Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Předseda (zvoní): Ke slovu je dále přihlášen p. ministr financí dr Engliš. Uděluji mu slovo.

Ministr financí dr Engliš: Slavná sněmovno! Dovolte mi jen několik poznámek.

Bylo zde řečeno, abych zde přednesl svůj program. Lituji, že jste ho ráno nemohli slyšeti v prohlášení p. min. předsedy, kde byl obsažen a možno, že, bude-li v průběhu diskuse potřebí rozšířeného výkladu, se pak přihlásím. Nyní však je na programu specielní otázka prodloužení přirážky k dani z cukru, kterou jsme převzali od Rakouska. To tedy není programová věc, poněvadž je to prostě prolongace starého stavu. Račte mi říci, která daň není produktivně, národohospodářsky a konsumně škodlivá. Každá daň je škodlivá. Ať vezmete kteroukoli, která odnímá kus konsumu, nebo která zvyšuje cenu, vždy musí působiti na produkci a na konsum. Běží tedy jen o sílu a množství gramových argumentů, které sneseme a které při každé dani ukazují, že je vždy nejškodlivější ta daň, o které se jedná.

My s našeho stanoviska nemůžeme říci: Abychom zaváděli nejužitečnější daně, musíme zaváděti daně nejméně škodlivé, nejmenší zatížení. A vycházíte-li od mírového stavu právě při této dani, musíte říci, že tato daň v míru činila skoro polovinu ceny, kdežto dnes že s touto přirážkou činí 12,27% ceny. Je tedy proti mírovému stavu neobyčejně snížena i s přirážkou, o které jednáme.

Bylo tvrzeno, že máme nejnižší konsum, že náš konsum klesá. Konstatuji, že náš konsum stále roste a že my jsme na třetím místě mezi státy co do největšího konsumu cukru. V Bulharsku je konsum na hlavu 5, v Jugoslávii 6, Itálii 8, v Rakousku 12, ve Francii a v Německu 22, v Československu 25 kg cukru na hlavu, pouze Anglie a státy severoamerické mají větší položku než my. Z toho tedy není žádné nebezpečí pro řepařství a pro výsev řepy.

Jiná otázka bude, budeme-li moci exportovati v tom rozsahu jako dosud, jak se vyvine konkurence třtinového cukru. Dnešní světová cena, tak jak je, není důsledkem výroby řepního cukru, nýbrž především třtinového cukru. A že všechny státy také chtějí vypěstovati vlastní řepu a vlastní industrii cukru z řepy, je pochopitelné při této industrii, která v našich zemích je nejbohatší, nejlépe fundovanou a nejpřirozenější industrií.

Museli bychom si položiti otázku, zdali prodloužení této přirážky může míti důsledky, o kterých se mluvilo. Vždyť nic neměníme, nic nezvyšujeme, nic nečiníme, co by mohlo produkci nebo konsum poškoditi.

Nyní mi dovolte jednu budgetní otázku. Stojíme před problémem úpravy platů státních zaměstnanců. V novinách probleskla již zpráva, kolik set milionů bude tato úprava platů státních zaměstnanců státi. Pochopíte, že není ani možno, abych přišel před parlament a žádal tolik set milionů, kolik tato úprava bude státi, čili my musíme určitou část tohoto nákladu uškrtiti prostě v našem rozpočtu, a to vším možným odložením a zahospodařením, abychom nemuseli zavádět tolik nových břemen. Rovnováhu přece musíme míti! Chceme-li udržeti měnu, chceme-li se uvarovati všech katastrof, musíme hledati takovéto cesty. Pánové, jestliže tuto možnost mně již napřed vezmete tím, že napřed již mne snížíte rozpočet, ve kterém je s tím počítáno, ohrozíte současně celou osnovu o úpravě platů státních zaměstnanců. To si musí každý uvědomiti, že když hlasuje proti této osnově, ohrožuje i situaci zákona o úpravě platů státních zaměstnanců. (Výborně! Potlesk.)

Předseda (zvoní): Ke slovu přichází dále p. posl. dr Tiso.

Posl. dr Tiso: Slávna snemovňa! Neblahé účinkovanie prvého obdobia Národného shromaždenia často bolo prerušované a konečne i neslávne skončené volaním po nových voľbách. Že tieto musely byť prevedené pred uplynutím mandátov zákonodarných sborov, jasne dokazuje, že konečne i držitelia moci neslávnej minulosti nahliadli neudržiteľnosť politických pomerov.

Nové voľby prišly, nové voľby prešly. A čo sa čakalo od týchto volieb? Keď so stanoviska slovenského národa chceme odpovedať na túto otázku, výsledok volebný nám ukazuje, že slovenský národ o d volieb tých očakával konečné rozriešenie svoj ho politického položenia. A preto hlasoval zo 78% autonomisticky a tými voľbami chcel dať dobre porozumiteľný výraz svojmu želaniu, že chce už raz rád vedieť, že v republike Československej má svoj vlastný domov, má svoju krajinu, ktorú si čo svojrázny národ sám spravovať chce. Žal,, musím však konštatovať pred verejnosťou nielen celej republiky, lež i celého kultúrneho sveta, že tento hlas slovenského národa bol nielen nepovšimnutý, lež že sa s ním úplne pohŕda. Žalovať musím pred verejnosťou celého sveta, že v republike tejto brat brata vyslyšať nechce, brat bratovi odopiera tie najprimitívnejšie práva. A po tých voľbách, ktoré v celej republike, ale na Slovensku zvlášť, tak hanebnú porážku priniesly pre strany bývalej a teraz len obnovenej koalície, výsledku volieb na Slovensku si vláda nevšíma. Utvorila sa vláda proti Slovensku, cieľom teda tým, že po voľbách týchto vládnuť sa chce znova len proti Slovensku.

A z tohoto ohľadu voľby sú veľkým sklamaním. Slovenský národ veril v úprimnosť doterajších námietok proti autonomii, že vraj preto nemožno dať Slovensku autonomiu, lebo národ vo veľkej väčšine hlasoval na strany centralistické, myslel si ale, že väčšinový prejav národa za autonomiu prinesie národu aspoň uznanie tohoto prirodzeného práva. Ale nešťastné ruky pražského centralizmu pozbavily národ slovenský i tejto viery. Vidí teraz nad slnko jasnejšie, že sa terajšie väčšinové strany s úprimnosťou voči nemu nevedia ani chovať. Celý postup ich smeruj e len k uchlácholeniu slovenského národa, aby veril sladkým rečiam a prázdnym sľubom a nechal na pospas hrabivému svojmu bratovi všetok svoj dom a celé svoje imanie. Nuž, slovenský národ sa ďalej už zavádzať nedá. Ale ani sa už viac peknými rečmi uchlácholiť nenechá. Keďže mu teraz dokázané bolo, že si ho starší brat nevšíma ani pri tak zrejmom väčšinovom prejave, na mi esto lásky k bratovi prichádza mu zovrieť svätým hnevom a domáhať sa svojho prirodzeného práva všetkým možným spôsobom. Tento svätý hnev blčí teraz po Slovensku a burcuje ešte i tých, ktorí doteraz falošnými heslami omámení stáli mimo bojovnej čiary za autonomiu Slovenska, aby sa pripravili na najbližšie voľby, pri ktorých pre záškodníkov slovenského národa nezostane ani hlasu. Povolebná situácia a z nej horko-ťažko zrodený vládny režim je veľkým sklamaním i pre ostatné občianske vrstvy republiky Československej. Ohromné daňové ťarchy, ktoré krutým nemilosrdenstvom škrtia poplatníkov štátu hraly veľký zástoj pri minulých voľbách. Pred voličstvo sa nemohol ukázať rečník bez toho, že by nebol bičoval vykorisťujúci daňový systém a nebol by sľuboval sníženie daní. A musíme to tu tiež konštatovať, že práve terajšiu väčšinu tvoriace strany to sú, ktoré i tú najkrajnejšiu demagogiu prevýšily sľubami snižovania daní. A hľa, čo tu vidíme? (Výkřik: Co jste vy slibovali?) My sme sľubovali len národu právo. To sme sľúbili, a to tiež plníme, ako vidíte. Čo však vidíme teraz medzi prvými predlohami tejto väčšiny, čo nachádzame, je predloha o zvýšení dane z cukru.

Z rečníkov jedon predo mnou hovoril, že je to skoro komické, že vláda prichádza s daňovým šróbom a dáva ho v podobe cukornej dávky.

Štátnemu občianstvu Československej republiky v cukrovej obálke dávame tú ťažkú pilulku. Žobrať u ľudu hlasy, zaliečať sa voličom sľubovaním sníženia daní - a po voľbách znova vziať do ruky ten daňový šrób a znova ho pritlačiť, aby až krv tiekla z toho ubohého daňovníka - hľa, toto j e charakteristickou známkou dnešnej väčšiny. Či je to nie cynizmus, ktorý sa chce diabolským rehotom vyvŕšiť nad tým ubohým obyvateľstvom, ako by za to, že nebolo v ňom dosť odvahy, aby bolo reprezentantov tohoto politického cynizmu smietlo tak, že by po nich ani pamiatky nebolo zostalo?

Dedinky slovenské, ktoré ste sa tak ozývaly ešte pred niekoľko týždňami od sľubov argalášskych, že vám uľavia na hrozných daňových ťarchách a ktorým vám ešte i po voľbách stále len to prizvukujú po rôznych novinách, že len terajšie väčšinové strany sú vám v stave niečo pomôcť a takto vás lákaj ú ešte do rôznych centralistických strán, a hľa, táto vláda, tieto strany nemajú po nových voľbách pilnejšej práce, než podať návrh zákona na podržanie dane z cukru! Či sa ich neopýta každý Slovák: Nuž, takto nám chcete pomáhať, takto nám chcete uľaviť? Neverili sme vám doteraz, tým menej budeme vám veriť budúcne. Nad všetky vaše krásné reči jasnejšie hovoria vaše skutky a tie hovoria o vašej nenasýtnosti.

Sama však tá okolnosť, že vláda s návrhom týmto až po voľbách prichádza, hoci i pred voľbami vedela o tom, že toto je termínovaná predloha, dosvedčuje zlé svedomie vlády. Obťažená toľkými krivdami, proti národu spáchanými, s veľkou nevôľou išla do volieb. Túto predlohu nepredostrela pred voľbami, aby nerozzúrila proti sebe tie naj širšie vrstvy národa. A v tom mala vláda pravdu. Predloha táto je taká protisociálna, že vskutku pobúriť musí proti vláde práve tie naj chudobnejšie vrstvy a nemôžem iné urobiť, než menom našej strany dať výraz nášmu prenačudovaniu, že parlament s takouto minulosťou socialistickou takúto predlohu novému parlamentu dáva do vena, lebo však nepriame dane, ktoré zaťažujú životné potreby obyvateľstva, sú vždy odiózné a zákonodarstvo sociálnym duchom vedené vyhýba sa aj každej takejto dani. To, čo je životu potrebné, nesmie byť ešte daňou zdražované, a to ešte tak vysokou daňou, ako táto predloha to chce zaviesť. (Hlas: Neměli bychom peněz na římsko-katolickou církev!) Tej málo dávate a potom máme na to právo. Keď dávate na zbytok československej cirkvi a na rozličné schizmatické agitácie, má cirkev katolícka právo na to. Katolíci republiky tejto sa hubiť nedaj u a právo svoj e si brať nedajú. (Výborne! Tak je!) A keď už spravil predošlý parlament tú chybu, že tak ťažkú daň uvalil na taký životný prostriedok, ako je cukor, tento nový parlament nesmie pokračovať na tejto ceste. Aby nevystavil o sebe vysvedčenie antisociálnosti, nielen že tento návrh zákona o podržaní tejto dane odhlasovať nesmie, ale napraviť musí to, čo predošlý parlament pochybil a daň túto vôbec by mal zrušiť. Toto by bolo sociálné smýšľanie, to žiada od nás sociálna spravodlivosť. (Tak je!)

Nesmieme však, slávna snemovňa, návrh tento odhlasovať ani z politických ohľadov. A tu prizvukujem, že otázka politickej česti je, aby sme návrh tento odmietli. Za návrhom týmto skrýva sa nepekná politická aféra, akých náš mladý štát tak hojne máva. Návrhom týmto odplácajú sa dnešné vládne strany cukrovarom za tie prostriedky, ktoré im pred voľbami poskytly. (Hluk. Různé výkřiky.) Vláda podržať chce dosavádnu cukrovú daň, aby tie cukrovary tým snadnejšie dôvody maly, že prečo zdvíhajú cenu cukru. A robiť to môžu vtedy, keď kartelom svojim cenu surovej repy stále nižšie a nižšie tlačia. Vláda dáva prezent z vačku dorábatel,ov repy, z vačku teda maloroľníkov, ktorí hrozným daňovým povinnostiam svoj im aspoň koľko-toľko mohli vyhovieť len preto, že z repy doteraz dosť pekne platenej, aspoň koľko-toľko dôchodku mali. Teraz i od tohoto odbytí budú, a to z milosti vlády a strán, ktoré sa menujú maloroľníckymi.

Toto politické pozadie návrhov potrebuje svetlo, lebo hrozí nebezpečenstvo u väčšej oblasti nášho národohospodárskeho života. Veď sa dobre pamätáme, že novinami len zablýskla zpráva, že vraj vláda zoštátniť chce poľnohospodárske plochy cukrovarov takým spôsobom, že zoštátnené takto plochy zostanú v prenájme cukrovarov, a to tak, že od tohoto komplexu poľnohospodárske plochy, 52 tisíc ha obsahujúcej, budú platiť prenájomné od 1 ha 200 až 240 kg zbožia, (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.) čo keď si uvážime, že cukrovary tieto sú majetkom zväčša ani nie štátnych občanov našich, lež peštianskych bankárov, tým väčmi sa diviť môže tomu každý, že prečo dáva vláda naša týmto ľuďom takéto ohromné výhody. Veď priemerne berúc do ohľadu výšku dnes obvyklého prenájomného za takú pôdu, akú potrebujú cukrovary, za katastrálné jutro sa o veľa viac platí, než tu vláda dojednáva s cukrovarmi za celý 1 ha! Odkiaľ táto blahosklonnosť vlády k cukrovarom? Vysvetlenie tejto záhady podáva nám... (Hlas:. To je bájka!)... Vy to dobre viete, pane poslanec, že to je nie bájka.

Vysvetlenie tejto záhady podáva nám tu ďalšia zpráva, že vláda si vymienila, aby 20% účastín všetkých cukrovarov jej k dišpozícii dané boly, a to nie v cene nateraz bežnej, lež v cene likvidačného kurzu a mimo toho že vláda za miestoriaditeľov cukrovarov tiež svojich ľudí postaviť môže. Odkiaľ tá veľká blahosklonnosť k cukrovarom? Vláda predlohou touto vďačí sa cukrovarom za volebné prostriedky. Usporiada teda týmto účty minulosti a hľadí tiež do budúcnosti, keď svojim prívržencom zabezpečuje výhodnú kúpu účastín cukrovarov a zabezpečuje výnosné sinekúry vo správach týchže cukrovarov. Nebolo by nás po celej veci nič, keby takýto obchod nešiel pod štátnou egidou a keby sa nerobil tento obchod na kožu daň platiaceho obecenstva. (Tak je!) Neozvali by sme sa proti tomuto návrhu, keby sme v ňom nevideli pustenie cukrovarského kartelu na znivočenie repu dorábajúcich roľníkov, ktorí týmto budú na pospas vydaní vykorisťujúcim snahám cukrovarov. Čo keď tieto i doteraz robily, budú to za tohoto cukrovarskými peniazmi zvoleného režimu ešte voľnejšie robiť, lebo maj ú na to v tomto návrhu akúsi licenciu. Hrozí teda návrh tento životným záujmom nielen širokých vrstiev cukor spotrebujúcich, lež hrozí i záujmom repu dorábajúcich roľníkov, ktorých existenciu, keď vláda takto na pospas vydáva cukrovarom a cestou tých svojim miláčkom, podlamuje daňovú schopnosť národa a takto práve opak toho sa docieli, čo vláda v dôvodovej zpráve uvádza, že štátna pokladnica je nezbytne na tento príjem odkázaná. Docieli síce vláda s týmto návrhom zvýšenie príjmov o nejakých 50 milionov, no úspech tento bude krvavý, lebo je vytlačený i z tých najchudobnejších.

Predrečník vládnej strany dovolil si tu poznámku, že opozícia má veľmi snadnú úlohu, lebo vraj opozícia len kritizuje a opozičné strany odmietajú tento daňový návrh, ale nestarajú sa o úhradu. Toto, pánovia, vzpomenul aj pán minister, že vraj každá odhlasovaná daň je nepríjemná, ale že vraj musi byť. Ja, slávna snemovňa, som skromný človiečik, ale odporúčal by som vám, že dane, keď musia byť, hľadajme tieto tam, kde ony najmenej bolia a kde ich máme hľadať. Odďaľujme to, čo nerazí krv zo života národa.

Tieto prostriedky najdete týmto návrhom (Hluk.): Zničte prebytočný počet ministerstiev a netreba vam 50 mil. Kč z ubohého ľudu na cukornej dani vytlačiť. (Výkřiky.)

Chcete mať ešte jeden návrh? Pane minister financií, ráčte odaniť a zasiahnuť, aby bol odanený ten zisk, ktorého si nabývajú ľudia pri nabývaní zbytkového majetku. Keď tento zisk, ktorý si ľudia nadobudli pri zbytkovom majetku, im bude odňatý, ručím vám, že rozpočet najde svoju úhradu i v tomto návrhu.

Len konkrétné príklady by ste potreboval zo Slovenska uviesť, ale viem, že ti ľudia, ktorí sú utisknutí na tomto majetku, predávaj ú ten svoj majetok, aby dostali zbytkový statok, ktorý dostanú o veľa lacnejšie a niekedy o veľa väčší, než doterajší majetok bol. Týchto ráčte zdaniť a budete mať zdroje finančné a nebude vám treba cukrom sa oberať a ten chudobný ľud takouto dávkou obťažovať.

Výhoda návrhu tohoto je teda veľmi otázna i z ohľadu štátnych financií. Je ale výhodná jednotlivcom, ktorým návrh tento zabezpečí veľké výhody na úkor celku. A preto potom už rozumieme, že prečo chce isť vláda proti cukrovarom tak ďaleko, že ešte i parceláciu otáznych pozemkov zastavuje vtedy, keď horúčka parcelácie zúri proti majetkom katolíckej cirkvi prináležiacim! Cukrovary peštianskych bankárov sú, hľa, chránené, ale na majetky katolíckych biskupov dovážajú sa ľudia zo širokého ďalekého okolia, ba čo viac, privážajú sa ešte i z Báčky. Či nevidieť tu ruku Hodža apánka, ktorý nevie zabudnúť na svoj u starú lásku s kruhy peštianskymi? S tým sa zkamarádili v Pešti. Týmto pánom dávate prezenty! Chudobný katolícky ľud z Močonku, Lukačovíc, Urmína, Slovenského Medera je odkopnutý, k prídelu nepríde, ale príslušníci iných náboženských vyznaní majú predprávo ešte i na čisto katolíckych, kultúrnym a cirkevným cieľom slúžiacich majetkoch. Či nemáme vidieť tú tajnú ruku, ktorá depauperizovaním katolicizmu chce predviesť vyhodené heslo: Preč od Ríma! Katolícky ľud, čo rovnako daňujúci občania krvou a peniazom žiada si rovnaké právo na parceláciu. Nech sa teda parcelujú i majetky cukrovarské, lebo však na tie by sa prv vzťahoval i zákon o pozemkovej reforme, keďže sú cudzím kapitálom vykorisťované a neslúžia verejným záujmom ako veľkostatky cirkevné.

Ani proti tomu by sme nemali nič, ani slova, aby sa účastiny týchto cukrovarov do istej miery dostaly do rúk štátnych. Ale nech si tie účastiny kúpi štát a nie jednotlivci alebo nech by o tom rozhodovala parlamentárna komisia, kto a koľko má z účastín tých dostať, lebo po tých zkúšenostiach, ktoré sme si doteraz v podobných pádoch nadobudli, dobre vieme, že podelia sa účastiny tieto medzi švagrami a kmotrami a najviac niekoľko politických agitátorov dostane týmto svoju odmenu. A robí to ešte i s odhodením takých záujmov, ako je zabezpečenie finančných zdrojov štátu. Či je to múdrosť z ohľadu finančného 52.000 ha zeme vyňať zpod parcelácie a určiť tú veľkú plochu dorábaniu cukru, ktorý sa dáva na export za 150 Kč, kdežto na tento účet musí náš štát dovážať do republiky zbožie, a to za 200 Kč? Či by tedy nebolo prospešnejšie túto poľnohospodársku plochu z výroby cukru vyňať a dorábaniu zbožia ju venovať? Áno, financie štátu by toto vyžadovaly, politické však ciele Hodžove iné žiadujú a dľa týchto sa radi náš štát.

Za návrh teda o podržaní dane z cukru, ktorý je založený na základe sociálnej nespravodlivosti, ktorý vydáva na pospas maloroľníka cukrovarskému kapitalizmu, ktorý odnárodňuje kus slovenskej pôdy a slúži takým krikľavým spôsobom straníckym cieľom, slovenská ľudová strana hlasovať nemôže, ba volá všetkých, ktorí sú za sociálnu spravodlivosť vo verejnom živote a ktorí sú za práva slovenského národa a za politiku čistých rúk, volá všetkých do boja proti tomuto návrhu, (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.) s ktorým sa vláda špatne predstavuje národu. Návrhom týmto vláda dokumentuje pred celou verejnosťou, že minulý režím, tak nespravodlivy a tak zošklivený, ďalej chce pokračovať vo svojej práci protinárodnej a antisociálnej. A slovenská ľudová strana, ktorá od prvopočiatku ťažkého tvorenia sa terajšej vlády vždy s nedôverou hľadela na nový režím, v tomto návrhu vidí len potvrdenie svojho stanoviska a keď chce dokazovať, že prečo sa chová s nedôverou k vláde popri iných vážnych príčinách, poukázať môže na tento návrh: Vládu, ktorá takto chce udržiavať vysoké dane, ktorá i ďalej vykorisťovať chce národ i v tých najchudobnejších vrstvách, vládu, ktorá ďalej chce udržovať korupciu vo verejnom živote, podporovať nesmie a nemôže. Preto budeme hlasovať proti tejto predlohe zákona. (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)

Předseda (zvoní): Byl mi podán pp. posl. inž. Nečasem a druhy formální návrh na konec rozpravy.

Budeme o něm hlasovati.

Prosím paní a pány poslance, aby se posadili na svá místa. (Děje se. - Výkřiky komunistických poslanců. - Předseda zvoní.)

Prosím o klid.

Sněmovna je způsobilá se usnášeti.

Kdo souhlasí s podaným návrhem na konec rozpravy, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh je přijat. (Hluk a výkřiky poslanců oposičních trvají. - Předseda zvoní.)

Prosím o klid.

Na straně "proti" jsou přihlášeni jako řečníci pp. posl. Landová-Štychová, Muna, dr Stern, Jos. Peter, Harus, dr Dérer, Srba, Al. Petr, Stašek, Hintermüller, Remeš, Prokeš, Staněk, Molík, Bečák.

Žádám jmenované pány, aby na levé straně předsednické estrády provedli volbu hlavního řečníka "proti".

Na straně "pro" přihlášeni jsou jako řečníci pp. posl. Adámek a Košek. Žádám oba jmenované pány poslance, aby provedli volbu hlavního řečníka "pro" na pravé straně předsednické estrády.

(Po provedených volbách hlavních řečníků:)

Hlavními řečníky zvoleni jsou na straně "proti" p. posl. Molík, (Výkřiky komunistických poslanců. Hluk. - Předseda zvoní.) na straně "pro" p. posl. Adámek.

Dávám slovo hlavnímu řečníku "pro" p. posl. Adámkovi.

Posl. Adámek: Vzdávám se slova.

Předseda: Pan posl. Adámek vzdal se slova.

Dávám slovo hlavnímu řečníku "proti", p. posl. Molíkovi.

Posl. Molík: Vzdávám se slova.

Předseda: Pan posl. Molík rovněž prohlásil, že se vzdává slova.

Jest tudíž rozprava o tomto odstavci pořadu skončena.

Bylo podáno k této osnově několik návrhů. Prosím, aby byly přečteny.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

1. Návrh posl. Kreibicha: Poslanecká sněmovno, račiž se usnésti: Poslanecká sněmovna přechází přes zprávu výboru rozpočtového o vládním návrhu zákona o výši daně z cukru k dennímu pořádku.

2. Eventuální návrh posl. Kreibicha:

Bude-li zamítnut můj návrh na přechod k dennímu pořádku, navrhuji:

Poslanecká sněmovno, račiž se usnésti: Zpráva o vládním návrhu zákona o výši daně z cukru vrací se výboru rozpočtovému s tím, aby znovu projednal a uvážil návrh posl. Kreibicha na zrušení daňové přirážky ve výši 16 Kč za 100 kg čisté váhy cukru.

3. Návrh posl. Kreibicha a soudr.: V článku I v §u 1, čís. 1 budiž škrtnut druhý odstavec, počínající slovy,,K této dani" a končící slovy,,čisté váhy".

4. Resoluční návrh posl. Windirsche, Böllmanna, Stenzla a druhů:

Vláda se vybízí, aby pečovala o to, aby cena spotřebního cukru byla snížena tak, jak to odpovídá zlevnění surového cukru ve spotřebním období 1925/1926.

5. Resoluční návrh posl. Dietla, Tauba a soudr.:

Vláda se vybízí, aby do 4 neděl předložila sněmovně smlouvu, uzavřenou s cukrovarníky o dávce 70 Kč z každého metrického centu cukru.

6. Resoluční návrh posl. Tauba a druhů: Při projednávání zákona o dani z cukru a o mimořádných přirážkách k přímým daním navrhujeme:

Poslanecká sněmovno, račiž se usnésti:

Ministr financí se vybízí, aby se dostavil do této schůze a podal sněmovně zprávu:

1. zda béře odpovědnost za státní rozpočet pro rok 1926?

2. jak zamýšlí provésti berní reformu?

Předseda: Návrhy ty jsou dostatečně podporovány a jsou předmětem jednání.

Dávám závěrečné slovo p. zpravodaji posl. Rýparovi. (Komunističtí poslanci buší do stolků a pískají. - Předseda zvoní.)

Zpravodaj posl. Rýpar: Slavná sněmovno! Páni řečníci k vládnímu návrhu zákona o výši daně z cukru nepronesli nic podstatného a proto nemám nic k tomu poznamenati.

Co se týče návrhů pp. posl. Kreibicha a soudr. - zvláště návrhu třetího, který ruší osnovu zákona - navrhuji, aby byly zamítnuty.

Pokud se týče resolučního návrhu pp. posl. Windirsche, Böllmanna, Stenzla a soudr., v němž se vláda vybízí, aby cena cukru byla snížena. jak odpovídá zlevnění surového cukru ve spotřebním období 1925/1926, podotýkám, že týká se nového systému daňového, který bude předložen, a navrhuji zamítnutí tohoto resolučního návrhu.

Pokud se týká resolučního návrhu pp. posl. Dietla, Tauba a soudr., v němž se vláda vybízí, aby předložila smlouvu uzavřenou s cukrovarníky o dávce 70 Kč, týká se zcela jiné věci, nepadá do oboru tohoto zákona, a navrhuji tedy zamítnutí jeho.

Pokud se týká resolučního návrhu pp. posl. Tauba a soudr., v němž se táží, zda p. ministr dr Engliš béře odpovědnost za rozpočet, podotýkám, že pan ministr financí dr Engliš mluvil k rozpočtu a tím sám uznal, že -odpovědnost za rozpočet na r. 1926 béře na sebe, a pokud se týče berní reformy, jest obsažena v jádru ve vládním programu. Proto jsou oba tyto dotazy bezpodstatný, a navrhuji, aby resoluční návrh ten byl zamítnut.

Navrhuji slavné sněmovně, aby vládní návrh zákona ve znění předloženém rozpočtovým výborem, laskavě přijala. (Výborně!)