasný stav nemusí byť totožný s tým, čo chceme dosiahnuť cez ochranu prírody. Ale to je odborná otázka, pán minister, možno, že raz si to povieme na inom fóre. Ďakujem pekne.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: A ja vás ubezpečujem, pán poslanec, tak ako som hovoril pánovi poslancovi Štefancovi, že tie hraničné územia, hraničné plochy, kde sa ukázalo, že je efektívnejšie kvôli líniám ich pričleniť, povedzme, do vyššieho stupňa ochrany, tak sa tak stalo, aby zbytočne nevznikali následne potom, keď to bude definitívne, nejaké konflikty medzi prevádzkovateľmi a ochrancami. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Otázka č. 9, opäť z klubu KDH, Stanislav Kahanec, vojenský obvod Javorina už bolo zodpovedané.
Otázku č. 10 László Szigeti - je tu pán poslanec - položil ministrovi školstva, podpredesdovi vlády Jánovi Mikolajovi, otázka znie: "V zmysle § 14 zákona č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave mal sa zriadiť Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Funguje už tento fond? Akými finančnými prostriedkami disponuje? Ako napomáha rozvoju odborného vzdelávania a prípravy?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom a predmetom činnosti Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy je sústreďovanie finančných prostriedkov určených na podporu a rozvoj odborného vzdelávania, prípravy ich prerozdeľovania a poskytovania na aktivity súvisiace s podporou a rozvojom odborného vzdelávania a prípravy na modernizáciu materiálno-technického vybavenia stredných odborných škôl, stredných škôl praktického vyučovania a školských hospodárstiev strednej odbornej praxe a zdravotníckych zariadení a ďalšie vzdelávanie učiteľov odborných predmetov. Zdrojmi fondov rozvoja odborného vzdelávania a prípravy sú dary a príspevky od tuzemských fyzických osôb a právnických osôb okrem orgánov štátnej správy a dary a príspevky zahraničných právnických osôb a fyzických osôb, dobrovoľné príspevky od zamestnávateľov a stavovských organizácií, úroky z prostriedkov Fondu rozvoja odborného vzdelávania.
Samotný Fond rozvoja odborného vzdelávania bol zriadený v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 184/2009 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako neštátny účelový fond. Členmi Rady Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy sú členovia Rady vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu. Predsedom Rady Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy je minister školstva Slovenskej republiky. Prvé zasadnutie Rady Fondu rozvoja odborného vzdelávania sa uskutočnilo dňa 2. februára tohto roka.
Rada Fondu rozvoja odborného vzdelávania na svojom prvom zasadnutí schválila:
1. Dokumenty potrebné na zápis Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy do obchodného registra, to byť musí, štatút Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ďalej rokovací poriadok Rady fondu.
2. Schválila podpredsedu Rady Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorým sa stal pán Ing. Miroslav Maxon na návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Ďalej, ďalšími orgánmi fondu, teda riaditeľa Fondu rozvoja odborného vzdelávania, ktorým sa stál pán Július Hron, ktorý je viceprezidentom Združenia automobilového priemyslu Slovenskej republiky opäť na návrh stavovských organizácií. Ďalej bola schválená dozorná rada fondu v zložení pán doktor Otto Nevický, asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, pán Ing. František Korenčík, Slovenská obchodná a priemyselná komora, pán doktor Peter Molnár, Republiková únia zamestnávateľov, pani Ing. Jana Sládečková, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, tú poznáte zrejme, a pán doktor Marko Vojsovič, riaditeľ sekcie odborného školstva ministerstva školstva.
V súčasnosti riaditeľ Fondu rozvoja odborného vzdelávania pripravuje zápis z obchodného registra, zároveň pripravuje koncepciu získavania a poskytovania finančných prostriedkov fondu, ktorú predloží na najbližšie rokovanie Rady Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorá je podľa harmonogramu práce pripravená na marec tohto roka.
Ďakujem, pán podpredseda.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec má doplňujúcu otázku, poprosím zapnúť pána poslanca.
L. Szigeti, poslanec: Áno. Ďakujem pekne za odpoveď, vážený pán minister. No, bohužiaľ, nedostal som, alebo vlastne dostal som odpoveď aj na ďalšie otázky. To znamená, že okrem toho prvého zasadnutia, kde ste stanovili funkcionárov a členov, v podstate tento fond neurobil nič. Nemáte v tomto fonde ani korunu, nenapomáhali ste rozvoju odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku, pritom si myslím, že je to mimoriadne dôležitá oblasť v rámci nášho regionálneho školstva, nášho vzdelávacieho systému. Myslím si, že už ubehlo minimálne desať mesiacov od prijatia tohto zákona a veľmi ľutujem a mrzí ma to, že ministerstvo tak pomaly postupuje, podobne ako postupuje pri vydávaní učebníc. Priznám sa, že som očakával, že tento fond, neštátny fond, ako ste spomínali, už vyvíja inú kvalitatívnejšiu prácu a činnosť a vďaka vzniku tohto fondu už naše odborné školstvo dostávalo také impulzy, na základe ktorých skutočne môžeme hovoriť o tom, že tento fond je v prospech odborného vzdelávania a prípravy. Bohužiaľ, zatiaľ to tak nevyzerá. Ešte sa vás chcem opýtať, akú máte predstavu, lebo ste naznačili, že pracujete na tom, ako budete získavať finančné prostriedky do tohto fondu. Ja sa obávam, že bez finančného príspevku štátu, aj keď je to neštátny fond, v tomto fonde veľa finančných prostriedkov nenazbierate.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán podpredseda, môžete odpovedať.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Sa mi ľúbi, pán poslanec, že dáte otázku, rýchlo si na ňu odpoviete a teraz čakáte, že ja budem asi odpovedať na vašu odpoveď alebo na vašu otázku. Nemáte trpezlivosť, no.
Ak si pamätáte tú filozofiu vytvárania tohto fondu, tu v Národnej rade predsa boli dosť ťažké otázky, či tam majú byť štátne peniaze, alebo nie. A bolo povedané, už si nepamätám vašu reakciu, ale bolo povedané, že nie. Myslím, že ste hovorili áno. Teraz som si spomenul, že vy ste povedali áno. Ale nakoniec bolo rozhodnuté, že nie a to z toho dôvodu, že to sú peniaze podnikateľov. To sú peniaze podnikateľov. A je spravodlivé, aby o peniazoch podnikateľov rozhodovali podnikatelia. Len podnikatelia nás prosili, aby sme tomu dali nejaký štatút, nejaké pravidlá, nejaký rámec s tým, že v dozornej rade alebo v správnej rade oni majú väčšinu, čiže tak či tak oni budú, ale my udržujeme tú serióznosť a aby naozaj peniaze do toho dali. Čiže, oni sa potrebovali dohodnúť, ako to bude vyzerať, kto bude predsedom, aké budú pravidlá. To sa stalo. Teraz sa pripravuje zápis do obchodného registra, lebo najprv treba mať orgány, až potom môžete robiť zápis. A teraz na marec donesú koncepciu, akým spôsobom budú oni získavať finančné prostriedky, ale len podnikatelia a ich zdroje, čiže my sa nesnažíme do toho nejako veľmi zasahovať, aby oni nezískali pocit, že štát chce prerozdeľovať ich prostriedky. To by bolo to najhoršie, čo môže byť. Takže, prečo vy hovoríte, nie je v súlade s tou koncepciou, bude to bez štátnych prostriedkov a budú o tom rozhodovať oni, my im len k tomu dávame pravidlá a takú nejakú štátnu disciplínu.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Jedenástu otázku položil pán poslanec László Köteles, nie je prítomný, nebude sa odpovedať.
Pán poslanec Szigeti položil ďalšiu otázku podpredsedovi vlády: "Aký objem finančných prostriedkov dáte školám na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z prijatého zákona o podpore vlastenectva?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, ešte máte dvadsať sekúnd.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štátne a neštátne školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, teda základná škola, gymnázium, stredná škola, konzervatórium, školy pre deti so špeciálnymi výchovnými prostriedkami sú financované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky podľa zákona č. 597/2003 o financovaní základných, stredných a školských zariadení, ktorým sa ustanovujú všetky podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. (Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ak rešpektujem rokovací poriadok, nemám inú možnosť, ako mu zobrať slovo, ale verím, že si sadnete spolu a si to dodiskutujete. Keďže pán podpredseda vlády to má pripravené, myslím, že nie je problém, aby ste si to dopovedali. Je tak trochu škoda, že nebudú to počuť tí ostatní, ale už len vy dvaja.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, čas určený na hodinu otázok uplynul.
Končím tento bod programu. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. O 15.15 hodine budeme pokračovať tak, ako je schválené, v rokovaní budeme pokračovať návrhom vlády na zmenu ústavy, ktorú predkladá predseda vlády Robert Fico.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Chcem ospravedlniť chvíľočku meškania, pán premiér mal ešte program ako predkladateľ návrhu týchto dvoch noriem.
Budeme pokračovať rokovaním v druhom čítaní o
vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1414.
Poprosím pána Roberta Fica, aby odôvodnil vládny návrh novely ústavy.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Je všeobecne známe, že Ústavný súd svojím nálezom z 3. septembra 2008 rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sme schválili v roku 2005, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s čl. 20 ods. 1 až 4 ústavy.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že vyvinie maximálne úsilie, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku nadobudol účinnosť a aby sa jeho mechanizmy začali v praxi uplatňovať čo najskôr. Vláda je presvedčená, že naďalej existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov.
Predložený návrh ústavného zákona vytvára ústavný rámec na riešenie vyššie uvedeného naliehavého verejného záujmu formou zákona. Na citovaný nález Ústavného súdu nie je možné reagovať prijatím rovnakého znenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku v podobe zákona ústavného. Išlo by podľa vlády o vedomé obchádzanie postavenia Ústavného súdu a jeho rozhodnutia.
Predloženým vládnym návrhom sa teda vytvára ústavný základ, aby zákonodarca mohol v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zákonným spôsobom riešiť problematiku dovolenej kontroly používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.
Cieľom tohto ústavného zákona je chrániť vlastnícke právo a majetok, ktorý je získaný v súlade s právnym poriadkom. V návrhu ústavného zákona sa táto skutočnosť aj výslovne ustanovuje. Iné zásahy do vlastníckeho práva môžu byť zákonom dovolené iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti, alebo práv a slobôd iných.
Ústava teda chráni iba legálne nadobudnuté vlastníctvo, t. j. vlastnícke právo nadobudnuté lege artis. V prípade majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov ide o nadobudnutie vlastníctva v rozpore s právnym poriadkom, ktoré nie je chránené Ústavou Slovenskej republiky.
Taktiež sa vytvára ústavný základ aj pre iné, štandardne a ústavne nespochybňované právne nástroje ochrany vlastníckeho práva, či už ide o trestnoprávne nástroje, napríklad inštitút prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci predstavujúci jeden z druhov trestu ukladaných v trestnom konaní, alebo o inštitút bezdôvodného obohatenia upravený v Občianskom zákonníku.
Návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá priamy dopad na zamestnanosť, životné prostredie. Dopady na rozpočet bude mať však prijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ak k takémuto rozhodnutiu pristúpime.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto v mene vlády Slovenskej republiky požiadať o podporu vládneho návrhu ústavného zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pán premiér.
Spravodajcom je pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Mamojka. Poprosím ho o informáciu.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2010 č. 1917 pridelila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a napokon výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, príslušné výbory prerokovali. Neprijali platné uznesenie. Návrh nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, a to podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podáva spoločnú správu bez odporúčajúceho stanoviska.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v druhom čítaní, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 1. marca 2009 č. 851.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.