T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán minister, rád by som vám niečo povedal predtým, ako odídete do Haagu.

Ja som dnes bol druhýkrát šokovaný z vašich, ani nie z vašich vystúpení, ale z vašich poznámok by the way. Vy ste povedali, že tento parlament nadsluhuje. Pán minister, tento parlament nenadsluhuje. Tento parlament vás bude kontrolovať až do 12. júna. Aj vás, aj túto vládu. Je to naša povinnosť voči občanovi.

Ja viem, že niekedy by sa vám to menej hodilo, napríklad aj v diskusii o Grécku, lebo vtedy ste mali druhú poznámku, pri ktorej som takisto spozornel, keď ste sa vyjadrili, a bolo to v médiách, že ako by sme vyzerali, keby sme v Bruseli reagovali inak. Pán minister, prosím vás, to naozaj vy tak zastupujete Slovensko, že sa pýtate sám seba, ako by ste vyzerali? Čo ma po tom, ako by som vyzeral, keď je mojou povinnosťou brániť záujmy tejto krajiny!

Pán minister, my vás budeme kontrolovať aj pri kšeftoch vašej koalície, osobitne vašej strany. O tom budeme tiež, radi by sme diskutovali. Do 12. júna ja na to mandát mám, pán minister. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán predseda Mečiar s procedurálnym či? Tak faktickú. (Reakcie z pléna.)

V. Mečiar, poslanec: Mám procedurálny návrh, buďte ticho! (Smiech v sále.) Vyprávate a potom si nerozumiete a nepočujete sami seba.

Môj procedurálny návrh je v tom... (Reakcia z pléna.) Hrušovský, ste triezvy? Môj procedurálny je v tom (smiech v sále a potlesk), aby po vypočutí zástupcov poslaneckých klubov sa rozprava ukončila s tým, že toto stanovisko má byť ešte dnes doručené do Budapešti.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Akonáhle bude parlament uznášaniaschopný, dám o tom hlasovať. Ešte s reakciou pán minister na faktickú poznámku.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Pán poslanec, ak sa vás tá poznámka o nadsluhovaní dotkla, tak sa ospravedlňujem, a myslím, že všetci pochopili kontext, v akom som to povedal.

A pokiaľ ide o Grécko, tak si stojím za každým svojím slovom. (Ruch v sále.)

A pokiaľ ide o kšefty, tak to si vyprosím, pán poslanec, aby ste v súvislosti s mojou osobou takéto slová používali!

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda, pripraví sa podpredseda Miroslav Číž.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, chcem na úvod povedať, že som si veľmi pozorne vypočul temer všetkých vystupujúcich a niečo mi tu ale nehrá.

Veľmi dramaticky vystúpil predseda vlády. Pán minister zahraničných vecí použil slovo, že situácia je kritická. No ale ani účasť v sále medzi poslancami vládnej koalície, nás je akosi hustejšie tu z opozície, ale ani účasť členov vlády tomu nenasvedčuje. Niečo tu nesedí! Keď je tá situácia kritická, jak predseda vlády môže dať prednosť jadrovému fóru, nejakému? (Potlesk.)

Minister zahraničných vecí uteká za vysokým komisárom OBSE. No chvalabohu. Ale čo robil doteraz? To teraz, keď idú zajtra ráno v Budapešti hlasovať, teraz uteká za Volleabekom? Prečo toľko času sme stratili, prečo sme sa nevenovali zahraničnopolitickej aktivite? Ja som mohol stihnúť šéfa Európskej ľudovej strany už minulý týždeň? A minister zahraničných vecí teraz uteká za vysokým komisárom? Čo naozaj tu niečo nesedí.

Ale poďme teda, poďme teda k veci. V prvom rade chcem povedať veľmi jasne, že krok, pre ktorý sa rozhodla nová politická reprezentácia Maďarskej republiky, ktorá vzišla z ostatných parlamentných volieb, je zlý, nesprávny a neperspektívny. To je úplne jasné. Je to krok nesprávny a zlý, ale aj neperspektívny, lebo vnáša do Európy napätie a vnáša disharmóniu a nepokoj a z toho nič dobrého vzísť nemôže. Je to krok zlý a nesprávny aj preto, lebo zhoršuje už aj dnes zlé susedské vzťahy medzi obidvoma našimi krajinami. Vnáša do týchto vzťahov nové napätie, novú nedôveru.

Na jednej strane si uvedomujem, že Slovensko je suverénny, zvrchovaný štát a aj dostatočne silný, aby zvládol aj takúto provokáciu, ako je navrhovaná právna norma z dielne budapeštianskeho parlamentu. Jasné, že to zvládneme. Ale je to zbytočné. Je to úplne zbytočné. Kazí to vzťahy, kazí to náladu, ľuďom to prináša starosti, ľudí to znepokojuje a to je naozaj veľmi zbytočné.

Samozrejme, ako politik chápem, že takéto témy krátkodobo, strednodobo môžu vnútropoliticky pomáhať, ale aj vnútropoliticky sa ukazuje, že len krátko- alebo strednodobo, a spravidla strednodobo.

Prečo teda zamýšľaný zákon z dielne budapeštianskeho parlamentu striktne a zásadne odmietame? Máme na to štyri celkom jasné dôvody.

Po prvé, ako som už naznačil, je to krok veľmi, veľmi antieurópsky. Predstavte si, k akému dominu by to v Európe mohlo viesť, keby pre podobný krok sa rozhodlo Francúzsko vo vzťahu k Belgicku. Všetci veľmi dobre vieme, koľko Valónov žije v Belgickom kráľovstve. Aké napätie by to vyvolalo v samotnom Belgicku, ale najmä medzi Francúzskom a Belgickom? Vo vzťahu medzi Nemeckom a Rakúskom? Nemeckom a Švajčiarsko a ďalšími krajinami ani nemusíme hovoriť. Dlho by som mohol také paralely hľadať. Taliansko - Slovinsko, len nech zostanem povedzme v priestore krajín Európskej únie. Samozrejme, touto cestou sa Európa vydať nemôže. To je úplne jasné. A argumentácia, že Rumuni si to nechali, a argumentácia, že Srbi si to nechali, je úplne scestná! Boli a sú v inom postavení, ako sme dnes my Slováci, občania aj Európskej únie, členovia aj Severoatlantickej aliancie. Teda krok striktne, striktne idúci proti myšlienke, ale aj praxi európskeho znovuzjednotenia.

Po druhé, tento krok je veľmi zlý aj preto, že - ako som už opäť naznačil - veľmi narúša naše vzájomné susedské vzťahy. Je dobré, že v roku 1995 sa podarilo podpísať základnú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Je dobré, že máme Zmiešanú komisiu. Je dobré, že máme inštitúty, ktoré hovoria, ako sa máme správať, keď v našich vzťahoch dôjde k nedorozumeniu. Niečo o tom viem aj na základe krajanského zákona, ktorý nás nemenej vyrušil a ktorý podľa môjho názoru možno ešte omnoho viacej mal vnášať zlé prvky do života občanov Slovenskej republiky a do spolužitia medzi našimi dvoma krajinami. Ale práve tieto nástroje je treba využívať. Načo sme tú základnú zmluvu uzatvárali? Som presvedčený, že treba sa vrátiť na jej pôdu, treba využiť nástroje, ktoré základná medzištátna zmluva ponúka, a nedorozumenie odstrániť tak, ako tomu bolo v zmienenom krajanskom zákone.

Tretím dôvodom, prečo veľmi striktne odmietame zákon, pre ktorý sa budapeštiansky parlament rozhodol alebo rozhoduje, je absencia legitímneho cieľa. Ja nebudem vás zabávať dlhými citáciami, ale zo dvakrát to považujem za povinné urobiť. Tak teda legitímny cieľ podľa medzinárodného Súdneho dvora v Haagu je, a tu začína citát, "občianstvo právnym zväzkom, ktorého základom je sociálny akt prepojenia skutočnej väzby, existencie, záujmov a citov", koniec citátu. Je právnym výrazom skutočnosti, že jednotlivec, ktorému sa udeľuje buď priamo zákonom, alebo na základe rozhodnutia štátnych orgánov, je viac spojený s obyvateľstvom štátu, ktorý mu občianstvo udeľuje, než s ktorýmkoľvek iným.

Samozrejme, že návrh zákona z budapeštianskeho parlamentu týmto podmienkam nezodpovedá, ale nezodpovedá ani základným požiadavkám medzinárodného Súdneho dvora, základným podmienkam, ktoré tento dvor vyžaduje na udelenie občianstva. A ja to opäť zacitujem, "zvyčajne je to bydlisko jednotlivca, centrum jeho záujmov, jeho rodinné väzby, jeho účasť na verejnom živote, spojenie ním preukázané pre danú krajinu vštepované jeho deťom". Je úplne jasné, že tento zákon takéto atribúty ani zďaleka nespĺňa.

No a napokon je tu štvrtý dôvod a to je zjavná protiprávnosť, rozpor s medzinárodným právom. A tu bude druhý citát: "Prístup Maďarskej republiky nie je v súlade s odporúčaniami vysokého komisára pre menšiny, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín v medzištátnych vzťahoch, teda v rozpore s tzv. Bolzanskými odporúčaniami." A je to veľmi zaujímavé podľa môjho názoru a jasné v dvoch bodoch:

"1. Žiaden štát nesmie vykonávať jurisdikciu nad obyvateľstvom alebo časťou obyvateľstva iného štátu bez jeho súhlasu" a

"2. Štáty zabezpečia, aby takéto udelenie občianstva rešpektovalo zásady priateľských vrátane dobrosusedských vzťahov a územnú suverenitu a zdržia sa udeľovania občianstva v masovej mierke," podčiarkujem v masovej mierke, "a to aj v prípade, že štát, v ktorom bývajú, povoľuje dvojaké občianstvo."

Na záver poviem k týmto argumentom len to, že je známa právna zásada, že na bezpráví nie je možné budovať právo. A myslím si, že tie argumenty veľmi jasne poukazujú, že celý ten prístup novej politickej garnitúry Maďarskej republiky je zlý, chybný a protiprávny.

Je mi to trošku aj ľúto, ale musím to povedať. Viktor Orbán ťahá Európu do konfliktov a do napätia. A možno ani nepreženiem, keď poviem, že tento nový, o chvíľu dezignovaný premiér Maďarskej republiky ťahá Európu do 19. storočia. Škodí, škodí to našim obojstranným vzťahom a myslím si, že to neprospieva ani perspektíve znovuzjednotenej Európy, ktorá má naozaj plno kľúčových problémov, ktoré je neodkladné riešiť.

Toľko, dámy a páni, k podstate samotného problému. Pochopiteľne, žiada sa teraz povedať: čo s tým? Vláda ponúka dva kroky. V prvom návrh uznesenia Národnej rady, v druhom konkrétny zákon.

Chcem povedať za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu - Demokratickú stranu, že to prvé podporíme, aj keď si slovník vieme predstaviť v tom vyhlásení lepší, výstižnejší, ale nebudeme sa hrať na slovíčka a návrh vyhlásenia Národnej rady podporíme.

Problém však vidíme v tom druhom. Oboznámili sme sa s predlohou, ktorú mieni vláda prerokovať, neviem, či ju dnes prerokovala, alebo ju ešte len prerokúvať bude, a v tejto predlohe alebo z tejto predlohy je jasné jedno, ja to prečítam, to sú tri riadky, tú podstatu: "Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo."

Dámy a páni, vidím tu dva problémy.

Prvý problém v tom, že nemúdry zákon má poslúžiť k tomu, že so slovenským zákonom sa ideme vyhrážať občanom Slovenskej republiky. Hroziť im sankciami, trestom, nie veľmi príjemnými víziami.

Ale je tu ešte druhý dôvod, ktorý ma vyrušil ešte viac. A síce je to akceptovanie exteritoriálnych účinkov maďarského zákona. To naozaj ideme sa tváriť, že zákon Maďarskej republiky bude na Slovensku vykonávaný? (Potlesk.)

Ja môžem ten odsek prečítať ešte raz, ale z neho podľa mňa úplne jasne vyplýva, že slovenský zákon bude dokonávať účinky maďarského zákona. A to považujem za neprijateľné! Považujem za krajne neprijateľné, aby bez nášho súhlasu mal zákon Maďarskej republiky exteritoriálne účinky, aby my sme naším slovenským zákonom zobrali palicu a bili ľudí za to, čo vymyslí budapeštiansky parlament! (Potlesk.)

Som si istý, že aj ponáhľať sa treba pomaly a treba hľadať také riešenie, aby sme tieto cezhraničné alebo exteritoriálne účinky maďarského zákona eliminovali celkom. Tak, ako sme to dokázali v rámci krajanského zákona. Budapešť uplatňuje krajanský zákon opäť aj v Bukurešti alebo v Rumunsku, to ja dobre viem, uplatňuje ho vo Vojvodine alebo v Srbsku, to ja dobre viem, ale sa neuplatňuje v Slovenskej republike. Zabránili sme politicky a diplomaticky exteritoriálnym účinkom cudzieho štátu, pretože to bolo v rozpore s našimi národnými a štátnymi záujmami.

A preto by som chcel navrhnúť vláde Slovenskej republiky, aby prehodnotila tento zámer alebo text, aby prijala také riešenie, ktoré nebude robiť z občanov Slovenskej republiky ani rukojemníkov, bez ohľadu na to, akej sú národnosti, ani sa im vyhrážať, ale hlavne ktorý zabráni exteritoriálnym účinkom zákona Maďarskej republiky ako celku.

My sme si dovolili takýto návrh zákona v troch paragrafoch napísať. Môže ho vláda prevziať, môže dať skrátené konanie, môže ho vylepšiť. Bolo by dobré, keby sme s chladnou hlavou túto situáciu vyhodnotili a dohodli sa na takom znení zákona, ktorý naozaj ochráni, ochráni všetkých obyvateľov našej vlastni, všetkých obyvateľov nášho štátu bez ohľadu na národnosť. Myslím si, že takýto zákon a takéto riešenie sa prijať dá, tak ako sa to dalo vtedy, keď sme sa bránili a, ako všetci veľmi dobre vieme, aj úspešne ubránili krajanskému zákonu.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Vladimír Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Pozeral som to a po dlhšom čase a počúval pána Dzurindu a videl som dvoch Dzurindov. Videl som Dzurindu, ktorý riskuje vládu, riskuje konflikt, nejde na stretnutie s maďarským predstaviteľom, stavia sa proti nárokom, ktoré smerujú do vnútra vládnej koalície, a riskuje, že padne ako predseda vlády. To bola jedna poloha.

Dneska vidím Dzurindu, ktorý je "pokakaný" z toho, že nepríde do vlády, preto sa chce zapáčiť stranám maďarskej koalície za každú cenu, získať ich podporu pre tvorbu koalície a získať si ich podporu pre ciele, ktoré chce, pre ktoré deformuje svoje bývalé postoje aj svoje bývalé názory.

A keď hovorí, aký to bol fantastický úspech zabrániť krajanskému zákonu, nuž ani by som nepovedal. Krajanský zákon síce neprešiel parlamentom, na to nás bolo dosť veľa a dosť veľkej sily, ale príloha k tomuto zákonu vo forme dohody medzi ministrom zahraničných vecí a inými, podľa ktorých voľným spôsobom prúdia prostriedky na podporu iredenty na Slovensku, tá podpísaná a rešpektovaná bola.

Takže čomu sa to chválite a z čoho ste to nadšený?! Dosť dobre tomu nerozumiem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Pán kolega Dzurinda, nezdravý vzťah medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ste vlastne začali vy po roku ´98, keď ste nechali suplovať zahraničnú politiku medzi Slovenskom a Maďarskom Stranou maďarskej koalície! Takže nebolo jednoduché znormalizovať vzťahy po roku 2006. (Smiech v sále.) Budapešť si totiž osem rokov myslela, že názory strán zástupcov SMK sú názormi väčšinového obyvateľstva Slovenskej republiky. Takže dnes idete mentorovať tomuto parlamentu? A vidíte, bola to vaša osemročná práca v prospech Slovenska.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: S dôverou, že aj pán poslanec Mečiar, aj pán poslanec Kovarčík boli v tejto rokovacej sále, by som chcel len pripomenúť. Podporíme vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky a navrhujeme zásadne lepšie riešenie, ako je predloha vlády.

Opakujem, pán Kovarčík, veď si to pozrite. Vládna predloha akceptuje platnosť zákona Maďarskej republiky na Slovensku. To je neprijateľné! Netreba sa ježiť, netreba z toho vytĺkať vnútrostranícky politický kapitál, treba sa dobre zamyslieť, či neexistuje riešenie, ktoré naozaj ukáže, že sme suverénna krajina, že sme zvrchovaný štát, že vieme ochrániť všetkých občanov našej republiky, že neprepadneme panike, že neprepadneme hystérii. O tom bolo moje vystúpenie, pán Kovarčík.

Takéto riešenie sme prijali aj v prípade krajanského zákona. Nie je pravda, čo hovorí pán poslanec Mečiar. Vtedy bol zámer vyplácať 15-tisíc forintov každému občanovi Slovenskej republiky, ktorý alebo ktorá dá svoje dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tomu sme zabránili (reakcia z pléna) bez toho, žeby sme mali akýkoľvek problém, a získali sme na svoju stranu všetky európske inštitúcie a dokázali sme si vynútiť, že tento zákon sa na Slovensku nevykonáva.

Navrhujeme riešenie, ktoré by nebolo rozpracovaním exteritoriálnych účinkov Maďarskej republiky, ale ktoré by týmto účinkom komplexne zabránilo. V čom je problém? (Reakcia z pléna a ruch v sále.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž za klub SMER - sociálna demokracia. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil teraz so stanoviskom poslaneckého klubu strany SMER k predmetu tejto schôdze. Len niekoľko poznámok na úvod.

Pevne som veril, že je predsa len veľmi zvláštna situácia, jeden neuveriteľný atak medzi spolužitím dvoch národov, ktorého sme práve svedkami, na našej domácej politickej scéne vytvoriť situáciu, že nebude snaha zneužívať rokovanie o tomto bode programu na klasické predvolebné vnútorné šarvátky. Ale už som zaregistroval, že okrem pána Csákyho, kde som to viac-menej očakával, aj pán Brocka pociťuje potrebu rokovať o Grécku v tejto súvislosti a podobne. Ale chcem povedať, že teda náš poslanecký klub sa dištancuje od takýchto vecí a neprijme ani tón, ktorý zvolil pán poslanec Dzurinda. Budem sa snažiť počúvať tú lepšiu časť toho prejavu, kde - verme, že úprimne - prejavil záujem o riešenie veľmi zložitej vnútropolitickej, ale aj medzinárodnej situácie.

Som presvedčený, že ak je niekedy situácia, kedy majú politickí vodcovia jednotlivých strán demonštrovať politickú múdrosť, majú demonštrovať vzťah k nejakým hodnotám a prejaviť skutočne úprimný vzťah k štátu, ktorý reprezentujú, je to práve doba, ktorú prežívame. Pokúsim sa teda zaujať stanovisko predovšetkým k meritu veci, k tomu, čo spôsobilo rokovanie maďarského parlamentu o návrhu zákona o dvojitom občianstve.

Chcem konštatovať, že sme tento návrh prijali s veľkým znepokojením a s rovnakým znepokojením sme vnímali aj okolnosti, ktoré, a javy, ktoré rokovanie o tomto návrhu zákona prerokúvajú. Dokonca som nie proti tomu, aby sme zverejnili a pracovali s tým, o čom sa na pôde maďarského parlamentu v tejto súvislosti hovorilo jednak poslancami JOBBIK-u, ktorí, čo sa uznáva, aj strana FIDESZ formálne, sú extrémistickou stranou. Na druhej strane odzneli tam tézy, z ktorých normálnemu človeku chodí po chrbáte mráz.

A mám až také nutkanie opýtať sa pána Csákyho a aj pána Duraya, ktorí sú nositeľmi tejto politiky, že či si uvedomujú obrovskú vážnosť konaní, ktoré uskutočňujú. Či si uvedomujú obrovskú zodpovednosť voči jednotlivým ľuďom, voči jednoduchým ľuďom, kde scenár, ktorým sa môže náš vývoj našich vzťahov pri takýchto jednostranných krokoch a pri slovách, ktoré odznievajú, meniť na scenár juhoslovanský. Naozaj ideme si začať rátať telá a ideme si začať rátať tanky, ideme si začať rátať lietadlá? Ideme znepokojovať ľudí, ideme dramaticky zhoršiť spolunažívanie ľudí? Kto za takéto stavy preberie zodpovednosť?! Urobí to pán Csáky??

Pán Csáky vystupoval v meno poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, no demonštroval ale - ak som si ja dobre všimol - predovšetkým nelojalitu Slovenskej republike, povýšenosť, nadutosť a dešpekt k slovenskému prostrediu. Obávam sa, že on sám nie je schopný byť už vôbec nikdy v budúcnosti byť nositeľom korektných medzištátnych vzťahov a už vôbec nie nositeľom korektných hodnôt, ktorými sa majú spravovať všetky komunity, ktoré žijú tak na Slovensku, ale aj v politike medzi jednotlivými štátmi.

Chcem, vážené kolegyne, kolegovia, podotknúť, že s procesmi, ktoré tomuto kroku, ktorý sa uskutočnil v maďarskom parlamente, ktoré predchádzali, sme sa už v blízkej minulosti zaoberali viackrát. Registrovali sme vznik Fóra poslancov Karpatskej kotliny ako stálej inštitúcie maďarského parlamentu, už tá, ktorá je v zásadnom rozpore so zásadou dobrého spolunažívania susedných národov, ako inštitúcie, ktorá je v rozpore s esenciálnymi zásadami európskej menšinovej politiky.

Apropo, predsa len trošku, európska menšinová politika. Ako je možné, že v našom prostredí, v mediálnom predovšetkým, dochádza k takým obrovským dezinformáciám v tomto smere? Ako je možné, že na Slovensku dvaja bývalí veľvyslanci Slovenska už pred rokovaním maďarského parlamentu pripravovali našu verejnosť v tom zmysle, že však občianstvo dvojité v týchto intenciách je vlastne normálne a samozrejmé a zbytočne opäť vláda a aj parlament vyťahuje maďarskú kartu a podobne? Čo sa vlastne stalo? Čo vedie k takýmto situáciám na Slovensku? Veď predsa už predtým sme evidovali prvky etnickej agresie, revizionizmu aj otvorené nerešpektovanie nezávislosti, suverenity, ale aj územnej integrity susedných štátov zo strany Maďarska.

Na osobitnom zasadnutí parlamentu sme sa predsa zaoberali vyhláseniami vtedajšieho lídra maďarskej opozičnej strany FIDESZ-MPP, ktoré boli úzko spojené s autonomistickými požiadavkami smerovanými k upevňovaniu veľkomaďarského povedomia fiktívnej politickej entity, teda Karpatskej kotliny. Konštatovali sme vtedy, že takéto vyjadrenia ohrozujú stabilitu regiónu strednej Európy, základné hodnoty, na ktorých je postavené povojnové usporiadanie Európy, vykúpené obetovanými životmi miliónov ľudí.

Národná rada Slovenskej republiky vtedy odsúdila takéto autonomistické predstavy. Už v tomto období bolo zrejmé, že na politickej scéne susednej krajiny získavajú jednoznačnú prevahu politické sily, ktoré s nostalgiou spomínajú na obdobie prvej polovice minulého storočia, kedy bol revizionizmus a etnický expanzionizmus, bohužiaľ, základom maďarskej zahraničnej politiky.

S osobitným znepokojením vtedy Národná rada konštatovala, že tieto predstavy revizionistických síl otvorene podporovali niektorí vrcholní predstavitelia SMK. Odmietli sme tiež ako základný deštruktívny prvok dobrého susedského spolunažívania vytváranie inštitucionálnych a právnych väzieb medzi maďarským štátom a občanmi susedných štátov, ale aj koncepciu politického zjednocovania maďarského národa ponad hranice, symbolizovanú víziou politickej jednoty Maďarov v priestore Karpatskej kotliny.

Náš klub už vtedy hlavne vo vnútropolitických kontextoch pripomínal závažnosť vyhlásení viacerých politických predstaviteľov, napríklad vyhlásenia bývalého štátneho tajomníka ministerstva Národného kultúrneho dedičstva Váradiho v Orbánovej vláde. Len pre osvieženie pamäti citujem: "Dnes je celá maďarská národná politika o budovaní 15-miliónového spoločenstva, lebo každý Maďar sa dostane, ak chce, do inštitucionalizovaného vzťahu s maďarským štátom. Nech je len jedno maďarstvo - západné. Proces sa zavŕši len vtedy, keď každý Maďar žijúci v Karpatskej kotline dostane maďarské štátne občianstvo a volebné právo."

Takže, vážení kolegovia a kolegyne, nedôjde predsa k náhodnej jednorazovej aktivite súčasnej vlády. Ide o dlhodobú koncepciu, s ktorou bolo späté permanentné diskreditovanie Slovenska, kde postupným vývojom sa dokonca dostali politickí reprezentanti maďarskej menšiny do situácie, kde už ani potrebné nie je ďalej diskutovať o národnostných právach, pretože žiadne ďalšie nie sú. Kde bolo treba pristúpiť k otvoreným akciám s tým, že pokúšajú sa využiť okrem iného aj geopolitické prostredie, v ktorom fungujeme, a možno aj rozbitosť a rozpoltenosť Národnej rady Slovenskej republiky alebo reprezentácie nášho štátu. Možno vnímajú nezmyselné politické diskusie, ktoré oslabujú strategický potenciál Slovenska, možno si všímajú, že prostredie, ktoré vytvára časť ľudí u nás na Slovensku, neumožňuje seriózne diskusie o strategických ohrozeniach nášho štátu, o potrebách hľadania, využívania všetkých mocenských atribútov, ktoré tu na Slovensku sú k dispozícii, a, samozrejme, len s jedným humanistickým cieľom - zabezpečiť spokojný a blahobytný život všetkých našich občanov.

Dnes už teda poznáme výsledky volieb v susednom Maďarsku a riziká, na ktoré sme pôvodne upozorňovali, sa stali realitou. Tieto riziká reprezentované vtedy stanoviskami opozičných lídrov, ktoré by mohli byť chápané - a drvivou väčšinou médií u nás aj tak boli interpretované - ako menšinové či okrajové, sa stali oficiálnou politikou maďarského štátu. Potvrdila ich vo voľbách viac ako 70-percentná väčšina občanov Maďarska. Napriek tomu, že sa ešte nevytvorila legitímna vláda, parlament pristupuje bezprecedentným spôsobom k schvaľovaniu právneho predpisu, ktorý nebývalým spôsobom porušuje platné normy medzinárodného práva, bilaterálne zmluvy, logiku európskej integrácie, ktorý stojí na hodnotách, o ktorých sme boli presvedčení, že sa už z minulosti nevrátia.

Návrh zákona o dvojitom občianstve a jeho prerokovávanie v parlamente zásadným spôsobom narúša predstavu, že v oboch našich krajinách je dosť ľudí, ktorí chápu realitu 21. storočia a programovo podporujú spoluprácu, spokojné spolunažívanie, partnerské riešenie prípadných problémov, spoločné budovanie novej Európy, odmietajúcich národnostné trenice, upätý nacionalizmus, konfrontáciu a princíp vytvárania obrazu nepriateľa ako esenciálnu súčasť zahraničnej politiky.

Aj keď je nádej, že súčasný stav je historicky len krátkodobý a že maďarské demokratické sily v budúcnosti možno zvládnu tento mimoriadne znepokojivý stav a táto myšlienka musí zostať živá a rovnako mierové a spoluprácu jednoznačne preferujúce riešenia musia byť jediné a dominujúce, tak na druhej strane je nevyhnutné začať organizovať aj základné opatrenia a pravdepodobne modifikovať prístup k bezpečnostným rizikám v bezpečnostnej politike k národným záujmom Slovenskej republiky.

Nové úlohy jednoznačne očakávajú diplomatickú službu Slovenskej republiky. Je nevyhnutné, aby Slovensko požiadalo o stanoviská, intervenciu všetky relevantné inštitúcie medzinárodného práva.

Na domácej politickej scéne by sme mali ale opustiť znehodnocovanie predstáv o suverenite a strategickej bezpečnosti, snahu neustále uhýbať pred nelegitímnym tlakom radikálnej politickej reprezentácie menšiny. Romantickú predstavu, že prijatím Parížskej zmluvy alebo Charty pre novú Európu a v procese európskej integrácie éra konfrontácie skončila. Zápas o práva menšín v čoraz väčšej miere neslúži k ochrane akceptovateľných a žiadaných hodnôt a v neakceptovateľnej miere sa stáva súčasťou revizionizmu, iredentizmu, etnického expanzionizmu a nie nereálnou možnou destabilizáciou regiónu.

Politika je starosť o spoločnosť, kde často nejde o voľbu medzi dobrom a zlom, ale o prijatie väčšieho alebo menšieho zla. Radikalizmus nemožno nahradiť väčším radikalizmom, avšak romantizmus a bezstarostnosť, podceňovanie situácie musí nahradiť premyslená stratégia a naozaj mobilizácia všetkých nástrojov riadenia štátu k zabezpečeniu životných záujmov Slovenskej republiky.

Diskusiu o tom, do akej miery je NATO a Európska únia riešením našich bezpečnostných problémov a zárukou nezmeniteľnosti statusov nášho bytia alebo iba novým systémom pre uplatňovanie aj nelegitímnych záujmov v našom regióne, nemožno považovať za uzavretú a musí byť predmetom našej trvalej pozornosti.

Vzniknutá situácia prináša viaceré ponaučenia. Na jedno z nich upozorňuje profesor Kulašík, keď uvádza: "Extrémny liberalizmus vedie ku koncentrovaným útokom na štát, oslabeniu patriotizmu a ku strate zmyslu pre všeobecné a tradičné hodnoty. Slovensko v súčasnosti potrebuje politické vedenie a politické elity, ktoré v potrebnej rozmanitosti vnímajú tak hodnoty humanity, idealistickej politiky, individualizmu, ale aj kolektívneho postupu pri obrane našich oprávnených záujmov."

Sme presvedčení, že príslušníci maďarskej menšiny si musia uvedomiť, že menšinové bytie, vychádzajúc z princípu práva na sebaurčenie národa, znamená odchýlku od etnickej a občianskej príslušnosti. Veď v podobnej situácii sú aj iné národnostné menšiny v Európe, kde sa uplatňujú menšinové práva, kde sa uplatňuje širokospektrálna dvojjazyčnosť, rôzne formy samospráv a podobne. Európa myslí v intenciách takéhoto národného spoločenstva, kde príslušníci menšiny sú plnoprávnymi členmi spoločenstva. "Občania sa k štátu viažu tamojším životom cestou spoločného užívania hospodárskych, sociálnych a politických inštitúcií. Popri tom vytvárajú podmienky toho, aby mohli používať svoj k menšine patriaci jazyk, žiť svoju kultúru." Takto to napísal maďarský novinár Tomás Bárta a pokračoval ďalej.

"Ak niekto spomína dvojaké občianstvo v Rumunsku pre uvedených občanov, rovnako ako v Chorvátsku či Srbsku, dáva najavo, že to etnikum, ktoré je v jeho štáte vo väčšine, pokladá za národ niekoho v kultúrnom zmysle, ale aj za hranice presahujúci politický národ a oddelenie území nepokladá za definitívne."

Pokiaľ si všímame, pokiaľ udeľujú Rumuni občianstvo občanom v Moldavsku, zároveň s tým deklarujú aj svoj záujem o územie. To znamená, ak to isté činí maďarská strana, máme to považovať za rovnakú aktivitu? Rovnako tak je to v Srbsku, rovnako tak je to v Chorvátsku. Sú teda územné požiadavky dneska už integrálnou súčasťou maďarskej politiky? Dokumentuje to prijímanie tohto návrhu zákona?

Vážené kolegyne, kolegovia, na mnohé otázky ešte nevieme dať odpoveď. Bude ju musieť dať budúcnosť. Niekde teoretici hovoria, že štátnik sa od politika odlišuje tým, že predvída budúcnosť. Tú budúcnosť musíme hľadať všetci spoločne.

Ale na záver mi dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie citátom z diela pána Schumana, zakladateľa integrovanej Európy. Napísal tieto slová vôbec nie v súvislosti so situáciou, ktorá sa dneska odohráva v Maďarsku. "Ak sa v tomto krátkom výklade dejín ostane miesto pre národné túžby a hodnoty, najmä potreba národného zjednotenia, tak principiálne nemôžeme vidieť len boj o politické hranice a boj medzi rasami, pretože nasmerovať zmysel histórie len na tieto dva aspekty znamená smerovať k nacionalizmu a rasizmu." Dúfam, že tieto slová budú pre všetkých občanov nášho štátu mementom.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Abrhan, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Pán podpredseda, tri poznámky by som mal.

Najprv chcem vám povedať, že som pripravený podporiť toto vyhlásenie.

Druhá poznámka, ja som vás poznal ako znalca rokovacieho poriadku, a preto mám na vás otázku, či vám dnes nevadí, že poslanci dostali pozvánku a nedostali sme ani podpisy poslancov, ktorí túto schôdzu zvolávajú. Ani podpisy sme nedostali. Ani nevieme, kto vlastne túto schôdzu zvoláva. Len pozvánku sme dostali. Či vám nevadí, pán podpredseda, aj keď ste odišli, že sme nedostali ani návrhy zákonov, o ktorých by sme mali rokovať.

A tretia poznámka. Vy ste hovorili o politickej múdrosti a o potrebe zjednotenia politickej reprezentácie predsedov politických strán. Musím s poľutovaním konštatovať, že ste nevyužili túto možnosť. Už pri návrhu uznesenia nikto nás ani neoboznámil, ani nepožiadal o rokovanie. Vy vyčítate politickej reprezentácii Maďarskej republiky, že s vami nerokovala a prijíma zákon. Vy ste pripravili návrh uznesenia, hovorím, ja som ochotný a pripravený ho podporiť, ani ste len nekonzultovali, ani ste nepožiadali predsedov politických strán, aby o takomto spoločnom postupe sme rokovali a celá táto schôdza mohla byť v podstate kľudnejšom priebehu. Nič ste pre zjednotenie slovenskej politickej reprezentácie vo vzťahu k jednostranne prijímanému maďarskému zákonu neurobili a k tomu vyjadrujem poľutovanie.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja k dvom veciam.

Na začiatku ste, pán podpredseda, spomínali Grécko. No myslím si, že podobná vážna téma ako táto téma bolo aj Grécko, napriek tomu ste toto Grécko neboli ochotní pustiť do parlamentu a rokovať aj o týchto vážnych krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť a ktoré je potrebné urobiť.

A na konci ste spomínali Schumana, veľkého politika z minulosti, kresťanského politika z minulosti, a odvolávali ste sa na citát, ktorý povedal. Ja by som bol veľmi rád - a ináč by to tu vyzeralo -, ak by ste jeho myšlienky presadzovali ako vládna koalícia vo svojej konkrétnej politike. Nemuseli by sme mať celý ten štvorročný vývoj preplnený iba kauzami, ale v inom duchu a v inom spoločenstve, v akom presadzoval veľký politik Schuman.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal navrhovateľ pán predseda parlamentu. Nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, dámy a páni, nechcem zdržiavať, ale, pán poslanec Abrhan, pán predseda výboru, naozaj už toho začínam mať dosť, pretože ako vy poslanci Kresťanskodemokratického hnutia klamete, ako interpretujete, dezinterpretujete niektoré procedúry, to je úplná nehoráznosť! Máme už niekoľko mesiacov, ak už nie viac ako rok dohodu o doručovaní materiálov. Dostali ste riadne pozvánku a každý materiál je príslušným spôsobom, ktorý schválilo poslanecké grémium, dostupný každému, kto o to požiada. Robíme to v záujme životného prostredia a v záujme šetrenia, vážený pán poslanec. Takže si to kľudne pozriete, čo len chcete, aj podpisy, aj čokoľvek.

Včera, keď som si prečítal vyhlásenie, ale presne idete v intenciách pána Hrušovského, predsedu vášho poslaneckého klubu, ktorý klame, až sa tak práši! Pošle svojho asistenta na sekretariát riaditeľa organizačného odboru, vyzdvihne si všetky písomnosti, požiada o všetku dokumentáciu v súvislosti so schôdzou a potom sa s "plechovým ksichtom" postaví pred kameru a povie: Čo je to za nehoráznosť, čo si to ten predseda parlamentu dovoľuje, ani neviem, o čom máme rokovať.

Ja si to vyprosím od vás!! (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Pán predseda, tak potom môžem len konštatovať, že s veľkou pravdepodobnosťou iné materiály a podklady dávate poslancom vládnej koalície, lebo tí vám rozumejú, tí tie podklady majú, a iné podklady dávate poslancom opozície, lebo my také podklady sme nedostali. (Reakcie z pléna. Pískanie.) Môžete pískať, koľko chcete, ak si myslíte, že ste na futbalovom zápase, nech sa páči. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán predseda klubu Vladimír Mečiar, nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Dámy a páni, ako predseda poslaneckého klubu budem hovoriť za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, za seba, svoje deti, svojich vnukov.

Samozrejme vidím, čo sa robí v sále. Mikuláš Dzurinda ponúka riešenie, keď príde k nemu, dajte mi tie vaše lepšie návrhy, nemá ich.

Kresťanskí demokrati sa snažia na "blbostiach" rozbiť hladký priebeh rokovania a tému zneistiť, spochybniť alebo rozmelniť, rozumiem tomu, lebo tak robili vždy.

Poslanci maďarskej koalície ušli a oznamujú tejto Národnej rade úplne drzo, my budeme občania Maďarskej republiky a budeme aj tu sedieť a vy ste povinní to znášať. Prečo by sme to boli povinní znášať? Tomu nerozumiem.

Ani tomu nerozumiem, prečo by sme na Slovensku boli povinní držať nacionalistické strany, keď mnohé štáty Európy sa s tým vysporiadali a už ich zrušili. Nemajú nacionalistické strany a je to demokratické a je to v poriadku. Slovensko môže ísť tiež touto cestou.

Dokonca si nemyslím, že týmto zákonom všetko končí. Ja by som povedal, že týmto zákonom sa iba prejavuje malá časť vôle, ktorá bude pokračovať po voľbách a budú ju sprevádzať praktické kroky vlády vo všetkých možných oblastiach. Samozrejme, že nedoceňujú, a dovolím si povedať, že ani kolegovia z jednej strany, možné dopady tohto kroku.

Kde to povedie? Dvakrát to viedlo k tragédii národov sveta a miliónov, desiatkam miliónov mŕtvych. Tretíkrát sa začína rovnakou metódou, na rovnakom mieste, rovnakým postupom krokov. Tiež to skončí desiatkami miliónov mŕtvych alebo budeme mať silu a už pri prvom kroku zastavíme? Minimálne to skončí tým, že sem prídu robiť poriadky cudzie jednotky, mierové zbory, ktoré sa tu usalašia, aby sa nič nedialo? To je minimálna hranica, tá druhá je maximálna hranica. O toto sa hrá. Toto začína, tento vývoj. A buď sa rokovaním Národnej rady a postojmi jej poslancov, keď nie poslancov, tak ľudí vo voľbách tento vývoj zastaví, alebo bude pokračovať ďalej.

Ak hovoríme o ňom, že sa bude pokračovať ďalej, môžem to povedať preto, že som sa mimoriadne veľa rýpal v poslednom čase v dejinách, ako to vlastne vyzeralo pred prvou svetovou vojnou, ako to vlastne vyzeralo pred a po druhej svetovej vojne, kde to má korene, z čoho to pramení a kde to vlastne ide.

Na tejto pôde Národnej rady som povedal, že revolúcia 1848 bola demokratická, ale nedemokratická bola v tom, že brala slobody národom, ktoré boli v Uhorsku vo väčšine, a gniavila ich ďalej. Práve táto nenávisť k nemaďarským národom po roku 1948 nadobudla nové rozmery a to bol prijatý celý rad maďarizačných zákonov, ktoré donútili ľudí prijímať maďarčinu ako svoj jazyk, učiť sa ju na školách, rozprávať v nej ako v úradnom jazyku aj pod hrozbou fyzického násilia, nútili ľudí prerábať svoje rodné mená a svoje mená obcí. Ten zákon o premene obcí je z roku 1898 a hoci bol vrcholne nedemokratický a protestovali proti nemu pod vedením Bjørsona všetci intelektuáli na svete, tak my sme ho uzákonili, tento zákon, v tejto Národnej rade pred rokom. Tento zlý, z toho roku 1898, Národná rada ho zobrala na rehabilitáciu. To preto, že sa nepozeráme dozadu a neštudujeme spojitosť s historickými obdobiami.

Ďalej v týchto obdobiach vzniká aj pojem celistvého uhorského národa, celistvého uhorského územia a Maďarsko si ani nevytvára jazyk, v ktorom by rozlíšilo Uhorsko a Maďarsko. Nemá slovo, ktoré by definovalo rozdiel medzi jedným a druhým. Prichádza k vojne. Do vojny ide Maďarsko ako štát, ktorý vojnu iniciuje, jeden z jej iniciátorov, vojnu prehráva. A vojnu prehráva tak, že nielenže je porazené zvonku, ale je porazené aj zvnútra, že štáty, ktoré sú súčasťou, alebo národy, ktorý sú súčasťou Uhorska, z tohto zväzku vystupujú. Vystupuje aj Slovensko po bodu Čechov a vytvára Československú republiku. Vystupujú Chorváti, vystupujú Rumuni, vystupujú ďalší, ktorí už nechcú byť súčasťou Uhorska a nechcú prijímať jeho zvrchovanosť na svojom území. A vyčleňujú a hovoria, vy Maďari, vytvárate a realizujete svoje právo na sebaurčenie národa tým, že vytvárate Maďarskú republiku. My nie sme vašou republikou, sme samostatné, zvrchované, nezávislé územie. To im povedali skôr, ako to povedala Trianonská zmluva. Dokonca Československo išlo tak ďaleko, že malo vytvorenú Československú armádu skôr ako štát a s Československou zástavou vojaci bojovali na frontoch skôr, ako bola Československá republika.

Ak Československá republika vzniká v roku 1918, tak tiež nie jednoduchou cestou. Na Turci vyhlasuje Národná rada nezávislosť, ruší maďarizáciu ako politický smer, ale ponecháva starý štátny aparát a vtedy vzniká medzi maďarskými vojskami, ale aj medzi obyvateľstvom hnutie, ktoré zakladá maďarské gardy, ktoré oznamujú Slovákom, že ospravedlňujeme sa, dávame vám autonómiu, ale nenecháme vás okupovať českým vojskom. Proti tomu vznikajú gardy slovenské, vojsko československé, ktoré sa ide brániť. A najprv gardy maďarské vytlačia československé vojsko na moravskú hranicu a potom československé vojsko vytlačí Maďarov v krvavých bojoch na maďarskú hranicu. Prišli na tú hranicu, ktorá dneska platí. Ich veliteľ bol vtedy taliansky generál, mal ísť ďalej, vojská zastavil, veď aj na štátnom znaku Matra je súčasťou slovenského znaku. Zastavil pohyb vojsk a nešiel ďalej. Preto vznikla nedôvera voči talianskemu veleniu a prešlo sa k spolupráci s francúzskymi generálmi a francúzskym velením, ale štátna hranica sa stanovovala podľa faktického stavu.

Keď teraz maďarská vláda chce hovoriť v mene maďarskej menšiny na Slovensku, tak potom sa musíme zamyslieť nad historickým faktom. Veď keď sa robila Trianonská zmluva, tak maďarská menšina bola pozvaná na rokovanie. A opýtali sa ich, chcete byť súčasťou Maďarska? Dokonca to, aby sa stali súčasťou Maďarska, navrhoval prezident Masaryk, ktorý chcel radšej prepojenie Slovenska so Slovinskom cez Burgenland. Táto varianta neprešla a nebola schválená a zástupcovia maďarských menšín povedali, naše prepojenie so severnou časťou je tak veľké, že chceme byť občania Československa. Chceme byť občania Československa, to povedali maďarskej vláde a medzinárodnej komisii. Akým právom maďarská vláda štátu, do ktorého nepatria, dneska chce revidovať ich slová a vnucovať im inú predstavu?!

Ďalej, keď sa dneska hovorí v tomto zákone, ktorý má Maďarsko k dispozícii, tak sa odvolávajú na zákony z 19. storočia. A prečo? Vtedy bolo predsa jasné a platilo a v roku 1910 sa dokonca konalo sčítanie ľudí, koľko je Maďarov v Európe, a platila zásada, že každý, kto hovorí maďarsky, je Maďar. Preto pozor na ten výklad v maďarskom zákone, že musí preukázať, že mal rodičov Maďarov. Každý, kto hovoril v tom období maďarsky, bol považovaný za Maďara. Ak jeho rodičia maďarsky rozprávali, tak ich vnuk dneska sa môže uchádzať o maďarské občianstvo. Ale to sa týka celého územia Slovenska. To je omyl, že ide iba o južné Slovensko! Ide o celé územie Slovenska.

Výkladom tých zákonov vtedy platných, na ktoré sa odvolávajú, ktoré citujú, platí tento stav. Stav občanov hovoriacich jazykom maďarským. Môj starý otec tiež hovoril jazykom maďarským, lebo ho tĺkli trstenicou, keď hovoril po slovensky. Ale nikdy Maďar nebol. Ale to bolo takto v mnohých rodinách. Ktokoľvek sa môže dneska dovolávať.

Ideme v histórii ďalej. Prichádza Trianonská zmluva, ktorá ukončuje prvú svetovú vojnu, stanovuje hranice, pravidlá, ktoré mali zabrániť druhej svetovej vojne. Stanovila ich zle a nepresne, pretože druhá svetová vojna nevznikla ani za 20 rokov po Trianonskej zmluve. Jedno z prvých ohnísk, ktoré bolo v Európe podpaľované, bol zápas o južné Slovensko. Vtedy Maďari podporovaní Talianmi a Nemcami sa uchádzali o rozhodnutie o južnom Slovensku, vyhlásili občanom maďarskej národnosti napriek ich rozhodnutiu v 1918 zostať občanmi Československa, začali zakladať piatu kolónu, začali si zakladať svojich obyvateľov, podporovať, finančne držať to nad vodou, provokovať cez nich, až naraz vyhlásili, že treba, aby o tom, či južné územie patrí Slovensku, rozhodla medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala vo Viedni, a Nemci a Taliani rozhodli, že južné Slovensko patrí Maďarsku.

Súbežne s tým vzniká slovenský štát. Maďarské okupačné vojská prichádzajú na Slovensko, Slovákov bijú a vyháňajú, dávajú im 10 kg vecí, ktoré si môžu odniesť, to je všetko. Niekoľko 100 000 ľudí vyhodených z domov, ďalší poučení o tom, že nič robiť nesmú, alebo ak, tak zakročí tvrdo proti nim maďarská moc. A táto moc sa správa ako dominujúca celé obdobie. Podrobuje si nielen Židov, podrobuje si aj Slovákov. Dokonca v Košiciach ku koncu vojny len preto, že hovorili po slovensky, obesili alebo podrezali na uliciach 500 ľudí! Za nič, za jazyk. Sú ešte Košičania, ktorí sú hrdí na Horthyho, ktorý tam prišiel na bielom koni? Tých 500 mŕtvych im čo hovorí? Tie milióny mŕtvych vo vojne čo hovoria?

Samozrejme, prichádza koniec druhej svetovej vojny. Maďarsko zasa bolo iniciátorom vojny, aj keď vo vojne hodnotilo svoje straty nízko, lebo to neboli straty maďarskej armády, to boli vojaci z Felvidéku, ktorých nahnali do prvého ruského frontu a tam ich zabíjali. Mali strašne veľa, 100 mŕtvych. Toto bola tá sloboda, ktorú im Maďarsko sľubovalo? Cez to, že sa stanú občanmi Maďarska? Toto bol ten dar a prínos, že o životy prišli? Že žobráci zostali? Že ich vtiahli do porazeného štátu, porazeného režimu so všetkými dôsledkami porážky druhej svetovej vojny?

Samozrejme, v dokumentoch medzinárodných o skončení svetovej vojny inak, mimochodom, už v decembri ´43 bolo medzi Stalinom, teda medzi Molotovom a Benešom dohodnuté obnovenie Československa. K tomu sa pridali ostatné možno mocnosti a definitívne boli zmluvy podpísané Parížskymi dohodami o ukončení druhej svetovej vojny. Mohli by sme povedať, že tieto zmluvy vytvorili rámec pre to, aby sa už nikdy viacej hrôzy druhej svetovej vojny neopakovali.

V čom tie hrôzy boli okrem mŕtvych a vysťahovaných? Na Slovensku existovali ľudia, ktorí v tridsiatom ôsmom prijali štátne občianstvo maďarské. Boli vysťahovaní dobrovoľne do Maďarska, pretože chceli žiť ako Maďari. Z Maďarska prišli Slováci, ktorí chceli žiť ako Slováci. Uskutočnila sa výmena obyvateľstva. Tu nebol akt, ktorý bol v Nemecku, teda v Čechách s Nemcami. Režim bol iný. Samozrejme, aj z tých, ktorí zostali žiť ako občania Československa, mali rôznu mieru na vojnových udalostiach, niektorí boli nyilašovci, niektorí patrili k horthyovcom, niesli mieru viny, ale tá sa vyriešila a je uzatvorená a sú dneska všetci riadni a právoplatní občania Československa. Právo byť občanom Slovenskej republiky využili v roku 1992, keď každý z nich sa mohol slobodne rozhodnúť, občanom akého štátu chce byť. Všetci sa rozhodli, že chcú byť občania Slovenskej republiky. Nikto nehovoril, že chce, aby tu bol maďarský štát, alebo chcú byť jeho občania. Čiže tretí krok, kedy maďarská administratíva stratila akúkoľvek legitimitu.

Zastavím sa pri Parížskej medzinárodnej zmluve. Táto zakazovala akúkoľvek podobu fašizmu a fašistických organizácií v Maďarsku. Dneska po týchto voľbách fašistická organizácia JOBBIK je v parlamente. Je v Európskom parlamente. Určuje politiku. Nacionalistická strana FIDESZ na čele s Orbánom rozvíja diplomatické aktivity a kroky, ktoré sú veľmi jasné a čitateľné. Smerujú proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, chcú urobiť vazalsky štát, smerujú proti občanom, ktorých chcú deliť na dve kategórie. A potom neskoršie stupňovaním v prvom kroku, najprv si urobíme občanov, v druhom ich budeme politicky a diplomaticky chrániť a v treťom kroku im prídeme na pomoc, ale to bude trvať proces a ten proces bude závisieť o toho, aké budú vhodné podmienky pre to, aby to urobili. Dneska tie podmienky v Európe vhodné sú. Kalkulujú s týmto. Vláda nemá s kým rokovať, lebo na druhej strane nie je vláda, parlament sa konštituuje. Parlament chce komunikovať. Dneska máme komunikovať, vadíme sa na "blbostiach", vôbec nejde o tieto historické chvíle a historické udalosti. A sme v situácii, že pán prezident mlčí, ministerstvo zahraničných vecí vyvíja nejaké aktivity - len či je to dosť.

Pokiaľ ide o porušenie mierovej zmluvy, kto ju garantuje? Spojené štáty americké, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko. Čiže my nielen budeme informovať vysokého komisára OBSE, ale garantov mierovej zmluvy v Európe: Vaša mierová zmluva je nabúraná. Vážení zo Spojených štátov amerických, Británie, Francúzska, Ruska, platia vaše dohody a skúsenosti z druhej svetovej vojny alebo už sú zdrapom papiera? Sú naďalej architektúrou pokoja v Európe alebo sú zdrapom papiera? Budeme žiadať mocnosti, aby povedali svoj názor na to. Nielen medzinárodné organizácie, ale priamo tých, čo garantujú mier v Európe!

Ďalej toto nebol jediný dokument, ktorý prijatý bol. Boli prijaté dokumenty o tom, že medzi Československom a Maďarskom nebude dvojité štátne občianstvo. Nebude ani u detí. Tieto dokumenty nie sú zrušené. Existujú medzinárodné zmluvy o priznávaní občianstva a tieto hovoria, z humanitárnych dôvodov, keď sa narodí na území, ale neexistuje princíp udeľovania občianstva bez územia. Musí najprv na území nejakú dobu žiť, minimálna lehota je 5 rokov. Ale tu sa ide udeľovať občianstvo bez územia, pretože v ich zvrátenej predstave Uhorsko stále existuje a stále sú to občania Uhorska.

Páni poslanci, cítite sa ako zástupcovia Uhorska v tejto Národnej rade? Spravia z vás Krajanský snem? Čo budete tuto? V akej pozícii? Prijmete to alebo si nájdete odvahu dneska postaviť sa proti tomu a povedať: Nie! Sme poslanci zvrchovanej slovenskej Národnej rady, sme nezávislí na akejkoľvek moci Budapešti a kohokoľvek iného! Na našom teritóriu nebude nikto zasahovať! To je text vyhlásenia. A to je ale aj text zákonodarného dokumentu, ktorý vláda zajtra navrhne, a predpokladám, že našou väčšinou po veľmi krátkej procedurálnej otázke bude prijatý.

Dámy a páni, všetci hovoria, že to sú kroky namierené proti menšine. Omyl! To sú kroky namierené proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, proti tomuto parlamentu, proti tejto Národnej rade, proti tomuto štátu. Pretože občanom Maďarska môže byť podľa toho chápania z 19. storočia ktorýkoľvek občan, menšiny majú byť rukojemníci, pričom my máme k menšinám pozitívny vzťah. Celý spor je o tom, že my si ich nechceme dať, lebo sú to naši občania, tohto štátu. Samozrejme, že keď sa bude rešpektovať vôľa niekoho žiť a byť inde, prosím. Budeš občan iného štátu, ale prídeš o občianstvo slovenské. Naviac zákony maďarské a slovenské sú v mnohých veciach kontradiktórne, či je to otázka obrany, či je to otázka daní, či je to otázka ďalších spôsobov. Kde dokonca možno v niektorých prípadoch, ak vyhovie jednému zákonu, byť trestaný za to, že je v zákone druhom. Toto sú otázky, ktoré sú pred tými, ktorí tu otvárajú otvorené.

Ďalej pre drzosť, s akou nám pán predseda SMK Pál Csáky oznámil, že a čo nás do toho, on si bude mať toľko občanov a väčšina jeho klubu, koľko chce, vám poviem, nič ma do toho, maj, koľko chceš, ale nebudeš občan Slovenska a nebudeš poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Dokedy budeme pozerať na to... (Potlesk.)

Dokedy budeme pozerať na to, že niekto chodí na zasadnutie parlamentu Karpatskej kotliny, ktorá pripravuje takéto dokumenty proti štátu, proti zvrchovanosti štátu a sedí s nami a bude sa s nami vycierať, hlasovať a poberať tie isté peniaze a výhody ako každý iný poslanec?! Veď predsa prisaháme na ústavu a na zvrchovanosť štátu. Treba ešte ďalej prijať zákony vo veľmi krátko čase a veľmi prísne.

Ďalej takisto, ak božekal na to, že ak sa nedarí v miestnych komunitách rešpektovať etnický rozmer, ale prečo nie? Existoval zákon na Slovensku k voľbám, ktorý som pripravil ešte ako predseda vlády, ktorý rešpektoval etnické zastúpenie v každej obci a reagoval na to, koľko z ktorého etnika má byť poslancov, ako má byť riešený rozpočet. Chyba bola v tom, že nebola veta v Ústave Slovenskej republiky. Predpokladám, že bude možné prijať ústavný zákon, ktorý umožní legalizovať komunálne voľby s etnickým zastúpením v obciach každému spravodlivo. A bude to lepšie ako to, čo je v Maďarsku. Lebo v Maďarsku už nie sú menšiny vďaka týmto opatreniam, ktoré boli poprijímané, a to nie len slovenská, nie sú žiadne. Maďarsko zlikvidovalo menšiny na svojom území.

Ďalej, dámy a páni, zastavujem sa pri pojme, ktorý hovorí o tom, že rodičia majú byť Maďari. Nebolo to už? Árijský pôvod, štvrťárijec, polovičný árijec, trištvrteárijec. Nebolo to? Zabudli sme? Ktorí nemali pôvod, koľkí skončili v koncentráku, koľkí skončili inde? Nemá pôvod. Je to rasizmus. Rasizmus najhrubšieho a najsprostejšieho zrna! A teraz podľa čoho sa určuje? Podľa rodičov? Ak boli Maďari. No, samozrejme, v tých starých zákonoch sa hovorilo, ak hovoríš maďarsky, tak si Maďar. V nových zákonoch sa čo hovorí? Keď idem ešte do modernejšej vedy, tak chromozómy, tak každý má svoj kód v sebe zabudovaný, podľa ktorého sa dá určiť aj národnosť. Pôjdu títo páni ku genetike a budú zisťovať, kto je akej národnosti? Možno. A by som sa rehotal, koľko málo Maďarov bude etnických. Čo všetko, koľko skazy prešlo, koľko iných národov na tom území, koľko národov sa prisťahovalo, tvorí iný etnický základ. Takže čo? Budeme dopúšťať rasizmus aj u nás? To nebude. Ani byť nesmie!

Slovensko si ctí mená padlých v prvej vojne bez ohľadu na to, či boli Maďari, či boli Slováci, boli to mŕtvi ľudia, patrí im úcta. Ctím si pamiatku mŕtvych, ktorí padli v druhej svetovej vojne, a ja som v deväťdesiatom piatom roku povedal, že už tu nie sú nepriateľskí mŕtvi a naši mŕtvi, že všetci sú naši. Lebo sú už len mŕtvi. Ale si Slovensko ctí aj svojich občanov bez ohľadu na národnosť. Má k nim úctu.

Keď zoberiem otázky autonómie - neaktuálne. Dve tretiny územia obývané Slovákmi. Z národnosti maďarskej väčšina ľudí, ktorá hovorí po maďarsky, ale sú Rómovia. Samozrejme, že nepreukážu, že ich rodičia boli Maďari, pretože pochádzajú z Indie. Takže koho sa vlastne týkajú tieto zákony? Ktorej skupiny? Árijské skupiny zase vyberať, ktoré budú vyvolené a ktoré nebudú vyvolené?

Keď zoberiem Rómov, ako sa k nim v Maďarsku správajú gardisti? Upaľujú za živa, strieľajú. Toto má byť na Slovensku? V Maďarsku to už je dneska. Keď sa idú na súd domáhať práv, garda obsadí súd, nepustí žiadnych svedkov dovnútra a súdne pojednávanie sa nekoná, lebo svedkovia neprišli. Prišli po dvere, kde ich gardisti nakopali do zadku a vyhádzali von. Gardy zakázané, a gardy fungujú ďalej. Štát je slabý, nevie urobiť poriadok. V gardistickej uniforme sa skladá poslanecký sľub, v gardistickej uniforme sa ide do európskeho parlamentu upozorňovať. Symboly fašizmu ako vyšité, tolerované sú susedným štátom.

Tak sa dostávame do situácie, že vlastne, či je to len zápas o zvrchovanosť Slovenska a občanov Slovenska, či je to nie aj súčasť demokratického zápasu proti obrodenému fašizmu, ktorý na pôde Maďarska získava najhlbšie korene a najviac priestoru pre svoj rozvoj. Teda bude musieť Slovensko napnúť svoje svaly a povedať.

Samozrejme, že túto tému k voľbám nikto nechcel, keď hovorí, že to bolo na pomoc tej alebo onej strany. Je to hlúposť! Ale nemôžem prijať argument v tejto dobe, aby bola založená vláda, v ktorej bude sedieť Pál Csáky len preto, že je kamarát Viktora Orbána a Viktor Orbán sa prejavuje ako zarytý nacionalista s cieľom rozvrátiť zvrchovanosť Slovenskej republiky! (Potlesk.) Takže táto téma nám prišla.

Ďalej, keď sa vraciam k tejto téme aj v inej polohe, tak prichádzame k záveru, že aj preto rozhodnutie, ktoré teraz má byť, je zase na rozhodnutí občanov. Zase sme na tri skupiny podelení: SMK, ktorá je sama za seba, pravica, ktorej je jedno, len byť pri moci a až potom to voľajako dokatujeme. Alebo sme tu my potom, ktorí teda budú brániť a budú čeliť tomu, čo sa robí aj pritom všetkom, že okolo volieb sa moce veľa zlého.

Neznášam na voľbách, chodím po celom Slovensku, počúvam aj opozičné kampane a pripadám si niekedy ako v dvoch svetoch. Opozícia len kľaje a nadáva na všetko, čo bolo, a nebolo všetko zlé, ale nie je dobré ani vtedy, keď sa zasa všetko len chváli, lebo aj zlé bolo voľačo. Chýba realistický pohľad na seba, ale s tým aj realistické východiská, s tým aj realistická základňa pre voľby. Kto má byť vlastne nositeľ toho budúceho pokroku a smeru? Nemyslím strany, ale tendencie.

Pokiaľ ide o toto, nie je to dobré. Na začiatku to tu istý pán poslanec vyprával, nemohli sme rozprávať o Grécku. No vyprávajte si o Grécku, kedy chcete a kde chcete a koľko chcete. Však je sloboda, každý robíte slobodne míting a hlásate si čo treba.

Ale ak táto Národná rada má o niečom jednať, tak musí rokovať o euru, o tom, že klesá jeho hodnota, prečo klesá a aké je postavenie v rámci eurosystému, ako obnoviť rast eura, ako obnoviť stabilitu eura! O tom rozprávať nechcete (potlesk), chcete rozprávať o cudzom štáte a cudzí štát je euro! Ale cudzí štát je Grécko, to nie je euro? A to nie je jediný štát, to je celý systém štátov, ktorý pochybil, a o tom systéme rozprávať sa môže, ale o tom systéme nenavrhujete rokovať. Skrúca sa všetko na inú... (Reakcia z pléna.) Rozprávam za vás to, čo vám chýba. (Potlesk.)

Takže znovu ideme k voľbám, vyhrocujeme otázky vnútroštátne, zahraničnopolitické, len chýba poučenie z histórie. Poučenie z histórie, podľa ktorého dvakrát, keď to takto začínalo, dvakrát to skončilo krvavou vojnou. Tretí raz bude to fraška alebo zase tragédia. Sme na začiatku prvého kroku, keď to možno zastaviť. Ak to bude eskalovať, tragédia je nevyhnutná. A to je o zodpovednosti ľudskej voči svojmu rodu, svojmu okoliu a svojmu voličovi. A možno aj voči štátu, ktorého sme hlavní predstaviteľmi. O tom to je, dámy a páni.

Nedá sa inak, poprel by som sám seba, keby som na sekundu súhlasil s iným riešením ako s tým, že zamietnuť. Prijmeme stanovisko, ktoré rýchlo budeme musieť doručiť cez ambasádu maďarskému parlamentu, rýchlo ukončiť rokovanie, aby sme stihli doručiť ešte počas rokovania. Rýchlo zajtra prijmeme odvetné opatrenie, ale to bude prvé, nie posledné. Budete trošku čakať na voľby a po nich sa spustí séria opatrení, ktorá príde a bude stabilizovať slovenskú politiku a chrániť zem slovenskú, jej občanov všetkých národností, každého jedného pred zlými úmyslami z ktoréhokoľvek štátu! Pred otravou neofašizmu z ktoréhokoľvek štátu, pred zásahmi proti etniku ktorejkoľvek skupiny. Pretože všetci sú rovnoprávni, všetci sú riadni, platní občania tohto štátu a ku každému máme úctu, pretože je príslušník menšiny. Ale nemôže byť zajatcom susedného štátu, ktorý bude zneužívať jeho menšinovú prítomnosť a chcieť robiť na nej mocenské politiky po tom, čo už dvakrát vo svetových históriách a tragédiách skrachoval! Nech to tak skončí a nechceme dotiahnuť tretí raz Slovensko k tomuto.

Ďakujem. (Potlesk.)