J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pri týchto slovách pána predsedu Rafaja a pri tejto tematike vždycky mi chodí po chrbte mráz, pretože si spomínam, ako v roku 1968 keď sme šli do Komárna, tak v Dunajskej Strede mi skalou prebili hlavu a potom o niekoľko týždňov neskoršie v tom istom roku ma vyviezli v putách z Anyaországu teda z Maďarska. A neviem pochopiť, ako je možné, že v takom štáte, ako je Maďarsko, môžu existovať také politické zoskupenia, ako sú tie nešťastné Maďarské gardy, ako je strana Jobbik, ktoré sú evidentne extrémistické. A keď vidím ľudí v tých uniformách Maďarských gárd, vždycky mi prichádza na myseľ obraz henleinovcov, ktorí sa pokúšali o autonómiu Sudetska, resp. Sudet, a ako potom vtedajšie Česko-Slovensko skončilo.

Nechcem rekriminovať jednu, druhú stranu, ale pozdvihnúť iba svoj varovný hlas, varovný hlas bežného človeka, ktorý sa díva mnoho ráz bezmocne na vyčíňanie ľudí, ktorí si neuvedomujú, že stačí iba jedna iskierka, jedna zápalka, aby v priestore, kde sme vyše 50 rokov mohli žiť v kľude, zrazu sme sa ocitli v konflikte, ktorý nikto nezastaví. Iba tohto sa obávam. A volám každého človeka dobrej vôle k tomu, aby sme konečne... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Rafaj s reakciou na faktické poznámky.

R. Rafaj, poslanec: Ja chcem úprimne poďakovať kolegom, ktorí preukázali pochopenie problematiky a súčasne aj jej závažnosť v ohrození, v reálnom ohrození pokojného života občanov Slovenskej republiky vo svojom vlastnom štáte, pokiaľ nepostavíme hrádzu voči každému takémuto výroku, ktorý zneucťuje život občanov Slovenskej republiky, pocit ich istoty, bezpečia, identity, majeti. To je jeden veľmi zvláštny pojem ešte z obdobia, keď boli meruôsme roky, majeť. Taký pojem je aj svojeť. O svojeti sme už rozhodli schválením vlasteneckého zákona. A musíme brániť aj svoju majeť, to, čo je naše vlastné, slovenské. Je to Slovenská republika, nescudziteľné právo národa na sebaurčenie a aj naše členstvo v Európskej únii, ktoré nemôže závisieť od nejakého Csanáda Szegediho, ale ktoré môže nainfikovať podobne ako podobné extrémistické vyjadrenia množstvo iných hláv a zasiať do nich nebezpečný vírus šovinizmu. Voči tomuto, verím, drahí kolegovia, sa dnes postavíme ako chlapi aj ženy a dáme jasný signál, že nie, tuto končí hranica, nielen štátna, ale tu končí aj hranica, kde si môžete niečo dovoľovať. Ja vám ešte raz všetkým ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave, teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Horváth.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť dlho, ale nedá mi nevystúpiť v tejto rozprave. Som rada, že už sa trošku tie emócie, ktoré tu búchali, a invektívy, ktoré búchali doobeda, ukľudnili, pretože patrím medzi poslancov, a to nie je len prázdne vyhlásenie, dlhé roky v politike, ktoré sú za mnou, to dokumentujú, patrím medzi poslancov, ktorí neradi útočia, ale chcú diskusiu a chcú fakty a dávajú priestor aj vyjadreniu iných názorov.

Nesúhlasím s názorom pána poslanca Ferka Mikloška, toho času tu neprítomného. Je to síce jeho názor, za to by som proti nemu nejako silno neútočila. Ale mu hovorím, že nemá pravdu, že nie je odôvodnené diskutovať na tomto mieste v tomto čase, t. j. v najvyššej štátnej inštitúcii, resp. inštitúcii štátu o tomto probléme. Treba o tom diskutovať. Totiž výrok, ktorý bol prvopočiatkom vôbec tejto iniciatívy, "Slovensko si podpísalo svoj ortieľ smrti," je veľmi silné vyjadrenie od europoslanca, ktorý tieto svoje názory tlmočí aj na pôde Európskej únie. Ale, prosím, pán poslanec Mikloško má taký názor, ja mám opačný názor. Dokonca si dovolím povedať, že zo strany KDH, pretože dlhé roky bol členom KDH, je to určitá dvojtvárnosť. A mám preto argumenty, ktoré aj tu už zazneli, jednak prezentovanie veľkej lásky a chcenia riadiť tento štát, na druhej strane nepodporenie snahy o jeho zvrchovanosť, nepodporenie základného zákona, bez ktorého ťažko si možno chod nášho nového štátu predstaviť, t. j. ústavy. To sú veci, ktoré sú v kontradikcii, jednoznačne. Takisto aj iných otázok mohla by som, ako sledujem postoj z ich strany, vymenovať viac. Ale poviem len to, čo sa týkalo mojich legislatívnych návrhov s pani poslankyňou Muškovou. Vždy KDH hovorilo o rodine, o veľkej starostlivosti o rodinu. A keď tu boli zákony, ktoré vlastne riešili otázku, ktorá sa nesmierne dotýkala rodiny, zákaz pitia maloletých a mladistvých, vždy bolo proti návrhom. Čiže tým chcem len dokumentovať, že trošku voda sa hlása a víno sa pije.

Ja som rada, že o tejto otázke diskutujeme, pretože, ako už tu bolo povedané, mnohé vyhlásenia na seba nadväzujúce mohli mať a mali v živote štátov ďalekosiahle dôsledky až do vojnových konfliktov. A myslím, že treba vždycky minimalizovať a hasiť takéto prejavy, pretože hasiť, keď už sa láme, ako sa vraví, chlieb a dochádza k ozbrojenému konfliktu, už je neskoro. Naviac, máme akosi aj skúsenosti, že na svojom území nie vždycky sme mohli byť my pánmi a práve Maďari boli tí, ktorí sa zmocňovali tohto územia, tiež to tu už bolo naznačené. Moji rodičia v roku 1939, matka vo vysokom štádiu tehotenstva so mnou musela utekať, museli bežať z Košíc, pretože otec pracoval na správe dráh, bol štátny zamestnanec, áno, bol Slovák, bolo treba odísť a zachrániť seba a svoju budúcu rodinu. Napriek tomu necítim nejakú nenávisť. Mám manžela maďarskej národnosti a dobre žijeme spolu. Čiže nie nenávisť, ale videnie veci v ich realite, ich posúdenie a vyjadrenie svojho názoru považujem za tú správnu cestu. A preto znovu hovorím, áno, treba na takéto výroky reagovať.

Ono ja som zažila s prijatím ešte pôvodného znenia štátneho jazyka dosť veľký cirkus, vtedy som bola podpredsedníčkou vlády, ten istý scenár, tie isté klišé, také isté deformovanie vlastného obsahu ako dnes. Pán vysoký komisár Max van der Stoel sem chodil takmer pravidelne. Takmer pravidelne sme mu museli vysvetľovať, že všetko, čo bolo vtedajšou opozíciou, neskôr vládnou koalíciou nosené do Rady Európy a Európskej únie, nebolo pravdou. A raz som sa ho pýtala, konkrétne vysokého komisára Maxa van der Stoela, práve tou otázkou, ktorú tu povedal pán poslanec Rafaj, ako to, že vlastne my máme v zákone o štátnom jazyku štandard, nič mimoriadne a sú tu útoky a vy sem chodíte a sledujete ľudské práva, menšiny, dodržiavanie práv menšín a maďarská ústava jednoznačne zakotvuje, že v parlamente každá menšina v Maďarsku má mať zastúpenie v parlamente, a vtedy už asi dva-tri roky to boli, sa neuplatňuje. To nie je problém? A vtedy mi bolo naznačené: "Jaj, nepoukazuje sa na to, neriešime to." O vašom zákone o štátnom jazyku stále máme informácie, stále sme bombardovaní, tak to riešime. Preto si myslím, že nemožno mlčať. Preto, keď bola prijatá novela, doplnenie nášho zákona o štátnom jazyku, som vyzvala aj ministra zahraničných vecí otázkou, ako to, že ešte nie je znenie preložené do angličtiny, pripravené, aby hneď momentom, keď tento zákon bude prijatý v parlamente, mohol byť rozposlaný na všetky zastupiteľstvá, mimovládnym organizáciám v zahraničí, nech si pozrú, čo v ňom je, nech neveria tým dezinformáciám, našim "priateľom", ktorí tam nosia klebety a nepravdy, pretože ja som skutočne zažila, že sa klebety a nepravdy robili. Urobila som tlačovku vo Viedni, ešte keď som bola vo funkcii podpredsedníčky vlády. Prišli tam novinári a zástupcovia z rôznych ambasád. A boli otázky, prečo nedovolíme občanom maďarskej národnosti na území Slovenska na ulici rozprávať ich materinskou rečou a prečo im to zákonom zakazujeme. To je pravda, ja mám o tom záznamy, takéto otázky boli. A keď sme im rozdali do angličtiny a do nemčiny preložené zákony a sme sa opýtali, no ktorý paragraf je to, kde je to, tak potom trošku ustúpili a boli aj referencie iné.

Teda čo týmto všetkým chcem povedať. Ak niekto cíti a deklaruje, že nie je náležité, aby v parlamente sa o tých otázkach hovorilo, ja si myslím, že práve parlament je miesto, kde sa má stretať paleta názorov. Preto sú aj rôzne politické subjekty v parlamente. Každý politický subjekt prezentuje určitú názorovú skupinu občanov. A že občania nemajú rovnaké názory, to je samozrejmé. Preto tu treba diskutovať. Preto aj ja vystupujem, pretože niektoré telefonáty a listy ma k tomu zo strany mojich voličov vyzvali, aby sme túto otázku nepodceňovali, aby sme o nej diskutovali. Samozrejme, mojím želaním je diskutovať kultúrne, diskutovať mierne a povedať, čo je naša pravda, aká je naša pravda skutočná, čo je proste podstatou zákona o štátnom jazyku, čo je podstatou zákona o vlastenectve, lebo toľko dezinformácií, ktoré bežia teraz v tlači a v zahraničných médiách, to je až neskutočné, a kľudne, trpezlivo vysvetľovať. V každom prípade však nemožno mlčať. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky majú pán poslanec Dubravay, pán poslanec Vestenický. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Dubravay.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem. Využívam túto možnosť, pretože zrejme už v tomto volebnom období nebude takáto možnosť pre záznam do Národnej rady, aby to raz navždy tu bolo zapísané. Slovenská národná strana nikdy neútočila, nebola prvá, ktorá napádala národnostné menšiny alebo iné štáty. Vždy to bola reakcia až potom, keď niekto sa snažil pošpiniť slovenský národ alebo slovenský štát, keď niekto ohrozoval jeho celistvosť a územnú nedotknuteľnosť.

Nesúhlasím s názorom, že nejaké výroky sa nemajú prerokúvať v parlamente. Veď úlohou parlamentu je chrániť celistvosť a nedotknuteľnosť slovenského štátu, Slovenskej republiky.

A ešte pre záznam, dúfam, že to stihnem, aby sa raz navždy odstránila nejasnosť výroku pána predsedu Slotu. Náhodou som bol vtedy primátor, náhodou pán predseda Slota v Dome kultúry v Kysuckom Novom Meste za prítomnosti ešte ďalších troch poslancov Národnej rady za HZDS povedal na základe diskusie, ktorá sa tam niesla: "Keď bude treba," opakujem, keď bude treba, "sadneme do tankov a pôjdeme." Na druhý deň v médiách toto "keď bude treba" bolo vymazané. Vo vedľajšej budove bolo policajné riaditeľstvo, kde som sa na to pýtal, pretože bolo mi povedané, že je normálne urobiť z takejto akcie záznamy. Tiež dostal riaditeľ polície pokyn vymazať túto časť, keď bude treba, čo zásadne mení tento jeho výrok, ktorý je už niekoľko rokov zneužívaný, deformovaný, pričom sú šírené o tomto výroku klamstvá. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Áno, ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová, ďakujem za pokojné, racionálne vystúpenie. Nemám výhrady voči obsahu vášho vystúpenia, naopak, oceňujem ho. Prosím len o trošku, trošku dôslednosti. V čom? No povedali ste, že emócie sa už konečne z rokovacej sály vytratili a začalo sa rokovať racionálne. Všimnime si však so všetkou dôslednosťou aj, prečo to tak je. Všimnime si to. Je to preto, lebo tu chýba časť poslancov. Ktorí sú to? Tí, ktorí sa vyvolávaním emócií a konfliktov presadzujú, tí, čo sa riadia princípom: "Ak nemôžeš vyhrať, tak aspoň ublíž." Aj taká je morálka tých, čo sa práve morálky domáhajú.

Chcem ešte pripomenúť dejinnú skúsenosť. Každý jeden konflikt v dejinách začínal najprv slovom. Veru vždy najprv to bolo agresívne slovo až potom nastúpila surová sila. Preto treba reagovať na slová. Musíme si zvyknúť na svet, ktorý sa riadi princípom, koniec koncov nadväzujem na vaše slová, len ten má pravdu, kto kričí. V takom stave, v takom svete žijeme. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja si myslím, že pravdu si svoju môže presadiť aj ten, kto vecne argumentuje, argumentuje dôsledne a vytrvalo a nedá sa odradiť a ide za svojou pravdou.

Ja som tiež vystúpila preto, lebo Ľudová strana - HZDS bola pri vzniku štátnosti a predovšetkým levím podielom sa na skutočnej našej štátnosti podieľala a ju zabezpečila. Preto nemôžeme mlčať, že Slovensko si pripísalo svoj ortieľ smrti. Slovensko tu je, je to suverénny štát, suverénna republika so všetkými právami na svoju ochranu a nemôže mlčať, keď niekto sa tak vyjadruje, už to nemôžem rozviesť vo faktickej, ako tu bolo povedané. Preto, opakujem, je správne, že táto téma v parlamente dostala svoj priestor.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ako posledný v rozprave riadne prihlásený je pán poslanec a predseda výboru zahraničného Horváth. Má slovo.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vyjadrujem obyčajné ľudské prekvapenie, prekvapenie nad tým, že azda prvýkrát v novodobej histórii Slovenska sa podarilo jednému slovenskému médiu vytvoriť priestor pre prezentovanie ideológie, ktorá má fašizoidné prvky vo svojej podstate. Vyjadrujem prekvapenie nad tým preto, že nebol som doteraz na to zvyknutý, aby naše slobodné médiá po roku 1989 umožnili takýto priestor pre šírenie takýchto myšlienok. To je dôvod, prečo dnes rokujeme o tejto téme. A dovolím si rozviesť naše myšlienky iným smerom.

Mojou a nielen mojou témou je základná zmluva, základná zmluva, ktorej oficiálny názov znie Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Táto zmluva bola podpísaná 19. marca 1995 v Paríži. To znamená, že dnes je v podstate predvečer 15. výročia existencie tejto zmluvy. A je čas, aby sme sa pozreli na to, ako nám slúži táto zmluva. Prečo na pôde Národnej rady? Je to z veľmi jednoduchého dôvodu. Medzinárodná zmluva je prameňom medzinárodného práva, je takým prameňom medzinárodného práva, ktorý pri zrode ratifikuje Národná rada Slovenskej republiky. To znamená, na tejto pôde sa ratifikujú medzinárodné zmluvy. To znamená, že toto je dôvod, prečo si dovolím otvoriť debatu o základnej zmluve medzi Maďarmi a Slovákmi.

Dovolím si povedať hneď na úvod, že zdá sa, že počas tých 15 rokov existencie základnej zmluvy dochádza k neplneniu zmluvy minimálne v tej časti, ktorá obsahuje vzájomný konzultačný mechanizmus medzi Maďarmi a Slovákmi. A toto začína robiť čoraz väčšie a väčšie starosti na Slovensku.

Budem konkrétny. Poznáme prípad Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. No naši kolegovia v Budapešti sa rozhodli zriadiť Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny bez toho, aby to s nami konzultovali, bez toho, aby sa vôbec zaujímali o to, aký máme my na to názor. A navyše sa nezaujímajú o náš názor ani potom, ako vzniklo toto Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, čo si o tom myslíme, či to v poriadku je alebo nie je, či to vzájomným vzťahom ubližuje alebo nie. Jednoznačne Maďarská republika povedala, že zriadila fórum, že toto fórum bude fungovať a že sa nás nebude pýtať na to. My sme v rozhovoroch v Štúrove a v Ostrihome (na maďarskej strane v Ostrihome) dohodli na rokovaniach zahraničných výborov, že poskytneme naše právne výhrady, právne sformulované výhrady Slovenskej republiky maďarskej strane na to, aby nám dala odpoveď. Slovenská strana urobila tento krok, tak ako sa dohodla. Ako ho sľúbila, tak férovo poskytla materiály. Teda nielen nejakou rétorikou okomentovala nejaké dianie v Budapešti, ale aj veľmi zodpovedne spísala, sformulovala právne výhrady. Na toto dodnes napriek dohode z Ostrihomu sme nedostali odpoveď, ale žiadnu odpoveď, ani nielen právnu odpoveď, ale ani politickú odpoveď a dokonca ani občiansku odpoveď, či berú vážne naše výhrady alebo neberú vážne naše výhrady, či sa nimi vôbec zaoberať mienia alebo nie. Toto je flagrantným porušením konzultačného mechanizmu, ktorý vyplýva zo základnej zmluvy.

Rovnako možno takto hovoriť o zákone o dvojitom občianstve, ktorý pripravuje Maďarská republika a ktorý len pod slovenským tlakom stiahla z rokovania v parlamente. A pripravuje znovu predloženie tohto zákona počas spomienky na 90. výročie Trianonu. Týmto chce osláviť Maďarská republika 90. výročie Trianonu.

Rovnako zriadila Budapešť tzv. jazykový fond, fond, ktorý v podstate eliminuje celú tú spoluprácu, celú tú mravenčiu robotu, ktorú podnikla slovenská strana spolu s vysokým komisárom OBSE pre menšiny pánom Knutom Vollebaekom a aj v spolupráci s expertmi z Maďarska. Jednoducho narobili sme sa, zodpovedne, úprimne, nefalošne, naozaj úprimne sme pristupovali k veci na to, aby sme mali dobré vzťahy, aby sme si vyčistili stôl, aby sme si povedali čo je právne, čo je protiprávne, čo je správne alebo nesprávne. Po tom všetkom Maďarská republika prišla s avizovaním zriadenia jazykového fondu, ktorý bude preplácať prípadné sankcie, ak nejaké budú, individuálnym osobám, ktoré porušia náš slovenský zákon. Vôbec sa nenamáhala maďarská strana, aby s nami konzultovala takýto krok, krok, ktorý eliminuje kompletne celú prácu Maďarov, Slovákov a ešte aj vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny.

Toľko k tým niektorým prípadom, ktorými chcem ilustrovať porušovanie a obchádzanie toho zmluvne zakotveného konzultačného mechanizmu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou.

Ale ak sa obrátime, ak uprieme zrak na slovenskú menšinu v Maďarsku, no tak treba jednoznačne povedať, že Maďarská republika s nami politicky vôbec nekonzultuje postavenie Slovákov žijúcich v Maďarsku. Áno, musím povedať, aby som bol spravodlivý, existuje tu zoznam zmiešaných komisií, takzvaných medzivládnych alebo expertných zmiešaných komisií, v ktorých je niekoľko zameraní tematických na niektoré problematiky, medziiným aj na problematiku národnostných menšín, kde sa stretnú experti, aby si povedali, čo ich trápi, kde vidia trhliny v ochrane podmienok života národnostných menšín. Ale potom sa vrátia do Bratislavy a do Budapešti. A tí, ktorí sa vrátia do Budapešti, tí sa nenamáhajú s tým, aby prezentovali túto odbornú stránku veci a premietli ju do politickej roviny, tak aby politické elity v Budapešti prichádzali a prijímali nejaké účinné opatrenia na odstraňovanie problémov napr. slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Toto považujem za veľmi dôležité.

Poviem teraz iný príklad, príklad, ktorý veľmi jasne vyjadruje asymetriu v maďarsko-slovenských vzťahoch. Maďarská republika sa obracia veľmi často a veľmi intenzívne na Slovákov, aby sme podporili postavenie mostov cez rieku Ipeľ, teda cez hraničnú rieku a mali sme vzájomné spoločné diela postavené, ktoré môžeme financovať spoločne a postaviť spoločne, na to, aby boli lepšie prepojené naše krajiny, naše štáty v pohraničí. Slováci hovoria, že áno, samozrejme, prečo to nepostaviť, veď to môže byť užitočné pre podnikateľov, pre turistov, pre všetky možné skupiny obyvateľov Maďarska, Slovenska. Je to pritom ale veľmi technicky náročné, organizačne náročné, finančne náročné, sú to veľké diela, ktoré si vyžadujú svoj čas, veľké nasadenie ľudských síl. V porovnaní s týmto dávam do vašej pozornosti príklad žiadosti Slovenskej republiky o osadenie jednej pamätnej tabule Jána Kollára v Budapešti, tabule, ktorá má snáď rozmery meter krát päťdesiat centimetrov alebo nejako podobne. Je to jedna malá tabuľa, pamätná tabuľa pre nás veľmi významná, významná aj pre slovenskú menšinu žijúcu v Maďarsku. Na rozdiel od našej odpovede ohľadom mostov, ktorú poskytujeme Budapešti, nám prichádza opakovane z Budapešti odpoveď, že: "No tak tá tabuľa, to je naozaj problém, to je naozaj veľký problém. My nevieme umožniť osadenie tej tabule, lebo sú tu nejaké iné vlastnícke vzťahy. A je to problém." V tomto porovnaní ja vidím obrovskú asymetriu a krivosť a neférovosť našich partnerov z Budapešti, ktorí sa nevedia čelom postaviť k obyčajným problémom, k problémom osadenia tabule. Toto považujem za vážny problém, táto téma absentuje vo vzájomných konzultačných mechanizmoch. Darmo sa experti o tom porozprávajú a maďarskí experti povedia, že to nie je možné. No ono to je možné. Takto lusknutím prsta je to možné.

Dovoľte mi ešte možno spomenúť neuskutočnenú rekonštrukciu slovenskej školy v Békešskej Čabe. No Maďarská republika na úrovni maďarského premiéra Gyurcsányho a na úrovni maďarského premiéra Bajnaia prisľúbila financovanie najprv 140 mil. forintov a potom dokonca, mám informáciu od štátneho tajomníka Vilmosa Szabóa, 210 mil. maďarských forintov. Prísľub bol opakovane na úrovni premiérov poskytnutý, ale nič sa nezrealizovalo. Toto je využívanie alebo nevyužívanie konzultačných mechanizmov na politickej úrovni. Výsledok nie je. Darmo my konzultujeme, darmo rokujeme, darmo diplomatické aktivity vedieme, výsledok nie je. Keďže nie je výsledok, kto na to dopláca? Slovenská menšina žijúca v Maďarsku.

Samozrejme, sú tu iné príklady, napr. Mlynky, ktoré spomenul pán predseda poslaneckého klubu pán Rafael Rafaj, je tu množstvo iných príkladov, napr. vydávanie Ľudových novín, kde je ohrozené ich vydávanie.

Je iný príklad aktuálny, a to, že sme sa práve v tom meste, Ostrihome, dohodli na rokovaniach zahraničných výborov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Dohodli sme, že dokonca ani napriek hospodárskej kríze nie je možné znižovať rozpočet pre menšiny, teda zmeniť status quo v oblasti financovania národnostných menšín v Maďarsku a na Slovensku. Toto bol konkrétne môj návrh, kde som povedal, že dohodnime sa na tom, že ani len takáto zámienka, ani len takýto dôvod nemôže byť zámienkou pre zníženie rozpočtu. V rozpore s takouto dohodou, ktorá bola jednomyseľne, jednohlasne prijatá v Ostrihome, maďarský parlament ale úplne kľudne prerokovával návrh maďarskej vlády na znižovanie rozpočtu alebo financovania národnostných menšín v Maďarsku. Maďarsko presúva peniaze určené pre národnostné menšiny žijúce v Maďarsku pre Maďarov žijúcich v zahraničí.

Opäť hovorím, že náš partner v Budapešti je vierolomný, pretože sa nedá spoľahnúť na jeho ani slovo, ani písomný dokument. A rád by som počul, na čom je možné sa dohodnúť a na čo je možné sa spoľahnúť.

Vážené dámy, vážení páni, je možné dlho hovoriť o vzájomnej slovensko-maďarskej relácii, ale dovoľte mi ešte spomenúť jednu maximálne dôležitú vec. A to je nárast, ale enormný nárast extrémizmu, ktorého sme svedkami. Ako dobre všetci vieme, minimálne posledné dva roky sa stupňuje extrémizmus aj u našich susedov južných v Maďarskej republike. Vieme, samozrejme, že tam, kde je zlé hospodárstvo, kde nie je pomaly čo dať do úst, kde je v troskách celé hospodárstvo, a sú tam pôžičky zo zahraničia, ktoré sa len prejedajú, no tak v takýchto krajinách zvykne kvitnúť extrémizmus. A toto sa nanešťastie deje aj v Maďarsku. Som z toho nešťastný, pretože to je náš sused, na ktorom mi záleží a nám všetkým musí záležať z existenčných dôvodov. Ale napriek tomu sa to tam deje.

Sme svedkami toho, že dokonca nielen nárast extrémizmu v Maďarsku evidujeme, ale tento extrémizmus sa exportuje. Exportuje sa cez hranice. Už je tam tak veľký ten extrémizmus, že asi mu nestačí ten priestor v Maďarsku. A pochoduje cez naše hranice na Slovensko.

Aj samotný fakt, že je nárast extrémizmu v Maďarsku za posledné obdobie, šialený nárast extrémizmu, aj tento fakt je pre nás dôležitý a musíme si ho všímať. Ale osobitne dôležité je, ak sa exportuje tento extrémizmus na naše územie, to sa nás bytostne dotýka, to už je import niečoho negatívneho na naše územie. Vieme dobre, že to tak je. Vieme dobre, že to je počas dňa, počas denného svetla. A vieme dobre, že sa to deje aj v noci, keď nie je vidieť všetko, tak ako aby sme chceli.

Vážené dámy, vážení páni, práve Robert Fico, premiér tejto vlády, bol tým človekom, ktorý navrhol maďarskému kolegovi, premiérovi, aby sme spoločnými silami riešili problém extrémizmu, nárastu extrémizmu. To znamená, že filozofia spočíva v tom, že nemôže jedna krajina vytláčať extrémizmus zo svojho územia smerom von na územie inej krajiny, ale musíme spoločnými silami zabezpečiť, že sa nebude prelievať extrémizmus z jednej do druhej krajiny, a spoločnými silami budeme tlmiť zdroj extrémizmu tam, kde ten extrémizmus je. Toto bol návrh, toto bola filozofia návrhu Roberta Fica. Maďarská strana si vie predstaviť, že by to možno bola dobrá vec, vie uznanlivo pokývať hlavou, ale žiadne kroky maďarská strana v tejto veci nerobí. Maďarská strana napriek tomu, že jej ponúkame otvorenú ruku, priateľskú ruku, dobre myslený návrh, neuchopí našu ruku, nepodá ju, nepotrasie priateľsky, ale vyhýba sa takémuto riešeniu. Môžeme sa domnievať, aké sú dôvody toho. Buď je to hanba, zahanbenie Maďarov, že majú takýto extrémizmus na svojom území, alebo možno silná viera vo vlastné sily, alebo nechuť spolupracovať so Slovákmi na téme extrémizmu. Tých dôvodov môže byť viac, my ich nepoznáme. Faktom je ale, že maďarská strana s nami nespolupracuje pri potieraní extrémizmu. Toto považujem za veľmi dôležité.

A teraz mi dovoľte, prosím, spomenúť tú osobu, ktorá v našom denníku, slovenskom denníku, mala priestor prezentovať svoju ideológiu, svoje predstavy, ktoré sú založené naozaj na prvkoch, ktoré sú fašizoidné. Nie je hodna táto osoba našej diskusie. Táto osoba ako taká ňou určite nie je. Dokonca aj po mojich konzultáciách s Európskym parlamentom v Bruseli stále trvám na tom, že nie je hodna toho. Európsky parlament neberie vážne osobu, ktorá je krojovaná alebo ktorá sa dá obliecť do uniformy a sadne si do tak váženej inštitúcie s takou históriou, ako je Európsky parlament, ktorý bol zriadený s cieľom potierať práve takéto ideológie. Nie je hodna toho, nie je vážená táto osoba. Ale treba si povedať, keď už sme pri tom, že zdá sa, že na maďarskej politickej scéne tmavohnedé košele majú otvorený priestor, to znamená, že nám to úplne jedno nemôže byť. Teraz je len otázka, ako sa vyfarbí FIDESZ, keď hovoríme o Jobbiku, že je taký, tak ako sa vyfarbí FIDESZ. Pravicový FIDESZ, ktorý sa hlási k pravicovým myšlienkam, sa celkom jasne nevyfarbil. A sme v očakávaní, čo urobí FIDESZ, pretože FIDESZ nerobí nič, FIDESZ nepovedal, že odmieta takúto ideológiu, že je proti myšlienkam tohto typu, proti vraždeniu Rómov v Maďarsku, tak ako sa to tam deje. Čo v tomto smere robí, o tom nevieme. Socialisti ale celkom určite v Maďarsku nepodporujú takéto myšlienky. Socialisti majú ale problém, že ich je tak málo medzi obyvateľmi, že majú problém vysloviť nahlas, smelo to, čo si myslia. V každom prípade je ale dôležité, aby sa v Maďarsku nestalo v budúcnosti to, že tmavohnedé košele budú prenasledovať Rómov, Židov a potom prídu na rad aj socialisti, tak ako máme poznatky o minulom storočí, že sa to dialo v iných krajinách s veľmi tragickým koncom.

Vážené dámy, vážení páni, apelujem, práve pre toto všetko, čo som povedal, na nás všetkých vrátane mňa, na nás normotvorcov, ktorí sme v najvyššom zákonodarnom zbore tohto štátu, na našu verejnosť, laickú verejnosť, odbornú verejnosť, politické elity, apelujem rovnako na naše slobodné a demokratické médiá, aby sme my všetci neotvárali priestor pre šírenie ideológií, ktoré sú zničujúce, ktoré prinášajú nešťastie a tragické konce, tragické ľudské osudy, aby sme toto neumožnili, aby sme dali vyhlásenie k tomu z tejto pôdy, z pôdy Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá má to právo, ratifikovať pramene medzinárodné práva, medzinárodné zmluvy, a ktorá môže ukázať prstom aj na základnú zmluvu medzi Maďarmi a Slovákmi, na miesta, ktoré sa neplnia, a konštatovať, že sa neplnia.

A dovoľte mi, prosím, po tom všetkom, čo som povedal, predniesť alternatívny návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k prejavom neznášanlivosti. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prejavom neznášanlivosti, ako je uvedené v prílohe. A súčasťou tohto uznesenia v prílohe je vyhlásenie, ktoré alternatívne navrhujem a ktoré znie:

"Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prejavom neznášanlivosti.

Národná rada Slovenskej republiky pripomínajúc si 15. výročie podpisu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republiky a Maďarskou republikou, zdôrazňujúc základné zásady a hodnoty spolunažívania rodiny európskych národov, rešpektujúc princípy medzinárodných vzťahov, právneho štátu a demokratickej spoločnosti prijíma nasledujúce vyhlásenie:

Národná rada Slovenskej republiky a) zdôrazňuje osobitný význam Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, podpísanou v roku 1995, pre budúcnosť vzťahov medzi oboma štátmi, b) vyjadruje vážne znepokojenie nad ďalším nárastom politických aktivít extrémistických strán a hnutí v Maďarskej republike, ktorý je zdrojom nestability a napätia v celom regióne strednej Európy, c) odsudzuje akékoľvek vyjadrenia predstaviteľov maďarskej politickej scény namierené proti suverenite, integrite a územnej celistvosti Slovenskej republiky, d) vyzýva predstaviteľov demokratickej spoločnosti, verejného života, médií i verejnosti v oboch krajinách, aby neposkytovali priestor na šírenie, propagáciu a podporu xenofóbnych, rasistických a nenávistných ideológií."

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky majú poslanci Rafaj, Pučík, Belásová, Švidroň, Kotian, Tóthová, Vestenický, Rydlo. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za popisnosť kolegovi zo Smeru, ktorá bola naozaj širokospektrálna, ale chýbalo mi tam akési konštruktívne, sebavedomé východisko v tých intenciách, ako to navrhuje Slovenská národná strana. Ale súčasne ak maďarská strana, kde má Smer svojich spriaznených z internacionály, si dovoľuje voči Slovensku a vláde alebo je možné vôbec za tohto stavu dovoľovať si voči Slovensku a šíriť takéto ataky, tak sa pýtam, čo sa stane, ak v Maďarsku nastúpi nová vlády Viktora Orbána a ak by náhodou Slovenská národná strana nebola vo vláde Slovenskej republiky. No potom pánboh nás zavaruj.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Belásová. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne za porozumenie. Máte slovo, pán poslanec.

R. Pučík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Samozrejme, ja som si so záujmom vypočul hodnotnú prednášku pána predsedu zahraničného výboru, ktorá, samozrejme, nemala žiadne relevantné riešenia na záver, len určité odporúčanie. Spomínam si, ako to bolo v predošlých volebných obdobiach, keď pán Dzurinda chodil do Bieleho domu do Washingtonu deklarovať, že Slovensko je proamerické. A v tom istom čase deklaroval minister zahraničných vecí Kukan v Bruseli, že Slovensko je proeurópske. Obidvaja zabudli na jednu základnú skutočnosť, že musíme byť predovšetkým proslovenskí.

Čo sa týka Csanáda Szegediho. Benešove dekréty v minulosti museli po 2. svetovej vojne riešiť určitý stav v Európe, a to suspendáciu maďarskej fašistickej iredenty. A táto suspendácia bola jednoznačne dôvodná. Bohužiaľ, v súčasnosti je aktuálne iné riešenie. A to je medzinárodná izolácia politickej reprezentácie Maďarska, ktorá vznikne po aprílových voľbách. Preto sa ako poslanec a občan Slovenskej republiky právom obávam o ďalší vývoj a kladiem si otázku, akou cestou sa bude uberať zahraničná politika Slovenskej republiky po júnových voľbách v Slovenskej republike a, rozprával tu kolega predseda výboru o konzultačnom mechanizme, aký bude konzultačný mechanizmus po voľbách, keď vo vláde nebude SNS a bude tam Smer s KDH. Túto odpoveď zrejme dnes nedostanem, ale zrejme ju dostanú po voľbách občania Slovenskej republiky. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tak ako vaši predrečníci, tak aj vy ste uviedli množstvo faktov a argumentov, ako sa zo strany Maďarska nedodržuje zmluva medzi našimi štátmi. Uviedli ste, že sústavne podávaná ruka z našej strany nie je zo strany Maďarska uchopená. Nemyslíte si, pán poslanec, že vzhľadom na túto situáciu sa už dávno mali prijať konkrétne účinné opatrenia, iná stratégia, opatrenia iného typu aj v súvislosti s tým, že je tu hrozba, že FIDESZ s najväčšou pravdepodobnosťou bude vládnou stranou, ako ste aj sám uviedli? Pýtam sa vás to preto, lebo ste predsedom zahraničného výboru, ste členom strany Smer - sociálna demokracia, ktorá vlastne má pod palcom ministerstvo zahraničných vecí. Takže ja sa pýtam: Sú takéto opatrenia už pripravené? Ak nie: Prečo? Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec, 99 % vášho príspevku hodnotilo vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom ako veľmi asymetrické. Toľko príkladov skutočne málo kedy odznelo. No ale nakoniec hovoríte, aby sme čakali ďalej, čo urobí FIDESZ. Dokonca ste skritizovali tlač, ž tak nemala ani priniesť nehorázne veci. To nám mali zakryť oči a utajiť? To som prekvapený aj ja, tak ako vy ste hovorili.

No a vrchol všetkého bol ten záver, keď ste ten bod d) priniesli. A to mi pripomína sebabičovanie už doslova. No v čom sa podobá priestor na šírenie takej propagácie a tak ďalej, podporu xenofóbie, rasistických ideológií v Maďarsku priestoru na Slovensku. Do jednej vety spojenie slov "v oboch krajinách", veď to je naprosto absurdné. To skutočne pripomína tú známu slávičiu klobásu, keď bol pomere jedna sviňa na jedného slávika. To skôr by pasovalo tam na toho slona s komárom, ktorý mu sadol na ucho a hovoril, ale dupáme. No tak otravujú tak celé okolie, celú strednú Európu, pretože stratili bič, stratili kopance a stratili aj súdnosť.

Takže treba sa zamyslieť nad tým, prečo ste vlastne strácali čas uviesť takýto bod vyhlásenia. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, chcel by som sa vyjadriť k príspevku, ktorý tu odznel od predsedu zahraničného výboru, hlavne čo sa týka tej zmluvy. Pán predseda, povedali ste to veľmi diplomaticky a, môžem povedať, trochu aj zaobalene. Ale tu nejde o neplnenie zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, ide o hrubé flagrantné porušovanie tejto zmluvy, systematicky, stále, bez toho, že by tu bolo nejaké zdôvodnenie.

Pochopiteľne, spomínali ste tam aj, čo sa týka osadenia tabule Kollára v Maďarsku na nejakom dome. Viete, ja v tomto smere problém nevidím. Ja vidím problém v tom, že my nemáme ani právo dať na dôstojné miesto súsošie Cyrila a Metoda, patrónov Európy, v Komárne. Veď my máme problém osadzovanie takýchto súsoší a tabúľ priamo na južnom Slovensku. Veď toto je tá podstatná vec. A boli v tomto parlamente a boli v tejto snemovni zákony, ktoré toto mohli odstrániť. Ja sa pýtam, kde boli zástupcovia, resp. poslanci Smeru, keď sa o tomto rozhodovalo.

Ďalej sa pýtam, ako je možné, že na juhu celého Slovenska je v každej obci turul. Veď vták turul, to je štátny symbol Maďarska. A tento symbol vznikol práve vtedy, keď bola okupácia Slovenska ako takého, územia Slovanov. Prosím vás, ja neviem, kde je jeden takýto štát na svete ako je náš, kde my máme trpieť symboly, turulov, okupácie na vlastnom území, vo vlastnom štáte. Prosím vás, to je nehoráznosť najvyššieho stupňa. Aj v tomto smere by sme už mali konečne konať, aj v tomto smere by mali konať... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, upozorňujem, že písmeno b), ktoré ste vy čítali, nie je totožné s písmenom b), ktoré bolo rozdané všetkým. To, čo bolo rozdané, je tak štylizované, ako by nárast politických extrémnych aktivít bol aj u nás na Slovensku. Tam nie je napísané "v Maďarsku".

Ďalej, zdá sa mi, že je tam uvedené "ďalší nárast politických aktivít", (Reakcia z pléna.), no ja mám jedno, "ďalší nárast politických aktivít". Pýtam sa, o aké aktivity ide, vážení. Ak tam nedáte jasne, s čím my nesúhlasíme, tak je to také vatové a tým sa nikto v Európskej únii nebude zaoberať. To je to, čo som vo svojom vystúpení hovorila, argumenty, argumenty, nie expresívne výrazy, pretože tie sa obracajú proti nám, ale fakty a argumenty. A treba tie dávať, na tých stavať a vlastne vyjadriť, že to si nemôže voči Slovenskej republike dovoliť iný štát, pretože takéto správanie ohrozuje stabilitu v celej Európe. A aj ostatné štáty musia mať záujem na tom, aby tu takáto situácia nenastala. Čiže my nielen tu máme diskutovať, ale s výsledkom potom treba oboznámiť príslušné orgány. A keď tam dáme len všeobecne "nárast politických aktivít" a nedáme, aké aktivity máme na mysli, nikoho nepresvedčíme, pokiaľ nie sú argumenty konkrétne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Pán Horváth, škoda, že ste si v prvej časti svojho vystúpenia vylámali zuby návrhom alternatívneho uznesenia. Pripomínam, že ste predseda zahraničného výboru. A preto si dovolím povedať, že zmluva, ktorú ste spomínali, nie je zmluva medzi Slovákmi a Maďarmi, ale medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. To je prosto fakt. Tvrdím, že nikomu nesmie byť dovolené, aby nebral do úvahy záujmy Slovenskej republiky, nikomu nesmie byť dovolené, aby sa k Slovenskej republike správal arogantne. A nič sa mu v tomto smere nesmie odpustiť. Treba pozorovať signály z praxe a podľa nich sa riadiť a konať. Treba prejaviť potrebnú rozhodnosť a vykonať, pán predseda, to, čo je potrebné vykonať, a to, čo vykonané byť musí. Je načase prestať s prejavovaním veľkorysosti tam, kde ju chápu ako slabosť. Sme dosť silní, aby sme si to mohli dovoliť. A je načase povedať tým, ktorí tvrdia, že chránia svoj maďarský jazyk, a pritom mávajú maďarskou zástavou, čo robia. Veď táto zástava, to nie je symbol maďarčiny, to je symbol maďarského štátu. A občan Slovenskej republiky, žiaden občan na akomkoľvek poste nesmie utláčať symboly vlastného štátu uprednostňovaním symbolov cudzieho štátu. To je extrém, o ktorom by bolo treba hovoriť, ku ktorému ste mali smerovať našu pozornosť. A tento extrém smeruje k extrémizmu. A nesmie byť evokovaný na našom území, na našom suverénnom území ani poslancami Národnej rady za žiadnu stranu v Národnej rade. Je čas konať, a nie iba rečniť. Ďakujem.