Sněm. tajemník dr Říha (čte):
Žádosti:
sedrie v Bratislavě ze dne 4. května 1926, č. Tk 96/26, předloženou hlav. stát. zastupitelstvím v Bratislavě ze dne 14. května 1926, č. 6694/26, za souhlas s trestním stíháním posl. Majora pro zločin podle §u 15, č. 3, §u 1, č. 1 zákona na ochranu republiky a §u 159 voj. tr. zák., jichž se dopustil na schůzi dne 2.1. března 1926 v Maďarském Dioségu (č. J 179-II),
zem. školní rady v Praze ze dne 14. května 1926, č. lI-A 747-4/25, za souhlas s disciplinárním stíháním posl. Hakena pro skutkovou podstatu přestupku §u 54 ř. z. o školách národních ze dne 14. května 1869, č. 62 ř. z., ve znění zákona ze dne 2. května 1883, č. 53 ř. z., a §u 118 řádu školního a vyučovacího podle min. nařízení ze dne 29. září 1905, č. 159 ř. z. (č. J 181-II),
okr. soudu v Rakovníku ze dne 20. května 1926, č. T 362/26, za souhlas s trest. stíháním posl. M u n y pro přestupek §u 2 a §u 19 zákona shromažďovacího ze dne 15. listopadu 1867, č. 135 ř. z., jehož se dopustil uspořádáním schůze dne 10. března 1926 v Rakovníku (č. J 182-lI),
sedrie v Levoči ze dne 20. února 1926, č. Tk 91/24, předloženou hlav. stát. zastupitelstvím v Košicích ze dne 19. května 1926, č. 6455/26, za souhlas s trest. stíháním posl. Fedora pro trojnásobný přečin podle §u 14, č. 3 a přečin podle §u 18, č. 3 zákona na ochranu republiky, jehož se dopustil na schůzi dne 2. března 1924 v Kežmarku, a přečin podle §u 14, č. 5 a přečin podle §u 14, č. 3 zákona na ochranu republiky, jehož se dopustil na schůzi dne 3. února 1924 v Krompachách (č. J 183-Il),
župana župy košické ze dne 18. května 1926, č. 5126/26 pres., za souhlas s trest. stíháním posl. Hvozdzíka pro přestupek nařízení maďarského ministerstva vnitra ze dne 28. dubna 1848, č. 216, resp. ministerstva pro správu Slovenska č. 4916 ze dne 6. června 1920 (uspořádání schůze dne 28. března 1926 ve Velkém Ozorovci) (č. J 184-II),
okr. správy politické na Smíchově
ze dne 8. května 1926, č. 29.344, za souhlas s trest.
stíháním posl. Harusa
pro přestupek podle §u 7 nařízení
ze dne 20. dubna 1854, č. 96 ř. z. (č. J
185-II).
Místopředseda inž. Dostálek: Zápisy o 21. a 22. schůzi byly ve sněmovní kanceláři po 48 hodin vyloženy, a poněvadž nebyly proti nim podány písemné námitky, jsou schváleny podle §u 73 jedn. řádu a budou podle téhož paragrafu vytištěny.
Přistoupíme k projednávání
prvého odstavce pořadu, jímž jest:
1. Druhé čteni osnovy zákona, kterým
se povoluje užiti dílčích dlužních
úpisů "Východočeské 6%
investiční půjčky elektrisační
z roku 1925 v částce Kč 27,000.000 jmenovité
hodnoty se zemskou zárukou" k ukládám
nadačních, sirotčích a podobných
kapitálů (tisk 246).
Zpravodajem výboru dopravního jest za nepřítomného pana posl. inž. Jana Černého, předseda výboru p. posl. inž. L. Novák, zpravodajem ústavně-právního výboru p. posl. dr Patejdl, zpravodajem výboru rozpočtového p. posl. dr Jos. Černý.
Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?
Zpravodaj posl. inž. L. Novák: Nejsou.
Zpravodaj posl. dr Patejdl: Nikoli.
Zpravodaj posl. dr Jos. Černý: Nikoli.
Místopředseda inž. Dostálek: Pozměňovacích návrhů není.
Budeme tedy hlasovati o osnově ve druhém čtení.
Kdo ve druhém čtení souhlasí s osnovou zákona tak, jak ji posl. sněmovna přijala ve čtení prvém, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Tím poslanecká sněmovna přijala tuto osnovu zákona také ve čtení druhém.
Tím vyřízen jest 1. odstavec pořadu.
Přistoupíme k projednávání
dalšího odstavce, jímž je:
2. Zpráva výboru ústavno-právneho
k usneseniu senátu (tisk 153) o vládnom návrhu
zákona (tisk sen. 2 a 24) týkajúceho sa pôsobnosti
ministerstva verejných prác vo veciach verejných
hradských a mýt na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi
(tisk 242).
Zpravodajem je p. posl. dr Halla.
Uděluji mu slovo.
Zpravodaj posl. dr Halla: Slávna snemovňa! Vláda republiky Československej predložila l v senáte návrh zákona o pôsobnosti ministerstva ver. prác vo veciach verejných hradských a mýt na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Senát osnovu tohoto zákona prijal usnesením dňa 3. marca t. r. (tisk 155) s malými slovnými opravami, ponechajúc vstúpenie do účinnosti pravidelnej zákonnej lehote naproti vládnemu návrhu, ktorý žiadal účinnosť okamžitú.
Význam tejto predlohy spočíva v tom, že obor stavieb, udržovania a manipulácie verejných ciest, prevozov a mýt zadeľuje tam, kam v duchu československých opatrení o štátnej správe patrí, totiž do rezortu ministerstva verejných prác. Dnes patria tieto záležitosti podľa doteraz platného zák. čl. I z r. 1890 do, kompetencie ministerstva obchodu, keďže, staré Uhorsko ministerstva verejných prác. nemalo. Za československého režímu bol tento nesúlad odstraňovaný vládnymi nariadeniami, a pokiaľ sa Slovenska týka, menovite nariadeniami ministra pre správu Slovenska a z čiasti zákonom zo dňa 12. augusta 1921, č. 302 Sb. z. a n., ktorýžto zákon podlieha definitívnym normám zákona síce staršieho, ale do života neskôr uvedeného, totiž zákona zo dňa 29. februára 1920, č. 126 Sb. z. a n., o sriadení župných a okresných úradov a zákona zo dňa 12. augusta 1921, č. 329 Sb. z. a n., o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí.
Všetky tieto prozatýmné opatrenia nevylučujú
však pochybnosti kompetenčné v oboroch výšmenovaných,
a keď aj ústava žiada, aby pôsobnosť
ministerstiev určena bola zákonom, navrhujem, aby
slávna snemovňa podľa usnesenia ústavne-právneho
výboru usnesenie senátu o vládnom návrhu
prijala. (Souhlas.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): K této osnově jsou přihlášeni dva řečníci.
Navrhuji podle usnesení předsednictva, aby lhůta řečnická byla stanovena 20 minutami.
Námitek proti tomu není? (Nebyly.)
Námitek není.
Lhůta je tedy stanovena 20 minutami.
Ke slovu jsou přihlášeni "proti" pp. posl. dr Gáti a Kršiak.
Uděluji slovo panu posl. dr Gátimu.
Posl. dr Gáti (maďarsky): Vážené Národné shromaždenie! Ciest a mostov je v Podkarpatskej Rusi treba, lebo istá časť ciest je neschôdna a nedostatek mostov znamená nemožné pomery. Na pr. obyvatelia obce Vyšku exportovali predtým ovocie do cudziny, od tých čias však, čo im povodeň vzala časť mostu, hermeticky sú uzavretí od sveta a ovocie im hnije.
V Podkarpatskej Rusi však dnes pokladá sa za dôležitejší úkol stavať mosty a cesty fašismu. (Výkřiky komunistických poslanců.)
V Podkarpatskej Rusi vylúčila vláda maďarský element obyvateľstva a od počiatku panuje pomocou systému českej úradníckej diktatúry. Známy je nám prejav prezidenta Masaryka, ktorý učinil pred jedným terajším vládnym poslancom Podkarpatskej Rusi, že ani jednému lepšiemu úradníkovi sa nechce medzi pochybné pomery ďalekej kolonie.
Strana komunistická je medzinárodná a komunistická strana je v Podkarpatskej Rusi jediná, ktorá nie nenávidí Čechov, ale činí ostrý rozdiel medzi českým proletariátom a českou buržoáziou, proti tomu možno zistiť, že - česť výnimkám - fašistická tendencia väčšiny českých úradníkov a vládneho systému v Podkarpatskej Rusi už od prvopočiatku odcudzily odveké obyvateľstvo od českého národa.
Fašistické methody ukazujú sa najmä v pôsobnosti četníctva, policie a hlavných slúžnych. Podľa tisícov písemných dokladov zachádzajú jednotliví úradníci a četníci s ľudom tak, ako s africkými divochmi a o zákon sa vôbec nestarajú. V Podkarpatskej Rusi nikdy nebol ani nemohol byť český Mussolini, ale bolo na stá malých Mussoliniov, ktorí na svojom smetisku boli diktátormi dotiaľ, dokiaľ sa pre zpreneveru alebo iné maličkosti nedostali do väzenia.
U nás tedy vo vážnom smysle slova nemožno o fašizme ani v dohľadnej, ani ďalekej budúcnosti hovoriť, jedno však je isté: že totiž zmienení malí Mussoliniovci dostali nával krvi do hlavy, lebo čítaj ú o fašistickom hnutí v Prahe a historických zemiach. Tak minulú stredu 19. mája dali si neznámi miestni velikáni dostaveníčko v Užhorode a, ač nežiadali o povolenie ku shromaždeniu, vydali i pre české obyvateľstvo asi 300 pozvánok s týmto, i v miestnej tlači publikovaným textom: "Ctený pane! Poneváč podľa našich dôverných informácií ste oduševnelým stúpencom fašistickej myšlienky a prajne pohliadate na naše hnutie, prosím Vás, ráčte sa dostaviť 19. mája, v stredu o 8. hod. večer do hostinca v mestskom parku, kde konáme dôležitú konferenciu. Na tejto konferencii rozhodneme o tom, ako budeme vystupovať v Podkarpatskej Rusi, aby sme nášho cieľa dosiahli". (Výkřiky posl. Majora a Mondoka.)
Treba sa o tom zmieniť preto, lebo policia v Užhorode už vo veľa prípadoch rozpustila poradu 10 až 15 členov našich orgánov a keď ľudia - ktorí v českej "jídelně" vykrikujú o Masarykovi a Benešovi ako o židovských zapredancoch - sozvú verejne, pozvánkou 300 ľudí, vtedy policia vo svojej zpráve nestydate tvrdí, že sa nechystala schôdza, avšak o pozvánkach vedelo celé mesto a nie je vylúčené, že tak otvorený fašista, akým je policajný úradník dr Blaha, mohol dostať ad personam pozvánku. Že policia o tom vedela, dokazuje tiež okolnosť, že celý kŕdeľ tajných policistov išiel von chrániť účastníkov neohláseného shromaždenia proti českým socialistom a soc. demokratom, v prvom rade však proti komunistom. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda inž. Dostálek zvoní.)
Čo sa nás komunistov týče, ktorí podľa výsledkov volieb zastupujeme najväčšiu časť obyvateľstva, nám ani z ďaleka nenapadne brať vážne niekoľko tých štrébrov, ktorí sa do vlastnej kože nezmestia a neznajú pomery a ktorí sa vnucujú za fašistických vodcov, a nenapadne nás ani rušiť ich schôdzu. Ba naopak! My by sme boli na takú schôdzu priamo zvedaví! Len tomu možno pripísať, že dňa 19. mája vyšli tajomníci strany československo-socialistickej, sociálne-demokratickej a komunistickej v Užhorode a niekoľko zvedavých robotníkov - dovedna asi 40 až 50 ľudí - do mestského parku, práve tak, ako zvedaví novinári miestnych listov. Budeme-li chcieť vážnu akciu, vtedy nemobilizujeme 40 až 50, ale niekoľko tisíc robotníkov. Prípad nás natoľko nezaujíma, že i naších tajomníkov pozval do parku len sociálne-demokratický tajomník Nimčák, kde tajomník čs. socialistov Čejka robil si vtipy s niekoľkými úradníkmi, patriacimi k socialistickým stranám, z nezdarených pozvánok a z inženierov, ochráncov národa. Medzitým na terase budovy odznely poučné rozhovory, ktoré valne zkazily žartovnú náladu robotníkov pod terasou. Pán Kotek, novopečený to vodca, povedal jednému občianskemu novinárovi, že "tu nemôžu byť židi ani Maďari" - a keď novinári vzpomínali Rusínov, prehlásil pán Kotek: "my Rusínov neuznávame, my ich vôbec nepotrebujeme". (Výkřiky posl. Majora, Mondoka a Sedorjaka.)
Iný rusínsky žurnalista, Bródy, hovoril na terase s istým maďarským žurnalistom maďarsky, na čo Napoleon Kotek na neho zareval: "Ako sa opovážite tu maďarsky hovoriť!" Bródy na to odvetil: "S Maďarom po maďarsky, so Slovanom po rusínsku hovorím". Dva cudzí fašisti však, pravdepodobne delegáti z vonkova, sostúpili s terase a s tendencióznou blbosťou práve pred robotníkmi, ktorí tam stáli, prehlásili nahlas toto: "Však my túto ničomnú rusínsko-maďarsko-židovsko-socialistickú a komunistickú bandu naučíme, všetkých ich vodcov a dôverníkov povesíme". (Výkřiky komunistických poslanců.)
Tento prejav pozbavil pokojných robotníkov konečnej trpezlivosti, a poneváč títo dva páni na vyhrážky robotníkov vzali roha v tempu bežeckých preborníkov, hnalo niekoľko roznietených robotníkov na terasu, avšak ani tam nezačali bitku, lebo nemali sebe dôstojných protivníkov, len Kotkovcov sa opýtali, či sú fašisti a čo chcejú? Keď potom Svojše, redaktor "Podkarpatských Hlasov", jehož niekoľko protirusínskych článkov už predtým roztrpčilo tamojšie obyvateľstvo, začal grobiániť a riekol jednému robotníkovi "drž hubu!" - dosiahlo rozčúlenie vrcholu a detektívi obvyklou methodou, veľkým hlasom a pästou začali robiť poriadok. Robotníci, ktorí stáli ďalej, nespoznali detektívov v civilnom šate, avšak nespoznali ich ani fašisti, a tak sa stalo, že sa bili z obidvoch strán navzájom a je priamo ironiou osudu, že pánu redaktorovi Svojšovi, ktorý popadol stolicu, práve j eden s ním cítiaci detektív-krajan rozbil hlavu, a naopak detektív, ktorý sa dostal do nemocnice, môže sa za ranu poďakovať pánu Svojšovi. (Výkřiky posl. Mondoka.)
Prez všetky vyvrátenia dokazujeme a dokazuje to i miestna tlač, že Havas, redaktor v Užhorode, odovzdal svoj revolver jednému fašistovi k vypáleniu poplašnej rany, ktorý potom ešte s jedným ozbrojeným mužom dal z okna zbabele asi 10-15 rán, na čo bezbranné robotníctvo uchopilo kamene s cesty a hádzalo do okna, z ktorého sa strieľalo. (Výkřiky posl. Sedorjaka. - Místopředseda inž. Dostálek zvoní.)
Srážka na šťastie nemala vážnejších obetí a trvala len niekoľko minút. Keď sa policia dostavila na miesto, nenašla tam len fašistu Napoleona Kotka, ktorý svoje vodcovské vlohy rýchlym útekom ukryl zo strachu v záchode a vyšiel zo svojho streleckého zákopu až keď prišla policia. Aj tí dvaja strieľajúci hrdinovia pozdravili záchrannú policiu a vtedy sa stalo, že Čejka, tajomník čs. socialistov, poukázavší na Kotka riekol policii: "Tento je príčinou všetkého!"
V stredu v noci a nasledujúceho dňa odohrávaly sa v Užhorode scény, ktoré pripomínaly tú najhroznejšiu dobu bieleho teroru v Maďarsku. Policia, ktorá na mieste tvárnosti zatýkala len pokojných chodcov, v rukách so soznamom, ktorý obsahoval mená známejších členov komunistickej organizácie, jazdila po meste automobilom. Robotníkov a robotníčky vyťahovala z postieľ a bitkou i nadávkami hnala ich do policajnej budovy, zkadiaľ po celú noc ozývalo sa kvílenie a rev, ktorý v súsedstve naprosto nie je neznámy. Prednosta trestného oddelenia dr Blaha použil tých nejbrutálnejších prostriedkov pri výsluchu, a je charakteristické, že keď advokát dr Jutkovič, ktorý je oprávnený zastupovať svojho klienta pred ktorýmkoľvek úradom, dostavil sa na policiu v zastúpení zatknutých, besniaci Blaha najprv naňho zareval, a potom bez ďalších okolkov vlastnoručne ho z budovy vyhodil. (Výkřiky komunistických poslanců.)
Kto že je to ten Blaha? Že kto je dr Blaha, trestný referent policajného riaditeľstva v Užhorode, k objasneniu toho nech slúžia tieto dáta: Svoju slávnu policajnú dráhu životnú začal v Plzni, poneváč však bol lenivý a korheľ, musel sa miesta vzdať. Potom pôsobil v Karlových Varoch, kde ho už po mesiaci prepustili zo služby. Nato presídlil do advokátskej kancelárie, avšak aj advokát ho vyhodil a potom dlhšiu dobu facíroval. Po takejto minulosti môžu rozkvetať vavríny len v Podkarpatskej Rusi, a pán Blaha opravdu sa dostal v čelo policie berehovskej, kde ztropil v r. 1925 chýrečný škandál. Fiakristu, ktorý ho cez hodiny opilého vozil a potom pýtal od neho mzdu, dal odviesť policajtom, tam ho vyfackoval a dal ho ešte potrestať od koncipistu Fencla. Z tejto príčiny zaviedlo proti nemu štátné zastupiteľstvo pokračovanie pre zneužitie úradnej moci. Po takýchto zásluhách dostal sa k policajnému riaditeľstvu v Užhorode, kde sa ožieral a hônil sukne ďalej. Pán Blaha už v Berehove prechádzal sa na korze so ženskými v úradných hodinách a jeden rodinný škandál zvrhol sa až na výstrel z revolvera. V Užhorode fackoval sa s ním úradník pozemkového úradu Eisenkohl pre svoju ženu verejne, v jedálne "Koruny".
Všetko to však je vôbec veľmi málo škandalózné k tomu, aby takúto figúru vykopli zo štátnej služby. A takéto individuum dá biť bezbranných robotníkov v budove policie.
24 robotníkov zatkli len ta k nazdarboh, z ktorých štrnásť prepustili, keď im prv poriadne namlátili. Protokoly, ktoré máme v rukách, dokazujú, že pán Blaha a jeho ohari zverským spôsobom trýznili predvedených robotníkov, z ktorých nie jeden vracal sa z výsluchu s opuchlou tvárou a krvavou košeľou. Dokazujeme i to, že toto barbarské vyšetrovanie viedol policajný riaditeľ Vohlídal, a keď prišlo na použitie silnejších prostriedkov, vzdialil sa oportunisticky do vedľajších miestností, aby nič nevidel, správnejšie, aby jeho nevideli.
Keď sme my poslanci prišli tretí deň po udalostiach do Užhorodu, bolo mesto plne krvavými zvesťmi o brutálnom policajnom vyšetrovaní a zatknutí boli ešte vždy na policii. Chceli sme najprv s kol. posl. Mondokom vyhľadať najprv Blahu, ktorý však, poukazujúc na súrnu písomnú prácu, nechcel nás prijať, na to sme žiadali od námestníka policajného riaditeľa dra Wellnera, aby sme mohli dať zatknutých robotníkov lekársky prehliadnuť. Dr Wellner netrúfal si to nariadiť z vlastnej právomoci. Policajného riaditeľa nenašli sme nikde, avšak teraz už policia súrne postarala sa o to, aby zatknutí odvedení boli do väznice sedrie, vediac, že tam by ich mohol lekár vyšetriť nanajvýš až druhý deň, a do toho dňa môžu sa stopy úderov ztratiť. Je charakteristické i to, že robotníkov, ktorí boli zatknutí v stredu v noci minulého týždňa, mohol vyšetrujúci sudca vyslúchnuť až za šesť dní, 25. mája. Najzaujímavejším však je, že kým z fašistov, ktorí sa poschovávali v záchodoch, ktorí kydali špinu na Masaryka, nám sľubovali šibenice, hanili Maďarov a Rusínov, nezatkla policia ani jedného, ač aj osobne dobre znala guvernátneho úradníka Kokošku, inženiera Vilíma a spoločníkov navrhovalo štátné zastupiteľstvo väzebné zaistenie všetkých zatknutých robotníkov až do hlavného prelíčenia a ani jedného neprepustilo na slobodu, kdežto v iných veciach môžu defraudanti, zlodej i a podvodníci, ak sú tunajší štátni občania, vyčkávať na hlavné prelíčenie na slobode.
V Podkarpatskej Rusi tedy fašizmu niet ani nebude a prejavujeme verejne, že ak začnú nezralí živlovia trojčiť, najdú proti sebe nielen strany robotnícke, ale aj všetky utlačené národnosti, v prvom rade Rusínov. (Výkřiky posl. Sedorjaka.) Fašizmu niet a ani byť nemôže, avšak fašistické methody v úradoch, na policii voči robotníckym akciám sú tu už od rokov. Dôkazom toho sú najnovšie vyhostenia: dra Bodu, ktorý obdržal štátné občianstvo ministerským dekretom a teraz to protizákonne odvolali, lebo je komunistom. (Výkřiky komunistických poslanců.) Dôkazom toho je vyhosteme gymnaziálneho profesora, ukrajinca, dra Civkána, ktorý nebol nikdy členom našej strany a ktorého zná i kol. posl. Vološin, avšak udanie policajného agenta stačilo k obvineniu z komunizmu a ku vyhosteniu. (Výkřiky posl. dr Slávika.)
Je to systém, ktorý ponesie svoje ovocie: jednak
nenávisť proti dnešnému kapitalistickému
poriadku a koloniálnemu vykorisťovaniu, jednak mohútnu
komunistickú stranu, ktorá túži po revolúcii.
Kto si s ohňom zahráva, ten nech dá pozor,
lebo keď oheň sa oživí, roznieti sa v
niekoľkých dňoch na tak veľkom priestore,
že žiadna moc nebude v stave ho viac uhasiť. (Potlesk
komunistických poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Kršiak. Uděluji mu slovo.
Posl. Kršiak: Ctená snemovňa! Komunistická strana nemá žiadnej dôvery k mešťáckym vládam, nech sú akéhokoľvek složenia a zabarvenia, tým menej však k vláde tejto. V tejto vláde videli sme od prvopočiatku, že je nástrojom buržoázie, namiereným proti rastúcemu hnutiu komunistickému. Ani na okamžik sme nepochybovali, že za jej vládnutia pustený bude proti komunistickej strane celý policajný aparát, menovite na Slovensku. (Předsednictví převzal místopředseda Slavíček.)
Toto naše predpokladanie splnilo sa a plní sa v skutočnosti. O tom svedčí nasledujúce: 20. t. m. prišiel v Košiciach k istému majiteľovi aut akýsi Eduard Nový a hlásil sa, že je poslaný komunistickou stranou, aby mu tento majiteľ aut požičal auto. Bez akéhokoľvek opýtania - ačkoľvek je tam telefon a mohol sa tedy tento majiteľ aut opýtať vydal mu auto a toto individuum sobralo sa na automobile do Prešova a tam predstavovalo sa za komunistu, ukazovalo falošné legitimácie komunistickej strany a hovorilo, že je poslané rozširovať letáky. Ukázalo nejaké staré letáky a kus nejakého buňkového časopisu, ktorý bol urobený kdesi v Prahe. Keď mu na ši súdruhovia v Prešove moc nedôverovali, sobral sa na auťáku a šiel do Krompachov. Tam vyhľadal nielen niektorých našich súdruhov, ale úplne indiferentné alebo nám neznáme osoby a všade sa vypytoval, koľko je tam komunistických buniek, ako je organizovaná mládež, kde sú buňky, ktorí sú vedúci, či sú tam Leninove krúžky mládeže, zkrátka vypytoval sa na organizáciu a sústavu komunistickej strany. Z Krompachov odobral sa do Spišskej Novej Vsi a tam robil to samé. Hľadal tam nášho tajomníka, tento však nebol doma. Šiel teda k inemu súdruhovi, k Šraňkovi, kde žiadal od neho tie samé dokumenty. Zo Spišskej Novej Vsi odobral sa do Levoče. V Levoči pokračoval vo svojej veci. Medzi tým telefonovali nám z Prešova súdruhovia, že tam jazdí isté individuum na auťáku a vraj sa vydáva za plnomocníka komunistickej strany a kto je tento človek? Poneváč my sme nikoho neposlali, dali sme príkaz, aby, akonáhle sa vráti do Prešova, dali ho naši súdruhovia zatknúť a oznámili to policii. Zároveň oznámili sme policii v Košiciach, aby toto individuum zatkla. Ale čo sa stalo? Policia ani nechcela o ničom vedieť. Na náš veľký nátlak policia prešovská zatkla tohoto človeka a ukázalo sa, že je to provokatér, že nemá nič spoločného s komunistickou stranou, aby policia s ním urobila poriadok. Avšak čo sa stalo? Za krátky čas prišla z Prešova policia asi 70 mužov silná, obstúpila robotnícky dom, a keď sme protestovali proti tomu, odvolávajúc sa na to, že je to provokatér, že je to špicel, že sme ho dali sami zavreť, že o tom policia musí vedieť, robila policia vyšetrovanie proti nám, zavrela komunistický dom, ktorý bol zapečatený. Na to sa vrátila a urobila v dome prehliadku. Je pochopiteľné, že nejakých letákov ani velezradných, ani inakších tam nenašla, sobrala proste dopisy, ktoré sa najdú na každom sekretariáte. Iného materiálu tam nenašla. To nestačilo. Policia pomohla svojim aparátom a vo Spišskej Novej Vsi predvolaný bol na žandarmeriu súdr. Klein. V Košiciach policia prišla do robotníckeho domu, kde robila prehliadku a tiež u jednotlivých súdruhov, zkrátka miesto toho, aby sa policia bola obrátila inam a bola vyšetrovala, odkiaľ je to individuum, odkiaľ je ten človek, ktorého komunistická strana sama udala ako provokatéra, nešla po stopách tohoto gaunera, ale vrhla se na komunistické hnutie, aby ho persekvovala. To je najnovší husársky - výkon policie na Slovensku. V poslednej dobe pozorujeme takých prípadov viac. Policia stará sa všemožným spôsobom vyprovokovať, nestačia obeti, ktoré sú, nestačí, že každú chviľu je niekto zavretý, ale stále potrebuje nových obetí. Východné Slovensko má. byť zase tým obetným baránkom, na ktorom má vláda Černýho prevádzať svoje chúťky. Keď som odchádzal z Košíc, znova v Prešove bol zatknutý sudruh Humanovský a ďalej súdruh Klein. Tedy miesto toho - ako som riekol - aby policia šla po stopách toho, odkiaľ onen človek je, vrhá sa na nás, čo ukazuje zjavne na to, že policia o tom o všetkom vedela. Keď som sám osobne intervenoval na županskom úrade a žiadal, aby policia z Prešova od robotníckeho domu bola odstránená, tu pán županský zástupca hovoril, že sú tu závažné veci obviňujúce, ktoré dokazujú, že ste s tým človekom mali spojenie, že vraj ten človek bol váš, lebo sa nachádzal u vás. Neviem, v kto tento človek bol. Mal prísť z Užhorodu, prihlásil sa u nás, ale bol vyhodený, poneváč nemal dokumentov, ak objavil sa v Košiciach v štátnej nemocnici. Kto môže dať zdravému človeku útulok, ako je možné, že ten zdravý človek bol liečený v košickom štátnom ústave? v Všetko to nasvedčuje, že tu má prsty štátny aparát, že tu chceli vyprovokovať, poneváč očakávali, že tu bude deň mládeže komunistickej a že pred týmto dňom nejaký materiál soberú. Preto bolo treba im dovedieť sa, čo komunistická mládež robí a čo pripravuje.
My s tohoto miesta čo najrozhodnejšie protestujeme
proti takým prehmatom a žiadame prísné
vyšetrenie v tejto veci, ačkoľvek od tejto vlády
ničoho neočakávame a ničoho si nesľubujeme.
Komunistická strana sa nedá zastrašiť
a koniec-koncov zvíťazí. (Potlesk komunistických
poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen. Rozprava je skončena.
Uděluji slovo panu zpravodaji k doslovu.